17. schôdza

Takže príjemný, dobrý deň, dámy a páni. Mrzí ma, že nás je tu dnes len toľko, ale verím, že o to akčnejšie sa chopíme tohto návrhu zákona, ktorý sa na prvý pohľad zdá byť veľmi jednoduchý, ale má obrovský dosah, ja by som povedal, na stovky, možno až tisícky občanov v našej krajine, ktorí sa aktívne angažujú vo verejnom živote. Mám na mysli predovšetkým miestnu a obecnú samosprávu, ktorá, ako iste viete, funguje okrem iného aj na princípoch zriaďovania tzv. komisií. A práve tu nastáva istý problém, ktorému aj ako poslanec mestského zastupiteľstva čelíme už niekoľko rokov, a pokiaľ ma moje informácie neklamú, tak toto nie je len problémom mesta Banská Bystrica.
Jedna sa o to, že dnes je možné, aby v komisii akejkoľvek, ktorá je zriadená mestským zastupiteľstvom, zároveň boli aj poslanci, aj neposlanci. Častokrát sú to odborníci v danej oblasti. Ja konkrétne poviem príklad z komisie, v ktorej pôsobím ja, to je komisia pre cestovný ruch, regionálny rozvoj a medzinárodné vzťahy a práve v takejto komisii máme množstvo odborníkov z oblasti, ktoré naša komisia pokrýva. Spomeniem napríklad šéfa Cechu hostinských alebo riaditeľov viacerých hotelov, resp. ľudí z katedry cestovného ruchu.
Problémom je to, že na takýchto komisiách, aspoň teda v meste Banská Bystrica, máme, pochopiteľne, rovnaké práva aj povinnosti, či už v zmysle účasti, alebo hlasovania, avšak nemáme rovnaké benefity. Poslanci za takéto aktivity totižto dostávajú odmeny a neposlanci chápu svoju účasť na týchto komisiách len ako symbolickú, resp. ako čestnú. Nepovažujem tento stav za normálny. Mám pocit, že by bolo vhodné, aby sme boli v takomto prípade postavení na absolútne rovnakú úroveň, a preto navrhujem v tomto návrhu zákona, aby sme samosprávam istým spôsobom prikázali, aby buď teda odmeňovali rovnako všetkých, alebo neodmeňovali nikoho, ale aby teda nebol nerovnaký prístup.
Dovolím si aj teda zacitovať z dôvodovej správy, aby bolo úplne jasné, o čom vlastne je tá síce jednoduchá paragrafová zmena, ale ako som povedal, zmena s veľkým dosahom.
"Cieľom predloženého návrhu je zaviesť záväzné odmeňovanie členov komisií na princípe zachovania rovnakých podmienok," ako som už spomínal, "a to pre členov komisií, ktorí sú poslancami obecného zastupiteľstva, ako aj členov komisií, ktorí poslancami obecného zastupiteľstva nie sú. V súčasnosti totiž obce a mestá uplatňujú rozdielny prístup odmeňovania členov komisií, ktorí v mnohých prípadoch nerešpektujú zásadu rovnosti medzi členmi komisií, často sa totiž stáva, že členovia komisií, ktorí sú poslancami, majú priznaný nárok na odmenu, a členovia neposlanci ho priznaný nemajú."
Tu by som len chcel dodať, že nejedná sa o nejaké zásadné peniaze, hovoríme o sumách v rozmedzí povedzme od 5 do 30 eur, ale napriek tomu si myslím, že je naozaj neférové, aby tieto príjmy mali len poslanci mestských zastupiteľstiev alebo obecných zastupiteľstiev a s tými istými právami a povinnosťami neposlanci nie. Predložený návrh teda tento stav napráva.
"Podľa predloženého návrhu zásady odmeňovania poslancov bude určovať obecné zastupiteľstvo." Čiže aby sme tomu rozumeli hneď na úvod, my z pozície Národnej rady Slovenskej republiky nevstupujeme do samosprávnej kompetencie, tá naďalej plne zostáva v kompetencii teda miest a obcí, ale chceme, aby si tieto upravili na základe rovnakého prístupu k poslancom a neposlancom.
