17. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Áno, je to veľmi dôležitý tím, ktorý sa bude venovať deťom aktuálne, ale máme veľmi málo špeciálnych pedagógov aj psychológov na školách. V rámci čísel výchovní poradcovia 1 409, školský psychológ 157, školský špeciálny pedagóg 491, asistenti 1 728. Takmer všade je teda výchovný poradca a toho treba v prvom rade podporiť, ten sa v prvej línii venuje deťom, ich problémom a podobne. A potom keď budú ďalšie financie na ďalších zamestnancov, tak to veľmi, veľmi radi podporíme. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Áno, som rád, že tu zazneli aj konkrétne čísla, pretože u nás na Slovensku je, samozrejme, zvykom, ako som aj v predchádzajúcej rozprave povedal, že my sa spoľahneme na to, že to predsa len tie školy a tí učitelia zvládnu. A je to spojené s tým, čo som mal v rozprave aj uviesť. Áno, pretože zmena celkového prístupu práce s deťmi si bude vyžadovať naozaj výraznú, výraznú finančnú investíciu.
Ale keď tak vidím, v akej komornej atmosfére tu sme, asi si skôr to môžeme povedať medzi sebou a vyhútať čosi naozaj, aby sme podnietili tých rodičov k tomu, aby začali klásť reálne svoje požiadavky na to, že po vzdelávacích inštitúciách chcú to najlepšie. Od vlády očakávajú, že bude schopná nájsť finančné zdroje, aby sa prijímali také riešenia, ktoré nebudú len napísané na papieri, o tom, akú kvalitu potrebujeme, ale naozaj reálne zabezpečíme. A to je cez podporu ľudí, ktorí momentálne sú v tej prvej línii, to sú tí výchovní poradcovia, ktorým výrazne treba uľahčiť ich prácu, ich zvýraznia aj na, pozrieť sa na ten úväzok a vytvoriť im priestor, aby mohli sa naozaj tým deťom reálne venovať, pretože popritom ešte musia plniť ďalšie a ďalšie úlohy, ktoré sa od nich vyžadujú, a to oni jednoducho nemôžu prehliadať.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladáme návrh novely zákona č. 61/2015 ohľadom duálneho vzdelávania. Takto iba veľmi v skratke a v rozprave by som vyslovil ďalšie opatrenia, ktoré navrhujeme.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 534). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, ešte raz, cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť právnu problematiku odborného vzdelávania, prípravy na stredných školách tak, aby sa do tohto systému zapojilo čo najviac zamestnávateľov a škôl. Aplikačná prax ukázala, že primárnym dôvodom nízkeho záujmu zo strany stredných odborných škôl o systém duálneho vzdelávania je skutočnosť, že v zmysle v súčasnosti platnej právnej úpravy sa na strednej odbornej škole zapojenej do systému duálneho vzdelávania hlavne znižuje normatívny objem finančných prostriedkov prislúchajúcich na jedného žiaka na bežný kalendárny rok o sumu zodpovedajúcu normatívu na praktické vyučovanie. Toto je hlavný dôvod, prečo školy sa nechcú zapájať do duálneho vzdelávania. Môžme veľmi jednoducho povedať, že pred dvomi rokmi vláda priniesla veľký prelomový zákon o odbornom vzdelávaní, ale dala tam jednu podmienku tým, že ktorá škola sa zapojí do duálneho vzdelávania, tak ju potrestá tým, že im zoberie alikvotnú čiastku financií, a doteraz nikto vlastne nevysvetlil, akým spôsobom boli vypočítané jednotlivé čiastky, ktoré sa odoberajú z normatívov a školy tým trpia. Môžme jednoducho povedať, že už momentálne podvyživený celý systém školstva ešte viacej budeme znevažovať tým, že budeme odoberať pri úspešnosti školy jednotlivé financie.
Duálne vzdelávanie sa zaviedlo v roku 2015 a po dvoch rokoch možno povedať, že nesplnilo absolútne žiadne očakávanie, ktoré si už autori vtedy dali, každoročne ponuka miest prevyšuje dopyt. V školskom roku 2015/16 bolo vytvorených 1 448 miest na poskytovanie duálneho vzdelávania, ale zapojilo sa doňho iba 450 žiakov. V druhom roku 2016 a 2017 bolo vytvorených až 2 700 miest, ale zapojilo sa iba 1 122 žiakov.
