17. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, účelom predloženého návrhu zákona je umožniť, aby žiacka školská rada mohla pôsobiť aj na plnoorganizovanej základnej škole, spresnenie zániku členstva v orgánoch školskej samosprávy s tým, že v praxi nastávajú prípady, keď škola alebo školské zariadenie skončí s členom rady pracovný pomer alebo iný pracovnoprávny vzťah a pred opätovným nástupom zamestnanca na základe doplňujúcej voľby je do rady školy zvolený nový zástupca pedagogických zamestnancov alebo nepedagogických zamestnancov. Členmi rady školy sú tak obaja, čo odporuje zákonu alebo zriaďovateľom určenému počtu zástupcov a pedagogických zamestnancov a nepedagogických zamestnancov.
Cieľom úpravy je ustanoviť, že členstvo pôvodného zástupcu zaniká aj neplatným skončením pracovného pomeru, resp. iného pracovnoprávneho vzťahu, teda napríklad uplynutím výpovednej lehoty na základe výpovede, ktorá je v preskúmavaní súdom a môže sa potenciálne ukázať ako aj neplatná.
Ďalej tento návrh zákona doplňuje kompetencie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vo veci čestných názvov škôl a školských zariadení, pričom súčasné znenie zákona upravuje na dvoch miestach používanie čestného názvu, no neupravuje, akým spôsobom ho môže škola alebo školské zariadenie nadobudnúť. Vo vnútornom predpise ministerstva sa podľa tejto novely ustanovia podrobnosti o podmienkach podávania návrhov na udelenie čestného názvu, o ich vyhodnocovaní a o pravidlách používania čestných názvov, ako aj o odňatí čestného názvu.
Sú to všetky veci, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe a ktoré sa snažíme touto krátkou novelou tohto zákona riešiť. Poprosím o jeho prerokovanie a jeho podporu v pléne.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť správu spravodajcu k tomuto návrhu, ktorý predložil pán poslanec Petrák spolu s pánom poslancom Vörösom.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou 523, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, dovolím si vás požiadať, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, ctené poslanecké kolegyne, vážení poslaneckí kolegovia, milí hostia, dovoľte mi v krátkosti len vystúpiť s niekoľkými mojimi poznámočkami k tomuto návrhu zákona, kde v prvom rade musím oceniť, že sa tu ide riešiť problematika žiackych školských rád. Hlavne čo chcem podčiarknuť, že myslí sa už aj na základné školy, kde je ten absolútny základ, aby sme mohli podchytiť deti, mládež k väčšiemu záujmu o veci školské a tak aj nepriamo o veci verejné. Tu bez debaty sme veľa vecí zanedbali v minulosti.
Aplikačná prax ukazuje a potvrdzujú to aj moji kolegovia, že aj dnes, keď na základných školách sú rôzne žiacke parlamenty, fungujú rôznym spôsobom a naozaj práve legislatívna opora môže ich správnym smerom nakopnúť, aby tú aktivitu cez svojich učiteľov a tým pádom žiakov začali viac vyvíjať, začali viac spolu komunikovať, začali získavať kompetencie, zručnosti pre to, ako svoje zámery pri komunikácii s vedením školy postupne presadzovať. To je všetko v poriadku a jednoznačne to musím privítať.
Na druhej strane chcem len upozorniť na taký menší fakt, keďže som bol aj v komunikácii s predstaviteľmi rôznych študentských organizácií, resp. zástupcov mladých ľudí, a zažili sme to aj pri predkladanom podobnom návrhu kolegu Ota Žarnaya, kde bol určitý ako keby spor. Naozaj musím v daných paragrafoch niektoré veci tak striktne nastavovať. Momentálne, keď som to odkomunikoval, zaznela požiadavka, či práve pri základných školách má tam byť stanovený presný počet tých členov, či by to nemalo byť po triedach, pretože žiaci na základnej škole sú ešte vo vývoji, učia sa tomu. V tomto prípade by som hovoril, že ani nie tak po triedach, skôr po ročníkoch, pretože naše školy sú rôzne veľké. Máme aj väčšie školy a máme, keď sa na to pozrieme štatisticky, podstatne viac tých menších škôl.
A napadlo mi, a nepredpokladám, že by bol problém nejak s týmto zákonom, aby neprešiel do druhého čítania, v následnej diskusii sa zamyslieť aj nad faktom, pretože je to správne aj uvedené v jednotlivých paragrafoch, každá takáto žiacka rada má mať svoj štatút, ísť skôr smerom, že by v tomto štatúte bol stanovený počet jednotlivých členov. To je taká vec, ktorá mi tak vyskakuje ako, a hovorím ju tu aj priamo. A pokiaľ bude dobrá vôľa, nezáleží na tom, že či pripravím, alebo úprava navrhne z mojej strany, ide mi o to, aby sme sa, naozaj na to si sadli a pripravili čo najlepšie riešenie.
