18. schôdza

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám na úvod prečítala svedectvo Titusa Zemana, saleziána, ktorý sa narodil vo Vajnoroch, tam aj zomrel na následky mučenia a väzenia. Zomrel 8. januára 1969 vo veku 54 rokov. Don Titus, ako ho nazývali, bol na výsluchoch približne 58-krát. O období vypočúvania, mučenia a väzenia povedal svojmu priateľovi Augustínovi Krivosudskému toto: "Keď ma chytili, nastali pre mňa krížová cesta. Najťažšie chvíle po fyzickej a psychickej stránke som prežíval vo vyšetrovacej väzbe. Trvala v podstate dva roky. Pod oknom cely som mal popravisko. Denne tam privádzali ľudí. Počúval som strašné, až neľudské výkriky a náreky, ešte aj tam ich mučili. Žil som v neustálom strachu, že v ktoromkoľvek okamihu sa otvoria dvere na mojej cele a vyvedú ma na popravisko. Pozri na mňa, aj z toho som takto ošedivel. Keď sa mám v mysli vrátiť k nepredstaviteľnému mučeniu pri vyšetrovaní, poviem ti úprimne, že sa ma zmocňuje strašná hrôza, používali neľudské metódy bitia a trýznenia najväčšieho stupňa. Opakovane napríklad pri vypočúvaní prinášali vedro plné výkalov zo žumpy, ponorili mi doň hlavu a držali, kým som sa začal dusiť. Obrovské kopance do celého tela, silné údery s nejakým predmetom, zauchá. Po jednom takomto údere som ohluchol."
Bili ho po pätách, zlomili mu kľúčnu kosť, nosnú prepážku, cez konečník mu plnili niečím vnútornosti až do prasknutia a bili ho hlave. Ľavá ruka ostala nehybná. Mučili ho aj hladom, smädom a chladom. Toto mu spravili príslušníci ŠTB zato, že pomáhal na úteku viacerým kňazom a rehoľníkom. Skupina, ktorú chytili pri prechode, bola, mimochodom, týždeň poviazaná tu na hrade, kde ich mučili, mlátili a ničili, kým ich odviedli na vypočúvanie.
A namiesto prázdnych rečí o brannej výchove a nejakých národných hodnotách si myslím, že pán Danko by mal zabezpečiť pamätnú tabuľu na tomto mieste, okolo ktorého každý deň prechádzame.
Salezián a kňaz Titus Zeman bude vyhlásený v septembri za blahoslaveného. Pre Slovensko to znamená, že bude mať svätca prvého rímskokatolíckeho kňaza, mučeníka z čias totalitného komunistického režimu.
Podobný príbeh má za sebou aj Anton Srholec, ktorému podlomili zdravie uránové bane, kam ho komunisti poslali. Alebo naša kolegyňa Janka Šípošová, ktorej otec zomrel na následky väzenia. Takýchto príbehov sú archívy Ústavu pamäti národa plné. Príbehy utrpenia, zrady, donášania, zločinov, ktoré mala tajná služba v náplni práce a bola za to platená. Toto robil štát svojim občanom, ktorých mal chrániť a zabezpečovať ich bezpečnosť. Komunistický režim je porovnateľný s fašizmom a tak by sme sa k tomuto režimu mali aj správať.
A namiesto toho, aby sme si pamäť národa chránili, sa politici tejto vládnej koalície snažia o rozklad a likvidáciu Ústavu pamäti národa, pretože ináč sa táto novela nazvať nedá. Samozrejme, nie je to nič nové, tieto snahy tu boli aj predtým, no až teraz sa našla skupina ľudí, ktorí idú ÚPN úplne znefunkčniť. Nečudovala by som sa, ak by takúto novelu zákona predložil pán Hrnko, čudujem sa však, že k tomu sa pridal aj MOST, ešte raz opakujem, je to pre mňa najväčšie sklamanie a žiadne reči o nejakej stabilnej alternatíve alebo schránkové zákony túto hanbu skrátka z MOST-u nezmyjú.
