17. schôdza

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, pri prvom čítaní, keď som krátko vystúpila k tomuto návrhu zákona, som ohlásila, že budeme predkladať pozmeňovací návrh, ktorý rozšíri opäť účel poskytnutia dotácie, tak ako vlastne sa to robí aj teraz v tomto prípade.
Účel dotácie sa rozširuje aj na dobrovoľné hasičské zbory, voči čomu nenamietam, alebo som rada, že sa rozvíja, možno takýmto spôsobom bude rozvíjať práve činnosť dobrovoľníckych zložiek. Aj keď to možno nepovažujem celkom za koncepčné, pretože ten zákon o dotáciách v pôsobnosti ministerstva vnútra je tak pozliepaný, že keď si pozeráme na tie jednotlivé účely v jednotlivých písmenách, tak si už človek povie, že už aj čokoľvek iné tam môžeme vsunúť, a preto som si povedala, že čokoľvek iné v tomto prípade bude možno priama pomoc ľuďom, ktorí, ktorí sú postihnutí alebo ktorých, u ktorých bude cieľom záchrana života a zdravia týchto osôb, ktorým bolo nejakým spôsobom ublížené.
Takže zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov upravuje účet poskytovania dotácií v § 2 pod písmenom a) takto:
„Dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva (ďalej len dotácia) možno poskytnúť žiadateľovi na podporu odbornej prípravy, preventívnovýchovnej a odbornej výcvikovej činnosti subjektov pôsobiacich pri záchrane života, zdravia, majetku a životného prostredia na úseku integrovaného záchranného systému.“
Táto definícia nehovorí o konkrétnych typoch činností a zameraní relevantných subjektov. Rieši to iba odvolávkou na osobitné predpisy, napr. zákony o civilnej ochrane obyvateľstva, o integrovanom záchrannom systéme, o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, o horskej záchrannej službe, o ochrane pred povodňami. Znamená to teda, že sa spoliehaš, že subjekty a ich poslanie sú zadefinované už v existujúcich predpisoch.
Aplikačná prax zrejme ukázala nedostatočnosť takéhoto riešenia, a podľa mňa preto vznikol aj predkladaný vládny návrh novely, ktorý rozširuje účely, na ktoré možno poskytnúť dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra. Konkrétne má ísť o rôzne spôsoby technického zhodnotenia budov hasičských staníc a hasičských zbrojníc ako súčasť jednotného integrovaného systému. Vládny návrh, tak ako sa uvádza v dôvodovej správe, citujem: "Vzhľadom na skúsenosti aplikačnej praxe rozširuje možnosť poskytnutia dotácie na účely, ktoré v platnom znení zákona nie sú uvedené, ale v reálnej praxi sú potrebné."
Rovnako teda skúsenosti aplikačnej praxe, skúsenosťami aplikačnej praxe si dovoľujem odôvodniť aj náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Navrhujem rozšíriť účely poskytnutia dotácie aj na služby pre osoby postihnuté udalosťami, ktoré riešia zložky integrovaného záchranného systému v prvom rade, ktoré však musia pokračovať starostlivosťou o obete. Vynímajúc teda zdravotnú starostlivosť, ktorá je garantovaná ústavou a hradená z prostriedkov verejného zdravotníctva. V reálnej praxi je však predovšetkým s cieľom záchrany života a zdravia postihnutých osôb týmto osobám potrebné poskytnúť aj kvalitnú posttraumatickú starostlivosť vrátane bezprostrednej krízovej intervencie a následnej starostlivosti. Takéto služby sú v reálnej praxi potrebné, žiadané a v rámci ponuky aj využívané. Zatiaľ však ide iba výlučne o ponuku zo strany mimovládnych organizácií, ktorá je logicky limitovaná vzhľadom na neexistenciu systémového financovania. V súčasnosti totiž v Slovenskej republike neexistuje systém podpory služieb pre obete, ktorý nadväzuje na činnosť zložiek integrovaného záchranného systému. Mám na mysli služby pre obete dopravných nehôd, hromadných a priemyselných katastrof, teroristických útokov a násilných trestných činov vrátane služieb krízovej intervencie, psychosociálnej a právnej pomoci obetiam, ktoré by mali plynule nadväzovať práve na zásahy zložiek integrovaného záchranného systému.
