17. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov predniesol informáciu o výsledku prerokovania návrhu zákonov vo výboroch.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 28. marca 2017 č. 538 sa uzniesla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 206 z 2. mája 2017, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 142 zo 4. mája 2017, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 56 z 9. mája 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 75 z 27. apríla 2017. Výbory zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v časti IV informácie. Návrh spoločnej správy výborov vrátane záverečného stanoviska k návrhu zákona prerokoval gestorský výbor na svojej 21. schôdzi dňa 10. mája 2017. Gestorský výbor neprijal platné uznesenie o schválení spoločnej správy výborov, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ma určil za spoločného spravodajcu s tým, aby som informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup. Vzhľadom na uznesenie výborov, ktoré návrh zákona prerokovali a ktoré odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby po rozprave rozhodla o všetkých podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu zákona a nakoniec o návrhu zákona ako o celku.
Ďakujem pekne za slovo a prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy za klub OĽANO prihlásila pani poslankyňa Shahzad a za jednotlivcov pani poslankyňa Gaborčáková a pani poslankyňa Šimkovičová. Keďže pani poslankyňu Shahzad nevidím v rokovacej sále, stráca poradie. A nasleduje pani poslankyňa Gaborčáková. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. V prvom rade chcem ospravedlniť kolegyňu Shahzad, ktorá musela ísť súrne na zdravotné ošetrenie a ktorá veľmi rada by sa vyjadrila k tejto problematike, keďže naozaj sa jej venovala od počiatku, tak by mala čo povedať. Hlavne jej "mesičom", ktorý mi povedala, že mám povedať, že bolo by vhodnejšie pred takýmto návrhom zákona sa rozprávať s ľuďmi, ktorých ste menovali, skôr, ako bol posunutý do druhého čítania, aby zbytočne nevznikali nejaké nedorozumenia, že chcú a nechcú pomôcť tejto komunite.
Ja začnem za seba asi toľko. V prvej časti by som sa venovala pôvodnému návrhu zákona a veciam, ktoré sa javili ako nie veľmi štandardné, ba spôsobovali určité anomálie v systéme špeciálnej pedagogiky ako takej. A v druhej časti by som sa presunula možno k porovnaniu teda vzdelávacieho systému, ktorý ste chceli vylepšiť.
V prvom rade je potrebné povedať a súhlasím s vami, pán predkladateľ, že deti, ktoré sú vzdelávanie inkluzívne, majú problém v rámci takéhoto vzdelávania v školách, kde ich dávajú do rovnakých tried s rôznymi postihmi. Ale to patrí aj deťom s vysokofunkčným autizmom, ale aj deti so zrakovým postihnutím a ďalšie deti. To by si vyžadovalo prepracovať systém inkluzívneho vzdelávania ako takého, ak by sme chceli pomáhať všetkým deťom, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, ktoré chceme integrovať a teda inkluzívne vzdelávať.
K pôvodnému návrhu zákona. Kľúčové pre predkladateľov bola teda spomínaná prioritne bilingválna metóda a úprava terminológie, ktorú nám ponúkali, aby teda vylepšili stav, ktorý bol dovtedy. Problém je, že aj bilingválna metóda ako taká, ktorá sa často používa a ktorú môžte vidieť aj v dôvodovej správe, ktorá sa nemení, nie je správna terminológia pre to, prečo chceli predkladatelia vyriešiť, keďže bol vydaný posudok Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, ktorý hovorí práve o slovenskom posunkovom jazyku ako metóde, ktorá pracuje či už v rámci špeciálneho školstva alebo teda inkluzívneho školstva.
Čo sa týka ďalšej terminológie, ktorú môžete vidieť v dôvodovej správe predkladateľov, a ktorí chceli opraviť pôvodnú, to opäť nebola správna terminológia, ktorú podľa mojich informácií teda v poslednom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máme k dispozícii pred vchodom do sály, už teda je, je už zapracovaná správne.
