18. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som sa, chcel by som sa zastať pána ministra v tom, že rozumiem tomu, že prečo nedáva alebo nerád dáva peniaze alebo viac peňazí na kapitálové výdavky v zdravotníctve, pretože on je ako súčasťou tejto garnitúry, vie veľmi dobre, že koľko sa tam rozkradne. Tam, v zdravotníctve existuje obrovské know-how viacerých mafií, ktoré vedia, ako tie peniaze jednoducho úplne primitívne ukradnúť a po tom známom prípade, ktorý je len jeden z mnohých, toho takzvaného piešťanského cétečka, všetci vieme, že títo ľudia nakoniec, aj keď sa to prevalí, tak majú trestnoprávnu ochranu na najvyšších miestach, to znamená v Generálnej prokuratúre, ktorá nakoniec ich prikryje. Takže pánovi ministrovi sa v tomto smere nedivím, peniaze vložené do zdravotníctva z veľkej časti budú ukradnuté. Čiže v istom ohľade rozumiem tomu, že čaká možno na to, že sa zlepší situácia u nás v oblasti vymožiteľnosti práva a potom tie peniaze, ktoré následne dovolí, aby sa použili v zdravotníctve, budú efektívnejšie využité. Ďakujem.

Zareagujem. Dámy a páni, počuli ste v závere dvoch doktorov, doktora práv a doktora medicíny. Dovoľte mi si to užiť (vyslovené s pobavením). V podstate áno, keď bude fungovať trestné právo, pán doktor, tak to bude určite lepšie v mnohých oblastiach naozaj z hľadiska vymožiteľnosti a dodržiavania zákonov.
Vážne. Pán doktor Krajniak zase hovoril napríklad o zadlžovaní súkromnej domácnosti, prepáčte bude to taký pel-mel, ale celé to bolo také krížom-krážom. Tu si, pán doktor Krajniak, dovolím polemizovať, že možno to nebude ani až tak problém zodpovednosti tej alebo onej garnitúry, ale obávam sa, že sme svedkami zmeny modelu správania sa ľudí, hlavne mladších ľudí, pretože miera zadlžovania, mohli by sme vytvoriť dojem, že zadlžovanie domácností je spojené ako keby s prehlbovaním chudoby. Nemyslím si, že to tak je. Hej, tu máme sledovanú mieru chudoby alebo sklon k riziku k chudobe, máme, samozrejme, svoje problematické regióny, máme menšiny, to všetko je, ale to je sčasti mimo, to znamená, musíme priznať aj fungovanie ilegálneho požičiavania a úžery a podobných týchto vecí.
Ak hovoríme o zvyšovaní percenta zadlžovania domácností, tak je to v zásade spojené aj so zvyšovaním životnej úrovne, ak to chcete takto nazvať. To znamená, v zásade zodpovední Slováci sú ochotní sa zadlžovať vtedy, keď nadobudnú pocit, že to sú schopní splácať. To je miera proste istoty v to, že sa zadlžia, že si zoberú úver. Na rozdiel od iných národov a krajín Európy na Slovensku ten sklon k zadlžovaniu je veľmi opatrný, sme veľmi podobní Nemcom a stále máme oveľa lepšie čísla.
