17. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pre mňa je až neuveriteľné, ako môže príprava veľkých projektov, veľkých dopravných projektov typu obchvat Bratislavy, ale aj iných dopravných stavieb veselo bežať napriek tomu, že nikto netuší, načo ich vôbec potrebujeme. Strihanie pások je zrejme lákavá politická disciplína, nech sa deje stoj čo stoj.
Ja sa chcem pozrieť na tento problém trošku z iného uhla pohľadu a to sú eurofondy. Vieme, že celosvetovým trendom dnes je prechod od áut k iným, voči prírode šetrnejším druhom dopravy. Obdivujeme to v dobre fungujúcich mestách plných mestských električiek, trolejbusov, ekobusov alebo cyklistov typu Kodaň a podobne. A ako je známe, Európska únia už dávno podporuje takéto snahy a napríklad aj Bratislava vďaka tomu v roku 2013 získala nemalé prostriedky na nákup trolejbusov a trolejových vedení, ako aj električiek s novými dráhami presahujúcimi aj Dunaj, aby občania, skrátka, zamieňali dopravu z áut na kvalitnejšiu hromadnú dopravu. Napriek tomu a napriek tejto masívnej sume do verejnej dopravy, ktorú sme teda prečerpali, napríklad konkrétne v území Bratislavy v minulom programovacom období, tak zrazu štát plánuje v tom istom území vybudovať obchvat pre autá, čo je podľa mňa nelogické, akoby ľavá ruka nevedela, čo robí pravá, lebo je to v tom istom území. Do tej monštróznej stavby sa púšťame preto, alebo bez toho, aby sme vedeli, aké to bude mať vlastne dopady na územný rozvoj hlavného mesta a jeho okolia.
Chcem povedať, že bavíme sa tu síce o vyvlastňovaní pozemkov, ale táto téma čerpania eurofondov je podľa mňa úplne kľúčová, pretože nič z toho, čo sa robí pri plánovaní takýchto veľkých stavieb typu napríklad aj stavby v okolí Bratislavy a diaľnic a podobne, tak takéto rozhodnutia pre mňa nemajú oporu v žiadnej komplexnej národnej dopravnej stratégii, pričom tá je podmienkou. Aký-taký národný koncepčný materiál síce vznikol. Bolo to napochytre, prakticky nedávno, koncom roka, respektíve v úvode tohto roka. Napriek tomu, že projekt obchvatu alebo projekt teda týchto veľkých stavieb cestných je už dávno rozbehnutý, tie projekty bežia, ale dokument s názvom Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 bol schválený, ako som povedala, až zhruba niekedy na prelome minulého a tohto roka. Ale, bohužiaľ, nič podstatné on nerieši, lebo chýba v ňom tá najdôležitejšia, to jest vykonávacia časť. Bez toho sa stavby, cestné stavby, ale ani nákup trolejbusov alebo stavby prípadných záchytných parkovísk, integrovaných zastávok verejnej dopravy a podobne nedajú vierohodne obhájiť. Tie dokumenty, ktoré by mali byť podkladom pre tvorbu takéhoto národného koncepčného plánu, dokumentu, odborníci poznajú pod pojmami ako generally dopravy, regionálne dopravné generally, plány udržateľnej mobility a tak ďalej. A tieto stále vypracované nie sú. A do konca tohto roka, predpokladám, že ani nebudú. Nedávno som sa na to pýtala na zastupiteľstve v našom Trenčianskom samosprávnom kraji a tam som sa dozvedela, že sa ešte len ide ako obstarávať, že sa ide vyhlásiť obstarávanie. No ja predpokladám, že je to podobné aj v ostatných samosprávnych krajoch. Pričom ale tá výzva na vyhotovenie takýchto dokumentov je v operačnom programe IROP už od konca minulého roku vyhlásená. A ak vám poviem cenu, za ktorú teda by sa to malo obstarávať, ktorá teraz lieta vo vzduchu ako benchmark, tak nebudete sa stíhať čudovať. Je to rádovo do proste miliónov eur za spracovanie týchto strategických dokumentov.
