15. schôdza

Ďakujem. Pani poslankyňa Verešová, vy ste síce neklamali, čo sa týka akreditačnej komisie, ale zďaleka ste nepovedali celú pravdu.
Ja rešpektujem, že dvaja členovia akreditačnej komisii mali iný názor, ale kde je tých zvyšných 11, pretože akreditačná komisia, tak ako povedal pán poslanec Bagačka, má naozaj 13 členov. Dvaja z nich odišli pre nesúhlas s rozhodnutím ministerstva, ale ďalších 11 členov v komisii zostalo. Takže podľa vašej optiky tých 11 členov komisie sú zlí odborníci a dvaja, ktorí odišli, tak sú tí dobrí? S týmto absolútne nemôžem súhlasiť.
A keď hovoríme o odborníkoch, hovorí vám niečo Peter Kulifaj? Je predseda Komory sociálnych pracovníkov, okrem iného nezávislý odborník a člen kontrolnej skupiny v Čistom dni. Existuje písomné vyjadrenie, v ktorom sa pán Kulifaj pri schvaľovaní záverečného protokolu vyjadril za to, aby akreditácia Čistému dňu nebola odňatá, aby resocializačné stredisko Čistý deň naďalej zostalo v systéme.
A jedna krátka poznámka k tej kauze Lucka. Nuž, pani poslankyňa, opäť ste sa pomýlili, pretože táto kauza siaha do obdobia Radičovej vlády a ministrom bol pán minister Mihál a vtedajšou riaditeľkou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola nominantka SDKÚ pani Želinská, až za vlády pána ministra Richtera a novej riaditeľky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa prišlo na to, že sa nezákonne vyplácali financie a našlo sa telíčko malej Lucky, bohužiaľ.

Ďakujem. Anka, ďakujem ti, tiež môžem len povedať, že to bolo plné argumentov a faktov. A ja sa možno len opýtam, sedím tu, počúvam rozpravu a stále čakám na nejaké odpovede, ktoré konkrétne vysvetlia teda tieto argumenty, ktoré si tu aj ty predostrela, a nielen slovami, že ich zmätú zo stola, ale že naozaj sa rozoberú a vysvetlia tak, aby teda bolo jasné, že to, čo z našej strany odznelo, teda nie je pravdivé, keď teda to nie je pravdivé, ako tu počúvam od kolegov z koalície, tak neviem, opýtam sa aj teba na pokročilú nočnú hodinu, že či si ty počula teda takého vysvetlenie, ktoré by vyvrátilo tvoje argumenty, ktorých si tu naozaj povedala veľa.
Tak ďakujem.

Ďakujem. Hanka, vypočujme si aj to, čo OSN nám hovorí o pravidlách pre zadržiavanie mladých v takýchto resocializačných zariadeniach. Vo svojom výnose z roku 1990 v bode 12 nám približuje, že podmienky a okolnosti, v ktorých je vykonávaný dohľad, musí dbať na dodržiavanie ľudských práv mladistvých, mladým musia byť poskytované a garantované zmysluplné záujmové činnosti a programy, ktoré slúžia na podporu zdravia a sebaúcty mladých a posilňujú u nich také postoje a zručnosti, ktoré napomáhajú ich plnému začleneniu sa do spoločnosti.
Keby len 1 % alebo 2 % boli, mali byť pravdivé z toho, čo si hovorila, tak mal by predstúpiť minister a dennodenne informovať, ako napreduje vyšetrovanie, čo sa deje, úplne detaily by nám mal sprístupňovať, verejnosti, v záujme ochrany toho posledného mladistvého, ktorý, ktorý v tomto zariadení je. Keby sme boli normálna krajina, normálny štát, tak táto diskusia by vyzerala úplne ináč. Ale, žiaľ, žijeme v takomto prehnitom, skorumpovanom systéme, kde sa kryjú aj rôzne nechutné aktivity aj predstaviteľov, ktorí sedia v tomto parlamente. Ale o tom ešte bude reč.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým. Najprv to bolo iba politizovanie poslankýň, ktoré, ak neviete, dlhé desaťročia robili v praxi, v teréne s ľuďmi, s deťmi, rodinami, ženami, seniormi, takže takéto sme my političky, ktoré zneužívajú všetko pre svoj politický kapitál. To je pre nás najdôležitejšie. Keď tu je takto, rozprávate, keď, obraciate sa iba na nás.
