18. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Kollár, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem za všetky podnetné faktické poznámky.
Pán kolega Bernaťák, ja vám sa chcem teraz osobne poďakovať, ale nie za našu stranu, ale chcem sa vám poďakovať za všetkých ľudí, za to, že ste hlasovali za tú našu novelu, aby tí ľudia neboli až tak bedačení. Cez to všetko si myslím, že je to stále nedostatočné a treba urobiť pre tých ľudí podstatne viacej. Ale aj za to vám ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete mať - nech sa páči, záverečné slovo.

Vážené kolegyne a kolegovia, chcel by som zareagovať priebežne na to, na vaše podnety alebo otázky priame.
Začal by som pánom spravodajcom Baránikom. Ja viem, pán kolega, že vy ste právny purista, a to teraz myslím v dobrom, nie v zlom. Proste je dôležité sledovať, či náhodou pri návrhu nejakého zákona nedôjde k nejakej nezamýšľanej chybe alebo, alebo nejakému problému, ktorý by bolo možné odstrániť, a preto vám chcem povedať, ale to platí aj vo všeobecnosti, že pre nás je podstatný ten účel, ktorý chceme riešiť. Keby existovala nejaká iná právna forma, ktorou by sa to dalo vyriešiť efektívnejšie, jednoduchšie, tak, samozrejme, radi ju prijmeme.
A v jednej veci s vami súhlasím, že mne sa to tiež zdá byť neuveriteľne perverzné, ak niekto povie, že pokiaľ zabránime podvodom pri dobrovoľných dražbách, tak banky, firmy poskytujúce spotrebné úvery budú musieť zvýšiť tie úrokové sadzby, veď ony sa musia nejako chrániť, keď im to už nepôjde len tak rýchlo, tak, tak potom, potom musia zvýšiť úrokové - to je, to je perverzné.
Rovnako perverzné je, že niekto tým dokáže argumentovať, v tomto prípade pani liberálnodemokratická ministerka spravodlivosti Žitňanská.
Pán Uhrík, pýtali ste sa, že dobre, veriteľ má byť chránený. Úplne súhlasím. Na jednu vec už upozornil pán kolega Kollár. Ale aj keď niekto visí, alebo teda dlží niekomu 5-tisíc eur, tak to neznamená, že keď predajú jeho nehnuteľnosť v hodnote 50-tisíc eur, tak jemu dajú 20 a potom okamžite to predajú za trhovú cenu 50. Lebo to je, to je podvod, to je podvod.
Keď, porovnajme si proces, keď, predstavme si, že vám niekto dlží 5-tisíc eur. Čo urobíte? Idete na súd, to je prvý krok. Súd rozhodne o tom, že dostanete exekučný titul. Prebehne exekúcia a štvrtý krok je, keď ten dlžník nič nemá okrem nehnuteľnosti, tak sa speňaží aj tá nehnuteľnosť. Piatym krokom je, že aj dlžník by mal dostať spravodlivý podiel z trhovej ceny tej nehnuteľnosti. Čiže vy ste uspokojený ako veriteľ, máte na to nárok, ale dlžník zvyšné peniaze dostane, a keď už nič iné, vie si za tie zvyšné peniaze prenajať nejaký byt alebo dom, kde môže bývať so svojou rodinou.
Ale v prípade dobrovoľných dražieb, to, čo riešime teraz, namiesto týchto piatich krokov stačí vykonať iba dva. Mám zmluvu, lepšie povedané, nebankové spoločnosti, banky, spotrebné firmy, teda firmy poskytujúce spotrebné úvery, prípadne spoločenstvá vlastníkov bytov a tak ďalej, a idem rovno do dobrovoľnej dražby. A teraz si uvedomme, že pri tých exekúciách častokrát vymáhame sumy, ktoré sa vymáhajú, že stiahnem si z účtu nejaké peniaze, je to pár sto eur, pár tisíc eur, ale pri dobrovoľnej dražbe sa väčšinou predávajú nehnuteľnosti v hodnote minimálne niekoľkých desiatok tisíc eur, ak nie státisícov eur. Nie je logické, že pri predaji strechy nad hlavou by tá právna ochrana občana mala byť silnejšia ako, alebo minimálne rovnaká ako pri exekúcii?
Pán poslanec Mazurek, najhoršia smrť je z vystrašenia. Dnes ešte nevieme, čo je jadro a čo nie je jadro. Keď to budeme vedieť, potom sa môžme vyjadriť, akým spôsobom a aké kroky sú adekvátne na to, aby sme sa vedeli voči tomu brániť. Dnes to nevieme.
Pán poslanec Kotleba, úplne s vami súhlasím, že tá správna otázka je, že ako môže byť takýto človek, ktorý zastáva takéto názory, ministerkou spravodlivosti. Keď, a dokonca pán kolega Baránik správne povedal, že to je ministerka legislatívy, nie ministerka spravodlivosti v tomto zmysle.