Ja chápem, že bijete na poplach z pohľadu toho, že sa tu robí, že tu je nejaký jav, len vás chcem upozorniť, že v modele komerčného sveta, ktorého sme proste, či chceme alebo nechceme, sme sa stali súčasťou a pre mnohých aj kolegov, ktorí tu sedia v parlamente, je to proste model správania sa aj dosiahnuť niečo, nejaké, niečo v budúcnosti, nejaké svetlo, hej ktorého sa chcú dotknúť cez mamon alebo cez nejakú, nejakú, hmotný, proste hmotný statok, tak stále v tom porovnaní medzi európskymi národmi sme na tom veľmi, veľmi dobre. Proste treba si pozrieť naozaj štatistiky. A sme na tom dobre, len ten trend je taký, že udivujúci. Je udivujúci, lebo ten nárast zadlženia tu naozaj je, domácnosti. Stále v porovnaní s inými krajinami to vnímajú, verte mi, analytici, ktorí sa tomu venujú, akože v pohode. Ale vidíte, že tam príde Národná banka a reaguje cez reguláciu. My sa snažíme takisto cez reguláciu. Strašne veľa je vo finančnej gramotnosti, hej, to znamená, je vo vzde-lá-va-ní, pretože je tu obrovská presilovka finančných inštitúcií proti občanovi a klientovi ako takom. Ale obávam sa, že sa naozaj hýbeme aj v oblasti zmeny kultúry správania sa a modelu rodín ako takých. To znamená, je to o tradícii, ktorá uniká niekam, a nejaká nová skúsenosť tu proste prichádza a potrebujeme sa s tým nejakým spôsobom vyrovnať. Zatiaľ to ale ja nevnímam, tie čísla, ako niečo ohrozujúce stabilitu alebo udržateľnosť, alebo nejakú nerovnováhu, ktorá by tu mala proste nastupovať. Ale súhlasím s tým, že si to treba všímať a treba mať hlavne, hlavne pod kontrolou ilegálne, teda snažiť sa vytláčať tzv. ilegálne požičiavanie, ilegálne zadlžovanie, kde nie sú pravidlá. Tu vás upozorňujem, že tam funguje len metóda sily, a to je nám snáď asi všetkým jasné.
K otázkam daní. Aha, mal som výzvu na verejný záväzok. Splnené. Dneska, dneska vyšlo, ministerstvo financií expedovalo do medzirezortného pripomienkového konania daňový poriadok, prosím, si to treba proste pozrieť. Navrhujeme od budúceho roka zverejňovanie nadmerných odpočtov bez akejkoľvek hranice. To znamená, od budúceho roka navrhujeme zverejňovanie vyplatených nadlimitných odpočtov bez hranice. Žiadnych 500-tisíc, žiadnych 100-tisíc, žiadnych 50-tisíc. Tých návrhov tu bolo niekoľko. To znamená, budeme robiť register ako keby vyplatených nadmerných odpočtov. Predpokladám, ak si dobre pamätám, s termínom od prvého štvrťroka budúceho roku. Takže toto ale príde. Samozrejme, je to medzirezortné pripomienkové konanie. Obávam sa, že sa to nebude úplne páčiť zamestnávateľským zväzom, že bude tu ešte nejaká diskusia na tripartitnej úrovni, lebo budú mať zrejme obavu, máme také signály, z hľadiska možného mečovania týchto informácií z hľadiska ich obchodných politík. Uvidíme. Bude to verejná debata. Ale je to úmysel. Úmysel, ktorý, bez mučenia priznávam, vzišiel aj z týchto radov a z tejto váženej Národnej rady. To znamená, my ho pretavujeme do legislatívy a je to uvedené v návrhu, dúfam, že sa to dostane teda do vládneho návrhu, s ktorým potom predstúpim pred vás na jeseň budúceho roku. A to je ten proste prvý plán, ktorý tu je. Budúceho roku. Zákon bude účinný od 1. januára budúceho roku.
Ak hovoríme o tzv. rigor charte alebo ako o odloženej platnosti dane z pridanej hodnoty, tu chcem povedať, že Slovensko je známym spojencom Českej republiky a Rakúska v tejto veci. To znamená, aby sme zaviedli tzv. všeobecný rigor chart, aby sme mohli, mali oveľa väčšiu flexibilitu v stanovení položiek, kde môžme použiť takýto systém. Posledne sme spolu v podstate v Národnej rade od roku 2016, nie, od roku 2017 od 1. januára funguje takýto systém platenia dane v stavebníctve. Takže toto je proste tiež známa téma.
