17. schôdza

Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, návrh pôdnej novely ústavy má podľa môjho názoru prinajmenšom dva silné rozmery. Ten jeden je viac-menej symbolický.
Podobne ako v prvom čítaní sa odviniem z toho, čo tu predo mnou povedal pán poslanec Fecko, ktorý na rozdiel odo mňa návrh novely ústavy podporil a povedal, že začína to vzduchom, vodou a pôdou, a ja podobne ako v prvom čítaní by som mal na to repliku, že začína to vodou, drevom a pôdou. Pretože, keďže sme na pôde parlamentu, asi nemá zmysel to hodnotiť z hľadiska toho, že ako je ktorý prírodný zdroj dôležitý a ako dlho by sme bez neho prežili, ale z hľadiska toho, ako prebieha legislatívny proces.
A najprv časť poslancov v minulom volebnom období mala potrebu dostať do ústavy ochranu vody, aby nám ju niekto neukradol, a v dôsledku toho máme v čl. 4 ods. 2 ústavy spotrebiteľské balenia vody, čo je, myslím, unikát, neviem, či existuje iná ústava, ktorá by v čl. 4 ods. 2 mala slovné spojenie "spotrebiteľské balenie". Ale však treba chrániť vodu. Potom sa fašistickí poslanci pokúsili dostať do ústavy ochranu dreva, to im neprešlo, ale je možné, že niekto, niekto iný príde s takým podobným nápadom a prejde to tiež. A nakoniec SNS prichádza s návrhom, ktorým chce do ústavy zakotviť ochranu pôdy. Ja len teda oceňujem, že žiadne spotrebiteľské balenia ani nič podobné sa tam, sa tam nespomína. Takže z tohto hľadiska je to menej problematická, problematická úprava.
Ale je v tom istá, istá symbolika, aj keď si teda nemyslím, pretože na rozdiel, že, že je to potrebné, pretože na rozdiel od tej vody a toho dreva tú pôdu, že by niekto chcel, chcel zo Slovenska fyzicky odnášať, aj teda, ako aj pán predkladateľ povedal v úvodnom slove, že to nie je tovar, ktorý možno preniesť, ale myslím, že o to asi ani nikto, nikto nejako takto neusiluje, žeby chcel zobrať ornicu a odviezť ju do Holandska. Ale to je ten symbolický rozmer, na to môžme mať rôzne názory.
Dôležitejší, dôležitejší je ten, je ten praktický aspekt. A ten praktický aspekt spočíva v tom, čo pán poslanec Bernaťák už povedal, že na túto novelu ústavy má potom nadväzovať, nadväzovať nejaké ďalšie zákony, ktoré budú, budú prijaté.
A aby sme teda nechodili okolo horúcej kaše, taký zákon už predsa existuje, existuje od roku 2014. Volá sa zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, pôvodne to malo byť poľnohospodárskej pôdy. A trochu mi to pripomína tú debatu, ktorú sme tu pred malou chvíľou mali a ktorá bola o novele zákona o mimoriadnych jednorazových opatreniach pri príprave výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií. Opäť ide o zákon, ktorý bol prijatý počas tentokrát prvej Ficovej vlády, ktorý bol kritizovaný zo strany občianskej verejnosti. Aj k nemu, aj k tomuto návrhu zákona som bol jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky, ktorá kritizovala ten návrh, opozícia parlamentná kritizovala ten návrh v parlamente, napriek tomu samozrejme, že vládna väčšina si oba návrhy schválila. A v oboch návrhoch bol podobný problém, či, či zásahy do vlastníckych práv, lebo aj v jednom, aj v druhom prípade ide o obmedzenie vlastníckych práv, aj keď iným spôsobom, v prípade diaľnic obmedzenie vlastníckych práv, ktoré sa týka pozemkov, na ktorých sa majú stavať diaľnice alebo iné cesty, v prípade, v prípade kde sa majú stavať diaľnice alebo iné cesty, v prípade pôdy obmedzenie pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Čiže má to, má to, samozrejme, že iný charakter, ale v oboch prípadoch ide o zásah do vlastníckych práv a v oboch prípadoch sa to udialo na základe zákona, aj keď v tomto prípade možno pochybovať o tom, že, že to bolo v nevyhnutnej miere podobne ako v tom predchádzajúcom prípade, či ten verejný záujem bol taký silný, aby bolo nutné obmedzovať vlastnícke právo vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov. A teda primeraná náhrada sa tam, sa tam nerieši, lebo nie je to absolútny zákaz v tej podobe, ako to je dnes, ale je to iba, nazval by som to, komplikácia pri nadobúdaní vlastníctva.
