17. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, k výhradám ku skrátenému konaniu legislatívnemu som sa už vyjadril, nebudem sa už k tomu vracať. Teraz by som sa chcel venovať vecnému obsahu toho, čo sme na stôl dostali. Začnem ale tým, čo sa uvádza v dôvodovej správe. Ešte raz, cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívnenie procesu povoľovania. Problematiku výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a v rámci výstavby konania ohľadom vyvlastňovania a vôbec stavebného konania riešia prakticky tri zákony. V tomto prípade to je v prvom rade stavebný zákon, zákon 50/1976, zákon, o ktorom tu dnes jednáme, teda zákon 669/2007, zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb a tak ďalej, a tiež isté ustanovenia tohto zákona odkazujú na zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb č. 282 z roku 2015.
Stavebný zákon hovorí presne to, čo má obsahovať dokumentácia, ktorá je predkladaná v rámci stavebného konania. A konkrétne v rámci témy, ktorú tu dnes máme, tak tá je popísaná v § 139 stavebného zákona, kde sa hovorí o tom, aké väzby musia byť k pozemku, na ktorom ide sa stavať. Teda vlastnícke právo alebo nájomná zmluva, alebo dohoda o budúcej kúpnej zmluve.
Tento zákon, ktorý dnes tu máme, 669, ešte ďalej spresňuje náležitosti potrebné splniť pri získavaní stavebného povolenia pre diaľnice a rýchlostné cesty, kde sa už presne uvádzajú čísla parciel, ktorých sa tie mimoriadne opatrenia v rámci stavebného konania týkajú. A opäť zase k zákonu o vyvlastňovaní, na ktorý zase odkazuje tento zákon 669, kde sa zase v § 13 ods. 3 píše, "v prípade požiadavky na, počas vyvlastňovania na vyššiu cenu než vyvlastňovací úrad navrhne, koná alebo je odkázaný vyvlastňovaný na súd". A ako sme dnes na výbore pre hospodárske záležitosti počuli stanovisko pána ministra, prakticky akýmsi spúšťačom celej tejto zmeny zákona je práve tento bod. Nemyslím si, že tá zmena, ktorú ministerstvo dopravy navrhuje, je riešením tohto problému. Naopak, vyrábame nový, nový, ktorý môžu vyvolať podania na Ústavný súd vzhľadom k tomu, že sa tu zasahuje do vlastníckych práv osôb alebo jednoducho vlastníkov pozemkov a stavieb. Konkrétne sa hneď k tomu vyjadrím.
Ale skôr, než sa k tomu vyjadrím, by som chcel upriamiť pozornosť, že dôsledok alebo príčinou, prečo toto tu riešime, je to, že u nás súdy konajú dlho. A ešte väčším pre mňa udivením je, že ministerstvo dopravy, ktoré má svojho nominanta, tak nominanta má zo strany MOST – HÍD a rovnako má svojho nominanta aj na ministerstve spravodlivosti, ktoré má v kompetencii konanie súdov a môže robiť opatrenia k tomu, aby sa súdne konania práve v téme nezhody pri požadovanej cene v rámci vyvlastňovania riešili. A preto som presvedčený, že tu je riešenie a tadiaľ by sa mali obaja ministri s riešením uberať.
Čo konkrétne vytýkame tomuto návrhu zákona, je to, že konkrétne vzniká nový § 8, a to je zavedenie nového pojmu tzv. predbežná držba. Na základe tohto, by som povedal, práva, ktoré bude mať investor, ktorý stavia takúto líniovú stavbu, má práva v obmedzenom rozsahu vykonávať stavebné činnosti na pozemkoch a stavbách, ktoré sa na vyvlastňovaných pozemkoch nachádzajú. A čo ma, čo ma najviac zaráža, že nielen teda na pozemkoch, ale aj na stavbách. To znamená, že je v zmysle tohto zákona vyjadrená aj možnosť asanovať stavby, a tak sú vlastne tieto zásahy legitimizované priamo zákonom, hoci nie sú ešte vyvlastnené. A toto je základná naša výtka, že zákon umožňuje stavebné zásahy na súkromnom pozemku, ktorý ešte nie je vyvlastnený. Toto považujeme za silný zásah do súkromného vlastníctva obyvateľov.
Všetky ďalšie výtky, ktoré by som vymenoval, sú, viac-menej vychádzajú z toho, čo som povedal. To znamená, v praxi si celkom dobre neviem predstaviť, ako niekto, kto nesúhlasí, povedzme, s navrhovanou cenou za vyvlastňovaný majetok, bude svedkom toho, ako na základe tohto zákona mu niekto začne robiť a vykonávať nejaké zemné práce na jeho pozemku a bude s údivom sledovať bagre. A to, ako sa v zákone uvádza, že budú povolené len úkony, ktoré umožnia navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu v prípade, že vlastne nakoniec k vyvlastneniu nepríde, neviem, neviem si celkom dobre predstaviť. Keď nevieme dnes ani urýchliť súdne konania, ktoré by riešili celý tento problém, ako potom budeme riešiť tie súdne konania, ktoré budú vyvolané tými postihnutými občanmi, ktorým zasiahneme a zničíme majetok.
To je k podstate, k obsahu. Už len jednu vec mám k technickej poznámke, § 9b na záver, kde sa hovorí v prechodných ustanoveniach. Som veľmi udivený, že sa až tak, nie som teda právnik, odborník, ale radil som sa na túto tému, a potom nie sú to prechodné ustanovenia, lebo prechodné ustanovenia majú byť, ak sa niečo neukončilo počas platnosti zákona pôvodného, tak sa koná podľa stavu, ktorý platil predtým, a len nové veci sa budú riadiť novelizovaným zákonom. Tu priamo predkladateľ uvádza stavebné konania, konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neskončené pred 15. májom 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 15 mája 2017. Tak potom toto rozhodne nie je prechodné ustanovenie. Toto je podľa mňa retroaktivita.
Takže toľko, toľko za náš klub. Ešte vystúpia niektorí naši poslanci. Máme zásadné výhrady. Je to, je to zásah do osobného súkromného vlastníctva a takýto návrh nepodporíme.
Ďakujem za slovo.

Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, na úvod by som rád upresnil jednu vec. Dnes tu nerokujeme o návrhu zákona, ktorý umožní vyvlastňovanie v záujme urýchlenia výstavby diaľnic. Pretože aj s takouto interpretáciou predloženého návrhu zákona som sa stretol. Možno je to novinárske skreslenie alebo nejaký laický pohľad na vec, ale vec naozaj nestojí tak, že nemôžeme stavať diaľnice, lebo nevieme vyvlastniť pozemok. A spor nie je medzi tým, či možno alebo nemožno v záujme stavby diaľnic napríklad, alebo rýchlostných komunikácií vyvlastňovať. Tá debata, samozrejme, môže prebiehať aj na tejto úrovni. Sú ľudia, ktorí majú názor, že vlastníctvo je nedotknuteľné a do vlastníckeho práva by sa v záujme nejakom verejnom vôbec nemalo zasahovať. Je to, je to legitímny pohľad, ale v našich pomeroch je zjavne menšinový a v tejto chvíli to tu neriešime, lebo slovenské zákony, a nie je to touto novelou, nie je to ani týmto zákonom, slovenské zákony umožňujú vyvlastniť pozemky, pokiaľ nedôjde k dohode o kúpe tých pozemkov napríklad v záujme výstavby diaľnic, rýchlostných komunikácií, ale aj iných, iných pozemkov v prípade, že sa má na nich vybudovať nejaká stavba vo verejnom záujme. O tom v tejto chvíli nediskutujeme.