Do funkcie šéfa ÚPN pána Krajňáka nominoval SMER, podporila ho vtedy aj opozícia, nebol straníckym nominantom, teraz, zdá sa, že nespĺňa predstavy koalície a niektorých ľudí, tak ho koalícia odvoláva. Už čo mohla trošku počkať, už by sa skončilo jeho funkčné obdobie a malo by to aký-taký, aký-taký aspoň záver. Mohla počkať s tou novelou. Ale predpokladám, že ho odvoláva najmä kvôli zásadnému postoju v otázke Andreja Babiša, ktorého spor sa blíži ku finále a je veľká šanca, že ÚPN by ho mohla vyhrať.
Predkladateľka pani Pfundtner z MOST-u odôvodňovala v médiách túto novelu zákona zlými medziľudskými vzťahmi v ústave, kde si podľa nej robia naprieky. Ešte raz hovorím, absurdnejšie odôvodnenie zmeny zákona som ešte nepočula, aby sa parlament zaoberal zlými vzťahmi na štátnych úradoch, to by nič iné nerobil, len od rána do večera by sme tu museli riešiť nejaké zamestnanecké spory. A už vôbec takéto odôvodnenie nie je dôvodom na zmenu zákona tak závažného, ako je Ústav pamäti národa.
Myslím si, že bilancia ÚPN za šéfovania Ondreja Krajňáka bola dobrá. Pred tým, ako nastúpil do úradu, medzi rokmi 2010 až 2013 ÚPN prehral 19 súdnych sporov. V niektorých sporoch nepodal ani odvolanie. Argumentácia pri obžalobe bola za bývalého vedenia veľmi slabá. Spory sa týkali toho, či boli zväzky sfalšované alebo nie. Prečo je to dôležité? Obhajoba archívu ÚPN je jedna z kľúčových úloh ÚPN. Ako má ÚPN skúmať nejaké historické fakty, keď sa tvrdí, že niektoré zväzky sú sfalšované? Za Ondreja Krajňáka sa ÚPN začalo voči obvineniam aktívne brániť. Pri každom spore sa robí detailná rekonštrukcia zväzku. A Krajňák právoplatne zatiaľ prehral len jediný spor, aj to s pánom Babišom, kde však ešte ÚPN má šancu na zvrátenie.
Čo sa týka samotného návrhu novely zákona, aby sa právomoc a zodpovednosť za riadenie ÚPN delila medzi kolektívny orgán deväťčlennú správnu a spolitizovanú správnu radu, je úplne absurdné. Správna rada aj s dozornou radou, tieto politické trafiky nás ročne stoja 170-tisíc eur, každý rok. Niektorí navrhujú, aby sme mali len kontrolný orgán, aby tam správna rada vôbec nebola. Myslím, že je to rozumný návrh, hlavne keď sa pozrieme na iné orgány verejnej správy, tak každý jeden z týchto orgánov má jedného predstaviteľa, ktorý nesie za túto inštitúciu zodpovednosť. Neviem si predstaviť, koho budeme volať na zodpovednosť z tohto kolektívneho orgánu deviatich ľudí. Bude to člen správnej rady jedna alebo dva, alebo tri? Skrátka takýmto spôsobom sa žiadna inštitúcia nedá riadiť.
Chápem, že Ústav pamäti národa leží v žalúdku mnohým politikom, najmä ak sa hlásia k odkazu komunistickej strany, ale na záver by som ešte chcela prečítať vyhlásenie, ktoré je podpísané pánom Srholcom. A bolo to vyhlásenie za Konfederáciu politických väzňov v čase, keď opäť hrozila ÚPN likvidácia a vtedy Srholec napísal: "Konfederácia politických väzňov Slovenska podporuje zachovanie ÚPN. Práca toho ústavu je veľmi zložitá a namáhavá a užitočná. Doteraz svoje poslanie zvládli, lebo sú objektívnymi zástancami pravdy, zmierenia a do problematiky vnášajú systém a odbornosť. ÚPN je svedectvom poctivého úsilia všetkých bývalých politických väzňov a komunistami prenasledovaných občanov. Prispieva k tomu, že na Slovensku sa so svojou bolestivou minulosťou vyrovnávame pokojne, poctivo a bez zbytočných emócií. Zrušenie ÚPN by sme pokladali za signál, že sa ruší demokratická inštitúcia, ktorá účinne napomáha k správnemu spracovaniu minulosti, ale aj k nášmu smerovaniu do budúcnosti."
