17. schôdza

Pokúsim sa a ja myslím – dobrý deň prajem všetkým a Martinovi zvlášť – nebudem to tu čítať, možnože poviem len tak z hlavy, čo so včelami na Slovensku. Za ostatných 7 rokov sa počet včelstiev na Slovensku zvýšil sa a zvýšil sa skoro o 12 % aj počet včelárov. Je to veľmi potešujúca správa, pretože ak zahynie posledná včela, tak zahynieme aj my. A to povedal pán Einstein a to bol nejaký vedec. Takže určite včely a podpora včelstiev na Slovensku súvisí s národným programom podpory včelstiev, ktorý máme do roku 2019 vypracovaný.
My sme boli už minulý týždeň v Legislatívnej rade, kde sme podali novú vyhlášku ohľadom včiel. Podpora na včely a včelstvá bude v objeme 2,1 mil. eur a včelárske združenia si budú môcť predkladať žiadosti cez výzvu na platobnú agentúru ako notifikovanú štátnu pomoc. Čiže naozaj včelári majú našu plnú podporu. Počet včelstiev stúpa a ja myslím si, že robíme všetko pre to, aby poľnohospodári samozrejme boli spokojní, pretože ak nemajú včely, nemajú opeľovačov, a tí sú veľmi dôležití pre v podstate celú poľnohospodársku produkciu.
Čiže v krátkosti. Ak by pán poslanec chcel konkrétne a my sme sa dohodli, že mu pošlem odpoveď, kde tie nárasty od roku 2010 po rok 2017 máme, ale je pravda, je potrebné povedať, že od roku 1988, kedy počet včelstiev bol skoro 490-tisíc, sme klesli, ale stále od roku 2010 stúpame.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán predkladateľ, chcem vám zaželať všetko najlepšie k narodeninám aj takto verejne, keďže sa tu už dneska gratulovalo poslancom, ktorí majú narodeniny. Napriek tomu si ale neopustím päť kritických poznámok k návrhu zákona, ktorý predkladáte. No prihlásim sa snáď ešte k nejakému inému bodu, kde vás aj pochválim, ale v tomto bode budem kritický napriek teda tým narodeninám.
Tá prvá poznámka sa týka celkového nastavenia vášho návrhu, pretože váš návrh hovorí o tom, že v období od 31. októbra tohto roku až do uskutočnenia riadnych komunálnych volieb nemožno uskutočniť doplňujúce komunálne voľby, keď sa uvoľní mandát starostu, primátora alebo takého poslanca zastupiteľstva obecného, mestského, miestneho, ktorý, ktorý nemá náhradníka. To znamená, že rok nebude môcť byť uskutočnená doplňujúca voľba v komunálnej politike, ak sa uvoľní nejaká funkcia.
Ako je to doteraz? Doteraz je to tak, že ak sa uvoľní takéto miesto teda zanikne mandát starostovi alebo primátorovi alebo poslancovi zastupiteľstva a nie je zvolený náhradník za poslanca zastupiteľstva, tak sa uskutočnia nové voľby, ktoré vyhlási predseda Národnej rady, ale to neplatí v posledných šiestich mesiacoch, teda nie v posledných dvanástich, ale v posledných šiestich mesiacoch funkčného obdobia samosprávy.
Od roku 2014 máme schválený nový volebný zákon, ktorý miesto pôvodných volebných zákonov pre jednotlivé typy volieb dal všetky do jedného, urobil to tak trochu, že, že miestami ich v podstate iba prekopíroval a urobil z nich časti volebného zákona.
Ale máme novú právu úpravu miesto tej, ktorú som popísal a ktorá bola v zákone o komunálnych voľbách. Teraz máme časť, ktorá sa týka komunálnych volieb v tom spoločnom volebnom zákone, a tam je to upravené takto: Ak sa uvoľní mandát primátora alebo starostu alebo poslanca, ktorý nemá náhradníka, tak sa konajú doplňujúce voľby s výnimkou prípadu, že sa tak stane v posledných šiestich mesiacoch funkčného obdobia samosprávy.
