17. schôdza

Ďakujem pekne. Faktom je, že tie, alebo chudoba, chudoba rodín je na Slovensku úplne jasná. Nie len jednorodičovské rodiny, ktorých sa vlastne zväčša týka aj náš návrh zákona, ale treba doplniť, že aj rodiny s viacerými deťmi sú ohrozené chudobou, a táto skupina takisto narastá. Proste rozmáha sa chudoba aj napriek dobrým ekonomickým výsledkom, napriek výbornému hospodáreniu na Slovensku sa tá chudoba rozrastá. A teraz máme možnosť zvýšiť povinnosť rodiča, ktorý splodil dieťa, a postarať sa o to, aby sa dieťa nedostávalo do väčšej hmotnej núdze ako, alebo biedy, do sociálnej biedy, ako by si samo zaslúžilo. Samozrejme, že deti za nič nemôžu. Väčšinou je to naozaj všetko medzi rodičmi. Tak keď, ak máte problém, že zvyšovanie sumy, tak sa pozrite na to pohľadom dieťaťa. Môže dieťa za to, čo sa medzi rodičmi udialo? No jednoznačne nemôže.
A ešte taká druhá vec, s ktorou sme sa stretali. Že prečo navyšujeme toto minimálne výživné, keď často to minimálne výživné aj tak dostávajú, tí, ktorí nevedia platiť v budúcnosti, hej, že naozaj sú ľudia, ktorí, alebo otcovia, alebo aj matky, ktoré nemajú peniaze, nevedeli by zaplatiť ani to vyššie výživné, nie to toto, tých 27 euro, že 45 eur by už aj tak absolútne nevedeli zaplatiť. Ale to naozaj nemôže byť pohľad na to, ako budeme fungovať v rámci ochrany detí. Musíme sa na to jednoznačne pozerať zo strany detí a to musíme mať jakoby pred sebou ako takú clonu, ktorá rozhoduje pri rozhodovaní. Tí rodičia, ktorí dnes nevedia uplácať minimálne výživné, tak stále to dieťa má šancu, že inštitút náhradného výživného im to doplní. A keď sa rodič spamätá, tak bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pár viet by som chcela k tomu povedať aj ja, keďže pracujem na charite a takmer 20 rokov a naozaj sa stretávame s ľuďmi, ktorí nemôžu vymôcť výživné od teda svojho partnera. Treba povedať dopredu, že hlavne chceme pomôcť jednorodičovským rodinám. A keďže naozaj sa nemôžu dostať k peniazom, tak existujú také tri možnosti, a to je – podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy, exekúcia a teda náhradné výživné.
Ja by som sa zastavila možno pri súdnom konaní o výživnom. V prvom rade každý ten rodič musí podať návrh na platbu výživného, ktoré zašle na súd. Vybavenie žiadosti môže trvať od pár mesiacov až do pár rokov. Problém je napríklad práve pri tom súdnom konaní, ako vravela kolegyňa, že prečo to dávate. Tak je preto, že si partneri robia napriek, a ak sa jeden odvolá, je opäť to pozastavené a ten druhý sa nemôže domôcť toho výživného. Taktiež niekedy súd vyzve teda predkladateľa, aby dodal ďalšie podklady, lebo nie je informovaný, čo všetko môže spadať do tých výdavkov na to dieťa, ako okuliare, alebo ak má nejaký talent, tak ďalšie náležitosti, čo naozaj proces pomerne preťahuje.
Tieto súdne prieťahy trvajú dlho a to najmä v prípade, ak ide o spoločnú domácnosť. To znamená, že nie sú oddelení, vtedy je potrebné vlastne stanoviť tzv. predbežné opatrenie. Súd určí od toho momentu hneď určitú sumu a tu sme pri meritku veci. Ak to minimálne výživné je 27,13, tak bolo by vhodné, pokiaľ tie procesy prebehnú, aby boli aspoň vo výške 45 eur, lebo ak berieme do úvahy, že obedy v škole pre deti stoja okolo 21 eur, tá matka má problém uhradiť vôbec tie obedy pre tie deti, a ak do tých 45 ostane ešte určitá suma, tak za tú, ak si to vyskladá, tak je možné, aby niečo ešte zabezpečila. Nie je to výmysel, nie je to politika, je to fakt. Bohužiaľ, je také, boom, aj čo sa týka rozvodov v našej krajine a toto sa stáva bežnou záležitosťou, čiže nie je to len o rodičoch, ktorí majú nízky príjem, ale je to aj o rodičoch, ktorí si robia napriek, a tie prieťahy v súdnom konaní sú náležité. A vzhľadom k tom by bolo vhodné, aby deti mali následne úhradu obedov v škole a ešte nejaká časť peňazí by ostala tomu konkrétnemu rodičovi.
