18. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som krátko uviedol krátku novelu zákona o Ústave pamäti národa, ktorá sa zaoberá zmenou štatutárneho zastupovania tejto inštitúcie. Je to, tento náš návrh je v podstate reakciou na, povedal by som, asynchrónne konanie a nedorozumenia, ktoré už dlhodobo komplikujú život tejto inštitúcii. A v podstate reaguje na to, že vlastne v takomto zložení a pri takomto spôsobe manažovania a riadenia táto inštitúcia nie je schopná plniť, tak ako by mala, svoje funkcie.
Keď hovorím o tom, že nie je schopná plniť svoje funkcie, hovorím o tom, že úlohou Ústavu pamäti národa ako takej verejnoprávnej inštitúcie je predovšetkým poskytovať všeobecne prospešné služby, uskutočňuje bádateľskú a vzdelávaciu činnosť pre obdobie, na ktorej bolo vymedzované, a, samozrejme, vytvárať aj podmienky pre to, aby sa zistené informácie dostali do verejnosti a aby toto bádanie prinieslo skutočnosti zistené aj do škôl a do proste verejného života. Takže z tohto pohľadu verejnoprávna inštitúcia, ktorá je vytvorená, má správnu radu zostavenú z nominantov a delegátov, zástupcov tak prezidentskej kancelárie, vlády, ako aj Národnej rady, sa dostala pod kuratelu jednej osoby, ktorá má absolútnu moc pri reprezentovaní tejto inštitúcie a prakticky dnes pôsobí v istej kolízii so správnou radou.
Z tohto pohľadu vzhľadom na to, že Ústav pamäti národa nie je firma, podnikateľský subjekt alebo inštitúcia, ktorá má právo byť riadená jednou osobou, si myslíme, že správna rada ako taká by mala mať širšie kompetencie a najmä členovia rady, ktorí zastupujú prezidentskú kanceláriu, vládu a Národnú radu, by mali mať právo podieľať sa na zastupovaní tejto inštitúcie a mali by fungovať synchrónne. Takže z tohto dôvodu sa usilujeme o to, aby sme predložili Národnej rade nový model riadenia inštitúcie, ktorý by zodpovedal funkcie verejnoprávnej inštitúcie tak, aby všetci tí reprezentanti, ktorých si jednotlivé zložky štátnej moci do tejto inštitúcie nominovali, aby mali právo sa vyjadrovať k chodu a činnosti inštitúcie ako takej. Takže krátkou novelou sa snažíme nájsť a ponúknuť formu riadenia inštitúcie takú, ktorá by zodpovedala verejnoprávnej inštitúcii a aj ktorá by dala primerané pôsobenie zástupcom prezidentskej kancelárie, zástupcom Národnej rady a zástupcom vlády v tejto inštitúcii.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslancovi Augustínovi Hambálkovi.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 rokovacieho poriadku predkladám v prvom čítaní informáciu k uvedenému poslaneckého návrhu zákona, tlač 598.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou uvedeného návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 616 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor. Odporúčam, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor do 31. augusta a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostal šesť písomných prihlášok. Ako prvá za klub SaS pani poslankyňa Blahová, za klub OĽANO – NOVA pani poslankyňa Erika Jurinová, potom sú písomne prihlásení pán poslanec Peter Osuský, pani poslankyňa Remišová, pán poslanec Dostál a pán poslanec Hrnko.
Nech sa páči, pani poslankyňa Blahová.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som prezentovala postoj poslancov a strany Sloboda a Solidarita, jedinej strany, ktorá verejne deklaruje a zaručuje a dbá na to, aby bola stranou bez komunistov a eštebákov.
Poslanci strany SaS nepodporia novelu zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 až ´89 a o založení Ústavu pamäti národa, ktorú predložili koaliční poslanci. Pracovne ju môžeme nazývať lex Babiš. Cieľom predkladateľov je uviesť ústav do hybernácie, čo je v rozpore s poslaním Ústavu pamäti národa, no v súlade s tým, čo by si priali eštebáci a nomenklatúrne kádre zločineckej komunistickej éry, ktorí sú stále medzi nami.
