17. schôdza

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyňa, kolegovia, vážení hostia. V prvom čítaní novely ústavy som už trošku rozviedol, čo znamená pôda pre mňa a myslím, že aj pre vás, pre mnohých. Keď sa nad tým zamyslíme, a začnem tak, ako som začal minule, začína to vzduchom, vodou a pôdou. Bez vzduchu vydržíme koľko? Desať minút, dvadsať minút? Bez vody, koľko vydržíme? Tri dni, týždeň? A bez jedla, koľko vydržíme? Mesiac? Možno ani toľko. Takže berte tak, že to je život. To je náš život, ktorý neoklameme, a musíme teda v tom konečnom dôsledku aj tú pôdu, ktorá je na tom treťom stupni, ochraňovať, aby sme vôbec tu prežili.
Každý hovorí, že okamžite sa ide nejakým spôsobom zabraňovať všetkému možnému, neviem čo. Tak aby to bolo jasné, že ideme novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, kde prakticky sa novelizuje čl. 20 až 34, kde viac-menej, ja to budem možnože aj citovať, aby to bolo každému jasné, že zákon ustanoví, čl. 20, "zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, pridáva sa potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu môže byť i vo vlastníctve štátu". A tak ďalej a tak ďalej. To znamená, dodáva sa tam potravinová bezpečnosť štátu. A v čl. 44 ods. 4 "štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy, o podporu vidieckeho charakteru života, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť". A tak ďalej a tak ďalej.
To znamená, že o ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy a podporu vidieckeho charakteru života. Hlavne ten vidiecky charakter života sa tu trošku ako keby strácal, nikto sa k nemu nijakým spôsobom sa nevyjadruje a budem znovu citovať, že my sme v prvom rade vidiecka krajina, Slovensko. My nie sme nejako megalomansko mestská krajina a náš vidiek myslím si, že mal by dostať patričnú podporu.
To, že je to neobnoviteľný zdroj, dúfam, že netreba každému vysvetľovať. Viete, za koľko sa vytvorí centimeter pôdy? Tak ako nás učili na vysokej škole, je to za 100 rokov centimeter pôdy. Za 100 rokov centimeter pôdy, pokiaľ, samozrejme, nebudete z tej pôdy všetko brať a nenecháte tam nič. Lebo tam musí normálne napadnúť lístie, zhniť a bude sa vytvárať pôda, inak sa pôda nevytvorí. Takže pokiaľ toto necháme tak, centimeter za 100 rokov. A myslím si, že keď si toto uvedomíme, takže zem je tá živiteľka, ktorá nás živí, a bez nej prakticky nemáme ani rastliny, ani kvety, ani živočíchov, ani my tu by sme neboli.
Takže preto chcem, aby, a čudujem sa, že doteraz v ústave sme tento základný atribút nášho fungovania vôbec nemali, takže som rád, že tú pôdu tam dávame. A teraz by mala ísť politika bokom. Je to o ľuďoch na tejto planéte, o ľuďoch slovenských, ktorí žijú na území Slovenska.
To, že následne sa bude od tej strechy odvíjať, ako povedal pán navrhovateľ, ďalšie zákony, ja sa na nich už aj teším a budem, samozrejme, buď ich kritizovať, alebo ich podporovať, podľa toho, aké budú, pretože niečo sa hovorí a niečo sa môže urobiť. Takže budem rád, že keď sa niečo povedalo, tak sa niečo aj odrobí.
A aby sme si nemysleli, že o tomto nejakom, o tejto našej snahe tu v parlamente nás zákonodarcov ochraňovať pôdu, nevie Európsky parlament, tak dovolím si, lebo nie som až taký múdry, aby som vedel za niekoľko dní naštudovať správu Európskeho parlamentu, ktorá je z marca 2017 a ktorá konštatuje určité veci, ktoré by som vám rád tu k ochrane pôdy tiež tlmočil, lebo je to o tom, že ako sa máme následne správať možnože pri ďalších zákonoch, ktoré sa budú vytvárať, a aký má na to názor Európsky parlament a Komisia pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorú majú tiež tam ako zriadenú.