Takisto plánujem v oblasti fungovania finančnej správy vystúpiť na jeseň so závažnými zmenami, ktoré sa budú týka fungovania finančnej správy. Tu musím povedať, že, pán poslanec Krajniak, vaše vystúpenie v oblasti DPH mi pripadalo trošku, mám rád taký film, "Svet podľa Prota" sa volá ten film, a tam sú také výpadky pamäte. Ja chápem, ja so všetkým súhlasím, musím povedať, len ste zabudli povedať to predtým, od roku 2012 dodnes, hej? To znamená, je to mojou, našou proste prioritou. A to, že je to dokázateľné, nechcem vás tu tiež trápiť grafikou, ktorú nemôžem použiť (vyslovené s pobavením), ale je úplne jasný, známy, známy graf o tzv. efektívnej daňovej sadzbe, ktorá má charakter, ja vám ju opíšem, Mariánskej priekopy (vyslovené s pobavením). To znamená od roku, od vstupu do EÚ to padá dole do roku 2012, dúfam, že vám to dosť šťavnato opisujem, a v roku 2012 to stúúúpa hore a stále to stúpa. Máme proste jedny z najlepších výsledkov. A to je síce len graf, z toho sa, jak klasici hovoria, ľudia nenajedia, ale za tým je miliarda eur ročne navyše. Čiže keby sme vybrali na základe efektivity v roku 2012, do čoho sa nikdy nechceme vrátiť, do tých časov, s nimi spojené všelijaké mená a zaujímaví ľudia, tak keby sme to, boli rovnakí babráci ako v roku 2012, tak vyberieme aj tento, aj minulý rok o miliardu eur na DPH menej. A súhlasím, brána jazyku otvorená a nekončené nebo, poďme, našou ambíciou musí byť pokračovať v tomto súboji všetkými možnými prostriedkami, všetkými možnými prostriedkami.
Máme plán. Ten plán je jasne popísaný v ďalších opatreniach, kde veľa roboty bude mať ministerstvo spravodlivosti a príde s konkrétnou legislatívou aj, aj sem a už sa na nej proste pracuje. Kľúč je, samozrejme, vo finančnej správe. Ale je to spolupráca. Toto je o spolupráci, čo tiež v podstate sa týka aj celého politického spektra. Je to o spolupráci justície, polície, prokuratúry, finančnej správy a dobrého legislatívneho prostredia. A ešte aj niečo, pán minister Maďarič uviedol, o kultúre to je tiež. Lebo to je o kultúre, o vzťahu vlastne občana, podnikateľa, zamestnanca štátu a k ochote fungovať podľa zákonov.
Posledná vec, zdravotníctvo. Pán doktor študoval medicínu určite, jak som proste počúval. Ja s vami naozaj, ale to je proste úplne normálne, vy ste proste dotknutá osoba z pohľadu toho, že ste zo zdravotníctva. Máte ten svoj vonkajší pohľad. Ja sa na to dívam trochu tak z pohľadu ako inžinier s veľa právnikmi (vyslovené s pobavením), priateľmi, sa trošku na to dívam naozaj zvonku a mám nejakú skúsenosť. Môžem vám ale garantovať, že miera spolupráce a dôvery medzi rezortami zdravotníctva a financií je momentálne na najvyššej historickej úrovni, hej. To znamená, je to o dôvere, jak sa hovorí, a my z tohto pohľadu začíname veriť číslam, s ktorými začína pracovať rezort zdravotníctva. A musím vám povedať, že ale nie je úplne jednoduché dostať tieto dáta ani pre ľudí zo zdravotníctva. Rezort zdravotníctva nebol zvyknutý na reporting. V podstate mu to aj vyhovovalo, hej. To znamená, my sme v období nastavovania reportovania údajov, na základe ktorých sme schopní možno vyhodnotiť konkrétny daný rok, ale aj rok mínus jedna, a hlavne nejak prognózovať.
A moja základná odpoveď na otázku, či je peňazí málo alebo veľa, je, že ak si jedna súkromná zdravotná poisťovňa a niekoľko fyzických osôb, ktorí sú majiteľmi tejto zdravotnej poisťovne, každý rok vyberú skoro 50 mil. eur na dividendách, tak ja vám poviem, že si stále myslím, že tých peňazí je v zdravotníctve až príliš veľa. Minulý rok 46,6; 46,6. Ak použijeme nástroj, ktorý odporúčate, to znamená, štátnych poistencov, zo 100 mil. 26 skončí v tej jednej zdravotnej poisťovni. A stále, čiže 46,6 plus 26. Uvedomme si tu to. To znamená, hľadáme odpoveď na tieto, nech sa neurazí, pán Dostál, zajacoviny, hej, lebo tam niekde na začiatku autor nemusel chcieť, ale proste tak to, tak sa to vyvŕbilo. Takže je to proste niečo, niečo, čo je skazené v štáte dánskom, a nehovorím o Dánsku, v oblasti verejného zdravotníctva.