Mali oba návrhy teda aj ten diaľničný, aj ten pôdny do istej miery podobný osud. Vládna väčšina ho pretlačila a bol schválený, nadobudol účinnosť. Bol napadnutý na Ústavnom súde, v prípade toho diaľničného Ústavný súd rozhodol, konštatoval protiústavnosť, v prípade toho zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy zatiaľ, pokiaľ viem, Ústavný súd nerozhodol. Takže sa môžme sporiť, môžme mať na to rôzny názor, či je alebo nie je to protiústavné.
A ale je tam ešte jeden rozmer, pretože, pretože sa to netýka iba ústavy, ale týka sa to aj európskeho práva. Týka sa to toho, či je alebo nie je to v súlade s platným európskym právom, ktoré je aj pre nás záväzné. A teraz je fajn, že Európsky parlament prijal nejaké, nejaké uznesenie, ale dôležité je to, čo stanovuje európska legislatíva v tom stave, v akom je dnes, a či naša slovenská legislatíva je alebo nie je v súlade. A tam začal iný proces, začal proces posudzovania, či začala Európska komisia konanie voči Slovenskej republike, a teda výsledkom toho konania má byť zistenie, či je alebo nie je zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v súlade s európskym právom a teda nie v súlade s nejakou smernicou alebo niečím podružným, ale v súlade so základnými princípmi, na ktorých je postavená Európska únia a ktorých súčasťou je aj nediskriminácia, nediskriminácia občanov jednotlivých členských štátov, nediskriminácia firiem z jednotlivých členských štátov. A môžme mať pochybnosti, či, či ten zákon, tak ako je nastavený teraz, je alebo nie je v súlade so slovenskou ústavou, ale myslím si, že ten rozpor so zásadou nediskriminácie občanov iných krajín a, a firiem z iných krajín tam je pomerne evidentný. To je aj dôvod, prečo ministerstvo pôdohospodárstva minulý rok, koncom minulého roka dalo do medzirezortného pripomienkového konania novelu alebo návrh novely tohto zákona, ktorý reagoval na výhrady Európskej komisie. Podľa môjho hlbokého presvedčenia reagoval nedostatočne a problém s tým zákonom bude, aj ak by bola schválená tá novela, ktorú navrhlo ministerstvo pôdohospodárstva a ktorá niekde zamrzla, alebo sa možno čaká na schválenie návrhu novely ústavy, ktorú predkladajú poslanci za SNS.
To sú nejaké dve cesty, ako sa môže reagovať na výhrady Európskej komisie. Len mám jedno dôležité upozornenie, že ak si myslíme, že novelou ústavy akokoľvek ovplyvníme súlad alebo nesúlad zákonov, lebo tie zákony budú dôležité, tou novelou ústavy sa v zásade nič nezmení, zmenia sa iba podmienky na to, akým spôsobom to z hľadiska ústavného systému Slovenskej republiky môže byť upravené v zákone, teda že kto môže nadobúdať a akým spôsobom môže nadobúdať poľnohospodársku pôdu. A ak zmeníme ústavu, tak je možné, že tá podústavná, teda zákonná norma, teda úprava bude môcť byť podľa vašich predstáv, ale nič sa tým nemení na tom, že je, teda ak je v rozpore s európskym právom. Pretože naša vnútroštátna legislatíva predsa musí byť v súlade s európskym právom, pokiaľ sme členmi Európskej únie a chceme si plniť záväzky, ktoré nám z členstva vyplývajú, tak nemôžu byť naše zákony v rozpore s európskym právom ani v prípade, že by to prípadne slovenská ústava umožňovala. Čiže ak sa domnievajú predkladatelia, že schválením novely ústavy sa vyrieši problém možného nesúladu a existujúceho zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, jeho nesúladu s európskym právom, tak na toto zmena slovenskej ústavy nebude mať žiadny dopad.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, počúval som vás veľmi pozorne, ale priznám sa, že nejaký závažný argument som nepočul od vás, že prečo považujete tento zákon za minimálne nešťastný alebo nie dobrý, alebo už neviem, ako ste sa to presne vyjadrili. To je jedna vec.