Takže návrh uznesenia Európskeho parlamentu, o ktorom už bolo hlasované a bol odsúhlasený. Viete, takéto uznesenia dávajú, že so zreteľom a keďže, doporučujeme. Takže ideme, že so zreteľom na čo, ten Európsky parlament niečo hovorí a nebudem hovoriť všetko, iba odcitujem určité veci, ktoré si myslím, že by mali tu zaznieť.
"Takže so zreteľom na konania o nesplnení povinnosti proti členským štátom Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Maďarsko, ktoré Komisia plánuje alebo už začala". To znamená, to sú tie, za to sú tie enfranchisementy, čo sme dostali, že máme niečo upraviť. To znamená, že áno, Európsky parlament hovorí, vieme o vás, preto chceme, aby ste niečo urobili. To budeme na konci počuť, čo chcú od nás. Keďže v roku 2013 v Európskej únii 27, v EÚ27 31 % podnikov malo kontrolu nad 52 % európskej pôdy; 3,1 podnikov poľnohospodárskych má kontrolu 52 % pôdy v Európe. To je neskutočné, aká je tam tá koncentrácia. Takže oni vedia o tom a snažia sa niečo s tým robiť.
Ďalší veľmi dôležitý bod, ktorý už pán kolega navrhovateľ spomenul, vyzerá, že aj v Európskom parlamente o tom vedia, keďže nemecký ústavný súd už vo svojom rozsudku z 12. januára, a teraz, pozor, na ten rok, 1967, z 12. januára 1967, opakujem, rozsudok číslo, atď., "rozhodol, že obchod s pôdou na vidieku nemusí byť taký voľný ako obchod s iným kapitálom, pretože pôda je neobnoviteľná a nevyhnutná a spravodlivý právny a sociálny poriadok vyžaduje, aby sa verejný záujem v oblasti pôdy zohľadnil oveľa viac, ako v prípade akéhokoľvek iného majetku". V roku ´67 už o tom vedeli, že nemôže byť pôda tovar, že musíme nejak ináč. A som rád, že to pripomína parlament európsky a vracia sa k rozsudkom, ktoré by mali byť ako judikáty do ďalších konaní v danej veci.
Ďalej hovoria, že prakticky "pôda je čoraz zriedkavejším zdrojom a je základom samozrejme ľudského práva na zdravú a postačujúcu potravu a mnohých ekosystémových službách, ktoré sú dôležité pre prežitie ľudí". A to si neuvedomujeme a to si musíme uvedomiť.
Ďalej, čo Európsky parlament konštatuje, že "rozpredávanie pôdy nepoľnohospodárskym investorom a holdingovým spoločnostiam je naliehavým problémom v celej Únii". Oni vedia, že je tu problém s týmto. To znamená, následne chcem veriť, že tieto zákony, ktoré budú to rozpredávanie trošku zabraňovať, že to zvládneme. A citujú: "Po vypršaní moratória na predaj pôdy osobám zo zahraničia čelia mnohé nové členské krajiny osobitnému silnému tlaku na úpravu svojich právnych predpisov, pretože ich relatívne nízke ceny pozemkov urýchlili rozpredávanie poľnohospodárskych plôch veľkým investorom." Takže vedia o nás, že tu máme veľký problém. "Keďže veľké rozptýlenie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy je jednou zo základných zásad sociálneho trhového hospodárstva, je dôležitým predpokladom sociálnej súdržnosti tvorby pracovných miest vo vidieckych oblastiach, vysokej poľnohospodárskej pridanej hodnoty a sociálneho zmieru." Veľké rozptýlenie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, nie veľká kumulácia. Veľké rozptýlenie vlastníctva, to konštatuje Európsky parlament. To znamená, týmto smerom sa musíme uberať.
