17. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadrila za klub SaS k tomuto návrhu, vládnemu návrhu zákona.
Hneď z úvodu skonštatujem, že áno, návrh zákona rieši citlivú problematiku v súvislosti s potrebou usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva. Tu by som chcela povedať, že pýtam sa, že prečo len marginalizované obyvateľstvo a že prečo v tomto prípade, možno trošku to bude čudne znieť, ale sa diskriminuje obyvateľstvo pod osídleniami napríklad v bytových domoch, rodinných domoch, resp. vlastníci, ktorí majú pozemky pod takýmito objektami a taktiež sa nevedia dostať k svojmu vlastníctvu.
Čiže v tomto smere bude aj jeden z časti mojich pozmeňovacích, pozmeňovacieho návrhu, ktorý vlastne predkladáme spolu s pani poslankyňou Kaščákovou, kde chcem túto diskrimináciu odstrániť a navrhujem, aby sa slovo "marginalizované" odstránilo z návrhu zákona a zostalo len "pod osídleniami". Čiže také všeobecnejšie a tým pádom sa vyriešia aj vlastnícke vzťahy pre viacerých vlastníkov, ktorí sú takto postihnutí, že nemôžu sa dostať k svojim pozemkom.
Chcela by som poukázať aj na niektoré nedostatky tohto návrhu zákona. Pán poslanec Fecko to, myslím, teraz nespomenul, ale vo výbore poukázal na vážnu chybu v materiáli, v dopade na rozpočet, kde bola nesprávne vyčíslená suma dopadu na rozpočet obcí a miest pri spracovávaní týchto pozemkových úprav, kde namiesto 500-tisíc by malo byť 5 mil. eur, čo si myslím, že je taká vážna chyba a taký vážny nedostatok, ktorý by bol hodný na to, aby sa ten zákon stiahol a prepracoval, aby sa vlastne doriešilo, ako sa toto bude financovať. Pretože 5 mil. eur a čo môže byť napokon možno ešte aj viacej, ale dajme tomu, že tých 5 mil. eur v rámci kalkulácie, ako bolo počítané, je taká čiastka, ktorá jednoducho môže zatriasť rozpočtami najmä menších obcí, ktoré majú problémy, ktoré navrhuje zákon, aby riešil práve tieto marginalizované skupiny osídlenia.
Ďalší bod, ktorý si myslím, že mohol tento návrh zákona riešiť a nerieši, je to vlastne pozemkové usporiadanie vlastníctva pod verejnými budovami, napríklad ako sú školy, domovy sociálnych služieb, nemocnice a priemyselné a vojenské areály. Čiže opätovne sa populisticky vytiahla len jedna téma, ktorá naozaj ju treba riešiť, ale tie ostatné, ktoré takisto sú tuná dlhodobo neriešené, tak sa mohlo s nimi niečo urobiť a naďalej sa ako taký nechcený zemiak odsúvajú ďalej.
Chcem poukázať na ďalšiu skrivodlivosť, ktorá je v našej spoločnosti a ktorá, som dúfala, že takýto vládny návrh zákona pomôže riešiť. A je to problém nezosúladenia evidencie v katastroch. Bola možnosť vyriešiť skrivodlivosť, ktorá vznikla zo vzniknutého vojenského katastrálneho úradu, ktorý si vytvoril vlastné listy vlastníctva, ktoré nekorešpondujú s katastrom, ktorý je ako, ktorý vedie Úrad pre geodéziu a kartografiu. To sú iní ľudia? To sú iní ľudia, ktorí sa nemôžu dostať k svojim pozemkom? To sú iní ľudia, kde sa vlastne vytvorili iné listy vlastníctva a ľudia, ktorí v týchto vojenských oblastiach majú, boli im odobraté ich vlastníctvo, pozemky a nemôžu sa dostať k týmto majetkom, že vlastne je to zdĺhavé sa, proste navracanie majetku takýmto reštituentom je zdĺhavé a mohlo to byť v zákone riešené.
Tiež sa chcem vyjadriť k ROEP-om a k tomu drobeniu. Samozrejme, cieľom je, aby sa práve urýchlili komasácie, aby sa mohli robiť pozemkové úpravy. Avšak tie sú založené na tom, aby sa v prvom rade urobili registre obnovenej evidencie pozemkov. Tie už vo veľkej časti sú aj na Slovensku spracované, avšak treba si uvedomiť jednu skutočnosť, že v rámci takýchto ROEP-ov bolo veľmi veľké množstvo novoobjaveného majetku na zomrelých ľudí. A tieto novoobjavené majetky často vo výmerách v desiatkach metrov štvorcových, skutočne ako malé výmery, sú neprededené. A dedičské konania takéhoto novoobjaveného majetku trvajú neprimerane dlho, respektíve nie je žiaden, zákonná možnosť alebo povinnosť, tak skôr by som povedala, povinnosť takéto novoobjavené dedičstvo z titulu identifikácie v ROEP-e, aby bolo urýchlene v nejakej lehote, možno 30, 60 dní od požiadania, ukončené. Predsa je absurdné, keď je raz dedičské konanie desiatky rokov po zomretom človeku ukončené, v ROEP-e sa identifikuje po nejakej prababke pár metrov štvorcových a teraz vlastne ako spravia pozemkové úpravy, keď jednoducho neprebehne dedičské konanie?