A ešte jedna vec, čo chcem oceniť, tie názvy škôl. Moja osobná skúsenosť v rámci našej školy, keďže už niekoľkokrát sa menil spôsob, ako naše školy bývajú pomenované, koľko niekedy to bolo problémov, ako presne sa to do štatútu napísalo, si myslím, že je veľmi dôležité, aby naše školy sa, teraz je to taký módny termín, viac personalizovali, viac odlíšili práve tým svojím názvom a poukázaním, po akej významnej osobnosti a udalosti v ich okolí sa môže vytvárať tradícia a hrdosť daných žiakov a študentov na svoju školu. Ideálnym faktom by bolo, keby tak každá škola bola pomenovaná a zároveň sa tým vytváral aj pozitívny vzťah k vzdelávacej inštitúcii. Je to viac, ako keby na sebe nosili možno uniformu, pretože by boli hrdí na to, že chodia práve na túto školu, ktorá nesie meno konkrétneho dejateľa, konkrétnej udalosti, ktorá sa zapísala do našich dejín.
Teším sa na diskusiu, ktorá bude potom ďalej prebiehať, a verím, že spoločne pripravíme čo najlepšie riešenie, ktoré nakopne našich mladých ľudí mať väčší vplyv a väčšiu chuť angažovať sa vo veciach verejných.
Ďakujem.

Kolega Sopko, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. Ja by som tiež upozornil na genézu jednej časti z tohto návrhu, čo sa týka žiackych školských rád, ktoré sme preberali aj minulý mesiac, resp. pán poslanec Žarnay, ktorý predkladal návrh zákona, ktorý konzultoval aj s Alianciou stredoškolákov, s pánom Gigacom, s ktorým sme sa všetci stretávali. Potom naozaj sa aj z vašej strany nepodporil tento návrh, hoci ho teraz predkladáte súčasne v jedným. Ja si myslím, že by bolo možno serióznejšie aj prizvať k tomu pána Žarnaya, aby sa podpísal pod tento váš návrh zákona.
Tiež sa pripájam k pánovi Sopkovi, že veľmi radi budeme podávať alebo veľmi radi by sme podali niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré budeme prerokovávať na výbore, aby sme upravili aj túto časť tohto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne predkladateľom.

Ďakujem za slovo. Viete, ja si myslím, že v našom školstve najviac chýba výchova k vlastenectvu, pravdivé vyučovanie dejín a úcta k učiteľovi. A toto by sme mali v prvom rade riešiť. Vďaka.

Ďakujem pekne za slovo aj za zatiaľ faktické pripomienky, ktoré, teda vystúpenie pána kolegu Sopku.
Otázka počtu členov je riešiteľným problémom a vieme sa k nemu vrátiť. Tá naša úvaha vychádzala z toho, že priemerná veľkosť školy na Slovensku je okolo 200 žiakov. Ak zoberieme, že z 200 žiakov má sedieť v školskej rade 9 členov, čiže to je koľko, 5 %? Päť percent žiakov sa mi nezdá málo, aby bolo členmi školskej rady. A nemôžeme to vytvárať nejakým širším spôsobom. Štatúty majú právo si to potom definovať aj nejaké nižšie štruktúry, nižšiu hierarchiu, ale orgán, ktorý bude rokovať s vedením školy, s riaditeľom, so zástupcami, s pedagogickým zborom, asi by nemal byť nejaký masový orgán. Ale všetkým debatám, ktoré budú konštruktívne, som, samozrejme, otvorený.
