17. schôdza

Ďakujem za reakcie. V prvom rade chcem povedať, že špeciálne školstvo nie je nepriateľom rómskych detí, a teda stojím si za tým, že ak dieťa má mentálnu retardáciu, tak špeciálny pedagóg je ten najlepší pedagóg pre to dieťa. A ak máme pripravené podmienky na vzdelávanie v bežných školách, tak, a dieťa nemá mentálnu retardáciu, tak samozrejme, aj ja som chodievala do triedy, kde sme mali Rómov a nemala som s tým vôbec problémy a brali sme to ako súčasť nášho života. Nikto sa nad tým nezamýšľal. Takže určite je, nie je dôvod na to, aby sme odsudzovali špeciálne školstvo, ktoré naozaj mnohokrát možno práve zachraňuje tie nedostatky aj rodinného prostredia, ale aj ľahkej mentálnej retardácii, alebo hraničného páska mentálnej retardácie. Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, chcete za...? Nech sa páči.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem vám za všetky inšpirácie a podnety. Takisto ďakujem aj kolegom Martinovi Poliačikovi a Lucii Nicholsonovej, ktorí, ako povedali, túto tému priam zdvihli zo zeme. A je to tak, ako povedala pani podpredsedníčka, toto skutočne neni téma, na ktorej by politik získaval politické body, skôr na opačnom, na opačnom postoji tieto politické body si strany získavajú. Stačí si pozrieť vyjadrenia tuto kolegov z ĽS NS alebo aj strany SMER a spôsob ako, ich rétoriky smerom k rómskej problematike.
A keď už som začala túto tému listom týchto dvoch učiteliek, ktoré skutočne, by som bola veľmi rada, keby sa im znovu dostalo, aj tomuto problému, pozornosti, akú si zasluhujú. Ja by som chcela aj zakončiť ich záverom listu, čo povedali.
No a ony na záver toho listu píšu toto a v roku 2012: "Máme obavy, kam až táto, niekde už teraz neúnosná situácia dospeje pri pokračovaní tohto dlhodobo neriešeného a odsúvaného problému a dysfunkčného sociálneho systému. Čoraz častejšie berú spravodlivosť do rúk samotní občania. Politici a vláda dlhodobo ignorujú a alibisticky tolerujú konkrétne problémy súčasnosti, morálny úpadok, sociálnu nespravodlivosť, nevymožiteľnosť práva, pozitívnu diskrimináciu. Reakciou spoločnosti vrátane detí je apatia, neznášanlivosť, vandalizmus, agresivita, rasizmus až neonacizmus, útoky a nenávisť na oboch stranách. Ak naďalej sa bude prehliadať táto skutočnosť, čoraz väčšiu podporu budú získavať v politickom spektre strany blízke krajnej pravici a extrémistické skupiny, ktoré v čoraz väčšej miere podporujú a uznávajú okrem dospelých dokonca aj stále mladšie deti. Naozaj chcete občianske nepokoje či vojnu? Lebo máme pocit, že tam to smeruje."
A toto napísali tie dve učiteľky z Dobšinej v roku 2012. Takže opätovne vyzývam vládnu koalíciu, aby tento problém riešila a aby, teraz vidíme, že to, čo ony napísali, sa o päť rokov neskôr aj uskutočnilo. A ešte raz teda vyzývam vládnu koalíciu, aby tento problém urýchlene riešila, pretože svojou nečinnosťou len podporuje nárast extrémizmu v našej spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Pán spravodajca? (Nesúhlasná reakcia.) Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. Návrh zákona má tlač 522, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 538. Dávam slovo poslancovi Martinovi Feckovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z., tlač 522.)

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predložil v mene svojom, mojich kolegov z hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, novelu zákona o pozemkových spoločenstvách. Keď som mal tú česť byť pri sčasti tvorbe zákona o pozemkových spoločenstvách starom, ktorý bol pod č. 181/1995, tak keď sme ho začali uvádzať do praxe zisťovali sme, že je tam dosť veľa anomálií a museli ako pracovníci štátnej správy sa v mnohých prípadoch pýtať ministerstva, ako to ten zákonodarca myslel. Takže mali sme trošku s tým problém, ako to realizovať v reálnom živote. Samozrejme, boli to 90. roky nevedeli sme ako, čo, kde, jak päť rokov po revolúcii. Takže každý sme mali z toho menšie zmätky v tej hlave, ako to vlastníctvo dobre usporiadať. Ale každopádne vyzerá, že tento zákon postupom rokov bol doslova že už vágny a fádny.
