18. schôdza

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Stanislavovi Kmecovi.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o e-Governmente, v znení neskorších predpisov a k tomu sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 564.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Za klub SME RODINA sa do rozpravy prihlásil písomne pán poslanec Krajniak, ktorému zároveň odovzdávam týmto slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, netreba byť Sherlockom Holmesom, aby sme vedeli vydedukovať, že keď sa v parlamente zjaví Pellegrini, budeme počúvať evergreeny o všeobecnej prospešnosti elektronizácie štátnej správy a informatizácie spoločnosti.
Ja by som sa chcel opýtať, že za tie roky, kedy tá informatizácia spoločnosti a elektronizácia štátnej správy prebieha, kto je z nej vlastne taký nadšený? Ja si myslím, že sú tu skupiny ľudí na Slovensku, ktorým tá informatizácia naozaj pomáha. Vedel by som zadefinovať možno tak desať oligarchov pôsobiacich v IT sektore, ktorí sú z nej určite nadšení a dalo by sa to dokonca aj kvantifikovať, ako sú z nej nadšení. Viem si predstaviť, že existuje skupina úradníkov v štátnej správe, ktorí sú tak isto z elektronizácie a informatizácie spoločnosti nadšení, pretože sa im veľmi zjednodušila možnosť, ako môžu šikanovať a naháňať občanov, keď potrebujú vykonať nejaký úradný výkon. Ale nie som si istý, či z tejto elektronizácie sú natoľko nadšení aj normálni, bežní občania. Podľa mňa zabúdame na rovnováhu, ktorá by mala byť v tomto princípe informatizácie a elektronizácie štátnej správy nastolená v tom, že tak ako štát môže čoraz jednoduchšie a jednoduchšie sledovať a naháňať bežného občana, ktorý nič zlé nerobí, tak by mala byť rovnováha v tom, ako aj ten občan môže naháňať a šikanovať štátneho úradníka, keď ten štátny úradník nerobí to, čo má.
Ak zavedieme aspoň takúto rovnováhu, tak potom možno viac občanov ocení, že takéto niečo robíme a vynakladáme na to stovky a stovky miliónov eur, lebo ja nepozerám v spoločnosti, alebo nebadám žiadne nejaké nadšenie z tej úžasnosti toho, čo už minimálne desať rokov robíme. Skôr počúvam a vidím a badám čoraz väčšiu a väčšiu skepsu. A myslím si, že by sme s tým mali niečo robiť, pretože pamätám si na príbeh jednej, bola raz konferencia jednej veľkej firmy, ktorá vyrábala žrádlo pre psov. Bola to výročná konferencia, rečnili tam odborníci, hovorili, že aké majú marketingové plány a všetko a ten majiteľ, ktorý už tam sedel iba ako väčšinový majiteľ, sa prihlásil o slovo a pýta sa, no dobre a vysvetlite mi potom, keď všetko je tak úžasné, prečo máme čoraz menšie a menšie predaje? Na to sa jeden manažér osmelil a povedal: "No viete, lebo tie psy to naše žrádlo nechcú žrať." A ja mám pocit, že, bohužiaľ, sme v takejto situácii na Slovensku. Nie som si ja istý, že badám nejaké nadšenie toho, akí sú občania nadšení, že môžu elektronizovať a informatizovať do aleluja na čoraz viacerých portáloch.
Ale chcem byť konštruktívny. Ja som chcel vystúpiť čisto kriticky pôvodne k tomuto materiálu, ale aj keď si myslím, že normálny občan, za ktorého sa považujem, musí skonštatovať, že z toho materiálu, ja som sa veľmi snažil si to prečítať a pochopiť, ale mám pocit, že tomu ani divá sviňa nerozumie. Divá sviňa rozumej normálny občan, ktorý sa problematikou nezaoberá, ale predsa len som dospel k názoru, keď som si to teda snažil pozorne naštudovať, že sú tam veci, ktoré možno to občanovi trochu zjednodušia oproti tomu, ako je to dnes. Takže ja to do druhého čítania podporím, ale mám jeden konštruktívny návrh.
Nech sa budeme akokoľvek snažiť, vidíme, že existuje veľká časť spoločnosti, netrúfam si odhadnúť presne aká, ale možno je to do 50 % ľudí v tomto štáte, ktorým proste tento nový spôsob, do ktorého ich neustále tlačíme, elektronickej komunikácie so štátnymi orgánmi, proste vadí, nemajú to radi. Ja napríklad sa považujem za takého človeka, že mne to, ja nemám pocit, že pre mňa je to nejaký prínos musieť sa orientovať v tom, hentom alebo pamätať si boky, piny, čoraz viacej hesiel, čítačiek, neviem, čoho všetkého. No kedysi človeku stačil občiansky preukaz a keď už niekde došiel, tak s pomocou božou nejako vybavil. Teraz si mám pamätať, ja neviem, taký šesťmiestny, osemmiestny kód, taká čítačka, hento, ID, mám taký občiansky, nemám.
