17. schôdza

Ďakujem. A ja už len dodám, že, a dúfam, že to raz spoločne presadíme, ale ďakujem pani podpredsedníčke, že spomenula aj pána Ledeckého, lebo ten, to je skutočne mág na túto problematiku. To, čo sa podarilo jemu v Hrhove, to sa podarilo len v máloktorých obciach na Slovensku. A je pravda teda, že on hovoril, že neexistuje také jednorazové riešenie, že urobíte toto a zrazu je ten problém vyriešený, ale že tá jeho filozofia alebo politika sa skladá z desiatky malých krokov. To budenie je jeden, komunita, dobrý riaditeľ v škole, že to je vlastne taký celý systém. A máloktorému z tých ostatných starostov, ktoré majú podobné zloženie v tých osadách, sa teda podujme na to, aby urobil všetky tieto jednotlivé kroky, ktoré vedú k tomu úspechu, lebo len založiť tú obecnú firmu, to nestačí. Musíte k tomu urobiť aj celú tú infraštruktúru. No takže to by som bola najradšej, keby áno, keby to riešenie prišlo zdola, aby sme mali osvietených starostov, osvietených primátorov, ktorí, ak takéto mestské časti alebo obce majú, aby to riešili tak, ako práve tento pán Ledecký, ktorý nám všetkým môže byť príkladom. Žiaľ, zatiaľ sa nám to až tak nedarí. A teda ten jeden krok, povedzme si, že zhora, je, áno, dať tú povinnosť pre tie trojročné deti, aby sme ich dostali, aspoň časť z nich, aby sme ich dostali do škôlok.
Ďakujem.

Pán poslanec Mazurek.

Pani podpredsedníčka Nicholsonová, ja nemôžem povedať, že by som s vami vcelku nesúhlasil, dokonca sa našli aj dva prípady vo vašom prejave, s ktorými musím úplne súhlasiť. V prvom tom z nich ste hovorili o tom, že v prípade tohto návrhu zákona nesmiete byť liberálka, ale musíte použiť zdravý rozum, to sa mi naozaj páčilo, pretože ste v podstate liberálne myslenie postavili do opozície k zdravému rozumu, s čím naozaj musím súhlasiť.
No a druhá vec, o ktorej ste hovorili, je, že tento problém, problém týchto cigánskych komunít a týchto asociálov sa nerieši, dlhodobo nerieši a jednoducho sa to stále zhoršuje. Ja už sedím v tomto pléne viac než rok a stále sa tu vedú len reči, reči dookola, neskutočne, neustále, bez prestávky a naozaj sa nepohlo vôbec v ničom. A keď to pôjde takto ďalej, verím tomu, že ani za 20 alebo 30 rokov by sa to vôbec nepohlo, vôbec nijakým smerom. A nemôžete sa diviť ľuďom na východe a strednom Slovensku, že jednoducho už na to nemajú nervy, že im tie nervy došli a že proste vám, štandardným politikom, nedôverujú.
Ďakujem.

Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Ja len na úvod, že všetci sme tu noví, väčšina z nás je tu nových, niektorí predkladáme zákony na riešenie rómskeho problému, niektorí o nich len hovoríme.
Pani kolegyňa, nemôžem súhlasiť s jednou vecou, čo ste vraveli, že starostovia majú byť nápomocní a treba od nich nejaké tie informácie, rady. Tam je ten veľký problém, že v obciach, kde je zastúpená rómska komunita, starostovia nie sú objektívni, pretože v dnešnej dobe sú, bohužiaľ, rómske hlasy častokrát rozhodujúce. A hovorím bohužiaľ preto, pretože starostovia v týchto obciach nie sú ochotní robiť tzv. také že nepopulárne kroky.
Len veľmi stručne vám poviem príklad. Bola obec, kde bol 8 rokov starosta, ktorý im dal svätý pokoj. Nebudili ich, ráno za nich zamestnanci obecného úradu podpísali takú prezenčku na tie aktivačné práce, malé obecné služby alebo neviem čo všetko možné, 8 rokov mali pokoj. Potom tam nastúpila iná starostka, ktorá ich zrazu začala každé ráno naháňať po osade, každé dve hodiny ich kontrolovala, či vykonávajú prácu, ktorú im zadelila, museli tam byť do pol štvrtej alebo neviem do ktorej presne. No tak samozrejme sa jej to vypomstilo tým, že v ďalších komunálnych voľbách títo voliči urobili tzv. kolotoč, vynášali hlasovacie lístky a takýmto spôsobom túto zlú starostku, ktorá ich nútila, si dovolila ich nútiť, aby robili nejakú prácu, tak jednoducho ju prehlasovali.
Čiže na starostov by som sa veľmi neobracal, oni častokrát sú radšej ticho, lebo sú to hlasy.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Moje prvé pracovné miesto bolo práve na Luníku 9, ktorý ste spomínali. Osemnásť rokov som učil na škole, kde je táto menšina. Priznám sa, som skeptik na hocijaké opatrenia. Ťažko sa totižto prevychová neprevychovateľné. Za tých celých osemnásť rokov v tej obci, kde som učil, bolo s tou menšinou, aj nie so všetkými, ale veľkou časťou, iba jedine sa to podarilo novému farárovi, čo osobne považujem za menší zázrak. Ďakujem za slovo.

S reakciou pani podpredsedníčka Nicholsonová.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Remišová, áno, je to častokrát na samospráve a smutné je, že my tu môžeme prijať sebalepší zákon, akýkoľvek, pokiaľ nie je spolupráca zodpovedného, zodpovedného starostu alebo starostky, tak sa nám to všetko rozsype.
Pán poslanec Pčolinský, to je sčasti odpoveď aj na vás. Ja s vami úplne súhlasím, máme kopec starostov a primátorov, ktorí sa stali rukojemníkmi voličov z tých segregovaných rómskych osád. To je ťažko povedať. Potom máme zase veľmi kvalitných starostov, ktorých by bolo najlepšie naklonovať, ale s týmto my proste nepohneme, hej. Tam ten volič sa k tomu musí postaviť zodpovedne a musí jednoducho voliť takého, ktorý nie je populista a nepôjde mu proste iba o zachovanie si tej stoličky, ale ako v rámci toho štvorročného volebného obdobia aj niečo naštartuje, minimálne naštartuje.
No, pán poslanec Mazurek a pán poslanec Mizík, ja som si najprv myslela, že na vás vôbec nebudem reagovať, ale je tam na čo reagovať. Viete, ja sa vôbec nečudujem, že ľudia na východe sú znechutení a že proste neveria v riešenia. Tých sľubov bolo naozaj povedaných už strašne veľa, vlastne všetky vlády od 89. alebo samostatného Slovenska, proste sľubovali, že s tým pohnú, nikto nič neurobil. To sčasti súvisí s tým, čo som povedala, že na tom si nemôžete získať body. Vy môžte iba začať nejaké riešenia. Ale ja sa čudujem tým ľuďom, že veria tomu, čo im sľubujete vy, lebo to sú skratkovité a nereálne riešenia, jednoducho. Pretože každý, kto hovorí, že to dokáže vyriešiť zajtra, klame. A chápem, že kde zlyhávame my, tak tam potom nastupuje fašizmus. A je naša úloha, aby sme to nejakým spôsobom zvrátili.

Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.