Ja osobne si myslím, že pokiaľ ide o obsah návrhu, je diametrálne odlišný, ako bol predložený pánom poslancom Žarnayom. Inak to poviem. Ak by bolo naším cieľom vykradnúť tento návrh a predložiť ho akože, aby neprešiel opozičný návrh, ale náš návrh, tak sa stotožním s tým, čo bolo povedané, ale v tomto prípade si myslím, že tu je úplne iný návrh, ktorý úplne inak definuje tieto vzťahy. A myslím si, že je potrebné začať tú debatu absolútne nanovo od nulového bodu, aby sme sa dopracovali k veciam, ktoré v tomto prípade ja vnímam ako vysoko apolitické, sú vecné a ako povedal pán kolega Sopko, cieľom je prejaviť záujem mladej generácie, aby už od pôsobenia na základnej škole cez strednú školu chytali veci do svojich rúk, teda aby získavali záujem o verejný život.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. K tomu, k tej zmienke o čestných názvoch alebo o pomenovaniach školy jedna spomienka takmer spred dvadsiatich rokov. V čase, keď sme boli vládnuca koalícia, tak som sa angažoval vo veci priznania alebo navrátenia názvu školy v Ľubietovej. Bola to škola postavená koncom vlastne 20., začiatkom 30. rokov minulého storočia, veľmi pekná na tú dobu i dnes architektonicky pozoruhodná, ktorá niesla meno prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Tá škola sa uchádzala o vrátenie tohto názvu, ktorý, samozrejme, po komunistickom prevrate bol zrušený ako trieda. A pravda je, že aj keď existovala i vtedy zákonná možnosť takúto vec urobiť, trvalo neuveriteľne dlho prebiť sa s touto žiadosťou cez byrokraciu, teda cez úradnícky aparát ministerstva školstva. Nemyslím si, že by vtedajší minister Ftáčnik bol nejaký múr, cez ktorý to prejsť nemalo, ale i teraz bude veľmi dobré, ak sa stanovia jasné pravidlá a nenechá sa niečo na ľubovôli úradníkov. Lebo vtedy to už muselo dôjsť až k tomu, že pán poslanec Osuský sa vyhrážal tým úradníkom a nakoniec to horko-ťažko teda prešlo.
Takže budem rád, ak sa dobré školy dočkajú takejto veci bez toho, aby o tom rozhodovali nevolení byrokrati, ktorí majú osobné politické preferencie, ktorými chcú tomu či onému čeliť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Tak v prvom rade sa chcem poďakovať za faktické pripomienky. Až toľko som nečakal, ale ešte raz veľmi pekne ďakujem. Potešili ste ma.
A myslím si, že naozaj pri tej komunikácii školskej rady, teda žiackej školskej rady potom s vedením školy bude podstatné hlavne úloha a veľmi kľúčová bude úloha toho predsedu, ktorý bude tým už budúcim lídrom, ktorý sa tam bude profilovať. A to je podstatné, aby sme naozaj ich podchytili, tých, ktorí to budú ťahať. Pretože stáva sa častokrát, že ak sa nám takýto aktívny žiak a študent vyprofiluje, tak po jeho odchode zrazu nemá to kto prebrať.
A pri tom počte, samozrejme, bolo by podľa mňa nepredstaviteľné, aby do riaditeľne prišla, napochodovala celá akože žiacka školská rada, keby ich bolo aj viac. Vždy je to o tom pri tom vyjednávaní, aby tam išli tí najvýrečnejší zástupcovia, ktorí sa budú snažiť určité veci presadzovať. A v tomto vidím naozaj veľkú úlohu aj tých učiteľov, ktorí na škole pôsobia, ako budú žiakov motivovať, aby sa naozaj angažovali a zapájali do riešenia vecí školských a potom aj vecí verejných.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol návrh zákona.
Cieľom predloženého návrhu zákona je riešiť situácie vyplývajúce z aplikácie príslušných ustanovení teraz platného školského zákona v praxi, ktoré sa týkajú v zásade prijímacieho konania. Uchádzač si podľa § 63 ods. 1 súčasne platného zákona má právo podať dve prihlášky na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania. V praxi sa vyskytujú situácie, že dve školy organizujú prijímacie skúšky v rovnaký deň, čo znemožňuje zúčastniť sa prijímacích skúšok na obe školy. Preto navrhujeme určiť mechanizmus prijímania uchádzačov na štúdium tak, aby sa termíny prijímacích skúšok určených školami navzájom neprekrývali.
Druhú zmenu, ktorú zavádzame, je možnosť spájať v jednej triede odbornej školy žiakov z rôznych učebných odborov vzhľadom na to, že podľa súčasného právneho stavu by sa v prípade poklesu žiakov pod ustanovený počet mala trieda zrušiť.
A tretie opatrenie, ktoré prináša tento návrh zákona, je zmenšenie byrokracie, kedy znižujeme počet požadovaných dokumentov zadávaných do rezortného informačného systému, ktoré nie sú potrebné alebo nevyhnutné pre to, aby boli obsiahnuté v elektronickej podobe v rezortnom informačnom systéme.
Všetky veci, ktoré rieši predložená novela zákona, vyplývajú z aplikačnej praxe, pomáhajú súčasnému stavu, ktorý je v niektorých oblastiach neuspokojivý. Preto poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona a jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 524). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.