14. schôdza

Chcem sa veľmi pekne poďakovať pani poslankyni Shahzad, pretože nikto asi nepochybuje o tom, že skutočne rozumie systému kompenzácií a hlavne tej realite, ktorá sa odohráva na úradoch. Má s tým osobné skúsenosti a majú s tým skúsenosti ľudia z jej okolia s ťažkým zdravotným postihnutím. Som veľmi vďačná, že teda podporuje tento návrh. A áno, ja netvrdím, že ja idem teraz vylepšiť celý zákon. Ten by si naozaj vyžiadal až taký revolučný prístup, ale viete, tak dnes pán minister práce obhájil to, že si ešte chvíľu posedí vo svojej funkcii, vo svojom kresle, a má si čo žehliť, si myslím po dnešku, napríklad na verejnosti. A toto by mohol byť taký fajn štart, že by skutočne prerobil tento zákon taký potrebný pre tých najzraniteľnejších, a tými sú ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím. Takže ešte raz vám ďakujem, pani poslankyňa, aj za vašu podporu.

Pani poslankyňa Šimkovičová.

Ďakujem za slovo. Podľa mňa je to veľmi dobrý návrh. Ja osobne poznám konkrétne prípady. Absolútne sa stotožňujem aj s tým, že onkologický pacient v priebehu liečby musí byť stopercentne chránený. Musí byť chránená jeho imunita a vieme, že na Slovensku žije množstvo sociálne slabých rodín, kde sa niekto potýka alebo teda člen takejto rodiny sa potýka s ťažkou chorobou. A títo ľudia nemajú inú možnosť prepravy a skutočne sú odkázaní na to, aby chodili hromadnou dopravou.
A preto otázka znie, kto prepravu zabezpečí, kde sa na to zoberú finančné zdroje a či každá sociálne slabá rodina dostane podporu na kúpu osobného motorového vozidla. Ďakujem.

Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že je problém v odkázanosti na individuálnu prepravu. Je potrebné naozaj prehodnotiť diagnózy v tomto zmysle, lebo pribúda nám nových diagnóz, ktoré v minulosti sme nepoznali. Autoimúnne rôzne ochorenia, ktoré spôsobujú to, že nemôžte cestovať v hromadnej doprave, ale aj poruchy správania, vychádzajúce z diagnóz, ktoré konkrétne deti majú. A mnohokrát aj v našom zariadení sa stáva, že im neschvália teda odkázanosť na individuálnu prepravu, a tie deti majú tak silné poruchy správania, že keď sa dostávajú do verejnej dopravy, tak tam kričia a v podstate to odraďuje tých rodičov vôbec chodiť do nejakej ambulantnej služby. Tým pádom sú vždy zatvorení doma a to dieťa chradne aj rozvojovo, aj tá rodina je vlastne z toho veľmi unavená.
Každopádne chcem podporiť tie onkologické ochorenia. Aj my sme mali chlapca, ktorý teda s touto diagnózou nebol odkázaný na individuálnu prepravu a bol s tým problém, mal rakovinu kostí. Ale v podstate, keď bol mobilný a vedel chodiť, tak povedali, že teda je možné, aby šiel na hromadnej doprave, čo, samozrejme, to ho odstrihlo vlastne aj od vzdelávania ako takého a potom bolo zabezpečené individuálne, čo myslím si, že nie je správne, nech to dieťa, ak môže, nech bude v kolektíve, v akom je. Ďakujem.

Ďakujem. Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Shahzad.

Pre mňa je prirodzené, že sa tejto téme venujem. Sama som na rôzne kompenzácie odkázaná a som vďačná, že sa tu stále nájde dostatok ľudí, ktorí, ktorí ma v tom nenechávajú samú. A čím viac nás bude, tým to bude pre všetkých jednoduchšie. Nielen pre tie osoby so zdravotným postihnutím a nielen pre tie rodiny, ale aj pre vás, ktorí tú pomoc nepotrebujete a ktorí ju jedného dňa možno potrebovať budete a nikdy neviete, kedy ten deň nastane. A preto som rada, že sa do tejto diskusie zapojila aj pani Šimkovičová, a verím, že nabudúce sa do tejto diskusie zapoja aj ďalšie strany.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť nahlásiť do rozpravy.
Pani podpredsedníčka, chcete zaujať stanovisko? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvý čítaním o návrhu poslanca Igora Matoviča a Eduarda Hegera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 417. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 430. Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Eduarda Hegera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 417.)