Kladiem si otázku, čím sa stará a nová právna úprava od seba líšia? Odpoveď je: ničím. Doteraz platný volebný zákon aj nový volebný zákon vo vzťahu k samospráve predpokladá, že v posledných šiestich mesiacoch funkčného obdobia samosprávy nemožno uskutočniť doplňujúce voľby primátora, starostu alebo poslanca zastupiteľstva. Čuduj sa svete, jediný časový úsek, keď to nebude polroka, ako to je, ako to bolo doteraz alebo ako to bude odteraz už možno navždy, kým sa nezmení ten zákon, jediný časový úsek, keď to má byť celý rok, je práve teraz.
A teraz sa pýtam prečo? Keby to bolo, že sa rozhodnete, že nie je vhodné, aby posledný rok funkčného obdobia, že je to zbytočné, je to nakrátko, tak to mali, tí vaši predchodcovia to mali dať do toho spoločného volebného zákona a malo to tam byť navždy, že posledný rok funkčného obdobia sa už nevolí nový starosta a nový primátor, iba sa, iba sa, iba sa teda, pokračuje nejaký jeho zástupca. Ale vy ste to tak nenavrhli ako systémové riešenie a vy ste novelizovali ten zákon teraz v tomto funkčnom období a opäť ste to tam nenavrhli. Navrhujete to teraz ako takú mininovelku pre iba tento jeden prípad, keď zhodou okolností je to poslednýkrát, čo komunálne voľby a krajské voľby nie sú v jednom termíne.
Tak potom sa nečudujte, že pre tento zákon sa vžilo označenie lex Raši a že tu existuje silné podozrenie, že to robíte v podstate len preto, aby ak nejakého vášho starostu alebo primátora zvolia voliči v krajských voľbách za župana a teda nebude môcť byť ďalej primátorom alebo starostom, aby ten jeden rok nedovládol nový primátor alebo nový starosta, ktorého si zvolia obyvatelia daného mesta alebo obce, ale aby dovládol jeho zástupca, ktorého si ten odchádzajúci primátor alebo starosta, teraz už nový župan sám vyberie. Čiže možno máte nejaké iné dôvody, doteraz som ich nepočul, ani som si ich nikde neprečítal, že ak to nemá byť systémové riešenie, že nechceme natiahnuť tú lehotu, keď sa to nemôže z pol roka na rok, tak prečo iba teraz na tento jeden rok.
Druhý dôvod. Je to veľmi dlhé obdobie, jeden rok. Samozrejme, že sa stane, že primátor alebo starosta odstúpi, zomrie, zanikne mu mandát, môže sa stať, a potom nejaké prechodné obdobie vykonáva tú funkciu jeho, jeho ustanovený zástupca. Ale je rozdiel, ak to obdobie je obdobím niekoľkých mesiacov a keď to obdobie má byť štvrtinou volebného obdobia, lebo jeden rok pri štvorročnom volebnom období je jedna štvrtina. A legitimita zástupcu starostu alebo primátora, ktorý v tom období bude zastupovať starostu a bude štatutárom obce a bude mať kompetencie štatutára obce, je úplne iná ako legitimita primátora alebo starostu, ktorý je zvolený v priamych voľbách.
Zástupcu primátora alebo starostu si vyberá primátor alebo starosta z poslancov zastupiteľstva. Áno, aj poslanci zastupiteľstva sú zvolení, ale predsa len ich legitimita a účel ich voľby je úplne iný, ako je legitimita a účel voľby pri primátorovi a starostovi. A ďalší problém, ktorý s tým súvisí, zástupca nie je volený priamo spolu so starostom, ako je napríklad v Amerike volený viceprezident spolu s prezidentom. Je až dodatočne zvolený. Keď ja volím niekoho za primátora, tak neviem, kto bude jeho zástupca, obvykle neviem. Niekedy to môže dopredu povedať, ale musím vedieť najprv, že kto sú zvolení poslanci a až potom koho si z nich dotyčný primátor alebo starosta, starosta vyberie. A tá legitimita by možno bola iná, keby zástupca primátora alebo starostu bol volený alebo potvrdzovaný zastupiteľstvom. Ale v tejto chvíli, lebo taká je platná právna úprava, je, že z poslancov zastupiteľstva si svojho zástupcu vyberá iba sám primátor alebo starosta. Pôvodne v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení to bolo tak, že zástupcu volilo zastupiteľstvo, zástupcu starostu. Ale ako postupne sa ten zákon menil a rástla a rástla moc starostov a primátorov a oslabovala a oslabovala sa moc poslancov zastupiteľstiev, tak sa stalo najprv to, že miesto toho, aby volilo zastupiteľstvo, tak zastupiteľstvo volilo na návrh primátora alebo starostu. A potom už ani to nestačilo, tak potom zastupiteľstvo bolo z toho procesu úplne vynechané a o zástupcovi primátora alebo starostu rozhoduje výlučne dotyčný primátor alebo starosta. Samozrejme, že je obmedzený ponukou, ktorú má k dispozícii, teda zložením zastupiteľstva. Nemôže tam dať úplne kohokoľvek.
