17. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ja len veľmi krátko. Ďakujem pekne. V žiadnom prípade nejde o to, aby sme niekomu niečo zjednodušili. Alebo ide o to, aby sme zjednodušili veci, ale aby to išlo na úkor životného prostredia, to v žiadnom prípade. Jedná sa len o to, aby sa definovali osobitné podmienky pre stavebníka a následne aj pre prevádzkovateľa prevádzky, lebo doteraz z praxe boli proste také poznatky, že to nebolo úplne jednoznačne a tým pádom dochádzalo a prichádzalo k daným problémom. To znamená, nejedná sa o to, že by sme niečo robili, aby sme niečo chceli obchádzať, ale robíme to preto, aby sme niekedy aj veci nejakým spôsobom dali do poriadku a zjednodušovali.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
9:30
Účelom návrhu zákona je zabezpečenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona súvisí s potrebou zvýšiť kvalitu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Bolo potrebné tiež zosúladiť jednotlivé etapy procesu posudzovania s ostatnými právnymi predpismi a politikmi Únie.
Z predmetu zákona sa navrhuje vylúčiť činnosti, navrhujú vylúčiť činnosti, ktorých jediným účelom je obrana alebo reakcia na mimoriadnu udalosť. V zhode s novelou európskej smernici sa zabezpečujú koordinované postupy, posudzovanie vplyvov najmä s ochranou prírody a ochranou vôd. Upravuje sa, kedy ministerstvo môže, respektívne vyčiarkne osobu zo zoznamu odborne spôsobilých osôb, zabezpečuje sa tiež pravidlo vylúčenia osoby z posudzovania vplyvov, pokiaľ je táto v konflikte záujmov.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
Účelom návrhu zákona je zabezpečenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona súvisí s potrebou zvýšiť kvalitu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Bolo potrebné tiež zosúladiť jednotlivé etapy procesu posudzovania s ostatnými právnymi predpismi a politikmi Únie.
Z predmetu zákona sa navrhuje vylúčiť činnosti, navrhujú vylúčiť činnosti, ktorých jediným účelom je obrana alebo reakcia na mimoriadnu udalosť. V zhode s novelou európskej smernici sa zabezpečujú koordinované postupy, posudzovanie vplyvov najmä s ochranou prírody a ochranou vôd. Upravuje sa, kedy ministerstvo môže, respektívne vyčiarkne osobu zo zoznamu odborne spôsobilých osôb, zabezpečuje sa tiež pravidlo vylúčenia osoby z posudzovania vplyvov, pokiaľ je táto v konflikte záujmov.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite. Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:32
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:32
Peter AntalNárodná rada Slovenskej republiky uznesením č. 518 z 23. marca 2017 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 194 z 2. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 97 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 77 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 91 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III informácie vyplýva 20 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy k predmetnému vládnemu návrhu zákona, avšak neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uznesením výboru č. 68 zo 14. marca 2017 ma poveril v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov za spoločného spravodajcu, ktorý predkladá predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup.
V súlade s oprávnením vyplývajúcim z § 80 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem, aby sa po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní hlasovalo spoločne o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 20 z časti IV prednesenej informácie.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
10.5.2017 o 9:32 hod.
Mgr.
Peter Antal
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, v súlade s § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (tlač 446), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 518 z 23. marca 2017 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 194 z 2. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 97 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 77 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 91 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III informácie vyplýva 20 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy k predmetnému vládnemu návrhu zákona, avšak neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uznesením výboru č. 68 zo 14. marca 2017 ma poveril v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov za spoločného spravodajcu, ktorý predkladá predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup.
V súlade s oprávnením vyplývajúcim z § 80 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem, aby sa po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní hlasovalo spoločne o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 20 z časti IV prednesenej informácie.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
9:36
Áno, je to zákon, ktorý v prevažnej miere implementuje smernicu, dopĺňa, v mnohých bodoch vylepšuje situáciu. A ten cieľ, dôvod, pre ktorý bol návrh...
Áno, je to zákon, ktorý v prevažnej miere implementuje smernicu, dopĺňa, v mnohých bodoch vylepšuje situáciu. A ten cieľ, dôvod, pre ktorý bol návrh zákona predložený, je nám všetkým viac-menej jasný. Avšak sú nám aj známe skutočnosti, hlavne tí ľudia, ktorí pracujú v tejto oblasti, že zákon potrebuje asi aj lepšiu, hlbšiu novelu, hlavne čo sa týka aj doladenia kapitoly, prílohy číslo 8, najmä zoznam posudzovaných činností možno doladiť a doplniť. Uvedomujem si však, že teraz sme v etape, kedy sa najmä transponuje smernica, to ktoré, veci, ktoré sme nemali v zákone doladené a na ktoré nás upozorňovala Európska komisia.
Vítam to, že cieľom, ktorý predpokladám, teda dúfam, že sa podarí spoločne dosiahnuť, je zlepšenie prístupnosti verejnosti k informáciám aj v rámci posudzovania k zlúčeniu, respektíve kumulácii niektorých činností, ktoré môžu v danom území byť posudzované. Teraz bývajú posudzované jednotlivo, avšak v kumulatívnej činnosti často môžu prekračovať limity, ktoré by už mali byť posúdené v zmysle zákona. To je najmä §, teda bod 3 vášho návrhu. Tu by som chcela tento návrh oceniť.
Avšak zároveň by som chcela upozorniť na problematiku ďalšieho bodu zákona, ktorý budeme hovoriť, o zákone o integrovanej prevencii a kontroly znečistenia, ktorý bude jeden z nasledujúcich bodov dnešnej schôdze, kde práve zmenou toho zákona tento bod obchádzate a vlastne bude problematický. Čiže tu chcem upozorniť na to, že bude treba naozaj veľmi prísne aplikovať a sledovať viaceré činnosti v jednom území, aby práve kúskovaním, ktoré sa umožňuje tým, novelou zákona, o ktorej budeme hovoriť až na ďalšom bode rokovania schôdze, môže dôjsť.