Ak teda sa chce žena domáhať, väčšinou zaberá podanie trestného oznámenia, ale tam je potrebné, alebo teda jednou z podmienok je, ak 3 mesiace v období dvoch rokov si neplnil rodič vyživovaciu povinnosť. A v tom je tiež problém, lebo oni ak časť uhradia, tak už vlastne tá žena nemôže podať teda to trestné oznámenie, lebo nespĺňa túto náležitosť. Avšak v trestnom konaní si nemôžete uplatňovať dlžné výživné ako škodu. Súd môže udeliť v podmienke povinnosť, aby tento rodič platil výživné, ale nemôžte si to uplatňovať.
Takže naozaj to je vec spojitosti situácie, aká je na Slovensku, možno naozaj tých jednorodičovských rodín, možno toho aspektu, ktorý vychádza z rozvodovosti v našej krajine, a je potrebné práve tú medzeru, ktorá nastáva v súvislosti s tou situáciou, práve riešiť týmto spôsobom. A nezaťažujeme verejné výdavky, ale výdavky toho rodiča. To naozaj nemôžme globalizovať veci len v tom, že keďže on nemá 27 eur, tak nebude mať ani 45. Naozaj existuje veľmi široká paleta partnerov, ktorí si robia naschvál, a tie deti naozaj nemajú ani na ten školský obed. A preto by sme mali všetci sa pozrieť na to nie politicky, ale teda to, čo ľudia od nás von očakávajú a očakávajú od nás, aby sme teda pomáhali tým najzraniteľnejším, ktorí sú možno v akútnom nedostatku peňazí, majú problém s bývaním, lebo ak nemajú kde odísť, tak žijú v spoločnej domácnosti a tam sa navaľujú ďalšie a ďalšie problémy v súvislosti s týmto.
Takže ja naozaj poprosím kolegov aj vládnej koalície, aby teda pochopili zámer, na ktorý som myslela aj pri tom, keď som sa stretávala s týmito ľuďmi. A vítala som aj predloženie zákona SME RODINA o exekúciách, lebo to je tiež jedna z možností ako sa domôcť práva. A myslím si, že ak by sme upravili teda trestné konanie vo veci toho, aby bolo funkčnejšie, myslím si, že aj tých neplatičov by to pohlo niekam inde, ako sú dnes a spoliehajú sa na to, že budeme naozaj rozmýšľať tak, že keď nemá 27 eur, tak nebude mať ani 45, a my ho budeme nechávať vždy v tom systéme patológie, kedy sa nebude starať o vlastné dieťa. Takže vás poprosím o podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Na záver by som už iba zhodnotila. Ďakujem kolegyniam, že sa zapojili do tejto rozpravy. A z tohto, čo pani kolegyňa Gaborčáková teraz hovorila, mne vyplýva, že nedovoľme, aby dieťa bolo, aby bolo, neviem si to slovo spomenúť, rukojemníkom, presne, že nedovoľme, aby bolo dieťa rukojemníkom vzťahov rodičov. Bolo by to smutné, nie pre nás ako dospelých, bolo by to najhroznejšie pre to dieťa. A práve to finančné rukojemníctvo sa u nás deje. To by sme si mali uvedomiť. Takže ak má rodič spor s druhým rodičom, akýmkoľvek spôsobom sa vyzuje z platenia reálneho výživného a dostane tú minimálnu sadzbu, tak viete, že robí to z trucu voči rodičovi, ale nie kvôli tomu dieťaťu. Možnože ten rodič na druhej strane mu kúpi všetko oblečenie, hej, to je jedno, ale je to proste rukojemníctvo dieťaťa. A som presvedčená o tom, že práve aj takýmto jednoduchým návrhom vieme to rukojemníctvo zmierniť. Matka nebude musieť, stáva sa to aj otcom, samozrejme, ale vo väčšej miere matkám, nebude musieť riešiť dilemu, že či obedy, ako to hovorila kolegyňa Gaborčáková, alebo len 50 centov na desiatu, napríklad. Podstatou touto návrhu zákona je zmeniť sumu minimálnej vyživovacej povinnosti z 30 % životného minima, to je 27 eur, na 50 % sumy životného minima, to je 45, aj nejaké drobné, eur. Nie je to vysoká suma, ale zachráni to viaceré jednorodičovské rodiny od úpadku do sociálnej biedy.