Ďalej. "Keďže poľnohospodárska pôda využívaná na poľnohospodárske účely drobnými poľnohospodárskymi podnikmi má mimoriadny význam pre vodohospodárstvo, klímu, uhlíkový rozpočet a produkciu zdravých potravín, biodiverzitu, úrodnosť pôdy a zachovanie krajiny. Dvadsať percent európskej poľnohospodárskej pôdy už trpí zmenami klímy." Má problém, 20 % pôdy v Európskej únii má problém. Ja som včera, keď sme boli s pánom Bernaťákom, som, v TA3, hovoril proste, že naša pôda má veľký potenciál. Nie je znehodnotená a to láka samozrejme investorov. A ja chcem veriť, že týmto sa budeme riadiť a hlavne na konci, čo budem čítať, tak hlavne tým.
Ďalej konštatujú, že "malé a stredné poľnohospodárske podniky, rozdelené vlastníctvo aj dobrovoľná regulovaná držba a prístup k spoločnej pôde sú najlepším predpokladom pre zabezpečenie zodpovedného prístupu k pôde". Malé a stredné podniky, čo u nás na Slovensku, žiaľ, niekde tápeme v iných sférach, lebo sme ešte stále po vzore Sovietskeho zväzu, veľké družstvá, celiny rozorané a všetko viac-menej pokračuje ďalej. Hoci už nemajú 9-tisíc, majú 3-tisíc hektárov, dobre, majú 4, ale nemajú 200 ani 300 tí, ktorí obrábajú tú pôdu. A cieľ európskej poľnohospodárskej politiky je založený na multifunkčnom poľnohospodárstve, ktoré charakterizujú predovšetkým malé, stredné, rodinné a družstevné podniky, ktoré vlastnia pôdu. To znamená, malé, stredné, rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu. Ďalej hovoria, Európsky parlament hovorí, že "ceny za nákup a nájom poľnohospodárskej pôdy v mnohých regiónoch stúpli na úroveň, ktorá vyvolala finančné špekulácie a ktorá mnohým poľnohospodárskym podnikom znemožňuje z ekonomického hľadiska udržať si prenajaté pozemky alebo nadobudnúť ďalšie pozemky potrebné na zachovanie životaschopnosti podnikov a už vôbec nie založiť si nové farmy, pretože na trhu nie je v ponuke takmer žiadna pôda". Európsky parlament konštatuje, že na trhu neni žiadna pôda. To znamená, že EÚ-15, to znamená, tie staré krajiny nedávajú nič do portfólia ponuky, lebo oni vedia, čo znamená vlastniť pôdu. A potom budem pokračovať ďalej, ktorých krajín sa to týka, v ktorých je to rozpredávanie veľké, čo konštatuje Európsky parlament.
Ďalej. "Koncentrácia pôdy v rukách malého počtu výrobcov deformuje proces výroby a trhu a môže mať kontraproduktívny vplyv na poľnohospodárstvo v členských krajinách EÚ ako celku." To znamená, koncentrácia v Európskom parlamente je neprijateľná, ako oni hovoria. Ďalej. "Jedným z veľkých dôsledkoch tej koncentrácie výroby je to, že tieto firmy a poľnohospodárske podniky veľké sú zamerané na dosiahnutie čo najvyššieho zisku z poľnohospodárskej výroby, pričom často súčasne spôsobujú závažné a nezvratné škody na životnom prostredí." Nezvratné a závažné škody na životnom prostredí. Môžeme to vidieť, keď tu ideme koncentrovať toho pána Dána, ktorý tu ide robiť živočíšnu výboru, že? Najväčšiu v strednej Európe koncentráciu, na Žitnom ostrove. No, ďakujem pekne. Nezvratný jav, keď nebude mať hygienicky tak to uspôsobené, ako keby sme nevedeli chovať ošípané. A mali sme tu koncentráciu za socializmu, bolo to tu. Ošípané sme mali, habadej, že, pani kolegyňa, a ďalší, ktorí ma počúvate? Neskutočne veľa ich tu bolo a zrazu nás príde Dán učiť, ako sa má chovať ošípaná, hej, na Slovensku. Nehnevajte sa, blud, blud, blud.