Čiže tuto by som chcela naozaj apelovať na vás, pani ministerka, ale aj na pani ministerku Žitňanskú, keby ste aktívne pristúpili k tomuto riešeniu. Ja si myslím, že to ani nemusí byť nejaký, nebude veľmi zložitý nejaký právny predpis. Ja ho teraz neviem vymyslieť, ale možno sa pokúsime tiež o nejakú jeho formuláciu, ktorý by tento nedostatok vyriešil, a myslím si, že by to veľmi pomohlo k úpravám vlastníckych vzťahov.
Bola som pozvaná na takú debatu, ktorú organizovala Vidiecka platforma na tému pôdy. Boli tam naozaj zástupcovia profesie poľnohospodárov, Agrárnej komory Slovenska, Združenie mladých farmárov, členovia rôznych komôr a naozaj veľké množstvo top profesistov v oblasti poľnohospodárstva, ktorí sa venovali práve aj tomuto zákonu. Poukázali na množstvo problémov a naozaj nie je to jednoduché. Tá moja kritika nehovorí o tom, že by sa to asi v jednom zákone všetko dalo vyriešiť, ale treba krok za krokom tie opatrenia a vylepšenia naozaj realizovať.
Máme tu aj zistenia ombudsmanky, ktorá upozorňovala na niektoré nedostatky s výkonom a realizáciou pozemkových úprav. A v návrhu zákona nevidím vlastne reakciu na jej kritiku. Ak áno, tak ma doplňte, že teda ste na to reagovali, ale ona tam reagovala a popísala ako jeden z vážnych nedostatkov práve prácu, organizáciu práce u tých pozemkových úradov, ktoré práve v tých kritických oblastiach sú často poddimenzované, nemajú finančné prostriedky. Ja viem, že to nie je vaša kompetencia, to je skôr organizácia okresných úradov a tuná s pánom ministrom vnútra by asi trebalo razantnejšie hovoriť, aby naozaj aj ten výkon sa realizoval. Pretože nie je problém, kto by mal tie pozemkové úpravy robiť. Vieme o tom, že aj boli vypísané tendre, ktoré následne boli stiahnuté a neboli ukončené.
Teraz by som veľmi v stručnosti uviedla pozmeňovací návrh, ktorý chceme, ktorý predkladáme spolu s pani poslankyňou Renátou Kaščákovou, ktorý práve reaguje na to, čo som povedala. Hovorí o odstránení diskriminácie vlastníkov aj v iných častiach osídlenia, zavádza opatrenia, aby sa neobieľovali čierne stavby v hospodárskych dvoroch na úkor vlastníkov pozemkov, pretože tak ako je znenie návrhu, tak by vlastne mohlo dôjsť k tomu, že stavba, ktorá bola v hospodárskych dvoroch postavená ako čierna, teda bez stavebného a kolaudačného povolenia, tak je vlastník diskriminovaný a takýto majiteľ čiernej stavby je uprednostnený oproti vlastníkovi pozemku. A treba si povedať, že aj za socializmu platili zákony a práve v takýchto poľnohospodárske družstvá mali stavebné aj kolaudačné povolenia. Čiže nie sú to úplne neorané pláne, ktoré si povieme, že bez toho to sa nedá usporiadať.
A ďalším návrhom, ktorý hovorí náš pozmeňovací návrh, ktorý dopĺňa možnosti v projekte pozemkových úprav, aby medzi verejné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia obyvateľom obce, riešeného územia, boli aj pozemné komunikácie, ktoré sú súčasťou dopravného vybavenia. Ide o takzvané cesty druhej a tretej triedy v správe samosprávnych krajov a miestne komunikácie, ktoré spravujú obce a mestá. Čiže toľko v mojej rozprave a teraz by som prečítala pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Anny Zemanovej a Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 444).
1. V čl. I bod 1 znie:
"1. V § 2 sa odsek 1 dopĺňa písmenami j) až l), ktoré znejú:
"j) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami,
k) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch,
l) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod cestami II. a III. triedy a pod pozemnými komunikáciami, ktoré sú súčasťou dopravného vybavenia určitého sídelného útvaru alebo vytvárajú dopravné spojenie v jeho záujmovom území."."
Odôvodnenie: Podobné problémy majú aj obyvatelia miest a obcí, kde neboli majetkoprávne vysporiadané všetky pozemky, či sa už jedná o rodinné domy alebo bytové domy. V prípade rodinných a bytových domov sa jedná o riešenie spoluvlastníckych vzťahov, ktoré sú vedené na známych vlastníkov s neznámym pobytom a vzťahov známych vlastníkov pozemkov pod stavbami, ktorí sa nevedia dohodnúť s vlastníkmi a nájomníkmi domov a bytových domov.