Takže to prijatie strategického dokumentu, národného strategického dokumentu síce zrealizované bolo, ale sa s ním veľmi kvaltovalo, ale nie preto, že by sme sa s ním naozaj chceli riadiť, ako tu už viackrát bolo povedané a ako by kázal zdravý rozum, ale najmä preto, lebo koniec roka bol posledným možným termínom, ktorý nám Európska únia dala ako podmienku na jeho predloženie v známych ex ante kondicionalitách. Ak by sme tak neurobili, tak by hrozilo, že Európska únia by nám ani z týchto fondov nemusela preplatiť na oblasť dopravy vôbec nič a možno aj z tých minulých by sme museli ešte niečo vracať. Takže ten dokument sme síce s odretými ušami schválili, máme ho. Ale ako som povedala, je úplne bezzubý, formálny, chýba mu vykonávacia časť, neopiera sa o potrebné vstupy z regiónov a z hľadiska využitia eurofondov na takéto dokumenty, podľa môjho názoru, tu doslova ľavá ruka nevie, čo robí pravá.
Takže ja neviem, dokedy ešte Brusel bude Slovensku tolerovať takéto nie schopné a neúčelné riadenie európskych fondov v tomto programovacom období. A ako vieme, v minulom období výrazne stratila trpezlivosť a výsledkom sú stámilióny eur, ktoré musíme vracať, respektíve, ktoré nám Brusel nepreplatí, a náš štátny rozpočet za ne tvrdo zaplatí.
Príklad za všetky uvediem opäť z môjho rodného mesta z Trenčína, kde teda za modernizáciu železničnej trate, mimochodom s katastrofálnymi dodacími lehotami, kde práce meškajú o dva roky a úradníkom vo vláde je celé mesto Trenčín a jeho občania úplne ukradnuté, že sa tam brodíme v blate proste už niekoľko rokov, tak za tento spackaný tender teda tu lieta suma 245 mil. eur. Takže následky, ktoré takéto konanie a úplne nezodpovedné manažovanie európskych peňazí prináša, však túto vládu zrejme vôbec netrápi. Kamufluje, zahmlieva a prispôsobuje si podmienky čerpania sama sebe.
A čo na tom, že tu po nás zostanú proste megalomanské križovatky, obchvaty ako pomníky hanby na sto rokov, na ktoré sa v konečnom dôsledku asi poskladáme všetci? Čo tam po zmysluplnosti, trvalej udržateľnosti, po nejakých cyklistoch či po snahách o ekologickú verejnú, nebodaj, integrovanú dopravu, o cieľavedomý rozvoj tejto krajiny? Kto vlastne povedal, že bratislavský obchvat je dôležitejší než napríklad prešovský alebo možno trenčiansky, nitriansky? Hlavné je, aby sa tu a teraz čo najskôr preinvestovalo čo najviac peňazí a minulo sa čo najviac asfaltu a cementu, ideálne na nejakých lukratívnych pozemkoch, hoci aj vyvlastnených v zrýchlenom konaní, ak to nejde inak.
Tých príkladov nezmyselného, rizikového a podozrivého rozhadzovania peňazí, či už z eurofondov alebo zo štátnej kasy, nájdeme habadej po celom Slovensku. Sú to verejné tajomstvá. Nejde tu o zmysluplnosť tých stavieb, nejde tu o koncepčnosť, o stavanie ciest podľa zdravého rozumu a v záujme skutočného rozvoja regiónov, nebodaj, ani o systém Hodnota za peniaze. Ide tu o to, aby sa čerpalo. Čerpať, čerpať, čerpať, ak sa podarí, tak popri tom ešte možno strihať pásky. Vidíme, že ani to sa veľmi nedarí, ale toto je hlavná mantra všetkého konania, ktoré sa týka čerpania eurofondov na Slovensku, ale aj veškerej ďalšej investičnej činnosti za verejné peniaze.