A bol som veľmi rád, keď ministerstvo oznámilo, že v minulom volebnom období chce dať novelu, respektíve chce zrušiť zákon a vytvoriť nový zákon. Musím povedať, že zo strany pozemkových spoločenstiev, to znamená urbariátov, komposesorátov a iných právnych útvarov, ktorých na Slovensku máme okolo 3,5-tisíc, to znamená, skoro v každej obci, kde sú aj dva, tri menšie, väčšie urbariáty, sa to stretlo s dosť veľkou odozvou. A boli sme naplnení takou, by som povedal, že možnože aj takou, aj takou hrdosťou, že konečne im svitlo a poďme urobiť zákon, ktorý bude realizovať v tej praxi to, čo asi urbariátnici alebo tí pozemkoví spoločníci chcú a budú realizovať.
Keď som ho videl, v akom rozsahu a v akom znení prišiel do parlamentu, tak som bol zhrozený, pretože jedna, a to bola tá najzákladnejšia vec, ktorú ja hovorím, že pri urbárskych a pozemkových spoločenstvách musíme akceptovať a mať ju v tom zákone, bolo predkupné právo. Predkupné právo tých spoločníkov v urbárskych a pozemkových spoločenstvách, aby mohli kúpiť keď niekto z podielnikov si povie, že chce ho predať. A predstavte si, či veríte, či neveríte, môžte si to overiť na internete, v pôvodnom znení takýto bod, paragraf v novom zákone chýbal.
Ja som vtedy to zdôvodňoval, že dávame znovu veľkú možnosť, že príde sem nejaký, teraz si vymyslím, Francúz a si povie: aha, krásna dubina, no jasné, super, tak dobré by bolo do drevo mať vo Francúzsku, že? Tak príde na urbár a skúpi od babky, od dedka podiely bez toho, že by niekoho sa pýtal, pretože od mája 2013 do marca 2014 vôbec to predkupné právo v tom novom zákone nebolo pojaté, takže on v tom čase kľudne mohol prísť, skúpiť tieto podiely a potom prísť ku predsedovi urbariátu a povedal, že ja som majiteľom prevažnej väčšiny, ja budem rozhodovať, čo sa v tom lese bude diať. Príde, vyrúbe ho za dva týždne, medzitým príde lesný úrad, dá mu pokutu 10-tisíc. Ten mu dá ešte ďalších 20-tisíc, nech sa páči, nemám problém. Drevo bude vyvezené do Francúzska, tam my už vieme, čo s ním máme urobiť, a potom povie, že zruším urbár. ´Slováci, ďakujem, ruším urbár, tešilo ma, prídem o 100 rokov, moje deti prídu a vyrúbeme ďalších, ďalšie duby, ďalšie kubíky dreva.´
To znamená, to predkupné právo, áno, musím priznať, že po našej interpelácii, respektíve po našom nátlaku som prvýkrát na sneme v Košickej Belej, kde bol snem neštátnych vlastníkov lesov, to znamená urbárnikov a iných spoločenstiev, som prvýkrát počul zo strany vládneho poslanca vtedy strany SMER, že sa verejnosti o-spra-ve-dl-nil. Odvtedy som takúto, takého ospravedlnenie pri iných zákonoch nepočul. Áno, ospravedlnil sa a povedal, že urobili chybný krok, keď túto časť tam nedali, o predkupnom práve, a že to opraví. Vzal som ho za slovo, boli sme tam my z hnutia Obyčajní ľudia a on tam bol a musím povedať, že áno, slovo dodržal a v zákone o ochrane pôdneho fondu nepriamou novelou v marci 2014 urobil aspoň čiastočne zadosť tomuto predkupnému právu a dal do príslušného paragrafu, hovorím nepriamou novelou do toho zákona 97, aj predkupné právo. A momentálne do dnešného dňa je toto predkupné právo tam v takom znení a vydaní, ako ho on dal.