A druhá vec, ja som ešte v septembri minulého roka komunikoval, a to poviem takto, možno akože naštvem kolegov z SNS, som komunikoval s pôvodnými autormi tohto návrhu prvotného a ten úmysel ich je dobrý. Sú to ľudia, ktorým záleží na tej pôde, sú to malí, drobní farmári, malé drobné združenia farmárske. A ja považujem tento návrh zákona za dobrý. Náš klub poslanecký SME RODINA, určite podporíme, tak ako sme to podporili v prvom čítaní, podporíme to určite aj teraz.
Ale opakujem, v tom vašom vystúpení mi naozaj chýbal nejaký ten závažný argument, že prečo to nie je dobré, hej. Samozrejme, okrem argumentu, že mali by sme sa podriaďovať Európskej únii, čo ja považujem skôr za váš nejaký subjektívny alebo osobný pohľad, ale nie za argument.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja sa na rozdiel od pána kolegu Pčolinského ani nečudujem, pretože cudzími štátmi platený agent Dostál je vlastne platený za to, aby škodil Slovenskej republike, tak sa nedivím jeho vystúpeniu. A len chcem povedať, že mi je to veľmi ľúto, že takíto ľudia sú v tomto parlamente, ktorý by mal byť slovenským parlamentom, a že cudzí agent Dostál je hanbou pre slovenský parlament.

Ďakujem pekne za slovo. Trocha som bol prekvapený, pán kolega Dostál, lebo keď sa jednalo o výstavbu diaľnic, tak hovoríte treba zachovať majetok a vlastníctvo občana, teda nestavajte a nech títo robia obštrukcie, keď to je v záujme všetkých nás. Keď sa jednalo teda na druhej strane o sprísnenie podmienok a zmenu ústavy, aby sme uchránili dedičstvo otcov a teda najmä teda pôdu, tak zase ste proti tomu a hovoríte o tom, že čo hovorí Európska únia.
Pán kolega, môžete túto republiku nenávidieť, nemusíte ju mať radi, ale ja vám pripomeniem sľub, ktorý ste skladali: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov." A toto by ste mali, prosím vás pekne, plniť, keď už pre iné nie, beriete poslanecký plat, na ktorý sa skladajú všetci občania, a ste povinný obhajovať záujmy Slovenska, a nie Európskej únie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, neviem, či ste ma počúvať, či nie, ale ja som povedal, že voči ktorým štátom sa vedie to konanie o neplnení si povinnosti, a bolo to Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Maďarsko, ale to nie, že niekto, Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby urobila do určitého času tie jasné a komplexné súbory kritérií, vrátane transakcií s poľnohospodárskou pôdou a zároveň aby zvážila moratórium na prebiehajúce konania a aby sa tieto začali konať až vtedy, keď už bude jasne zverejnený tento súbor kritérií. Myslím, že to je jasné. A ja si budem pýtať, aby som vám ešte doložil presne, kedy to moratórium bude, do jakého času, ako to bude ďalej uspôsobené v rámci Európskeho parlamentu a Komisie, pretože toto je závažný moment, ktorý obracia celú kartu doteraz, čo ja som vnímal Európsky parlament, naruby. Takže, pán kolega, toto tu začína byť trošku už o inom, ako to bolo doteraz.
A hovorili ste, že kedy tam pôjde drevo. No tak keď ho tam dáte, tak tam možno, že pôjde, ale ja by som si myslel a budem hovoriť stále, že my sa tu nehrajme na to, že nás nič nemôže ohroziť. A ja, jak som už povedal, som sa čudoval, že vôbec na to sme ešte neprišli, že tú pôdu musíme do tej ústavy mať v prvom rade. Chránime práva, chránime budovy, chránime niečo iné, právo na listové tajomstvo, na zdravotné sú, na všetko možné, ale na to, že by sme vôbec mohli fungovať, to nechránime. A to je tá pôda vlastne, to si uvedomte, že na pôde rastiete, z pôdy poberáte aj rastliny, živočíšstvo, na pôde staviate, na pôde chodíte, a preto tá pôda, to je ten základ. Veď bez nej, ľudia boží, sa nedožijeme ani zajtrajška. Takže asi v takomto duchu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vláda Roberta Fica chce zaviesť príspevok na presťahovanie sa za prácou do iného regiónu. Upozorňujem, že najviac práce je v mestách. A teraz, ak toto prejde, a zrejme prejde, tak podľa ústavy štát bude musieť podporovať vidiecky charakter života, že opatrenia typu podpora sťahovania sa za prácou, myslím si, že hrozí, že takéto opatrenia sa dostanú do rozporu s ústavou. Tak možno, že na toto si ešte mohol upozorniť, Ondro. Ďakujem.