V momente, ako vám povieme, že dvaja odborníci z akreditačnej komisie abdikovali, to je málo. Takže dve psychologičky, zamestnankyne ústredia, odborníčky, to je málo. Komora sociálnych pracovníkov a sociálnych asistentov, ktorá potvrdí, že nesúhlasí s ministrom, ktorý neodobral akreditáciu, to je málo. Na prvom zasadnutí akreditačnej komisie všetci členovia hlasovali za odporučiť... (Reakcia z pléna.) Nekričte na mňa. (Povedané so smiechom.) Všetci hlasovali za odporučenie ministrovi, aby odňal akreditáciu. Choďte na ministerstvo a vypýtajte si tento zápis. Vetkých, všetky, všetci členovia prítomní hlasovali za. Takže akreditačná komisia celá zahlasovala, dvaja odborníci odišli, dve psychologičky potvrdili, komora potvrdila, všetko je to málo pre vás.
A čo zmenilo môj pocit na fakt? Tu sa zabúda, že my sme ako poslankyne chodili 3 mesiace na poslanecký prieskum, že sme boli na 4 či 5 miestach a získavali sme informácie, pretože hovorili, že iba politikárčime. Takže viem, ako to vyzerá, aj som niečo z toho vlastne z tých rozhovorov povedala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Takže je pol tretej ráno, skúsim sa zamerať na veci, ktoré považujem za zlyhania vo vzťahu k resocializačným zariadeniam, a potom sa vyjadrím teda k určitým pochybeniam možno Čistého dňa z tých takých profesných vecí, no a dotknem sa aj stanoviska vlády na ministra.
Čo sa týka zlyhania resocializačných zariadení, ktoré koordinuje teda ministerstvo. V prvom rade chcem upozorniť, že prestáva nám fungovať prevencia závislosti u maloletých. Deti nám začínajú fajčiť skoro, neskôr sa na to pridružuje mariška, začnú piť energetické nápoje a rozmáha sa nám šikanovanie. To je základ pre to, že nemáme záchytnú sieť na tej komunitnej úrovni k tomu, aby tieto deti vôbec neprichádzali do resocializačných zariadení.
Novelizáciou zákona v roku 2014, ktorá platila od januára 2015, krízové strediská boli rôznymi, rôznymi zmenami zaťažené tak, že prestali robiť ambulantnú, ambulantnú službu, a teda robili len pobytovky, čo sa na regionálnych úrovniach premietlo do toho, že práve deťmi s poruchami správania na komunitnom princípe sa prestáva robiť, školstvo si rieši svoje, a teda tým, že nízkoprahové služby a zariadenia prešli pod mestá a obce, tak takmer nijaké mesto nemá teda takéto typy zariadenia zamerané na voľný vstup a výstup detí, ktoré majú poruchy správania a sklon k zneužívaniu drog alebo deti závislé od drog. To je prvá vec, ktorú, ktorá nám zlyháva v systéme.
Druhá je teda závislosť. Závislosť je podľa svetovej zdravotníckej organizácie choroba a syndróm závislosti je vlastne diagnóza. Ja sa čudujem, že nikomu nevadilo, že pri stanovení choroby nemáme detoxikáciu zavedenú do systému predtým, ako zaradíme dieťa do resocializačného zariadenia. Ako odbor stratégie sociálnej ochrany detí a rodiny dohliadol k tomu, odkiaľ prichádza práve dieťa s diagnózou, a ako sa s tým vysporiadava potom ten konkrétny sociálny pracovník, ktorý začína realizovať konkrétnu odbornú terapiu.
Tretie, kde vidím problém, je porušenie abstinencie drogových závislostí v zariadeniach SPO, má mať u maloletých spoločnú metodiku. Ak by malo spoločnú metodiku, nemuselo sa stať, že alkohol na chate za asistencie zamestnancov je len pracovno-, má len pracovnoprávne dôsledky, ak by bola spracovaná rovnaká metodika, tak mohlo by sa jednoznačne jednať o také porušenie, kde okamžite by sa mohla zrušiť akreditácia.
Štvrtá problémová oblasť sú sexuálne vzťahy neplnoletých osôb alebo osôb závislých na rôznych drogách. Zariadenie v prípade neplnoletých osôb má povinnosť chrániť deti pred zásahmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti. Nepomôže ani súhlas či podnet dieťaťa, resp. mladistvého k pohlavnému styku. V praxi nejde len o samotný pohlavný styk, ale o akúkoľvek manipuláciu, ktorá si kladie za cieľ vzrušenie toho dieťaťa. To znamená, zarátavame tam aj ohmatávanie pŕs cez šaty a podobne. Nehovoriac, že pohlavný styk môže priniesť do konkrétneho zariadenia aj pohlavné choroby, a kto bude zodpovedný za to, ak tieto pohlavné choroby spôsobia trvalé poškodenie zdravia takéhoto dieťaťa, ktorý bol, bol teda zverený do, súdom do starostlivosti zariadenia. Ak je to v inom zariadení sociálnych služieb a stane sa tam úraz, musí byť normálne spísaná dokumentácia o tzv. pracovnom úraze, ak sa to stane konkrétnemu klientovi v zariadení. To znamená aj v tomto prípade mal byť, mal byť, teda byť spísaný podklad k tomu, že tento úraz alebo to poškodenie zdravia sa v tomto zariadení stalo.