Neusporiadanie vlastníctva pod pozemnými komunikáciami najmä samosprávnych krajov, ale i obcí a miest je príčinou nedostatočnej údržby a znemožnenie stavebných úprav na cestách.
2. V čl. I bod 2 znie:
"2. § 2 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Ak sa pozemkové úpravy vykonávajú z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 2, povoľuje ich okresný úrad.
(4) Hospodárskym dvorom sa na účely tohto zákona rozumie obvod združených pozemkov, na ktorom boli zriadené stavby poľnohospodárskych podnikov do 24. júna 1991, ktoré slúžili poľnohospodárskej výrobe a majú stavebné a kolaudačné povolenie."."
Odôvodnenie: Vypustenie pôvodného odseku 4 vychádza z úpravy slovného spojenia v písmene j). Doplnením znenia sa odstráni nespravodlivosť, ak stavba bola postavená bez povolenia. Inak sa k vlastníctvu môže dostať, dostáva vlastník objektu, stavby, ktorý ju mohol postaviť bez povolenia a bez súhlasu pôvodných vlastníkov pozemkov.
3. V čl. I bod 34 v § 12 ods. 3 písmeno f) znie:
"f) pozemné komunikácie, ktoré sú súčasťou dopravného vybavenia určitého sídelného útvaru alebo vytvárajú dopravné spojenie v jeho záujmovom území okrem poľných ciest a lesných ciest."
Odôvodnenie: Pozemné komunikácie je potrebné zaradiť medzi spoločné zariadenia a opatrenia. V praxi by sa tak legalizoval stav, kedy sa v projekte pozemkových úprav vlastnícky vysporiadajú aj cesty II. a III. triedy a miestne komunikácie a niekedy to môže byť aj na úkor príspevku vlastníkov na spoločné zariadenia a opatrenia, lebo aj vlastníci v konkrétnej obci majú úžitok z ciest v susedných obciach. Dosiahne sa tak vyššia miera spravodlivosti a transparentnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončila som. Aha, pardon, ešte chcela by som poprosiť pána spravodajcu, aby sme hlasovali o každom bode zvlášť, samostatne. Áno, sú to tri body a o každom samostatne.
Ďakujem pekne, skončila som.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som chcel podporiť kolegyňu pani poslankyňu Zemanovú aj takým príkladom z praxe. V Terchovej, kde som bol dva roky starostom, síce nemáme marginalizované skupiny obyvateľstva, ale tak isto ľudia, ktorí tam žijú, majú problém s usporiadaním, majetkoprávnym vysporiadaním svojho vlastníctva, hlavne čo sa týka ciest. Sme v podstate obec, ktorá je v Žilinskom okrese najväčšou obcou, čo sa týka rozlohy, sme väčší ako mesto Žilina a naši ľudia, ktorí tam bývajú, žijú v šesťdesiatich štyroch osadách, do ktorých vedie cirka 56 km ciest a z týchto ciest je 70 % nevysporiadaných. To znamená, že idú po súkromných pozemkoch. Obec pri súčasnej legislatíve a možnostiach hlavne finančných aj organizačných nemá sama možnosť a schopnosť vysporiadať tieto pozemky. Takže ten zákon a tento pozmeňovací návrh, keby bol prijatý, tak by sme si vedeli predstaviť, že by sa aj táto problematika dala riešiť.
A možno ešte kolegyňa zabudla pripomenúť jednu vec. Hovorila síce o verejných budovách a stavbách, ale napríklad po ROEP-e, ktorý prebehol v našej obci, sme zistili, že väčšia polovica cintorína, ktorý máme, je tak isto na súkromných pozemkoch. To znamená, že súkromníci na svojich pozemkoch majú teraz hrobové miesta a s tým je tak isto problém a možnože do budúcna by bolo dobré, keby pri týchto majetkoprávnych vzťahoch a usporiadaniach sa myslelo aj na takúto vec.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, iba doplním. Už som to spomínal v svojej rozprave, že vlastne to vysporiadanie pozemkov alebo pod budovami a respektíve čo majú obce, ten zákon 66, ja ho budem citovať, z roku 2009, "tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou, ďalej je pozemok pod stavbou. Odsek 2, tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu." To znamená, je tu určitý návod ako a mnoho starostov nevyužíva, jak som spomínal, tento atribút tohto zákona, že môžem ísť do konania cez pozemkové úpravy. Takže na to ich chcem upozorniť.
Ja som dával tiež pozmeňujúci návrh k tomuto, na margo pani ministerky, aby si tiež zaevidovala, že prakticky tam by mali tie obce tiež a tie VÚC-ky dávať svoj majetok až potom štátny, pokiaľ nebudú mať preukázané, že ten majetok majú.