Predkladatelia návrhu zrejme nemali odvahu rovno zrušiť ÚPN, odvolali len Krajňáka, ale predkladajú nám novelu, ktorá ÚPN úplne znefunkční. A tam, kde by sme mali mať silnú inštitúciu, ktorá bude chrániť pamäť národa, tam po tejto novele budeme mať len nejaký ústav, ktorý bude slabučko hryzkať. A to bolo asi cieľom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani Remišová, vy máte strašne slabú pamäť, a najmä neovládate dejiny. A zabudli ste povedať, prečo tí kňazi saleziáni tak utekali. Viete prečo? Pretože ich neprenasledoval len komunistický režim. Ale prenasledovali ich aj čechoslovakizmus. Viete, čo to bol čechoslovakizmus? To bolo popieranie existencie slovenského národa, resp. znemožňovanie jeho národnej realizácie sa formou štátnosti. Väčšina týchto ľudí vrátane Titusa Zemana boli za to, čo títo dvaja tu vpredu, pán Osuský a pán Dostál, tak vehementne kritizujú niektorých vykladačov slovenských dejín.
Takže pamäť národa je jedna vec, ale vy si nepamätáte, vy si pamätáte len to, čo si chcete pamätať, a pamätáte si len to, čo vám vyhovuje. Vám vyhovuje to, že správna rada je kolektívny politický orgán, ako ste povedali. Ale do tej správnej rady patrí aj pán Krajňák, aj on je politický. A pretože je orientovaný na vás a na KDH najmä, s ktorým robil aj volebnú kampaň. A mám to tu, potom ukážem, ak budem môcť v svojom vystúpení. Jednoducho sa spolitizoval na vašej strane a vám sa nepáči, že v podstate nikto ho nechce zlikvidovať. My chceme len urobiť to, čo už tu bolo raz navrhnuté, aby bola správna rada ako politický orgán a výkonný orgán riaditeľ, ktorý bude to riadiť a ktorý nebude vnášať politické veci, ako vnáša váš kádehácky a oľanácky kandidát riadený pani Šípošovou, tuto asistentkou pani Jurinovej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, ja nie som celkom ten, ktorý by si prečítal jedno vyhlásenie a potom išiel na barikády. Cítim sa ako minimálne niekto, kto stál v pozadí vzniku Ústavu pamäti národa a staral som sa oňho. Ako prorektor univerzity som sa podieľal na zorganizovaní výstavy, ktorú robil ÚPN s tzv. Gauckovým inštitútom v Nemecku pod názvom Feind ist wer anders denkt - Nepriateľ je ten, ktorý rozmýšľa inak. Sledoval som a zúčastňoval som sa podujatí Ústavu pamäti národa. Kupoval som si jeho časopis i jeho produkciu knižnú. A viem teda, aké je postavenie, akú úctu požíva, ako je akceptovaný podobnými inštitúciami, počínajúc Gauckovým inštitútom cez český inštitút, poľský a ďalšie. I na tomto sa podieľa Ondrej Krajňák.
A pokiaľ ide o štek, ktorý tu teraz zaznel, že Titusa Zemana prenasledovali čechoslovakisti, no, zrejme teda čechoslovakisti zamaskovaní za ústredný výbor komunistickej strany, robotnícku triedu a jej železnú päsť ŠtB. Ešte sa nakoniec dozviem, že aj farára Toufara, ktorého umučili v Čechách, umučili preto, lebo chcel nezávislé Slovensko. Zobuďme sa, historici!

Chcem povedať, že boľševizmus a komunizmus nám tu dovliekol Beneš. Beneš nás predal Stalinovi ešte dávno pred skončením vojny. Čiže vlastne komunistická strana vyhrala v Česku, pretože za Slovensko nevyhrala voľby. Takže chcem vás; toto je prvá vec. Druhá vec, my sme nemali, nielenže sme nemali svoj štát, ale my sme nemali ani len tú svoju komunistickú stranu, pretože tá bola v Prahe. Našim komunistom dirigovali a rozkazovali v Prahe komunisti, ústredný výbor z Prahy. To je ďalšia vec.
A chcem povedať pre pani Remišovú. Oháňate sa tu kňazom Srholcom, ktorý bol heretikom. Kňazom Srholcom, ktorý bol čechoslovakistom, rotariánom a eštebákom.

Ďakujem za slovo.
Vážená pani Remišová, na začiatku vášho prejavu ste povedali, že Danko sa venuje národnej téme a brannej výchove. Chyba. Kde je u pána Danka národná téma? Snáď vo výrokoch, nikto nebude urážať islam, nikto sa nebude z islamu vysmievať, popierať ho? Tam je tá národná téma?