Ďalšia, ďalšie zlyhávanie, ktoré nedohliadlo ministerstvo, je aplikácia supervízie v resocializačných zariadeniach. To si vysvetľuje každé resocializačné zariadenie po svojom. Vyškolia si buď vlastného človeka, ktorý nemá nadhľad vo vzťahu k supervízii jednotlivých sekcií v danom zariadení a nevedie konkrétnu pomoc k zlepšeniu fungovania konkrétneho zariadenia, a pritom to musí robiť zo zákona. To znamená, ak by to ministerstvo dohliadlo, nemohlo by sa stať, že teda ak k takýmto pochybeniam dôjde v tomto zariadení.
Šiestym bodom sú štandardy kvality, na ktoré sa zariadenia sociálnych služieb pripravujú od roku 2015 a začnú platiť 1. 1. 2018. Štandardy kvality neboli vypracované pre zariadenia sociálnoprávnej ochrany, a teda majú iné náležitosti, ako sú to, ako je to v zariadeniach sociálnych služieb, čo vnímam opäť ako niečo, čo zlyhalo na ministerstve.
Čo sa týka materiálnych, procedurálnych a dodržiavania práv v konkrétnom zariadení sociálnoprávnej ochrany, tak každé fyzické násilie vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb, tobôž ak je nariadená výchova alebo výchovné opatrenie v zariadení sociálnoprávnej ochrany, tak je potrebné, aby, každé fyzické násilie musí mať spracovanú písomnú, v písomnej podobe svoje postupy, pravidlá a musí ísť o dodržiavanie v súlade s prirodzenou ľudskosťou. Znamená, že musí byť zabezpečená tzv. aktívna ochrana pred neľudským zaobchádzaním. V ponímaní ľudí s mentálnym postihnutím, ktorí vás napadnú, nemôžte vrátiť tomuto klientovi tiež fyzický atak, preto existujú postupy, kde zamestnanci musia vedieť v prípade napadnutia klienta, ako spacifikovať toho klienta, ako použiť teda aktívnu ochranu klienta a zároveň konkrétneho zamestnanca. Toto teda, na to som sa pýtala aj v Čistom dni, a tieto postupy nemali vypracované.
Kto kontroluje v týchto zariadeniach práve aktívnu ochranu pred neľudským zaobchádzaním, z ústredia práce alebo teda konkrétne kolízne opatrovníčky, kto teda tieto veci dohliada? Opäť sa nám to zo systému stratilo. (Zaznievanie gongu.)
Čo sa týka konkrétnych vecí, ktoré mňa zaujali v procese Čistého dňa, tak sú to individuálne plány. Individuálny plán slúži na osobnostný rozvoj toho konkrétneho klienta. Ak ide o klienta v ochrane, je veľmi dôležité stanoviť si hlavný cieľ a čiastkové ciele, aby sme vedeli na základe resocializačného programu postupovať v pomalých krokoch k tomu, aby sme tomu klientovi pomohli. Ak to vôbec nebolo, tak je to obrovský problém a to zariadenie fungovalo len na základe toho, čo si asi ráno zrejme zmyslelo, lebo individuálne plány sa zo zákona musia aj vyhodnocovať. To znamená, máte tam záznamy o reakciách klientov, kde, ak preberá druhá služba následne smenu, tak vie, čo sa udialo predošlé, a nie je možné, aby tieto záznamy neboli kvôli tomu, že neviete si zrevidovať proces.
Čo sa týka psychoterapie, ktorá sa používala bežne, ktoré sa tam hovorili, že, že sa používa, tak musím povedať, že musí mať človek ukončené vysokoškolské vzdelanie aj absolvovaný dlhodobý psychoterapeutický výcvik. Jedna z podmienok nestačí. To znamená, ak nemal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, hoci mal absolvovaný dlhodobý psychoterapeutický výcvik, pán riaditeľ nebol spôsobilý vykonávať psychoterapiu. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kresák, poprosím vás.

Gaborčáková Soňa, poslankyňa NR SR
Odborní zamestnanci, vždy je, vždy je v zákone určené, že teda kto priamo je v kontakte s klientom, musí mať následnú odbornú spôsobilosť, nemôže ísť len o bývalých klientov, ktorí sa stanú pomocnými zamestnancami, a nemôžu robiť v priamej línii s klientom, čiže na skupinách terapeutických, lebo sa musia považovať za odborného zamestnanca a splniť požiadavky tohto charakteru.