A ešte k tým reštitúciám, čo si hovorila, vojenské lesy. Áno, vojenské lesy, samozrejme, že to je veľký problém, ale to je vlastne o reštitúciách. No tristotridsiatka reštitúcie iba okrajovo rieši. To by trebalo otvoriť asi dvestodvadsaťdevinu, kde máme, respektíve päťstotrojku, aby sme sa, z roku 2003, aby sme sa do toho pozreli, lebo tristotridsiatka rieši viac-menej iba tých konfiškantov v nejakom, v šiestej časti v § 42. Takže áno, pani ombudsmanka konštatovala, že je to katastrofa, kedy budú ukončené. Mňa to tiež veľmi kvári a chcem veriť, že to nejakým spôsobom dotlačím, aby to urýchlili. Takže asi tak.
Ďakujem.

Ja len v krátkosti také dve veci. Áno, čo sa týka tých, vojenského katastrálneho úradu, ten vznikol v roku 1997 a má úplne iné parametre, ako je riadny kataster a dochádza tam k nespravodlivostiam aj k rôznym výmerám tých pôvodných majiteľov. Čiže toto treba uzavrieť, ten vojenský kataster podľa mňa zrušiť a aby všetko bolo len vedené v jednom katastri.
A ešte by som jednu vec chcela povedať, ktorú som možno v rozprave mohla ešte doplniť, že konkrétny prípad, ktorý poznám aj napríklad u nás vo Vajnoroch, kedy urbariát dostal, mal tam veľké pozemky, dostal náhradné pozemky v extraviláne a tie bývalé pasienky dostal posledný známy vlastník, to znamená poľnohospodárske družstvo. To znamená, že v súčasnosti je situácia, že takmer pol obce, cesty vlastní poľnohospodárske družstvo, toto; tak isto detské ihrisko a priľahlý park. Toto vidím ako absurdnú situáciu, ktorá podľa mňa nie je len v tejto jednej mestskej časti, ktorá sa ma priamo dotýka, poznám ju detailne, ale toto sa podľa mňa nemalo stať v minulosti, aby boli vydávané pozemky nástupnej organizácii po urbariáte pod verejnými priestormi a verejnými komunikáciami, ktoré dnes budeme musieť takýmito zložitými spôsobmi, neviem ani ako, usporiadať a vlastne títo noví vlastníci, akcionári získajú obrovské plochy štátnej pôdy alebo vyrovnanie v peniazoch, pretože jednoducho jedného dňa sa toto bude musieť usporiadať. Takže len toľko, aby sme nezabudli a naozaj, že tie dopady niektorých rozhodovaní v minulosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, som nesmierne rád, že zákony o pôde, o vlastníctve vyvolávajú takúto diskusiu v Národnej rade. Dovoľte, aby som ako poľnohospodár, sedliak a ten, ktorý väčšinou týchto zákonov aj vtedy, keď išli prvýkrát do Národnej rady, prijímal a predkladal, vyjadril sa k tomuto návrhu zákona. Budem sa snažiť vyjadriť maximálne odborne, pretože ja si myslím, že táto otázka nie je ani takou otázkou politickou ako odbornou a tu musíme naozaj politiku pri pozemkovom práve dať bokom.
Nedá mi, aby som nezareagoval na kolegyňu Zemanovú, ktorá tu predkladá pozmeňujúci návrh, že má sa to týkať vysporiadania pozemkov pod stavbami poľnohospodárskych družstiev, ktoré majú, boli skolaudované alebo sú zlegalizované. Toto je jeden z tých názorných príkladov nepochopenia pozemkového práva a vývoja pozemkového práva. Toto nie je možné vykonať v slovenskom právnom poriadku. Nie je možné vykonať preto, lebo stavebný zákon, ktorý ešte dnes platí, ukladal v tom čase, v 50. rokoch, že stavby pre účely poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva je možné stavať bez stavebného povolenia. Toto je zákon platný z roku 1950, ´51, ´52, ´53, keď sa zakladali poľnohospodárske družstvá, riešili sa lesné majetky, toto bol právny predpis Slovenskej republiky a platilo to bez obmedzenia.
To znamená, že dnes, áno, boli tu snahy, aby sme ukladali farmárom, aby si to vysporiadali, aby to dostalo súpisné číslo. V mnohých obciach majú súpisné číslo, ale nemajú kolaudačné rozhodnutie, tie stavby nie sú zlegalizované. 99 % poľnohospodárskych stredísk na Slovensku nie je vysporiadaných. To znamená, že do roku 1991 bolo možné postaviť pre poľnohospodárske a lesné hospodárstvo akúkoľvek budovu bez stavebného povolenia. A dnes hovoriť, že toto nebudeme zohľadňovať, je asi nemožné, pretože štát a táto Národná rada, zákony, ktoré tu platili, vytvárali iný systém. To znamená, že my musíme ten systém, ktorý na Slovensku je, a ten aktuálny stav musíme zohľadňovať. Preto to spomínam, lebo budem to uplatňovať, moju pripomienku, aj k tomuto návrhu zákona, ktorý; zákonov, súbore zákonov, ktoré tu sú.