Ďakujeme veľmi pekne za podporu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti predstaviť návrh zákona, ktorým sa sprísňujú podmienky pre osobu, ktorej môže byť súdom zverené maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, o podmienku, aby táto osoba nespáchala úmyselný trestný čin. Taktiež sa taxatívne stanovuje povinnosť súdu preskúmať osobu, ktorej súd zverí maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, či nespáchala úmyselný trestný čin a vyžiadala si k tejto osobe odpis z registra trestov.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecnej záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.

Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Dobre, takže ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že väčšine z vás je zrozumiteľné, prečo som predložila do parlamentu novelu zákona o rodine. Rozsahom nie je veľká, no významom je veľmi dôležitá pre ochranu detí, ktoré súdy zverujú do náhradnej alebo pestúnskej starostlivosti.
Priznám sa, že keď som čítala príbehy detí, ktoré doplatili na nejasné pravidlá v zákone, tak mi behal mráz po chrbte. Pripomeniem vám ich.
Prvý prípad. Jeden a polročná Simonka zomrela násilnou smrťou v pestúnskej rodine vo Veľkom Šariši. Z jej smrti bol obvinený profesionálny rodič, konkrétne otec v pestúnskej rodine. Lekárska správa hovorila, že dievčatko trpelo a malo viaceré vnútorné poranenia.
Druhý prípad. Dve maloleté dievčatká roky zneužíval muž z okresu Levice. Jedna z nich bola zverená do pestúnskej starostlivosti a druhá do starostlivosti ako náhradnému profesionálnemu rodičovi.
Tretí prípad. Jedenásťkrát súdne trestanému človeku za majetkovú a násilnú trestnú činnosť bolo do náhradnej osobnej starostlivosti zverené maloleté dievča, dokonca na žiadosť jej vlastných rodičov. To, aký osud ju u tohto náhradného rodiča čakal, hádam už nemusím opakovať. Sú to tri príbehy, kde deti doplatili na zlyhanie systému.
Dovoľte mi zopakovať pravidlá, ktoré definuje zákon pri rozhodovaní o náhradnej starostlivosti pre maloleté deti. Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osobe než rodiča, zverenie do pestúnskej starostlivosti a ústavná starostlivosť. Osobná a pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou, čo je logické, ak chceme, aby deti vyrastali v prostredí, ktoré im v najväčšej miere nahradí rodinu. Taktiež sa v praxi pri osobnej starostlivosti uprednostňujú príbuzní a súd by podľa zákona mal prihliadať aj na názor samotného dieťaťa, samozrejme s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Názoru dieťaťa má byť venovaná náležitá pozornosť. Dieťa môže byť zverené do osobnej náhradnej starostlivosti fyzickej osobe, ktorá podľa zákona musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Toľko zákony.
Ale ja sa chcem úplne vážne spýtať, čo z týchto kritérií spĺňal napríklad jedenásťkrát súdne trestaný človek za násilnú a majetkovú trestnú činnosť? Je pre mňa úplne nepochopiteľné, ak sudcovi vôbec nie je aspoň trochu zvláštne, že rodičia súhlasia s tým, aby sa starostlivosti o ich maloletú dcéru ujal sused, pričom určite museli vedieť o jeho minulosti. Nie je to zvláštne nikomu z kompetentných, ktorí prípad posudzovali, ani sociálnym pracovníkom, ani súdu. Nikto z nich si nedal žiadnu námahu preveriť si, či sú úmysly suseda naozaj v záujme dieťaťa. Nikto si ho nepreveril, lebo zákon bol formálne dodržaný, a ten nikomu, ani sociálnemu pracovníkovi, ani sudcovi neprikazuje, že si má overiť bezúhonnosť človeka, ktorý má dostať dieťa do osobnej starostlivosti. Pre mňa je toto absurdné.
