17. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, tiež nebudem dlhý, už som vlastne vyčerpal skoro všetko, čo som chcel povedať. Akurát chcem ešte reagovať na tie faktické, ktoré tu boli, aj na kolegyňu Zemanovú, ktorá hovorila, že prakticky v tých Vajnoroch majú tam družstvo na pol územia na svojom liste vlastníctva, urbariát nemá nič. No, žiaľ, reštitučný zákon hovoril o tom, že musíš si uplatniť nárok. Ak si nárok neuplatníš, zaniká. Tým pádom pokiaľ urbariát vo Vajnoroch nebol aktívny a nedal si žiadosť do konca roku ´92, resp. ´93 a údaje do roku ´95 na pozemkový úrad, tak nemohli konať a vtedy všetok ten majetok zostal na tom družstve. Áno, je to tak, takže toto bude asi veľký kameň úrazu.
Ďakujem pánu Zsoltovi Simonovi, že vystúpil a hovoril o tých pozemkových úpravách. No ja teraz vidím, pani ministerka, ako analógiu so zákonom o záhradkárskych osadách. To je zhruba to isté. Len o záhradkárskych osadách sme riešili špeciálnym zákonom a použili sme techniku pozemkových úprav, tak by som povedal. To je prakticky to isté. Nedali sme ich pod tristotridsiatku, dali sme ich teda pod špeciálny zákon o záhradkárskych osadách, o vysporiadaní a tým pádom malo to celkom iný akože význam. Samozrejme, nesceľujeme tam, viac-menej to iba zamieňame, takže myslím si, že sa tu bijú dve veci, ale myslím si, že áno, má to svoju nejakú logiku.
Ešte k tomu môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som dával v tých posledných bodoch, kde som vôbec nezdôvodnil, pretože je to nepriama novela, otvárame tu aj zákon 504, 180 a zákon o lesoch, takže prakticky ten môj dôvod novely zákona 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spočíva v tom, aby sme nájomnú zmluvu pri poľnohospodárskom podniku, keď sa robí na dobu určitú, robili nie na maximálne 25 rokov, ale maximálne na 10 rokov. Toto vyplynulo aj z pléna fóra agropodnikateľov, na ktorom som mal tú česť sa zúčastniť aj s pani Zemanovou, sme tam boli spolu, a títo vlastne napádali tú 25-ročnú lehotu, že to je neskutočne dlho a pokiaľ je tam ešte tá slučka, že môžeš ju vypovedať iba rok pred ukončením lehoty, ak ju nevypovieš, 25 rokov pokračuje ďalej. Tak to je katastrofa, pretože jedna generácia sa k pôde vôbec ne-dos-ta-ne. Takže preto upravujem na tých 10 rokov maximálne a výpovedná lehota by bola rok, lebo to, myslím, že je normálne a poctivé.
A ešte k poslednému bodu môjho pozmeňujúceho návrhu a tlmočím vlastne názor pána kolegu z minulého volebného obdobia pána Mičovského, ktorý bol lesák a dali sme aj novelu ku zákonu o lesoch, ktorý som už prečítal a viac-menej charakterizuje iba to, aby les nebol chápaný iba ako kubík dreva, z ktorého máme biznis, ale aj tie ďalšie jeho funkcie, ktoré sú, aby aj tie boli nejakým spôsobom akceptované a aby sme tú funkciu lesa vnímali komplexne. Pretože pri súčasnom globálnom otepľovaní a ďalších krízach, ktoré máme v rámci ekológie, bude tento podnet, ako si ochránime naše lesné spoločenstvá na Slovensku podľa mňa výrazný, keď nie rozhodujúci, pretože na základe stavu lesov máme aj tu prípadne mikroklímu a môžme hovoriť, čo tu vlastne na Slovensku sa bude diať. Už nehovorím o erózii veternej, vodnej a ďalších. Vidíte, že holoruby, ktoré sa v našich lesných pozemkoch často objavujú, pomáha k tomu ešte aj kalamita a potom zistíte, že naše obce sú vytápané, pretože keď sa pustí tá vodná erózia a začne to stekať po tých svahoch, tak je to katastrofa. Takže sme za to, aby ten spôsob hospodárenia v lesoch bol výberkovým spôsobom, nie holorubným ako, ale myslím, že s týmto je aj pani ministerka komfortná, lebo takýto spôsob razí na svojom teda oddelení rezortu pôdohospodárstva.
