18. schôdza

Ďakujem. Pýtam si, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nedá mi opätovne konštatovať, že tak ako vždy, keď sa jedná o školstvo, sme v tejto naozaj komornej atmosfére. (Reakcia navrhovateľa.) Áno, pán minister. A keďže sme v prvom čítaní, kde sa rozoberá skôr ten filozofický obsah a potreba tohto zákona s jednotlivými cieľmi, ktoré sú v ňom načrtnuté alebo podrobnosti, potom o nich diskutujeme skôr v tom druhom čítaní.
Na začiatok si dovolím možno prehnane poznamenať, že som optimista. Som optimista hlavne v tom, že určité veci sa konečne hýbu, že aj, alebo jednotlivé konania v rámci pripomienok ukázali obrovskú energiu a prácu ľudí, ktorým na školstve záleží a je ich stále ešte dosť. A zasypali doslova a do písmena ministerstvo jednotlivými návrhmi opatrení, ktoré pevne verím, ak by sa prijali v hojnejšom počte, tak máme omnoho dokonalejší zákon pred sebou.
Vo svojom vystúpení sa chcem venovať len niekoľkým oblastiam, čiastočne už niektoré tu boli spomenuté, ale mňa mierne ešte stále trápia, že nie sú plne poriešené. Už tu bol spomínaný ten nešťastný príspevok na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl. Toto opatrenie sa odrazu v návrhu zákona ocitlo, presnejšie jeho účel aj viazanie tohto príspevku v § 6b sa ocitlo kdesi mimo, na čo som aj reagoval v médiách na základe podnetov učiteliek a riaditeliek materských škôl, ktoré sa naozaj reálne obávajú, že ak vypadne účelovosť tohto príspevku, tak sa stane len toľko, že naozaj peniažky, ktoré majú prísť na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl, tak sa z nich budú sanovať iné veci, energie, svietenie, kúrenie, k čomu ale tento príspevok pôvodne nebol zameraný.
Tento príspevok podľa najnovšieho prieskumu, ktorý aj nám poslancom vo výbore pre vzdelávanie došiel e-mailom od Slovenskej komory učiteľov, veľmi značné percento riaditeliek materských škôl sa obáva, že jednoducho bude sa míňať svojmu účelu, pretože ak štát dáva peniaze na dieťa v materskej škole a ja oceňujem, že už sa táto kategória rozširuje aj o deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, je tu teda viac peňazí. Ak je tu táto vážna obava, potom niečo nie je v poriadku v našom systéme, keď v skutočnosti si priznávame tým, že odstraňujeme túto účelovosť, že jednoducho tieto školy to musia vykryť za každú cenu práve z tých peňazí, ktoré budú mať po ruke. Pričom naopak, keby to bolo na nich, tak by ešte rozšírili jednotlivé opatrenia, na čo by sa tento príspevok mal využívať.
Z prieskumov vyplýva, že väčšinou ho využívajú práve na vybavenie jednotlivých miestností v škôlkach, kde prebieha táto činnosť, menej už na nákup jednotlivých pomôcok, teda hlavne dedaktických, ale pre mňa osobne, pre mňa osobne je dôležité, aby sme dali signál týmto ľuďom, že tento príspevok sa neminie svojmu účelu, pretože on sa aj tak naozaj volá. Je to príspevok na výchovu a vzdelávanie. Pokiaľ si chceme priznať, že naozaj sa má využívať aj na niečo iné, tak zmeňme názov, ale pokiaľ je naozaj príspevkom na výchovu a vzdelávanie, tak nech slúži práve k tomuto účelu.
Ďalšou vecou, ktorú verím, že po diskusii a jednotlivých jednaniach bude možné otvoriť, sú vychovávateľky školských klubov detí, kategória pracovníkov a hlavne pracovníčiek, ktoré, na ktoré sa stále zabúda. Už od roku 1998 sa vychovávateľky z praxe snažia poukázať na závažné problémy, s ktorými sa vo svojej praxi stretávajú. Vypichnem najmä nereálne stanovený úväzok a nemožnosť jeho naplnenia na 100 %, rôzne diskriminačné praktiky, ktoré sú pri prepočítavaní hodín, pri dopĺňaní úväzkov vyučovacou povinnosťou v škole, vysoké počty detí v oddelení, spájanie oddelení za účelom šetrenia finančných prostriedkov alebo aj nedostatočný odborno-metodický servis zo strany štátu.
Nechcem dávať rozumy, ale minimálne, minimálna vec, ktorú môžeme pre nich urobiť, je, že naozaj budeme oceňovať najmä prácu tých, ktorí vedú skupiny alebo aspoň vedúcich školských klubov detí tak, aby boli aj oni oceňovaní viac, ako tí ostatní. Je napokon, triednictvo v materských školách sa zaviedlo a oni sa oprávnene pýtajú, kedy sa začne konečne myslieť na nich.
Tiež by som rád, a už som to spomínal pri jednej faktickej poznámke na moju poslaneckú kolegyňu Soňu Gaborčákovú, by sme mali alebo mali by sme sa sústrediť aj na deti s nadaním. Hovorme o nich už otvorene a naozaj nastavme pravidlá aj pre nich. Konkrétne tak, ako sa to navrhovalo v tom bode 10 v § 94 ods. 4, to je v treťom článku. Nemala by byť vypustená možnosť pre školy žiadať o finančné prostriedky na osobné náklady školského špeciálneho pedagóga práve pre tieto deti. Aj títo žiaci potrebujú pre rozvoj svojho individuálneho potenciálu tú najlepšiu podporu, rovnako ako žiaci so zdravotným znevýhodnením.
A napokon, a dalo by sa o tom hovoriť ešte veľmi, veľmi dlho, chcem oceniť aj to, že ministerstvo začína riešiť školy, kde dochádza k vážnym pochybeniam a rieši sa to aj paragrafmi a ustanoveniami pri štátnej školskej inšpekcii. Tu by som išiel možno aj hlbšie, pretože po pravde na základe indícií, ktoré sú z regiónov z rôznych druhov škôl, častokrát začína zriaďovateľ konať v prípade neodborného a nekompetentného riadenia školy až vtedy, keď to pocíti na peniazoch.
Takže ako som povedal, som optimista a verím, že vzájomnou diskusiou koalícia prejaví nám opozícii priazeň a niektoré naše návrhy, ktoré naozaj vylepšia tieto drobné krôčiky, pretože nejde o systémové zmeny, ide o drobné krôčiky, ako môžeme niečo zlepšovať, prijme a poukáže tým veľkosť, ale nie nám, preukáže tým veľkosť našim deťom.
Ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Ja v neúčelovosti dotácie pre materské školy nevidím taký problém. Z toho dôvodu, že môžu si ho vlastne použiť podľa toho, na čo tá materská škola tento príspevok potrebuje. V čom ja vidím problém, je, že z paragrafu nám sa nejakým spôsobom vypustil, taká stať, kde mohla ísť dotácia aj pre odmenu učiteľa a práve riaditeľky škôl riešili cez túto dotáciu odmenu pani učiteľke, ktorá mala ročníky predškolákov a snažili sa ju nejakým spôsobom motivovať, pretože naozaj majú na starosti toho v tomto ročníku viac, ako ich kolegyne, lebo pripravujú deti na zápis a podobne. Takže mne skôr vadí to, aj keď nemôžem spochybniť to, čo hovoril kolega, že musíme sa zamyslieť nad tým, na čo má slúžiť tento príspevok a keďže je to príspevok na výchovu a vzdelávanie, tak buď to musíme zmeniť, alebo teda minimálne názov, aby to tam nekričalo, ale každopádne chápem aj tie materské školy, ktoré potrebujú mať rozviazané ruky a potrebujú tú dotáciu dať tam, kde horí. Ďakujem.