Za základnú príčinu sporov medzi predsedom a členmi správnej rady považujeme ich názorovú a hodnotovú nekompatibilitu. Ako je známe, súčasná Správna rada ÚPN bola formovaná za vlády Roberta Fica a rovnako sú známe sympatie SMER-u – SD a SNS k režimu, ktorý tu vládol medzi rokmi ´48 až ´89. Vzhľadom k dlhému obdobiu vlády komunistickej strany ide o historicky mimoriadne bohatú látku, ktorá stále nie je historikmi dostatočne preskúmaná.
Dnes sa médiá i politici sústreďujú predovšetkým na boj s extrémizmom, ktorý nachádza svoje ideové vzory vo fašizme a nacionalizme. Ale pre demokraciu a slobodu existuje rovnako nebezpečný ideologický prúd a tým je extrémna ľavica, čiže komunizmus. Pritom myšlienky krajnej ľavice sú stále prítomné aj na súčasnej politickej scéne. Fanúšikovia komunistických diktatúr sedia v tejto sále medzi nami. Preto má skúmanie zločinov komunizmu a ich ideologického pozadia pre našu spoločnosť stále obrovský význam.
Som presvedčená o tom, že za návrhom novely stoja osobné animozity členov SNS a strany SMER – SD voči predstaviteľom Ústavu pamäti národa aj voči celej inštitúcii. ÚPN je nadstranícka a apolitická organizácia, preto je podozrivé, že takúto zásadnú zmenu plánujú výhradne predstavitelia vládnej koalície.
Obzvlášť ma udivuje angažovanosť strany MOST – HÍD, keďže za predkladateľov sa pod návrh podpísala aj ich poslankyňa Edita Pfundtner, členka ľudskoprávneho výboru. Tento paradox je nepochopiteľný. Strana MOST – HÍD sa vo verejnom priestore snažila definovať ako aktívny zástanca menšinových a ľudských práv. Dnes ju na všeobecné prekvapenie vidíme ako kolaboranta s pohrobkami KSČ transformovanými do HZDS a neskôr SMER – SD. Dnes MOST – HÍD ide spolu so SMER-om a SNS rozkladať inštitúciu, ktorú zakladal Ján Langoš preto, aby nikto z nás nezabudol. Týmto šliapete po jeho pamiatke a po všetkom, o čo sa s celým svojím životom zasadzoval.
Ak v ÚPN panujú napäté medziľudské vzťahy, je úlohou manažmentu vysporiadať sa so situáciou. Takúto situáciu však spôsobili intervencie ľudí, ktorí nepochopili význam inštitúcie. Považujeme za absolútne neadekvátne, že vnútorné problémy organizácie chce riešiť Národná rada a to dokonca zmenou zákona. Výpady SNS voči Ústavu pamäti národa sú opakované. Už v roku 2010 sa SNS zasadzovalo o úplné zrušenie ÚPN. Takéto kroky sú nebezpečné vzhľadom na to, že spoločnosť nie je dostatočne oboznámená ani vyrovnaná so zločinmi komunizmu.
Aktuálny návrh podľa všetkého predstavuje tiež neprípustnú retroaktívnu zmenu, keďže funkčné obdobie predsedu pána Krajňáka má trvať do roku 2019. Politické zasahovanie do apolitickej inštitúcie rúca jej nestrannosť a nezávislosť a môže mať za následok to, že svoj účel naozaj prestane spĺňať. Predpokladám, že mnohým bývalým komunistom a príslušníkom ŠTB by takýto stav vyhovoval. A veľmi smutné je, že zmenu iniciujú práve členovia ľudskoprávneho výboru. Je signifikantné, že iba koaliční poslanci.
Tejto novele môžeme pokojne začať hovoriť lex Babiš. V roku 2012 podal Andrej Babiš žalobu na ÚPN o neoprávnenosti svojej evidencie ako agenta ŠTB. Ústav pamäti národa pod vedením pána Krajňáka na rozdiel od svojho predchodcu nepristupoval k súdnym sporom laxne. Tento návrh je teda momentálne predmetom rozhodovania Ústavného súdu. Ústavný súd má vzhľadom na lehoty rozhodnúť ešte pred uplynutím funkčného obdobia pána Krajňáka. Ten však má byť z vedenia zbavený práve touto novelou zákona, o ktorej rokujeme. Z kuloárov vieme, že nové vedenie ÚPN má v pláne túto ústavnú sťažnosť stiahnuť.