Ak by sa dodržali úplne obyčajné ľudské postupy a ak by si kompetentní pri takýchto prípadoch položili otázku, či by rovnako postupovali, keby sa to týkalo niekoho ich blízkeho, tak by sme nemuseli neustále predkladať novely zákonov aj vo veciach, ktoré by mali byť samozrejmé. Keďže to v praxi tak nie je, ako vidíme v prípadoch detí, ktoré som uviedla, predkladám novelu, ktorá dáva povinnosť sudcom, aby pri zverení detí do pestúnskej alebo osobnej starostlivosti museli vyžiadať aj výpis z registra trestov, čo nie je pre súd žiaden problém.
Taktiež by som, taktiež by som v tejto súvislosti chcela verejne položiť otázku smerom k ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej, či naozaj nedozrel čas na to, aby sme zriadili aj na Slovensku špecializované rodinné súdy, kde by sa naozaj sudcovia venovali iba tejto agende. Mali by možnosť aj povinnosť každý prípad naozaj posúdiť z pohľadu ochrany záujmov dieťaťa. Zákony môžeme sprísňovať donekonečna, ale ak budú zlyhávať ľudia, tak tragédie detí sa budú opakovať stále.
Chcem vás požiadať, vážené poslankyne a vážení poslanci, podporte túto novelu. Nemá nároky na štátny rozpočet, nie je v rozpore ani s vládnym programom, ani s prioritami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Môže však zabrániť ďalším tragédiám detí, ktoré sa chybou zákonov a necitlivosťou kompetentných dostali do nesprávnych rúk. Simonka na to doplatila životom, ďalšie deti pravdepodobne celoživotnou traumou.
Ďakujem a prosím o podporu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v stručnosti oboznámiť vás s cieľom predkladaného návrhu zákona, ktorým je hlavne upraviť predovšetkým odvolávanie členov disciplinárnych komisií verejných vysokých škôl a fakúlt verejných vysokých škôl a zároveň aj rozšíriť možnosti vysokých škôl udeľovať absolventom magisterského študijného programu ďalšie akademické tituly.
V podstate sa jedná o jednoduchý návrh zákona, ktorý sa, ktorý sa snaží predovšetkým vo svojej úprave v prvej časti odstrániť možné interpretačné a aplikačné problémy platnej a účinnej právnej úpravy, ktorá by v podstate umožňovala rektorom, resp. dekanom verejných vysokých škôl a fakúlt verejných vysokých škôl nielen vymenovať, ale po predchádzajúcom schválení akademickým senátom aj odvolávať členov disciplinárnych komisií.
Druhá časť navrhovaného zákona sa týka možnosti rozšíriť poskytovanie, poskytovanie existujúcich akademických titulov zo strany slovenských vysokých škôl absolventom magisterských, teda vybraných magisterských študijných programov. Jedná sa o tituly Master of Laws, Master of Business Administration a Master of Public Health. V tomto prípade sa jedná o tituly, ktoré sú všeobecne akceptovanejšie predovšetkým v zahraničí. Je to do istej miery možné ich považovať a vnímať aj ako ekvivalent za klasický titul magister, samozrejme, za splnenia istých okolností.
Samotný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, v súlade s právom Európskej únie. Predkladaný návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie či životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa stručne aj ja ako spolupredkladateľka tohto návrhu vyjadrila k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ako už pán poslanec Štarchoň vo svojom úvodnom vystúpení uviedol, cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť odvolávanie členov disciplinárnych komisií neverejných škôl a fakúlt, teda verejných vysokých škôl, ako aj rozširuje možnosti vysokých škôl udeľovať absolventom magisterského štúdia alebo študijného programu ďalšie akademické tituly. K predloženiu tohto návrhu zákona nás viedli praktické skúsenosti, v prvom rade praktické skúsenosti. Máme za to, že ak môže rektor, resp. dekan konkrétnej vysokej školy vymenovať členov disciplinárnych komisií, tak by mal zároveň mať možnosť týchto členov po predchádzajúcom súhlase akademického senátu aj odvolať.