Ministerstvo školstva prezentuje duálne vzdelávanie v pozitívnych číslach, hovorí, ako veľmi sa vytvárajú jednotlivé miesta. Ale to je čisto iba vytvorenie miesta a nie jeho naplnenie, to ako keby sme povedali, že je úspešná fabrika na automobily, lebo vyrobí 10-tisíc áut ročne, ale už nebudeme rozprávať o tom, že koľko tých áut sa predá, a budeme sa pýšiť, aká sme my úspešná automobilka. Malo ísť vlastne o veľký revolučný projekt, no v podstate na základe týchto čísel sú výsledky pomerne slabé.
V súčasnosti sa chystá aj ďalší nový projekt v objeme 33 mil., kde je jedna časť, a to 6 mil., určená pre vytvorenie centra orientácie a 8 dual pointov v jednotlivých krajských mestách, ktoré majú zabezpečovať podporu a informovanosť ohľadom duálneho vzdelávania.
My sme pred chvíľkou rozprávali o výchovných poradcoch, o kariérových poradcoch, a keď ich máme 1 400 na školách, na skoro každej základnej škole, nevidím dôvod, aby sme investovali ďalších 6 mil. do toho, aby sme vytvárali dual pointy, nejaké centrá, ktoré budú informovať žiakov, neviem si predstaviť, že ako to bude fungovať, že či žiaci budú chodiť do tohto centra, čo nechápem prečo, lebo máme výchovných poradcov, treba im dať iba informácie, aby mohli narábať. To bude ďalší návrh zákona, ktorý prinášame, aby títo ľudia dostali relevantné štatistické informácie, ktoré by mohli využívať a posúvať ďalej rodičom. My radšej urobíme jeden veľký projekt za 6 mil., aby sme investovali nejaké peniaze. Ja môžem povedať, že za tých 6 mil., a kolegovia mi asi dajú za pravdu, pani kolegyňa Zimenová keby dostala 6 mil., ktoré by mohla rozdeliť medzi asistentov, tak by to vedela veľmi rýchlo zúročiť. Kolega Sopko keby dostal určitý balík financií, tak by vedel veľmi byrokraciu v rámci škôl odbúrať. My však budeme investovať 6 mil. do dual pointov, hoci tu máme 1 400 výchovných poradcov, ktorí momentálne sú veľmi časovo podvyživení, jak finančne, tak aj časových dotácií, ale toto je asi ten smer fungovania ministerstva školstva, ktorý si vybral, a ja verím, že ešte aj na výbore sa budeme o tomto projekte rozprávať, lebo je tam veľmi veľa nezrovnalostí, ktoré by sa mali upraviť, ak majú tieto investície byť investované naozaj zmysluplne.
Z mojej skúsenosti, tak ako som hovoril, školy kritizujú hlavne krátenie normatívu, kritizovali nedostatočnú flexibilitu systému a slabú ponuku v prípade niektorých zamestnávateľov, obzvlášť malých a stredných podnikov a slabú informovanosť a záujem žiakov. Môžme si teda povedať, že čo s tým robiť. Buď budeme teda investovať 6 mil. do nejakých centier alebo dual pointov, alebo urobíme veľmi jednouché zmeny, ktoré navrhujeme v tejto novele.
V súčasnosti teda legislatívne je zakotvená možnosť realizovať duálne vzdelávanie len od začiatku 1. ročníka štúdia na strednej škole, tým dochádza k tomu, že v systéme duálneho vzdelávania sú žiaci, ktorí nedisponujú dostatočnými skúsenosťami a zručnosťami. Zamestnávateľ nemá možnosť uzatvoriť zmluvu o duálnom vzdelávaní, tzv. učebnú zmluvu ohľadne žiaka, v 2. ročníku alebo v 3. ročníku. Pre časť zamestnávateľov, najmä pre malých a stredných podnikateľov, sa javí táto úprava odradzujúca a vytvárajú sa preto predpoklady na efektívnejšie poskytovanie duálneho vzdelávania už od 1. ročníka. Ten systém je taký, že keď mladý človek nastúpi do školy, tak ešte v auguste bude musieť jeho zákonný zástupca podpísať učebnú zmluvu a on bude potom musieť celý čas študovať odbor, ktorý si vyberie. Nevidím dôvod, aby sme túto možnosť im nedali aj v 2. alebo 3. ročníku, aby počas 1. ročníka sa takpovediac rozhliadol, pozrel sa na to remeslo, že či ho chce vykonávať, alebo nie a následne môže chodiť na prax k svojmu zamestnávateľovi, budúcemu zamestnávateľovi.