Kolegovia, kolegyne, už z úvodného slova predsedajúceho ste mohli vytušiť, o čom tento návrh zákona bude. Ako ho uviedol, o tomtom návrhu zákona, áno, nemýlite sa, prichádza na rad tzv. lex kapitán Danko. Tento návrh zákona, lebo nie každý z nás má možnosť, aby v podstate niekto predložil návrh zákona, ktorý sa týka len jeho a, alebo kvôli jeho výstrelkom, ale Slovensko približne teda pred dvomi mesiacmi zažilo takú aféru vrcholového politika, predsedu Národnej rady, že prvýkrát v histórii Slovenskej republiky si milióny ľudí na Slovensku robili hromadnú srandu z človeka, ktorý vedie najvyšší zákonodarný orgán, čiže Národnú radu. Tá sranda nastala potom.
A ja som v podstate veľmi vďačný redaktorovi, myslím si, že Šivák sa volá z TA3, ktorý sa na tlačovej konferencii, po tom, ako sa celé Slovensko dozvedelo, že dovtedy nám všetkým známy mysliteľ Andrej Danko si nechal udeliť kapitánsku hodnosť ministrom obrany, ktorého sám do tejto funkcie dosadil, tak ja som osobne zvolal tlačovku kde som ho vyzval vzhľadom na to, že to je maximálne nemorálne a dehonestujúce, demoralizujúce všetkých vojakov aj policajtov, aj colníkov, ktorí vedia, že koľko si musia odmakať na to, aby boli povýšení čo i len o jeden stupeň vo svojej hodnosti, tak som ho vyzval, aby sa vzdal tejto kapitánskej hodnosti, aby ju vrátil, lebo si ju nezaslúži. Keď sa ho redaktor Šivák opýtal, tak kapitán Danko dnes už zareagoval takým pamätným, všetci si to asi pamätáte (rečník gestikuláciou naznačil bozk), nikdy, pobozkal výložky. A odvtedy sa zapísal do histórie. Tá neuveriteľná malosť ducha, ktorú týmto prejavil, a neschopnosť si priznať chybu a napraviť svoju vlastnú chybu ho degradovala tak dramaticky v očiach verejnosti, že jeho popularita pomedzi ľuďmi klesla raketovo dole, raketovo dole klesla popularita strany, ktorú vedie, a v podstate za túto malosť, ktorú prejavil, si asi nič iné nezaslúžil.
Týmto návrhom zákona chceme napraviť škody, ktoré kapitán Danko spôsobil na armáde, ktoré spôsobil v Policajnom zbore, ktorý spôsobil medzi colníkmi a medzi všetkými ľuďmi, ktorí si uvedomujú, možno hlavne rodinnými príslušníkmi, ktorí si uvedomujú, ako ich blízki si to musia naozaj odmakať a zaslúžiť, na to, aby boli povýšení čo i len o jednu jedinú hodnosť.
Čiže návrhom zákona chceme napraviť škody, čiže degradovať kapitána Danka späť z kapitána na desiatnika a tak isto aj všetkých aktívnych politikov, o ktorých dnes nevieme a ktorí takýmto spôsobom si vybavili vojenské hodnosti. Ale dnes je v podstate známy len jeden prípad, lebo tí ostatní, vyzerá, že si udeľovali zo srandy, a minister svoju úlohu, minister Glváč nedotiahol do konca. Takže keď udeľoval Ficovi a spolu ostatným plukovnícke hodnosti, tak jednoducho zanedbal povinnosti, aj keď to pôvodne myslel vážne, tak nakoniec tie hodnosti platné nie sú.
Takže je to to o, tento návrh zákona je o degradácii kapitána Danka na desiatnika Danka. Tento návrh zákona je o stanovení jednoznačných pravidiel, ktoré sa budú týkať rovnako aj vojakov v zálohe, aj ostatných vojakov v aktívnej službe alebo v mimoriadnej službe. Tento návrh zákona jednoznačne hovorí o tom, že keď má byť niekto povýšený, tak maximálne o jednu hodnosť, nieže skákať o osem hodností, ako to dokáže len kapitán. A to je viac-menej všetko. Bližšie predstavím návrh zákona v rozprave, do ktorej sa ako prvý aj hlásim.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Richardovi Vašečkovi.