17. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca. Návrh zákona spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Áno, ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásil pán poslanec Rastislav Schlosár, dávam mu slovo. Nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je všeobecne známou skutočnosťou, ako hovoril aj môj kolega, že zákony na Slovensku v mene falošnej humanity častokrát viac ochraňujú zločincov ako ich obete. A to mám na mysli nielen smiešne nízke tresty za závažné zločiny, či benevolentný väzenský systém, kde niektorí zločinci chodia skôr do väzenia oddychovať ako pykať za svoje zločiny. Mám na mysli celkové nastavenie nášho trestného práva, kde práva zločincov v mnohých oblastiach prevyšujú práva obetí. Jednou z takýchto oblastí, kde obete trestných činov, tzv. poškodení v zmysle Trestného poriadku, ťahajú za kratší povraz, oblasťou, kde sú jednoznačne znevýhodnení oproti páchateľom trestných činov, je oblasť trestného konania.
Pozrime sa teraz na to bližšie. Poškodený môže v súčasnosti v trestnom konaní podávať len riadne opravné prostriedky, a to sťažnosť proti uzneseniu, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ale to len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a odpor proti trestnému rozkazu, ale opäť len proti výroku o náhrade škody. Posledné dve menované riadne opravné prostriedky, teda odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odpor proti trestnému rozkazu, však môže poškodený podať len vo veci náhrady škody. To znamená, že nemôže namietať ani výšku trestu uloženú danému zločincovi, ani to, či tento zločinec dostane len podmienku alebo pôjde rovno do väzenia. Čo sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov, teda dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu a návrhu na obnovu konania, tieto poškodený nie je oprávnený podávať vôbec.
Slabšie postavenie oproti páchateľovi trestného činu má poškodený aj v konaní o dohode o vine a treste. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je možné uzavrieť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len, len vo veci náhrady škody. Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor jednoducho navrhne, aby súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na civilný proces alebo iné konanie. To, že poškodený má len veľmi obmedzené možnosti podávania opravných prostriedkov a z konania o dohode o vine a treste je takmer vylúčený, je jednou z príčin korupcie v trestnom konaní.
Niekto môže namietať, že práva poškodeného má aj prokurátor, ktorý má k dispozícii všetky opravné prostriedky, že v trestnom konaní je to práve on, ktorý má stáť na strane poškodeného. Aká je však realita? Predstavme si obvineného, ktorému hrozí, že ak sa postaví pred súd, pôjde do väzenia. Aby sa mu vyhol, potrebuje uzavrieť preňho výhodnú dohodu o vine a treste s prokurátorom. Ako to dosiahne? Keďže poškodený nemá právo dohodu o vine a treste zablokovať, pri súčasnej miere skorumpovanosti štátnych orgánov stačí, ak obvinený podplatí prokurátora a následne príslušného sudcu, ktorý dohodu o vine a treste schvaľuje.
To isté platí aj v konaní pred súdom v prípade, že chce obvinený zabrániť podaniu odvolania v jeho neprospech. Opäť stačí, ak sa mu podarí skorumpovať príslušného prokurátora, pretože samotný poškodený, ktorý by jediný tomu mohol zabrániť, sa odvolať vo veci nemôže. Pri súčasnom fungovaní systému je teda spoliehanie sa na to, že prokurátor bude vždy a za každých okolností hájiť práva poškodených, rovnako naivné, ako veriť tomu, že vláda a jej úradníci neklamú, nepodvádzajú a nikdy sa nedajú podplatiť.
Kolegyne a kolegovia, čo z toho všetkého vyplýva? Vyplýva z toho jednoznačný a jasný záver, že poškodený je v najslabšej pozícii spomedzi všetkých strán trestného konania, pritom je to práve jeho život, zdravie, majetok a česť, ktoré má ochraňovať zákon. Inými slovami, s obeťami trestných činov sa dnes zachádza v mnohých prípadoch horšie, ako so zločincami. A práve to je jeden z dôvodov, prečo máme u nás takú vysokú kriminalitu, prečo naši ľudia trpia zločinmi najrôznejších kriminálnikov a asociálov, prečo sa nemôžu ani vo vlastnom štáte cítiť bezpečne. Zároveň je to aj dôvod, prečo občania nedôverujú štátu, štátnym orgánom, presadzovaniu spravodlivosti a zákonnosti.