A musím povedať, že pre mňa to je nepostačujúce, pretože on to predkupné právo chápe tak, že ak chcete predať svoj podiel, tak musíte ho ponúknuť cez výbor, cez výbor. A keď výbor je zaujímavo zohratý, tak ten výbor možnože ani nepovie ďalším, že: tak počúvajte, tento tu chce predať, čo vy na to členovia urbariátu alebo pozemkového spoločenstva? Takže ja som to hneď kritizoval, že chcem úplné predkupné právo, jak to bolo niekedy v tom starom zákone, pretože to garantuje, že osloví ten, kto chce predávať svoj podiel, všetkých členov spoločenstva a budú vedieť, že keď sa mu do 30 dní nevyjadria, tak prakticky môže to predať, komu chce.
Mnohí ma napádali, že ale však čo keď je mŕtvy, je nebohý? Vážení, uvedomte si, že pokiaľ niekto zomrie a neni dedičské konanie na daný podiel, hovorím o pozemkových spoločenstvách, tak hovorím o tých podieloch, ktoré sú tam, a je to aj vo všeobecnosti, tak za ten čas, pokiaľ to dedičské konanie neprebehne, zastupuje Slovenský pozemkový fond. Ešte raz, zastupuje Slovenský pozemkový fond ako neznámeho vlastníka, kde máte potom tých domnelých vlastníkov, akože tých dedičov, ktorých ale vy neviete, ako sa to dopadne na dedičskom konaní, či to zdedí jeden alebo pätnásti. Takže prakticky stále niekto je zodpovedný za ten podiel, za to vlastníctvo, ktoré je tu na Slovensku reálne držané.
Takže samozrejme som reagoval už vtedy, že chcem to predkupné právo, a dávali sme s kolegom Mičovským novelu tohto zákona 90/2013 o pozemkových spoločenstvách a dnes tu pred vami nepredkladám nič iné, len to isté, resp. ešte niečo vynovené, kde v 36 bodoch sa snažíme došperkovať to, čo tvorcovia nového zákona o pozemkových spoločenstvách nezvládli v roku 2013.
Nie je to z mojej hlavy, Fecko nezvykne tárať a vyťahovať si svoje vedomosti z prsta. Oslovil som vtedy 2-tisíc urbariátov, keď som zákon tvoril. Odpovedalo mi zhruba 400, plus-mínus, a z týchto ich odpovedí mi vyplynulo asi 36 mojich pozmeňujúcich návrhov, ktoré som aplikoval do mojej nejakej novely zákona o pozemkových spoločenstvách.
Keď som to predložil prvýkrát, bolo to hneď tesne po tom marci 2014, pani Košútová tam hore sedela, ma zahriakla, poslankyňa vládnej strany SMER, že: pán poslanec, to neni pozmeňujúci návrh poslanca, to je vládny návrh. Ja hovorím, pani kolegyňa, mne je to jedno, ako to pomenuješ, ja tu riešim problémy, ktoré vidia urbárnici, a či to bude dávať vláda alebo poslanec, vláda sa k tomu nemá, tak dávam to ja ako poslanec, lebo sa jej zdalo, že 36 bodov je na poslanca až-až-až. Tak ja som povedal, či to bude dávať 150 bodov alebo 12 bodov, ale pokiaľ sú problémy, tak musím riešiť všetko. Takže snažil som sa vyriešiť to, čo mi prišlo mailami aj osobnou poštou.
Samozrejme, žiadny zákon neni dokonalý, neni vyšperkovaný do tej dokonalosti. Aj tu je veľa podľa mňa ešte ďalších podnetov, ktoré by sme mohli riešiť. A budem veľmi rád, keď to v druhom čítaní aj vy, z vašich lavíc, keby sme to posunuli, páni poslanci, hlavne z koaličných rád, ktorých tu vidím momentálne troch v pléne, a za mnou je pán Bugár, takže štvrtý do partie, a aby ste, a piati ste, dobre, ste piati, tak aby ste prakticky pouvažovali, či ešte nevyšperkujete môj návrh. A budem veľmi rád, keď ho vyšperkujete a ho posunieme do ďalšieho čítania.