Podľa teda predloženého návrhu "zásady odmeňovania poslancov bude určovať obecné zastupiteľstvo, pričom bude platiť pravidlo, že členovia komisií, ktorí nie sú poslancami, musia mať nárok na odmenu podľa rovnakých zásad ako členovia komisií, ktorí poslancami sú. Obecné zastupiteľstvo bude môcť tiež rozhodnúť, že členstvo v obecnej komisii je čestná funkcia," toto by som rád zdôraznil, "bez nároku na odmenu. V takom prípade však budú bez nároku na odmenu všetci členovia komisií, a to bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú poslancami."
Verím, že toto je úplne jasné a férové z našej strany chcieť od obecných samospráv, aby sa rovnakým spôsobom správali k tým, ktorí vykonávajú verejnú službu.
Hovoril som na túto tému aj s pánom ministrom vnútra, ktorý tento návrh podporil, a podľa mojich informácií je tu vôľa aj od kolegov zo strany SMER - sociálna demokracia a MOST - HÍD tento návrh podporiť, takže vopred budem za to veľmi vďačný. A v druhom a treťom čítaní som pripravený potom reflektovať aj prípadné pripomienky, pretože už ma viacerí kolegovia poslanci oslovil s tým, že sa podobný nerovnaký prístup nevyskytuje len v prípade komisií, ale napríklad aj výborov mestských častí alebo niektorých ďalších inštitútov, ktoré si samospráva zriaďuje, takže som, samozrejme, otvorený na diskusiu a budem veľmi rád, keď sa nám podarí tento návrh zákona dostať do druhého a tretieho čítania.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení (tlač 453). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, predkladaným návrhom zákona sa navrhuje vypustiť zo zákona č. 213/97 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov automatické zrušenie organizácie z dôvodu, že nepodala výročnú správu do 15. júla kalendárneho roku. Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby sú jednou z právnych foriem mimovládnych neziskových organizácií. Pri iných právnych formách mimovládnych organizácií príslušné zákony nestanovujú takúto mimoriadne tvrdú a vecne neodôvodnenú sankciu za v podstate formálne porušenie povinnosti predkladať výročnú správu v zákonom stanovenom termíne, ktoré môže byť spôsobené ľudskou, technickou alebo administratívnou chybou. A bez žiadnych dôvodov nemať žiadne dôsledky pre fungovanie organizácie a jej činnosť.
Občianske združenia vôbec nemajú zákonom stanovenú povinnosť vypracovať, zverejňovať a štátnemu orgánu predkladať výročnú správu, nadácie takúto povinnosť majú, ale ak si ju v stanovenom zákonnom termíne nesplnia, neznamená to ich automatické zrušenie, ale uloženie pokuty a stanovenie náhradného termínu pre splnenie tejto povinnosti. Až na základe nesplnenia povinnosti v náhradnom termíne môže byť nadácia zrušená, ale nie automaticky, ale rozhodnutím súdu. Aj neinvestičné fondy majú povinnosť predkladať výročné správy, ale nesplnenie tejto povinnosti nemá za následok automatické zrušenie neinvestičného fondu ani udelenie pokuty. Registrovaný úrad musí najprv upozorniť neinvestičný fond na zistené nedostatky a až v prípade, že náprava nebola vykonaná, môže dať návrh súdu na zrušenie neinvestičného fondu.
Navrhuje sa, aby sankcia za porušenie povinnosti predkladať výročnú správu nebola vo vzťahu k neziskovým organizáciám úplne zrušená, ale zmenená do podoby, v akej existuje vo vzťahu k nadáciám. Miesto automatického zrušenia neziskovej organizácie jej registrovaný úrad za porušenie tejto povinnosti uloží pokutu a stanoví náhradnú lehotu. Až nedodržiavanie náhradnej lehoty bude zakladať možnosť zrušenia neziskovej organizácie súdom.
Vzhľadom na neprimeranú tvrdosť sankcie automatického zrušenia neziskovej organizácie z dôvodu nepredloženia výročnej správy sa navrhuje, aby organizácie, ktoré boli v minulosti z tohto dôvodu zrušené, ale ešte nezanikli, mali možnosť v období jedného roku požiadať o obnovenie svojej registrácie. V návrhu sa okrem toho upravuje postup rozhodovania súdu v konaní o zrušení neziskovej organizácie z menej vážnych dôvodov, keď súd neziskovú organizáciu zrušiť môže, ale nemusí. Zákon by nemal viesť k rušeniu neziskových organizácií z drobných formálnych dôvodov, preto sa navrhuje, aby súd nemal len možnosť, ale povinnosť pred rozhodnutím o zrušení neziskovej organizácie stanoviť jej lehotu na odstránenie dôvodov, na základe ktorých je navrhnuté jej zrušenie.