Musíme si totiž uvedomiť, že nedostatočné práva poškodených vedú v konečnom dôsledku k neobjektívnym a nespravodlivým súdnym rozhodnutiam. Páchatelia trestných činov dostávajú neprimerane nízke tresty, ktoré im nijako nebránia pokračovať v trestnej činnosti, a to častokrát aj voči ich pôvodným obetiam. V takom prípade obete trestných činov trpia viackrát. Prvýkrát pri samotnom spáchaní trestného činu, druhýkrát po tom, čo sa dozvedia, že kriminálnici, ktorí im ublížili, nie sú spravodlivo potrestaní, a častokrát aj tretíkrát, keďže sa opätovne stanú obeťou zločinu. Obeťou zločinu či už zo strany pôvodných páchateľov, ktorým trestný systém nezabránil v pokračovaní ich trestnej činnosti, alebo zo strany iných zločincov, pre ktorých nie je takto nastavený trestný systém dostatočne odstrašujúci.
Toto všetko sa však nedeje náhodou. Toto všetko je dôsledkom vládnutia vlády, ktorá namiesto toho, aby naháňala skutočných zločincov, prenasleduje ľudí a dokonca aj poslancov za ich politické názory. Toto všetko je dôsledkom toho, že najrôznejší pseudohumanisti a liberáli, ktorých máme vo vláde aj tu v parlamente neúrekom, sa nestarajú o nič iné, len o to, aby zločincom, ktorí nemajú problém vraždiť či znásilniť dokonca aj deti, nič nechýbalo, aby im nikto neskrivil ani len vlások na hlave. Obete týchto netvorov im ani len nestoja za to, aby im dali také práva, aké majú zločinci, aby im dali elementárne nástroje na ich obranu v podobe opravných prostriedkov v trestnom konaní.
Ja sa preto pýtam, kedy už konečne vláda prestane chrániť týchto najrôznejších kriminálnikov? Kedy začne ochraňovať slušných ľudí? Dokedy necháme vraždiť, biť, okrádať našich ľudí alebo znásilňovať naše ženy neprispôsobivými asociálmi? Spravme s nimi už konečne poriadok a nastavme trestný systém tak, aby bol každý zločin spravodlivo potrestaný. Nastavme systém tak, aby sa žiadny slušný človek nemusel báť o svoj život, zdravie či majetok.
Novela Trestného zákona, ktorú dnes Ľudová strana Naše Slovensko predkladá, je prvým krokom k tejto zmene, pretože dáva obetiam trestných činov možnosť podávať v plnej miere všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, ako aj možnosť zablokovať dohodu o vine a treste. Dáva teda poškodeným silné nástroje na presadenie ich práv. Pamätajte na to, keď budete hlasovať!
Ďakujem.

Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa traja poslanci, pán poslanec Ridoško, pán poslanec Drobný, pán poslanec Kotleba.
Nech sa páči, pán poslanec Ridoško.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v svojom príspevku by som chcel poukázať na určité nedostatky určite dobre mieneného návrhu zákona, a to nielen v sledovanom úmysle, ale aj po odbornej stránke. Dôvodovou správou je konštatované neprimerané nízke trestanie páchateľov v súvislosti s nízkou mierou zabránenia v pokračovaní trestnej činnosti, ako uvádzate, častokrát aj voči pôvodným obetiam. Takýto stav nazývate sekundárnou viktimáciou obetí.
Proces, v ktorom sa človek stáva obeťou kriminality, teda viktimácia, ste správne rozdelili na dve zložky, a to primárnu a sekundárnu. Podstata terminológie, v akej súvislosti ju používate, vám však unikla vo fakte, že sekundárnou viktimáciou sa rozumejú vedľajšie negatívne dôsledky spáchaného kriminálneho trestného činu, ktoré sa udiali po jeho skončení. Tým sa konkrétne rozumie napríklad sociálne prostredie obete, kedy by médiá mohli zverejňovať podrobnosti o spáchanom skutku, ktorý už sám osebe predstavuje citovú ujmu. Môžeme hovoriť napríklad o znásilnení konkrétnej obete, alebo o týraní konkrétnych detí. Detailné popisovanie spáchaného skutku by znamenalo sekundárnu viktimáciu, ktorou však v skutočnosti nie je opakované spáchanie trestného činu na obeti.
Trestné právo a s ním súvisiace právne vedy, ako kriminológia, o ktorej aktuálne hovoríme, a jej imanentná časť viktimológia, majú zaužívanú určitú terminológiu, ktorá sa vykladá určitými metódami a na základe aktuálneho stavu poznania.