Takže pre mňa práve toto je ten hlavný dôvod, prečo sme sa ocitli na nelichotivom druhom mieste v rebríčku najskorumpovanejších krajín Európy, ktorý koncom minulého roka zverejnilo Svetové ekonomické fórum ako súčasť správy o globálnej konkurencieschopnosti. Pred nami v ňom bolo už len Moldavsko. Je to smutný obraz o tom, akým spôsobom sa tuto čerpajú eurofondy, akým spôsobom sa investuje.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pani poslankyni. Pani poslankyňa Zemanová? Nie je v sále. Definitívne stráca poradie. Pýtam sa, či sa niekto prihlasuje do rozpravy ústne. Pán poslanec Marosz. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, v ods. 1 sa navrhuje, aby na návrh vyvlastniteľa mohol vyvlasťňovací orgán vydať rozhodnutie, ktorým prizná vyvlastniteľovi predbežnú držbu, ktorú môže vyvlastniteľ navrhnúť aj po začatí vyvlastňovacieho konania. Ako? Z tejto uvedenej skutočnosti vyplýva, že podmienkou na začatie vyvlastňovacieho konania ako takého je to, že vyvlastnenie sa má uskutočniť vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Jedná sa z môjho pohľadu o ustanovenie, ktoré je možné veľmi ľahko zneužiť. Vyvlastňovacie konanie sa na základe argumentu vo verejnom záujme začne vždy, a keď sa už teda začne, tak môže vyvlastniteľ požiadať o predbežnú držbu. O predbežnej držbe rozhodne vyvlastňovací orgán bleskurýchlo, a to do pätnástich dní a to na ústnom pojednávaní. Čo je závažné, je to, že opravný prostriedok proti rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Čiže podá sa opravný prostriedok ako nesúhlas s rozhodnutím o predbežnej držbe, ale vyvlastniteľ bude môcť naďalej vykonávať rozsah prác, ku ktorým je oprávnený v dôsledku rozhodnutia o predbežnej držbe. Prácami môžu byť iba práce v súlade so stavebným povolením na stavbu diaľnice, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Tu treba zapochybovať o tom, že či sa budú naozaj vykonávať len také práce, kde bude možnosť prinavrátenia tej vyvlastňovacej nehnuteľnosti do pôvodného stavu. O tomto silno pochybujem.
Predbežnú držbu teda vyvlastniteľ nadobudne dňom vydania rozhodnutia o predbežnej držbe. Navyše celý proces nadobudnutia predbežnej držby slúži aj k tomu, aby zanikol nájom vyvlastňovanej nehnuteľnosti alebo jej časti a vecné bremeno k vyvlastňovanej nehnuteľnosti alebo jej časti okrem zákonného vecného bremena. Takže predbežná držba je vlastne skvelým prostriedkom na to, ako sa čistým spôsobom zbaviť nájmu a vecného bremena na predmetnom pozemku alebo stavbe.
Toľkoto pár takých praktických poznámok, že čo súvisia s predkladaným návrhom zákona. Je dôležité, aby si všetci občania, ktorých sa to týka, uvedomili, že takýmto spôsobom sa siaha na ich vlastnícke právo, a preto neni na mieste ani toto skrátené legislatívne konanie, ani tento návrh zákona. Malo to byť prerokované najskôr s odbornou verejnosťou, s nezávislými aj právnymi organizáciami, ako napríklad VIA IURIS, s ústavnými právnikmi odkonzultovať. Keby možno, ako ste spomínali aj na výbore, pán minister, aspoň ste spomenuli, s ktorými, nejakými takými že právnymi autoritami, povedzme, ako pred amnestiami, tak boli tu rôzne právne autority, ktoré sa vyjadrili o tom, či je alebo nie je možné zrušiť Mečiarove amnestie. Keby možno práve títo ľudia, ktorí tam boli podpísaní, sa na toto pozreli a posúdili systém Hodnota za peniaze, je to dobré, nie je dobré, je to správne, nie je to správne. A toto je také šité horúcou ihlou a môže to mať závažné dôsledky pre majiteľov pozemkov a ich práva.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická poznámka, vzhľadom na uvedené vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Budem veľmi krátky, pretože myslím si, že dneska celý deň sme o tom povedali, aj tak vo výbore, aj tu na pôde Národnej rady Slovenska, v pléne, čo sme potrebovali.