Čo sa týka takej väčšej novely, zúčastnila som sa v septembri minulého roka konferencie, kde, to organizovalo ministerstvo životného prostredia vo Vysokých Tatrách, kde boli ľudia, ktorí sú odborne spôsobilé osoby k tomuto posudzovaniu. Bola tam veľmi konštruktívna a zaujímavá debata. Vzišlo z nej viacero poznatkov, ktoré je potrebné, aby sa dostali do zákona, aby ich riešili, napríklad, ako som už spomínala, samotná príloha č. 8. Ja som v mojom pôvodnom návrhu aj vo výbore prezentovala snahu doplniť ju o program starostlivosti o les, čo som presvedčená o tom, že táto činnosť, môžme sa o tom baviť, či je to činnosť alebo strategický dokument, by mala byť posudzovaná. Avšak po debate potom aj s vašimi ľuďmi, ale aj s lesníkmi som si uvedomila, že naozaj k tejto téme treba širšiu diskusiu, aby sme zas neprijali niečo do zákona, ktoré sa bude veľmi ťažko aplikovať, tak som sa rozhodla, že keď nie z vašej iniciatívy, tak z mojej bude, zorganizujem takéto odborné stretnutie, na ktoré už vás teraz pozývam.
Taktiež problém, ktorý zatiaľ nie je riešený a ktorý asi by bolo dobré riešiť, je taký fond pre vyplácanie posudkárov. V Čechách takéto niečo funguje, pretože v súčasnosti systém, ktorý je nastavený v našom zákone, že spracovateľa, či zisťuje správy pre zámer alebo samotné správy, ale aj posudkára platí navrhovateľ činnosti. I keď toho posudkára, áno, vyberá ministerstvo, určuje ministerstvo životného prostredia, tak, respektíve ich príslušný orgán. Tento vzťah nie je celkom, celkom dobrý a bolo na to poukazované viackrát, že vlastne ten posudkár je finančne závislý od toho navrhovateľa a tým pádom môže dochádzať aj k tomu, že ten posudok môže byť touto skutočnosťou a výškou odmeny ovplyvnený. Preto by bolo dobré zvážiť nejakú možnosť, kde by vlastne sa vytvoril z prostriedkov navrhovateľov fond, kde by vyplácalo ministerstvo životného prostredia bez ohľadu na to, aký posudok bude, či bude zamietavý, alebo bude súhlasný.
V mojom pozmeňovacom návrhu mám štyri body. Tri body sa týkajú zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde vkladám možnosť zastaviť konania v prípade, že navrhovaná činnosť je v piatom stupni, v najprísnejšom piatom stupni ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody, ak nebola na túto činnosť vydaná vopred výnimka. Domnievam sa, že pre tieto tak vzácne chránené, a nie je ich veľa, povedzme si, tých v piatom stupni ochrany územia, nie je veľa týchto území, tak by bolo správne, aby ministerstvo životného prostredia aj šetrilo prostriedky aj energiu svojich orgánov, aj energiu, vlastne navrhované prostriedky navrhovateľa, aby mal takúto možnosť v prípade teda, že už nebola udelená výnimka.
Pre zlepšenie prístupu verejnosti navrhujem, aby bola v zákone povinnosť pre všetky aj SEA, aj pre EIA podmienka, že musí byť zverejnený dátum zverejnenia, kedy bol daný zámer alebo činnosť, správa zverejnená na enviroportáli. Dnes je to nejednotné. V niektorých prípadoch tento dátum zverejnený je, v niektorých nie je. Spôsobuje to nejednotnosť a je to vlastne nekomfortné pre užívateľa, pre verejnosť, ktorý nie pravidelne na dennej báze uvedený portál navštevuje, aby sa vedel zorientovať, že čo je už novšie, čo ešte vlastne má šancu, aby sa k tomu pripojil alebo nie.
Druhý, v druhom bode, ktorý prečítam následne v pozmeňovacom, sa týka zákona o banskej činnosti. Pán minister, tu by som vás obzvlášť chcela poprosiť, aby ste akceptovali tento môj návrh, pretože zmenou zákona, vlastne v zákone o registri partnerov verejného sektora sa dostala podmienka, že osoby, ktoré majú povolenie pre banskú činnosť, ak nebudú zapísané v registri verejného partnerstva, bez ohľadu na to, či majú, nejakým spôsobom prijímajú verejné zdroje alebo verejný majetok, tak musia byť v tomto registri zapísané, čo si myslím, že nie je správne. A ak nebudú, tak vlastne prídu o svoju prácu, pretože takáto činnosť pre oprávnené osoby banskej činnosti je ich prácou.
Pán navrhovateľ, ja prečítam teraz, pardon, spravodajca, prečítam teraz svoj pozmeňujúci návrh a chcela by som poprosiť, aby sa hlasovalo potom o každom bode zvlášť.
Tak idem čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Anny Zemanovej a Karola Galeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (tlač 446).
1. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 20 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Príslušný orgán konanie zastaví, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorej realizácia je osobitným predpisom zakázaná, ak nebola umožnená výnimka zo zakázanej činnosti."."
Pri predpisoch je odkaz na 22aa a poznámka pod čiarou k 22aa znie:
"Napríklad § 16 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. júna 2017.
Odôvodnenie: Návrh ukladá povinnosť, aby bol príslušný orgán povinný zastaviť konanie o navrhovanej činnosti, ktorá je zakázaná podľa osobitných predpisov, napríklad ak ide o navrhované umiestnenie stavby v území s piatym stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody, kde je umiestňovanie stavby v zmysle jeho ustanovenia § 16 ods. 1 písm. i) zakázané. V súčasnosti nemá príslušný orgán možnosť takéto konanie zastaviť, ak nebola povolená výnimka zo zakázanej činnosti. Ak z podstaty veci je jasné, že vykonávanie procesu EIA pre činnosť, ktorej výkon je zakázaný a na povolenie ktorej nemá navrhovateľ právny nárok, na ktorú mu nebola udelená výnimka, je zbytočný. Pripomienka vychádza z požiadaviek novely smernice EIA vo vzťahu k povinnosti koordinovať postupy podľa jednotlivých predpisov. Je to bod 37 preambuly novely smernice EIA.
2. V čl. I bod 7 § 23 ods. 1 sa za slová "ktoré obsahuje" vkladajú slová "dátum zverejnenia".
Odôvodnenie: Návrhom zákona sa tiež ukladá povinnosť uverejňovať na webovom sídle ministerstva aj dátum, kedy bol daný dokument zverejnený. Zvýši sa tým transparentnosť celého procesu a v neposlednom rade aj odstráni právna neistota z hľadiska plynutia lehôt.
3. V čl. I v bode 18 v § 33 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Súčasťou zverejnenia je aj dátum zverejnenia správy o hodnotení činnosti."
Odôvodnenie: Návrhom zákona sa tiež ukladá povinnosť uverejňovať na webovom sídle ministerstva aj dátum, kedy bola správa o hodnotení zverejnená. Zvýši sa tým transparentnosť celého procesu a v neposlednom rade aj odstráni právna neistota z hľadiska plynutia lehôt.
