17. schôdza

Pán kolega Kéry, neviem, čo ste väčšinou tejto faktickej poznámky chceli povedať. Ja som čakal, že sa vyjadríte k obsahu návrhu zákona a že budete kritizovať jednotlivé články v rámci paragrafového znenia a že navrhnete nejaké ešte možno vylepšenie alebo niečo podobné, ale vy ste tu sami priznali, že ste veľkí zlodeji. No áno, mám taký názor, že vy, smeráci predovšetkým, ste naozaj veľkí zlodeji. A keď som aj hovoril v tejto rozprave, tak ja som hovoril, že nám je jedno, či je asociál z osady alebo akýkoľvek zlodej dreva, ktorý to využíva v rámci svojho ekonomického profitu. Ide o to, že chceme lesy chrániť, že chceme dať polícii, lesnej správe, komukoľvek reálne právomoci na to, aby mohli postihovať kriminálnikov ešte pred tým, než dôjde k samotnému nelegálnemu výrubu.
No a čo sa týka Banskobystrického samosprávneho kraja, síce tam nepôsobím, nežijem, nepracujem, ale môžem vám povedať jeden konkrétny krok a to bol program krompáče a lopaty, ktorý spustil predseda Marian Kotleba, ktorému sa podarilo na jednej sezóne zamestnať nám skoro 90 ľudí, dlhodobo nezamestnaných ľudí, skoro, z čoho, možno polovica skoro tvorili Cigáni.
A viete, čo je najsmutnejšie, pán Kéry, a demonštruje to to, akú v podstate schizofréniu má tento vládny SMER? Na jednej strane nám vyčítate, že neriešime cigánsky problém v Banskobystrickom kraji a na druhej strane ste práve vy zodpovední za to, že namiesto toho, aby tento program na ďalšom roku fungoval ešte lepšie, navýšil sa, možno zdvojnásobil, tak ste znemožnili jeho ďalšie fungovanie. To znamená, vy ste sa postavili proti riešeniu cigánskej otázky v Banskobystrickom kraji a dnes vy ako poslanec SMER-u neváhate bez hanby, bez chrbtovej kosti hovoriť nám, čo sme v Banskobystrickom kraji urobili. Ja naozaj neviem, čo mám na to povedať.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, k príprave tohto zákona sme pristúpili na základe mnohých podnetov od obhospodarovateľov lesa, príslušníkov Policajného zboru, ako aj od mnohých občanov, ktorým stav slovenskej prírody a krajiny nie je ľahostajný. Kto pozná problematiku nelegálnych výrubov v lese a lesného hospodárstva celkovo, ten iste vie, prečo je takáto právna úprava potrebná. Nelegálny výrub drevín je v mnohých oblastiach Slovenska veľkým problémom pre vlastníkov lesa. V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že štát prostredníctvom zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. ukladá vlastníkovi, ako aj obhospodarovateľovi lesa celý rad povinností, ktorých splnenie si vynucuje aj pod hrozbou sankcií. Cieľom štátom uložených povinností je, aby na lesnom pozemku rástol kvalitný les plniaci produkčné aj mimoprodukčné funkcie lesov. Dosiahnutie zákonom požadovaného stavu lesa stojí jeho obhospodarovateľa nemálo úsilia a zdrojov. Kto v lese vykonáva nelegálny výrub stromov, ten toto úsilie marí. Štátu tak vzniká morálna povinnosť zabezpečiť také legislatívne prostredie, ktoré umožňuje efektívnu ochranu lesa pred nelegálnymi výrubmi.