Samozrejme, že bola vsunutá do tohto zákona aj podmienka, že raz keď podpíšeš učebnú zmluvu, tak budeš musieť chodiť, a keď budeš chcieť prejsť na iný odbor, že ťa to nebude baviť alebo budeš sa chcieť presťahovať s rodičmi, tak budeš mať dokonca, budeš musieť mať dokonca súhlas zamestnávateľa, že niečo také môžeš urobiť, čo je absolútne nezmyselné. Toto je ďalšia vec, ktorú odstraňujeme v tomto návrhu.
Prečo sa nezapájajú malí a strední podnikatelia? Je to celá tá byrokratizácia, ktorú musíte vystaviť, je tam sedem nezmyselných potvrdení, ktoré v účastnosti už štát má a mohol by si ich sám pozrieť. My niektoré z týchto potvrdení odstraňujeme a dávame ich ako čestné prehlásenie, lebo definovali sme to ako duplicitné vystavovanie jednotlivých ukazovateľov.
Keďže, tak ako som hovoril, pre zamestnávateľov, ktorí zamestnajú viac ako 10 zamestnancov v pracovnom pomere, sa navrhuje osobitná úprava pri overovaní ich spôsobilosti, poskytovania praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania aj na účely preukázania splnenia podmienky počtu zamestnancov, upravujeme tento bod čestným prehlásením, aby to bolo jednoduchšie, aby naozaj aj malá firma, ktorá má iba do 10 zamestnancov a mala by záujem o jedného alebo dvoch žiakov zo školy, si týchto žiakov mohla z tej školy na prax zobrať, či už v 2., alebo 3. ročníku, podľa požiadaviek.
Ja by som možno ešte chcel aj vyjadrenie, ktoré sme doteraz nedali, že či mladý človek, ktorý nemá ukončenú povinnú školskú dochádzku, môže chodiť niekde praxovať a môže tam vykonávať činnosť, lebo neviem si predstaviť 14-, 15-ročného človeka, ktorý príde do kuchyne a bude tam rezať alebo ho postavíte k nejakému stroju a budete zaňho niesť aj zodpovednosť, takže ako sa k tomu postavia aj inštitúcie, ktoré sme oslovili. Aktuálne, čo som už spomínal, žiak zapojený do systému duálneho vzdelávania môže prestúpiť na inú školu alebo na iný študijný či učebný odbor len so súhlasom zamestnávateľa, čo je absolútne nepredstaviteľné, aby sa mladý človek, ktorý ešte nenastúpil do školy a k 31. augustu podpíše učebnú zmluvu ohľadom odboru, o ktorom nie je ešte presvedčený a musí si ho v 1. ročníku reálne ochytať, aby mu bola zakázaná možnosť prestúpiť na iný odbor, resp. aj na inú školu. Toto je ďalšia vec, ktorú odstraňujeme.
Potom sú to veci ekonomické, a to, že návrh zavádza pre ministerstvo v spolupráci s ďalšími inštitúciami vypracovávať časové rady priemerných miezd a priemernej nezamestnanosti absolventov jednotlivých škôl a jednotlivých študijných a učebných odborov, to bude návrh zákona, ktorý prinášame, po tomto budem o ňom rozprávať. Je veľmi dôležité, aby sme poskytovali informácie školám, či už školských poradcom, alebo jednotlivým organizáciám, aby vedeli sa mladí ľudia rozhodnúť, čo sa týka ich budúcnosti.
Návrh zákona tiež dopĺňa povinnosť ministerstva informovať žiakov, ich zákonných zástupcov a pedagógov o miere nezamestnanosti, čo sa spomínalo, priemerných mzdách absolventov podľa škôl a jednotlivých študijných a učebných odborov. Ide o krok smerom k znižovaniu informačnej nerovnosti v školstve, ktorá je absolútne šialená v porovnaní s ostatnými krajinami, a hlavne tieto informácie môžu byť použité pre potreby škôl, učiteľov, rodičov alebo žiakov.
Verím, že tento krok a táto novela bude tým prvým krokom na to, aby sme uvoľnili duálne vzdelávanie, aby nabralo naozaj na obrátkach, aby sme sa potom mohli rozhodovať ďalej a nie nezmyselne investovať ďalšie financie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem aj za pomerne obsiahly výklad všetkých zámerov, ktoré predkladáte, myslím teraz v množnom čísle ako všetci navrhovatelia.