Okrem toho, že existuje možnosť vyvlastnenia, existuje aj špeciálny režim práve pre vyvlastňovanie a pre stavbu na účely diaľnic a verejných komunikácií. Napriek tomu ten špeciálny režim nestačí a opakovane znovu a znovu za Mečiarových vlád na začiatku a potom za Ficových vlád sa stretávame s tým, že sú snahy ísť ešte nad rámec toho, že sa vyvlastňujú pozemky, aby sa mohli stavať diaľnice. A bolo to dotiahnuté k "dokonalosti" práve za prvej Ficovej vlády, za pána ministra Vážneho, ktorý presadil zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. A tento zákon presadil v roku 2007 napriek odporu občianskej verejnosti, napriek odporu opozície, napriek upozorneniam, že zákon je protiústavný, pretože umožňuje nie vyvlastňovať, o tom nie je spor, umožňoval stavať na cudzích pozemkoch, čo odporovalo ako všeobecnej úprave vyvlastňovania a stavebných postupov v stavebnom konaní, tak aj ústavou garantovanému vlastníckemu právu.
A to bol aj dôvod, prečo Ústavný súd v roku 2011 označil niektoré ustanovenia tohto zákona za protiústavné. Tým stratili účinnosť a parlamentu trvalo potom ešte ďalší rok, kým ten zákon opravil, pretože to nebol jediný, jediný problém, ktorý v tom zákone sa nachádzal. Okrem protiústavnosti tam bol problém aj s oslabovaním práv účastníkov konania, keď sa konania zrýchľovali, znižovala sa informovanosť účastníkov konania, znižovala sa im možnosť brániť sa. Z tých podmienok, ktoré ústava vymedzuje ako podmienky obmedzenia vlastníckeho práva, čiže musí to byť iba v nevyhnutnej miere, len vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu, ten verejný záujem tam zrejme bol, keď sa jedná o stavbu diaľnic, bolo to na základe zákona, ale tie ďalšie dve podmienky neboli splnené, teda nebolo to v nevyhnutnej miere a nebolo to za primeranú náhradu.
To, čo vy navrhujete teraz urobiť, nedotýkate sa, nedotýkate sa tej primeranej náhrady, čiže tento aspekt problému tam zrejme nebude, bude to na základe zákona, bude tam nepochybne nejaký verejný záujem. Spor ale je, a predpokladám, že ten zákon skončí na Ústavnom súde, spor bude o tom, že či je to zásah do vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere. A ja sa domnievam, že iba v nevyhnutnej miere tento zásah nie je. Že ide značne nad rámec nevyhnutnej miery, keďže zákon aj všeobecná úprava umožňuje vyvlastnenie, a to, čo bolo vyčítané predovšetkým, teda okrem tých práv účastníkov konania, náhrady, to, čo bol hlavný problém toho Vážneho zákona, teda pána ministra Vážneho, bol, že umožňoval stavať na cudzích pozemkoch. A vy nám do parlamentu prichádzate s návrhom novely, ktorého hlavný problém je, že umožňuje stavať na cudzích pozemkoch. Pretože umožňuje podať žiadosť o stavebné konanie, hoci pozemok ešte nie je vyvlastnený, stavebné konanie prebieha, pozemok ešte stále nie je vyvlastnený. Stavebné konanie je ukončené vydaním stavebného povolenia na diaľnicu, hoci pozemok ešte stále nie je vyvlastnený. A dokonca stavebník môže začať stavať, hoci pozemok ešte stále nie je vyvlastnený, pretože si pomôžeme novozavedeným inštitútom predbežnej držby.
Vlastníctvo a držba sú klasické inštitúty občianskeho práva už od čias rímskeho práva. Čiže tam pochybnosti nie sú. Je také zvláštne, že nejaký nový inštitút ideme zavádzať prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. A ten inštitút predbežnej držby v podstate umožňuje presne to, čo bol problém toho protiústavného zákona spred desiatich rokov, teda, že umožňuje stavať na cudzom pozemku, a teda ak by to náhodou nevyšlo a nebol by ten pozemok vyvlastnený, no tak by sa musela tá stavba odstrániť.
Ale návrh zákona obsahuje aj ďalšie ustanovenia, ktoré, povedal by som, že sú v podobnom duchu ako ten návrh prvej Ficovej vlády z roku 2007. Hovoria o teda pomerne rýchlom, rýchlom konaní, hovoria o tom, že odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnej držbe nemá odkladný účinok, že ak sa proti tomu musíte, je možnosť podať žalobu, ale ani tam nemožno odložiť, odložiť účinnosť. Čiže opäť sa oslabujú aj práva účastníkov konania v záujme toho, aby sa posilnilo postavenie štátu.
Takže ja dúfam, že ste si to dobre zvážili, ale podľa môjho názoru tam ten faktický rozdiel naozaj nie je. Je to rozdiel v terminológii, ale v podstate týmto zákonom dosiahnete skoro to isté, čo dosiahol pán minister Vážny v roku 2007 svojím zákonom a čo v roku 2011 označil Ústavný súd za protiústavné a čo sme potom ešte v roku 2012 museli opravovať aj teda spolu s poslancami MOST-u, ktorí vtedy boli v koalícii nie so SMER-om a SNS, ale so stranami napravo od stredu. Tak ja predpokladám, že aj podobný osud môže stretnúť váš návrh, pán minister.
Dúfam, že sa opozícia v prípade, že bude schválený, dohodne na podaní na Ústavný súd a dúfam, že Ústavný súd skonštatuje, že toto obmedzenie vlastníckych práv nie je iba v nevyhnutnej miere. Tie ostatné podmienky asi sú splnené, ale je to ďaleko za nevyhnutnou mierou. A keď aj nie, tak verím tomu, že raz tu bude vládna koalícia, ktorá dokáže takýto neprimeraný zásah do vlastníckych práv napraviť a obnoviť stav, ktorý je v súlade nielen so znením ústavy, ale hlavne s jej duchom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pre mňa je až neuveriteľné, ako môže príprava veľkých projektov, veľkých dopravných projektov typu obchvat Bratislavy, ale aj iných dopravných stavieb veselo bežať napriek tomu, že nikto netuší, načo ich vôbec potrebujeme. Strihanie pások je zrejme lákavá politická disciplína, nech sa deje stoj čo stoj.