Teraz sa pristavím pri stanovisku vlády, ministra. Je potrebné povedať, že, pán minister hovorí o tom, že navýšil počet ľudí, ktorí pracujú v sociálnoprávnej ochrane. Ja verím, že to vyčísli aj tých, ktorí sú prijatí cez eurofondy, a tí, ktorí sú na trvalých pracovných miestach, lebo to spôsobuje aj problém priamo v praxi našim kurátorkám, vždy začleňovať človeka, aby bol vieruhodný, aby bol zaškolený naozaj v týchto činnostiach. Čiže tam si treba povedať, koľko ľudí bolo prijatých cez eurofondy a koľko nám prežije po skončení eurofondov.
Taktiež hovorí, že za jeho pontifikátu sa podarilo vybojovať deväť úkonov, ja chcem upozorniť pána ministra, že je to len 11 zariadení, ktoré tieto, deväť úkonov realizujú, pretože je to totálne neschopný systém, ktorý nefunguje, a len pre obraz chcem povedať, že takýchto zariadení je 1 074, z toho 11 sa poskytuje tých deväť úkonov, ktoré za pontifikátu boli zavedené.
Čo sa týka možno počtu ľudí, ktorí za jeho pontifikátu boli teda prijatí do služby zariadení pre seniorov, tak tam chcem poukázať na jednu záležitosť. V roku 2013 sme mali ľudí nad 62 rokov 890-tisíc, a teda vlani to už bolo 996-tisíc, to znamená o 100-tisíc ľudí viac, a ako teda by sme mali reagovať podľa tých počtov, ktoré boli premietnuté do zariadenia pre seniorov.
Čo sa týka opatrovania zdravotne ťažko postihnutých, ako som hovorila, 59-tisíc ľudí sa trápi so svojím zdravotne ťažko postihnutým členom v domácnosti, v rodine a striedajú sa a sú naozaj psychicky aj telesne už unavení a z toho 9-tisíc ľudí na komunitnom, na komunitnom princípe môže navštevovať teda denné stacionáre. Problém je v tom, že 50-tisíc ľudí nedokáže využiť na komunitnom princípe, to znamená len na niekoľko hodín počas dňa tieto služby. A je veľká pravdepodobnosť, ak tieto služby budeme postupne likvidovať, títo ľudia nezvládnu, jednak tá rodina nezvládne starostlivosť o toho člena domácnosti buď už telesne, alebo psychicky a budú sa nám presúvať do teda zariadení pre seniorov, ktoré, pán minister hovorí, že teda podporil.
Ja možno na financovanie zariadení pre seniorov poviem, že od roku 2004 do roku 2017, kedy tieto fungujú, tak za 13 rokov sa suma minimálnej mzdy zvýšila o 101 %, a teda išlo o nárast 219 eur a dotácia na zariadenia za ten istý časový úsek, od roku 2004 do roku 2017, to znamená taktiež za 13 rokov, bola zvýšená o 5,17, to znamená zo sumy 304,28 eura na 320 eura. Čo je nárast 15,72 eura ku 219, ktorá bola nariadená minimálnou mzdou.
Ešte by som chcela povedať k ošetrovateľskej starostlivosti o ľudí, ktorí teda nám ležia v zariadení sociálnych služieb. Do zariadenia pre seniorov sa nám dostali ľudia, ktorí v minulosti boli v špecializovaných zariadeniach. Ide o veľmi ťažké stavy, veľa ľudí sa nám dostáva práve vo vigilickej kóme. To znamená, že ide o ležiacich pacientov, ktorí nevnímajú ten svet, ale je potrebné, aby teda dožili dôstojne. Ale keďže im nie je poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť, ako som hovorila, len teda v 11 zariadeniach sa uplatňuje tých deväť úkonov, ktoré boli zriadené za pontifikátu, tak jednoducho títo ľudia zomierajú nedôstojne, zariadenia nemajú peniaze na, na sestry, ktoré v minulosti pôsobili práve v týchto zariadeniach. Ale zavedením taríf pre sestry si ich nevedeli teda zaplatiť, a práve preto odišli nám zo systému. A, bohužiaľ, tí ľudia nám prichádzajú nad 80 rokov vo veľmi ťažkých stavoch. Sú to krehkí ľudia s dekubitmi, s dehydratáciou, majú úplne jemnú kožičku a naozaj je potrebné povedať, že si ich hádžu medzi sociálnym zariadením a medzi nemocnicou ako takou. A naozaj ak by išlo o našu mamu, našu starú mamu, tak tiež by sme nechceli, aby, aby naozaj skončili takýmto spôsobom.