Predkladaný zákon rieši praktický problém, s ktorým sa osoby chrániace les vo svojej praxi stretávajú. Ak občan vojde do lesa so všetkým svojím vybavením a ak ho aj lesná stráž alebo príslušníci Policajného zboru v lese stretnú, môžu ho iba sledovať, či nezačne konať protiprávnu činnosť, a potencionálny páchateľ si len počká na čas, keď bude musieť hliadka odísť inam a dielo skazy lesa sa začína. Slovo potencionálny páchateľ je iste namieste. Lebo aký iný dôvod má občan, ktorý sa nechystá píliť stromy alebo spracúvať hrubé drevo, chodiť po lese s takýmto vybavením? V súčasnosti je potrebné páchateľa chytiť priamo pri pílení, manipulácii či odvoze nakradnutého dreva, aby orgány mohli konať. To už môže byť pre konkrétnu časť lesa naozaj neskoro. Po prijatí tohto návrhu zákona bude musieť občan pri kontrole príslušným orgánom zdokladovať, za akým účelom sa po lese pohybuje s výbavou umožňujúcou spílenie väčších stromov. To môže zachrániť nejeden lesný strom, nejeden hektár lesa.
Na ilustráciu uvádzam, že v Trestnom zákone už existuje jeden zákaz nosenia nástrojov do krajiny a tým pádom aj do lesa. Z § 249 Poškodzovanie a znehodnocovanie archeologického dedičstva vyplýva zákaz vyhľadávačov kovov alebo iných detenčných zariadení. Predkladatelia zákona si uvedomujú, že predmetná vec má v mnohých prípadoch aj sociálny rozmer. A to predovšetkým v okolí osád, tzv. marginalizovaných komunít. Tu je zároveň nevyhnutná efektívna terénna sociálna práca s neprispôsobivými spoluobčanmi. Peniaze na rôzne projekty pre tieto komunity sú v rozpočte už vyčlenené. Neuspokojivé výsledky sociálnej práce s týmito komunitami, nech je ich príčina akákoľvek, nemôžu byť dôvodom pre nezabezpečenie ochrany práv vlastníkov a obhospodarovateľov lesa.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, a to, Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Ján Mora.
Cieľom legislatívneho návrhu je posilnenie postavenia poškodeného v trestnom konaní tak, aby bol zabezpečený objektívnejší a spravodlivejší proces. To v konečnom dôsledku povedie k nižšej miere kriminality, väčšej vymožiteľnosti práva a vyššej bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky. V súčasnom právnom poriadku sú záujmy obetí trestných činov, to jest poškodených, nedostatočne chránené, a to aj napriek tomu, že zmyslom a hlavným cieľom trestného práva je práve ochrana ľudí pred nebezpečnou kriminalitou, ktorá predstavuje významný zásah do života poškodených a ich blízkych. Dokonca platí, že súčasné zákony častokrát viac ochraňujú páchateľov trestných činov ako ich obete. Z tohto dôvodu je potrebné posilniť postavenie poškodeného v trestnom konaní a zrovnoprávniť ho s obvineným, respektíve obžalovaným. To možno dosiahnuť jedine tak, že poškodený získa právo podávať všetky opravné prostriedky, a to nielen vo veci náhrady škody, ako aj právo zablokovať dohodu o vine a treste. Viacej už o tom povedia moji kolegovia.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca. Návrh zákona spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je všeobecne známou skutočnosťou, ako hovoril aj môj kolega, že zákony na Slovensku v mene falošnej humanity častokrát viac ochraňujú zločincov ako ich obete. A to mám na mysli nielen smiešne nízke tresty za závažné zločiny, či benevolentný väzenský systém, kde niektorí zločinci chodia skôr do väzenia oddychovať ako pykať za svoje zločiny. Mám na mysli celkové nastavenie nášho trestného práva, kde práva zločincov v mnohých oblastiach prevyšujú práva obetí. Jednou z takýchto oblastí, kde obete trestných činov, tzv. poškodení v zmysle Trestného poriadku, ťahajú za kratší povraz, oblasťou, kde sú jednoznačne znevýhodnení oproti páchateľom trestných činov, je oblasť trestného konania.