História sa mieša so súčasnosťou neustále. Preto bol zriadený Ústav pamäti národa, je to rezervoár spomienok na to, čo bolo. Sú medzi nami ľudia, ktorým sú tieto spomienky nepríjemné, lebo ich život nebol v súlade s ich svedomím a v súlade s ľudskosťou. Mali sme tu režim, ktorý takéto správanie podporoval a ubližoval tisícom a desaťtisícom ľudí, ktorí túžili žiť slobodne. Zločiny komunizmu a potláčanie ľudských práv majú konkrétnych adresátov. V tejto sále, vo vláde aj vo verejných funkciách máme stále bývalých členov KSČ, nomenklatúrne kádre, ktoré banujú, že prišiel rok ´89. Medzi nami chodia eštebácki bonzáci, čo si svoju hodnotu zvyšovali udávaním svojich priateľov, známych a susedov, ktorí sa cítili vnútorne slobodní a žili podľa toho.
Do väzenia bolo z politických dôvodov odsúdených vyše 205-tisíc ľudí. Do táborov nútených prác bolo bez súdu zaradených asi 20-tisíc ľudí. Do pomocných technických práporov z politických dôvodov asi 22-tisíc osôb. Do zahraničia utieklo v rokoch ´48 až ´87 približne 180-tisíc občanov. Popravených pre politické trestné činy bolo 248 osôb. Asi 4 500 ľudí zomrelo vo väzení a najmenej 282 pri pokuse utiecť cez železnú oponu. Pre týchto ľudí a ich pamiatku by sme mali všetci trvať na tom, aby Ústav pamäti národa vytrval funkčný a v nezávislých rukách, preto predkladám procedurálny návrh vrátiť novelu zákona na prepracovanie predkladateľovi. Novela priamo zasahuje do činnosti nezávislej inštitúcie a nezohľadňuje jej nadčasový a historický význam.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne.
Nech sa páči, pán poslanec Hrnko.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, slová, slová, slová. Ak hovoríte o eštebáckych bonzákoch, nedívajte sa na tú stranu (rečník ukázal na ľavú stranu sály), tam sa vždy dívajte, tam sa pozrite (rečník ukázal na pravú stranu sály) a medzi sebou ich hľadajte, dobre? A potom niečo rozprávajte. Nerozprávajte na tú stranu, keď ju vidíte tam. Dobre?
Ďakujem.

Pani poslankyňa Pfundtner.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa, dotklo sa ma, čo hovoríte o nejakých kolaborantoch. Viete vôbec niečo o mojej rodine? Asi nič. Mojej rodine čo nestihli zobrať na základe Benešových dekrétov a ktorých nestihli vysťahovať násilným spôsobom, tak stihli zobrať to málo, čo im zostalo, na základe komunistických zákonov. A áno, brat môjho dedka bol uväznený kvôli tomu, že nevstúpil do JRD, na základe násilnej kolektivizácie. Nikto z mojej rodiny nebol ani príslušníkom ŠtB a nebol ani členom komunistickej strany. Všetko, čo ste tu teraz pomenovali, že ako touto novelou alebo týmto návrhom ideme ničiť, mňa udivuje. Ja neviem, aký návrh ste si vy čítali. To ťaženie názorov v médiách a na sociálnych sieťach, to bolo pre mňa dosť prekvapujúce a čítala som tam množstvo konšpiračných teórií, ale najväčší blud, to, čo ste tu aj vy teraz vyprodukovali, to je absolútna bomba. Vy tu šírite informáciu, že my ideme kvôli nejakému politikovi, pánovi Babišovi v Čechách ovplyvniť až voľby parlamentné. Uvedomujete si, čo rozprávate? Prosím vás, prečítajte si ešte raz návrh zákona.
A stojím si za tým, že správna rada, členovia správnej rady, nominovaní všetci politickou stranou SMER, vaším úhlavným nepriateľom, nie sú nedotknuteľní. Nie sú nedotknuteľní a majú byť odvolateľní aj v prípade, keď závažným spôsobom neplnia svoje povinnosti, ktoré im vyplýva zo zákona. A nielen vtedy, keď náhodou šesť mesiacov neprídu do roboty.
Ďakujem pekne.