4. Článok II znie:
"Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1995 Z. z., zákona č. 58/1998 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 350/2012 Z. z., zákona č. 58/2004 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4a ods. 3 v prvej vete sa vypúšťajú slová "ktorá je zapísaná v registri partnerov verejného sektora", odkaz 3ba.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3ba sa vypúšťa.
2. V § 4b ods. 4 sa vypúšťa písm. e).
3. V § 19 ods. 4 sa na konci pripájajú slová "a 18f".
4. Za § 47i sa vkladá § 47j, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 47j
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. mája 2017
Ustanovenie § 47i sa od 15. mája 2017 neuplatňuje."
Zmeny v čl. II nadobúdajú účinnosť 15. mája 2017 s výnimkou bodu 2, ktorý nadobúda účinnosť 1. augusta 2017, čo sa premietne do čl. III upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie: Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe bol novelizovaný poslaneckým pozmeňujúcim návrhom k zákonu č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto novelou s účinnosťou od 1. februára 2017 sa novelizoval § 4a ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb., ktorý znie, citujem: "Banské oprávnenie možno vydať slovenskej osobe alebo zahraničnej osobe, ktorá je zapísaná v registri partnerov verejného sektora." Z uvedeného vyplýva, že všetky žiadosti o vydanie nového banského oprávnenia podané na príslušný obvodný banský úrad po 1. februári 2017 musia obsahovať doklad o zaevidovaní právnickej či fyzickej osoby v registri partnerov verejného sektora.
Zákon č. 315/2016 Z. z. taktiež zaviedol povinnosť, ktorá sa dostala do prechodných ustanovení zákona č. 51/1988 Zb., a to § 47i, ktorý ustanovuje, citujem: "Držiteľ banského oprávnenia je povinný zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla 2017." Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné požiadavky Hlavný banský úrad upozorňuje všetkých držiteľov banského oprávnenia, že podľa § 4b ods. 4 písm. e) zákona č. 51/1988 Zb. účinného od 1. augusta 2017 začne príslušný obvodný banský úrad konanie o zrušenie banského oprávnenia, ak držiteľ banského oprávnenia nebude zaevidovaný v registri partnerov verejného sektora.
To znamená, že zákonom bola uložená povinnosť byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora aj osobám, ktoré nijakým spôsobom neprijímajú verejné zdroje ani verejný majetok, a to pod najprísnejšou sankciou - stratou banského oprávnenia, čo je vlastne stratou možnosti na podnikanie. Novelizačný bod 3 v čl. II je prebratý z vládneho návrhu.
Ďakujem pekne, skončila som.
Vystúpenie v rozprave
10.5.2017 o 9:36 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani predsedajúca, pán minister, kolegovia z ministerstva na balkóne, lebo viem, že budú asi počúvať aj môj pozmeňujúci návrh, ktorý mám pripravený na predloženie. Pán minister, v krátkosti by som sa chcela vyjadriť k tomuto návrhu zákona, ktorý predkladáte.
Áno, je to zákon, ktorý v prevažnej miere implementuje smernicu, dopĺňa, v mnohých bodoch vylepšuje situáciu. A ten cieľ, dôvod, pre ktorý bol návrh zákona predložený, je nám všetkým viac-menej jasný. Avšak sú nám aj známe skutočnosti, hlavne tí ľudia, ktorí pracujú v tejto oblasti, že zákon potrebuje asi aj lepšiu, hlbšiu novelu, hlavne čo sa týka aj doladenia kapitoly, prílohy číslo 8, najmä zoznam posudzovaných činností možno doladiť a doplniť. Uvedomujem si však, že teraz sme v etape, kedy sa najmä transponuje smernica, to ktoré, veci, ktoré sme nemali v zákone doladené a na ktoré nás upozorňovala Európska komisia.
Vítam to, že cieľom, ktorý predpokladám, teda dúfam, že sa podarí spoločne dosiahnuť, je zlepšenie prístupnosti verejnosti k informáciám aj v rámci posudzovania k zlúčeniu, respektíve kumulácii niektorých činností, ktoré môžu v danom území byť posudzované. Teraz bývajú posudzované jednotlivo, avšak v kumulatívnej činnosti často môžu prekračovať limity, ktoré by už mali byť posúdené v zmysle zákona. To je najmä §, teda bod 3 vášho návrhu. Tu by som chcela tento návrh oceniť.
Avšak zároveň by som chcela upozorniť na problematiku ďalšieho bodu zákona, ktorý budeme hovoriť, o zákone o integrovanej prevencii a kontroly znečistenia, ktorý bude jeden z nasledujúcich bodov dnešnej schôdze, kde práve zmenou toho zákona tento bod obchádzate a vlastne bude problematický. Čiže tu chcem upozorniť na to, že bude treba naozaj veľmi prísne aplikovať a sledovať viaceré činnosti v jednom území, aby práve kúskovaním, ktoré sa umožňuje tým, novelou zákona, o ktorej budeme hovoriť až na ďalšom bode rokovania schôdze, môže dôjsť.
Čo sa týka takej väčšej novely, zúčastnila som sa v septembri minulého roka konferencie, kde, to organizovalo ministerstvo životného prostredia vo Vysokých Tatrách, kde boli ľudia, ktorí sú odborne spôsobilé osoby k tomuto posudzovaniu. Bola tam veľmi konštruktívna a zaujímavá debata. Vzišlo z nej viacero poznatkov, ktoré je potrebné, aby sa dostali do zákona, aby ich riešili, napríklad, ako som už spomínala, samotná príloha č. 8. Ja som v mojom pôvodnom návrhu aj vo výbore prezentovala snahu doplniť ju o program starostlivosti o les, čo som presvedčená o tom, že táto činnosť, môžme sa o tom baviť, či je to činnosť alebo strategický dokument, by mala byť posudzovaná. Avšak po debate potom aj s vašimi ľuďmi, ale aj s lesníkmi som si uvedomila, že naozaj k tejto téme treba širšiu diskusiu, aby sme zas neprijali niečo do zákona, ktoré sa bude veľmi ťažko aplikovať, tak som sa rozhodla, že keď nie z vašej iniciatívy, tak z mojej bude, zorganizujem takéto odborné stretnutie, na ktoré už vás teraz pozývam.