Ďalej. Samozrejme sú tu pravidlá, že nad 150-tisíc priamych platieb sa už nebudú dávať vyššie, 150-tisíc eur nedostanú tie právnické osoby, ktoré majú tie poľnohospodárske spoločnosti. No vyzerá, že nie je to účinné. Oni si urobili pri tých väčších výmerách dcérske spoločnosti a každá berie 150-tisíc alebo 169-tisíc, hej, aby sme nešli nad limit. To znamená, tento finančný nejaký, by som povedal, stop stav nefunguje. Cituje to Európsky parlament. A preto poukazuje Európsky parlament na to, že "pravidlá týkajúce sa pôdy, jej obhospodarovania a mestského rozvoja patria do právomoci členských štátov". Zopakujem: "Pravidlá týkajúce sa pôdy, jej obhospodarovania a mestského rozvoja patria do právomoci členských štátov."
Ďalej vyzýva Európsky parlament členské štáty, "aby v záujme zachovania poľnohospodárskeho modelu, zachovaného na rodinných poľnohospodárskych podnikoch na celom území EÚ zamerali svoju politiku v oblasti užívania pôdy tak, aby využívala dostupné nástroje, ako sú systémové zdaňovanie, systémová pomoc a finančné prostriedky zo spoločnej poľnohospodárskej politiky". To znamená, ten model je založený na rodinných poľnohospodárskych podnikoch.
Aké my tu máme podniky na Slovensku? Rodinné, že? Až veľmi rodinné, by som povedal, niekedy, keď ide o financie, ale dobre. Takže, vážení, chcem, aby bolo zadefinované, pán navrhovateľ, v tých ďalších zákonoch, ktoré budete robiť, tá rodinná farma, čo vlastne je rodinná farma u nás na Slovensku, lebo Európa ju pozná, my nepoznáme. A tu čítajte, že na základe tohto by sme sa mali v rámci SPP podieľať ďalej.
Ďalej, aby sme, zdôrazňuje "význam európskej štrukturálnej politiky z hľadiska podpory vidieckych oblastí napríklad s cieľom zabezpečiť osobitnú podporu jednotlivým malým a stredným podnikom a družstvám, mladým ľuďom a najmä ženám, pokiaľ ide o prístup k poľnohospodárskej pôde". Oni ešte hovoria, že aj ženy chcú ísť gazdovať a my u nás, neviem, či sme vôbec zaregistrovali, že by sme aj ženy, mali takýto nejaký nápor, ale poznám farmárky, ktoré chcú, ale nemôžu sa dostať k pôde.
Ďalej, že "pôda", Európsky parlament konštatuje, "je základom výroby potravín v trvalých ekosystémoch a prosperujúcich vidieckych oblastí". Nám vidiecke oblasti vymierajú, ľudia boží. Ja som tu dával, viete ako, laznícky zákon, neprijali ste ho. Dobre, je to vaše rozhodnutie, vaše svedomie, ale celá Európa hovorí, že musíme udržať ten vidiecky spôsob života, aj ten laznícky u nás na Slovensku, aby sme kreovali tú krajinu tak, ako sa má kreovať, lebo poľnohospodár ju opravuje. Nebudem, lebo vyzerá, že čas sa kráti, takže asi to urýchlim, a síce domnieva sa Európsky parlament, že "v rámci reformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky je potrebné zaviesť stropy a upriamiť režim priamych platieb". To znamená, aby sa väčšia váha dala na prvé hektáre, ktoré ten obhospodarovateľ má, a nieže na ten 3528. hektár. To znamená, aj takú nejakú kategóriu zavedie, že aj prvých 100 hektárov, to je väčšia dotácia, jak tých posledných, ktorých máš nejakých 500, ale 900 alebo 1000 hektárov, keď už teda máš.
Ďalej. Toto myslím, že je dôležité a blížime sa pomaly ku koncu, že zdôrazňuje Európsky parlament význam jednoznačného celoeurópskeho vymedzenia pojmu "aktívny poľnohospodár, ktoré je jasne späté s pojmom práce v poľnohospodárskom podniku a ktoré presne rozlišuje medzi spôsobilou a nespôsobilou pôdou. Napríklad letiská, otvorené priemyselné areály, golfové ihriská". Na tieto bolo možno čerpať dotáciu z eurofondov. Viete si to predstaviť? Na golfové ihriská, na letiská, na otvorené priemyselné areály. No na hlavu, na hlavu. A preto žiada Európsky parlament Komisiu, aby "zabezpečila, aby priamu platbu dostávali výhradne aktívni poľnohospodári". Výhradne aktívni poľnohospodári. Logické? Logické.