Pozrime sa teraz na to bližšie. Poškodený môže v súčasnosti v trestnom konaní podávať len riadne opravné prostriedky, a to sťažnosť proti uzneseniu, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ale to len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a odpor proti trestnému rozkazu, ale opäť len proti výroku o náhrade škody. Posledné dve menované riadne opravné prostriedky, teda odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odpor proti trestnému rozkazu, však môže poškodený podať len vo veci náhrady škody. To znamená, že nemôže namietať ani výšku trestu uloženú danému zločincovi, ani to, či tento zločinec dostane len podmienku alebo pôjde rovno do väzenia. Čo sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov, teda dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu a návrhu na obnovu konania, tieto poškodený nie je oprávnený podávať vôbec.
Slabšie postavenie oproti páchateľovi trestného činu má poškodený aj v konaní o dohode o vine a treste. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je možné uzavrieť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len, len vo veci náhrady škody. Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor jednoducho navrhne, aby súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na civilný proces alebo iné konanie. To, že poškodený má len veľmi obmedzené možnosti podávania opravných prostriedkov a z konania o dohode o vine a treste je takmer vylúčený, je jednou z príčin korupcie v trestnom konaní.
Niekto môže namietať, že práva poškodeného má aj prokurátor, ktorý má k dispozícii všetky opravné prostriedky, že v trestnom konaní je to práve on, ktorý má stáť na strane poškodeného. Aká je však realita? Predstavme si obvineného, ktorému hrozí, že ak sa postaví pred súd, pôjde do väzenia. Aby sa mu vyhol, potrebuje uzavrieť preňho výhodnú dohodu o vine a treste s prokurátorom. Ako to dosiahne? Keďže poškodený nemá právo dohodu o vine a treste zablokovať, pri súčasnej miere skorumpovanosti štátnych orgánov stačí, ak obvinený podplatí prokurátora a následne príslušného sudcu, ktorý dohodu o vine a treste schvaľuje.
To isté platí aj v konaní pred súdom v prípade, že chce obvinený zabrániť podaniu odvolania v jeho neprospech. Opäť stačí, ak sa mu podarí skorumpovať príslušného prokurátora, pretože samotný poškodený, ktorý by jediný tomu mohol zabrániť, sa odvolať vo veci nemôže. Pri súčasnom fungovaní systému je teda spoliehanie sa na to, že prokurátor bude vždy a za každých okolností hájiť práva poškodených, rovnako naivné, ako veriť tomu, že vláda a jej úradníci neklamú, nepodvádzajú a nikdy sa nedajú podplatiť.
Kolegyne a kolegovia, čo z toho všetkého vyplýva? Vyplýva z toho jednoznačný a jasný záver, že poškodený je v najslabšej pozícii spomedzi všetkých strán trestného konania, pritom je to práve jeho život, zdravie, majetok a česť, ktoré má ochraňovať zákon. Inými slovami, s obeťami trestných činov sa dnes zachádza v mnohých prípadoch horšie, ako so zločincami. A práve to je jeden z dôvodov, prečo máme u nás takú vysokú kriminalitu, prečo naši ľudia trpia zločinmi najrôznejších kriminálnikov a asociálov, prečo sa nemôžu ani vo vlastnom štáte cítiť bezpečne. Zároveň je to aj dôvod, prečo občania nedôverujú štátu, štátnym orgánom, presadzovaniu spravodlivosti a zákonnosti.
Musíme si totiž uvedomiť, že nedostatočné práva poškodených vedú v konečnom dôsledku k neobjektívnym a nespravodlivým súdnym rozhodnutiam. Páchatelia trestných činov dostávajú neprimerane nízke tresty, ktoré im nijako nebránia pokračovať v trestnej činnosti, a to častokrát aj voči ich pôvodným obetiam. V takom prípade obete trestných činov trpia viackrát. Prvýkrát pri samotnom spáchaní trestného činu, druhýkrát po tom, čo sa dozvedia, že kriminálnici, ktorí im ublížili, nie sú spravodlivo potrestaní, a častokrát aj tretíkrát, keďže sa opätovne stanú obeťou zločinu. Obeťou zločinu či už zo strany pôvodných páchateľov, ktorým trestný systém nezabránil v pokračovaní ich trestnej činnosti, alebo zo strany iných zločincov, pre ktorých nie je takto nastavený trestný systém dostatočne odstrašujúci.