Navrhujem takúto vec. Čo keby sme nejakú časť tých prostriedkov, ktoré dávame na informatizáciu a elektronizáciu štátnej správy, venovali na takúto jednoduchú vec. Začíname mať v okresných mestách, regionálnych tie tzv. tie, povedal by som, spoločné budovy, kde akože občan môže vybaviť viacej vecí na jednom mieste. Čo keby sme vyčlenili nejakú časť tých peňazí na to, že by sme zaškolili úradníkov na to, že ten občan by normálne, predstavme si to, ako doteraz, mohol prísť na ten úrad, v Bratislave je to, myslím, na Tomášikovej ulici, tam by sedelo za prepážkami päť ľudí, ktorí by boli dobre vyškolení a proste platení za to, že tá babička by mohla prísť, strčiť občiansky preukaz do ruky, tam na mieste podpísať akože splnomocnenie alebo niečo, aby ten človek jej mohol pomôcť a vybaviť úplne všetko. To znamená, aby to, aby to nemusela teraz hľadať, kde na internete, čo, kde sa má prekliknúť, aké ID, neviem čo. Že by sme proste urobili servis aj pre ľudí, ktorí sa nechcú zaoberať touto elektronizáciou a informatizáciou, kašlú na ňu a vôbec, vôbec ju nepovažujú za prínos, aby aj takíto ľudia z toho aspoň niečo mali. Ja som si to len tak spočítal, že koľko by to tak asi stálo, keby sme dali k dispozícii proste pre taký, keby sme dali k dispozícii nejakých ľudí práve pre takýchto občanov, myslím si, že by to nebolo vôbec veľa v porovnaní s tým, čo dávame na tú informatizáciu, je to smiešne.
Mám aj taký praktický príklad zo zahraničia, že ako to funguje síce v inom garde, ale môj otec pracoval v 90. rokoch v Spojených arabských emirátoch, dlhé roky. Samozrejme, že úradným jazykom bola arabčina, oficiálnym v tej krajine. Žilo tam niekoľko miliónov cudzincov, kvalifikovaných, menej kvalifikovaných, samozrejme, že nevedeli ani zaťať. Ale pri každom úrade bol office, kde sedeli normálni pracovníci, ktorí vedeli najmä po anglicky, ale niektorí aj v iných rečiach. To znamená, človek si tam mohol prísť sadnúť a za úplne minimálny, minimálny poplatok ten človek sa ho opýtal: "a čo vlastne chceš" a všetky tie žiadosti mu vypísal, všetko, čo potreboval, mu vybavil, odniesol potom ako oficiálne niekde na úrad a ten človek tam počkal a on mu doniesol nejaký výstup. Tak ja si to predstavujem nejako takto, že tí ľudia, ktorí nemajú záujem sa týmto celým zaoberať, budú vedieť, že keď potrebuje niečo vybaviť, môže niekam prísť, kde štátom vyškolený úradník vlastne všetky tie veci, ktoré on nevie robiť, urobí zaňho a bude vedieť, že musíš si ale doniesť ten elektron alebo ja neviem, aký občiansky a tuto mi vypíšeš to splnomocnenie, choď na kávu a príď za pol hodinu, tu budeš mať na svojom mene, ja neviem, v nejakej, v nejakej kolónke to potvrdenie, ktoré potrebuješ. Toto by možno bolo niečo, čo by aj tých ľudí, ktorí o toto nemajú záujem, nebaví ich to, presvedčilo, že dobre, ak to ten štát potrebuje, no tak ale mňa to, nemusím sledovať, čo sa ako deje a proste môže to pomôcť aj normálnemu človeku.
Čiže ja som si to prečítal, najskôr som mal pocit, že teda tomu neporozumiem, ale keď som si to prečítal trikrát, tak sa mi zdalo, že niečomu už aspoň trochu začínam rozumieť, to, čo v tom, v tej dôvodovej správe je a teda môj výsledný dojem je, že asi si počkám na to druhé čítanie, že teda dobre, dajme to do druhého čítania a potom si počkám, že teda o čo tam ide a tak, ale pre mňa je najpodstatnejšie, rešpektujme, že v tejto spoločnosti žije veľká skupina ľudí, určite sú to veľké desiatky percent, ktorí proste s týmto nechcú mať nič spoločné a iba im to otravuje život. Tak to urobme tak, aby aj oni z toho aspoň niečo mali, keď už štát do toho nalieva ťažké peniaze.
Ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť, jedna faktická poznámka na vystúpenie pán poslanca.
Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Krajniak, mám podobné pocity, keď som ten zákon čítal, že je pomerne zložitý, ale keď sme si ho na klube nejak preštudovali, sme tiež rozhodnutí posunúť ho do druhého čítania s tým, že ho sa pokúsime ešte nejak doplniť v druhom čítaní.
Ale mňa tam vyrušila trošku iná vec. Keď som si podrobne študoval tú dôvodovú správu a vplyvy, hlavne tie finančné vplyvy, tak som očakával, že zavádzaním elektronizácie vo verejnej správe by sa mali peniaze ušetriť. Tam je síce vplyv nulový, ale keď ako podrobnejšie som si pozrel tie jednotlivé položky, tak na niektorých činnostiach sa ušetrí pomerne slušný balík peňazí každý rok, ale tie peniaze sa celkovo neušetria, pretože hneď je navrhnuté, že sa rozdelia na nejaké ďalšie činnosti alebo na činnosti ďalšej organizácie, ako je na SEZ alebo úrad pána podpredsedu vlády Pellegriniho. Takže tam ma to trošku vyrušuje, pretože človek očakáva, že zavádzaním a elektronizáciou dôjde k nejakým úsporám a tu vidíme, že hoci sú tam vyčíslené veľké čísla, nakoniec k úspore žiadnej nedôjde.
Ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy, do rozpravy sa neprihlásil nikto. Chce zaujať stanovisko pán podpredseda vlády?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Naozaj len veľmi krátko. Pán poslanec Krajniak, my sa v mnohých veciach zhodneme a ja budem súhlasiť s dvoma vecami. Áno, ten zákon je značne komplikovaný a ťažko je mu rozumieť, ale je to aj tým, že samozrejme pokrýva relatívne zložitú agendu, ktorá ale potom v konečnom dôsledku v tej službe by mala byť celkom pochopiteľná pre občana, ale pre jej realizáciu a fungovanie ústredných orgánov štátnej správy a verejnú moc to musí takto komplikovane, žiaľ, v tom zákone napísané byť. Informatizácia, naopak, vy ste povedali, že úradníci, aby mohli šikanovať občana alebo niečo. Práveže zavedením digitálnych služieb by sme mali dosiahnuť, aby práve už úradníci nemohli šikanovať občana, aby si mnohé veci mohol vybaviť aj bez toho, aby sa vôbec s úradníkom stretol a aby si mnohé veci vybavil v rámci automatického režimu.
Ale na druhej strane v čom s vami súhlasím, na 100 % je, že nemôžme z elektronizácie a informatizácie robiť fetiš a násilím tlačiť do informatizácie a do digitálneho sveta celú spoločnosť. My musíme rešpektovať, že ľudia majú právo si vybrať, či budú chcieť prejsť do digitálneho sveta alebo budú chcieť zostať v tom svete konvenčnom alebo normálnom, takom, na čo sú zvyknutí a my ako štát aj budeme musieť každému umožniť, aby mohol fungovať tam alebo onam. Preto pre občanov ani nikdy a ja osobne nikdy neprídem s myšlienkou povinného nútenia využívať elektronické služby.
Tam to musí byť na dobrovoľnom princípe, ba štát môže len motivovať čím najkvalitnejšími službami, aby ľudia si povedali: vidíš, vyzerá to celkom fajn, suseda si to minule vybavila, ani nemusela ísť na úrad, idem to vyskúšať aj ja. Ale ak nechce, nech radšej ide na úrad a ten asistovaný prístup, ktorý ste hovorili, na Slovensku sa realizuje jeden projekt, on sa volá IOMO, to je jednotné obslužné miesto, kde práve môže dôjsť k takému, k tej kombinácii, čo ste povedali. Ak človek je napríklad na mieste a nemôže sa, nemôže alebo nechce cestovať do nejakého centrálneho mesta, okresu, kde si potrebuje vybaviť nejaký doklad, tak cez tú svoju elektronickú, identifikačnú kartu, cez svoj občiansky by mohol dostať asistovanú službu buď na úrade obecnom alebo na týchto klientskych centrách, ktoré to presne, tak ako ste popísali na základe splnomocnenia v jeho mene, vybavia a zároveň mu tú agendu aj vrátia naspäť. Čiže na tom sa pracuje, tam už je teraz len dôležité, aby sa tie služby čo najviac zefektívnili a zrýchlili.