Taktiež problém, ktorý zatiaľ nie je riešený a ktorý asi by bolo dobré riešiť, je taký fond pre vyplácanie posudkárov. V Čechách takéto niečo funguje, pretože v súčasnosti systém, ktorý je nastavený v našom zákone, že spracovateľa, či zisťuje správy pre zámer alebo samotné správy, ale aj posudkára platí navrhovateľ činnosti. I keď toho posudkára, áno, vyberá ministerstvo, určuje ministerstvo životného prostredia, tak, respektíve ich príslušný orgán. Tento vzťah nie je celkom, celkom dobrý a bolo na to poukazované viackrát, že vlastne ten posudkár je finančne závislý od toho navrhovateľa a tým pádom môže dochádzať aj k tomu, že ten posudok môže byť touto skutočnosťou a výškou odmeny ovplyvnený. Preto by bolo dobré zvážiť nejakú možnosť, kde by vlastne sa vytvoril z prostriedkov navrhovateľov fond, kde by vyplácalo ministerstvo životného prostredia bez ohľadu na to, aký posudok bude, či bude zamietavý, alebo bude súhlasný.
V mojom pozmeňovacom návrhu mám štyri body. Tri body sa týkajú zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde vkladám možnosť zastaviť konania v prípade, že navrhovaná činnosť je v piatom stupni, v najprísnejšom piatom stupni ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody, ak nebola na túto činnosť vydaná vopred výnimka. Domnievam sa, že pre tieto tak vzácne chránené, a nie je ich veľa, povedzme si, tých v piatom stupni ochrany územia, nie je veľa týchto území, tak by bolo správne, aby ministerstvo životného prostredia aj šetrilo prostriedky aj energiu svojich orgánov, aj energiu, vlastne navrhované prostriedky navrhovateľa, aby mal takúto možnosť v prípade teda, že už nebola udelená výnimka.
Pre zlepšenie prístupu verejnosti navrhujem, aby bola v zákone povinnosť pre všetky aj SEA, aj pre EIA podmienka, že musí byť zverejnený dátum zverejnenia, kedy bol daný zámer alebo činnosť, správa zverejnená na enviroportáli. Dnes je to nejednotné. V niektorých prípadoch tento dátum zverejnený je, v niektorých nie je. Spôsobuje to nejednotnosť a je to vlastne nekomfortné pre užívateľa, pre verejnosť, ktorý nie pravidelne na dennej báze uvedený portál navštevuje, aby sa vedel zorientovať, že čo je už novšie, čo ešte vlastne má šancu, aby sa k tomu pripojil alebo nie.
Druhý, v druhom bode, ktorý prečítam následne v pozmeňovacom, sa týka zákona o banskej činnosti. Pán minister, tu by som vás obzvlášť chcela poprosiť, aby ste akceptovali tento môj návrh, pretože zmenou zákona, vlastne v zákone o registri partnerov verejného sektora sa dostala podmienka, že osoby, ktoré majú povolenie pre banskú činnosť, ak nebudú zapísané v registri verejného partnerstva, bez ohľadu na to, či majú, nejakým spôsobom prijímajú verejné zdroje alebo verejný majetok, tak musia byť v tomto registri zapísané, čo si myslím, že nie je správne. A ak nebudú, tak vlastne prídu o svoju prácu, pretože takáto činnosť pre oprávnené osoby banskej činnosti je ich prácou.
Pán navrhovateľ, ja prečítam teraz, pardon, spravodajca, prečítam teraz svoj pozmeňujúci návrh a chcela by som poprosiť, aby sa hlasovalo potom o každom bode zvlášť.
Tak idem čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Anny Zemanovej a Karola Galeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (tlač 446).
1. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 20 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Príslušný orgán konanie zastaví, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorej realizácia je osobitným predpisom zakázaná, ak nebola umožnená výnimka zo zakázanej činnosti."."
Pri predpisoch je odkaz na 22aa a poznámka pod čiarou k 22aa znie:
"Napríklad § 16 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. júna 2017.
Odôvodnenie: Návrh ukladá povinnosť, aby bol príslušný orgán povinný zastaviť konanie o navrhovanej činnosti, ktorá je zakázaná podľa osobitných predpisov, napríklad ak ide o navrhované umiestnenie stavby v území s piatym stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody, kde je umiestňovanie stavby v zmysle jeho ustanovenia § 16 ods. 1 písm. i) zakázané. V súčasnosti nemá príslušný orgán možnosť takéto konanie zastaviť, ak nebola povolená výnimka zo zakázanej činnosti. Ak z podstaty veci je jasné, že vykonávanie procesu EIA pre činnosť, ktorej výkon je zakázaný a na povolenie ktorej nemá navrhovateľ právny nárok, na ktorú mu nebola udelená výnimka, je zbytočný. Pripomienka vychádza z požiadaviek novely smernice EIA vo vzťahu k povinnosti koordinovať postupy podľa jednotlivých predpisov. Je to bod 37 preambuly novely smernice EIA.
2. V čl. I bod 7 § 23 ods. 1 sa za slová "ktoré obsahuje" vkladajú slová "dátum zverejnenia".
Odôvodnenie: Návrhom zákona sa tiež ukladá povinnosť uverejňovať na webovom sídle ministerstva aj dátum, kedy bol daný dokument zverejnený. Zvýši sa tým transparentnosť celého procesu a v neposlednom rade aj odstráni právna neistota z hľadiska plynutia lehôt.
3. V čl. I v bode 18 v § 33 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Súčasťou zverejnenia je aj dátum zverejnenia správy o hodnotení činnosti."
Odôvodnenie: Návrhom zákona sa tiež ukladá povinnosť uverejňovať na webovom sídle ministerstva aj dátum, kedy bola správa o hodnotení zverejnená. Zvýši sa tým transparentnosť celého procesu a v neposlednom rade aj odstráni právna neistota z hľadiska plynutia lehôt.
4. Článok II znie:
"Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1995 Z. z., zákona č. 58/1998 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 350/2012 Z. z., zákona č. 58/2004 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4a ods. 3 v prvej vete sa vypúšťajú slová "ktorá je zapísaná v registri partnerov verejného sektora", odkaz 3ba.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3ba sa vypúšťa.
2. V § 4b ods. 4 sa vypúšťa písm. e).
3. V § 19 ods. 4 sa na konci pripájajú slová "a 18f".
4. Za § 47i sa vkladá § 47j, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 47j
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. mája 2017
Ustanovenie § 47i sa od 15. mája 2017 neuplatňuje."