Ďakujem. Ja som dúfal, že pán poslanec Dostál zmení svoj názor, ale ako sme boli teda svedkami všetci, nezmenil. Spomínal, že diskriminácia, teda pojem diskriminácia s tým, že by sme diskriminovali iné osoby členských krajín Európskej únie kúpiť si u nás pôdu.
Viete, čo je diskriminácia? Diskriminácia sú, je vlastne momentálne nastavenie Európskej únie, aj čo sa týka dotácie priamych platieb poľnohospodárov. Už dávno takéto dotácie mali byť vyrovnané. Dnes stále naši poľnohospodári dostávajú len zlomok toho, čo dostávajú poľnohospodári v iných členských krajinách Európskej únie. Hovorím o západoeurópskych farmároch. Naši poľnohospodári im nemôžu konkurovať, to je diskriminácia. Keďže naši farmári nedostávajú takéto dotácie, samozrejme, nemajú ani dostatok finančných prostriedkov, aby mohli nakupovať a vykupovať pôdu. Preto farmári európskej, zo starých štátov Európskej únie vykupujú slovenskú pôdu, resp. pôdu v krajinách z východného bloku. A to je podľa mňa chyba, to je diskriminácia. Tam by diskriminácia naozaj nemala byť, priame platby, dotácie by mali byť rovnaké v celej Európskej únii a potom sa môžme rozprávať o tom, akým spôsobom zabezpečíme rovnoprávnosť a rovnosť šancí a rovnosť možností v poľnohospodárskom sektore.
Mňa takisto vytáča, a už mám málinko času, že to sa týka hlavne aj potravín, aj dovozu, aj výroby potravín. Je neuveriteľné niečo, akým spôsobom my fungujeme. A vlastne týka sa to aj potravinovej sebestačnosti a potravinovej bezpečnosti ako takej, ale o tom potom neskoršie.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, nemal som už v úmysle vystupovať druhýkrát, ale zabudol som sa prihlásiť s faktickou poznámkou v čase na tom určenom. Keďže nebol všeobecný súhlas, aby som sa prihlásil s faktickou poznámkou, tak to riešim prihlásením sa do rozpravy. Paradoxné na tom je, že všeobecný súhlas nebol udelený vďaka pani poslankyni Grausovej, ktorá na mňa reagovala faktickou, a ja som pritom vôbec nemal v úmysle faktickou poznámkou reagovať na jej faktickú poznámku, ani teda nebudem v rozprave reagovať na jej faktickú poznámku, lebo na fašistické nezmysly nemá zmysel reagovať.
Takže pán poslanec Pčolinský údajne nepočul jediný závažný argument, prečo zákon nepovažujem za dobrý. Ja si myslím, že je to jasné, a ja som to povedal aj v prvom čítaní a o tom som hovoril aj pri tom diaľničnom zákone, nepovažujem ten zákon za dobrý, alebo ten návrh ústavného zákona za dobrý, z dôvodu, že obmedzuje vlastnícke právo nad rámec predpokladaný ústavou. Ústava hovorí, za akých podmienok je možné teda vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo a zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, lebo o ten v skutočnosti ide, lebo iba ten reálne môže zabezpečiť, aby cudzinci alebo zlé firmy zo zahraničia, nemohli sa stať vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy. Ten to môže upraviť, tá ústava to priamo nezakazuje, iba hovorí, že zákonom možno takúto vec upraviť. Ten obmedzuje ľudí, ktorí sú vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy, a obmedzuje ich nad rámec, ktorý podľa môjho názoru je nevyhnutný. Lebo nemôžem svoje vlastníctvo predať, komu ja uznám za vhodné. Musím absolvovať nejaký administratívny postup a najprv to ponúknuť poľnohospodárom z mojej obce alebo z môjho katastra, zo susedného katastra, ďalším, niektorým nemôžem, sú tam podmienky, koľko rokov to musí byť a podnikať, potom sú tam výnimky, ktoré to vlastne negujú, negujú. Myslím si, že tá úprava je zlá, v akom je v súčasnosti stave a bude zlá aj tak, keď by sa zmenila, tak ako to navrhovalo ministerstvo pôdohospodárstva, a bude zlá aj potom, ak bude zmenená v súlade s touto novelou ústavy, pretože si myslím, že štát nemá určovať vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, komu majú predať svoju pôdu. Je to zásah do vlastníckych práv nad rámec toho, čo ústava predpokladá. To je môj názor a to je môj dôvod, prečo považujem tento návrh za zlý.