Poskytovanie takýchto služieb je záväzkom štátu a v rámci Európskej únie k nim zaväzuje napríklad aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sú stanovované minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov.
Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe aj legislatívne záväzky Slovenska navrhujem v zákone o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v § 2 účel dotácie explicitne uviesť aj spomenutý účel, ktorým je zabezpečenie a poskytovanie krízovej intervencie, psychosociálnej a právnej podpory a služieb obetiam dopravných nehôd, hromadných a priemyselných katastrof, teroristických útokov a násilných trestných činov.
Kým prečítam pozmeňujúci návrh, tak sa ešte vrátim k minulej rozprave, kedy som teda ohlásila, že teda ak by sme mali záujem niečo takéto možno doplniť do systému dotácií, a pán minister mi na to odpovedal, že však existujú iné dotačné systémy, ktoré, neviem, napríklad na prevenciu kriminality ste vtedy uviedli, ktoré riešia takéto stavy. A mne to príde, možnože tak by som to vedela prirovnať k niečomu podobnému, ako keby sme hasičom mali povedať, že majú čakať na ďalšiu dotačnú schému, kým prídu nejaké peniaze. Čiže týmto chcem povedať, že naozaj vzhľadom na to, že na Slovensku neexistuje zatiaľ nejaké reálne financovanie aj takýchto pomocných služieb, ktoré chcem teraz zaradiť do práve tohto dotačného systému, tak organizácie, ktoré reálnu pomoc robia, sú odkázané na grantové schémy. A určite, teda tunák je teraz poloprázdna alebo teda úplne prázdna, by som povedala, až asi na 12 výnimiek sála. Tí, ktorí robia v neziskovom sektore, tak vedia, že zabezpečiť financie z grantov pre fungovanie, pre reálne fungovanie organizácie je naozaj často nad ľudské sily. A okrem toho programy, ktoré sa týkajú práve prevencie kriminality,m sú naozaj, by mali byť zamerané najmä na prevenciu kriminality. To znamená, z týchto peňazí sa ťažko bude realizovať praktická pomoc, právne služby a, neviem, práve tá psycho-, psychosociálna pomoc. Takže k tomu na vysvetlenie.
Vrátim sa opäť k tomu, že ak by už dnes existoval zákon o obetiach, ktorý ministerstvo spravodlivosti síce pripravuje, ale prípravy opäť akosik zamrzli, tak možnože by sa, možnože by nebolo treba zatiaľ siahať aj po takomto modele financovania organizácií, ktoré sa tomu venujú, priamej pomoci ľuďom, tak ako aj dobrovoľné hasičské zbory sa venujú priamej pomoci ľuďom. Lenže keďže je tento zákon, je naozaj zatiaľ v nedohľadne, tak verím, že uznáte aj vy, pán minister, že možno jedným zo spôsobov, ako dočasne vykryť túto pomoc, je aj práve zaradenie, účel alebo medzi účel poskytnutia dotácií aj služby, ktoré som spomenula.
Ja ešte len, pán minister, pripomeniem to, čo ste mi sľúbili pred piatimi rokmi, už to bude teda päť rokov, a to, keď už hovoríme o hasičoch, teraz sa presunieme možno nie k dobrovoľným, alebo od dobrovoľných k profesionálnym hasičom. Pred piatimi rokmi ste sľúbili zboru v Tvrdošíne, že im pomôžete prebudovať, finančne im pomôžete alebo zabezpečíte to, aby mohli pracovať v slušných podmienkach. Boli ste sám na mieste, kde teraz pracujú, sám ste uznali, že tie podmienky naozaj nie sú dobré, nijako sa odvtedy nezlepšili. Vtedy ste prisľúbili konkrétnu sumu na, na opravu alebo na rekonštrukciu, doteraz sa z toho nič nerealizovalo. Takže možno treba sa sem-tam obzrieť aj za tým, že čo ste reálne sľúbili, ale nesplnili. Ja týmto vás teda tiež prosím o to, aby ste týmto hasičom v tvrdošínskom okrese zabezpečili podmienky hodné ich dôležitej služby, tak ako sám o tom aj vravíte. Rovnako na margo týchto hasičov vám poviem, že práve oni sú v Tvrdošíne tými hnacími motormi, ktorí rozbehli aj veľmi dobre spolupracujú s dobrovoľníkmi, s dobrovoľnou hasičskou službu, tak, no neviem to presne pomenovať, ale s dobrovoľníkmi hasičmi. Možnože aj toto by mohlo pomôcť v rozhodovaní o tom, že či im tie financie budete vedieť poskytnúť na rekonštrukciu ich budovy a celkovo priestorov, v ktorých sa naozaj normálne nedá už takmer fungovať.