Takže prvý môj pozmeňovák je asi ten bod hlavný. Je v tom, aby bolo predkupné právo, tak ako má byť aj v tom bežnom občianskom živote, aby bolo úplné. Druhý bod, pre ktorý som to dával, bolo to, že v tomto zákone novom, ktorý bol prijatý, si predstavte, že znovu drobíme pozemky. Každý ma tu presviedča, treba spájať v tejto republike. Treba spájať koalíciu, treba spájať obce do väčších celkov, treba všetko spájať, a oni vám v zákone o pozemkových spoločenstvách pri deľbe podielu, kde zákon 180 hovorí, že pri úkone, ktorý sa deje s danými podielmi, môže vzniknúť minimálne pri lesnom pozemku 5-tisíc metrov plocha, keď bude nižšia pri tom podiele, tak platíš nejakú pokutu u toho notára alebo na tom súde, tak oni v zákone o pozemkových spoločenstvách, predstavte si, dali, že z tých 5-tisíc ideme na 2-tisíc metrov. A ja som sa ich tu pýtal: vážení, vy viete počítať? Viete počítať? Čo je viacej, 5-tisíc alebo 2-tisíc? Drobíte alebo kumulujete do väčších blokov? Tak sa ma tu snažili presvedčiť, že nie, toho sa netýka, to je kumulácia. Ja hovorím, neblbnite, neblbnite. Takže hneď môj druhý pozmeňovák bol, že tých 5-tisíc metrov štvorcových lesných pozemkov musí byť aj v zákone o pozemkových spoločenstvách, a pokiaľ pôjde nižšie, keď budú nejak dediť, tak budú musieť zaplatiť nejakú štátu pokutu za to, že drobia aj v pozemkových spoločenstvách. Urobila sa dvojkoľajnosť, ktorá bude robiť v praxi problémy a aj robí.
A tretí bod, pretože ďalšie body, lebo je ich zhruba dvanásť, potom priamo v rozprave by ste mohli reagovať, a tretí bod, ktorý si dovolím teraz tu zacitovať z našej novely zákona 97/2013 o pozemkových spoločenstvách, je ten, že v starom zákone, v tej 181-ke bolo, že pokiaľ idete do likvidácie, že chcete zlikvidovať urbariát alebo chcete zmeniť napríklad na obchodnú spoločnosť alebo inú spoločnosť, tak aký počet hlasov potrebujete mať. V starom zákone to bolo dve tretiny, minimálne dve tretiny. Viete, čo dali do nového? Päťdesiat percent minimálne. Pri tak vážnom momente, ako zrušiť urbariát, že ho rozpustím alebo zmením na inú, inú formu, iba 50 % stačí? Tak pre mňa nie a pre mnohých tých, ktorí mi písali, že je to tiež blud, z tých pozemkových spoločenstiev. Tak znovu chcem opätovne vrátiť, aby keď takéto formy sa tam budú diať, alebo likvidácia urbariátu, aby dve tretiny minimálne rozhodovali o tom, lebo to je veľký zásah. A pozemkové spoločenstvá nevznikli preto, aby si z toho robil niekto trhací kalendár, ale Mária Terézia a ďalší po nej urobili z toho to, aby tí ľudia, ktorí nemali a boli bezzemkovia, aby mali kde chovať kravy a dobytok a ako to seno dorábať pre svoje účely. To nebolo tak, že v Trenčíne budete mať, v Prešove takisto podiel v urbariáte. No, nebudete mať, lebo tá komunita, ktorá tam žila v tej obci, tak tá dostala do svojho vienka a tá si to musí chrániť.
Takže toto sú zhruba tri moje zásadné veci, ktoré dávam v tom, a ďalšie by som chcel povedať potom v rozprave, aby ste mohli, samozrejme, kolegovia reagovať.
A predkladaný návrh zákona nemá dopad na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Takže toľko v úvodnom slove a ďalšie veci by som rozviedol v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Pčolinskému. Nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k tomuto návrhu uvedeného zákona, tlač 522. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, že okrem navrhovateľa, kto sa hlási do rozpravy? (Reakcia predkladateľa.)
Pán poslanec, nie ste prvý rok poslancom. Viete, že keby boli písomné, musia to doniesť vtedy, keď začneme rokovať o tomto bode. Nakoľko mi nič nedoniesli, predpokladám, že takže nikto sa nehlási do rozpravy. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.