Ja sa chcem pozrieť na tento problém trošku z iného uhla pohľadu a to sú eurofondy. Vieme, že celosvetovým trendom dnes je prechod od áut k iným, voči prírode šetrnejším druhom dopravy. Obdivujeme to v dobre fungujúcich mestách plných mestských električiek, trolejbusov, ekobusov alebo cyklistov typu Kodaň a podobne. A ako je známe, Európska únia už dávno podporuje takéto snahy a napríklad aj Bratislava vďaka tomu v roku 2013 získala nemalé prostriedky na nákup trolejbusov a trolejových vedení, ako aj električiek s novými dráhami presahujúcimi aj Dunaj, aby občania, skrátka, zamieňali dopravu z áut na kvalitnejšiu hromadnú dopravu. Napriek tomu a napriek tejto masívnej sume do verejnej dopravy, ktorú sme teda prečerpali, napríklad konkrétne v území Bratislavy v minulom programovacom období, tak zrazu štát plánuje v tom istom území vybudovať obchvat pre autá, čo je podľa mňa nelogické, akoby ľavá ruka nevedela, čo robí pravá, lebo je to v tom istom území. Do tej monštróznej stavby sa púšťame preto, alebo bez toho, aby sme vedeli, aké to bude mať vlastne dopady na územný rozvoj hlavného mesta a jeho okolia.
Chcem povedať, že bavíme sa tu síce o vyvlastňovaní pozemkov, ale táto téma čerpania eurofondov je podľa mňa úplne kľúčová, pretože nič z toho, čo sa robí pri plánovaní takýchto veľkých stavieb typu napríklad aj stavby v okolí Bratislavy a diaľnic a podobne, tak takéto rozhodnutia pre mňa nemajú oporu v žiadnej komplexnej národnej dopravnej stratégii, pričom tá je podmienkou. Aký-taký národný koncepčný materiál síce vznikol. Bolo to napochytre, prakticky nedávno, koncom roka, respektíve v úvode tohto roka. Napriek tomu, že projekt obchvatu alebo projekt teda týchto veľkých stavieb cestných je už dávno rozbehnutý, tie projekty bežia, ale dokument s názvom Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 bol schválený, ako som povedala, až zhruba niekedy na prelome minulého a tohto roka. Ale, bohužiaľ, nič podstatné on nerieši, lebo chýba v ňom tá najdôležitejšia, to jest vykonávacia časť. Bez toho sa stavby, cestné stavby, ale ani nákup trolejbusov alebo stavby prípadných záchytných parkovísk, integrovaných zastávok verejnej dopravy a podobne nedajú vierohodne obhájiť. Tie dokumenty, ktoré by mali byť podkladom pre tvorbu takéhoto národného koncepčného plánu, dokumentu, odborníci poznajú pod pojmami ako generally dopravy, regionálne dopravné generally, plány udržateľnej mobility a tak ďalej. A tieto stále vypracované nie sú. A do konca tohto roka, predpokladám, že ani nebudú. Nedávno som sa na to pýtala na zastupiteľstve v našom Trenčianskom samosprávnom kraji a tam som sa dozvedela, že sa ešte len ide ako obstarávať, že sa ide vyhlásiť obstarávanie. No ja predpokladám, že je to podobné aj v ostatných samosprávnych krajoch. Pričom ale tá výzva na vyhotovenie takýchto dokumentov je v operačnom programe IROP už od konca minulého roku vyhlásená. A ak vám poviem cenu, za ktorú teda by sa to malo obstarávať, ktorá teraz lieta vo vzduchu ako benchmark, tak nebudete sa stíhať čudovať. Je to rádovo do proste miliónov eur za spracovanie týchto strategických dokumentov.
Takže to prijatie strategického dokumentu, národného strategického dokumentu síce zrealizované bolo, ale sa s ním veľmi kvaltovalo, ale nie preto, že by sme sa s ním naozaj chceli riadiť, ako tu už viackrát bolo povedané a ako by kázal zdravý rozum, ale najmä preto, lebo koniec roka bol posledným možným termínom, ktorý nám Európska únia dala ako podmienku na jeho predloženie v známych ex ante kondicionalitách. Ak by sme tak neurobili, tak by hrozilo, že Európska únia by nám ani z týchto fondov nemusela preplatiť na oblasť dopravy vôbec nič a možno aj z tých minulých by sme museli ešte niečo vracať. Takže ten dokument sme síce s odretými ušami schválili, máme ho. Ale ako som povedala, je úplne bezzubý, formálny, chýba mu vykonávacia časť, neopiera sa o potrebné vstupy z regiónov a z hľadiska využitia eurofondov na takéto dokumenty, podľa môjho názoru, tu doslova ľavá ruka nevie, čo robí pravá.
Takže ja neviem, dokedy ešte Brusel bude Slovensku tolerovať takéto nie schopné a neúčelné riadenie európskych fondov v tomto programovacom období. A ako vieme, v minulom období výrazne stratila trpezlivosť a výsledkom sú stámilióny eur, ktoré musíme vracať, respektíve, ktoré nám Brusel nepreplatí, a náš štátny rozpočet za ne tvrdo zaplatí.
Príklad za všetky uvediem opäť z môjho rodného mesta z Trenčína, kde teda za modernizáciu železničnej trate, mimochodom s katastrofálnymi dodacími lehotami, kde práce meškajú o dva roky a úradníkom vo vláde je celé mesto Trenčín a jeho občania úplne ukradnuté, že sa tam brodíme v blate proste už niekoľko rokov, tak za tento spackaný tender teda tu lieta suma 245 mil. eur. Takže následky, ktoré takéto konanie a úplne nezodpovedné manažovanie európskych peňazí prináša, však túto vládu zrejme vôbec netrápi. Kamufluje, zahmlieva a prispôsobuje si podmienky čerpania sama sebe.
A čo na tom, že tu po nás zostanú proste megalomanské križovatky, obchvaty ako pomníky hanby na sto rokov, na ktoré sa v konečnom dôsledku asi poskladáme všetci? Čo tam po zmysluplnosti, trvalej udržateľnosti, po nejakých cyklistoch či po snahách o ekologickú verejnú, nebodaj, integrovanú dopravu, o cieľavedomý rozvoj tejto krajiny? Kto vlastne povedal, že bratislavský obchvat je dôležitejší než napríklad prešovský alebo možno trenčiansky, nitriansky? Hlavné je, aby sa tu a teraz čo najskôr preinvestovalo čo najviac peňazí a minulo sa čo najviac asfaltu a cementu, ideálne na nejakých lukratívnych pozemkoch, hoci aj vyvlastnených v zrýchlenom konaní, ak to nejde inak.