Ďalej Európsky parlament konštatuje, "podporuje konštatovanie Komisie, že pôda je záležitosťou, ktorá patrí výlučne do právomocí členských štátov". Znovu to zopakujem, že pôda je záležitosťou, ktorá patrí do výlučnej kompetencie a právomocí členských štátov. Takže super. A ďalej, a to myslím, že je najdôležitejšie zo všetkého, čo som vám tu chcel dneska povedať, že "Európsky parlament vyzýva svoju Komisiu pre pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby spolu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami zverejnila jasný a komplexný súbor kritérií vrátane transakcií s poľnohospodársku pôdou na kapitálových trhoch, ktorý by zabezpečil rovnaké podmienky a z ktorého by bolo členským štátom, členským štátom zrejmé, aké opatrenia regulácie trhu s pôdou sú s prihliadnutím na verejný záujem a na štyri slobody v Európskej únii povolené s cieľom umožniť poľnohospodárom ľahšie nadobúdanie pôdy na poľnohospodársku a lesnícku činnosť". To znamená, že vyzýva Komisiu, aby urobila nejaké podmienky pre všetky krajiny rovnaké, ako na európskom trhu sa majú správať s tou pôdou. A preto vyzýva Komisiu, aby "zvážila moratórium na prebiehajúce posudzovania, či sú právne predpisy členských štátov o obchode s poľnohospodárskou pôdou v súlade s právom EÚ, kým nebude zverejnený tento súbor kritérií". To znamená, ten enfranchisement, ktorý sme tu dostali, a tie ďalšie krajiny som čítal, Lotyšsko, Litva, Poľsko, že prakticky ona nebude, Komisia má ten súbor kritérií, tak by, malo by to byť pozastavené. Takže, vážení, aj na ministerstve, ak niektorí počúvajú, toto asi nám už teraz nehrozí, tie kritériá Komisia bude musieť pripraviť a budú platiť aj pre nás.
No a bod 43, to je jeden z posledných, že vyzýva Komisiu Európsky parlament, "aby v návrhu spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 zachovala opatrenia zamerané proti koncentrácii poľnohospodárskej pôdy v rukách rovnakých vlastníkov, aby vypracovala ďalšie opatrenia na podporu mikropodnikov, malých a stredných podnikov". Stále, mikro, malý a stredný. Žiadne veľké, žiadne aglomerácie.
Takže myslím si, že to by malo byť jasné aj na ministerstve, aj na ďalších našich úradoch, ktoré budú mať čo hovoriť do tohto.
A na záver by som povedal ešte jednu citáciu z tohto, myslím si, že pre mňa teda osobne veľmi zaujímavého materiálu, ktorý hovorí, že "veľké rozptýlenie vlastníctva je zásadným princípom sociálneho trhového hospodárstva a dôležitým predpokladom sociálnej súdržnosti národného hospodárstva. Pôda využívaná na poľnohospodárske účely nepredstavuje len nenahraditeľnú základňu ako produkciu potravín a krmív, ale má mimoriadny význam pre vodnú bilanciu, biodiverzitu, úrodnosť pôdy, pričom už teraz trpí v dôsledku zmeny klímy a erózie pôdy naša pôda dosť". To znamená, veľké rozptýlenie vlastníctva, lebo tam prakticky je ten človek spätý s pôdou a on nepôjde. Keď máte to iba ako biznis v druhej krajine a tam chodíte raz za mesiac sa pozrieť, či vám to pokosili, tak ten vzťah k pôde nemáte. A nebudete sa o ňu starať tak, jak by ste tam dennodenne žili a sa o to starali. To nech mi nikto nepovie, že to nie je pravda.