Dovoľte mi teda prečítať v závere tejto krátkej rozpravy pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra v znení neskorších predpisov, pričom tento vládny návrh sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. I sa za doterajší bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
3. V § 2 sa dopĺňa písmenom j), ktorý znie:
„j) služieb pre obete dopravných nehôd, priemyselných havárií, teroristických útokov a násilných trestných činov vrátane služieb krízovej intervencie, psychologickej, sociálnej a právnej pomoci.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V Čl. I doterajší bod 4 znie:
4. V § 3 úvodnej vete sa za slová „podľa § 2“ vkladajú slová "písm. a), b) a d) až j)“.
Odôvodnenie:
Dotácie z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "dotácia") sú často poskytované aj na činnosti smerujúce k zlepšeniu bezpečnosti cestnej premávky, alebo na odbornú prípravu, preventívnovýchovnú a odbornú výcvikovú činnosť subjektov pôsobiacich pri záchrane života, zdravia, majetku a životného prostredia na úseku integrovaného záchranného systému. V ostatnej dobe čoraz naliehavejšie vyvstávajú najmä požiadavky na podporu aktivít, ktoré by plynule nadviazali na činnosti subjektov pôsobiacich pri záchrane života, zdravia a majetku. Po prvotnom zásahu zložiek záchranného integrovaného systému sú príjemcovia tejto pomoci spravidla odkázaní sami na seba. Po uhasení požiaru či ošetrení zranení je dotknutá osoba odkázaná len sama na seba. V súčasnosti neexistuje žiaden systém tzv. "druhotnej" alebo "následnej" pomoci a podpory. Často pritom ide o na pohľad bežné záležitosti ako pomoc pri riešení poistnej udalosti a podobne. Na druhej strane nie vždy musia byť následky dopravných nehôd, priemyselných havárií, teroristických útokov a násilných trestných činov zjavné na prvý pohľad. Tak závažné udalosti majú neraz aj omnoho ďalekosiahlejšie následky, pri riešení ktorých sú služby krízovej intervencie, psychologickej, sociálnej a právnej pomoci skrátka nevyhnutné. Napriek tomu je poskytovanie pomoci a podpory obetiam násilných trestných činov, obetí dopravných nehôd, či teroristických útokov, alebo rôznych priemyselných havárií dlhodobo opomínanou oblasťou.
Ochrana a podpora obetí zahŕňajúca aj služby krízovej intervencie, psychosociálnej a právnej pomoci je nielen veľmi žiadaným, ale aj logickým krokom, ktorý po zásahu zložiek integrovaného záchranného systému bezpodmienečne musí nasledovať. Naliehavosť umožnenia poskytovania dotácií na uvedené účely je znásobená aj pretrvávajúcou neúplnou transpozíciou už spomínanej smernice z roku 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Neexistenciu unifikovanej podpory obetí zo strany štátu doposiaľ supluje tretí sektor, ktorý je do značnej miery odkázaný na čerpanie dotácií určených na tento účel.
Cieľom predloženého pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu zákona je teda rozšírenie možnosti poskytovania dotácií aj na podporu služieb pre obete dopravných nehôd, priemyselných havárií, teroristických útokov a násilných trestných činov vrátane služieb krízovej intervencie, psychosociálnej a právnej pomoci obetiam.