Toto všetko sa však nedeje náhodou. Toto všetko je dôsledkom vládnutia vlády, ktorá namiesto toho, aby naháňala skutočných zločincov, prenasleduje ľudí a dokonca aj poslancov za ich politické názory. Toto všetko je dôsledkom toho, že najrôznejší pseudohumanisti a liberáli, ktorých máme vo vláde aj tu v parlamente neúrekom, sa nestarajú o nič iné, len o to, aby zločincom, ktorí nemajú problém vraždiť či znásilniť dokonca aj deti, nič nechýbalo, aby im nikto neskrivil ani len vlások na hlave. Obete týchto netvorov im ani len nestoja za to, aby im dali také práva, aké majú zločinci, aby im dali elementárne nástroje na ich obranu v podobe opravných prostriedkov v trestnom konaní.
Ja sa preto pýtam, kedy už konečne vláda prestane chrániť týchto najrôznejších kriminálnikov? Kedy začne ochraňovať slušných ľudí? Dokedy necháme vraždiť, biť, okrádať našich ľudí alebo znásilňovať naše ženy neprispôsobivými asociálmi? Spravme s nimi už konečne poriadok a nastavme trestný systém tak, aby bol každý zločin spravodlivo potrestaný. Nastavme systém tak, aby sa žiadny slušný človek nemusel báť o svoj život, zdravie či majetok.
Novela Trestného zákona, ktorú dnes Ľudová strana Naše Slovensko predkladá, je prvým krokom k tejto zmene, pretože dáva obetiam trestných činov možnosť podávať v plnej miere všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, ako aj možnosť zablokovať dohodu o vine a treste. Dáva teda poškodeným silné nástroje na presadenie ich práv. Pamätajte na to, keď budete hlasovať!
Ďakujem.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v svojom príspevku by som chcel poukázať na určité nedostatky určite dobre mieneného návrhu zákona, a to nielen v sledovanom úmysle, ale aj po odbornej stránke. Dôvodovou správou je konštatované neprimerané nízke trestanie páchateľov v súvislosti s nízkou mierou zabránenia v pokračovaní trestnej činnosti, ako uvádzate, častokrát aj voči pôvodným obetiam. Takýto stav nazývate sekundárnou viktimáciou obetí.
Proces, v ktorom sa človek stáva obeťou kriminality, teda viktimácia, ste správne rozdelili na dve zložky, a to primárnu a sekundárnu. Podstata terminológie, v akej súvislosti ju používate, vám však unikla vo fakte, že sekundárnou viktimáciou sa rozumejú vedľajšie negatívne dôsledky spáchaného kriminálneho trestného činu, ktoré sa udiali po jeho skončení. Tým sa konkrétne rozumie napríklad sociálne prostredie obete, kedy by médiá mohli zverejňovať podrobnosti o spáchanom skutku, ktorý už sám osebe predstavuje citovú ujmu. Môžeme hovoriť napríklad o znásilnení konkrétnej obete, alebo o týraní konkrétnych detí. Detailné popisovanie spáchaného skutku by znamenalo sekundárnu viktimáciu, ktorou však v skutočnosti nie je opakované spáchanie trestného činu na obeti.
Trestné právo a s ním súvisiace právne vedy, ako kriminológia, o ktorej aktuálne hovoríme, a jej imanentná časť viktimológia, majú zaužívanú určitú terminológiu, ktorá sa vykladá určitými metódami a na základe aktuálneho stavu poznania.
A tu sa dostávame k jadru celého problému, t. j. akým spôsobom upravovať postavenie poškodeného. Jedná sa o úpravu, ktorá povrchovo vyznieva atraktívne, no v skutočnosti v niektorých častiach predstavuje opak, teda má negatívny dopad na poškodeného. Z kontextu ste vytrhli zložku, ktorú posudzujete samostatne, pritom je nevyhnutné jej vnímanie v súvislosti s tým, čo stojí nad ňou, teda celý princíp trestného konania.