Tretí možný problém, ktorý súvisí s vaším návrhom zákona, je to, že mandát starostu a primátora zaniká napríklad aj právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo za aj trebárs nedbanlivostný trestný čin, za ktorý dostane nepodmienečný trest odňatia slobody. Takže ak by došlo k takejto situácii a dochádza samozrejme aj k takejto situácii najmä, najmä, najmä v obciach, tak ak je to na to prechodné obdobie, tak povedzme. Ale tu sme v situácii, že štvrtinu volebného obdobia bude vykonávať mandát zástupcu starostu, ktorý reálne bude mať kompetencie starostu, niekto, kto je, kto je zvolený, určený, určený odsúdeným starostom. Dobre, takže ďalšie dve už nepoviem.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem. V prvom rade chcem poďakovať pánovi poslancovi za blahoželanie a teda len pripomeniem aj ďalších, ktorí majú dneska narodeniny, ešte raz pána Matoviča, pána Šebeja a pána ministra Kaliňáka. Zaujímavá, zaujímavé zloženie.
Čo sa týka samotného návrhu zákona. Voľby do samosprávy obcí sa konali 15. 11. 2014. Ďalšie budú samozrejme zrejme 3. 11. alebo 10. 11. 2018 a tieto voľby sa budú konať už podľa nového volebného zákona 180/2014. Najbližšie doplňujúce voľby sú už vyhlásené na 14. 10. 2017 rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhovaná novela hovorí o vyhlásení nových volieb najneskôr do 31. 10. 2017, pričom predseda Národnej rady vyhlási voľby a určí deň volieb najneskôr 90 dní pred ich konaním. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tzv. nové voľby, pravda, za predpokladu, že sa táto novela prijme, budú 27. 1. 2018, to je posledná možnosť, sobota, teda aby sa dodržalo 90 dní. Čiže nie je pravda, že to bude celý rok.
Ďalej, nový zákon, resp. navrhovaná novela, ak by nebolo moratórium, 6 mesiacov pred uplynutím starého volebného obdobia by vlastne, je vlastne moratórium, nemôžu sa konať žiadne doplňujúce voľby, to je 15. 8., pardon, pardon, 15. 5. 2018 s tým, že doplňujúce voľby by sa mohli konať o 90 dní, to znamená 15. 8. 2018. Ale to už koliduje zase s novým volebným zákonom č. 180/2014, pričom tam je viacero vecí, týka sa to transparentnosti volieb, transparentného účtu, nakladania s finančnými prostriedkami a takíto kandidáti by potom mohli byť aj zvýhodnení. Takže nie je to len vyslovene nejaký účelový lex Raši, ako tu bolo povedané, ale naozaj dotýkame sa tu aj iných zákonov, ktoré upravujú voľby, volebnú kampaň, a z tohto dôvodu vlastne aj tento návrh zákona bol daný.
Zároveň ešte teda v druhej časti by som chcel podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Tibora Bernaťáka k tomuto návrhu zákona, pretože tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh by sa mal týkať úpravy, ktorou by sa výslovne zavádzala možnosť subjektov delegujúcich členov štátnej komisie prijať rozhodnutie, na základe ktorého zanikne funkcia nimi delegovaného člena štátnej komisie. Navrhovaná úprava sleduje obdobný úmysel, aký je už zavedený v platnom znení ustanovenia § 13 ods. 6 písm. d) tohto zákona, avšak týmto sa primerane rozšíri aj o situácie, kedy počas funkčného obdobia štátnej komisie nedôjde k zmene pomerov politických síl. Prečítam teraz samotné znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Tibora Bernaťáka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka, Martina Glváča, Dušana Jarjabka, Tibora Glendu a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 451).
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka, Martina Glváča, Dušana Jarjabka, Tibora Glendu a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
V čl. I sa dopĺňa nový novelizačný bod 1, ktorý znie:
"1. V § 13 sa ods. 6 dopĺňa písm. e), ktoré znie:
e) na základe rozhodnutia toho, kto ho delegoval.".