Takže to je celé znenie návrhu zákona a týmto vás porosím o podporu pozmeňovacieho návrhu, jedine v duchu v tom, že pokiaľ rozširujeme v snahe o to, aby sa možno aj zatraktívnila dobrovoľná hasičská služba, čo je dobrý úmysel, tak rovnako je dôležité a dať možnosť robiť svoju pomocnú činnosť konkrétnym ľuďom, teda ktorí sú v neziskovom sektore, ktorí sú tak isto odkázaní len na peniaze, ktoré im môže poskytnúť verejná správa, sektor alebo, alebo nejaký iný dotačný systém alebo grantový systém.
Takže ďakujem pekne a prosím o podporu.

Ďakujem. A vítam iniciatívu pána ministra s pomocou pre hasičské zbory a občianske združenia. Každé združenie má nejakú techniku, ktorú musí nejako uskladňovať, aby bola pripravená, keď sa niečo stane. Táto technika musí byť pripravená 24 hodín denne, lebo od toho záleží aj ten reakčný čas. A verím, že keď tieto dotácie prídu pre tieto občianske združenia a hasičské zbory, tak pomôže to v kvalite pri záchrane ľudských životov. Takže držím palce a verím, že tí uchádzači budú správni„ a tie dotácie skončia v správnych rukách a pomôže to znova posunúť tú záchranársku činnosť a hasičskú činnosť ďalej a posunieme tú latku hlavne v tom reakčnom čase, aby sme tých ľudí zachraňovali živých a nenachádzali mŕtvych. Takže ešte raz ďakujem pánovi ministrovi za iniciatívu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Čakala som, pán kolega, že zareagujete aj na to, čo som hovorila ja v rozprave, teda neviem, či to teda znamená, že nejakým spôsobom neviete podporiť to, čo som, to, čo sme navrhli, ešte teda ďalšie rozšírenie, lebo mi to prišlo, že v podstate ste reagovali na, na slová pána ministra, ktoré zazneli ešte predtým.
Ale v podstate súhlasím aj s vaším názorom alebo prejavom, že je dobré podporovať dobrovoľné hasičské zbory. Vieme, že dobrovoľné hasičské zbory už boli zadotované financiami z európskych fondov, že sa to aj podarilo, aj keď vieme, že na začiatku mali ísť všetky financie len pre profesionálov. Je to tak, že boli podporené aj zo zdrojov Európskej únie, a na druhej strane si myslím, že ak už naozaj do zákona o dotáciách dopĺňame takéto rôzne účely, ešte aj na opravu budov, nevidím dôvod, prečo by sme práve nemali naplniť § 2 písmeno a), ktoré priamo už teraz v texte zákona hovorí to, čo som spomínala na začiatku, že možno poskytnúť žiadateľovi na podporu odbornej prípravy, ďalej necitujem, ale aj pri záchrane života, zdravia, majetku a životného prostredia na úseku integrovaného záchranného systému.
Takže poďme rozvinúť to, tú pomoc v rámci integrovaného záchranného systému aj o tie zložky, ktoré následne poskytujú pomoc dotknutým ľuďom. Samozrejme, bez hasičov by možno nastali oveľa väčšie škody, ale to, že ak sa nepostaráme o tých ľudí, ktorí, ktorí cítia tragédiu na svojich životoch aj po psychickej stránke, alebo, ja neviem, inými spôsobmi pomoci, možno aj právne, tak tá pomoc bude vždy len polovičatá. Takže ja vítam, ak sa minister... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, niekoľko informácií, veď v konečnom dôsledku v rozprave vystúpila iba pani poslankyňa Jurinová a oceňujem, samozrejme, jej snahu podporiť ďalšie občianske združenia, ktoré pôsobia na úseku posttraumatických situácií, ale máme tu niekoľko technických problémov.
Predovšetkým otázku obetí, či už katastrof, alebo predovšetkým trestných činov, ktoré sú súčasťou tohto návrhu, nemá v pôsobnosti ministerstvo vnútra. A toto sú dotácie, názov zákona je „v pôsobnosti ministerstva vnútra“. To, čo ste správne, a veľmi správne ste povedali, že tento zákon pripravuje ministerstvo spravodlivosti, tak to je v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti. To znamená, že nemôžeme legislatívne ani nejak inak proste vytvárať nejaký, predpolie, aby z kompetencie ministerstva vnútra, ktoré nemá, sa platila kompetencia iného ministerstva, a dokonca častokrát dochádza vlastne k stretu ešte s tretím ministerstvom, ktorým je ministerstvo zdravotníctva.