A absolútne s vami súhlasím, že je to spleť, je to spleť záujmov súkromného podnikania na fungovaní, ktoré sú financované z verejných statkov, z verejných príjmov. Veľmi komplikovaná až priam transcendentálna konštrukcia, v ktorej proste ale žijeme. A s podotknutím, aj doktorovi práv s odkazom, že stále 80 až 90 % výdavkov v našich zdravotníckych zariadeniach predstavujú ale náklady práce, čo sa tak úplne ukradnúť asi úplne nedá, hej, ako. Ale to sú proste platy. To sú proste platy. A tu si treba uvedomiť a tu vám zase budem polemizovať, lebo ste použili štatistiku na jednu hlavu. Len na jednu hlavu v Nemecku aj v Česku vyberú oveľa viacej peňazí, pretože majú väčšiu mieru prerozdeľovania, pretože majú väčší štát, čo je úplne v rozpore s vašou ideológiu. Aspoň som si teda všimol, vy ste oľanista tuším, takže myslím, že v OĽANO je to proste zakázaná filozofia a v SaS takisto. Lebo chcete mať čo najmenší štát, chcete vybrať čo najmenej peňazí, a tým pádom tam proste, to je tá schizma, hej, akože. A myslím si, že by sme mali mať zhodu na tom, že chceme mať kvalitu verejných služieb za primeranú cenu cez pridanú hodnotu, ktorú vieme nejako proste merať.
Zložitá, zložitá oblasť a veľmi citlivá a veľmi pochopiteľná pre ľudí z hľadiska hlavne nespokojnosti, schopnosti byť nespokojný. Ale je naozaj otázka, tu už idem do oblasti, ktorej sa vôbec nerozumiem, že ak sme krajina, tuším, s druhou najväčšou incidenciou rakoviny hrubého čreva, alebo prvou v Európe, a keby sme tu urobili prieskum, koľko tuto vážených ľudí cez 50 rokov bolo na kolonoskopii, skončili by sme veľmi zle, hej, s týmto prieskumom. A to nie je o tom, koľko dávame financií do verejného zdravotníctva. To je o tom, jak si vážime vlastný život. Akú máme, tak jak máme fiškálnu gramotnosť, ako vlastne sme schopní vnímať proste realitu a mať vzťah k vlastnému životu alebo k hodnote, životu ako takému.
Takže a sme zase pri kultúre a pri tom, pri tom, akí sme ako Slováci z hľadiska toho, ako sme si schopní vážiť jeden druhého. Lebo odvrátiteľnosť chorôb je aj, je vo veľkej miere, a je to najlacnejšie, je v pre-ven-cii, pre-ven-cii, a nie už v tom, čomu sa hovorí lieková nejaká proste terapia. A v tom sú tiež rôzne prístupy. Choďte, skúsite navštíviť, sú rôzne modely v zdravotníctve, kde prístup k liekom, antibiotikám je proste úplne iné štádium, ako sa to používa na Slovensku.
Dobre, ale toto naozaj nie moja oblasť. Prepáčte, že som využil na debatu toto miesto. A myslím, že som tým vyčerpal všetky otázky. A na jeseň som tu s druhou časťou vlastne štátneho záverečného účtu. Opäť môžme pokračovať.
Ďakujem zatiaľ. (Potlesk.)

Ďakujem. Tak som tu zas. V rozpočtovom procese verejnej správy predstavujú východiská pre zostavenie rozpočtu verejnej správy, v podstate východiská sú nahradené týmito cieľmi, ktoré stanovuje Program stability na rok 2017 až 2020. A považujú sa v podstate, tento dokument, program stability sa považuje za národný strednodobý rozpočtový rámec predkladaný Európskej komisii v rámci európskeho semestra.