Takže, vážení, aj Európsky parlament vie, čo nás asi kvári. A chcem veriť, že podľa týchto doporučení Európska komisia urobí pre členské krajiny ďalší, by som povedal, podklad, na základe ktorého sa budeme správať, a ja budem veľmi rád, keď naše ministerstvo sa podľa tohto zariadi, a budeme si môcť povedať, že našu pôdu sme ochránili tak, ako sme si ju predstavovali, pretože pre pôdu, jak povedal pán kolega, sa viedli vojny a nebolo by dobré, aby sme to nenechali našim potomkom, ktorí prídu po nás.
Takže končím a ďakujem, že ste ma vypočuli. Končím ako stále, žime tak, to je odkaz našich predkov, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán poslanec Fecko.
Nech sa páči, pán poslanec Bernaťák.

Ja chcem poďakovať pánovi kolegovi poslancovi Feckovi za jeho slová. Myslím si, že naozaj pri ochrane slovenskej pôdy by sme mali dať bokom všetci poslanecké, resp. politické tričká. Naozaj sa jedná o ochranu našej, našej pôdy, keď raz o ňu prídeme, už ju naspäť nezískame. To je nezvratný proces. Takže ja mu chcem naozaj poďakovať a dúfam teda, že presvedčí aj ďalších svojich opozičných kolegov a prípadne aj tých, ktorí s tým nesúhlasia, majú s tým problém. Dúfam teda, že zmenia svoj názor, a verím teda, že aj pán poslanec Dostál, ktorý teraz bude vystupovať. Ďakujem.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne, pán kolega. Myslím, že v tejto zasadačke sme asi na jednej lodi, no len ja by som si prial, že tak ako my sme teraz ústretoví k tomu, že tých 90 hlasov možnože z tej opozície nazberáme, že by ku tým vašim sa priblížili, a možnože aj našimi vystúpeniami, ktoré tu predvádzame, tak ja by som bol veľmi rád, keby keď dáme rozumné návrhy zákonov aj z opozície týkajúce sa pôdy, aby aj toto malo odozvu na vašej strane koaličnej. Pretože vy ste ten pocit ešte asi nezažili, ja už som ho zažil a zažívam ho stále, že prakticky tá politickosť nakoniec stále ako keby prevážila pri tom konečnom dôsledku, že kto to vlastne podáva. Takže ja by som bol veľmi rád, keby to bolo opätované v ďalších možnože zákonoch opozičných poslancov, keď budeme dávať nejaké zákony, ktoré myslím, že by mali byť, nadstranícku nejakú úroveň, aby ste potom aj vy zdvihli a zapovedali áno, je to dobré, kašlem na straníckosť, hlasujem za. Takže ďakujem pekne za podporu.

V rozprave teraz vstúpi pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, návrh pôdnej novely ústavy má podľa môjho názoru prinajmenšom dva silné rozmery. Ten jeden je viac-menej symbolický.
Podobne ako v prvom čítaní sa odviniem z toho, čo tu predo mnou povedal pán poslanec Fecko, ktorý na rozdiel odo mňa návrh novely ústavy podporil a povedal, že začína to vzduchom, vodou a pôdou, a ja podobne ako v prvom čítaní by som mal na to repliku, že začína to vodou, drevom a pôdou. Pretože, keďže sme na pôde parlamentu, asi nemá zmysel to hodnotiť z hľadiska toho, že ako je ktorý prírodný zdroj dôležitý a ako dlho by sme bez neho prežili, ale z hľadiska toho, ako prebieha legislatívny proces.
A najprv časť poslancov v minulom volebnom období mala potrebu dostať do ústavy ochranu vody, aby nám ju niekto neukradol, a v dôsledku toho máme v čl. 4 ods. 2 ústavy spotrebiteľské balenia vody, čo je, myslím, unikát, neviem, či existuje iná ústava, ktorá by v čl. 4 ods. 2 mala slovné spojenie "spotrebiteľské balenie". Ale však treba chrániť vodu. Potom sa fašistickí poslanci pokúsili dostať do ústavy ochranu dreva, to im neprešlo, ale je možné, že niekto, niekto iný príde s takým podobným nápadom a prejde to tiež. A nakoniec SNS prichádza s návrhom, ktorým chce do ústavy zakotviť ochranu pôdy. Ja len teda oceňujem, že žiadne spotrebiteľské balenia ani nič podobné sa tam, sa tam nespomína. Takže z tohto hľadiska je to menej problematická, problematická úprava.