V súvislosti s druhým bodom, a síce s vysokoškolskými titulmi, s kolegami z nášho hnutia navrhujeme, aby aj slovenské vysoké školy mohli rozšíriť svoju ponuku študijných programov, pri ktorých by ich absolventi, pokiaľ by výučba bola prebiehala v inom, výlučne v inom ako štátnom jazyku, mohli získať akademické tituly LL.M. - Master Of Laws, MBA - Master of Business Admistration alebo MPH - Master of Public Health a nemuseli sa tak spoliehať len na spoluprácu so zahraničnými subjektmi a aj to len v rámci ďalšieho vzdelávania, tak ako je tomu doposiaľ. Navyše by sa zatraktívnila aj možnosť štúdia, pre potenciálnych uchádzačov o štúdium zo zahraničia, pre ktorých by sa za štandardných okolností, okolností tituly magister alebo inžinier boli teda menej atraktívnymi.
Predkladaný návrh zákona môže byť alebo môže mať podľa môjho názoru aj multiplikačný efekt, pretože vysoké školy môžu získať ďalšie finančné prostriedky a zároveň ich to bude motivovať zamestnať jazykovo zdatných pedagógov, ktorí potom budú následne schopní publikovať v relevantných vedeckých časopisoch, čo v súčasnosti je tiež dôležitá, dôležité kritérium, ktoré sa snažíme nejakým spôsobom napĺňať a zvyšovať. Zároveň by akreditačná komisia mohla mať dosah na udeľovanie takýchto titulov a mohla by garantovať vyššiu úroveň kvality ako dnes, keď je možné získať tieto tituly prostredníctvom rôznych vzdelávacích inštitúcií pôsobiacich na slovenskom trhu, a to aj za pár tisíc eur za jeden rok bez toho, aby študent čo i len prišiel na výučbu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, verím teda, že vás naša novela vysokoškolského zákona oslovila a že tieto nami predkladané praktické návrhy na jeho doplnenie svojím hlasovaním podporíte.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa za zlé tlačítko. Nie, ako, kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcel vyjadriť pár slovami k predloženému návrhu, ale hlavne reagovať na, na predrečníčku spolupredkladateľku. Osobne budem hovoriť za seba ako vysokoškolského pedagóga, ktorý strávil na právnickej fakulte veľa rokov. A ja musím povedať, že mne sa predložený návrh minimálne v častiach, ktoré sa dotýkajú možnosti udeľovať ten titul LL.M na právnických fakultách, že sa mi ten návrh veľmi pozdáva, pretože on samozrejme rieši viacero vecí. Nie je to len otázka akejsi titulománie a vlastne získavania nových titulov pre istých absolventov, ale vnímam to aj ako vec, ktorá umožní lepšiu konkurencieschopnosť, a ako aj vec, ktorá môže aj finančne pomôcť fakultám. Neni, neni to žiadnym tajomstvom, že či už právnické školy, ale myslím, že to sa týka aj manažmentu aj iných fakúlt, organizujú štúdium pre zahraničných študentov, robia to v cudzom jazyku a robí sa to za úhradu a pri dnešných finančných pomeroch, ktoré sú na vysokých školách, tak tie financie samozrejme pomáhajú jednotlivým fakultám aj, aj prežiť.
Druhý faktor, ktorý je celkom zaujímavý, a ten nebol, myslím, že zmienený, to je aj ten demografický vývoj. My to vidíme napríklad aj na právnickej fakulte, kde tento rok opäť vlastne neboli prijímacie pohovory, pretože pre vlastne nedostatočný záujem sa prijali všetci uchádzači. Podobná situácia je, mám pocit, aj na iných fakultách. Čiže pokiaľ by sme dokázali poskytnúť zahraničným uchádzačom o štúdium v cudzom jazyku, samozrejme, aj adekvátne tituly, dá sa očakávať, že by ten záujem trebárs zo strany cudzincov bol tiež väčší. Čiže v tejto, v tejto veci myslím si, že je ten návrh veľmi racionálny a dokonca by som povedal, že môže byť aj potrebný. Samozrejme, neviem posúdiť, či ten rozsah tých troch titulov stačí, či iné fakulty verejných vysokých škôl by nechceli, aby sa zákonodarca zaoberal aj prípadne ich možnosťami poskytovať takýto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)