Doterajšie znenie novelizačného bodu sa označuje ako bod 2.
Ďakujem.

Pán poslanec Bernaťák, tvrdíte, že ten dôvod je, aby sa neprekrývali, neprekrývali kampane, aby nebol nejaký kandidát zvýhodnený alebo neznevýhodnený, zvýhodnený alebo znevýhodnený. Nie je mi teda jasné ako. Že či mal dve kampane za sebou alebo má dva finančné limity na jednu kampaň, na druhú kampaň a môže viacej čerpať, ale ak v tom vidíte problém, tak ste to mali urobiť nie v prechodných ustanoveniach, ale dať to do zákona, že to nemôže byť polroka alebo rok. Lebo predsa ak by to tak bolo, no tak, tak to tak bude aj o štyri roky a o osem rokov. Tak isto môže nastať tá situácia, že sa budú prekrývať, prekrývať tie kampane. A aby som teda ešte aj dokončil tie dôvody. Tam naozaj môžu nastať aj praktické problémy. Môže nastať, že nebude určený zástupca, lebo nie každý starosta si musí určiť zástupcu alebo zastupiteľstvo nemusí zvoliť zástupca a môže sa stať, že bude dlho, povedzme rok alebo niekoľko mesiacov, bude obec bez štatutárneho zástupca.
A vec, ktorú ste si možno neuvedomili, ale ktorá tiež súvisí, to sa týka všetkých volieb, teda nielen volieb starostov a primátorov, kde uznávam, že je málo pravdepodobné, aby sa nenašiel nejaký zástupca starostu alebo primátora, ale to sa týka aj poslancov. Môže sa stať, že sú zvolení poslanci, teda zvolení poslanci, vyčerpajú sa náhradníci, už nie sú zvolení žiadni noví náhradníci a tým pádom nie je možné doplniť zastupiteľstvo. Opäť môže sa stať v dôsledku vašej novely, že niekoľko mesiacov, v extrémnom prípade až skoro rok, budú fungovať niektoré zastupiteľstva v neúplnom zložení a nebude ani teoreticky možné ich doplniť, lebo z piatich poslancov traja odstúpia, nebude žiadny náhradník, tak to zastupiteľstvo za celý rok nebude môcť vlastne nič spraviť, lebo bude trvalo neuznášaniaschopné v dôsledku vašej novely.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Bernaťák, predbehol ma síce môj kolega Ondrej Dostál, tiež som vlastne chcel upozorniť na to, že prečo to vlastne riešite iba na tento jediný kraj, na tento jediný rok a neriešite to systémovo v celom tom zákone, aby sa takéto veci nestávali ani v budúcnosti, lebo sa mi to zdá také divné úplne akože riešiť prechodné obdobie nie polroka, ale rok iba, hneď po týchto voľbách do VÚC, aby náhodou tí primátori a starostovia, ktorí budú kandidovať a budú zvolení za županov, tak aby na ich miesta neboli náhodou môcť byť zvolení ďalší nominanti. Je to ozaj divné, že týka sa to len týchto jedných volieb a nebude sa to týkať systémovo všetkých ďalších volieb. Ďakujem.

Ďakujem vám pekne. Samozrejme, ja vám nemôžem brať váš pohľad na novelu tohto zákona, čo sa týka systematizácie a nejakej systémovosti. Bolo už ohlásené viackrát, že sa bude novelizovať jednak zákon o politických stranách, ale aj tento zákon, čiže predpokladám, že v rámci neho a v rámci diskusie k nemu bude tá systematizácia, ako teda navrhujete zrejme, resp. si ju predstavujete, bude, bude určite zrejme riešená.
A čo sa týka toho jedného roka, ja som už aj spomenul, že nie je to celkom pravda, že je to jeden rok, pretože tam ten rozdiel je naozaj pár mesiacov, že netýka sa to celého roka. A myslím si, že sám som členom Ústrednej volebnej komisie ešte podľa starého zákona a nie som členom Štátnej volebnej komisie, ale sú obce, dediny, kde v podstate sú buď obce a dediny, kde nie sú vôbec kandidáti žiadni, alebo sú, a to je trvalý stav, proste tam sa pravidelne opakujú voľby bez toho, aby bol vôbec niekto zvolený. Takže ja vidím skôr problém v tomto.