Zmeny v čl. II nadobúdajú účinnosť 15. mája 2017 s výnimkou bodu 2, ktorý nadobúda účinnosť 1. augusta 2017, čo sa premietne do čl. III upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie: Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe bol novelizovaný poslaneckým pozmeňujúcim návrhom k zákonu č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto novelou s účinnosťou od 1. februára 2017 sa novelizoval § 4a ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb., ktorý znie, citujem: "Banské oprávnenie možno vydať slovenskej osobe alebo zahraničnej osobe, ktorá je zapísaná v registri partnerov verejného sektora." Z uvedeného vyplýva, že všetky žiadosti o vydanie nového banského oprávnenia podané na príslušný obvodný banský úrad po 1. februári 2017 musia obsahovať doklad o zaevidovaní právnickej či fyzickej osoby v registri partnerov verejného sektora.
Zákon č. 315/2016 Z. z. taktiež zaviedol povinnosť, ktorá sa dostala do prechodných ustanovení zákona č. 51/1988 Zb., a to § 47i, ktorý ustanovuje, citujem: "Držiteľ banského oprávnenia je povinný zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla 2017." Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné požiadavky Hlavný banský úrad upozorňuje všetkých držiteľov banského oprávnenia, že podľa § 4b ods. 4 písm. e) zákona č. 51/1988 Zb. účinného od 1. augusta 2017 začne príslušný obvodný banský úrad konanie o zrušenie banského oprávnenia, ak držiteľ banského oprávnenia nebude zaevidovaný v registri partnerov verejného sektora.
To znamená, že zákonom bola uložená povinnosť byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora aj osobám, ktoré nijakým spôsobom neprijímajú verejné zdroje ani verejný majetok, a to pod najprísnejšou sankciou - stratou banského oprávnenia, čo je vlastne stratou možnosti na podnikanie. Novelizačný bod 3 v čl. II je prebratý z vládneho návrhu.
Ďakujem pekne, skončila som.
Rozpracované
9:52
Najdôležitejšia vec je, si myslím, to, sú tu dve veci, ktoré sú také dôležité, ktoré sú také, také ráznejšie, a jedna je ten zákaz, že by sme neposudzovali v tom chránenom území. Problém je ten, že ten zákon, na ktorý sa odvolávame, vlastne pri tomto, alebo sa odvolávate, zákon o ochrane prírody, tak on štátnej ochrane prírody udáva aj možnosť udeľovať výnimky a udeľovať kompenzačné, alebo nastoľovať kompenzačné opatrenia na určité výnimky a tým pádom, keby sme takéto niečo spravili, my sme to mali v zákone, poviem úprimne, mali sme to tak pripravené, ale potom sme to zistili, že to by narobilo veľké problémy potom v praxi.
Čo sa týka odborných, teda odborné a spôsobilé osoby, takisto program starostlivosti o les, tak tam sme na jednej lodi. Ja si myslím a v tom novom zákone, o ktorom ste aj vy hovorila, ktorý sa teraz pripravuje, tak chceli by sme riešiť tieto dva body. Ja som za.
A čo sa týka problematiky tých banských činností, tak myšlienka dobrá, ja tiež to podporujem. Problém je v tom, že tento zákon patrí pod ministerstvo hospodárstva a my by sme nechceli vstupovať do, to, čo je pod pôsobnosťou ministerstva hospodárstva a týka sa to banského zákona.
My riešime takéto niečo podobné v ďalšom bode pri geologickom, s geologickými, tak isto s tými spoločnosťami, ktoré majú oprávnenie na geologickú činnosť, tam to riešime, ale túto vec v tomto pozmeňovacom návrhu a takýmto spôsobom bez toho, aby sa k tomu vyjadril ten, ktorý gestoruje ten problém, ten zákon, tak to asi nepôjde. Ale treba to tam potom vydiskutovať, ja si myslím, že to je dobrá myšlienka.
Takže ďakujem pekne za vystúpenie, ďakujem pekne a dúfam, že podporíte tento zákon.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja v krátkosti by som chcel zareagovať na pani poslankyňu. Ďakujem pekne za vystúpenie a chcel by som v prvom rade v mene ministerstva oceniť tú možnosť, že sme sa mohli aj zoznámiť s tou vašou, s tým vaším návrhom dopredu, to znamená, že mohli sme o tom diskutovať. Ja si myslím, že veľa vecí sa vydiskutovalo, aj keď som nebol na tom výbore, nebol som prítomný, ale vydiskutovalo sa to na tom výbore.
Najdôležitejšia vec je, si myslím, to, sú tu dve veci, ktoré sú také dôležité, ktoré sú také, také ráznejšie, a jedna je ten zákaz, že by sme neposudzovali v tom chránenom území. Problém je ten, že ten zákon, na ktorý sa odvolávame, vlastne pri tomto, alebo sa odvolávate, zákon o ochrane prírody, tak on štátnej ochrane prírody udáva aj možnosť udeľovať výnimky a udeľovať kompenzačné, alebo nastoľovať kompenzačné opatrenia na určité výnimky a tým pádom, keby sme takéto niečo spravili, my sme to mali v zákone, poviem úprimne, mali sme to tak pripravené, ale potom sme to zistili, že to by narobilo veľké problémy potom v praxi.
Čo sa týka odborných, teda odborné a spôsobilé osoby, takisto program starostlivosti o les, tak tam sme na jednej lodi. Ja si myslím a v tom novom zákone, o ktorom ste aj vy hovorila, ktorý sa teraz pripravuje, tak chceli by sme riešiť tieto dva body. Ja som za.
A čo sa týka problematiky tých banských činností, tak myšlienka dobrá, ja tiež to podporujem. Problém je v tom, že tento zákon patrí pod ministerstvo hospodárstva a my by sme nechceli vstupovať do, to, čo je pod pôsobnosťou ministerstva hospodárstva a týka sa to banského zákona.
My riešime takéto niečo podobné v ďalšom bode pri geologickom, s geologickými, tak isto s tými spoločnosťami, ktoré majú oprávnenie na geologickú činnosť, tam to riešime, ale túto vec v tomto pozmeňovacom návrhu a takýmto spôsobom bez toho, aby sa k tomu vyjadril ten, ktorý gestoruje ten problém, ten zákon, tak to asi nepôjde. Ale treba to tam potom vydiskutovať, ja si myslím, že to je dobrá myšlienka.
Takže ďakujem pekne za vystúpenie, ďakujem pekne a dúfam, že podporíte tento zákon.
Rozpracované
9:54
Zmeny a doplnenie vykonané v návrhu zákona sú výsledkom snahy o komplexné odstránenie predpokladaného nesúladu vnútroštátnych opatrení so smernicou Európskeho...