Poviem vám ešte jeden podobný príklad, ktorý ma naštval tento týždeň a vytočil úplne dobiela. Ako môže byť ministrom hospodárstva pán Žiga, ktorý verejne vydáva stanoviská, že boj ľudí o zvýšenie platov je iracionálny, a stavia sa v tom spore zamestnávateľa a zamestnanca na stranu zamestnávateľa a argumentuje, že tí, tí ľudia, že proste prehnali, to toľko, toľko si nezaslúžite. To považujem za rovnako perverzné a neviem, nezmestí sa mi to do hlavy, ako niekto môže takto zastupovať záujmy ľudí.
Dúfam, že som zareagoval na každého pána poslanca.
Ešte by som sa chcel vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Kollára. Máš úplnú pravdu, Boris. Darmo pán predseda Danko hovorí o tom, že tento parlament má byť chrámom slova. Čo tu máme v praxi? Počujete to ticho? My tu máme chrám ticha a pokrytectva. Veď oni tu väčšinu času ani nie sú. Ako to môže byť chrám slova, keď niektorí ľudia tu ani nehovoria a ani tu nie sú?
Vážení občania, vôbec sa nemusíte báť väčšinu týchto ľudí vymeniť, pretože keby ste ich vymenili, tak si to ani nevšimnete, že oni tu nie sú a nehovoria. Pokiaľ nezmeníme parlament z chrámu pokrytectva a ticha na inštitúciu, kde sa riešia problémy ľudí, tak tu nezmeníme nič.

Nech sa páči, pán spravodajca, samozrejme, máte slovo záverečné.

Ďakujem pekne. Až teraz si uvedomujem, aká je to výhoda byť spravodajcom, lebo môže mať človek záverečné slovo na toto, tak to teraz trochu využijem.
Chcel by som zdôrazniť, že úplne súhlasím s tým, že toto je vysoká priorita a to som, myslím, aj vyjadril predtým, ale chcem to zdôrazniť, že naozaj to trápenie chudobných ľudí alebo ľudí, ktorí možno ani nie sú až takí chudobní, ale proste sú to jednoduchí ľudia, ktorí sa dostanú do problémov, ktoré si sami nevedia vyriešiť, a dostanú sa do nejakého kola, z ktorého nevidia žiaden únik, to je niečo, čo by nielen každá vláda, ale obzvlášť tá, ktorá sa označuje za nejakú sociálnu vládu, to je problém, ktorý by mala táto vláda mať ako vysokú prioritu.
Chcem sa vrátiť ešte k tomu, čo uviedol pán kolega Krajniak. No, ja nie som až taký právny purista, dokonca si o sebe myslím, že som skôr praktický právnik, ako právny purista. Ja len možnože trochu viacej vidím tie ťažkosti, ktoré by takáto úprava priniesla z praktického hľadiska, ktoré súvisí aj s právnou úpravou, ale to neznamená, že, že tá úprava, že tá základná idea tej úpravy je zlá alebo že by sa s tým nedalo alebo nemohlo niečo urobiť. Takže len preto, že možnože viacej tých problémov vidím, tak práve preto nejak trúbim na to, aby sme boli opatrní.
Ale chcem zdôrazniť, že naozaj si myslím, že toto je veľmi vážny problém, ktorý by našej spoločnosti výrazne pomohol. Pretože na rozdiel od mnohých iných si myslím, že aj pre ľudí, ktorí nie sú chudobní, sa oveľa lepšie žije v spoločnosti, kde je čím menej chudobných ľudí. Pretože ja nie som jeden z tých, ktorému nezáleží na tom, ako môj blížny sa má, mne na tom veľmi záleží, pretože ja nechcem žiť v spoločnosti, kde ja som bohatý a ostatní nech si robia, čo chcú. A o to by sme mali všetci usilovať.
Spomeniem aj to, čo kolega Pčolinský uviedol. Myslím si, že je správne, aby parlament fungoval tak, ako funguje v Českej republike, že po prejednaní každej veci sa ihneď o nej hlasuje. Veď tomu aj nasvedčuje skutočnosť, že o prezidentskom vete sa v parlamente hlasuje nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Veď keď sa tu to, tu na prvýkrát nejaká úprava odhlasuje s väčšinou všetkých, tak potom aký to má význam? To je jasné, že po vrátení prezidentom vetovanej, á, vetovaného zákona si potom ten parlament môže rozmyslieť, či sa všetci dostavia na to hlasovanie, alebo nie. Ale takto to máme tak, že príde koalícia, všetci sem prídu a potom prezidentské veto je zbytočné. Čiže čo to má, čo to má za význam takáto ústavná úprava, keď vlastne sa neguje jednou malou zmenou rokovacieho poriadku alebo praktikou v rokovacom poriadku tým, že sa, že sa vlastne prezidentské veto robí bezvýznamným.
A ešte ma zaujala taká, čosi sa mi zdalo, že je slovná hračka, ale potom možnože aj nie, kolegu, kolegu Krajniaka, keď povedal, že keď budeme vedieť, čo je to jadro, tak sa vyjadríme a myslím si, že mal pravdu. Mali by sme sa všetci vyjadrovať o jadrách až potom, keď vieme, že čo to jadro je.
Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vzhľadom k tomu, že už dvakrát bolo spomenuté, že prečo nehlasujeme po každom prerokovanom návrhu, páni poslanci, chcem vám prečítať § 36 ods. 1, ktorý hovorí: "Národná rada rozhoduje o každom návrhu hlasovaním. Hlasovanie sa spravidla uskutoční každý rokovací deň o 11. hodine a o 17. hodine, ak Národná rada nerozhodne bez rozpravy inak." Ani ste to nenavrhli, takže ideme podľa rokovacieho poriadku.
Ďalej budeme rokovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Stanislava Drobného, Milana Mazureka, Jána Kecskésa a Martina Kotlebu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (tlač 591).
Dávam slovo teraz poslancovi Mazurekovi, aby informoval Národnú radu o svojom alebo o týchto návrhoch. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Stanislava Drobného, Milana Mazureka, Jána Kecskésa a Martina Kotlebu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 591.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, veľa vás tu nie je, ale dovoľte mi, aby som uviedol návrh z dielne poslancov Mariana Kotlebu, Stanislava Drobného, Jána Kecskésa, Martina Kotlebu a Milana Mazureka s cieľom, na rokovanie Národnej rady.
S cieľom upevňovania demokratických princípov a tradícií na Slovensku prichádzame s návrhom ústavného zákona, ktorý prehĺbi demokratický systém štátneho zriadenia. Každý demokratický štát totiž musí disponovať legislatívnym prostredím, využitím ktorého dochádza k naplneniu skutočnej idey demokracie a nielen jej iluzórnej formy.
Občania Slovenskej republiky čoraz viac pochybujú o reálnosti demokratického zriadenia v našom štáte. Pochybnosti vyplývajú zo série neúspešných všeľudových hlasovaní, teda nefunkčného systému referenda na Slovensku v spojitosti s chýbajúcim imperatívnym mandátom volených zástupcov. Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nastavená spôsobom neumožňujúcim ich reálne využitie. Práve preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak moc v štáte do rúk jeho občanov. Kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov stanovené na 50 % zo všetkých oprávnených voličov je nastavené spôsobom, ktorý odrádza občanov zúčastňovať sa referenda. Tým sa referendum samotné stáva takmer nerealizovateľným.
Nedemokratickým politikom ignorujúcim potreby a názory svojho národa sa tak na Slovensku vytvoril ideálny systém, kedy sa demokracia stáva len iluzórnou a skutočné rozhodovacie právomoci nad osudom miliónov ľudí ostávajú v rukách malej skupiny, v mnohých prípadoch nedisponujúcej žiadnym demokraticky získaným mandátom.
Zníženie minimálneho kvóra z 50 % všetkých oprávnených voličov na polovicu z účasti na referende v bezprostredne predchádzajúcich voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky považujeme za skutočne objektívny a legitímne stanovený počet voličov potrebný na rozhodovanie o závažných politických otázkach v našom štáte.
Keďže je voličská účasť na voľbách do Národnej rady najvyššia spomedzi všetkých volieb, predstavujú tieto voľby najobjektívnejší ukazovateľ politickej angažovanosti občanov Slovenskej republiky.
Referendum je však pri súčasnej legislatíve z postavenia radových občanov nerealizovateľným inštitútom. Je potrebné v rámci snahy o zlepšenie úrovne demokracie znížiť aj minimálny počet podpisov slovenských občanov, ktorý je nutný na samotné vyhlásenie referenda.
V návrhu zákona je preto znížený minimálny počet podpisov od občanov z 350-tisíc po novom na 250-tisíc, čím sa samotný inštitút referenda výrazným spôsobom priblíži k skutočne demokratickým štátom, kde je referendum bežnou súčasťou fungovania štátu.
Vzhľadom na navrhované úpravy, ktoré v konečnom dôsledku docielia výrazný posun k reálne funkčnému inštitútu referenda, je však potrebné zaviesť v ústave nové ochranné prvky s cieľom zabrániť rôznym iredentistickým snahám zo strany protislovensky naladených jednotlivcov, ale aj celých hnutí.
Preto navrhujeme rozšíriť okruh tém, pri ktorých je referendum neumožnené, o otázku zmeny štátnych hraníc, postavenie orgánov štátnej moci, jednotnosť a nedeliteľnosť územia Slovenskej republiky. Sme presvedčení, že práve týmito legislatívnymi úpravami docielime posun Slovenska smerom k väčšej demokracii, k všeobecnej slobode a k skutočnej vláde ľudu, ktorá je dnes len iluzórnym javom. Rovnako však pomôžeme obmedziť extrémizmus štandardných politikov, prejavujúci sa v bezbrehom rozkrádaní štátneho majetku, ignorovaní vôle občanov a potlačovaní ich práv.
Ďakujem a týmto sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Rastislavovi Schlosárovi, aby predniesol spravodajskú informáciu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.