A tu sa dostávame k jadru celého problému, t. j. akým spôsobom upravovať postavenie poškodeného. Jedná sa o úpravu, ktorá povrchovo vyznieva atraktívne, no v skutočnosti v niektorých častiach predstavuje opak, teda má negatívny dopad na poškodeného. Z kontextu ste vytrhli zložku, ktorú posudzujete samostatne, pritom je nevyhnutné jej vnímanie v súvislosti s tým, čo stojí nad ňou, teda celý princíp trestného konania.
Poškodeného záujem, ktorý môže mať na konštatovaní viny za spáchaný trestný čin a na uložení trestu, je pokrytý úlohou trestného konania, na ktorú tu zabúdate. Je na náležité zistenie, či bol trestný čin spáchaný, zistenie páchateľa a jeho následné spravodlivé potrestanie. K tomu, aby bolo rozhodnutie vydané, musí byť skutkový stav zistený bez dôvodných pochybností. Stranám sa vo vzťahu k dôkazom dáva preto právo na obstarávanie. Orgány činné v trestnom konaní ich však obstarávajú z úradnej povinnosti. A tým sa dostávame k významnému faktu, ktorý čiastočne opomínate, teda že štát v zastúpení orgánom činným v trestnom konaní tieto dôkazy zaobstaráva.
Ak by sme si ako paralelu zobrali civilné konanie, máme tu dve strany, ktoré si pri obhajobe svojich záujmov môžu zvoliť svojich právnych zástupcov. Keď hovoríte o slabom postavení poškodeného v civilnom konaní, toto konanie súdna moc ako zložka štátnej moci iba rozhodne. Jeden z orgánov činných v trestnom konaní je prokurátor, ex officio konajúci zástupca štátu, pretože je záujem štátu trestné činy náležite zistiť a páchateľa spravodlivo potrestať. Nadnesene môžeme vo vzťahu k poškodenému hovoriť ako o štátnej obhajobe jeho záujmu, pretože trestný čin je všeobecne vnímaný ako protispoločenská činnosť. Teda záujmy poškodeného štát chráni s vysokým záujmom na spravodlivom vybavení veci a potrestaní páchateľa. Vy svojím návrhom určitým spôsobom spochybňujete účel trestného konania, rovnako tak nezastupiteľné postavenie prokurátora ako zástupcu štátu.
Čo sa týka konkrétnych zmien ustanovení. Pri konaní o dohode o vine a treste navrhujete prostriedok zaistenia účasti poškodeného, a to predvolaním. Aktuálna právna úprava hovorí o upovedomovaní poškodeného, teda na neho nezabúda. Poškodeného dávate do pozície osoby, ktorej účasť je nevyhnutná na dosiahnutie účelu, a tým pádom jej nedostavenie musí viesť k donucovacím opatreniam k zabezpečeniu jeho prítomnosti. Takej osobe možno v súlade s § 70 ods. 1 pre nevyhovenie predvolania uložiť poriadkovú pokutu alebo ju predviesť.
Čo sa ešte týka dohody o vine a treste a jej súčasnej právnej úpravy a praxe, ak by obvinený nesúhlasil s časťou o náhrade škody, prokurátor má pochopiteľne možnosť takúto dohodu neuzavrieť. Inak môže odkázať na účinný prostriedok nápravy, a to na civilný proces.
Ďalší problém predstavuje napríklad doručovanie či už rozsudku alebo trestného rozkazu. U trestného rozkazu je zákonom stanovená forma doručovania do vlastných rúk. Od tohto momentu sa napríklad odvíja nadobudnutie právoplatnosti, na ktorého najskoršom nadobudnutí môžeme predpokladať, že má poškodený záujem. Takouto zmenou obmedzíme poškodeného požiadavkou zdržiavania sa na konkrétnom mieste. Obhajovanie takejto úpravy nie je možné ani požiadavkou informovanosti. Nadobudnutím právoplatnosti sú všetky rozsudky zverejnené a tak aj poškodený má právo a možnosť dozvedieť sa o spôsobe, akým bolo vo veci rozhodnuté. Jediným dôsledkom bude zvýšenie nákladov súdu na pokrytie neefektívneho zámeru.