Vlaňajšok bol pre Slovenskú republiku, ktorá medziročne rástla o 3,3 %, vo viacerých ohľadoch rekordný. Zopakujem vám. Počet pracujúcich presiahol 2,3 mil. osôb a dostal sa tak na historicky najvyššiu úroveň z hľadiska merania zamestnanosti ľudí, medziročne pribudlo v ekonomike 54-tisíc pracovných miest a miera dlhodobej nezamestnanosti sa znížila na historicky najnižšiu úroveň. Mimoriadne priaznivý vývoj na trhu práce sa odrazil aj vo vývoji spotreby domácnosti, ktorá rástla najviac od roku 2008. Deficit verejnej správy v roku 2016 dosiahol tú úroveň, o ktorej sme doteraz hovorili, 1,68 %, medziročne došlo k zníženiu deficitu o jeden percentuálny bod. A vyššie príjmy vláda využila aj na financovanie vyšších výdavkov na investície a rast miezd vo verejnej správe.
Rozpočtový cieľ v aktuálnom roku vo výške 1,29 % hrubého domáceho produktu zostáva zachovaný, hovoríme teraz o roku 2017. Navyše v aktuálnom roku sa predpokladá dosiahnutie prebytku hospodárenia verejnej správy po očistení o úrokové náklady. Hovorím o tzv. pri-már-nom prebytku, ktorý by sme mali prvýkrát dosiahnuť v tomto roku.
Slovenská ekonomika ťahaná spotrebou domácností a zahraničným dopytom vzrastie o 3,3 % aj v tomto roku. To znamená, 3,3 minulý rok, 3,3 v tomto roku. Trh práce bude aj naďalej vo výbornej kondícii a miera nezamestnanosti prepíše historické minimá. V nasledujúcich rokoch bude rast ekonomiky akcelerovať, a to najmä vďaka novým výrobným kapacitám v automobilovom priemysle, tak ako sme to dneska avizovali na tlačovej konferencii. Tie čísla v ďalších rokoch budú atakovať štvorku, ak si dobre pamätám, 4,2 v budúcom roku a 4,4 v roku 2019.
Deficit pre rok 2018, to sú teraz tie kľúčové informácie, je stanovený na úroveň pol percenta hrubého domáceho produktu. Cieľ dosiahnuť historicky prvý vyrovnaný rozpočet v roku 2019 sa nemení a vyrovnané hospodárenie verejnej správy sa plánuje aj v roku 2020. Rozpočtové ciele verejnej správy sú v súlade s európskymi aj národnými fiškálnymi pravidlami. V budúcom roku štrukturálny deficit dosiahne úroveň 0,4 % HDP, čím sa naplní cieľ vlády dosiahnuť tzv. empty OCI alebo strednodobý rozpočtový cieľ podľa požiadavky Európskej komisie, a to už s jednoročným predstihom. Čiže skôr, ako je minimálny termín stanovený Komisiou. Stanovená cesta k vyrovnanému rozpočtu ďalej zníži riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Hrubý dlh verejnej správy. V roku ´16 poklesol o pol percenta na necelých 52 % HDP, naďalej bude klesať až na úroveň v prognózovanom období, v roku 2020 by mal poklesnúť na úroveň 46 % HDP, to znamená, mimo sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v dnešnom znení.
Vláda bude aj naďalej realizovať princípy vyššej hodnoty za peniaze vo verejných výdavkoch a pokračujúce kroky na zlepšenie efektívnosti výberu daní.
Toľko na úvod, ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na roky 2017 až 2020, tlač 548.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výboru o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky: Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 572 z 18. mája 2017 pridelil program stability na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.
K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu program zobrať na vedomie, a to výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 159 zo dňa 8. júna 2017 a taktiež výbor pre európske záležitosti uznesením č. 67 zo dňa 14. júna 2017. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Program stability Slovenskej republiky na roky 2017 až 2020 zobrať na vedomie.