Čo sa týka pôvodného návrhu, tak dali sme si vypracovať postoje ombudsmanky a teda aj komisárky pre zdravotne ťažko postihnutých. A obe nám povedali, že pôvodný zámer predkladateľov nielenže nerieši inkluzívne vzdelávanie, ale zavádza diskrimináciu, keďže preferoval vzdelávanie nepočujúcich detí v špeciálnych školách. To sa tiež podarilo prvým pozmeňujúcim návrhom upraviť, takže vítam to, že teda sme to odstránili.
Tretím kľúčovým bodom, ktorým chceli pomôcť predkladatelia zlepšiť podmienky teda vzdelávania detí v inkluzívnom vzdelávaní, bolo zavedenie alebo teda zabezpečenie pomôcok pre inkluzívne vzdelávanie v rámci prístroja, ktorý mal byť preplácaný cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, čo sa tiež pôvodne navrhovalo, ale neskôr v pozmeňovacích návrhoch odišlo, keďže musíme povedať, že deti, ktoré nie sú posúdené nad 50 % miery funkčnej poruchy, by túto pomôcku v žiadnom prípade nemohli dostať a teda v žiadnom prípade by im nepomohlo v inkluzívnom vzdelávaní.
Čo sa týka zabezpečení simultánneho prepisu hovorovej reči do textovej formy pre integrovaných žiakov v rámci inkluzívneho vzdelávania, doposiaľ neexistuje model financovania a je málo tlmočníkov. Nielenže tí tlmočníci neboli dnes po ruke, ale oni teda nie sú celkovo po ruke v rámci Slovenska. A teda toto je skutočnosť, ktorá funguje v rámci celého Slovenska, v rámci médií a predkladania teda do slovenského posunkového jazyka.
Prešla by som plynule k ministerstvu školstva, kde som absolvovala stretnutie po prvom pozmeňujúcom návrhu pani predkladateľky Smolíkovej, kde som teda rozprávala s ľuďmi z ministerstva a pýtala som sa, či sú zapracované vlastne také podmienky v rámci Štátneho pedagogického ústavu, ktorí žiadali, aby sa určité náležitosti dostali do pozmeňujúceho návrhu, ale neboli zapracované. To znamená, v prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Smolíkovej sa teda ponechalo ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť vytvárať osobitné vzdelávacie programy pre nepočujúce deti odlišné od detí s ľahšími formami sluchového postihnutia, čo, samozrejme, ak sa niekto vyzná v problematike špeciálneho školstva a teda aj vo vzdelávacích programoch, musí rozumieť aj tomu, že nemáme osobitné vzdelávacie programy pre deti so slabším sluchovým postihnutím, ako nemáme vzdelávacie programy pre deti ležiace vo variante C, lebo môžte tam mať teda aj deti ležiace, ktoré sú vo variante C, a aj tie, ktoré chodia. Toto bola pripomienka Štátneho pedagogického ústavu.
Ja chcem povedať, že osobne si myslím, že tie problémy, na ktoré ste aj poukazovali, sú oprávnené, lebo naozaj tie deti mávali a možno aj majú problém, čo sa týka inkluzívneho vzdelávania. Avšak myslím si, že pomohlo ministerstvo školstva školským zákonom, ktorý bol prijatý a teda daný do platnosti 1. 9. 2016. To znamená, že ešte nefunguje ani jeden školský rok, ale v rámci toho sa zavádzal vzdelávací program, do ktorého sa zavádzala výučba vyučovacieho predmetu, teda slovenský posunkový jazyk. K dispozícii sú podľa šiestich škôl, ktoré sa mi k tomu vyjadrovali, aj viaceré učebnice, ktoré majú prílohu s posunkami, a pri príprave ďalších učebných pomôcok bráni len nedostatok finančných prostriedkov. Ja som rada, že túto problematiku práve otvorilo SNS, lebo ich nominant je teda šéfom tohto rezortu. A ja verím aj po tých konzultáciách, že nájdeme nejaké spoločné riešenia, aby naozaj aspoň minimálne na tie učebné pomôcky sa tie peniaze zabezpečili. My sme včera aj s pánom poslancom hovorili, že nie je normálne a štandardné, že vlastne sa povie, že niet peňazí na to a tie deti v rámci Slovenskej republiky sú. Takže ja verím, že teda tú šnúru budeme ťahať aj ďalej.