Áno, jedna vec, ja by som začal tým, čo ukončil pán Marosz svoje vystúpenie, že všetci občania, ktorých sa to týka. No práve všetci občania, ktorých sa to týkalo, a neboli občania tí, ktorí na tom chcú zarobiť veľké peniaze, s tým súhlasili, podpísali, bolo ich viac tisíc, tých občanov. Ostalo nám desať asi, pravdepodobne, s ktorými sa nevieme dohodnúť . Pán Marosz, tak prečo hovoríte, že všetkých občanov upozorňujete? Ktorých sa to týkalo, boli slušní ľudia, za tie ceny, čo boli ponúknuté na základe súdnoznaleckého odhadu, to podpísali. Išlo to buď vyvlastnením, alebo výkupmi. Absolútny problém nebol. Keby to takto pokračovalo a nechcel by na tom zarobiť niekto milióny, tak v živote tento zákon tu nie je. Už ste si mohli prečítať v novinách, ja nebudem tu mená hovoriť, neni to môj post, aby som niekomu tu moje meno spomínal.
Na druhej strane samozrejme každý hovorí o neústavnosti tohto kroku. Vážení, aj pán Dostál, vážim si vaše vystúpenia, lebo sú pripravené, v každom prípade ale spochybňujete to, čo ešte nevieme, len prejudikujeme, že možno. Vy na jednej strane hovoríte, že možno, ja na druhej strane fandím, že nie. Uvidíme, ak to príde do toho štádia, ale nehovorme dopredu, že vyhlasujeme, že je to protiústavné, pretože všetky tie veci, ktoré ústava, v roku 2005 ste hovorili, keď tam pán minister Vážny, sedem, prepáčte, sme robili tak, aby neboli tam, pretože vedeli sme, že tie kroky, ktoré tam boli napísané, boli protiústavné na základe tohto. A musím vám povedať, že vy stále hovoríte, pán Marosz, o autoritách. No robili to právnici z ministerstiev. Robili to z dopravy, od spravodlivosti, Úradu vlády a ešte jedna kancelária, ktorú som spomenul doobeda, ktorá bola prizvaná k tejto veci ako, aby neboli to len samotné ministerstvá, aby sme nemohli povedať, že nejakým spôsobom ovplyvnili tento proces. Ale myslím si, že fundovaní právnici si veľmi zvážia, že čo podporia, čo nepodporia, lebo ide o ich remeslo.
Pani Kaščáková, vy ste hovorili problémy župy. Vy podporujete elektrické cyklotrasy, keď nemáme spojené veľké mestá s diaľnicami, kde potrebujete. Vy hovoríte, možno nespomenula ste metro a lodnú dopravu, možno tá tam chýbala. Ale nehnevajte sa na mňa, to nie je prístup, aby sme toto. Ja samozrejme beriem to, že v župe sú problémy. Všade sú problémy. V Bratislave, hovoríte, netreba obchvat, potom v Bratislave netreba asi nič stavať a dopadneme tak, jak teraz je Bratislava ráno od siedmej do deviatej zastavená a tak isto od tretej do siedmej večera je neprechodná. Takže toto je problém, ktorý my musíme vyriešiť. Áno, súhlasím s vami, treba naučiť ľudí cestovať vlakom, treba naučiť ľudí cestovať autobusom. Vlaky ešte povedzme áno, lebo tie nestoja v rade, a dobre sa hovorí, že z koľajníc treba prestupovať na koľajnice, čiže keď dôjdete s vlakom na hlavnú stanicu, bolo by dobré, keby išli električky a vedeli by ste cestovať, eventuálne do metra by ste sa dostali, ale teraz tá situácia tu nie je, aby sme o tomto rozprávali. Ale teraz je situácia taká, že každé veľké mesto, a spomínali ste, mám taký pocit jedno mesto, ale to je jedno, ale každé veľké mesto má jeden obchvat alebo má dva obchvaty. Ale myslím si, že tým, že Bratislava do budúcna, ako to ja vidím, metro nebude mať, tak keby sme nezačali stavať obchvat Bratislavy a dokončievať, možnože by bol za 5 rokov problém. Myslíte si, že nie? Ja si myslím, že áno. Preto keď mi ráno ste dávali otázky, že tunel Karpatia. Ak nebudeme robiť na tuneli Karpatia, nezačneme prípravné práce dokončiť obchvat Bratislavy, nazvime ho, ako chcete, v živote v Bratislave do pätnástich rokov sa obchvat Bratislavy nedokončí. To je tiež jedno z riešení, jednoducho treba to povedať.
