17. schôdza

Miňo, veľmi dobre uvedený náš návrh. A som rád, že aj keď si zo severu východu, si spomenul aj tú, tú Krásnu Hôrku, pretože tam už nielen ľudia strácajú akúkoľvek dôveru v zákon, ale aj samotní policajti, ktorí, ktorí jednoducho nevedia s tými, s tými asociálnymi Cigánmi spraviť vôbec nič, pretože vždy ide len o priestupok, ktorý sa nedá v podstate nijako postihnúť. Dokonca sú medzi policajtami aj takí, ktorí vydajú uznesenie, medializované práve vďaka našej strane, aj o tom, že vyhrážky smrťou sú o tohto etnika súčasťou životného štýlu. Takže som rád, že si spomenul aj tento juh.
Ale hlavne, Miňo, musím ťa trošku ako starší kolega poučiť. Ty si to predniesol veľmi romanticky až naivne, akoby si zabudol, že tretina tohto pléna je priamo napojená na kšefty s drevom, ďalšia tretina si robí biznis cez mimovládne organizácie na ochrane práve takýchto asociálov.
Čiže veľmi dobrá reč, len klopeme asi na zatvorené dvere, ale pravdu ukáže hlasovanie.

Pán poslanec Kéry.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, tak som sa dozvedel teda od vás, že vy rozoznávate dva druhy zlodejov, to sú malí zlodeji, to sú asociáli a Rómovia, a veľkí zlodeji, to sme my politici zo štandardných strán, teda najmä tých vládnych. Zaujímavá, zaujímavá téza.
Pán poslanec, vy veľmi často rozprávate o rómskej problematike, ale môžete my teda povedať konkrétne, čo v banskobystrickom kraji, kde máte svojho predsedu, čo ste konkrétne niečo pozitívne urobili s rómskou otázkou? Môžete mi povedať nejaké konkrétne kroky? Bude ma to veľmi zaujímať.
A, viete, vy mi pripadáte ako lekár, za ktorým príde pacient, a ten ho pošanuje, povie mu všetko, ale recept mu zabudne podať. Na toho sa mi podobáte, na takého lekára.
A posledná vec. Viete čo? Vy sa pasujete za vzor najmä pre mladých ľudí. Ale aký ste vy vzor? Chlap, hrdina alebo dub?

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Mazurek.

Pán kolega Kéry, neviem, čo ste väčšinou tejto faktickej poznámky chceli povedať. Ja som čakal, že sa vyjadríte k obsahu návrhu zákona a že budete kritizovať jednotlivé články v rámci paragrafového znenia a že navrhnete nejaké ešte možno vylepšenie alebo niečo podobné, ale vy ste tu sami priznali, že ste veľkí zlodeji. No áno, mám taký názor, že vy, smeráci predovšetkým, ste naozaj veľkí zlodeji. A keď som aj hovoril v tejto rozprave, tak ja som hovoril, že nám je jedno, či je asociál z osady alebo akýkoľvek zlodej dreva, ktorý to využíva v rámci svojho ekonomického profitu. Ide o to, že chceme lesy chrániť, že chceme dať polícii, lesnej správe, komukoľvek reálne právomoci na to, aby mohli postihovať kriminálnikov ešte pred tým, než dôjde k samotnému nelegálnemu výrubu.
No a čo sa týka Banskobystrického samosprávneho kraja, síce tam nepôsobím, nežijem, nepracujem, ale môžem vám povedať jeden konkrétny krok a to bol program krompáče a lopaty, ktorý spustil predseda Marian Kotleba, ktorému sa podarilo na jednej sezóne zamestnať nám skoro 90 ľudí, dlhodobo nezamestnaných ľudí, skoro, z čoho, možno polovica skoro tvorili Cigáni.
A viete, čo je najsmutnejšie, pán Kéry, a demonštruje to to, akú v podstate schizofréniu má tento vládny SMER? Na jednej strane nám vyčítate, že neriešime cigánsky problém v Banskobystrickom kraji a na druhej strane ste práve vy zodpovední za to, že namiesto toho, aby tento program na ďalšom roku fungoval ešte lepšie, navýšil sa, možno zdvojnásobil, tak ste znemožnili jeho ďalšie fungovanie. To znamená, vy ste sa postavili proti riešeniu cigánskej otázky v Banskobystrickom kraji a dnes vy ako poslanec SMER-u neváhate bez hanby, bez chrbtovej kosti hovoriť nám, čo sme v Banskobystrickom kraji urobili. Ja naozaj neviem, čo mám na to povedať.

Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, k príprave tohto zákona sme pristúpili na základe mnohých podnetov od obhospodarovateľov lesa, príslušníkov Policajného zboru, ako aj od mnohých občanov, ktorým stav slovenskej prírody a krajiny nie je ľahostajný. Kto pozná problematiku nelegálnych výrubov v lese a lesného hospodárstva celkovo, ten iste vie, prečo je takáto právna úprava potrebná. Nelegálny výrub drevín je v mnohých oblastiach Slovenska veľkým problémom pre vlastníkov lesa. V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že štát prostredníctvom zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. ukladá vlastníkovi, ako aj obhospodarovateľovi lesa celý rad povinností, ktorých splnenie si vynucuje aj pod hrozbou sankcií. Cieľom štátom uložených povinností je, aby na lesnom pozemku rástol kvalitný les plniaci produkčné aj mimoprodukčné funkcie lesov. Dosiahnutie zákonom požadovaného stavu lesa stojí jeho obhospodarovateľa nemálo úsilia a zdrojov. Kto v lese vykonáva nelegálny výrub stromov, ten toto úsilie marí. Štátu tak vzniká morálna povinnosť zabezpečiť také legislatívne prostredie, ktoré umožňuje efektívnu ochranu lesa pred nelegálnymi výrubmi.
Predkladaný zákon rieši praktický problém, s ktorým sa osoby chrániace les vo svojej praxi stretávajú. Ak občan vojde do lesa so všetkým svojím vybavením a ak ho aj lesná stráž alebo príslušníci Policajného zboru v lese stretnú, môžu ho iba sledovať, či nezačne konať protiprávnu činnosť, a potencionálny páchateľ si len počká na čas, keď bude musieť hliadka odísť inam a dielo skazy lesa sa začína. Slovo potencionálny páchateľ je iste namieste. Lebo aký iný dôvod má občan, ktorý sa nechystá píliť stromy alebo spracúvať hrubé drevo, chodiť po lese s takýmto vybavením? V súčasnosti je potrebné páchateľa chytiť priamo pri pílení, manipulácii či odvoze nakradnutého dreva, aby orgány mohli konať. To už môže byť pre konkrétnu časť lesa naozaj neskoro. Po prijatí tohto návrhu zákona bude musieť občan pri kontrole príslušným orgánom zdokladovať, za akým účelom sa po lese pohybuje s výbavou umožňujúcou spílenie väčších stromov. To môže zachrániť nejeden lesný strom, nejeden hektár lesa.
Na ilustráciu uvádzam, že v Trestnom zákone už existuje jeden zákaz nosenia nástrojov do krajiny a tým pádom aj do lesa. Z § 249 Poškodzovanie a znehodnocovanie archeologického dedičstva vyplýva zákaz vyhľadávačov kovov alebo iných detenčných zariadení. Predkladatelia zákona si uvedomujú, že predmetná vec má v mnohých prípadoch aj sociálny rozmer. A to predovšetkým v okolí osád, tzv. marginalizovaných komunít. Tu je zároveň nevyhnutná efektívna terénna sociálna práca s neprispôsobivými spoluobčanmi. Peniaze na rôzne projekty pre tieto komunity sú v rozpočte už vyčlenené. Neuspokojivé výsledky sociálnej práce s týmito komunitami, nech je ich príčina akákoľvek, nemôžu byť dôvodom pre nezabezpečenie ochrany práv vlastníkov a obhospodarovateľov lesa.
Ďakujem za pozornosť.

Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce niečo dodať. Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Stanislava Drobného a Jána Moru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 537, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 553. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jánovi Morovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Stanislava Drobného a Jána Moru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 537.)

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, a to, Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Ján Mora.
Cieľom legislatívneho návrhu je posilnenie postavenia poškodeného v trestnom konaní tak, aby bol zabezpečený objektívnejší a spravodlivejší proces. To v konečnom dôsledku povedie k nižšej miere kriminality, väčšej vymožiteľnosti práva a vyššej bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky. V súčasnom právnom poriadku sú záujmy obetí trestných činov, to jest poškodených, nedostatočne chránené, a to aj napriek tomu, že zmyslom a hlavným cieľom trestného práva je práve ochrana ľudí pred nebezpečnou kriminalitou, ktorá predstavuje významný zásah do života poškodených a ich blízkych. Dokonca platí, že súčasné zákony častokrát viac ochraňujú páchateľov trestných činov ako ich obete. Z tohto dôvodu je potrebné posilniť postavenie poškodeného v trestnom konaní a zrovnoprávniť ho s obvineným, respektíve obžalovaným. To možno dosiahnuť jedine tak, že poškodený získa právo podávať všetky opravné prostriedky, a to nielen vo veci náhrady škody, ako aj právo zablokovať dohodu o vine a treste. Viacej už o tom povedia moji kolegovia.
Ďakujem.

Teraz dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Maroszovi. Nech sa páči, so spravodajskou informáciou.