Tento návrh, hoci tak vyzerá, nie je len kozmetickou úpravou Trestného zákona, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale predstavuje hlboký zásah. Zmenilo by sa totiž celé fungovanie konania o vine a treste, lebo poškodený by sa stal jeho súčasťou, ktorou pri súčasnej právnej úprave fakticky nie je. Vyžaduje si posúdenie množstvo aspektov, vedomie o následkoch a venovanie možnosti a pozornosti množstvu úvah a faktov. Zákony nemôžeme tvoriť na základe pocitov, ale reálnych argumentov.
Ďakujem za slovo.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Prihlásil sa pán poslanec Kotleba. Nech sa páči.

Pán kolega, na lekára pekná reč. Na to, že je to asi vaše prvé vystúpenie a ste ho v takejto neskorej hodine predniesli, tak mňa napadá iba jedna vec, či ste si to písali sám, pretože vlastne vám unikla pointa. My meníme Trestný poriadok, nie Trestný zákon, ktorý ste vy tam (vyslovené s pobavením) kritizovali. Takže kým, keď budete chcieť na budúce niečo povedať, to je, máte v tom poslednom odstavci vašej reči, tak hovorte k veci alebo si to po sebe aspoň prečítajte.
Čo sa týka tej sekundárnej viktimácie, je to váš pohľad na vec. Iné zdroje uvádzajú to, že sekundárnou viktimáciou obete sa môže chápať aj napríklad, napríklad spoločenské zľahčovanie samotného trestného činu, a to formou neprimeraného, neprimerane nízkeho trestu, ktorý táto obeť ako nespravodlivosť zo strany spoločnosti v následnom konaní vníma. Takže tá vaša kritika bola taká jednostranná, ale nie celkom objektívna, nie celkom objektívna.
No a ďalšie poznámky, čo som si spravil na vaše vystúpenie. Vy ste, pán poslanec, vy ste úplne odignorovali absolútne rozdielnu mieru motivácie prokurátora ako osoby, ktorá je v trestnom konaní v podstate z pracovnej povinnosti, a motivácie samotného poškodeného, poškodenej, proste jednoducho obete tých trestných činov. To je absolútny rozdiel a vy ako lekár by ste o tom niečo mohli vidieť, o zvnútornení cieľov, hodnôt a podobných veciach.
A najviac, čo ma ale mrzí, je to, že vy ste sa vo svojej reči orientovali čisto na kritiku formalít, vyplývajúcich z súčasne platného Trestného poriadku. Formality ste povýšili nad obsah.

Ďalší do rozpravy, pán poslanec Drobný.
Pán poslanec Drobný, len vás chcem upozorniť, že je 18.51, o 19.00 končíme. Nič, len upozornenie. Dobre. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ja len v krátkosti zhrniem, čo tu bolo povedané kolegom Schlosárom.
Trestný čin, ako aj následný trest je veľký zásah do života obete, páchateľa, ako aj ďalších ľudí. Vieme, že posúdenie vecí orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj súdmi nemusí byť vždy ideálne spravodlivé. Preto zákonodarstvo v trestnom práve umožňuje využiť opravné prostriedky. Prax ukázala, že veľmi často sú to rozhodnutím súdu schválené výsledky v konaní o dohode o vine a treste, ktoré poškodený oprávnene vníma ako nespravodlivé voči nemu.
Poškodený je v najslabšej pozícii spomedzi okruhu strán trestného konania – obžalovaný, prokurátor, poškodený. Poškodenému sa okrem prípadu, ak si uplatnil nárok na náhradu škody, nedoručuje rovnopis rozhodnutia súdu. Opravný prostriedok môže byť v súčasnosti, môže v súčasnosti použiť len vtedy, ak pokladá za nespravodlivý výrok o náhrade škody. Ale k nespravodlivosti voči nemu môže dôjsť aj pri iných, pri inom výroku. V takomto prípade nemá poškodený zodpovedajúcu možnosť uplatniť opravný prostriedok. To môže viesť až k tomu, že páchateľ, posmelený nespravodlivým rozsudkom, stratí ďalšie zábrany v konaní voči poškodenej osobe. Vcelku to vedie k vyššej miere postihnutia občanov trestnou činnosťou, pričom občania po strate dôvery v právny štát trestnú činnosť v menej závažných prípadoch ani nenahlásia.
Návrh zákona dáva poškodenému právo napadnúť rozhodnutie súdu v neprospech obžalovaného a tým odstraňuje spomínanú disproporciu v spomínanom okruhu strán trestného konania.
Ďakujem za pozornosť.

Posledným v rozprave bude pán poslanec Marian Kotleba. Nech sa páči.