Ale je v tom istá, istá symbolika, aj keď si teda nemyslím, pretože na rozdiel, že, že je to potrebné, pretože na rozdiel od tej vody a toho dreva tú pôdu, že by niekto chcel, chcel zo Slovenska fyzicky odnášať, aj teda, ako aj pán predkladateľ povedal v úvodnom slove, že to nie je tovar, ktorý možno preniesť, ale myslím, že o to asi ani nikto, nikto nejako takto neusiluje, žeby chcel zobrať ornicu a odviezť ju do Holandska. Ale to je ten symbolický rozmer, na to môžme mať rôzne názory.
Dôležitejší, dôležitejší je ten, je ten praktický aspekt. A ten praktický aspekt spočíva v tom, čo pán poslanec Bernaťák už povedal, že na túto novelu ústavy má potom nadväzovať, nadväzovať nejaké ďalšie zákony, ktoré budú, budú prijaté.
A aby sme teda nechodili okolo horúcej kaše, taký zákon už predsa existuje, existuje od roku 2014. Volá sa zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, pôvodne to malo byť poľnohospodárskej pôdy. A trochu mi to pripomína tú debatu, ktorú sme tu pred malou chvíľou mali a ktorá bola o novele zákona o mimoriadnych jednorazových opatreniach pri príprave výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií. Opäť ide o zákon, ktorý bol prijatý počas tentokrát prvej Ficovej vlády, ktorý bol kritizovaný zo strany občianskej verejnosti. Aj k nemu, aj k tomuto návrhu zákona som bol jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky, ktorá kritizovala ten návrh, opozícia parlamentná kritizovala ten návrh v parlamente, napriek tomu samozrejme, že vládna väčšina si oba návrhy schválila. A v oboch návrhoch bol podobný problém, či, či zásahy do vlastníckych práv, lebo aj v jednom, aj v druhom prípade ide o obmedzenie vlastníckych práv, aj keď iným spôsobom, v prípade diaľnic obmedzenie vlastníckych práv, ktoré sa týka pozemkov, na ktorých sa majú stavať diaľnice alebo iné cesty, v prípade, v prípade kde sa majú stavať diaľnice alebo iné cesty, v prípade pôdy obmedzenie pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Čiže má to, má to, samozrejme, že iný charakter, ale v oboch prípadoch ide o zásah do vlastníckych práv a v oboch prípadoch sa to udialo na základe zákona, aj keď v tomto prípade možno pochybovať o tom, že, že to bolo v nevyhnutnej miere podobne ako v tom predchádzajúcom prípade, či ten verejný záujem bol taký silný, aby bolo nutné obmedzovať vlastnícke právo vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov. A teda primeraná náhrada sa tam, sa tam nerieši, lebo nie je to absolútny zákaz v tej podobe, ako to je dnes, ale je to iba, nazval by som to, komplikácia pri nadobúdaní vlastníctva.
Mali oba návrhy teda aj ten diaľničný, aj ten pôdny do istej miery podobný osud. Vládna väčšina ho pretlačila a bol schválený, nadobudol účinnosť. Bol napadnutý na Ústavnom súde, v prípade toho diaľničného Ústavný súd rozhodol, konštatoval protiústavnosť, v prípade toho zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy zatiaľ, pokiaľ viem, Ústavný súd nerozhodol. Takže sa môžme sporiť, môžme mať na to rôzny názor, či je alebo nie je to protiústavné.