Tiež možno mám takú len otázku na vás, navrhovatelia, či ste hovorili teda o tomto probléme aj v rámci programu Učiace sa Slovensko, či ste zhodnotili situáciu a perspektívy do budúcnosti pre žiakov so sluchovým postihnutím. Či teda ste tam aj navrhli ten slovenský posunkový jazyk a následne pomôcky, ktoré by sa mohli uhrádzať, a z akých zdrojov. A teda možno aj možnosti a zavedenie špecifických metód a zavedenie novej metodiky pre vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku. Prípadne ak príde požiadavka teda naozaj rodičov, aby tie ich dietky sa vzdelávali v rámci inkluzívneho vzdelávania, aby im to teda bolo umožnené, a nie, naopak, sa im hádzali polená pod nohy. Pomerne som sledovala tú diskusiu o tom programe, a preto možno, že či teda ste navrhovali tie veci.
A taktiež či ste hovorili o tom, že ak chceme tých pedagógov v slovenskom posunkovom jazyku mať, tak ich musíme ale aj vzdelávať na vysokých školách. Pretože naozaj, aby sme to dali ako prioritnú metódu, musíme mať na to aj pedagógov a kvalitných pedagógov, aby sme tieto náležitosti potom robili kvalitne a nie šité horúcou ihlou. Je potrebné, napríklad aj pri bilingválnej metóde, ktorú vy často spomínate, každopádne je to trošku užší profil, ale je potrebné ďalej pripraviť kurzy posunkového jazyka hlavne pre rodičov, lebo nie všetci, jedni áno, jedni nie, používajú túto formu. Taktiež pripraviť pedagógov a študentov pedagogiky sluchovo postihnutých, ako aj prípravu úplne nových učebných pomôcok, publikácií, ale aj technického vybavenia školských tried a prípravu tlmočníkov posunkového jazyka.
Čo sa týka možno tých vzdelávacích programov, tak špecifiká sú zavedené v publikácii Aplikácia vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním na strane 26 až 34, kde hovoríme o polysenzorických metódach, ktoré sa realizujú pomocou posunkov, monosenzorických metódach. Sú to metódy viac-menej verbálne. A taktiež sa využíva metóda tzv. ľahkej čitateľnosti, aby čítali s porozumením. Toto všetko tie vzdelávacie programy obsahujú. Problém je v tom, že nie je zabezpečené financovanie týchto vecí, takže aj celý ten problém, na ktorý predkladatelia, naozaj si myslím, že trefne ho vyzdvihli, ale je treba povedať, že ja keďže dlhodobo pracujem s deťmi so zdravotným znevýhodnením, tento problém celkovo inkluzívneho vzdelávania majú detičky rôznych zdravotných znevýhodnení, ale ja som rada, že ste vytiahli aspoň tieto deti. A ja verím, že máte ministra a že to dokážete presadiť a že týmto deťom v konečnom dôsledku pomôžeme.
Keď som sa pozerala na nový pozmeňovací návrh, ktorý je posledný zo série, tak musím, kolegovia, povedať, že sú tam zapracované veci, ktoré utriedia určite tú terminológiu, ako, ako pôvodne ste chceli a teda minimálne, minimálne sa pomôže aj istým spôsobom načať tie pomôcky a trošku to zefektívniť. Takže po strastiplnej ceste tých všetkých pozmeňujúcich návrhov, ktoré jeden prekrýval druhý, a v konečnom dôsledku tento je z nich najlepší a myslím si, že čiastočne pomôže teda zjednotiť terminológiu, ale každopádne ak chceme hovoriť o širšom kontexte v rámci inkluzívneho vzdelávania, tak to nebude stačiť, lebo nemáme len nepočujúce deti, ale aj ďalšie kategórie detí, ktoré potrebujú túto našu pomoc. A ja verím, že toto bude len začiatok. Ja sa tiež budem angažovať, ako ste ma vyzvali, že keď chcete, tak si to urobte komplexne, takže každopádne si myslím, že mi to aj prináleží, keďže som tu a teda záleží mi práve na deťoch, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie.
Ďakujem za pozornosť.

Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Jedna faktická poznámka na vystúpenie pani poslankyne.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zimenová.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegyni Soni Gaborčákovej za, za tento príspevok, ktorý predniesla, ako sama povedala, aj za svoju kolegyňu Silviu Shahzad, ktorá pravdepodobne teraz nepríde. S oboma som konzultovala tento návrh zákona a obe, respektíve všetky tri sme mali veľké obavy o to, ako to napokon dopadne. Chcem z tohto miesta teraz poďakovať predkladateľom, že si vzali k srdcu všetky podnety, ktoré zazneli v prvom čítaní, a že tie pozmeňovacie návrhy naozaj vylepšili návrh zákona ako celok a že sa tam práve vyriešil ten problém aj s terminológiou, ale najmä s tým inkluzívnym vzdelávaním. Ak by sa to nebolo stalo, taký návrh zákona by sme neboli mohli podporiť, avšak teraz už je to vylepšené. Naozaj sa na tie deti myslí. A ako spomenula aj Soňa Gaborčáková, tento návrh zákona nerieši celkovo tú inklúziu, nerieši ostatné skupiny detí, ktoré majú rovnaké problémy. My budeme prinášať tiež návrhy aj do tohto pléna na riešenie, komplexnejšie riešenie inklúzie, ale verím, že aspoň tento návrh zákona to pomôže naštartovať. Takže ďakujem pekne predkladateľom.

Nech sa páči, pani poslankyňa Šimkovičová.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi začať úryvkom z dôvodnej správy. "Vo vzdelávacom procese u nepočujúcich detí je primárne využívaná ich posunková reč, ktorá je ich prvotným komunikačným prostriedkom. Ich materinskou rečou. Dôkazom nesprávnej aplikácie zákona o posunkovej reči nepočujúcich je katastrofálny dopad na ich vzdelávanie, keďže boli nepočujúce deti ako tzv. sluchovo postihnuté preradené zo špeciálnych škôl a následne integrované do štandardných tried, teda medzi deti počujúce. V týchto nových podmienkach už nie je nepočujúcim deťom umožnené vzdelanie adekvátne ich zdravotnému postihnutiu tak, ako to vyžadujú dokumenty OSN a iné dokumenty o právach dieťaťa na vzdelanie." Toto je veľmi dôležité a plne sa s tým stotožňujem, pretože považujem snahy súčasných samozvaných odborníkov na problematiku sluchovo postihnutých aj z radov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí razia teórie o nie integrácii, ale doslova inklúzii takýchto detí, za až absurdné.
Opäť sa nikto neopýtal samotných recipientov takejto pomoci, či si ju vôbec aj želajú. Pretože ja osobne poznám niekoľko rodín, kde je sluchovo postihnuté dieťa, a mala som niekoľko rozhovorov aj s pedagógmi zo špeciálnych škôl a z týchto jasne vyplynulo, že drvivá väčšina sluchovo postihnutých si neželá navštevovať bežnú základnú školu a ak sa tak aj stane, tak veľmi často príde k návratu do špeciálnej školy. Zdravý kolektív ich totiž vyčleňuje a necítia sa v ňom tieto deti komfortne. Ale na to, aby človek zistil pravdu, by musel počúvať, a to je schopnosť, ktorú dnes mnohí, ktorí rozhodujú, žiaľ, nemajú. Na všetko sa pozerajú len cez svoju vlastnú optiku a v snahe pomôcť narobia niekedy naozaj viac škody ako úžitku.
Sluchovo postihnutí potrebujú mnoho vecí a určite aj pomoc finančnú, pomoc od štátu a pomoc vo vzdelávaní. Inklúzia nie je pre sluchovo postihnutých riešenie. Jediné riešenie je zabezpečiť im kvalitné špeciálne vzdelávanie a v prípade, že majú ambície a schopnosti zaradiť sa do normálnej školy, zabezpečiť im to, čo potrebujú, nie však masovo a radikálne. Napríklad v prípade vysokej školy zabezpečiť im tlmočníka. Rovnako sa to týka aj detí na nižšom stupni vzdelávania. Nepotrebujú asistenta v zmysle, v akom asistentov my dnes vnímame, ale skôr doučovateľa, špeciálneho pedagóga, logopéda, tlmočníka, prípadne niekoho, kto im zapíše hovorené slovo. Peniaze vynaložené na rôznych asistentov pre inkludovaných sluchovo postihnutých by mali byť využité na zlepšenie podmienok v špeciálnych školách, kde by sa správne takíto žiaci rozdelili podľa špecifika ich postihnutia.