Ale čo sa týka samotnej novely, nemyslím si, že by až takým spôsobom ohrozila nejakú funkčnosť miest a obcí. Naozaj týka sa pár mesiacov a to riziko, resp. tá taká dvojkoľajnosť kolízie volebných zákonov starého, nového je podľa môjho názoru a názoru mojich kolegov dosť vážna. Takže to je vlastne hlavný dôvod, prečo sme predkladali tento návrh.

Vážená pani podpredsedníčka, panie kolegyne poslankyne a páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, reaguje na súčasné ustanovenia v prípade fikcie doručenia do vlastných rúk pre občanov, ktorá podľa teda nášho názoru je voči občanom svojou právnou úpravou nespravodlivá, nakoľko nezohľadňuje skutočný deň prevzatia písomnosti na pošte počas úložnej lehoty vo všeobecnom správnom konaní podľa správneho poriadku.
V prvom čítaní už tu bola taká menšia diskusia o tom, že tento návrh z dielne Slovenskej národnej strany je veľmi dobrý a podporili ho aj opoziční poslanci. Takže sme naozaj radi, že tento návrh získal v prvom čítaní podporu aj zo strany opozičných kolegov. Ja len zostručním, jedná sa vlastne o to, že keď fyzická osoba, občan dostane rozhodnutie správneho orgánu a je napríklad na dovolenke, dostane do schránky žltý lístok a posledný 18. deň príde na poštu, vyzdvihne si vlastne túto zásielku, nejaké rozhodnutie správneho orgánu, podľa doteraz platného ustanovenia správneho poriadku sa pokladá za doručené takéto rozhodnutie na tretí deň od uloženia na pošty. To znamená, že keď si ho niekto vyzdvihne na 18. deň, beží mu už posledný deň 15-dňovej lehoty na prípadné odvolanie sa voči takémuto rozhodnutiu. A z tohto dôvodu vlastne my chceme a reagujeme teda na túto nespravodlivosť a chceme teda, aby doručenie takýchto písomností bolo vlastne zabezpečené iným spôsobom.
Ja aj uvediem, že na výbore ústavnoprávnom som aj predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu, pretože sme ešte diskutovali aj s ministerstvom vnútra, s úradom podpredsedu vlády, aby sme to, čo spomínal aj pán kolega vlastne v rozprave v prvom čítaní, aby sa trošku zjednotila aj tá úprava týkajúca sa doručovania. Takže my sme na to aj reagovali a po dohode vlastne sme pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom v ústavnoprávnom výbore upravili toto ustanovenie, a to tak, že je to vlastne v súlade aj s ustanoveniami civilného sporového poriadku, čiže bude to v podstate totožné. A síce bude to takým spôsobom, že ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa o tom adresát nedozvedel. To znamená, nie je tá fikcia už 18. dňom, ale keď túto zásielku dostane správny orgán ako nedoručenú, vtedy sa vlastne to pokladá za doručené. Takže toto je vlastne zhruba návrh novely správneho poriadku a poprosím vás o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 540 z 28. marca 2017 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh zákona oba výbory prerokovali a odporúčali ho schváliť. Z uznesení výborov vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov nasledovne: spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním schváliť, osobitne o bode 3 s odporúčaním neschváliť.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť ako celok a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 460a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 210 z 9. mája 2017. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu ústavného zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážená predsedajúca, vážený pán predkladateľ, ako som sľúbil, tak vzhľadom k narodeninám pána predkladateľa, tentoraz budem chváliť. Ja som ten návrh pochválil aj v prvom čítaní, keď ešte som netušil, že počas druhého čítania bude mať predkladateľ narodeniny, a pretože ten návrh považujem za dobrý, čiže nie je to len nejaký umelý kompliment. A teda som milo prekvapený tým, že kolegovia s takýmto návrhom prišli, lebo naozaj posilňuje postavenie občanov v správnom konaní a tú právnu neistotu, ktorá vyplýva z neznalosti zákonov, ale aj z takého prirodzeného chápania vecí, ktorá je bežná u väčšiny občanov, ktorí nemajú detailne naštudovaný správny poriadok, odstraňuje. Pretože keď mám napísané v úradnej zásielke, že sa mám možnosť odvolať do 15 dní od dňa doručenia, no tak predpokladám, že deň doručenia je vtedy, keď si to naozaj preberiem na pošte a nie, že je tam nejaká fikcia doručenia, že tri dni odkedy bola na pošte uložená. Takže je to dobrý návrh a myslím si, že aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli ústavnoprávnym výborom, ten návrh ešte vylepšujú a idú teda tiež správnym smerom tým, že zjednotia právnu úpravu fikcie doručenia vo vzťahu nielen teda k fyzickým osobám, ale aj fyzickým osobám-podnikateľom a právnickým osobám, že tam bude jednotný systém, že to prispeje k nejakej väčšej prehľadnosti právneho systému aj pre občanov, alebo teda možno k menšej neprehľadnosti, aby som bol skromnejší v tom vyjadrovaní.