Tých príkladov nezmyselného, rizikového a podozrivého rozhadzovania peňazí, či už z eurofondov alebo zo štátnej kasy, nájdeme habadej po celom Slovensku. Sú to verejné tajomstvá. Nejde tu o zmysluplnosť tých stavieb, nejde tu o koncepčnosť, o stavanie ciest podľa zdravého rozumu a v záujme skutočného rozvoja regiónov, nebodaj, ani o systém Hodnota za peniaze. Ide tu o to, aby sa čerpalo. Čerpať, čerpať, čerpať, ak sa podarí, tak popri tom ešte možno strihať pásky. Vidíme, že ani to sa veľmi nedarí, ale toto je hlavná mantra všetkého konania, ktoré sa týka čerpania eurofondov na Slovensku, ale aj veškerej ďalšej investičnej činnosti za verejné peniaze.
Takže pre mňa práve toto je ten hlavný dôvod, prečo sme sa ocitli na nelichotivom druhom mieste v rebríčku najskorumpovanejších krajín Európy, ktorý koncom minulého roka zverejnilo Svetové ekonomické fórum ako súčasť správy o globálnej konkurencieschopnosti. Pred nami v ňom bolo už len Moldavsko. Je to smutný obraz o tom, akým spôsobom sa tuto čerpajú eurofondy, akým spôsobom sa investuje.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, v ods. 1 sa navrhuje, aby na návrh vyvlastniteľa mohol vyvlasťňovací orgán vydať rozhodnutie, ktorým prizná vyvlastniteľovi predbežnú držbu, ktorú môže vyvlastniteľ navrhnúť aj po začatí vyvlastňovacieho konania. Ako? Z tejto uvedenej skutočnosti vyplýva, že podmienkou na začatie vyvlastňovacieho konania ako takého je to, že vyvlastnenie sa má uskutočniť vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Jedná sa z môjho pohľadu o ustanovenie, ktoré je možné veľmi ľahko zneužiť. Vyvlastňovacie konanie sa na základe argumentu vo verejnom záujme začne vždy, a keď sa už teda začne, tak môže vyvlastniteľ požiadať o predbežnú držbu. O predbežnej držbe rozhodne vyvlastňovací orgán bleskurýchlo, a to do pätnástich dní a to na ústnom pojednávaní. Čo je závažné, je to, že opravný prostriedok proti rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Čiže podá sa opravný prostriedok ako nesúhlas s rozhodnutím o predbežnej držbe, ale vyvlastniteľ bude môcť naďalej vykonávať rozsah prác, ku ktorým je oprávnený v dôsledku rozhodnutia o predbežnej držbe. Prácami môžu byť iba práce v súlade so stavebným povolením na stavbu diaľnice, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Tu treba zapochybovať o tom, že či sa budú naozaj vykonávať len také práce, kde bude možnosť prinavrátenia tej vyvlastňovacej nehnuteľnosti do pôvodného stavu. O tomto silno pochybujem.
Predbežnú držbu teda vyvlastniteľ nadobudne dňom vydania rozhodnutia o predbežnej držbe. Navyše celý proces nadobudnutia predbežnej držby slúži aj k tomu, aby zanikol nájom vyvlastňovanej nehnuteľnosti alebo jej časti a vecné bremeno k vyvlastňovanej nehnuteľnosti alebo jej časti okrem zákonného vecného bremena. Takže predbežná držba je vlastne skvelým prostriedkom na to, ako sa čistým spôsobom zbaviť nájmu a vecného bremena na predmetnom pozemku alebo stavbe.
Toľkoto pár takých praktických poznámok, že čo súvisia s predkladaným návrhom zákona. Je dôležité, aby si všetci občania, ktorých sa to týka, uvedomili, že takýmto spôsobom sa siaha na ich vlastnícke právo, a preto neni na mieste ani toto skrátené legislatívne konanie, ani tento návrh zákona. Malo to byť prerokované najskôr s odbornou verejnosťou, s nezávislými aj právnymi organizáciami, ako napríklad VIA IURIS, s ústavnými právnikmi odkonzultovať. Keby možno, ako ste spomínali aj na výbore, pán minister, aspoň ste spomenuli, s ktorými, nejakými takými že právnymi autoritami, povedzme, ako pred amnestiami, tak boli tu rôzne právne autority, ktoré sa vyjadrili o tom, či je alebo nie je možné zrušiť Mečiarove amnestie. Keby možno práve títo ľudia, ktorí tam boli podpísaní, sa na toto pozreli a posúdili systém Hodnota za peniaze, je to dobré, nie je dobré, je to správne, nie je to správne. A toto je také šité horúcou ihlou a môže to mať závažné dôsledky pre majiteľov pozemkov a ich práva.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Budem veľmi krátky, pretože myslím si, že dneska celý deň sme o tom povedali, aj tak vo výbore, aj tu na pôde Národnej rady Slovenska, v pléne, čo sme potrebovali.
Áno, jedna vec, ja by som začal tým, čo ukončil pán Marosz svoje vystúpenie, že všetci občania, ktorých sa to týka. No práve všetci občania, ktorých sa to týkalo, a neboli občania tí, ktorí na tom chcú zarobiť veľké peniaze, s tým súhlasili, podpísali, bolo ich viac tisíc, tých občanov. Ostalo nám desať asi, pravdepodobne, s ktorými sa nevieme dohodnúť . Pán Marosz, tak prečo hovoríte, že všetkých občanov upozorňujete? Ktorých sa to týkalo, boli slušní ľudia, za tie ceny, čo boli ponúknuté na základe súdnoznaleckého odhadu, to podpísali. Išlo to buď vyvlastnením, alebo výkupmi. Absolútny problém nebol. Keby to takto pokračovalo a nechcel by na tom zarobiť niekto milióny, tak v živote tento zákon tu nie je. Už ste si mohli prečítať v novinách, ja nebudem tu mená hovoriť, neni to môj post, aby som niekomu tu moje meno spomínal.
Na druhej strane samozrejme každý hovorí o neústavnosti tohto kroku. Vážení, aj pán Dostál, vážim si vaše vystúpenia, lebo sú pripravené, v každom prípade ale spochybňujete to, čo ešte nevieme, len prejudikujeme, že možno. Vy na jednej strane hovoríte, že možno, ja na druhej strane fandím, že nie. Uvidíme, ak to príde do toho štádia, ale nehovorme dopredu, že vyhlasujeme, že je to protiústavné, pretože všetky tie veci, ktoré ústava, v roku 2005 ste hovorili, keď tam pán minister Vážny, sedem, prepáčte, sme robili tak, aby neboli tam, pretože vedeli sme, že tie kroky, ktoré tam boli napísané, boli protiústavné na základe tohto. A musím vám povedať, že vy stále hovoríte, pán Marosz, o autoritách. No robili to právnici z ministerstiev. Robili to z dopravy, od spravodlivosti, Úradu vlády a ešte jedna kancelária, ktorú som spomenul doobeda, ktorá bola prizvaná k tejto veci ako, aby neboli to len samotné ministerstvá, aby sme nemohli povedať, že nejakým spôsobom ovplyvnili tento proces. Ale myslím si, že fundovaní právnici si veľmi zvážia, že čo podporia, čo nepodporia, lebo ide o ich remeslo.