Povedali ste, že nepovedal som nič, okrem argumentu, že by sme sa mali podriadiť Európskej únii, ale že to je len taký môj subjektívny dojem. No nie je to môj subjektívny dojem. Slovenské právo musí byť v súlade s právom Európskej únie. To je princíp fungovania Európskej únie, že právo jej členských štátov musí byť v súlade s právom Európskej únie. Ako inak by mohla fungovať Európska únia? Na tom nie je nič subjektívne.
Pán poslanec Zelník, tvrdíte, že moje vystúpenie k diaľniciam alebo k tomu diaľničnému zákonu bolo opačné ako moje vystúpenie k novele ústavy? Že tam som sa zastával vlastníctva a tu ho spochybňujem? Ale to je hlboký omyl. Ja v oboch prípadoch obhajujem vlastnícke právo, v oboch prípadoch namietam, že chceme umožniť zasahovanie do vlastníckeho práv. V prípade toho diaľničného zákona mám vážne pochybnosti, že je to v rozpore s ústavou, to, čo dnes navrhuje vláda, v prípade, v prípade vášho návrhu zákona alebo návrhu ústavného zákona, ktorý predkladá SNS, to nemôže byť v rozpore s ústavou, keď to chcete dať do ústavy, samozrejme. A myslím si, že aj keď to bude v ústave, tak ak na základe toho by ste chceli mať trebárs ten zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, tak možno bude v súlade s ústavou, ale ten rozpor s európskym právom tam naďalej pretrvá.
Chcel by som si vyprosiť, aby ste mi hovorili, že ja nenávidím túto republiku. To nie je pravda, neviem, ako ste, ako ste na to prišli. A skôr by som teda očakával od kolegov tam z tej časti politického spektra ako od vás, myslím, že mali sme tu aj dnes k viacerým témam úplne vecnú, vecnú diskusiu. A keď nesúhlasím s nejakým vaším návrhom a kritizujem ho, tak je to moje legitímne právo a tvrdiť na základe toho, že nenávidím svoju vlasť, je, je taká ozvena tej starej SNS z čias Jána Slotu, nie tej SNS, ktorú občas, som príjemne prekvapený, že dokáže prísť s návrhmi, ktoré aj ja, aj ja... (Reakcie z pléna.) Nevykrikujte, prosím, pán poslanec!
No, ak teda, keď vy mi pripomínate, pripomínate poslanecký klub, tak ja vám, poslanecký sľub, tak ja vám tiež pripomeniem, že súčasťou toho, toho poslaneckého sľubu je, že budem rešpektovať ústavu a zákony a snažiť sa, aby sa ústava a zákony uvádzali do života. Súčasťou ústavy je aj vlastnícke právo, jeho ochrana a podmienky, za ktorých možno do vlastníckeho práva zasahovať. A ja sa tu dnes celý deň aj pri diaľničnom zákone, aj pri, aj pri vašom návrhu ústavného zákona snažím argumentovať práve slovenskou ústavou.
Pán poslanec Fecko, môžem iba zopakovať to, čo som, čo som povedal. Vy ste spomínali výzvu Európskeho parlamentu Komisii. Výzva Európskeho parlamentu sama osebe nemení nič na práve Európskej únie, na zmluvných vzťahoch, na ktorých je Európska únia založená. A takže je možné, áno, je možné, že sa zmenia tie základné zmluvy a povie sa to, ale toto, iba samotné moratórium alebo stanovenie nejakých kritérií nemá za následok zmenu primárneho ani sekundárneho práva Európskej únie a ak tam existuje rozpor, tak s tým rozporom nejaké moratórium a ani nejaké kritéria nič neurobia.