Ďakujem pekne, takže ešte raz, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja tak isto vystúpim len veľmi krátko, aby sme to stihli ešte do hlasovania.
Vyslovujem svoj súhlas so všetkými predrečníkmi, že sme zabŕdli do naozaj veľmi citlivej a roky neriešenej témy, a tak isto oceňujem, že sa do tejto témy vôbec púšťame. Ale ako spolupredkladateľku pozmeňujúceho návrhu ma zaujíma najmä teda usporiadanie pozemkového vlastníctva pod cestami, pod cestami druhej a tretej triedy, ako aj miestnymi komunikáciami, ktoré sú v správe miest a obcí. A tento môj návrh sa opiera alebo náš návrh sa opiera o poznatky z praxe, ktoré som získala od starostov obcí konkrétne v mojom kraji, ktorým neporiadok s pozemkami pod cestami spôsobuje naozaj množstvo problémov v ich každodennom živote.
Ide o to, že najmä obce, ktoré majú tzv. laznický alebo kopaničiarsky charakter, ktoré sú často rozťahané po priľahlých kopcoch, majú častokrát množstvo kilometrov ciest, o ktoré sa musia starať, avšak množstvo z tých ciest je pozemkovo nevysporiadaných a tých kombinácií, ako k tejto situácii teda dochádza, ďakujem, je niekoľko. Buď, buď to teleso cesty bolo skolaudované a nachádza sa na liste vlastníctva, avšak pozemky pod tou cestou patria mnohým vlastníkom. Dokonca v jednom prípade som sa stretla, že na nejakom úseku cesty je až 150 vlastníkov, s ktorými by obec musela vysporiadať pozemkové záležitosti, alebo takéto teleso stavby cesty vlastne častokrát na liste vlastníctva ani vôbec nie je. Čiže tak ako hovoril pán Simon, že existuje množstvo stavieb, ktoré nie sú zlegalizované, tak pridajme k tomu aj množstvo ciest, ktoré nie sú zlegalizované.
Na tieto veci častokrát prichádzajú starostovia náhodou, keď si napríklad mladá rodina chce postaviť dom, chce požiadať o hypotéku, resp. kúpi dom v nejakej obci, ktorý tam už stojí, vedie k nemu cesta, chce si požiadať o hypotéku na jeho rekonštrukciu a v banke sa spýtajú: A vedie k tomu domu aj cesta, prístupová komunikácia? Povedia, že samozrejme, pretože tá cesta tam fyzicky je. Avšak keď sa pozrieme do katastra, tak tá cesta vôbec nie je zapísaná na liste vlastníctva. Čiže aj takéto situácie sa dejú a, samozrejme, že starostom obcí, a tých obcí je naozaj veľké množstvo, tipujem, že len v Trenčianskom kraji je takýchto lazníckych alebo kopaničiarskych obcí možno tretina, nemám to úplne presne zrátané, zo všetkých vyše 270 obcí. Tak starostovia jednoducho sa musia starať o tieto cesty preto, že častokrát tá komunikácia vedie k obydliu, ktorého obyvateľom je zo zákona ten starosta povinný zabezpečiť dostupnosť, ja neviem, k lekárovi, do zamestnania, do školy a tak ďalej. Čiže; v zásade ale keby povedal, že tak tá cesta konkrétna, ktorú som spomínala, má 150 vlastníkov a ja by som sa vlastne ako starosta o ňu ani nemal starať, nemal by som ju odhrabávať, posýpať atď., tak by vlastne túto dostupnosť tým občanom nezabezpečil. To sú naozaj dennodenné starosti, s ktorými sa borí množstvo, množstvo starostov a vysporiadaním pozemkov pod týmito cestami by sme im veľmi uľahčili situáciu.