Pani Kaščáková, vy ste hovorili problémy župy. Vy podporujete elektrické cyklotrasy, keď nemáme spojené veľké mestá s diaľnicami, kde potrebujete. Vy hovoríte, možno nespomenula ste metro a lodnú dopravu, možno tá tam chýbala. Ale nehnevajte sa na mňa, to nie je prístup, aby sme toto. Ja samozrejme beriem to, že v župe sú problémy. Všade sú problémy. V Bratislave, hovoríte, netreba obchvat, potom v Bratislave netreba asi nič stavať a dopadneme tak, jak teraz je Bratislava ráno od siedmej do deviatej zastavená a tak isto od tretej do siedmej večera je neprechodná. Takže toto je problém, ktorý my musíme vyriešiť. Áno, súhlasím s vami, treba naučiť ľudí cestovať vlakom, treba naučiť ľudí cestovať autobusom. Vlaky ešte povedzme áno, lebo tie nestoja v rade, a dobre sa hovorí, že z koľajníc treba prestupovať na koľajnice, čiže keď dôjdete s vlakom na hlavnú stanicu, bolo by dobré, keby išli električky a vedeli by ste cestovať, eventuálne do metra by ste sa dostali, ale teraz tá situácia tu nie je, aby sme o tomto rozprávali. Ale teraz je situácia taká, že každé veľké mesto, a spomínali ste, mám taký pocit jedno mesto, ale to je jedno, ale každé veľké mesto má jeden obchvat alebo má dva obchvaty. Ale myslím si, že tým, že Bratislava do budúcna, ako to ja vidím, metro nebude mať, tak keby sme nezačali stavať obchvat Bratislavy a dokončievať, možnože by bol za 5 rokov problém. Myslíte si, že nie? Ja si myslím, že áno. Preto keď mi ráno ste dávali otázky, že tunel Karpatia. Ak nebudeme robiť na tuneli Karpatia, nezačneme prípravné práce dokončiť obchvat Bratislavy, nazvime ho, ako chcete, v živote v Bratislave do pätnástich rokov sa obchvat Bratislavy nedokončí. To je tiež jedno z riešení, jednoducho treba to povedať.
To je všetko, ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Pôda je naším národným bohatstvom. Je to nenahraditeľný zdroj. Dáva nám prácu, dáva nám potraviny, živí nás a zároveň je to atribútom našej štátnosti. Štát charakterizuje jeho obyvateľstvo, štátna moc a suverenita alebo aj zvrchovanosť a územie. Treba si aj uvedomiť, že bez pôdy by tu nikto z nás nebol. Pôda je nenahraditeľný, neprenosný a živý organizmus, ktorá plní jednu zo základných potrieb života. V minulosti aj teraz vlastne sa vedú kvôli pôde vojny. Naši predkovia pre ňu zomierali. Otázka je, keď v prípade, ak stratíme kontrolu nad našou pôdou, čo bude s ďalšími generáciami nás Slovákov, prípadne občanov Slovenskej republiky? Budeme bezzemkami vo vlastnom štáte?
V súčasnosti je pôda definovaná ako tovar. Akýkoľvek iný tovar, ktorý si kedykoľvek môžte kúpiť, preniesť, vyrobiť, skopírovať, a podľa nášho názoru pôdu takto charakterizovať nemôžme a nesmieme. Z tohto dôvodu predkladáme návrh ústavného zákona, ktorým chceme pôdu zadefinovať ako neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý by mal požívať osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. Samozrejme, táto ústava, novela ústavy nezachráni našu slovenskú pôdu hneď, ale na ňu by potom malo nadväzovať prijatie ďalších právnych predpisov, ktoré by pomohli ochrániť a vlastne aj našu pôdu zadefinovať ako vlastne, aby bola teda viacej chránená a aby aj ľudia si uvedomovali a mali lepší vzťah k pôde.
Preto sme veľmi radi, že v prvom čítaní tento návrh ústavného zákona získal 112 hlasov, a veríme tomu, že aj v druhom a treťom čítaní získa minimálne takúto podporu. Tento návrh ústavného zákona bol diskutovaný s viacerými či už s poľnohospodárskymi, potravinárskymi komorami, s vidieckymi platformami, bol predmetom rôznych diskusií a predpokladám teda, že tento ústavný návrh zákona, ako som už spomínal, získa vašu podporu, priazeň a bude prijatý.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu ústavného zákona vo výboroch Národnej rady. Národná rada uznesením zo 7. februára 2017 pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský určila ústavnoprávny výbor a určila lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona prerokovali oba výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplývajú 4 pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade návrh ústavného zákona schváliť aj ako celok a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu ústavného zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru, ktorým ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu ústavného zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyňa, kolegovia, vážení hostia. V prvom čítaní novely ústavy som už trošku rozviedol, čo znamená pôda pre mňa a myslím, že aj pre vás, pre mnohých. Keď sa nad tým zamyslíme, a začnem tak, ako som začal minule, začína to vzduchom, vodou a pôdou. Bez vzduchu vydržíme koľko? Desať minút, dvadsať minút? Bez vody, koľko vydržíme? Tri dni, týždeň? A bez jedla, koľko vydržíme? Mesiac? Možno ani toľko. Takže berte tak, že to je život. To je náš život, ktorý neoklameme, a musíme teda v tom konečnom dôsledku aj tú pôdu, ktorá je na tom treťom stupni, ochraňovať, aby sme vôbec tu prežili.
Každý hovorí, že okamžite sa ide nejakým spôsobom zabraňovať všetkému možnému, neviem čo. Tak aby to bolo jasné, že ideme novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, kde prakticky sa novelizuje čl. 20 až 34, kde viac-menej, ja to budem možnože aj citovať, aby to bolo každému jasné, že zákon ustanoví, čl. 20, "zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, pridáva sa potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu môže byť i vo vlastníctve štátu". A tak ďalej a tak ďalej. To znamená, dodáva sa tam potravinová bezpečnosť štátu. A v čl. 44 ods. 4 "štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy, o podporu vidieckeho charakteru života, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť". A tak ďalej a tak ďalej.
To znamená, že o ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy a podporu vidieckeho charakteru života. Hlavne ten vidiecky charakter života sa tu trošku ako keby strácal, nikto sa k nemu nijakým spôsobom sa nevyjadruje a budem znovu citovať, že my sme v prvom rade vidiecka krajina, Slovensko. My nie sme nejako megalomansko mestská krajina a náš vidiek myslím si, že mal by dostať patričnú podporu.