A ale je tam ešte jeden rozmer, pretože, pretože sa to netýka iba ústavy, ale týka sa to aj európskeho práva. Týka sa to toho, či je alebo nie je to v súlade s platným európskym právom, ktoré je aj pre nás záväzné. A teraz je fajn, že Európsky parlament prijal nejaké, nejaké uznesenie, ale dôležité je to, čo stanovuje európska legislatíva v tom stave, v akom je dnes, a či naša slovenská legislatíva je alebo nie je v súlade. A tam začal iný proces, začal proces posudzovania, či začala Európska komisia konanie voči Slovenskej republike, a teda výsledkom toho konania má byť zistenie, či je alebo nie je zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v súlade s európskym právom a teda nie v súlade s nejakou smernicou alebo niečím podružným, ale v súlade so základnými princípmi, na ktorých je postavená Európska únia a ktorých súčasťou je aj nediskriminácia, nediskriminácia občanov jednotlivých členských štátov, nediskriminácia firiem z jednotlivých členských štátov. A môžme mať pochybnosti, či, či ten zákon, tak ako je nastavený teraz, je alebo nie je v súlade so slovenskou ústavou, ale myslím si, že ten rozpor so zásadou nediskriminácie občanov iných krajín a, a firiem z iných krajín tam je pomerne evidentný. To je aj dôvod, prečo ministerstvo pôdohospodárstva minulý rok, koncom minulého roka dalo do medzirezortného pripomienkového konania novelu alebo návrh novely tohto zákona, ktorý reagoval na výhrady Európskej komisie. Podľa môjho hlbokého presvedčenia reagoval nedostatočne a problém s tým zákonom bude, aj ak by bola schválená tá novela, ktorú navrhlo ministerstvo pôdohospodárstva a ktorá niekde zamrzla, alebo sa možno čaká na schválenie návrhu novely ústavy, ktorú predkladajú poslanci za SNS.
To sú nejaké dve cesty, ako sa môže reagovať na výhrady Európskej komisie. Len mám jedno dôležité upozornenie, že ak si myslíme, že novelou ústavy akokoľvek ovplyvníme súlad alebo nesúlad zákonov, lebo tie zákony budú dôležité, tou novelou ústavy sa v zásade nič nezmení, zmenia sa iba podmienky na to, akým spôsobom to z hľadiska ústavného systému Slovenskej republiky môže byť upravené v zákone, teda že kto môže nadobúdať a akým spôsobom môže nadobúdať poľnohospodársku pôdu. A ak zmeníme ústavu, tak je možné, že tá podústavná, teda zákonná norma, teda úprava bude môcť byť podľa vašich predstáv, ale nič sa tým nemení na tom, že je, teda ak je v rozpore s európskym právom. Pretože naša vnútroštátna legislatíva predsa musí byť v súlade s európskym právom, pokiaľ sme členmi Európskej únie a chceme si plniť záväzky, ktoré nám z členstva vyplývajú, tak nemôžu byť naše zákony v rozpore s európskym právom ani v prípade, že by to prípadne slovenská ústava umožňovala. Čiže ak sa domnievajú predkladatelia, že schválením novely ústavy sa vyrieši problém možného nesúladu a existujúceho zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, jeho nesúladu s európskym právom, tak na toto zmena slovenskej ústavy nebude mať žiadny dopad.
Ďakujem za pozornosť.

Štyri faktické poznámky, päť faktických poznámok na vaše vystúpenie, pán poslanec Dostál. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, ešte to uznám, pán poslanec Bernaťák, ale bolo to o chlp, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, počúval som vás veľmi pozorne, ale priznám sa, že nejaký závažný argument som nepočul od vás, že prečo považujete tento zákon za minimálne nešťastný alebo nie dobrý, alebo už neviem, ako ste sa to presne vyjadrili. To je jedna vec.
A druhá vec, ja som ešte v septembri minulého roka komunikoval, a to poviem takto, možno akože naštvem kolegov z SNS, som komunikoval s pôvodnými autormi tohto návrhu prvotného a ten úmysel ich je dobrý. Sú to ľudia, ktorým záleží na tej pôde, sú to malí, drobní farmári, malé drobné združenia farmárske. A ja považujem tento návrh zákona za dobrý. Náš klub poslanecký SME RODINA, určite podporíme, tak ako sme to podporili v prvom čítaní, podporíme to určite aj teraz.
Ale opakujem, v tom vašom vystúpení mi naozaj chýbal nejaký ten závažný argument, že prečo to nie je dobré, hej. Samozrejme, okrem argumentu, že mali by sme sa podriaďovať Európskej únii, čo ja považujem skôr za váš nejaký subjektívny alebo osobný pohľad, ale nie za argument.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Grausová