Poškodeného záujem, ktorý môže mať na konštatovaní viny za spáchaný trestný čin a na uložení trestu, je pokrytý úlohou trestného konania, na ktorú tu zabúdate. Je na náležité zistenie, či bol trestný čin spáchaný, zistenie páchateľa a jeho následné spravodlivé potrestanie. K tomu, aby bolo rozhodnutie vydané, musí byť skutkový stav zistený bez dôvodných pochybností. Stranám sa vo vzťahu k dôkazom dáva preto právo na obstarávanie. Orgány činné v trestnom konaní ich však obstarávajú z úradnej povinnosti. A tým sa dostávame k významnému faktu, ktorý čiastočne opomínate, teda že štát v zastúpení orgánom činným v trestnom konaní tieto dôkazy zaobstaráva.
Ak by sme si ako paralelu zobrali civilné konanie, máme tu dve strany, ktoré si pri obhajobe svojich záujmov môžu zvoliť svojich právnych zástupcov. Keď hovoríte o slabom postavení poškodeného v civilnom konaní, toto konanie súdna moc ako zložka štátnej moci iba rozhodne. Jeden z orgánov činných v trestnom konaní je prokurátor, ex officio konajúci zástupca štátu, pretože je záujem štátu trestné činy náležite zistiť a páchateľa spravodlivo potrestať. Nadnesene môžeme vo vzťahu k poškodenému hovoriť ako o štátnej obhajobe jeho záujmu, pretože trestný čin je všeobecne vnímaný ako protispoločenská činnosť. Teda záujmy poškodeného štát chráni s vysokým záujmom na spravodlivom vybavení veci a potrestaní páchateľa. Vy svojím návrhom určitým spôsobom spochybňujete účel trestného konania, rovnako tak nezastupiteľné postavenie prokurátora ako zástupcu štátu.
Čo sa týka konkrétnych zmien ustanovení. Pri konaní o dohode o vine a treste navrhujete prostriedok zaistenia účasti poškodeného, a to predvolaním. Aktuálna právna úprava hovorí o upovedomovaní poškodeného, teda na neho nezabúda. Poškodeného dávate do pozície osoby, ktorej účasť je nevyhnutná na dosiahnutie účelu, a tým pádom jej nedostavenie musí viesť k donucovacím opatreniam k zabezpečeniu jeho prítomnosti. Takej osobe možno v súlade s § 70 ods. 1 pre nevyhovenie predvolania uložiť poriadkovú pokutu alebo ju predviesť.
Čo sa ešte týka dohody o vine a treste a jej súčasnej právnej úpravy a praxe, ak by obvinený nesúhlasil s časťou o náhrade škody, prokurátor má pochopiteľne možnosť takúto dohodu neuzavrieť. Inak môže odkázať na účinný prostriedok nápravy, a to na civilný proces.
Ďalší problém predstavuje napríklad doručovanie či už rozsudku alebo trestného rozkazu. U trestného rozkazu je zákonom stanovená forma doručovania do vlastných rúk. Od tohto momentu sa napríklad odvíja nadobudnutie právoplatnosti, na ktorého najskoršom nadobudnutí môžeme predpokladať, že má poškodený záujem. Takouto zmenou obmedzíme poškodeného požiadavkou zdržiavania sa na konkrétnom mieste. Obhajovanie takejto úpravy nie je možné ani požiadavkou informovanosti. Nadobudnutím právoplatnosti sú všetky rozsudky zverejnené a tak aj poškodený má právo a možnosť dozvedieť sa o spôsobe, akým bolo vo veci rozhodnuté. Jediným dôsledkom bude zvýšenie nákladov súdu na pokrytie neefektívneho zámeru.