To, že je to neobnoviteľný zdroj, dúfam, že netreba každému vysvetľovať. Viete, za koľko sa vytvorí centimeter pôdy? Tak ako nás učili na vysokej škole, je to za 100 rokov centimeter pôdy. Za 100 rokov centimeter pôdy, pokiaľ, samozrejme, nebudete z tej pôdy všetko brať a nenecháte tam nič. Lebo tam musí normálne napadnúť lístie, zhniť a bude sa vytvárať pôda, inak sa pôda nevytvorí. Takže pokiaľ toto necháme tak, centimeter za 100 rokov. A myslím si, že keď si toto uvedomíme, takže zem je tá živiteľka, ktorá nás živí, a bez nej prakticky nemáme ani rastliny, ani kvety, ani živočíchov, ani my tu by sme neboli.
Takže preto chcem, aby, a čudujem sa, že doteraz v ústave sme tento základný atribút nášho fungovania vôbec nemali, takže som rád, že tú pôdu tam dávame. A teraz by mala ísť politika bokom. Je to o ľuďoch na tejto planéte, o ľuďoch slovenských, ktorí žijú na území Slovenska.
To, že následne sa bude od tej strechy odvíjať, ako povedal pán navrhovateľ, ďalšie zákony, ja sa na nich už aj teším a budem, samozrejme, buď ich kritizovať, alebo ich podporovať, podľa toho, aké budú, pretože niečo sa hovorí a niečo sa môže urobiť. Takže budem rád, že keď sa niečo povedalo, tak sa niečo aj odrobí.
A aby sme si nemysleli, že o tomto nejakom, o tejto našej snahe tu v parlamente nás zákonodarcov ochraňovať pôdu, nevie Európsky parlament, tak dovolím si, lebo nie som až taký múdry, aby som vedel za niekoľko dní naštudovať správu Európskeho parlamentu, ktorá je z marca 2017 a ktorá konštatuje určité veci, ktoré by som vám rád tu k ochrane pôdy tiež tlmočil, lebo je to o tom, že ako sa máme následne správať možnože pri ďalších zákonoch, ktoré sa budú vytvárať, a aký má na to názor Európsky parlament a Komisia pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorú majú tiež tam ako zriadenú.
Takže návrh uznesenia Európskeho parlamentu, o ktorom už bolo hlasované a bol odsúhlasený. Viete, takéto uznesenia dávajú, že so zreteľom a keďže, doporučujeme. Takže ideme, že so zreteľom na čo, ten Európsky parlament niečo hovorí a nebudem hovoriť všetko, iba odcitujem určité veci, ktoré si myslím, že by mali tu zaznieť.
"Takže so zreteľom na konania o nesplnení povinnosti proti členským štátom Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Maďarsko, ktoré Komisia plánuje alebo už začala". To znamená, to sú tie, za to sú tie enfranchisementy, čo sme dostali, že máme niečo upraviť. To znamená, že áno, Európsky parlament hovorí, vieme o vás, preto chceme, aby ste niečo urobili. To budeme na konci počuť, čo chcú od nás. Keďže v roku 2013 v Európskej únii 27, v EÚ27 31 % podnikov malo kontrolu nad 52 % európskej pôdy; 3,1 podnikov poľnohospodárskych má kontrolu 52 % pôdy v Európe. To je neskutočné, aká je tam tá koncentrácia. Takže oni vedia o tom a snažia sa niečo s tým robiť.
Ďalší veľmi dôležitý bod, ktorý už pán kolega navrhovateľ spomenul, vyzerá, že aj v Európskom parlamente o tom vedia, keďže nemecký ústavný súd už vo svojom rozsudku z 12. januára, a teraz, pozor, na ten rok, 1967, z 12. januára 1967, opakujem, rozsudok číslo, atď., "rozhodol, že obchod s pôdou na vidieku nemusí byť taký voľný ako obchod s iným kapitálom, pretože pôda je neobnoviteľná a nevyhnutná a spravodlivý právny a sociálny poriadok vyžaduje, aby sa verejný záujem v oblasti pôdy zohľadnil oveľa viac, ako v prípade akéhokoľvek iného majetku". V roku ´67 už o tom vedeli, že nemôže byť pôda tovar, že musíme nejak ináč. A som rád, že to pripomína parlament európsky a vracia sa k rozsudkom, ktoré by mali byť ako judikáty do ďalších konaní v danej veci.
Ďalej hovoria, že prakticky "pôda je čoraz zriedkavejším zdrojom a je základom samozrejme ľudského práva na zdravú a postačujúcu potravu a mnohých ekosystémových službách, ktoré sú dôležité pre prežitie ľudí". A to si neuvedomujeme a to si musíme uvedomiť.
Ďalej, čo Európsky parlament konštatuje, že "rozpredávanie pôdy nepoľnohospodárskym investorom a holdingovým spoločnostiam je naliehavým problémom v celej Únii". Oni vedia, že je tu problém s týmto. To znamená, následne chcem veriť, že tieto zákony, ktoré budú to rozpredávanie trošku zabraňovať, že to zvládneme. A citujú: "Po vypršaní moratória na predaj pôdy osobám zo zahraničia čelia mnohé nové členské krajiny osobitnému silnému tlaku na úpravu svojich právnych predpisov, pretože ich relatívne nízke ceny pozemkov urýchlili rozpredávanie poľnohospodárskych plôch veľkým investorom." Takže vedia o nás, že tu máme veľký problém. "Keďže veľké rozptýlenie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy je jednou zo základných zásad sociálneho trhového hospodárstva, je dôležitým predpokladom sociálnej súdržnosti tvorby pracovných miest vo vidieckych oblastiach, vysokej poľnohospodárskej pridanej hodnoty a sociálneho zmieru." Veľké rozptýlenie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, nie veľká kumulácia. Veľké rozptýlenie vlastníctva, to konštatuje Európsky parlament. To znamená, týmto smerom sa musíme uberať.
Ďalej. "Keďže poľnohospodárska pôda využívaná na poľnohospodárske účely drobnými poľnohospodárskymi podnikmi má mimoriadny význam pre vodohospodárstvo, klímu, uhlíkový rozpočet a produkciu zdravých potravín, biodiverzitu, úrodnosť pôdy a zachovanie krajiny. Dvadsať percent európskej poľnohospodárskej pôdy už trpí zmenami klímy." Má problém, 20 % pôdy v Európskej únii má problém. Ja som včera, keď sme boli s pánom Bernaťákom, som, v TA3, hovoril proste, že naša pôda má veľký potenciál. Nie je znehodnotená a to láka samozrejme investorov. A ja chcem veriť, že týmto sa budeme riadiť a hlavne na konci, čo budem čítať, tak hlavne tým.