Pán poslanec Bagačka.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja som v takej pozícii; ja som učiteľ a zároveň v tomto momente som ako v štvrté volebné obdobie ako primátor mesta. To znamená, že snažím sa to riešiť aj z jednej pozície, aj z druhej pozície. A pred časom som sa aj vyjadril, že my tu strašne radi v Národnej rade zovšeobecňujeme. To znamená, že aj z tohto, z tohto prejavu aj s niektorými vecami súhlasím, ale mi to tak pripadalo, že tí zlí zriaďovatelia. Dovolím si povedať, že 95 % zriaďovateľov mesta a obce sa snažia, tak ako povedal pán kolega Petrák, cez 200, 270 miliónov, ktoré sa vlastne z rozpočtov mesta dáva na rozvoj týchto zariadení na originálne kompetencie, ale ja tu vždy cítim ako keby, ako keby sme hľadali nejakého vinníka a jeden z tých vinníkov sú zriaďovatelia. Nie je to tak. Nie je to tak. Mám naozaj množstvo skúseností aj z mojich kolegov. Konkrétne naše mesto Hnúšťa prispieva na dve materské školy, keďže tie počty sú limitované, okolo 50 až 70-tisíc euro ročne. To znamená, že ja nemám im z čoho ešte brať na energie alebo robiť si, ako tu bolo niekedy zvyknuté, čo ma irituje a niekedy až ma dvíha z lavice, že si my na samospráve robíme z toho chodníky alebo neviem aké veci. Každá seriózna samospráva, každý seriózny starosta alebo primátor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Sopko s reakciou.

Ďakujem za slovo a ďakujem za faktické pripomienky. Ku kolegyni, ktorá sedí hneď vedľa mňa, ďakujem za pripomenutie jedného faktu, a to je ten, že naozaj sa tento príspevok využíval aj na, lebo je to tam striktne uvedené, aj na odmenu tých učiteliek, ktoré naozaj vykonávajú túto veľmi dôležitú prácu a v nadväznosti na to určite z mojich úst nebudete nikdy počuť nejaké paušalizovanie, pretože sám som aj poslancom v našej samospráve, náš pán starosta je tiež učiteľ, takže o to lepšie pozná aj túto oblasť, ale možnože treba pozrieť si ten výskum, ktorý momentálne prebehol a možno aj ministerstvo môže urobiť tiež svoju verziu, aby sme si to porovnali, tieto dáta. Častokrát sa skrátka stane, že chyba je niekde v komunikácii a tieto komunikačné šumy máme odstraňovať nielen na úrovni samospráv, aj tu v parlamente. Preto som aj nakoniec uzatvoril tento svoj príspevok tým spôsobom, že verím, že ak budeme navzájom komunikovať, tak nájdeme tie najlepšie riešenia. Asi som naivný, možno, ale ešte stále som optimista. Ďakujem.

Petrák s krátkym vystúpením.