Zmeny a doplnenie vykonané v návrhu zákona sú výsledkom snahy o komplexné odstránenie predpokladaného nesúladu vnútroštátnych opatrení so smernicou Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého. Zmeny a doplnenie vykonané v návrhu zákona zároveň zohľadňujú zmeny a doplnenie ďalších smerníc Európskeho parlamentu a Rady.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na informatizáciu ani vplyv na služby pre občana. Bude mať vplyv na podnikateľské prostredie a zároveň mať pozitívny vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážená Národná rada, týmto vás chcem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zmeny a doplnenie vykonané v návrhu zákona sú výsledkom snahy o komplexné odstránenie predpokladaného nesúladu vnútroštátnych opatrení so smernicou Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého. Zmeny a doplnenie vykonané v návrhu zákona zároveň zohľadňujú zmeny a doplnenie ďalších smerníc Európskeho parlamentu a Rady.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na informatizáciu ani vplyv na služby pre občana. Bude mať vplyv na podnikateľské prostredie a zároveň mať pozitívny vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážená Národná rada, týmto vás chcem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.
Rozpracované
9:57
Národná rada Slovenskej republiky uznesením 517 z 23. marca 2017 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 193 z 2. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 96 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 76 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených v bode III informácie vyplýva 18 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 445). Výbor neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Uznesením výboru č. 67 zo 14. marca 2017 ma poveril v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov za spoločného spravodajcu, ktorý predkladá predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup. V súlade s oprávnením vyplývajúcim mi z § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov navrhujem, aby sa po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní hlasovalo spoločne o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 18 v štvorke prednesenej informácie.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu, ktorým sa zákon mení a dopĺňa o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením 517 z 23. marca 2017 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 193 z 2. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 96 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 76 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených v bode III informácie vyplýva 18 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 445). Výbor neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Uznesením výboru č. 67 zo 14. marca 2017 ma poveril v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov za spoločného spravodajcu, ktorý predkladá predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup. V súlade s oprávnením vyplývajúcim mi z § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov navrhujem, aby sa po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní hlasovalo spoločne o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 18 v štvorke prednesenej informácie.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Rozpracované
10:03
Do novely boli taktiež zapracované zmeny, ktoré vyplynuli z povinnosti ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, a to...
Do novely boli taktiež zapracované zmeny, ktoré vyplynuli z povinnosti ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, a to nutnosť určiť prevádzkovateľovi novú povinnosť reálneho uzatvorenia a rekultivácie skládky v presne určenej lehote a povinnosť podať žiadosť o kolaudáciu po uzatvorení skládky. V prípade nesplnenia uvedených povinností boli stanovené nové sankcie.
Schválenie predloženého návrhu; návrh novely zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, a to v prípade uloženia sankcií prevádzkovateľom, ktorí si nebudú plniť nové určené povinnosti. Finančná záťaž podnikateľských subjektov spojená s novými povinnosťami bude mať pozitívny vplyv pri ochrane životného prostredia a ľudského zdravia.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, cieľom návrhu novely zákona je zapracovanie zmien, ktoré vyplynuli z praxe a ktoré majú za cieľ zjednodušiť proces integrovaného povoľovania. Novelou zákona zároveň zabezpečujeme úplné zapracovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie.
Do novely boli taktiež zapracované zmeny, ktoré vyplynuli z povinnosti ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, a to nutnosť určiť prevádzkovateľovi novú povinnosť reálneho uzatvorenia a rekultivácie skládky v presne určenej lehote a povinnosť podať žiadosť o kolaudáciu po uzatvorení skládky. V prípade nesplnenia uvedených povinností boli stanovené nové sankcie.
Schválenie predloženého návrhu; návrh novely zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, a to v prípade uloženia sankcií prevádzkovateľom, ktorí si nebudú plniť nové určené povinnosti. Finančná záťaž podnikateľských subjektov spojená s novými povinnosťami bude mať pozitívny vplyv pri ochrane životného prostredia a ľudského zdravia.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:04
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 519 z 23. marca 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 195 z 2. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 78 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 90 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III informácie vyplýva 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy k predmetnému vládnemu návrhu zákona, avšak neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Uznesením výboru č. 69 zo 14. marca 2017 ma poveril v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov za spoločného spravodajcu, ktorý predkladá predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup. V súlade s oprávnením vyplývajúcim z § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov navrhujem, aby sa po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní hlasovalo spoločne o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 12 v časti IV prednesenej informácie.
Pán podpredseda, otvorte rozpravu.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 519 z 23. marca 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 195 z 2. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 78 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 90 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III informácie vyplýva 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy k predmetnému vládnemu návrhu zákona, avšak neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Uznesením výboru č. 69 zo 14. marca 2017 ma poveril v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov za spoločného spravodajcu, ktorý predkladá predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup. V súlade s oprávnením vyplývajúcim z § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov navrhujem, aby sa po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní hlasovalo spoločne o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 12 v časti IV prednesenej informácie.
Pán podpredseda, otvorte rozpravu.
Rozpracované
10:09
Vystúpenie v rozprave 10:09
Anna ZemanováPredtým ešte však ste spomínali, pán...
Predtým ešte však ste spomínali, pán minister, v úvodnom slove jeden z hlavných bodov vládneho návrhu a je to vlastne sprísnenie uzatvárania skládok odpadov. Áno, si myslím, že v tomto smere je veľmi dôležité prijať nejaké opatrenia, pretože máme na stole žalobu z Európskej únie týkajúcej sa neuzatvorenia načas skládky v Považskom Chlmci, v Žiline a... (Reakcia ministra.) Prosím? No. ... a hrozí nám tam pokuta asi 10 mil. eur, ako Slovenská republika bude musieť takúto pokutu zaplatiť. V tomto duchu vám bude predložená interpelácia, pretože ma naozaj zaujíma, ako sa táto kauza ukončí, ako sa ukončia aj vlastnícke vzťahy pozemkov pod touto skládkou, a najmä ma zaujíma, že kto zaplatí tú pokutu z akého rozpočtu a či bude čiastočne táto pokuta aj zosobnená osobám, ktoré nekonali, pretože v danom prípade sa dajú určiť osoby, ktoré mali razantnejšie konať, počnúc od mesta Žilina cez Slovenskú inšpekciu životného prostredia a príslušné orgány.