Dovoľte, aby som sa najskôr vyjadril k zákonu o lesoch. Zákon o lesoch bol prijatý v roku 2005. Keď sme ho prijímali, tak sme sa snažili vo všetkých jeho ustanoveniach zohľadniť to, že 50 % lesného územia na Slovensku je vlastnené súkromnými osobami, právnickými osobami a nie štátom. Preto sme v skutočnosti pri § 40 (súčasť programu starostlivosti o lesy a úhrada nákladov na jeho vyhotovenie) sme v § 1 (pozn. red.: správne malo byť "v odseku") hovorili, že "program starostlivosti o lesy je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľov lesa na trvale udržateľné hospodárenie v lesoch". Čuduj sa svet, dnes ministerka predkladá návrh, kde z tohto paragrafu ideme vypustiť vlastníkov, správcov, obhospodarovateľov lesa a ideme to preformulovať, že je to "nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch". Kladiem si otázku, prečo treba z tohto procesu vypustiť toho, kto hospodári v lesoch, a vlastníka. Ako to trvalo udržateľné hospodárenie musí byť záujmom aj vlastníka. Plány starostlivosti o lesy sú právnou úpravou nižšieho stupňa ako zákon.
Pani ministerka, pred pár týždňami bolo zverejnené, že na území TANAP-u dochádzka alebo riadenie spravovania TANAP-u nie je v súlade so zákonom, pretože vyhlášky vydané ministerstvom životného prostredia sú neplatné. Stali sa neplatnými preto, lebo Ústavný súd ich zrušil preto, lebo obmedzovali vlastnícke práva na základe nižšej právnej normy, ako je zákon. To, čo vy týmto paragrafom idete zaviesť, je, obmedzíte vlastnícke práva a dávate to nie v zákone, ale v pláne starostlivosti, čo je oveľa nižšia právna norma, ešte nižšia ako vyhláška ministerstva životného prostredia v prípade TANAP-u. Preto apelujem na vás, aby ste prehodnotili tento svoj postoj minimálne v tomto paragrafe tohto zákona, lebo nie je žiadne opodstatnenie, aby sme z procesu schvaľovania plánu starostlivosti o lesy, jeho ekonomické a hospodárne využitie aj z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja vynechali vlastníka a toho, kto tam momentálne hospodári. Ako toto je výmysel úradníka, ktorý, prepáčte za výraz, nemá les a ani nevie, že z toho treba platiť dane, lebo ako vlastník je povinný platiť dane, ale vy mu zakážete, že nemôže mať z toho osoh, resp. či bude mať osoh a aký, k tomu sa nebude môcť v procese schvaľovania plánu starostlivosti ani vyjadriť.
Teraz poďme sa pozrieť na samotný zákon o pozemkových úpravách. Pozemkové úpravy, tak ako kolega Fecko povedal, boli vymyslené, uplatnené za cieľom usporiadania, scelenia pozemkov. Pani ministerka, povedali ste, že; vo svojom úvodnom vystúpení, že ale pozemkové úpravy a scelenie nezabráni ďalšiemu drobeniu. Áno, keď sa chceme pozrieť na pozemkové právo, tak by sme mali povedať, že musíme zmeniť aj občiansky zákon o dedení, kde je treba povedať, že vlastníctvo mimo intravilánu obce, teda poľnohospodárska a lesná pôda v extraviláne, sa bude dediť iným spôsobom. Buď parcela, alebo hodnota, ale nebudeme deliť každú parcelu na počet dedičov, lebo tým pádom keď my teraz scelíme 20 parciel do jedného, pri najbližšom dedení z neho urobíme zase štyri. A za 10 – 15 rokov ešte nedôjdeme ani na koniec pozemkových úprav a prvý kataster, ktorý sme scelili, budeme mať taký istý rozdrobený, aký sme ho mali pred dvadsiatimi rokmi.
Zjednodušené pozemkové úpravy, to, čo spomínal pán kolega Fecko, že je možné uplatniť pri usporiadaní majetku obce, keď sa na to pozriem, že v koľkých prípadoch to bolo úspešné, tak musím povedať, že na jednej ruke to môžem spočítať. Preto, lebo je to nefunkčný mechanizmus. Ako v rámci pozemkových úprav je možné riešiť pozemky, ktoré sú hodnotovo totožné alebo porovnateľné. Cintorín z hľadiska vlastníka, ktorý pod ním má pozemok a cintorín, povinnosť zabezpečiť hrobové miesta alebo teda správu cintorínu má zabezpečiť obec, je pre vlastníka zdroj príjmu. Je to zastavané územie, chce za to oveľa väčšiu hodnotu, než hodnota je len poľnohospodárskej pôdy. Keď sa pozrieme na rómsku osadu, je to zastavané územie – či legálne, alebo nelegálne –, rovnaký prípad je aj poľnohospodárske stredisko, pre vlastníka to znamená, že to územie je hodnotnejšie, preto lebo tam niečo je a keď štát chce, aby to zamenil, tak prečo za takú istú hodnotu. Pozrime sa na zámenu tých pozemkov v centre Bratislavy, ktoré zamenilo ministerstvo vnútra. Nie je problém, že nezamenil hodnotu za hodnotu, ale, ktorú dostal, to by, tá hodnota by bola ako využiteľná? To je tento istý prípad.