Ďakujem za slovo.

Ďakujem.
Pán Hrnko, máte zlé informácie alebo ste nečítali životopis Titusa Zemana, ale jeho mlátili eštebáci a komunisti. To, či boli čechoslovakisti, je v tomto prípade úplne jedno.
Ďakujem kolegovi Osuskému za pripomenutie, že sme vybudovali jednu funkčnú inštitúciu a akú úctu požíva táto inštitúcia. A ja ešte raz pevne verím alebo by som chcela navrhnúť predkladateľom, aby túto hanebnú novelu stiahli.
Ďakujem.

Vážené kolegyne a kolegovia, máme pred sebou veľmi zvláštny, povedal by som, priam paradoxný návrh zákona. Paradoxný prinajmenšom z troch dôvodov.
Prvý. Zákony zvyknú upravovať nejaké právne vzťahy a ich podstata býva v samotnom znení zákona a k tomu niekedy z dôvodov, že musí sa niečo vyriešiť, niečo prechodné, sa pridávajú prechodné ustanovenia, ktoré majú upraviť to, ako sa majú správať vzťahy po nadobudnutí účinnosti nového zákona, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy. Ale zvyčajne tie prechodné ustanovenia bývajú iba akýmsi doplnkom k tej podstate, ktorá sa rieši v samotnom zákone alebo v návrhu zákona, alebo aj v návrhu novely zákona.
V tomto prípade, a to je prvý paradox, je to úplne naopak. V tomto prípade podstata zákona je v prechodnom ustanovení bodu 22 § 30 ods. 1: "Výkon funkcie doterajšieho predsedu správnej rady skončí dňom 15. októbra 2017, pričom doterajší predseda správnej rady naďalej ostáva členom správnej rady do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený." Toto je podstata vášho návrhu zákona. A pokiaľ by to išlo, tak toto by ste zrejme napísali iba takto ten zákon, no ale zákon nemôže mať iba prechodné ustanovenie, tak ste tam museli dodať aj niečo ďalšie. Prvý paradox.
Druhý paradox. Zákony sa zvyčajne schvaľujú na to, aby stanovili všeobecné pravidlá, podľa ktorých sa majú správať ľudia, fyzické osoby, právnické osoby, firmy, podľa ktorých majú fungovať štátne inštitúcie. Tento zákon je zameraný na riešenie nejakých sporov existujúcich na jednom konkrétnom pracovisku. A toto má byť dôvod schválenia novely zákona, schválenia novely zákona, ktorá sa prijíma iba preto, aby sa z funkcie odstránil doterajší šéf Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.
Je veľmi zlé, keď sa menia zákony iba z dôvodu, aby sa mohla urobiť nejaká personálna zmena. Ale je možné, že sú také situácie, keď je situácia výnimočne zlá, katastrofálna, inštitúcia sa rozpadá a urobí sa takáto účelová zmena. Aj vtedy je to zlé. Ani vtedy by sa to nemalo robiť, ale aká, preboha, výnimočná a katastrofálna situácia je dnes v Ústave pamäti národa? Čítali ste o tom v médiách? Povedal vám to niekto? Napísali ste to v dôvodovej správe? Povedali ste to tu? Nie. Nič také. Neexistuje reálny dôvod okrem toho, že sa chcete zbaviť šéfa správnej rady.
A taký tretí paradox, ktorý je spojený s týmto návrhom zákona, je, že Ústav pamäti národa má dokumentovať a kriticky analyzovať našu históriu a najmä obdobie neslobody. Obdobie dvoch zločineckých režimov. Obdobie dvoch totalít. Fašistickej totality počas slovenského štátu a komunistickej totality počas obdobia vlády komunistov. A je úplne jedno, že to boli československí komunisti. To s čechoslovakizmom nemalo nič spoločné. Budete vystupovať, pán Hrnko, potom môžte, nemusíte mi tu vykrikovať.
Ondrej Krajňák, zhodou okolností sa vyostrili vzťahy na pracovisku až do tej miery, že skupina poslancov považuje za potrebné novelizovať ten zákon, keď sa dostal do konfliktu, a teda vyhodil, rozviazal pracovný pomer s dvoma osobami, ktoré v Ústave pamäti národa nemali nikdy pracovať, s pánom Lackom a s pánom Bobákom.