Tento návrh, hoci tak vyzerá, nie je len kozmetickou úpravou Trestného zákona, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale predstavuje hlboký zásah. Zmenilo by sa totiž celé fungovanie konania o vine a treste, lebo poškodený by sa stal jeho súčasťou, ktorou pri súčasnej právnej úprave fakticky nie je. Vyžaduje si posúdenie množstvo aspektov, vedomie o následkoch a venovanie možnosti a pozornosti množstvu úvah a faktov. Zákony nemôžeme tvoriť na základe pocitov, ale reálnych argumentov.
Ďakujem za slovo.

Pán kolega, na lekára pekná reč. Na to, že je to asi vaše prvé vystúpenie a ste ho v takejto neskorej hodine predniesli, tak mňa napadá iba jedna vec, či ste si to písali sám, pretože vlastne vám unikla pointa. My meníme Trestný poriadok, nie Trestný zákon, ktorý ste vy tam (vyslovené s pobavením) kritizovali. Takže kým, keď budete chcieť na budúce niečo povedať, to je, máte v tom poslednom odstavci vašej reči, tak hovorte k veci alebo si to po sebe aspoň prečítajte.
Čo sa týka tej sekundárnej viktimácie, je to váš pohľad na vec. Iné zdroje uvádzajú to, že sekundárnou viktimáciou obete sa môže chápať aj napríklad, napríklad spoločenské zľahčovanie samotného trestného činu, a to formou neprimeraného, neprimerane nízkeho trestu, ktorý táto obeť ako nespravodlivosť zo strany spoločnosti v následnom konaní vníma. Takže tá vaša kritika bola taká jednostranná, ale nie celkom objektívna, nie celkom objektívna.
No a ďalšie poznámky, čo som si spravil na vaše vystúpenie. Vy ste, pán poslanec, vy ste úplne odignorovali absolútne rozdielnu mieru motivácie prokurátora ako osoby, ktorá je v trestnom konaní v podstate z pracovnej povinnosti, a motivácie samotného poškodeného, poškodenej, proste jednoducho obete tých trestných činov. To je absolútny rozdiel a vy ako lekár by ste o tom niečo mohli vidieť, o zvnútornení cieľov, hodnôt a podobných veciach.
A najviac, čo ma ale mrzí, je to, že vy ste sa vo svojej reči orientovali čisto na kritiku formalít, vyplývajúcich z súčasne platného Trestného poriadku. Formality ste povýšili nad obsah.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ja len v krátkosti zhrniem, čo tu bolo povedané kolegom Schlosárom.
Trestný čin, ako aj následný trest je veľký zásah do života obete, páchateľa, ako aj ďalších ľudí. Vieme, že posúdenie vecí orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj súdmi nemusí byť vždy ideálne spravodlivé. Preto zákonodarstvo v trestnom práve umožňuje využiť opravné prostriedky. Prax ukázala, že veľmi často sú to rozhodnutím súdu schválené výsledky v konaní o dohode o vine a treste, ktoré poškodený oprávnene vníma ako nespravodlivé voči nemu.
Poškodený je v najslabšej pozícii spomedzi okruhu strán trestného konania – obžalovaný, prokurátor, poškodený. Poškodenému sa okrem prípadu, ak si uplatnil nárok na náhradu škody, nedoručuje rovnopis rozhodnutia súdu. Opravný prostriedok môže byť v súčasnosti, môže v súčasnosti použiť len vtedy, ak pokladá za nespravodlivý výrok o náhrade škody. Ale k nespravodlivosti voči nemu môže dôjsť aj pri iných, pri inom výroku. V takomto prípade nemá poškodený zodpovedajúcu možnosť uplatniť opravný prostriedok. To môže viesť až k tomu, že páchateľ, posmelený nespravodlivým rozsudkom, stratí ďalšie zábrany v konaní voči poškodenej osobe. Vcelku to vedie k vyššej miere postihnutia občanov trestnou činnosťou, pričom občania po strate dôvery v právny štát trestnú činnosť v menej závažných prípadoch ani nenahlásia.