A nech sa páči, samozrejme, máte slovo, ako spravodajca ste sa prihlásili. Áno, do rozpravy.

Ako navrhovateľ. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Neberte to osobne, ale proste stále zvyknete hovoriť, že do písomnej sa nikto neprihlásil, tak otváram ústnu. Takže dal som to takto, že áno, to mi tam chýbalo, ale neberte to ako kritiku. V dobrom to som myslel, aby sme tento proces mali jednoznačný.
Takže dovoľte, aby som uviedol ďalšie moje pozmeňujúce návrhy, ktoré myslím si, že tento zákon o pozemkových spoločenstvách by mali zlepšiť, resp. uľahčiť prácu v reálnom živote týmto pozemkovým spoločenstvám.
Takže ďalší bod, ktorý som si dovolil v novele zákona uviesť, je, že pokiaľ spravuje, lebo viete ako, v pozemkových spoločenstvách máme aj Slovenský pozemkový fond, ktorý spravuje pôdu štátu a neznámych vlastníkov. Mnoho urbariátov máme takých, kde máme neznámych vlastníkov, a tým pádom Slovenský pozemkový fond tam spravuje niekedy veľmi zaujímavé percentá celého urbariátu. A v zákone sa píše, že takýto podiel, ktorý má štát, resp. ho spravuje a chce ho predať, Slovenský pozemkový fond nemôže odkúpiť spoločenstvo. Tak sa pýtam, to je čo za anomália? Veď predsa v prvom rade to musí tí miestni dostať, až potom to musí ísť von.
Takže dávam, že pokiaľ Slovenský pozemkový fond sa rozhodne predávať svoj podiel, tak môže ho aj spoločenstvo kúpiť, aby to prakticky fungovalo normálne ako to má byť, že by to ostalo vo vnútri toho spoločenstva. Nieže tam prídu zase nejakí cezpoľní a budú tam robiť nám rôzne vylomeniny, ako sa hovorí. Takže dávam, aby možnosť odkúpenia bolo aj spoločenstvom, keď Slovenský pozemkový fond bude toto predávať.
Ďalší bod, ktorý možnože sa zdá niekomu nevýrazný, niekomu banalita, ale pre niektoré spoločenstvá dosť významný, je ten, že nie každé spoločenstvo má 300 členov alebo 800. Máme tu aj spoločenstvá, ktoré majú 20, 50, 30 členov. Ja som tiež členom takého spoločenstva, kde máme 33 členov. A pri počte členov výboru, ktorý nám deklaruje ako zákon, kde musíte mať minimálne päť členov, a ešte máme tam nejakú dozornú radu, ktorá má tri až päť členov, to znamená, to je ďalší počet členov, tak u tých malých urbariátov bude každý druhý funkcionár.
Tak zdá sa mi trošku také akože na hlavu, s prepáčením, tak som dával, že minimálny počet je 3, samozrejme, možno to doplniť v druhom čítaní, že pri tých nižších spoločenstvách, dajme tomu, že do 50 členov alebo nejak tak, ale nemôže predsa každý druhý funkcionár v danom spoločenstve. Zdá sa mi to trošku nelogické. Takže dávam, že minimálny počet je traja členovia do výboru.
Ďalej, v zákone sa hovorí, že nemôžte kandidovať dvakrát po určitej dobe. Sa pýtam prečo? Keď ste veľmi dobrý a je spoločenstvo s vami spokojné, to je jedno, či ste vo výbore, či ste predseda alebo ste v dozornej rade, prečo by ste nemohli dvakrát kandidovať na tú istú alebo aj inú funkciu? A možnože aj viackrát. Takže zavádzam, že opätovná kandidatúra je umožnená, pokiaľ, samozrejme, kandidát prejde.
Ďalšia vec, ktorú tu dávam, vekovú hranicu členov, ktorí idú do nejakých tých dozorných, správnych a iných rád a do vedenia pozemkových spoločenstiev, dávam hranicu 18 rokov. Myslím, že má to svoju logiku a tak by to asi malo fungovať.