A ešte k jednej veci by som sa chcel vyjadriť, ku ktorej som sa vyjadril aj v prvom čítaní, keď som upozornil na prax, ktorá je veľmi často odlišná od toho, čo je napísané v zákone vo vzťahu k tej povinnosti opakovane doručovať doporučenú zásielku, ktorá je určená do vlastných rúk. Pretože v zákone je napísané, že ak adresát, a teraz fyzická osoba, nebol zastihnutý, tak doručovateľ mu oznámi, že mu to na ďalší deň doručí znova a nechá mu tam upozornenie, kedy mu to doručí. A až keď pri opakovanom doručení nebol zastihnutý, tak potom mu nechá lístok žltý, že teraz si to má vyzdvihnúť na pošte. Upozornil som na to, že sa tak v praxi nedeje a že veľmi často je tá realita taká, že jednoducho hneď si tam nájde adresát žltý lístok a žiadne opakované doručenie sa nedeje. Aj som sa tak zamyslel, že či nebolo dobré potom prispôsobiť znenie zákona realite a rovno zrušiť to opakované doručenie. Ani som sa nejako nezamýšľal, tým, že kto to spôsobil, mal som pocit, že si Slovenská pošta, ktorá je teda najčastejším doručovateľom, iba zjednodušuje prácu, že tam nedoručuje opakovane, ale rovno nechá oznámenie, že bola listová zásielka uložená na pošte.
No ale aj vzhľadom na to moje vystúpenie som dostal spätnú väzbu, že by to asi nebolo úplne dobré, keby sa zobrala adresa, tá možnosť toho opakovaného doručenia, lebo sa tým vlastne oslabujú ich práva, účastníkov konania, a znižuje sa ich šanca, že sa dostanú k tej úradnej zásielke. Ale predovšetkým by som sa chcel ospravedlniť Slovenskej pošte, lebo ona je v tom nevinne. Pošta má totiž vo svojich službách jednu zo služieb, ktorá sa volá, že úradná zásielka, a tá úradná zásielka umožňuje objednať si aj opakované doručenie zásielky presne tak, ako to predpokladá zákon. Čiže keď sa tak nedeje, tak predpokladám, že to nie je v dôsledku toho, že by poštoví doručovatelia sa na to vykašľali a chceli to flákať, je to pravda zrejme – Na zdravie! (reakcia na kýchnutie v sále) – ale asi to bude v dôsledku toho, že správne orgány, teda úrady to posielajú bežnou doporučenou zásielkou do vlastných rúk a nepoužívajú poštovú službu úradná zásielka.
Tak týmto vystúpením by som chcel dať do pozornosti všetkým úradom, ktorí komunikujú s občanmi, že v zmysle správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, ktoré sa doručujú do vlastných rúk, majú byť doručované takýmto spôsobom, teda že občanovi je zásielka doručená, ak ho doručovateľ nezastihne, tak mu má zanechať oznámenie, kedy mu ju doručí nabudúce, a až potom mu má zanechať oznámenie, že bola zásielka, zásielka uložená na pošte. A teda dávam do pozornosti úradom, aby využívali službu úradná zásielka, lebo tak to zodpovedá ustanoveniam správneho poriadku, tak ako platí doteraz už roky a ako bude platiť a potom, keď schválime túto novelu zákona. Dúfam, že ako darček k narodeninám s veľmi širokou podporou celého parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Moja faktická poznámka bude extrémne stručná a vecná. Chcem sa pánovi poslancovi Dostálovi poďakovať za jeho vystúpenie v rozprave, ale najmä za to, že posilnil vo mne hlboké presvedčenie, že v tomto parlamente možno svitá na lepšie časy. Ďakujem pekne.