Ďalšia vec, ktorá bola obmedzená práve v súvislosti s deviatimi úkonmi, bolo to, že ak sestra skončí buď strednú školu ako osobný asistent, alebo teda ošetrovateľstvo na vysokej škole, bežne v nemocnici môže vykonávať profesiu sestry. Čo sa týka v domovoch sociálnych služieb alebo v zariadeniach sociálnych služieb celkovo, okrem toho, že môžu vykonávať len deväť úkonov, teda sú preplácaných deväť úkonov, ony môžu vykonávať koľko chcú, ale nevyrobia si na ten plat, je ďalšia obmedzenosť a to, že musia mať ukončené, tie sestry, ktoré sú vzdelané v odbore, si musia ešte dorobiť komunitné ošetrovanie, aby teda boli kvalifikované pre sociálne služby. V nemocnici nám nevadí v takejto kvalifikácii, ale v zariadeniach sociálnych služieb pre..., zaťažujeme teda poskytovateľa sociálnych služieb, aby poslal vyškolenú, vyvzdelávanú, riadnu sestru ešte na komunitné vzdelávanie.
Takže asi takto by som vysvetlila systém pontifikátu pána ministra.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyňa Soňa Gaborčáková vždy berie túto tému veľmi odborne a vysoko odborne. Pri všetkých jej prejavoch alebo príspevkoch vždy poukazuje na kvalitu. A presne, presne vlastne o tom je aj celá kauza Čistý deň. Tým, že sa neposkytovala kvalitná služba sociálnoprávnej ochrany alebo výkon sociálnoprávnej ochrany detí, došlo aj naozaj k vážnym pochybeniam na ministerstve. Proste nevšimli si, že nedokážu efektívne využívať peniaze, ktoré posielajú zariadeniu. Je tu naozaj vec kvality. Nebol nikto, kto by dohliadal, že sa poskytuje takáto služba kvalitne.
Ďalej ma zaujímalo, ako si poukázala na prepojenie zdravotno-sociálneho, zdravotno-sociálnych služieb, alebo teda najmä na to, na preplácanie úkonov v sociálnych zariadeniach. Faktom je, že ministrovi Richterovi sa podarilo konečne otvoriť túto tému. Ale povedzme si, že veď za vašej vlády, za prvej vlády Fica vznikol zákon o sociálnych službách, ktorý bol hneď od začiatku jedna veľká katastrofa. A teraz po ix rokoch jeho pôsobenia, po koľkých, po 13 rokoch jeho pôsobenia konečne prichádzate, budete prichádzať, ešte nevieme, teda v akej podobe to nakoniec bude, s veľkou novelou, ktorá by mala riešiť sociálne služby, financovanie sociálnych služieb. Hovoríte o tom, že budú zrovnoprávnené verejní, neverejní poskytovatelia.
Ale každopádne veľmi sa na to pozeráme skepticky. Popri tom, ako vidíme, že narábate a ambulantnými službami, tak máme obavu, že proste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa Gaborčáková. Chcem zareagovať na to, chcem zareagovať na to, ako ste vysvetlili ten systém pontifikátu pána ministra.
Aby som vás odcitoval, naozaj ja si veľmi vážim, ten váš prejav to bola, to bola vlastne prednáška. Vy ste sa nikoho nedotkli, vy ste nikoho neurazili, vy ste vôbec nerozprávali žlčovito. Vidieť, že v tejto problematike pracujete, že sa v nej orientujete, a myslím si, že by si z vás pani kolegyňa v červenom aj pani kolegyňa v šedom mohli skutočne zobrať príklad, ako sa pristupuje normálne k veciam, ktoré, na ktoré nemáme všetci rovnaký názor, o ktorých si myslíme rôzne, a predsa sa vieme dohovoriť v rámci skutočne takéhoto, takéhoto prejavu, ako ste v tejto chvíli mali vy.
Čiže ešte raz veľmi pekne ďakujem, že existujú aj normálni poslanci z opozície, a ešte raz, na tento prejav sa skutočne nedá inak zareagovať, akože teda ďakujeme za prednášku aj my, ktorí tomu nerozumieme, konečne sme zorientovaní. (Potlesk.)

Áno, takto vyzerá príspevok v rozprave poslanca, resp. poslankyne, ktorá téme rozumie, ktorá s ňou žije, ktorá je odborník, a úplne inak potom vyznievajú príspevky niektorých politrukov poslancov, resp. nabrífovaných poslancov, ktorí sa snažia obrániť svojho straníckeho pokladníka. Ja som rád, že ste otvorili aj túto tému, ktorá tu zatiaľ, myslím, ešte nezaznela.