Ďalšia vec, vôbec v celom zákone sa nespomína, o hmotnej zodpovednosti tých, ktorí tie pozemkové spoločenstvá vedú. Tam je to dosť tak fádne napísané, tak sme to s kolegom Mičovským svojho času vyšperkovali a dávame tam takú, by som povedal, že dosť hutnú časť, že za čo je zodpovedný či už ten predseda alebo to predstavenstvo, resp. to vedenie, ktoré riadi to pozemkové spoločenstvo. Takže je tam aj o tej hmotnej a inej zodpovednosti. Nemôže to byť iba tak, že si ho tam rozoberú a nikto nič, pretože oni sú šéfstvo a vy ste iba obyčajní členovia.
Ďalšia vec, ktorá si myslím, že stojí za tú novelu, je taká, že väčšinou tie pozemkové spoločenstvá – neviem, aké máte s nimi skúsenosti, aké nie, ja som v troch takýchto spoločenstvách, takže mám to aj živo, priamo, som v dvoch veľkých, v jednom malom – tak väčšinou sa stretávajú raz za rok. Raz za rok sa to zvolá a tam sa referuje klasicky, čo sme urobili, čo sme neurobili, aké sú podiely, vyplácame, nevyplácame, sadíme, nesadíme, rúbeme, nerúbeme, proste všetko sa rozoberie a jeden bod programu je aj odmena členov výboru, resp. dozornej rady, ktorá tam funguje. A viac-menej sa to dá tak všeobecne, že vy, zhromaždenie, povedzte, či majú dostať alebo nemajú dostať. No, samozrejme, keď máte tam aj cezpoľných, ktorí tam proste prídu a celý rok nevedia, čo sa tam dialo, tak zdá sa mi, že dosť taká ťažká úloha pre týchto, ktorí nevedia, ako sa tu gazdovalo. Tak preto navrhujeme, aby tieto odmeny, ktoré by tam mali byť, či už pre vedenie alebo pre tú nejakú správnu a dozornú radu, aby to bolo tak, že v prípade, že to bude výbor, tak dozorná rada navrhne výboru a, naopak, výbor navrhne dozornej rade, že áno, mali by ste dostať nejakú odmenu, lebo ste robili tak alebo tak ste nerobili. A, samozrejme, na tom verejnom zhromaždení, ktoré bude tých občanov v tom spoločenstve, samozrejme, sa to odsúhlasí alebo neodsúhlasí. Takže to je ďalší bod, ktorý sme tam dávali.
Ďalší bod, ktorý by som chcel upovedomiť, je ten, že prakticky vy máte, podľa tohto zákona už pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity nemôže existovať. Všetko je s právnou subjektivitou a eviduje sa toto spoločenstvo na lesnom odbore okresného úradu príslušného. A tam sa musia zverejňovať aj určité údaje o vás a jeden z údajov, ktorý by sme tam, samozrejme, tiež mať na webovom sídle, aby tam bolo, kedy, teda v jakom rozsahu a čo vlastne tam všecko o vás by ten človek, ktorý si klikne na vaše pozemkové spoločenstvo mal mať. Takže chceme, aby tam boli údaje, ktoré jednoznačne budú charakterizovať to vaše spoločenstvo. A vy, aj keď ste cezpoľní a nemáte každý deň cestu do tohto okresu, kde máte, alebo do tohto kraja, kde máte vaše to pozemkové spoločenstvo a kde ste členom, aby ste vedeli si aj z tohto nejakého internetového portálu nájsť, čo vlastne to vaše spoločenstvo má, s čím gazduje, koľko má členov a ďalšie informácie. Takže aj tuto sme tam dali túto povinnosť.
Ďalšia vec, ktorá myslím si, že tiež by mala byť nejakým spôsobom ošetrená a dávame ju do novely tohto zákona, deväťdesiat sedmičky, je tá, že pokuta, ktorú dáva lesný úrad, kde je to vymenované v posledných paragrafoch tohto zákona, to znamená, hovoríme o paragrafoch 28 a ďalej, prakticky dávali sme tam ešte jednu takúto, by som povedal, že vsuvku, ak si nesplní povinnosti, ktoré už mu boli pred tým zákonom, respektíve lesným odbor prikázané, že ich má odstrániť. Pokiaľ si tieto nesplní riadne a včas, tiež bude pokutovaný. A toto nebolo v tomto zákone akože pojaté. Tak myslím si, že trošku sme to vyšperkovali aj v tomto úseku, aby sme prakticky mohli takúto nejakú sankciu dať, pretože mnohé urbariáty do dnešného dňa nie sú ešte oživené, vôbec nevedia o sebe. Dostávam mnoho – no mnoho? – niekoľko možnože desiatok listov, kde mi hovoria urbariáty: veď my nemáme majetok, my nevieme čo s tým.