No a čo bude dôležité aj pre tých, ktorí chcú zostať v tom reálnom svete a nechcú fungovať v tom digitálnom, je, že investovaním do tých informačných systémov naozaj konečne dochádza k stavu, že úradníci si musia vymieňať informácie navzájom medzi sebou a nemajú otravovať občanov, pretože aj ten občan, ktorý príde fyzicky k okienku, má právo na to, aby si, či bol trestaný alebo či je v Obchodnom registri, alebo či má dlžoby, alebo je v nejakom úpadku, alebo je naňho nejaký konkurz, alebo nemá zaplatené zdravotné poistenie, to si má na základe tých miliónov, ktoré sme nainvestovali do informatizácie, pozrieť úradník a nie nútiť občana, že toto choď si všade ty povyberať a keď mi to všetko prinesieš, potom sa s tebou budem baviť. Čiže musí, tá informatizácia musí mať a bude mať pozitívny vplyv aj pre tých, ktorí chcú zostať v tom, v tom reálnom a bežnom svete a v tomto ja s vami súhlasím, musíme rešpektovať demografiu aj tých, ktorí moderné technológie, či už nemajú k nim prístup, alebo už sa nechcú aj vzhľadom na vek a svoje schopnosti učiť s nimi fungovať a preto, čo sa týka občanov, ja budem stále tvrdiť, že vytvorme dobré prostredie, vytvorme kvalitné služby, ale rozhodnutie o tom, či ich bude niekto využívať alebo nebude, nechajme na dobrovoľné rozhodnutie občana Slovenskej republiky.
A ďakujem za podporu v prvom čítaní.
A čo sa týka doložky, áno, to je troška kombinácia, musím sa priznať, toto je jeden z tých práve prvých projektov, kde reálne sú vyčíslené úspory z titulu centrálneho doručovania a prechodu na elektronické schránky, ale je pravda, že sú určité položky hlavne kapitálového charakteru na NASES-e dlhodobo podhodnotené, tak sa využila tá úspora na to, aby sa mohlo nájsť nejaké dodatočné zdroje na dovybavenie, hlavne NASES-u, vlastne na veci a služby, ktoré tak či tak dnes poskytuje a každý rok musí žiadať nanovo a nanovo prostriedky z rozpočtu ministerstva financií. Čiže je to tak, ako by som povedal, že na jednej strane úspora z toho, čo je v novele a zároveň návrh použiť tie prostriedky, nenárokovať si nové, ale použiť tie, ktoré sa usporili na dostavbu tých systémov, ktoré už dnes fungujú, ale potrebujú upgrade, aby konečne fungovali tak, ako majú. Takže áno, preto tá úspora je skoro nulová, resp. vplyv je neutrálny.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 549, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 575.
Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky Luciu Žitňanskú, aby vládny návrh zákona uviedla.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. patentový zákon.
Hlavným účelom predkladaného návrhu zákona je zmodernizovať, precizovať a zjednotiť hmotnoprávnu aj procesnoprávnu úpravu v oblasti práva priemyselného vlastníctva. Mnohé právne inštitúty sú spoločné pre všetky najvýznamnejšie predmety priemyselného vlastníctva a navrhovanou novelou sa zabezpečuje principiálna jednotnosť ich právnej úpravy v patentovom zákone, v zákone o dizajnoch, v zákone o úžitkových vzoroch a v zákone o ochranných známkach. Odchylnosti od spoločného štandardu regulácie týchto prierezových, horizontálnych inštitútov vyplývajú v konkrétnych prípadoch buď z medzinárodných záväzkov alebo z rozdielov daných samotnou povahou predmetu priemyselného vlastníctva. Vhodnou harmonizáciou právnej úpravy najdôležitejších priemyselnoprávnych inštitútov, akými sú najmä zamestnanecký režim, majiteľstvo a spolumajiteľstvo, prevod a prechod práv, licenčná zmluva, vymáhanie práv, konanie o prihláške, sporové konania, rozklad, či subsidiárna aplikácia Správneho poriadku, sa zvyšuje úroveň právnej istoty zúčastnených subjektov, adresátov právnej normy a tiež predvídateľnosť a transparentnosť postupu a rozhodovania úradu priemyselného vlastníctva.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ tiež posilniť vymožiteľnosť práv priemyselného vlastníctva v nadväznosti na rekodifikáciu civilného procesného práva a prijatie civilného sporového poriadku. Návrh zákona v novelizačnom čl. 4 predstavuje čiastočnú transpozíciu novej známkovej smernice z roku 2015 a implementáciu nariadenia o ochrannej známke Európskej únie.
Návrh zákona si vyžiada zmenu a doplnenie viacerých vyhlášok. Návrhy na ich zmeny a doplnenia budú predložené do legislatívneho procesu tak, aby nadobudli účinnosť spolu s predkladaným návrhom zákona. Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a má aj sociálne vplyvy. Nebude mať vplyv na životné prostredie.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem pekne.