Chcela by som sa však pozastaviť k jednému bodu, s ktorým zásadne nesúhlasím a z dôvodu ktorého aj náš poslanecký klub bude hlasovať proti tomuto návrhu a ide o bod 2 v čl. I vládneho návrhu. A ten bod 2 hovorí, že v § 2 sa za písm. f) vkladajú nové písmená, ktoré znejú, ktoré definujú prevádzkovateľa a zvlášť definujú stavebníka ako osobu, ktorá zodpovedá za stavebnú činnosť s cieľom vybudovať prevádzku na činnosti podľa prílohy a tak ďalej. A tu vidím práve veľký problém a riziko tohto návrhu zákona aj v kontexte so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, o ktorom som hovorila už v predchádzajúcom bode.
Vidím tuná totižto riziko delenia činnosti, vidím tuná riziko, že sa bude nejaká navrhovaná činnosť, o ktorej je dopredu známe, čo tam bude, že sa začne deliť. Začne sa deliť v posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pretože stavebník označí, že dajme tomu idem budovať nejaké haly. Jeho posudzovanie sa bude posudzovať v zmysle prílohy 8 zákona EIA ako zastavaná plocha, resp. počet parkovacích miest na podstatne inú prevádzku, ako v skutočnosti tam prevádzkovateľ plánuje zriadiť.
A takisto vidím aj konflikt pri povoľovaní takýchto prevádzok, jednak nebudú identifikovateľné, či v tom pôvodnom systéme enviroportálu pri navrhovaných činnostiach, ale taktiež budú ťažko identifikovateľné aj v registri prevádzok IPKZ, pretože nie je jasné, či keď stavebník bude žiadať o takéto povolenie, či dostane nejaké iné číslo prevádzky alebo ako vlastne prevádzkovateľ toho skutočného už finálneho riešenia.
Vidím tuná úmysel, a preto budeme hlasovať proti, lebo vidím tuná úmysel, že vláda má snahu legitimizovať svoje postupy pri niektorých prípadoch, ako bol napr. prípad Jaguar, kde presne tento postup sa uplatnil a do dnešného dňa sa uplatňuje, kedy stavebník MH investor požiadal o posudzovanie zámeru o výstavbu priemyselného parku, kde už zjavne sa vedelo, o aký priemyselný park s akým cieľom pôjde. Bol spracovaný zámer, ktorý bol posudzovaný, boli tam aj námietky zo strany účastníkov, verejnosti, že zámer je spravený nedobre, je podhodnotený, napriek tomu k posudzovaniu tohto zámeru stavebníka MH Invest nedošlo a na základe toho začali byť vydávané stavebné povolenia. Domnievam sa, že tieto stavebné povolenia môžu byť neplatné práve z tohto titulu. Následne nato zrejme si aj v rámci procesu aj Jaguar ako taký, ako už samotný prevádzkovateľ uvedomil tieto riziká, možno to bolo takto naplánované, neviem. Bola spracovaná kompletná správa o činnosti, ktorá už hovorila detailnejšie o prevádzke tohto automobilového závodu, kde zrazu sa, samozrejme, počty parkovacích miest náramne zvýšili a celý ten proces začal naberať iné obrátky.
Dnes, keďže som sa zapojila do toho protestu, som sa stala aj účastníčkou konania, kde mi práve v týchto dňoch prišlo rozhodnutie o vydaní povolenia pre stavebníka, zase hovoríme o stavebníkovi, nehovoríme o prevádzkovateľovi, pre stavebníka MH Invest pre systém znižovania hladiny podzemnej vody, práve tej okolnosti, na ktorú som upozorňovala už pred viac ako rokom, že táto problematika tam bude, že to bude problematika nielen v rámci povoľovania, ale v rámci aj financovania, kde tuná práve vidíme flagrantne na tom, že štát vlastne dáva nepriame stimuly pre tento závod tým, že tento celý systém znižovania hladiny podzemnej vody, ktorý nebude lacný, ktorý bude treba aj prevádzkovať, už nebude robiť prevádzkovateľ, ale bude ho robiť stavebník. A domnievam sa, keďže je to; nie; je to súčasťou podmienok prevádzky, že takto by to nemalo byť. Aj dnes predsa je možnosť, keď investor, jeden investor a stavebníkovi deleguje mandátnou zmluvou výkon niektorých činností, avšak nestráca sa nám tam tá súvislosť medzi prevádzkou a medzi vydanými povoleniami.
Takže z tohto titulu vás prosím o to, aby ste naozaj zvážili, ale ak je to úmysel práve takto konať a legitimizovať takéto konania pri ďalších aktivitách, možno sú to aj lobistické požiadavky veľkých investorov, ktorým by sa takýmto spôsobom jednoznačne uľahčil život, pretože by dokázali kamuflovať niekedy svoje skutočné zámery pri jednak posudzovaní vplyvov na životné prostredie tých činností, pretože si povedzme, keď už nejaká prevádzka podlieha tomuto zákonu, to sú činnosti, ktoré prakticky každá jedna z nich spĺňa kritériá aj toho, že musia byť posudzované vplyvy na životné prostredie. A tu vidím teda ohromný problém a jednoducho za takýto návrh, aj keď tie ostatné body sú akceptovateľné a dobré, podporiť nemôžme. A upozorňujem na to, že v tej aplikačnej praxi aby sa na to dávalo veľký pozor, aby k takýmto aktivitám a k týmto spôsobom konania nedochádzalo.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
10.5.2017 o 10:09 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, v krátkosti by som sa chcela vyjadriť k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. V prevažnej miere vládny návrh transponuje smernicu Európskej únie a v podstate rieši aj niektoré prípady z aplikačnej praxe. A tu práve by som sa chcela pozastaviť.
Predtým ešte však ste spomínali, pán minister, v úvodnom slove jeden z hlavných bodov vládneho návrhu a je to vlastne sprísnenie uzatvárania skládok odpadov. Áno, si myslím, že v tomto smere je veľmi dôležité prijať nejaké opatrenia, pretože máme na stole žalobu z Európskej únie týkajúcej sa neuzatvorenia načas skládky v Považskom Chlmci, v Žiline a... (Reakcia ministra.) Prosím? No. ... a hrozí nám tam pokuta asi 10 mil. eur, ako Slovenská republika bude musieť takúto pokutu zaplatiť. V tomto duchu vám bude predložená interpelácia, pretože ma naozaj zaujíma, ako sa táto kauza ukončí, ako sa ukončia aj vlastnícke vzťahy pozemkov pod touto skládkou, a najmä ma zaujíma, že kto zaplatí tú pokutu z akého rozpočtu a či bude čiastočne táto pokuta aj zosobnená osobám, ktoré nekonali, pretože v danom prípade sa dajú určiť osoby, ktoré mali razantnejšie konať, počnúc od mesta Žilina cez Slovenskú inšpekciu životného prostredia a príslušné orgány.