Tak vyzývam aj z tohto miesta, vážení členovia neoživených urbariátov, bolo by dobre, keby ste sa našli v priestore a čase vašej obce, že ste to vy, tí potomkovia tých vašich pôvodných urbárnikov a komposesorátov a iných útvarov, ktoré boli na vašej obci, a že hlásite sa k tomuto urbariátu. Lesy Slovenskej republiky to vykazujú. Väčšinou sú tie lesné ako urbariáty, majú väčšinou lesy, ale sú aj samozrejme pasienkové a iné kombinované. A keď si dobre spomínam, tak štátne lesy to majú akože neštátne-neodovzdané pod kolonkou, ktoré musia spravovať oni. Neberte ma teraz za slovo a hlavne za tú cifru, ktorú poviem. Keď si dobre spomínam pred tromi rokmi to bolo, údaje okolo 150-tisíc hektárov neštátnych-neodovzdaných, to znamená lesov. To znamená, aj tých urbariátov, ktoré sa ne-oži-vili. Tak chcel by som vás vyzvať, lebo prakticky v tomto urbariáte neoživenom gazdujú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, ktorý má to zo zákona, že to musí spravovať. A potom, aby ste neboli v šoku keď zistíte, že Lesy Slovenskej republiky podľa plánu starostlivosti o les začnú ťažbu vo vašom urbariáte, ktorý sa neoživil, a vy keď sa oživíte, budete tam mať iba rúbaň. Takže vás vyzývam, aby ste sa aktivizovali v tých obciach, ktoré nie ste oživené a založili si urbariát, pokiaľ chcete mať tú drevnú hmotu z tohto urbariátu vo vašom mene nejakým spôsobom vyťaženú a na váš prospech použitú. Lebo to je veľký problém, a štátne lesy veľmi radi vám to vyčlenia, pretože mal som tú česť byť a vyčleňovať to zhruba nejakých tých osem rokov.
A chcem vás ešte na jedno upozorniť, že pokiaľ si budete preberať hranice, tak si ich preberte v súradniciach podľa možnosti, dobre? Lebo ísť odovzdávať les, že po potok a po hrebeň ide hranica a tam po ďalšiu tú stŕž, to je veľmi a veľmi nepresné. A mám osobnú skúsenosť s vydávaním lesov pre pozemkové spoločenstvá, kde sme prakticky na konci lesného celku už nemali pre ďalší urbariát čo odovzdať alebo pre ďalšieho vlastníka. Takže potom budem veľmi, teda vás žiadam a prosím, aby ste si to odovzdali v takých súradniciach od toho lesa a prevzali ten les, ktorý bude korešpondovať s vašou vlastníckou hranicou aj na mape, aj v teréne, lebo týmto sa vyhnete ďalším súdnym sporom a iným.
To iba tak na dôvažok k tomuto zákonu, pretože neviem, kedy ho otvorí vláda. Lebo neverím, že tieto listy, ktoré chodili mne, nechodia aj im, aby sme to nejakým spôsobom znovelizovali. A budem samozrejme iniciovať aj to združenie neštátnych vlastníkov lesa pozemkových spoločenstiev, aby iniciovali ministerku, aby aj tento zákon nie iba cez lavicu poslaneckú opozičnú sa dával do pléna, ale aj cez vládu. Lebo myslím si, že tento zákon si zaslúži väčšiu pozornosť, lebo tých spoločenstiev máme na Slovensku, hovorím, tri a pol tisíc. V každej obci ich máme a, teda skoro, a chcem veriť, že bude slúžiť tento zákon výkonu práva, či už lesného alebo pozemkového, v teréne tak, ako mu to v tomto zákone my umožníme.
Takže ďakujem veľmi pekne zatiaľ a končím tak ako stále, že žime tak, aby sme aj chleba, aj neba mali. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Baránik. Nech sa páči.