To je všetko, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem sa opýtať pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie, nie je tomu tak, ďakujem pekne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Andreja Danka, Evy Antošovej, Jaroslava Pašku a Tibora Bernaťáka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 348. Spoločná správa výborov má tlač 348a. Teraz dávam slovo poslancovi Tiborovi Bernaťákovi, aby predmetný návrh ústavného zákona uviedol, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Evy Antošovej, Jaroslava Pašku a Tibora Bernaťáka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 348.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Pôda je naším národným bohatstvom. Je to nenahraditeľný zdroj. Dáva nám prácu, dáva nám potraviny, živí nás a zároveň je to atribútom našej štátnosti. Štát charakterizuje jeho obyvateľstvo, štátna moc a suverenita alebo aj zvrchovanosť a územie. Treba si aj uvedomiť, že bez pôdy by tu nikto z nás nebol. Pôda je nenahraditeľný, neprenosný a živý organizmus, ktorá plní jednu zo základných potrieb života. V minulosti aj teraz vlastne sa vedú kvôli pôde vojny. Naši predkovia pre ňu zomierali. Otázka je, keď v prípade, ak stratíme kontrolu nad našou pôdou, čo bude s ďalšími generáciami nás Slovákov, prípadne občanov Slovenskej republiky? Budeme bezzemkami vo vlastnom štáte?
V súčasnosti je pôda definovaná ako tovar. Akýkoľvek iný tovar, ktorý si kedykoľvek môžte kúpiť, preniesť, vyrobiť, skopírovať, a podľa nášho názoru pôdu takto charakterizovať nemôžme a nesmieme. Z tohto dôvodu predkladáme návrh ústavného zákona, ktorým chceme pôdu zadefinovať ako neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý by mal požívať osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. Samozrejme, táto ústava, novela ústavy nezachráni našu slovenskú pôdu hneď, ale na ňu by potom malo nadväzovať prijatie ďalších právnych predpisov, ktoré by pomohli ochrániť a vlastne aj našu pôdu zadefinovať ako vlastne, aby bola teda viacej chránená a aby aj ľudia si uvedomovali a mali lepší vzťah k pôde.
Preto sme veľmi radi, že v prvom čítaní tento návrh ústavného zákona získal 112 hlasov, a veríme tomu, že aj v druhom a treťom čítaní získa minimálne takúto podporu. Tento návrh ústavného zákona bol diskutovaný s viacerými či už s poľnohospodárskymi, potravinárskymi komorami, s vidieckymi platformami, bol predmetom rôznych diskusií a predpokladám teda, že tento ústavný návrh zákona, ako som už spomínal, získa vašu podporu, priazeň a bude prijatý.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne. A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Martinovi Nemkymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. (Reakcia z pléna.) Aj vy pán kolega.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu ústavného zákona vo výboroch Národnej rady. Národná rada uznesením zo 7. februára 2017 pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský určila ústavnoprávny výbor a určila lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona prerokovali oba výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplývajú 4 pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade návrh ústavného zákona schváliť aj ako celok a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu ústavného zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru, ktorým ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu ústavného zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili páni poslanci Fecko a Dostál a pani poslankyňa Anna Zemanová. Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Fecko, nech sa páči.