A aby to aj pán kolega chápal, tak skrátka to je ďalšia oblasť, ktorú minister Richter jednoducho nerieši. Jednoducho nerieši. Hovorí tu každý rok, že tento rok a na budúci rok a o sto rokov bude nový zákon o sociálnych službách, ale skutek utek, jednoducho nič sa nedeje. To sú len také rečičky. Tých 320 eur, tú sumu si pamätám, pretože to som teda ja v roku 2011 zvýšil o tých 15 eur v ťažkej finančnej situácii. No odvtedy sa to šesť rokov jednoducho nezvyšovalo. Čiže darmo tu minister Richter rozpráva o tom, že o koľko viac miliónov šlo do zariadení. Fakt je ten, že každý jeden dôchodca, ktorý v tom zariadení je, dostáva tých istých 320 od štátu, ako dostával v roku 2011. Ale medzitým napríklad tá minimálna mzda vzrástla o vyše 100 eur, keby som to ja takto mal hodnotiť. To znamená, zriaďovatelia majú obrovský problém.
A nezaznelo tu ešte, a ja to teda doplním do príspevku, že minister Richter škrtol peniaze chráneným dielňam a chráneným pracoviskám. Čiže invalidom, ktorí sa snažia pracovať. Keby tu boli vozíčkari, tí by ešte len nahučali na populárneho ministra práce, sociálnych vecí Richtera. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, pán kolega Podmanický sa vyjadril, že by sme sa pokojne mali, že by sme mali pokojne hľadať pravdu. Keďže pána poslanca Podmanického rešpektujem, napriek tomu, že s ním častokrát nesúhlasím, pokúsim sa tú pravdu hľadať napriek tomu, pán kolega Podmanický, že váš premiér tu urážal pani poslankyňu Blahovú, napriek tomu, pán kolega Podmanický, že váš kolega pán Blaha tu urážal môjho predsedu Borisa Kollára, poďme hľadať pravdu.
Kauza Čistý deň je podľa mňa čistý hnus. Je plná príbehov, niektorých vymyslených, niektorých pravdivých. Vyzývali ste, vážení vládni kolegovia, aby sme neargumentovali výpoveďami klientov. V poriadku. Chcem vám teraz priblížiť dva iné príbehy, nie na základe rozprávania toho alebo hentoho. Tieto príbehy vám priblížim na základe faktov overiteľných listinnými dôkazmi. A uvediem tiež, kde si tieto veci môžete overiť.
Pred siedmimi rok-, pred siedmimi mesiacmi začal cvičiť jeden uznávaný kondičný tréner s ťažko postihnutým chlapcom. Nerobil to pre nejaký osobný prospech, robil to vo svojom voľnom čase bez akéhokoľvek nároku na odmenu. Chlapec je autista so stredne ťažkou mentálnou retardáciou a mnohými ďalšími diagnózami. Okrem iného myopatia, ťažká svalová hypotónia, narušená komunikačná schopnosť. Na prvý tréningoch mal chlapec strach z lavičky. Cvičilo sa na zemi. Potom tréner rukami dvíhal jeho ruky, aby aktivoval nervové dráhy príslušného pohybu. Neskôr bola závažím rúčka z metly. Natočili sa dve motivačné videá, ktoré majú cez 10-tisíc pozretí. Pripravuje sa tretie, kde sa bude dať porovnať pokrok za tých sedem mesiacov.
Keď sa natáčali tieto videá, tréner dúfal, že niekto z kompetentných si všimne, že aj toto môže byť cesta, ako pomôcť takýmto deťom. A predstavte si, kompetentní si to všimli. Zo Sociálnej poisťovne prišlo rozhodnutie, že chlapcovi zamietli žiadosť o invalidný dôchodok, lebo je na 60 % schopný pracovať. Bolo podčiarknuté, začal chodiť do posilňovne, celkom si zvykol, poslúcha trénera, spolupracuje a tak ďalej. V skutočnosti chlapec nie je schopný zárobkovej činnosti ani na 0,6 %. Nekomunikuje, neodpovie ani na otázku, ako sa volá. Zato sa však začal tešiť na tréningy s týmto trénerom a zasvietila malá iskrička nádeje, že takýmto spôsobom by sa mu dalo pomôcť. Ale zodpovední odborníci mali iný názor.
Druhý príbeh. V roku 2002 bol jeden iný mladý muž, naopak, uznaný za invalidného dôchodcu. Od roku 2014 je tento muž uznaný za invalidného dôchodku s 80 % poklesom pracovnej spôsobilosti. Prečo tak Sociálna poisťovňa, odborníci v Sociálnej poisťovni rozhodli? Pretože tento muž má ťažkú diagnózu a postupne sa zhoršujúci zdravotný stav. Táto diagnóza sa volá schizoafektívna psychóza. Prejavuje sa tým, že súčasne dochádza k závažným zmenám vnímania, myslenia, emocionálneho prežívania a správania sa. V rámci psychózy takýto pacient stráca adekvátny kontakt s realitou, môže zažívať rôzne formy halucinácií, vidín, ozvučených myšlienok, bludov. Formy halucinácie a bludov môže byť veľmi rôznorodé. Pacient môže mať pocit, že mu chce niekto ublížiť, že ho niekto prenasleduje, že ho chce niekto otráviť. V správe posudkového lekára z 21. mája 2015 sa uvádza, že ide o schizofréniu, písm. b) ťažké stavy.