Zároveň teda poviem, že veľmi súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Simon, že je to obrovský komplex problémov, ktorý nerobíme si nádej, že týmto jedným pozmeňovacím návrhom by sa vyriešil, teda konkrétne tieto cesty, ktoré dnes teraz spomínam. Je to veľký balík legislatívnych opatrení, ktorých by sa to následne dotklo, lebo nehovoríme len o usporiadaní pozemkového vlastníctva, samozrejme, dotýka sa to možno stavebného zákona, cestného zákona, zákona o katastri, zákony, ktoré sa týkajú dedičských konaní, ako to bolo spomenuté možno, zákon o obecnom zriadení, o rozpočtových pravidlách, lesný zákon, ale v neposlednom rade možno aj financovanie samospráv. A to je veľmi veľká téma, pretože ak by obce chceli všetky tieto pozemky vysporiadať, tak nesmieme zabúdať na to, že by potrebovali obrovské množstvo finančných prostriedkov, napríklad na vytvorenie geometrických plánov. Len pre jednu obec veľmi konkrétnu, ktorú poznám, ktorá má zhruba 40 kilometrov ciest a z toho vyše polovice neusporiadaných, tak vyčíslili, že takéto vysporiadanie a vytvorenie geometrických plánov by ich vyšlo možno na 100-tisíc eur, čo je pre malú obec alebo obec možno o veľkosti 2-tisíc obyvateľov veľmi veľká suma. Takže ak sa tu bavíme o tom, o komplexnosti tohto zákona, tak, samozrejme, veľmi sa mi páčil pozmeňovací návrh pána Simona, ktorý navrhuje vrátiť tento zákon na prepracovanie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa opýtať, či ešte budete dlho, lebo...

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Nie, už končím...

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Len poviem, že mi je až ľúto, že tento zákon, teda návrh pozmeňujúci sme nepodali my, ale teda určite sa prikloníme k jeho schváleniu. Pretože naozaj, teda je to komplex problémov, kde teda ide možno až o daňový systém. Buď teda štát... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa...

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... pardon, vykryje obciam; už končím, posledná veta.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Viete čo, keď chcete, môžme prerušiť a potom budete pokračovať len.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Dobre, tak...

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Už je tu taký hluk, že už ani ja nepočujem, čo hovoríte.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Okej, tak dokončím to teda po hlasovaní. Ďakujem.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Dobre. Takže pani poslankyňa bude mať ešte štyri minúty.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte pred hlasovaním pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium. Teraz, ja som si myslel, že je tomu rozumieť, takže teraz hneď, keď chcete, včul.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážený pán predseda Národnej rady, poprosil by som preložiť bod číslo 20 na rokovanie júnovej schôdze. Ostatní navrhovatelia s tým súhlasia. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, chcel by som do záznamu uviesť, že pri hlasovaní o návrhu zákona na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii (tlač 489) som hlasoval za a napriek tomu som vyhodnotený, ako keby som nehlasoval. Oznamujem tým zlyhanie toho hlasovacieho zariadenia, skutočne sa nedalo zatlačiť tlačítko "za".

Ja sa chcem ospravedlniť, že som v dopoludňajšom hlasovaní omylom tvrdil, že sme porušili rokovací poriadok, neuvedomil som si, že sme v skrátenom legislatívnom konaní, keďže je také neštandardné, bolo také neštandardné, že sme ho mali na dvoch schôdzach, ale aj tak je to moja chyba, takže sa ospravedlňujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, chcem len informovať členov hospodárskeho výboru, že zasadnutie výboru bude zajtra o ôsmej, miestnosť 148. Ďakujem.