Preto chcem dať procedurálny návrh vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie. Súhlasím s tým, že pozemkové úpravy, je treba vysporiadať pozemky pod rómskymi osadami alebo v iných prípadoch, ale musím povedať, že na to existuje v zmysle zákona, zákonov Slovenskej republiky inštitút v rámci zákona o katastre nehnuteľností, ktorý rieši zámenu pozemkov. Prijmite novelu alebo osobitný zákon na umožnenie zámeny pozemkov, lebo čo vy dneska robíte? Nesceľujete pozemok. Vy poviete, že na tomto území, kde je rómska osada, vyhlásite verejný záujem a za to obec, štát poskytne náhradný pozemok. To znamená, že vy ich idete takto zameniť alebo im dáte náhradu. Tak to nenazývajte, že scelíte pozemok, lebo vy ich nesceľujete, vy dáte vlastníkovi pod rómskou osadou iný pozemok. Pozemkové úpravy sú o tom, že ja v tomto katastri, v tejto parcele mám 20 parciel v jednom hone a z tých 20 parciel v jednom hone sa mi stane jedna parcela. Toto sú pozemkové úpravy, v krátkosti povedané. Alebo peniaze, ale potom to je kúpa toho pozemku pod rómskou osadou, ale potom nesnažme sa, ja chcem len apelovať na vás, nesnažme sa nazývať pozemkovými úpravami to, čo pozemkové úpravy nie sú.
Ja súhlasím s cieľom, že to treba vyriešiť, lebo to nie je možné donekonečna nechať, len si povedzme, že je to verejný záujem a štát je ochotný sadnúť a je ochotný zaplatiť. Zaveďme rovnaký prístup pre každého, pre každú osadu, aby vlastníci vedeli, že keď to predám pre štát, tak viem za to dostať takúto hodnotu a koniec, tak to je vysporiadané. Máš dve-tri možnosti a hotovo, ale nesnažme sa, lebo v rámci pozemkových úprav nie je otázka výkupu tých pozemkov, nie je otázka zámeny tých pozemkov, to je zlé pochopenie ideí pozemkových úprav, tak ako boli uvedené do praxe.
Teraz dovoľte, aby som sa vyjadril k zákonu 504 o nájme. Kolegyne, kolegovia, musíme sa vrátiť opäť do minulosti. Keď sa zákon 330/´91 prijímal, tak mal, obsahoval aj § 15, ktorý umožňoval domnelým vlastníkom, vlastníkom na základe rozhodnutia vtedajšieho okresného úradu, odboru pozemkového vydať náhradný pozemok do dočasného užívania. Tento paragraf bol hojne využívaný v rokoch ´93, ´4, ´5, ´6. To bolo to obdobie, keď každý si bral svoju pôdu naspäť, veľké družstvá nevedeli im vydať pôvodné parcely, tak im vydávali scelené. Mal si 5 hektárov v katastri, tu si dostal 5 hektárov, hospodár si. Do doby usporiadania pozemkových úprav. V roku 2007 ale prišla prvá Ficova vláda a tá povedala, že § 15 zo zákona zruší. Desať rokov my nemáme v zákone § 15 náhradný pozemok. S týmto faktom sa poľnohospodári vysporiadali spôsobom: užívam pôdu tu, užíva druhý tu, tu je pôda niekoho vlastníka v parcele E, teda švík, to sú tie naše slovenské švíky, tak podpíšem zmluvu na tieto pozemky, druhý zase na tieto pozemky. Žiadna náhrada neexistuje. Za 10 rokov sa s tým spoločnosť, poľnohospodárska komunita, vysporiadala.
Vy dnes idete dávať do zákona o nájme opäť § 12b, ktorým hovoríte, že uznávate, uznávate náhradné pozemky, ktoré boli vydané a podľa vtedy platných zákonov mali zostať v platnosti, lebo ich nikto nezrušil, čo je pravda, ale život sa s tým vysporiadal, pretože za tých 10 rokov neexistovali náhradné pozemky. Existuje rad súdnych rozhodnutí, kde toto nepatrilo, a dnes každý sa správa podľa toho. Darmo tu je vydaný náhradný pozemok s rozhodnutím okresného úradu z roku 1995, keď ja tam mám vlastníctvo švík, je to moje, a dnes mi zavediete, že opäť to existuje. Po desiatich rokoch vytvoríte v systéme užívania poľnohospodárskej pôdy totálny chaos.