Chcela by som sa však pozastaviť k jednému bodu, s ktorým zásadne nesúhlasím a z dôvodu ktorého aj náš poslanecký klub bude hlasovať proti tomuto návrhu a ide o bod 2 v čl. I vládneho návrhu. A ten bod 2 hovorí, že v § 2 sa za písm. f) vkladajú nové písmená, ktoré znejú, ktoré definujú prevádzkovateľa a zvlášť definujú stavebníka ako osobu, ktorá zodpovedá za stavebnú činnosť s cieľom vybudovať prevádzku na činnosti podľa prílohy a tak ďalej. A tu vidím práve veľký problém a riziko tohto návrhu zákona aj v kontexte so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, o ktorom som hovorila už v predchádzajúcom bode.
Vidím tuná totižto riziko delenia činnosti, vidím tuná riziko, že sa bude nejaká navrhovaná činnosť, o ktorej je dopredu známe, čo tam bude, že sa začne deliť. Začne sa deliť v posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pretože stavebník označí, že dajme tomu idem budovať nejaké haly. Jeho posudzovanie sa bude posudzovať v zmysle prílohy 8 zákona EIA ako zastavaná plocha, resp. počet parkovacích miest na podstatne inú prevádzku, ako v skutočnosti tam prevádzkovateľ plánuje zriadiť.
A takisto vidím aj konflikt pri povoľovaní takýchto prevádzok, jednak nebudú identifikovateľné, či v tom pôvodnom systéme enviroportálu pri navrhovaných činnostiach, ale taktiež budú ťažko identifikovateľné aj v registri prevádzok IPKZ, pretože nie je jasné, či keď stavebník bude žiadať o takéto povolenie, či dostane nejaké iné číslo prevádzky alebo ako vlastne prevádzkovateľ toho skutočného už finálneho riešenia.
Vidím tuná úmysel, a preto budeme hlasovať proti, lebo vidím tuná úmysel, že vláda má snahu legitimizovať svoje postupy pri niektorých prípadoch, ako bol napr. prípad Jaguar, kde presne tento postup sa uplatnil a do dnešného dňa sa uplatňuje, kedy stavebník MH investor požiadal o posudzovanie zámeru o výstavbu priemyselného parku, kde už zjavne sa vedelo, o aký priemyselný park s akým cieľom pôjde. Bol spracovaný zámer, ktorý bol posudzovaný, boli tam aj námietky zo strany účastníkov, verejnosti, že zámer je spravený nedobre, je podhodnotený, napriek tomu k posudzovaniu tohto zámeru stavebníka MH Invest nedošlo a na základe toho začali byť vydávané stavebné povolenia. Domnievam sa, že tieto stavebné povolenia môžu byť neplatné práve z tohto titulu. Následne nato zrejme si aj v rámci procesu aj Jaguar ako taký, ako už samotný prevádzkovateľ uvedomil tieto riziká, možno to bolo takto naplánované, neviem. Bola spracovaná kompletná správa o činnosti, ktorá už hovorila detailnejšie o prevádzke tohto automobilového závodu, kde zrazu sa, samozrejme, počty parkovacích miest náramne zvýšili a celý ten proces začal naberať iné obrátky.
Dnes, keďže som sa zapojila do toho protestu, som sa stala aj účastníčkou konania, kde mi práve v týchto dňoch prišlo rozhodnutie o vydaní povolenia pre stavebníka, zase hovoríme o stavebníkovi, nehovoríme o prevádzkovateľovi, pre stavebníka MH Invest pre systém znižovania hladiny podzemnej vody, práve tej okolnosti, na ktorú som upozorňovala už pred viac ako rokom, že táto problematika tam bude, že to bude problematika nielen v rámci povoľovania, ale v rámci aj financovania, kde tuná práve vidíme flagrantne na tom, že štát vlastne dáva nepriame stimuly pre tento závod tým, že tento celý systém znižovania hladiny podzemnej vody, ktorý nebude lacný, ktorý bude treba aj prevádzkovať, už nebude robiť prevádzkovateľ, ale bude ho robiť stavebník. A domnievam sa, keďže je to; nie; je to súčasťou podmienok prevádzky, že takto by to nemalo byť. Aj dnes predsa je možnosť, keď investor, jeden investor a stavebníkovi deleguje mandátnou zmluvou výkon niektorých činností, avšak nestráca sa nám tam tá súvislosť medzi prevádzkou a medzi vydanými povoleniami.
Takže z tohto titulu vás prosím o to, aby ste naozaj zvážili, ale ak je to úmysel práve takto konať a legitimizovať takéto konania pri ďalších aktivitách, možno sú to aj lobistické požiadavky veľkých investorov, ktorým by sa takýmto spôsobom jednoznačne uľahčil život, pretože by dokázali kamuflovať niekedy svoje skutočné zámery pri jednak posudzovaní vplyvov na životné prostredie tých činností, pretože si povedzme, keď už nejaká prevádzka podlieha tomuto zákonu, to sú činnosti, ktoré prakticky každá jedna z nich spĺňa kritériá aj toho, že musia byť posudzované vplyvy na životné prostredie. A tu vidím teda ohromný problém a jednoducho za takýto návrh, aj keď tie ostatné body sú akceptovateľné a dobré, podporiť nemôžme. A upozorňujem na to, že v tej aplikačnej praxi aby sa na to dávalo veľký pozor, aby k takýmto aktivitám a k týmto spôsobom konania nedochádzalo.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:19
Uvádzajúci uvádza bod 10:19
László SólymosĎakujem pekne.
Ja len veľmi krátko. Ďakujem pekne. V žiadnom prípade nejde o to, aby sme niekomu niečo zjednodušili. Alebo ide o to, aby sme zjednodušili veci, ale aby to išlo na úkor životného prostredia, to v žiadnom prípade. Jedná sa len o to, aby sa definovali osobitné podmienky pre stavebníka a následne aj pre prevádzkovateľa prevádzky, lebo doteraz z praxe boli proste také poznatky, že to nebolo úplne jednoznačne a tým pádom dochádzalo a prichádzalo k daným problémom. To znamená, nejedná sa o to, že by sme niečo robili, aby sme niečo chceli obchádzať, ale robíme to preto, aby sme niekedy aj veci nejakým spôsobom dali do poriadku a zjednodušovali.
Ďakujem pekne.
Rozpracované