Nakoniec pán poslanec Bernaťák, diskriminácia spočíva v nastavení priamych platieb. Súhlasím, ja nepodporujem rozličnú výšku priamych platieb, ja by som síce zrušil dotácie do pôdohospodárstva, myslím, že to nemá riešiť Európska únia, ale v poriadku, ak sú, tak majú byť na rovnakej úrovni, v tom sa zhodneme. Ale to neriešime vašou novelu ústavy, ani nerozumiem, ako to, ako to súvisí. Lebo ak argumentujete, že diskriminácia je, že v západných krajinách dostávajú farmári viac a zároveň hovoríte, že farmári západní nám tu skupujú pôdu, ale keď nám tu skupujú pôdu a hospodária na nej, no tak dostávajú, predpokladám, toľko ako slovenskí poľnohospodári, nedostávajú holandskí farmári hospodáriaci na slovenskej pôde dotácie, dotácie holandské, ale slovenské, takže celkom nerozumiem, o čom hovoríte.
A rád by som ale teda pripomenul, že vy ste to hovorili verejne, že Európska komisia začala proti Slovensku konanie vo veci toho zákona, a preto chcete zmeniť ústavu, aby ste zabezpečili, že pôda zo slovenských rúk neodíde. A to, čo som ja hovoril vo svojom prvom vystúpení, ktoré pôvodne malo byť jediné vystúpenie, je iba to, že, že tento cieľ novelou ústavy dosiahnuť nemôžete. Lebo ak je tam rozpor s európskym právom, tak zmenou ústavy nevyriešite rozpor s európskym právom. Tým môžte prípadne vyriešiť rozpor so slovenskou ústavou.
A teda povedal som, že sa nebudem vyjadrovať k pani poslankyni Grausovej, ale teda na záver to predsa len urobím. Týchto 10 minút som si mohol ušetriť a mohol som to nejako natesnať do dvoch minút, asi by som to nepovedal všetko. Takže vlastne jej ďakujem, že nedala všeobecný súhlas na to, aby som zareagoval faktickou poznámkou.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Dostál tu nie je, takže ťažko je naňho reagovať v tejto chvíli a ťažko mu aj niečo povedať, ale ja by som len zhrnul. Ústava, resp. navrhovaná novela ústavy by mala riešiť vlastne aj zabezpečenie toho, aby sa naozaj pôda nedostala z vlastníctva občanov Slovenskej republiky do vlastníctva iných subjektov, korporácií. Riešili sme to takou trošku okľukou, poviem úprimne, jedná sa vlastne o zadefinovanie pojmu potravinová bezpečnosť do Ústavy Slovenskej republiky. V prípade, ak bude tento náš návrh prijatý, bezpečnosť ako taká je vyňatá z kompetencie Európskej komisie, takže na to by nemala mať Európska komisia dosah, takže predpokladáme, že ak táto novela bude prijatá, Európska komisia nebude mať právomoc o tomto rozhodovať, takže predpokladáme, že minimálne sťažíme tú možnosť, aby slovenská pôda odišla z rúk občanov republiky inde. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Aj keď tu nie je pán kolega Dostál, chcem len povedať, že Slovenská národná strana mala personálne problémy, ktoré si vyriešila. Slovenská národná strana ale ochraňovala a bude ochraňovať národnoštátne záujmy, aj vďaka Slovenskej národnej strane máme dnes Slovenskú republiku a dnes môžeme rokovať ako suverénna slovenská Národná rada. Obhajoba národnoštátnych záujmov ale nepopiera spoluprácu s inými národmi. Sme na strane spolupráce jednotnej Európy. Na druhej strane to neznamená, že sa máme vzdať rozhodovania o svojej republike a nemáme brať ohľad na záujmy občanov našej republiky.
Boli tu politici, ktorí presvedčili obyvateľov, že štát je najhorší vlastník a všetko vyrieši trh a zahraničný kapitál. Len taký malý príklad. Východoslovenské železiarne boli vyhlásené vtedy, že idú do kolapsu, do krachu, predali sme ich za 70 mil. Počas toho obdobia 100 mld., páni a dámy, 100 mld. sa vyviezlo zo Slovenskej republiky a dnes sa predávajú za 1,5 mld. To bol teda obchod!
Podľa vás je zlé, keď chceme posilniť cez ústavu ochranu toho najcennejšieho - pôdy? Som presvedčený, žeby to mala byť samozrejmosť a povinnosť všetkých poslancov, aby takýto ústavný zákon podporili.
Ďakujem. (Potlesk.)