Po druhé. Neexistuje systém a to je vlastne to nepoznanie samotného stavu vecí. Pani poslankyňa, existuje organizácia, ktorá sa volá Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky, ktorá aj združuje všetky dobrovoľné hasičské zbory alebo dobrovoľné obecné hasičské zbory v rámci Slovenskej republiky a je partnerom ministerstvu vnútra v rámci zmluvy o spolupráci, kde vychádzajú konkrétne povinnosti a úlohy, ktoré vyplývajú z dotačnej schémy, ktorá je pravidelná a každoročná pre jednotlivé občianske združenia. Toto sú všetko vlastne báza, ktorú nemusíte poznať, samozrejme, lebo to nie je vaša povinnosť, ale faktom zostáva, že tu vlastne je ten systém zabehnutý, ten systém sa osvedčil a tu každá zložka, každá časť tohto mechanizmu a obrovského súkolia záchranného systému má svoju úlohu, ktorú dôverne pozná, a kde sme v úvode zúžili priestor pre investovanie peňazí, aby sme zabezpečili a zagarantovali predovšetkým tú základnú obnovu hasičských zborov, ktoré boli naozaj viac ako 30 rokov úplne zanedbané, a tým, že v tej základnej obnove ochranných prostriedkov, nástrojov a tých vecí, ktoré používajú pri svojej činnosti, došlo v priebehu posledných 4 rokov, môžeme si dovoliť rozšírenie použitia týchto prostriedkov aj na ďalšie ciele, ale opätovne, v pôsobnosti - a dobre ste povedali - v pôsobnosti záchranného systému integrovaného, čo teda sú predovšetkým úlohy, ktoré jasne vyplývajú zo zákona.
Posttraumatická pomoc v podstate má základný problém, že nie je v kompetencii ministerstva vnútra, my na všetky udalosti, ktoré sa stanú, predovšetkým hromadného charakteru, reagujeme našimi intervenčnými kapacitami, či už je to z pohľadu našich psychológov, duchovných a, samozrejme, záchrannej služby, ktorá už je v kompetencii ministerstva zdravotníctva, a veľmi často prichádzame do styku aj s niektorými mimovládnymi organizáciami, ktoré priamo pomôžu a sú nejakým spôsobom aj podporovaní, hovoríme niekedy o Modrom anjeli, ktorý je veľmi často a veľmi aktívne v týchto oblastiach.
Posttraumatické otázky súvisiace, súvisiace s trestnými činmi a vecami, ktoré nie sú súčasťou hasičských, by som povedal, kompetencií, naozaj nemôžeme do tohto zákona zaradiť, pretože po prvé NKÚ by nás s tým vyhodilo von oknom, ten Najvyšší kontrolný úrad, a bolo by to vlastne legislatívne úplne mimo, pretože to je nad rámec tohto zákona. Také, taký návrh nemôžeme spracovať.
Teda záverom to iba skonštatujem, návrh má dobrú ideu, dobrý úmysel, ale nepatrí do tohto zákona, môžeme sa pousilovať v spolupráci, aby to došlo do zákona, ktorý je na to presne určený. Áno, mala pani poslankyňa pravdu, že aj Únia bola tá, ktorá prispela, ale menšou časťou, všetky tieto zdroje, o ktorých hovoríme, sú rozpočtové prostriedky, ktoré vznikli aj úsporou zo strany ESA a reformy verejnej správy, a takisto preinvestované prostriedky kapitálové boli z rozpočtových úspor, ale následne projekt sa celoplošného rozmiestnenia cieľa prostriedkov pozdával Európskej únie ako výborný projekt obnovy tejto tradície a Európska únia sa rozhodla refinancovať, spätne sa rozhodla tento celý projekt a všetky investície do neho preplatiť, a preto nám vlastne vznikli ďalšie prostriedky, ktoré môžme použiť pre ďalší rozvoj ochrany našich občanov pred živelnými pohromami a k tomu predovšetkým dobrovoľní hasiči majú slúžiť. Takže ešte raz sa ich činnosť chcem poďakovať a hlavne veriť, že táto spolupráca je na vzostupe a že budú vždy tým obranným valom pre občanov pred akoukoľvek prírodnou katastrofou alebo iným ohrozením.