Je absurdné, aby obdivovateľ fašistického štátu alebo obdivovateľ komunistického režimu a jeho významný aktér pracovali v inštitúcii, ktorá má kriticky skúmať obdobie neslobody, to obdobie, ktoré oni dvaja obdivujú, oslavujú, ospevujú. Teda dve obdobia. Boli to dve rôzne obdobia, ale obe boli rovnako zločinné a obe boli obdobia neslobody.
Sme síce ešte iba v prvom čítaní, ale ja by som sa teda rád aj spýtal na nejaké konkrétnosti, lebo z toho, čo ste napísali, mi nie je jasné, že ako si to vlastne predstavujete a čo tým chcete dosiahnuť, teda okrem toho, že sa chcete zbaviť predsedu správnej rady. Ale tie praktické ustanovenia, lebo ten zákon je veľmi zvláštnym spôsobom napísaný. A tá dôvodová správa, ktorá by mala vysvetľovať, čo je v zákone napísané, v tomto prípade dôvodová správa v podstate iba reprodukuje to, čo je napísané v paragrafovom znení. Napríklad hneď prvý bod. "V § 8 ods. 1 úvodnej vete sa vypúšťa slovo "najmä"." Paragraf 8 upravuje úlohy ústavu. "Úlohy zverené ústavu štátom sú najmä" a potom sú vymenované písmená a až k. V čom je problém? V čom je problém, komu vadí to "najmä"? To, to, nevyplýva to automaticky z toho zákona. V dôvodovej správe sa k tomu dozvieme, že "ustanovenie § 8 ods. 1 spresňuje úlohy zverené štátom". No ako spresňuje, keď vypustí "najmä"? Neviem.
Potom by som sa chcel spýtať, že ako si prakticky predstavujete to fungovanie štatutárneho orgánu kolektívneho, ako bude rozhodovať, lebo dnes štatutárnym orgánom je predseda správnej rady. Je tam jasná zodpovednosť. Je jasné, že on má riadiť ústav, on má rozhodovať. A ako to bude fungovať, keď to bude kolektívny orgán? Teraz tam každý deň budú chodiť všetci členovia správnej rady, každý deň alebo každý druhý deň budú mať zasadnutia a budú riešiť tie veci, ktoré riešil predseda správnej rady?
Alebo. Potom je tam zaujímavá vec, že ustanovujete nový spôsob voľby a odvolávania predsedu správnej rady samotnou radou, keď už vlastne predseda ani nebude štatutárnym orgánom. Štatutárnym orgánom bude rada. Tak prečo toto považujete za nejaký lepší alebo demokratickejší, alebo efektívnejší, alebo transparentnejší, v čomkoľvek lepší spôsob ako ten doterajší, keď to bolo v rukách priamo parlamentu?
A teda pýtam sa to najmä v kontexte toho, že tento mesiac aj minulý mesiac sme tu mali na programe schôdze rôzne zmeny spôsobov volieb, ktoré vládna koalícia presadila, a keď išlo o predsedov samosprávnych krajov, tak ste presadili zmenu z dvojkolovej voľby na jednokolovú. Neviem, či je jednokolová transparentnejšia a demokratickejšia, asi ani nie. Ale teda v každom prípade účelovo vám to vyhovuje, lebo si myslíte, že v prvom kole získate viacej. To sa asi týka viacej SMER-u ako Slovenskej národnej strany, samozrejme.
Zmenili ste spôsob vymenovania šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. V čom bude demokratickejšie alebo transparentnejšie, keď ho nebude menovať prezident na návrh vlády, ale priamo vláda nevedno, ale teda keďže už prezidentom nie je pán Gašparovič, ale pán Kiska, tak zasa len z takéhoto účelového dôvodu zmeníme zákon a zmeníme spôsob voľby.
Včera sme prelamovali veto k tomu slávnemu lex Raši, teda aby starostu na takmer alebo primátora na takmer štvrtinu volebného obdobia mohol si určiť odchádzajúci primátor alebo starosta. Opäť účelový zásah. Ani ste nemali potrebu nejak to brániť. Tak mňa len zaujíma, že akými kritériami sa riadi vládna koalícia, keď navrhuje zmenu spôsobu voľby a ustanovovania do funkcie, lebo mne to vychádza úplne jednoznačne: Účelovo, potrebujem sa niekoho zbaviť, zmením zákon. Myslím si, že si zlepším vyhliadky vo voľbách, zmením im zákon.