Zákon nebude mať vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajkyňu k návrhu predkladaného zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Vážená pani spolupredkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som ako spolupredkladateľ návrhu novely zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby povedal pár slov, tie základné dôvody, pre ktoré návrh predkladáme, a naše ciele, čo chceme návrhom dosiahnuť, sú uvedené v dôvodovej správe a zazneli aj v úvodnom vstupe kolegyne Viery Dubáčovej.
A v zásade ide naozaj o veľmi malú zmenu zákona o neziskových organizáciách, ktorá má odstrániť zjavnú nespravodlivosť voči tomuto typu mimovládnych organizácií, ktorá znevýhodňuje neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby v porovnaní s inými typmi či už mimovládnych neziskových organizácií, alebo aj obchodných spoločností, politických strán a podobne. To, že niekto zmešká nejaký termín z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, sa stáva, a keď sú zákonne stanovené sankcie, tak je to v poriadku, v tomto prípade je tá sankcia neprimerane tvrdá a znamená automatický zánik organizácie. Nie je to vymyslený problém, stálo sa to niektorým organizáciám, že zo zákona zanikli iba z dôvodu, že napríklad mali chorú administratívnu pracovníčku, ktorá v tom čase, keď mali povinnosť odovzdať závierku a výročnú správu, vtedy nebola alebo niekto na to pozabudol. Preto navrhujeme iný mechanizmus, navrhujeme, aby to síce mohlo byť dôvodom na zrušenie príslušnej neziskovej organizácie, ale nie automaticky. V prípade, že ten problém bude existovať ďalej a nezisková organizácia neodstráni porušovanie zákona alebo porušovanie povinností stanovenej zákonom, tak to môže byť dôvod na zrušenie, ale zrušenie súdom.
Druhá vec, ktorú chcem tu poznamenať, je, že toto sa netýka všetkých neziskových organizácií, pretože veľmi často dochádza akoby mäteniu pojmov k tomu, že za neziskové organizácie sú považované všetky mimovládne neziskové organizácie, teda aj občianske združenia, neinvestičné fondy, nadácie, ktorých dohromady je oveľa, oveľa viac ako práve tohto konkrétneho typu neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ktoré sú zriadené podľa zákona č. 213/1997 Z. z.
Tretia vec, ktorú by som rád povedal, chcem upozorniť na to, že podobný návrh, nie identický, ale podobný, je obsiahnutý aj v návrhu novely, ktorý do parlamentu predložili páni poslanci Štefan Zelník a Tibor Bastrnák, ktorí navrhujú novelizovať zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a zároveň zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Novela toho prvého zákona sa dotýka aj neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ale v tej časti, v ktorej sa novelizuje zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, rieši presne ten istý problém, aby nedochádzalo k automatickému zanikaniu neziskových organizácií iba z dôvodu nesplnenia si povinností podať do 15. júla výročnú správu.
Čiže myslím, že hovorím za všetkých spolupredkladateľov, my podporíme aj návrh kolegov, ktorý je ako bod č. 25 na programe tohto zasadnutia, a veríme, že ten cieľ je rovnako dobre možné dosiahnuť aj cez ich novelu, sú tam trochu odlišnosti, čiže v prípade, že by v legislatívnom procese po prvom čítaní pokračoval iba jeden z tých návrhov, tak sa budeme snažiť ovplyvniť podobu toho druhého návrhu, pretože vidíme tam ešte priestor pre zlepšenie, aby tie podmienky boli nastavené tak, aby nedochádzalo k samoúčelnému rušeniu neziskových organizácií, ale iba tam, kde naozaj dochádza k závažnému porušeniu povinností stanovených zákonov.