Návrh zákona dáva poškodenému právo napadnúť rozhodnutie súdu v neprospech obžalovaného a tým odstraňuje spomínanú disproporciu v spomínanom okruhu strán trestného konania.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem trošku taký, tak z praxe poviem. Kolegovia to uviedli, náš návrh novely Trestného poriadku, ktorého cieľom je nič iné, len posilniť postavenie obete trestného činu. Hlavne vtedy, keď zo strany štátu je nedostatočne prejavená vôľa v trestnom konaní na ochrane záujmu chráneného zákonom, to znamená, na ochrane života, zdravia alebo majetku poškodených, najmä teda fyzických osôb, ale aj právnických osôb niekedy sa to týka.
Poviem také tri praktické situácie a prípady, ktoré nás čiastočne motivovali k tejto novele, a možnože niektorí z vás sa nad tým zamyslia a povedia si, že asi to má niečo do seba.
Už tu bolo niekoľkokrát povedané, že teda obeť trestného činu, či prečinu, či zločinu, to je úplne jedno, nemá v podstate žiadne práva v samotnom trestnom konaní, okrem teda uplatnenia si nejakej škody alebo práva na nemajetkovú ujmu. Skutočnosť je taká, že v mnohých prípadoch, v mnohých prípadoch sa prokurátori, ako tí, ktorí by mali v prvom rade, v prvom rade pred súdom zubami-nechtami bojovať za záujmy chránené zákonom, v prvom rade sa teda prokurátori vzdávajú svojej povinnosti a snažia sa, snažia sa nájsť akýkoľvek prostriedok alebo spôsob na to, aby sa jednoducho vec čo najskôr ukončila, aby bol spis ukončený, aby to mohlo odísť do archívu, aby sa tým nemuseli ďalej zaoberať, a čím je dôkazová situácia menej istá, tým viac sa snažia tejto záležitosti zbaviť.
Najčastejšie sa na takýto účelový postup používa konanie o dohode o vine a treste, kde sa snažia pomocou výrazného zmiernenia trestu pre páchateľa jednoducho ukončiť trestné konanie, a poškodení, aj výrazne poškodení ľudia, obete trestných činov nemôžu nijakým spôsobom do tohto momentu, do tohto bodu trestného konania vstúpiť.
Poviem tri jednoduché prípady. Skupina feťákov, asociálov, naschvál nehovorím o nejakej etnickej príslušnosti, lebo to nie je podstatné ani dôležité, prepadne, zbije mladého človeka alebo dôchodcu, ktorého pripúta na vozík, spôsobí mu trvalé následky, trvalé následky, a keďže, keďže, povedzme, tých páchateľov je viac a OČTK nevedia ustáliť, kto z nich sa presne akým spôsobom podieľal na mechanizme vzniku zranení a trvalých následkov obete, tak prokurátor pristúpi ku dohode o vine a treste a páchatelia, ktorí napríklad neboli dovtedy súdne trestaní, budú odsúdení na podmienku, na podmienečný trest odňatia slobody. To znamená, na jednej strane, na jednej strane slušný človek, mladý človek, ktorý mohol mať celý život pred sebou, pripútaný na invalidný vozík, dôchodca, ktorý celý život poctivo pracoval, platil dane tomuto štátu, pripútaný na invalidný vozík, a na druhej strane, na druhej strane absolútnou pasivitou a takým, takým zmyslom pre vlastné pohodlie prokurátora jednoducho páchatelia odsúdení na podmienku. Totálny výsmech. Totálny výsmech a totálne zničená viera v zákon u týchto ľudí. U týchto obetí trestných činov, ktoré, žiaľ, v súčasnom právnom stave nemajú najmenšiu možnosť, ako by mohli protestovať, nesúhlasiť s takouto výškou, neprimeranou výškou trestu.