Prepáčte, ja sa ospravedlňujem, lebo to nie je výbor, hej, ale chcel by som každému, kto má záujem, oznámiť, že zajtra o ôsmej ráno je takzvané otváranie obálok prihlásených kandidátov za generálneho riaditeľa RTVS, čiže zajtra o ôsmej, kto má záujem, nech sa páči, príďte na výbor pre kultúru a médiá, spoločne otvoríme obálky. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, takže pokúsim sa nadviazať na pretrhnutú niť môjho vystúpenia, ktoré bolo prerušené kvôli hlasovaniu. V mojom predchádzajúcom vstupe som hovorila o tom, že problematika, ktorou sa zaoberá predmetný návrh, je veľmi komplexná, spomenula som na príklady z praxe v obciach, a to v mnohých obciach na Slovensku, ako sme zistili, kde starostovia obcí sú postavení pred vážny problém nevysporiadaných pozemkov najmä teda pod cestnými komunikáciami.
Ako moji predrečníci správne povedali, tých nevysporiadaných je omnoho, omnoho viac. Týka sa vlastne mnohých verejnoprospešných stavieb. Boli tu spomenuté cintoríny, infraštruktúra, hospodárske dvory. Ale vravím, ja hovorím najmä o pozemných komunikáciách, kde sú často prípady, kde teleso cesty, ktoré existuje fyzicky v teréne, často nie je ani zapísané na liste vlastníctva alebo ak je, tak pozemky pod týmto telesom cesty sú nevysporiadané.
Na konci môjho vystúpenia som sa oprela o vystúpenie pána poslanca Simona, ktoré som veľmi pochválila, pretože on vlastne načrtáva problematiku z toho uhla pohľadu, že sa to týka množstva legislatívnych opatrení, ktorých by sa tieto veci mali dotýkať. A hovoril, že ak by sme mali túto problematiku vyriešiť komplexne, tak by sme naozaj museli zabŕdnuť do veľkého balíka legislatívnych opatrení, ktorý by bol potrebný vytvoriť, a zasadil sa o to alebo dal návrh, aby tento predložený návrh bol stiahnutý a vrátený na dopracovanie, s čím sa teda veľmi stotožňujem a ako som vtipne povedala, že až mi je ľúto, že sme tento pozmeňovací návrh nepodali my. Ale podali sme iný pozmeňovací návrh, ktorý naozaj by možno riešil aspoň teda tie cesty. Aj keď si uvedomujeme, že z opozičnej poslaneckej lavice sa naozaj táto problematika komplexne uchopiť nedá, preto by som uvítala, ak by sme sa tejto téme mohli venovať do budúcna.
A tá téma je naozaj tak široká, že buď teda štát nech vykryje náklady mestám, obciam a teda starostom na vysporiadanie vlastníckych vzťahov, pretože ak by to mali urobiť, tak by museli vynaložiť obrovské prostriedky napríklad len na geometrické plány, čo je z hľadiska ich rozpočtov nereálne. Alebo potom riešme komplexnú otázku daňového systému na Slovensku, nech sa upraví, ja neviem, daňový systém vrátane prerozdeľovania podielových daní pre samosprávy. Je to, samozrejme, už systémová vec. Súvisí s fiškálnou decentralizáciou a téma by bola oveľa, oveľa komplexnejšia.