Veľmi pekne ďakujem za podporu.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, nevidím tu pani poslankyňu, predkladám návrh na prerokovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom vládneho návrhu zákona je najmä zatraktívnenie dobrovoľnej vojenskej prípravy zvýšením výšky finančného príspevku poskytovaného vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy a skrátením dĺžky jej trvania.
Finančný príspevok za výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy sa navrhuje navýšiť o takmer 67 % a jeho výška sa naďalej viaže na percentuálne vyjadrenie sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
V zmenenej výške by tak po novom mal vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy patriť finančný príspevok vo výške 7,50 euro za jeden deň, čo za celú dobu výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy predstavuje navýšenie o 199,50 eur na celkovú sumu 577,50 euro. Dobrovoľná vojenská príprava sa taktiež v dobe trvania navrhuje skrátiť z 12 na 11 týždňov s tým, že základný vojenský výcvik a odborný výcvik, ktoré predstavujú obsahovú náplň dobrovoľnej vojenskej prípravy, by po novom nemali byť vymedzené predpísaným časovým údajom, ale ich trvanie by mohlo byť upravené tak, aby viac zohľadňovalo potreby prípravy pre jednotlivé funkcie v zálohách ozbrojených síl.
Vládny návrh zákona zároveň reaguje na poznatky z aplikačnej praxe a za účelom spružnenia výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy sa veliteľovi výcvikového zariadenia umožňuje určovať členenie výcvikového dňa tak, aby v prípade potreby nemusel každý výcvikový deň obsahovať časť výcviku. V praxi tak pôjde najmä o výcvikové dni, ktoré pripadnú na víkend alebo dni pracovného pokoja, kedy bude dochádzať k výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, avšak iba v podobe plnenia úloh denného režimu, prostredníctvom ktorých bude vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy získavať základné vojenské návyky.
Vládny návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie, negatívny vplyv bude v plnom rozsahu krytý z limitov stanovených v rozpočtovej kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky na rok 2017 a, samozrejme, ďalšie roky. Vládny návrh zákona bol prerokovaný na výbore pre obranu a bezpečnosť a v ústavnoprávnom výbore, ktoré ho odporučili schváliť.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a zároveň ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som poinformoval o predmetnom vládnom návrhu zákona, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor návrh zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 513 z 23. marca 2017 pridelila vládny návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 199 z 2. mája 2017 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 72 z 2. mája 2017 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru pána poslanca Gábora Gála vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom čítaní a v treťom čítaní a predniesť spoločnú správu výborov, ako aj odôvodniť návrh stanoviska gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 78 na svojej 28. schôdzi.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení páni, dámy, hore, ktoré nás počúvate, lebo v sále, asi to je vojenská problematika, mnohých to nezaujíma, hoci by ich to malo zaujímať, predložený návrh zákona skutočne vychádza zo skúseností, ktoré ministerstvo obrany malo z prvého behu dobrovoľnej vojenskej prípravy, a je mimoriadne užitočné, že tieto skutočnosti sa vyhodnocujú a že sa aj určitým spôsobom prijímajú opatrenia. Je obranyschopnosť krajiny jedným najdôležitejším prvkom bezpečnosti štátu a v niektorých obranných doktrínach, napríklad v Nemecku je dokonca napísané, že vlastne vôľa na obranu je sebapotvrdzujúcim prvkom národa, lebo vôľa brániť sa znamená určitým spôsobom aj vôľa obetovať sa za spoločné záujmy celku.