Ďalej konštatujú, že "malé a stredné poľnohospodárske podniky, rozdelené vlastníctvo aj dobrovoľná regulovaná držba a prístup k spoločnej pôde sú najlepším predpokladom pre zabezpečenie zodpovedného prístupu k pôde". Malé a stredné podniky, čo u nás na Slovensku, žiaľ, niekde tápeme v iných sférach, lebo sme ešte stále po vzore Sovietskeho zväzu, veľké družstvá, celiny rozorané a všetko viac-menej pokračuje ďalej. Hoci už nemajú 9-tisíc, majú 3-tisíc hektárov, dobre, majú 4, ale nemajú 200 ani 300 tí, ktorí obrábajú tú pôdu. A cieľ európskej poľnohospodárskej politiky je založený na multifunkčnom poľnohospodárstve, ktoré charakterizujú predovšetkým malé, stredné, rodinné a družstevné podniky, ktoré vlastnia pôdu. To znamená, malé, stredné, rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu. Ďalej hovoria, Európsky parlament hovorí, že "ceny za nákup a nájom poľnohospodárskej pôdy v mnohých regiónoch stúpli na úroveň, ktorá vyvolala finančné špekulácie a ktorá mnohým poľnohospodárskym podnikom znemožňuje z ekonomického hľadiska udržať si prenajaté pozemky alebo nadobudnúť ďalšie pozemky potrebné na zachovanie životaschopnosti podnikov a už vôbec nie založiť si nové farmy, pretože na trhu nie je v ponuke takmer žiadna pôda". Európsky parlament konštatuje, že na trhu neni žiadna pôda. To znamená, že EÚ-15, to znamená, tie staré krajiny nedávajú nič do portfólia ponuky, lebo oni vedia, čo znamená vlastniť pôdu. A potom budem pokračovať ďalej, ktorých krajín sa to týka, v ktorých je to rozpredávanie veľké, čo konštatuje Európsky parlament.
Ďalej. "Koncentrácia pôdy v rukách malého počtu výrobcov deformuje proces výroby a trhu a môže mať kontraproduktívny vplyv na poľnohospodárstvo v členských krajinách EÚ ako celku." To znamená, koncentrácia v Európskom parlamente je neprijateľná, ako oni hovoria. Ďalej. "Jedným z veľkých dôsledkoch tej koncentrácie výroby je to, že tieto firmy a poľnohospodárske podniky veľké sú zamerané na dosiahnutie čo najvyššieho zisku z poľnohospodárskej výroby, pričom často súčasne spôsobujú závažné a nezvratné škody na životnom prostredí." Nezvratné a závažné škody na životnom prostredí. Môžeme to vidieť, keď tu ideme koncentrovať toho pána Dána, ktorý tu ide robiť živočíšnu výboru, že? Najväčšiu v strednej Európe koncentráciu, na Žitnom ostrove. No, ďakujem pekne. Nezvratný jav, keď nebude mať hygienicky tak to uspôsobené, ako keby sme nevedeli chovať ošípané. A mali sme tu koncentráciu za socializmu, bolo to tu. Ošípané sme mali, habadej, že, pani kolegyňa, a ďalší, ktorí ma počúvate? Neskutočne veľa ich tu bolo a zrazu nás príde Dán učiť, ako sa má chovať ošípaná, hej, na Slovensku. Nehnevajte sa, blud, blud, blud.
Ďalej. Samozrejme sú tu pravidlá, že nad 150-tisíc priamych platieb sa už nebudú dávať vyššie, 150-tisíc eur nedostanú tie právnické osoby, ktoré majú tie poľnohospodárske spoločnosti. No vyzerá, že nie je to účinné. Oni si urobili pri tých väčších výmerách dcérske spoločnosti a každá berie 150-tisíc alebo 169-tisíc, hej, aby sme nešli nad limit. To znamená, tento finančný nejaký, by som povedal, stop stav nefunguje. Cituje to Európsky parlament. A preto poukazuje Európsky parlament na to, že "pravidlá týkajúce sa pôdy, jej obhospodarovania a mestského rozvoja patria do právomoci členských štátov". Zopakujem: "Pravidlá týkajúce sa pôdy, jej obhospodarovania a mestského rozvoja patria do právomoci členských štátov."
Ďalej vyzýva Európsky parlament členské štáty, "aby v záujme zachovania poľnohospodárskeho modelu, zachovaného na rodinných poľnohospodárskych podnikoch na celom území EÚ zamerali svoju politiku v oblasti užívania pôdy tak, aby využívala dostupné nástroje, ako sú systémové zdaňovanie, systémová pomoc a finančné prostriedky zo spoločnej poľnohospodárskej politiky". To znamená, ten model je založený na rodinných poľnohospodárskych podnikoch.
Aké my tu máme podniky na Slovensku? Rodinné, že? Až veľmi rodinné, by som povedal, niekedy, keď ide o financie, ale dobre. Takže, vážení, chcem, aby bolo zadefinované, pán navrhovateľ, v tých ďalších zákonoch, ktoré budete robiť, tá rodinná farma, čo vlastne je rodinná farma u nás na Slovensku, lebo Európa ju pozná, my nepoznáme. A tu čítajte, že na základe tohto by sme sa mali v rámci SPP podieľať ďalej.
Ďalej, aby sme, zdôrazňuje "význam európskej štrukturálnej politiky z hľadiska podpory vidieckych oblastí napríklad s cieľom zabezpečiť osobitnú podporu jednotlivým malým a stredným podnikom a družstvám, mladým ľuďom a najmä ženám, pokiaľ ide o prístup k poľnohospodárskej pôde". Oni ešte hovoria, že aj ženy chcú ísť gazdovať a my u nás, neviem, či sme vôbec zaregistrovali, že by sme aj ženy, mali takýto nejaký nápor, ale poznám farmárky, ktoré chcú, ale nemôžu sa dostať k pôde.
Ďalej, že "pôda", Európsky parlament konštatuje, "je základom výroby potravín v trvalých ekosystémoch a prosperujúcich vidieckych oblastí". Nám vidiecke oblasti vymierajú, ľudia boží. Ja som tu dával, viete ako, laznícky zákon, neprijali ste ho. Dobre, je to vaše rozhodnutie, vaše svedomie, ale celá Európa hovorí, že musíme udržať ten vidiecky spôsob života, aj ten laznícky u nás na Slovensku, aby sme kreovali tú krajinu tak, ako sa má kreovať, lebo poľnohospodár ju opravuje. Nebudem, lebo vyzerá, že čas sa kráti, takže asi to urýchlim, a síce domnieva sa Európsky parlament, že "v rámci reformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky je potrebné zaviesť stropy a upriamiť režim priamych platieb". To znamená, aby sa väčšia váha dala na prvé hektáre, ktoré ten obhospodarovateľ má, a nieže na ten 3528. hektár. To znamená, aj takú nejakú kategóriu zavedie, že aj prvých 100 hektárov, to je väčšia dotácia, jak tých posledných, ktorých máš nejakých 500, ale 900 alebo 1000 hektárov, keď už teda máš.