A budeme navrhovať aj, aby došlo k zmene účinnosti toho druhého zákona, ktorá je navrhnutá na 1. augusta, čím by vznikla teda paradoxná situácia, že časť toho zákona má zabrániť rušeniu neziskových organizácií z dôvodu nedodania výročnej správy v termíne do 15. júla, ak by to začalo platiť až 1. augusta, tak vznikne problém, že tento rok, presne ten problém, ktorý chce aj návrh novely z dielne kolegov riešiť, by neziskové organizácie boli zrušené práve z toho istého dôvodu. Čiže navrhneme posunúť účinnosť prinajmenšom toho článku, ktorý rieši novelu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, na skorší termín. Za optimálne by sme, samozrejme, považovali, keby postúpili do druhého čítania oba návrhy zákonov, teda aj ten náš, pre prípad, žeby z nejakých iných dôvodov buď sa zdržalo prijatie toho návrhu, ktorý je obsiahnutý v bode 25, alebo by nebodaj nedošlo k jeho prijatiu, tak si myslím, že je to akútny problém, ktorý treba, treba vyriešiť, a teda ak sa nepodarí vyriešiť tou dvojnovelou, tak prinajmenšom bude dobré mať v zálohe aj to naše riešenie. Ale teda v každom prípade verím, že 15. júla 2017 už žiadna nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby nezanikne z dôvodu, že zmeškala termín predloženia výročnej správy.
Ďakujem a poprosím nielen vás, ktorí ste tu teraz prítomní, lebo to by zjavne nestačilo, ale aj neprítomných kolegov o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. No ja chcem len poprosiť kolegov z koalície, aby podporili tento návrh rovnako, ako keď tu kolega pán Fecko rozprával o pôde a bol pochválený koaličnými partnermi, tak verím, že aj my, ktorí pripravujeme živnú pôdu pre organizácie, ktoré naozaj sú non profit, neziskové organizácie a vyplýva im veľmi tvrdá sankcia práve z toho, že konajú v tejto spoločnosti dobro, aby sa nestalo, že za dobro budú spravodlivo potrestaní práve takýmito nespravodlivými sankciami. Sú to organizácie, ktoré prebrali zodpovednosť a spolupodieľajú sa na veciach riešených verejných, či už sú to sociálne oblasti, alebo sú to oblasti environmentálne, vytvárajú chránené dielne, pracoviská. Naozaj sú to ľudia, ktorí sa rozhodli meniť svet a pomáhať najslabším, pomáhať prírode, obnovovať verejné priestory. Takže tento zákon, verím, nájde odozvu a podporu nielen u opozičných, ale aj u koaličných partnerov, pretože ide o ľudí v tejto spoločnosti, ide o nás o všetkých.
A ja vopred ďakujem za podporu takéhoto zákona a verím, že sa nám spoločne podarí oddiskriminovať vlastne tieto neziskové organizácie.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som uviedol tento návrh zákona. Je to niečo, čo si myslím, že u nás už dávno malo byť a tento návrh je plne v súlade s ústavou a inými predpismi.
Zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 530).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Súčasná úprava hlasovania podľa zákona o bytoch a nebytových priestoroch, o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je taká, že každý vlastník jednotky má jeden hlas. Predpokladám, že z toho je jasné, že hlavne s rozvojom nášho hospodárstva a s rozvojom toho, s rozvojom rozdielov v hmotnom postavení občanov dochádza k tomu, že v bytových domoch sú jednotlivé jednotky rozdielne, pokiaľ ide o ich veľkosť. Od veľkosti bytových jednotiek a aj nebytových priestorov sa odvodzujú výpočty nákladov, ktoré jednotliví vlastníci musia uhrádzať do, jednak do fondu opráv a potom aj do, na bežnú údržbu spoločných priestorov.
Čo bolo zjavné predtým, sa teraz, dnes, stáva o to významnejším v tom zmysle, že existujú situácie, kde sú veľké nerovnosti, disparita veľká medzi podlahovými plochami bytov v jednotlivých domoch. To znamená, že existujú situácie, kde vlastníci povedzme niekoľkých troch malých bytov alebo dokonca aj vlastníci niekoľkých garáží môžu ľahko prehlasovať tých zopár vlastníkov bytov, ktorí vlastnia byty o väčšej rozlohe, a teda rozhodujúcou mierou prispievajú svojimi vlastnými prostriedkami na údržbu domu. Inými slovami, povinnosti jednotlivých vlastníkov sú vo veľkom nepomere k ich právam, pretože, ako sme povedali, v súčasnosti každý vlastník má len jeden hlas.