Naše národné hospodárstvo oproti obdobiu, ktoré bolo v čase, keď sa aj zákony o vojenskej službe, ale aj zákony o dobrovoľnej vojenskej príprave prijímali doslova do určitej fázy, keď ministerstvo obrany, resp. Armáda Slovenskej republiky, Ozbrojené sily Slovenskej republiky v konkurenčnom zápase na trhu práce určitým spôsobom prehrávajú, pretože vojenská služba je náročná služba, vyžaduje omnoho viac obetí ako normálny pracovný pomer a v určitom štádiu žiada od toho občana, od človeka, ktorý je či už profesionálny vojak, alebo je v činnej alebo pasívnej zálohe, obetovanie svojho vlastného života. Preto aj ohodnotenie vojenskej služby by sa malo brať trošku iným spôsobom ako ohodnotenie normálneho pracovného procesu, pretože za určitých okolnosti chceme od toho občana, ktorý vstúpil do ozbrojených síl alebo sa stal zálohou pre ozbrojené sily, aby nasadil svoj život, a vieme, že situácia je taká, že aj keď tie vojenské konflikty alebo konflikty, ktoré majú vojenský charakter, sú viac-menej ďaleko, ale nie až tak ďaleko, aby sme ich ozvenu nepočuli doma, a tým, že ich riešime v priestore, kde sa vyskytujú, aj našou spoluúčasťou, bránime tomu, aby sa nedostali na naše územie, a to je, myslím si, jedna veľká a obrovská úloha, ktorú naše ozbrojené sily plnia, a za čo treba všetkým vojakom Ozbrojených síl Slovenskej republiky byť vďačný a mali by sme si aj ich prácu vážiť.
Preto aj vítam tento návrh zákona, pretože určitým spôsobom by mal zatraktívniť vojenskú službu a mal by zatraktívniť záujem občanov o vojenskú prípravu a tým vlastne vytvárať v občianskej spoločnosti väčší a väčší počet ľudí, ktorí sú schopní byť povolaní do služby, keď Slovenská republika by takéto niečo potrebovala. Ono treba určitým spôsobom motivovať ľudí na obranu vlasti aj morálnymi vecami, ale v dnešnej spoločnosti, materializovanej spoločnosti, kde materiálne statky sa často dostávajú aj nad niektoré princípy, ktoré by sme chceli, aby neboli narušené, myslieť si, že to dosiahneme len tým, že budeme motivovať morálne, asi to nie je tá správna cesta. Treba vytvoriť aj materiálne podmienky, aby dobrovoľná vojenská služba bola atraktívna, aby príprava na službu v Ozbrojených silách bola niečím, čo je aj atraktívne zo stránky materiálnej.
Preto v mene 15 poslancov Slovenskej národnej strany navrhujem pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 434):
V čl. I bode 4 za slová, resp. číslicu „3,75 %“ sa nahrádzajú slovami, resp. číslicou „7,2 %“
Odôvodnenie:
Z dôvodu zvýšenia atraktivity a motivácie občanov na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy sa navrhuje zvýšiť výšku finančného príspevku, ktorý patrí vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy. Navrhovanou úpravou by finančný príspevok vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy v súčasnosti dosiahol hodnotu 14,35 eura za každý deň výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, čím by výška tohto príspevku za mesiac približne dosiala úroveň súčasnej minimálnej mzdy v národnom hospodárstve a vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy za 11 týždňov trvajúcu dobrovoľnú vojenskú prípravu by tak bol vyplatený finančný príspevok v celkovej výške sume 1 101,10 eura. Tým pádom by sa vlastne mohlo stať, že by naša dobrovoľná vojenská príprava bola atraktívnejšia a prihlásilo by sa do nej viac brancov a Ozbrojené sily Slovenskej republiky by získali väčší balík potenciálnych záloh.
Ďakujem za pozornosť. Odovzdávam predsedajúcemu.

Ďakujem pekne. Myslím, že to stihnem aj vo faktickej, takže som sa z rozpravy odhlásil. No ja som rád tomuto vystúpeniu, pán poslanec Hrnko, lebo nič iné nepočúvam už asi tri dni, len to ma tu novinári obháňajú, že pán poslanec Hrnko, kadiaľ chodí, tadiaľ rozpráva, že peniaze nie sú dôležité, ale že musíme tých ľudí naverbovať z hľadiska vlastenectva. No z hľadiska vlastenectva možno tak vás naverbujú (smiech v sále), ale jednoducho tí ľudia musia byť zaplatení a musia tie výhody určité dostať.