Ďalej. Toto myslím, že je dôležité a blížime sa pomaly ku koncu, že zdôrazňuje Európsky parlament význam jednoznačného celoeurópskeho vymedzenia pojmu "aktívny poľnohospodár, ktoré je jasne späté s pojmom práce v poľnohospodárskom podniku a ktoré presne rozlišuje medzi spôsobilou a nespôsobilou pôdou. Napríklad letiská, otvorené priemyselné areály, golfové ihriská". Na tieto bolo možno čerpať dotáciu z eurofondov. Viete si to predstaviť? Na golfové ihriská, na letiská, na otvorené priemyselné areály. No na hlavu, na hlavu. A preto žiada Európsky parlament Komisiu, aby "zabezpečila, aby priamu platbu dostávali výhradne aktívni poľnohospodári". Výhradne aktívni poľnohospodári. Logické? Logické.
Ďalej Európsky parlament konštatuje, "podporuje konštatovanie Komisie, že pôda je záležitosťou, ktorá patrí výlučne do právomocí členských štátov". Znovu to zopakujem, že pôda je záležitosťou, ktorá patrí do výlučnej kompetencie a právomocí členských štátov. Takže super. A ďalej, a to myslím, že je najdôležitejšie zo všetkého, čo som vám tu chcel dneska povedať, že "Európsky parlament vyzýva svoju Komisiu pre pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby spolu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami zverejnila jasný a komplexný súbor kritérií vrátane transakcií s poľnohospodársku pôdou na kapitálových trhoch, ktorý by zabezpečil rovnaké podmienky a z ktorého by bolo členským štátom, členským štátom zrejmé, aké opatrenia regulácie trhu s pôdou sú s prihliadnutím na verejný záujem a na štyri slobody v Európskej únii povolené s cieľom umožniť poľnohospodárom ľahšie nadobúdanie pôdy na poľnohospodársku a lesnícku činnosť". To znamená, že vyzýva Komisiu, aby urobila nejaké podmienky pre všetky krajiny rovnaké, ako na európskom trhu sa majú správať s tou pôdou. A preto vyzýva Komisiu, aby "zvážila moratórium na prebiehajúce posudzovania, či sú právne predpisy členských štátov o obchode s poľnohospodárskou pôdou v súlade s právom EÚ, kým nebude zverejnený tento súbor kritérií". To znamená, ten enfranchisement, ktorý sme tu dostali, a tie ďalšie krajiny som čítal, Lotyšsko, Litva, Poľsko, že prakticky ona nebude, Komisia má ten súbor kritérií, tak by, malo by to byť pozastavené. Takže, vážení, aj na ministerstve, ak niektorí počúvajú, toto asi nám už teraz nehrozí, tie kritériá Komisia bude musieť pripraviť a budú platiť aj pre nás.
No a bod 43, to je jeden z posledných, že vyzýva Komisiu Európsky parlament, "aby v návrhu spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 zachovala opatrenia zamerané proti koncentrácii poľnohospodárskej pôdy v rukách rovnakých vlastníkov, aby vypracovala ďalšie opatrenia na podporu mikropodnikov, malých a stredných podnikov". Stále, mikro, malý a stredný. Žiadne veľké, žiadne aglomerácie.
Takže myslím si, že to by malo byť jasné aj na ministerstve, aj na ďalších našich úradoch, ktoré budú mať čo hovoriť do tohto.
A na záver by som povedal ešte jednu citáciu z tohto, myslím si, že pre mňa teda osobne veľmi zaujímavého materiálu, ktorý hovorí, že "veľké rozptýlenie vlastníctva je zásadným princípom sociálneho trhového hospodárstva a dôležitým predpokladom sociálnej súdržnosti národného hospodárstva. Pôda využívaná na poľnohospodárske účely nepredstavuje len nenahraditeľnú základňu ako produkciu potravín a krmív, ale má mimoriadny význam pre vodnú bilanciu, biodiverzitu, úrodnosť pôdy, pričom už teraz trpí v dôsledku zmeny klímy a erózie pôdy naša pôda dosť". To znamená, veľké rozptýlenie vlastníctva, lebo tam prakticky je ten človek spätý s pôdou a on nepôjde. Keď máte to iba ako biznis v druhej krajine a tam chodíte raz za mesiac sa pozrieť, či vám to pokosili, tak ten vzťah k pôde nemáte. A nebudete sa o ňu starať tak, jak by ste tam dennodenne žili a sa o to starali. To nech mi nikto nepovie, že to nie je pravda.
Takže, vážení, aj Európsky parlament vie, čo nás asi kvári. A chcem veriť, že podľa týchto doporučení Európska komisia urobí pre členské krajiny ďalší, by som povedal, podklad, na základe ktorého sa budeme správať, a ja budem veľmi rád, keď naše ministerstvo sa podľa tohto zariadi, a budeme si môcť povedať, že našu pôdu sme ochránili tak, ako sme si ju predstavovali, pretože pre pôdu, jak povedal pán kolega, sa viedli vojny a nebolo by dobré, aby sme to nenechali našim potomkom, ktorí prídu po nás.
Takže končím a ďakujem, že ste ma vypočuli. Končím ako stále, žime tak, to je odkaz našich predkov, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ja chcem poďakovať pánovi kolegovi poslancovi Feckovi za jeho slová. Myslím si, že naozaj pri ochrane slovenskej pôdy by sme mali dať bokom všetci poslanecké, resp. politické tričká. Naozaj sa jedná o ochranu našej, našej pôdy, keď raz o ňu prídeme, už ju naspäť nezískame. To je nezvratný proces. Takže ja mu chcem naozaj poďakovať a dúfam teda, že presvedčí aj ďalších svojich opozičných kolegov a prípadne aj tých, ktorí s tým nesúhlasia, majú s tým problém. Dúfam teda, že zmenia svoj názor, a verím teda, že aj pán poslanec Dostál, ktorý teraz bude vystupovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega. Myslím, že v tejto zasadačke sme asi na jednej lodi, no len ja by som si prial, že tak ako my sme teraz ústretoví k tomu, že tých 90 hlasov možnože z tej opozície nazberáme, že by ku tým vašim sa priblížili, a možnože aj našimi vystúpeniami, ktoré tu predvádzame, tak ja by som bol veľmi rád, keby keď dáme rozumné návrhy zákonov aj z opozície týkajúce sa pôdy, aby aj toto malo odozvu na vašej strane koaličnej. Pretože vy ste ten pocit ešte asi nezažili, ja už som ho zažil a zažívam ho stále, že prakticky tá politickosť nakoniec stále ako keby prevážila pri tom konečnom dôsledku, že kto to vlastne podáva. Takže ja by som bol veľmi rád, keby to bolo opätované v ďalších možnože zákonoch opozičných poslancov, keď budeme dávať nejaké zákony, ktoré myslím, že by mali byť, nadstranícku nejakú úroveň, aby ste potom aj vy zdvihli a zapovedali áno, je to dobré, kašlem na straníckosť, hlasujem za. Takže ďakujem pekne za podporu.