Kde si tieto informácie môžete overiť? Všetky informácie sú uvedené v informačnom systéme Sociálnej poisťovne APV Syrius. Pán minister Richter, Sociálna poisťovňa patrí do vášho rezortu. Alebo sa mýlim? Bolo by možné, aby niekto falšoval údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne?
Predpokladajme teraz, že Sociálna poisťovňa nefalšuje údaje pri vypočítaní invalidných dôchodkov slovenských občanov. Ťažko postihnutý chlapec nedostane invalidný dôchodok, pretože ho videli na videu, ako sa snaží posilňovať. Druhí už dostali invalidný dôchodok. Chlapec, ktorý nehovorí, autista so stredne ťažkou mentálnou retardáciou a mnohými ďalšími diagnózami, okrem iného myopatia, ťažká svalová hypotónia, narušená komunikačná schopnosť, nedostal invalidný dôchodok s odôvodnením, že je na 60 % schopný pracovať a invalidom je teda iba na 40 %.
Ako ťažko postihnutý musí byť ten druhý muž, keď bol uznaný za invalida s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 %. Na 80 %, dámy a páni. Prvý muž nevie rozprávať, je mentálne retardovaný a bol mu uznaný pokles pracovnej schopnosti iba na 40 %. Druhý muž, schizofrenik s bludmi a halucináciami bol uznaný za invalida s poklesom pracovnej schopnosti 80 %.
A čo majú tieto príbehy spoločné s Čistým dňom? Nuž len toľko, že týmto mužom, invalidom, narkomanom a schizofrenikom s bludmi a halucináciami s 80 % poklesom pracovnej spôsobilosti je Peter Tománek, trvalý pobyt Javorinka 16, Galanta. Chceli ste nezvratne listinný dôkaz? Tak tu ho máte.
Vedeli ste o tom, pán minister? Vedeli ste o tom, páni poslanci zo SMER-u? Riaditeľom zariadenia Čistý deň je 80 % invalid, schizofrenik s bludmi a halucináciami. Peter Tománek bol v roku 2014 uznaný za 80 % invalida a v tom istom roku tento 80 % invalid, schizofrenik s bludmi a halucináciami podľa výročnej správy Čistého dňa, strana 31 je odborným garantom pre výkon sociál..., opatrení sociálnoprávnej ochrany a podľa strany 7 aj sociálnym pracovníkom.
Dámy a páni, schizofrenik s bludmi a halucináciami, 80 % invalid berie milióny eur od štátu za to, že dozerá na deti, aby prestali brať drogy?
Teraz sa vyjadrím k niektorým nehoráznostiam, ktoré tu povedal pán minister Richter. Minister Richter sa vyjadril, že v Čistom dni musia niekedy chrániť deti aj pred nimi samými, aby si deti neublížili, aby bol zachovaný ich správny psychický, fyzický a sociálny vývin. A kto chráni tento zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin v Čistom dni? 80-percentný invalid, schizofrenik s bludmi a halucináciami, človek, ktorý sám nedokáže abstinovať v nechránenom prostredí, dámy a páni.
Ďalšia nehoráznosť ministra Richtera spočíva v tom, že vraj Čistý deň nedostal žiadne státisíce eur z vášho ministerstva, ako sa vyjadril v reakcii na pani Blahovú. Pýtam sa, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, to je vaše ministerstvo, pán minister Richter? Mám vám ukázať zmluvy? Každý z vás si môže nájsť, stačí si zadať do Googlu. Len tak, súhrnné čísla: 297-tisíc za rok 2016, nie za celý. 2015: 294-tisíc, 2014: 368-tisíc, 2013: 322-tisíc, 2012: 262-tisíc. Len tieto čiastkové sumy činia 1,5 mil. eur. Hovoríte, len fakty, žiadne výpovede niekoho. A to nie je všetko. Ďalší 1,5 mil. eur dostal Čistý deň od Trnavského samosprávneho kraja. A to nie je všetko. Čistý deň dostával aj ďalšie dotácie. Viete, od koho sú tieto dotácie? Napríklad úrad vlády, Rada vlády pre prevenciu kriminality, ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany.
Dámy a páni, spochybňovali ste tu výpovede ľudí. V poriadku, ľudia sa môžu mýliť. A ľudia môžu aj klamať. Ale mýli sa informačný systém Sociálnej poisťovne? Sfalšoval ho pán kolega Muňko alebo pán kolega Vážny? Ale ak je informačný systém Sociálnej poisťovne v poriadku, potom máte, pán minister, vo vlastnom rezorte už dávno nespochybniteľné dôkazy o tom, že Čistý deň je v skutočnosti čistý hnus.