Ale mám informáciu, že štúdia OECD z roku 2014 hovorí, že zo všetkých krajín OECD máme najväčší potenciál na hospodársky rast, ktorý by sme mohli docieliť práve opatreniami fiškálnej decentralizácie, ktorá u nás nebola dotiahnutá do konca. Takže súhlasím, aby sa tento zákon stiahol a vrátil na prepracovanie. Ale vravím, my sme podali teda iný pozmeňovací návrh a týmto by som chcela teda sa prihovoriť, aby ste ho podporili. A zároveň by som chcela pána spravodajcu poprosiť, aby nedal o ňom hlasovať v zrýchlenom konaní, ale aby ponechal 48-hodinovú zákonnú lehotu na to, aby mali poslanci dostatok času sa s ním oboznámiť a náš pozmeňujúci návrh si preštudovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, áno, asi to budeme musieť riešiť cez nejaký komplexnejší pohľad aj cez viacero zákonov, ktoré sa týkajú nevysporiadaného vlastníctva. No u nás je ten problém, že prakticky majiteľ stavby nemusí byť majiteľom pozemku. A to sa s nami vlečie stále. Musím ale upozorniť ešte jednu vec, že to je to dedičstvo socializmu, ktoré sme tu zdedili, ale keď si vezmeme tú kopu, lebo prakticky hovoríme asi o pozemkoch štátnych, ktoré by mali byť nejakým spôsobom, lebo financie, nevieme, koľko štát na to vyčlení, ale skôr tie pozemky štátne, že by tam išla nejaká náhrada možno tým ľuďom, vlastníkom. Len ja sa pýtam, ktoré krivdy budeme riešiť skôr. Tie, čo boli od ´48., to znamená reštitúcie, ktoré čakajú na vysporiadanie, nie sú ukončené. Ja sa hanbím za to, že do dnešného dňa nie sú. Máme záhradkárske osady, kde je tiež nápor na pozemky štátne. Máme ochranu prírody, kde vlastníci tam žalujú štát za majetkovú ujmu, že nemôžu hospodáriť. A tiež chcú zameniť možnože pozemky štátne. A tých štátnych máme podľa toho, čo som čítal, asi nejakých 260-tisíc hektárov. Ale to je asi všetko, čo máme k dispozícii, a preto som aj vytýkal, že by sme tých neznámych vlastníkov nemali nejakým spôsobom ukracovať, že budeme dávať aj z ich portfólia tie staré hriechy, ktoré musí štát odčiniť.
To znamená, bude treba sa na to asi pozrieť možnože z každého uhla pohľadu a momentálne do toho ešte vstupujú, samozrejme, aj vysporiadania tých rómskych osád, čiže nápor na tie štátne pôdy bude nenormálny. A ja tvrdím, že pokiaľ nevysporiada najstaršie, tak tie mladšie musia počkať. Lebo tak by to malo byť podľa spravodlivosti. Lebo reštitúcie už mali byť za desať rokov od prijatia ukončené a, žiaľ, nie sú. Takže pokiaľ ukončia reštitúcie záhradkárske osady, áno, poďme ďalej, koľko pozemkov ostane, vysporiadajme. Samozrejme, starostovia to vydajú. Bol som tiež na ZMOS-e, viem, čo ich trápi. Takže asi tak.
Ďakujem.

Pani kolegyňa, ďakujem veľmi pekne za podporu toho môjho procedurálneho návrhu, ale musím povedať, že nemáme sa tu predbiehať v rôznych návrhoch, kto čo ide predkladať. Vlastníkov poľnohospodárskych a lesných pozemkov na Slovensku je viac ako 2,5 milióna. To je dosť veľká masa občanov, ktorí majú pôdu. A mali by sme tu nájsť riešenie, ktoré skutočne pomôže týmto vlastníkom efektívne nakladať s majetkom a pomôže aj štátu vysporiadať vlastnícke vzťahy tam, kde sú problematické. A preto som podrobil tento návrh kritike, že síce my prijmeme legislatívny návrh, ale ten nepomôže. Rovnako som urobil vtedy, keď sa hovorilo pri zákone o potravinách, že potraviny po minimálnej dobe trvanlivosti zavedieme systém a hneď budeme vedieť rozdávať. Dnes vidíme, že ten systém nefunguje. Ja som upozornil, tak ako mi to káže Ústava Slovenskej republiky a úloha opozičného politika poukázať na to, či niečo bude fungovať alebo nie. A ja by som bol rád, keby sme naozaj prehodnotili a začali prijímať zákony nielen pre prijatie zákona, ale preto, aby to pomohlo skutočne občanom.