Ján Slota chcel Ústav pamäti národa zrušiť. Neviem, či by sme mali oceniť to, že vy ho zrušiť nejdete, ale to, čo idete robiť, určite je krokom k menšej funkčnosti a k tomu, aby si svoje funkcie, ktoré si doteraz plnil, plnil oveľa menej efektívne. Ústav pamäti národa je dielom Jána Langoša, ktorý bol jeho prvým šéfom. Potom za pána Petranského sa fungovanie Ústavu pamäti národa dostalo do pozícií, ktoré sa výrazne odkláňali od dedičstva a odkazu jeho zakladateľa. Nechcem hovoriť, že pán Krajňák je dokonalý, že nemá žiadne chyby, že pod jeho vedením neexistujú žiadne problémy, ale pod jeho vedením má Ústav pamäti národa bližšie k tomu, ako ho zakladal Ján Langoš. A to, čo vy dnes chcete urobiť, ho od dedičstva Jána Langoša vzdiali.
A zrejme už na záver by som zacitoval z vašej dôvodovej správy, kde hovoríte, že "počas svojej pätnásťročnej existencie sa ÚPN etabloval v spoločnosti a zaujal neodmysliteľné miesto pri odhaľovaní zločinov totalitných režimov. A práve dnes v období negatívneho vzrastu extrémistických myšlienok v spoločnosti je jeho význam a úloha o to nepostrádateľnejšia."
"A práve dnes v období negatívneho vzrastu extrémistických myšlienok v spoločnosti je jeho význam a úloha o to nepostrádateľnejšia." To je jedna z mála vecí, aj keď je to iba všeobecná časť dôvodovej správy, s ktorou sa aj ja dokážem stotožniť, len potom nerozumiem, prečo ste nám tu predložili návrh zákona, ktorý ide úplne, ale úplne opačným smerom ako to, čo máte napísané v prvom odstavci všeobecnej časti dôvodovej správy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Človek nemá ľahkú úlohu, ak nasleduje v takejto rozprave ako štvrtý, a musím povedať, že je mi potešením, že sedím vedľa človeka Ondreja Dostála, ktorý dokáže nájsť aspekty, ktoré my na rozdiel od neho – právnika, stále sa zlepšujúceho, vynikajúceho právnika – nemusíme postrehnúť.
Na margo toho, o čom hovoril, o štatutárovi, ma napadá taká vec, že by sme prípadne zrušili štatutárnosť primátorov a starostov a nechali vládnuť mestské rady. Mestské rady budú hlasovať o tom, o čom normálne rozhoduje primátor a starosta, a iste by to dokázal niekto podobnou argumentáciou obhájiť.
A úplne na margo, napadá má taká kacírska myšlienka v súvislosti s Bobákom a Lackom. Alexander Mach sa dožil pomerne vysokého veku, vyšiel von z väzenia a žil ďalej. Ak by padol komunizmus, červená totalita o niečo skorej, možno by vyhovovalo niektorým, aby ako historici alebo ľudia, ktorí vedia, o čo ide, pracovali v tom Ústave pamäti národa Alexander Mach a generál Lorenc, lebo obidvaja vedeli, o čo ide.

Ďakujem za slovo. Je tragédiou, keď zahraničný agent, obdivovateľ sionizmu, islamu a všelijakých inakostí pľuvne svoj švejkovský pľuvanec na čestného historika Martina Lacka, ktorý sa venoval americkému bombardovaniu Apolky Američanmi, čo mu Krajňák aj vyčítal a tuším to bol aj jeden z dôvodov, prečo bol prepustený.
Ďakujem za slovo.

Máte tu plné ústa totalitných režimov. Chcem povedať, že práve teraz sa tu etabluje nový totalitný režim, nová totalita, nová diktatúra. Systém; nová nesloboda, keď sú ľudia stíhaní za svoje názory, keď sú, hoci podľa ústavy má každý právo na svoj názor, mať svoj názor, prejaviť svoj názor a dokonca podľa, každý má právo podľa medzinárodného práva aj podľa našej ústavy mať dokonca právo aj na pochybnosti. A za chvíľu nás budú stíhať možno aj za myšlienky ešte predtým, než ich vyslovíme.