Súhlasím s tým, že by mal byť, mal existovať inštitút náhradných pozemkov, ale už v zmysle § 15 alebo v ponímaní starého § 15 zákona 330/1991 už ho nie je možné opätovne uplatňovať. Keby sa to nanovo nadefinovalo, že je možné, aby užívateľ poľnohospodárskej pôdy a vlastník sa dohodli aj s odsúhlasením obvodného úradu odboru pozemkového, že sa poskytne náhradný pozemok, pretože je to lepšie a praktickejšie z hľadiska obhospodárenia pozemkov, do pozemkových úprav, tak to by som si vedel predstaviť. Ale povedať, že to, čo bolo vydané v roku ´94, v 2007. sme ho zrušili zo zákona ten paragraf. Desať rokov sa to neuplatňovalo a po desiatich rokoch sa budeme tváriť, že zase to existuje, ako prepáčte, vytvorí sa s ním obrovský chaos.
Po zrušení tohto paragrafu som mal možnosť byť opätovne ministrom a musím vám povedať, že nenabral som tú odvahu. V roku 2010, tri roky potom alebo dva a pol vrátiť tento inštitút do slovenského právneho poriadku preto, lebo som bol už presvedčený a dostal som informácie od poľnohospodárov, že by to vytvorilo ešte väčší chaos, keď by sme to teraz vrátili. Vy to po desiatich rokoch idete robiť! Ja vás chcem nabádať: Politická zodpovednosť za prijatie tohto návrhu zákona je na pleciach vládnej koalície, ale vytvoríte chaos a znemožníte poľnohospodárom čerpať dotácie do budúcna. Nie tento rok. Budúci a ten ďalší, lebo vytvoríte v tom chaos, a preto ten procedurálny návrh.
A bol by som nesmierne rád, keby moje pripomienky boli zobraté z hľadiska môjho odborného pohľadu na danú vec a nie politicky. Lebo nejde mi o politikárčenie, pani ministerka, ide mi o tom, aby naozaj na Slovensku v oblasti pozemkového práva platili isté pravidlá, ale pravidlá sa nemôžu robiť tak, že v ´90. roku prijmeme, v 2007. to zrušíme, potom po desiatich rokoch v 2017. prídeme a povieme, že opäť to platí. Toto nefunguje. A pri usporiadaní pozemkov cestou zjednodušených pozemkových úprav v rómskych osadách, to je cesta, ktorú niektorí starostovia na Slovensku už vyskúšali. V rámci toho paragrafu, toho riešenia 66, čo spomínal kolega Fecko, a nefungovalo to. Ja vám chcem len hovoriť, prijmete návrh zákona, ale funkčné to nebude.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Simon, nesúhlasím s tým, čo ste povedali v úvode, že sa mohli hospodárske dvory stavať bez stavebného povolenia. Možnože ozaj v 50., neviem, v 60. rokoch, kedy nebol stavebný zákon, ale si povedzme, tie poľnohospodárske družstvá v tej podobe, ako dnes sú problémom, tak vlastne stavali sa v 70., 80. rokoch. A mám otvorený stavebný zákon z toho obdobia, keď bol prijatý, a v § 56 je od písmena a) až h) presne vypísané, že aké, na čo sa stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje. Teda je tu, sú to banské diela, nadzemné, podzemné vedenia, prenosné zariadenia, scénické stavby, geodetické drevené a prenosné meračské veže, konštrukcie chmeľníc a vinohradov, elektrické vedenia a pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie.
To znamená, že nie je pravdou, že by bola vyňatá povinnosť, teda povinnosť pri hospodárskych budovách, že mohli si poľnohospodári stavať akékoľvek budovy. Áno, budovy, ktoré boli dovtedy postavené, ešte staršie, tak mali povinnosť si usporiadať existenciu týchto stavieb s tým, že si od obce požiadali potvrdenie o existencii takejto stavby a vydanie súpisného čísla. Avšak gro stavieb malo mať a podľa mňa aj má stavebné povolenia. Samozrejme, môžu byť aj rôzne stratené alebo v nejakej neúplnej podobe, ale v archívoch sa tieto stavebné povolenia nachádzajú aj z mojej praxe, ktoré som sa predtým, ako som išla do poslaneckých lavíc, stretla, tak som bola až prekvapená, že tie bývalé národné výbory, či okresné, alebo krajské... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Mám dve poznámky. Pán Simon, súhlasím s vami ako vlastník lesov, ornej pôdy aj TTP. Hlavne ako pre vlastníka lesa je to pre mňa obmedzujúci návrh zákona.
Druhú výčitku mám k návrhu, k tomu návrhu zákona mám morálnu. Štát chce vysporiadavať pozemky pod osadami. To je, štát ide legalizovať nelegálnu činnosť neprispôsobivých asociálov. S týmto návrhom sa legalizuje len a len chaos a štát legalizuje de facto a de iure trestnú činnosť.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Simon, podľa mňa práve preto nemohlo fungovať to vysporiadanie podľa šesťdesiatšestky, lebo to bolo len pri stavbách, ktoré prešli do vlastníctva, z vlastníctva štátu, čiže tam sa nemohli v zmysle toho vysporadúvať tie kvázi osady alebo teda to nemalo s tým nič podľa mňa spoločné. Čiže to bude asi ten problém, pretože to ani nemohlo fungovať.