Preto my ako klub SaS tiež podporíme tento návrh zákona. Pán minister to od nás dostal prisľúbené.
Chcem vás upozorniť na jednu vec, ktorú máte v dôvodovej správe, kde máte napísané, že to bude mať pozitívny sociálny vplyv v oblasti sociálnej inklúzie, predovšetkým u mladých ľudí hľadajúcich si zamestnanie. To by som neodporúčal, aby ste sa snažili verbovať hlavne ľudí, ktorí sa nevedia inak zamestnať, ale odporúčal by som verbovať ľudí, ktorí uvažujú o tom, že vstúpia do ozbrojených síl, ale chcú si to takpovediac vyskúšať.
To je jedna poznámka a druhá poznámka nadväzuje na túto prvú poznámku, to je už priamo pánovi ministrovi, že treba jednoducho viac nadviazať spoluprácu s mladými ľuďmi na školách. Dnes sa vám potulujú všelijaké polovojenské organizácie po školách, napríklad naposledy alebo v súčasnosti v Nitre na základnej škole a tam musíte byť vy, pán minister. Nie teda vy konkrétne, ale musia tam byť vaši ľudia, na základných školách, na stredných školách, na vysokých školách a potom pevne verím, že dokážete mladých ľudí viacej pritiahnuť aj k tomuto projektu.
A posledná rada úplne zadarmo, riešenie SaS, zvýšte peniaze na aktívne zálohy na 150-tisíc eur ročne, dnes je to, myslím, polovica a tým pádom zabezpečíte to, že viac týchto ľudí možno z tej dobrovoľnej vojenskej služby prejde aj to projektu aktívnych záloh. Túto radu máte od nás úplne zadarmo.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hrnko, chcel by som vás upozorniť, že ste porušili rokovací poriadok, ktorý ste si sami odhlasovali, pretože podľa rokovacieho poriadku by ste mali až po skončení vášho vystúpenia čítať ten pozmeňujúci príspevok. Bol tu jeden opozičný kolega alebo kolegyňa na to upozorňovaný, že nemajú to čítať v rámci, ale až po skončení príspevku v rozprave. Uznávam, že je to úplne nelogické a nezmyselné, ale tak ste to schválili, a teda keď predsedajúci napomína opozičných poslancov, tak dovolím si vám to povedať aj ja.
A druhá vec, teda a dúfam, že ste, že ste teda odovzdali pred vystúpením s pätnástimi podpismi, lebo ešte nie je na webovej stránke Národnej rady. A chcel by som sa jednu vec spýtať, že aké budú dopady tohto vášho pozmeňujúceho návrhu, myslím dopady nie na individuálnu odmenu, ale na, na štátny rozpočet, pretože keď sa dáva návrh zákona aj poslanecký návrh zákona, tak sa vyžaduje, aby boli vyčíslené rozpočtové dopady na najbližšie tri roky vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom, až takéto, až takéto nároky nie sú stavané, ale teda predpokladám, že to máte spočítané, a nezachytil som v tom vašom vystúpení, tak aké budú rozpočtové dopady.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec, za váš príspevok. Nepochopil som jeho prvú časť, pretože som to prečítal až po svojom vystúpení, som prečítal návrh teda môjho pozmeňujúceho návrhu, resp. pozmeňujúceho návrhu pätnástich poslancov, teda na záver môjho vystúpenia neviem, či som mal urobiť nádych, výdych alebo nejaký predel iný, aby som vlastne splnil požiadavku, ktorú na mňa kladiete. 
A čo sa týka druhej časti vašej poznámky, musím povedať, že poslanecký klub Slovenskej národnej strany to konzultoval s ministerstvom obrany, sú to peniaze, ktoré nemajú dodatočný nárok na štátny rozpočet Slovenskej republiky, ale bude dodatočný návrh na rozpočet vo vnútri ministerstva obrany a ministerstvo obrany si to vie predstaviť.
Asi toľko.