Ďalším dôsledkom tých súčasných snáh o integráciu je odliv žiakov zo špeciálnych škôl pre sluchovo postihnutých, no a potom následné finančné problémy takýchto škôl.
Častokrát sú v pomoci ľuďom so sluchovým postihnutím aktívne neziskové organizácie. Ak im tieto neziskové organizácie chcú naozaj pomôcť, nemali by poskytovať pomoc podľa svojich predstáv, pretože tie väčšinou začínajú a končia pri snahe o spomínanú inklúziu, čo podľa mňa naozaj nie je riešenie. Mali by sa snažiť o zriadenie komunitných centier, teda kombinované, chránené dielne, chránené bývanie, kde by sa títo vedeli uplatniť a žiť ako my ostatní, teda aspoň do takej miery, ako sa dá.
V súčasnosti je uplatňovanie sluchovo postihnutých v normálnom živote a pracovných procesoch naozaj veľmi slabé. A pritom by mohli byť pre spoločnosť naozaj veľkým prínosom. Zdravý človek si len veľmi ťažko uvedomí, s akými problémami sa sluchovo postihnutí potýkajú. Faktom je, že štát im neposkytuje financie na zabezpečenie tlmočníka ani tlmočníka samotného. Sluchovo postihnutí si tieto služby zabezpečujú sami. Toto funguje živelne. Musia sa spoliehať na ochotu príbuzných a priateľov, ktorí vedia posunkovať. Ak potrebujú napríklad ísť niečo vybaviť na úrad, dostať sa oficiálne k tlmočníkovi je tak zdĺhavé a komplikované a niekedy až nemožné. Ak chceme veci meniť k lepšiemu, musíme v prvom rade poznať skutočný skutkový stav problematiky. Tlmočenie častokrát zabezpečujú pedagógovia vo svojom voľnom čase po vyučovaní. Samozrejme, bez nároku na odmenu. Sú bez zmluvy.
No a záverom by som povedala, že posunkovanie u takto postihnutých treba podporovať a nie ho potláčať a vytesňovať. Pre mnohých z nich je to skutočne jediný prostriedok ich dorozumievania. Odsúvanie ich jediného komunikačného prostriedku, ale snahami o ich striktnú integráciu sa len prehĺbi ich odsúvanie na okraj spoločnosti, ich osamotenosť a prehĺbi to ich pocit, že v podstate nepatria nikam.
Ďakujem za pozornosť.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Tri faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne.
Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, v prvom rade by som chcel povedať, že je radosť počúvať ľudí, ktorí sa tejto problematike venujú, je radosť počúvať predkladateľov, je radosť počúvať poslancov, či už z opozície alebo z koalície. Mám pocit, že som v úplne v inom parlamente ako pred mesiacom. A toto je asi spôsob istej debaty a rozpravy, ktorá by v tomto parlamente mala znieť bez ohľadu na to, aké názory máme na daný názor. Proste vyrývači zatiaľ nevyrývajú a predpokladám, že v rámci tohto zákona ich ani nebudeme počuť. A dúfam, že ani v rámci iných zákonov.
Komunita nepočujúcich je komunita, o ktorej sa veľmi málo hovorí, a priznám sa, že tlmočenie do posunkovej reči práve v prípade tohto návrhu zákona mi chýba. A ako povedal pán predkladateľ, bolo by náležité, keby naozaj v rámci tohoto zákona tu bol ktosi, ktorý by tlmočil do posunkovej reči aj práve tým, ktorých sa to týka. Určite by to bol aj posun v rámci tohto parlamentu, samozrejme, som si vedomý toho, že nie je to možné pre isté technické problémy.
Takže ešte raz chcem poďakovať aj pani Šimkovičovej, aj teda ostatným kolegom, ktorí nám, ktorí sa tejto problematike nevenujeme, vniesli úplne iný obraz možno, ktorý tuná chýbal o tejto problematike. Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem.

Pani poslankyňa Zimenová.