Rád by som reagoval na pána Mizíka, ale nemôžem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Antal, ja som to uviedol v porovnaní s tým, že aj obce mohli vysporiadať pod školou trebárs. Ani tam to nefungovalo. To je jedno, či škola, či rómska osada, princíp je ten istý. Je to zastavané, je to hodnotnejšie a vy idete poskytnúť im náhradný pozemok, iný pozemok. Zameníte ten pozemok, vyplatíte ho. Buď štát poskytne pozemok za to, alebo obec poskytne pozemok z vlastného, ale to nie sú pozemkové úpravy. Ja hovorím, že to, čo chcete robiť meritórne, s tým súhlasím. Len to nie sú pozemkové úpravy. Mali by ste to nazvať vysporiadanie rómskych osád a dať tomu normálny spôsob, legálny priebeh, ale nie sú to pozemkové úpravy. Pretože vy pomiešate normálne pozemkové úpravy aj v iných dedinách a budú chcieť, aby im potom dali miesto ornej pôdy pozemok v dedine, kde sa ide stavať rodinné osídlenie.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ja nebudem dlhý v rozprave. Ja oceňujem práve to, že sa idú vysporadúvať tie veci, ktoré trápia momentálne obce a jednoducho je to potrebné. Bude to nie jednoduchý proces a nebudú to vedieť všetci využiť, ale som presvedčený, že väčšina pôjde týmto smerom a hlavne, čo sa týka vysporiadania tých osídlení, tak bude posun v tom, ako to je dnes. Pravdaže aj tie hospodárske dvory sú problém jednoducho a pokiaľ to pomôže týmto zákonom, tak či sa to už nazýva taký zákon alebo to pôjde cez tieto pozemkové úpravy, myslím, že to nikto zo starostov nebude takto riešiť.
Ja mám jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh a týka sa v podstate toho, aby sme v tomto zákone zrovnoprávnili všetky obce a na rovnakú úroveň dostali aj vyšší územný celok pri vysporadúvaní pozemkov pod verejnoprospešnými stavbami. Dnes je právny stav taký, že obec, ktorá má v územnom pláne obce definovanú verejnoprospešnú stavbu, má právo podľa tohto zákona požiadať o vysporiadanie Slovenský pozemkový fond, teda pravdaže ak je vlastníkom Slovenský pozemkový fond, vysporiadate tento pozemok bezodplatným prevodom do vlastníctva obce za predpokladu naplnenia tých vecí, ktoré sú uvedené v zákone. To znamená, že tam musí byť vydané územné rozhodnutie a tak ďalej a tak ďalej a vtedy prechádza tento pozemok do vlastníctva obce.
Pravda, ten zákon nepamätá aj na to, že všetky obce musia mať územný plán a ani nemajú z toho dôvodu. Sú to predovšetkým obce, ktoré majú pod 2-tisíc obyvateľov a jednoducho ten územný plán, či už z finančných dôvodov alebo iných, nemajú a nepotrebujú ho mať. Čiže ja chcem dostať na rovnakú úroveň aj tieto obce, aby mali toto právo jednoducho vysporadúvať si pozemky, a zároveň aj ďalší stupeň samosprávy a to je vyšší územný celok, ktorý rovnako realizuje verejnoprospešné stavby. A dnes je to práve tak, by som povedal, najaktuálnejšie preto, lebo realizujú mnohé vyššie územné celky cyklotrasy, prepojenia medzi jednotlivými obcami a jednoducho tam je potrebné nejakým spôsobom sa vysporiadať aj s týmito pozemkami. A teda môj pozmeňovací návrh hovorí o tom, že každý stupeň samosprávy a každá obec bude mať rovnaké právo na vysporiadanie so Slovenským pozemkovým fondom.
Ak dovolíte, prečítal by som na záver teda ten môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, čiže:
V čl. I sa za bod 51 vkladajú nové body 52 a 53, ktoré znejú:
"52. V § 34 ods. 9 znie: "Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, na ktorých podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, odkaz 23e), alebo podľa uznesenia obecného zastupiteľstva, ak ide o obec, ktorá nemá a nie je povinná mať územný plán podľa osobitného predpisu, odkaz 6af), majú byť umiestnené verejnoprospešné stavby, ktorých stavebníkom bude obec alebo vyšší územný celok, môže pozemkový fond previesť len do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku."
53. V § 34 ods. 13 sa za slovo "obce" vkladajú slová "alebo vyššieho územného celku"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zároveň navrhujem bod 15 informácie k tlači 444 vyňať na osobitné hlasovanie.
Ďakujem a ospravedlňujem sa za to prerušenie, myslel som si, že mám zlý návrh v ruke. Ďakujem pekne.