Dámy a páni zo SMER-u, viacerí ste hovorili, že minister predsa musí veriť viac svojim odborníkom, svojim ľuďom než nejakým rozporuplným výpovediam. Pýtam sa vás, dámy a páni, sú pre vás pán Muňko a pán Vážny, dostatočne dôveryhodní odborníci, ktorí by mohli tieto informácie overiť? Sú dostatočne seriózni a dôveryhodní, aby vedeli potvrdiť 80 % invaliditu z dôvodu schizofrénie s bludmi a halucináciami, a to človeka, ktorý má odborne garantovať liečbu ťažkých psychických stavov svojich neplnoletých klientov? Viete, ako to tento človek garantuje? Asi tak, že sex svojho zástupcu so 14-ročnou klientkou lakonicky komentuje: rozlúčkový sex. (Reakcia z pléna.) Toto je odborná spôsobilosť riaditeľa tohto zariadenia!
A vy ste nemali tej hanby napádať tu Borisa Kollára, že si s niekým písal? Je rozdiel medzi písaním a sexom? Je rozdiel medzi klientkou, ktorá nemá ani 14 rokov, a niekým, kto, keď si s ňou Boris začal písať, nebol vôbec klientom tohto zariadenia? Viete, aký je rozdiel medzi vami štandardnými politikmi a Borisom? Veľmi zásadný. Že Boris nič netají. Zverejnil aj veci, ktoré sú pre neho ľudsky nepríjemné, a zverejnil ich bez problémov, do hodiny. A viete prečo? Lebo nemá čo skrývať, lebo nemá problém sa obhájiť. Lenže čo štandardní politici? Tí musia zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať. A čo iné môžu robiť? Majú sa priznať v priamom prenose?
Vážení občania, každý si môžete urobiť názor, každý si môžete vybrať. Komu viac veríte? Borisovi, ktorý možno žije neštandardným životným štýlom, ale nič neskrýva, nič netají. A keď niečo sľúbi, tak to aj dodrží. Keď sľúbil, že nepôjdeme do vlády so SMER-om, tak sme ani nešli. Alebo budete radšej veriť tomuto štandardnému, sociálnodemokratickému, európskemu politikovi, teraz si celkom presne neviem spomenúť, pani kolegyňa, ako sa volá. Viete, myslím toho s tou červenou kravatou, takého SZM-áka, ktorý si nevšimol ani, že prešiel november 1989. Však on si to ani nemusel všimnúť, on žil štandardným sociálnodemokratickým európskym životom už pred rokom ’89. Jeho pustili, zavreté hranice - nezavreté hranice, na svadobnú cestu na Maltu. Načo by taký človek potreboval november ’89? Tak prečo má stále taký zachmúrený pohľad? Viete, koho myslím? Toho, ktorý tají, zatĺka a zatĺka. Ako napríklad svoje návštevy v byte na Vazovovej ulici. A stretnutie s Haščákom. Ak ten štandardný sociálnodemokratický politik európskeho typu nemá čo skrývať, prečo sa neprizná, že s pánom Haščákom hovoril? Boris nemal žiadny problém zverejniť celú svoju komunikáciu, keď ho o to niekto požiadal.
Ten štandardný sociálnodemokratický európsky politik tvrdí, že ho uráža sedieť s Borisom v parlamente kvôli fotke. Ale pritom ho neuráža bývať v byte obvineného daňového podvodníka! To ho neuráža, to ho neuráža! Ani ho neuráža jeho dlhoročná spolupráca s Erikom Tomášom, človekom, ktorý robil rozhovor a PR masovému vrahovi a šéfovi slovenského podsvetia Mikulášovi Černákovi hneď, jak opustil basu na chvíľu. To ho neuráža.
Nuž, pre tohto človeka mám iba jediný odkaz. Ako si sa urazil, tak sa aj rýchlo odraz. Nuž, čo má tento štandardný sociálnodemokratický politik európskeho typu robiť? Môže iba tajiť, tajiť, zatĺkať a zatĺkať. Čo má robiť? Čo má povedať pravdu? Však by to bol jeho politický koniec. A tento jeho politický koniec sa už blíži. Minister Richter k tomuto koncu veľmi prispieva.
A keďže pánovi Blahovi - aj tomuto štandardnému sociálnodemokratickému politikovi európskeho typu - je blízky komunizmus a socializmus, končím svoj prejav parafrázou výroku Gustáva Husáka: "Nech odpadne, čo je zhnité, nech zhynie, čo sa prežilo!" Čím skôr, dámy a páni, čím skôr. (Potlesk.)