Druhý prípad. Páchateľ znásilní ženu. Bez ohľadu na vek znásilní ženu. Dostane podmienku alebo dostane dva roky. Ste tu dve kolegyne, ja sa vás pýtam, takú vnútornú otázku básnickú, je dvojročný trest za znásilnenie primeraný? Je to dosť? Je to dosť? Boli by ste spokojné s tým, keby za znásilnenie dostal páchateľ dva roky? No asi nie, asi nie. Ale v súčasnej právnej úprave nemáte najmenšiu možnosť sa voči tomu nejakým spôsobom vyhradiť, vyjadriť, vyjadriť svoj nesúhlas, a to, že jednoducho vy nesúhlasíte s tým, že prokurátor povedal áno, som spokojný s dvojročným trestom a som za to, aby sme podpísali dohodu o vine a treste.
V mnohých demokratických krajinách toto právo obete trestných činov majú, na Slovensku nie. Na Slovensku nie. A ja som osobne veľmi prekvapený, že doteraz nikto s takouto vecou neprišiel. A budem veľmi prekvapený, alebo teda budem veľmi zvedavý, nie prekvapený, ako dopadne hlasovanie, pretože toto je naozaj apolitická záležitosť, apolitická záležitosť, ktorej jediným cieľom je zvýšiť váhu, zvýšiť postavenie ľudského jedinca ako človeka, ako bytosti v trestnom konaní tak, aby mohol jasne a nahlas vyjadriť svoj nesúhlas s tým, alebo svoj nesúhlas v tých prípadoch, keď podľa názoru obete sa ho nedostatočne zastáva prostredníctvom prokurátora štát. A tých prípadov je, žiaľ, veľmi veľa. Tých prípadov je veľmi veľa, mnohé, mnohé z nich, žiaľ, sú aj v spojitosti s útokmi asociálov.
No ale aby som povedal ešte ten tretí prípad. Mali sme tu ublíženie na zdraví, mali sme tu znásilnenie, tretí prípad drogová trestná činnosť. Díleri, díleri zničia cez drogy vaše dieťa, díleri ho pomocou nechutných trikov, špinavých fínt dostanú do osídiel drogovej závislosti a výsledkom niekedy úspešnej práce polície, niekedy úspešnej práce polície bude to, že pred súdom, aj pred súdom, nielen v konaní o vine a treste, ale aj pred súdom dostane díler, skupina dílerov absolútne smiešny trest. Absolútne smiešny trest. Vaše dieťa zničené, odsúdené na dlhé roky v odvykacích zariadeniach, možno s trvalými následkami na psychike, možno aj na zdravotnom stave, hepatitída a podobné veci. A zase poškodený, obeť, rodič, nemá právo sa nejakým spôsobom do tohto obuť.
Takže my nechceme nič iné, chceme len, aby tí, ktorí majú najväčšiu motiváciu, aby tí, ktorí majú najväčšiu motiváciu o dosiahnutie spravodlivého trestu, to znamená, poškodení, obete, aby mohli jasne vyjadriť svoj názor, aby mohli povedať, toto je spravodlivý trest, nie, toto sa mi zdá málo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem pekne. Pán Kotleba, ja len mám taký dojem, že toto je veľmi výrazný krok kritiky smerom do vlastných radov. Na Slovensku sú pravidelne ľudia bití a ranení len na základe toho, že niekto má číro, len na základe toho, že niekto je Róm. A máme tu vraždu, doteraz nevyriešenú vraždu Daniela Tupého, ktorú tiež s vysokou pravdepodobnosťou spáchali páchatelia na základe toho, že nesúhlasili s názormi tohto mladého muža.
A dobre tomu rozumiem, že presne na toto ukazujete, že bitky ako pred barom Mariatchi v Nitre považujete za potrestané neprimerane? Že bandy náckov a fašistov, ktorí pobehujú po Slovensku a bijú ľudí na základe ich sexuálnej orientácie, na základe ich názorov, na základe ich výzoru, na základe príslušnosti k rase alebo etniku, považujete za neprimerane trestané?
Ak je toto vaším cieľom, tak to beriem ako výraznú mieru sebareflexie.