Táto úprava, ktorú tu navrhujem, by zrovnoprávnila vlastníkov bytov v rámci domu tak, aby ich hlas zodpovedal veľkosti toho, čo prispievajú do fondu opráv a na údržbu domu. Myslíme si, že to je oveľa čestnejší spôsob usporiadania týchto vzťahov, ako máme dnes. Na obranu tohto návrhu uvádzam, že veľmi podobná úprava existuje v súčasnosti aj v Čechách. A tiež to, že týmto zákonom máme možnosť sa vyhnúť tomu, aby niekto sa sťažoval na Ústavnom súde, že síce musí platiť veľa, ale že práva podľa toho nemá. Čiže si myslíme, že by mohla existovať možnosť, kedy by sa niekto domáhal svojich ústavných práv, pretože je de facto čiastočne vyvlastnený.
Súčasťou tohto zákona je aj navrhovaná úprava, podľa ktorej by nebytové priestory v bytových domoch podliehali takej úprave, kde vlastníci by mali len polovičnú veľkosť alebo silu hlasu pri hlasovaní. Toto je založené na tom, že naša úprava ako celok i súčasná neumožňuje to, aby sa vopred dohodlo, že aké bude rozdelenie hlasovacích práv v rámci bytového domu, aké bude rozdelenie aj pomeru prispievania na spoločné náklady v bytovom dome. Tak ako je to napríklad v Čechách, kde sa môže pri výstavbe domu alebo pri rozhodnutí o rozdelení domu na bytové jednotky, sa môže vopred dohodnúť, že budú hlasovacie práva a výška nákladov, že budú upravené rozdielne.
Dostal som už aj rôzne ohlasy na túto druhú časť tohto návrhu. To znamená to, aby sa nebytové priestory posudzovali tak, že budú mať len polovičnú silu ich hlasy. Je to niečo na debatu. Sme pripravení, ja som pripravený, samozrejme, túto úpravu prípadne prispôsobiť podľa toho, že aká bude k tomu argumentácia.
Takže myslím si, že tu sa jedná o návrh, ktorý má dosiahnuť lepšiu spravodlivosť pre vlastníkov bytov v bytových domoch. Prosím vás preto, aby ste tento môj návrh podporili.
Ďakujem pekne.

Ja by som chcel Alina podporiť hlavne v tej poslednej časti, kde vraví, že tento zákon zavádza tú naozaj spravodlivosť do toho systému a váhy hlasu v nejakej tej proporcionalite k tomu, koľko ten vlastník bytu platí. To znamená, že naozaj máme tu v podstate dve možnosti, hej. Buď dáme, že ten jeden vlastník bytu má jeden hlas, ale súčasne bude platiť iba nejaký paušál ako niekto, kto má menší byt, alebo tá spravodlivejšia cesta je tá, že keď má niekto väčší byt, viacej prispieva do toho spoločného fondu, tak bude, pochopiteľne, aj mať väčšiu váhu. Nie je to žiaden nový výmysel, ktorý by inde nefungoval, lebo takto to funguje v zahraničí. A myslím si, že tak by to malo fungovať naozaj aj u nás.
U nás mali sme takú aj diskusiu, ja sám som dostal možnože aj nejaké tie kritické hlasy, ktoré ale podľa mňa nemali len nejakú tú relevantnú váhu, lebo ako sme sa napríklad bavili, tak išlo tam o to, že na tej schôdzi priamo bude ťažké rozpočítať, že, dobre, niekto má nejaké percento alebo nejakú inú plochu, ale toto všetko sa dá ešte predtým veľmi ľahko prepočítať na tie percentá pred tou domovou schôdzou. A potom naozaj či už kalkulačkou, alebo počítač má k dispozícii dneska už naozaj kedykoľvek každý.
Takže chcem týmto vyjadriť podporu tomuto návrhu. Pokiaľ budú k tomu nejaké výhrady, ja som presvedčený, že aj v tom druhom čítaní bude nejaký priestor na nejaké zmeny.