Chcel som sa tak aj opýtať a hneď potom aj skonštatovať, ale najprv sa opýtať, že či si nemyslíme alebo či si nemyslí viac ľudí v tejto sále, že pokiaľ je nejaký systém zle nastavený, či jeho výsledky stoja za to, aby sme ho udržiavali vôbec pri živote. Kladiem veľmi vážnu otázku. Myslím si, že pán poslanec trafil naozaj výrazne klinec po hlavičke tým, že povedal to hlavné, prečo naozaj školy nejdú do toho, pretože sú krátené na tých financiách, čo je absolútne pre nich demotivačné a nedáva to zmysel. Teda zmysel to dáva iba jeden jediný, že naozaj sme v tomto štáte naučení, že chceme mať všetko asi lacno a očakávame, že ak do niečoho neinvestujeme, že sa to nejak spraví samo. No nespraví sa to samo.
A tiež mi nie je jasné, prečo tie firmy samotné nejdú a nevykonávajú aktívnejší marketing, aktívnejšie kampane po školách, aby presvedčili tých žiakov, že napríklad obrábať na CNC strojoch je zárukou a predpokladom pre lepší život. Prečo sa spoliehajú stále na štát? Asi sme si ich to tak naučili.

Pán poslanec Kollár.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Gröhlingovi za predložené návrhy zákonov. Aj my vidíme budúcnosť v duálnom vzdelaní alebo vzdelávaní, nesmieme mu klásť polená pod nohy a vytvárať prekážky, teda v tomto prípade hlavne finančné. Musíme sa pozrieť na nemecky hovoriace krajiny, kde tento duálny systém v školstve majú zavedený a je tu podstatne nižšia nezamestnanosť mladých ľudí, ktorí končia školu. Poväčšine už vedia, kam pôjdu do zamestnania, a sú na toto povolanie pripravení. Nesmieme zísť z tejto cesty a musíme ho zaviesť aj u nás, aby sme dali mladým ľuďom väčšiu šancu na uplatnenie sa na trhu práce. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Rovnako by som chcel podotknúť, že všetci sa snažíme v teoretickej rovine presadzovať záujem o vytváranie duálneho školstva a na druhej strane znižujeme normatív pre školy, ktoré majú dodávať nových pracovníkov. My si uvedomujeme, že zamestnanosť u nás klesá, ale tá štruktúra tých alebo potreba tých nových zamestnancov, ktorých budeme potrebovať, bude úzko špecializovaná na to, kam sa vyvíja naša ekonomika, to je momentálne, pokiaľ sa nemýlim, automobilový a elektrotechnický priemysel. A myslím si, že tieto školy by mali práve dodávať zamestnancov pre tieto obory ekonomiky, ktorú máme.
A my ako za stranu SME RODINA určite podporíme návrh zákona, ktorý predložil pán poslanec, resp. skupina poslancov okolo pána poslanca. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ku kolegovi Sopkovi, naozaj je veľmi dôležité, aby sa ministerstvo rozhodlo, že či chce pokračovať v tomto projekte, alebo nie. To je alfa, omega. V súčasnosti ale my môžme iba pripomienkovať jednotlivé veci alebo dopĺňať ich k tomu zákonu, ktorý je. Takže k tomu sa snažíme. Je to na nich, aby sa rozhodli, že či chcú ísť touto cestou, alebo nechcú touto cestou, hlavne keď pôjdu tou, hociktorú si vyberú, tak nech nerozprávajú striktne mladým ľuďom, nech neregulujú, že ty sa rozhodneš v pätnástich rokoch, že budeš murár, tak budeš murár počas celého života, nedáme ti žiadne iné vzdelanie. Všetky ukazovatele, ktoré sú, či už ekonomické, hovoria, že to menenie zamestnania a nálad sa znižuje od desiatich rokov, momentálne sme niekde na šiestich rokoch, že každých šesť rokov človek určitým spôsobom sa posunie ďalej.
A ďakujem kolegovi Kollárovi aj za podporu, lebo vyslovil jednu dôležitú vec, a to je nemecký systém, ktorý sa snažili autori zákona, ktorý priniesli pred dvomi rokmi, určitým spôsobom okopírovať a okopírovali ho tak, že u nás nefunguje. Potom neviem, čo urobili, lebo ten projekt, do ktorého investovali na kopírovanie toho nemeckého, stál 44 mil. v predchádzajúcom volebnom období.
Ďakujem.