Spoločná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 169 zo dňa 15. júna 2017. Výbor ma určil za spravodajcu výboru, zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a taktiež navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem podstatne stručnejší, pretože ono sa trošku tieto veci prelínajú tým, že v tom programe stability máme mnohé informácie, ktoré vlastne nadväzujú na štátny rozpočet, a veľa vecí, som to povedal vlastne v predchádzajúcom vystúpení. Takže skúsim len možno tak krátko sa dotknúť takých súčasných vecí a potom by som chcel poukázať na pár zaujímavých informácií, čo sa týka aj udržateľnosti financií.
Ako prvé by som možno začal tým, že keď sa bavíme teda aj o tých odpočtoch, o prognózach, o výsledkoch, tak myslím si, že vždy je dôležité povedať, trošku sa v tomto zrecyklujem, že aké, aké výsledky to prináša z hľadiska, ako sa to dotýka ľudí. A ja by som tu ešte možno doplnil jednu informáciu, že vidíme, že každým rokom nám jednotlivé kapitoly rozpočtu narastajú. Že proste, keby sme si zobrali teda také, že nezmenené, že budeme len mať vyššie príjmy a, alebo teda keby sme išli vyslovene podrobne do toho, že poďme sa pozrieť na jednotlivé výdavky, ako sú investované a akú majú pridanú hodnotu, tak myslím, že by sme našli naozaj viacero, mnoho oblastí, kde by sme videli, že tie výdavky neprinášajú tú pridanú hodnotu. A preto sa teším, že existuje útvar Hodnota za peniaze, ktorý hlavne tie najväčšie okruhy monitoruje a poukazuje na ne. A vlastne môžme aj takýmto spôsobom k tomu smerovať. To je vlastne ten najväčší apel, ktorý ja sa snažím prezentovať aj voči vláde, že na strane príjmov vidíme, že si vláda dokáže veľmi zodpovedne robiť svoju domácu úlohu. Na strane výdavkov ju to ešte čaká a ja si myslím, že tam je práve, sú tie veľké rezervy práve na to, aby sme mohli napĺňať aj naše priority.
Jednou z takých dôležitých alebo vecí, ktoré povedal aj pán minister na jednej tlačovej konferencii, že niečo, čo nás veľmi čaká, je práve personálny audit verejnej správy a vôbec ministerstiev, pretože vidíme, že naozaj tým, že desať rokov nebol vykonaný, tak nevieme, respektíve nevieme posúdiť, alebo môžme povedať, že neodráža potreby, ktoré tieto ministerstvá majú napĺňať.
Ešte jednu vec, ktorú by som k tomu chcel povedať, je práve používanie eurofondov. A tu by ma zaujímal možno názor pána ministra, že či ste vy, pán minister, spokojný s tým, akým spôsobom sú alokované eurofondy a aké výsledky, aké pridané, akú pridanú hodnotu, aké ovocie vlastne tieto použité eurofondy prinášajú. Že či podľa vás je tá efektivita vynakladania eurofondov celkovo taká, ako sa očakávalo, keď sme vstupovali do Európskej únie a očakávali sme, že teda budú natekať tieto eurofondy. V roku 2020 nám má skončiť programové obdobie, čiže sme pomerne blízko. Čiže určite by ma tu zaujímal váš názor na to, že či tak ako boli použité, či to naplnilo predpoklady, lebo teraz neviem, či ste to hovorili vy alebo kto to hovoril, myslím, že dneska som to počul, že vidíme, že teda eurofondy nebudú postačovať na to... Aha, nie, pardon, to hovoril pán Pellegrini, pán Pellegrini, lebo som to dneska počul, ráno bola konferencia na ministerstve zahraničných vecí. A on tak vyjadril, že vlastne eurofondy, vidíme, že nepostačujú na to, aby naplnili všetky tie potreby, ktoré sme od nich očakávali. A ja osobne si myslím, že to je spôsobené práve tou nízkou mierou efektivity využitia. Takže zaujímal by ma, pán minister, váš názor na to, keď sa teda bavíme trošku ešte o takých súčasných veciach.
Teraz by som chcel prejsť k, čo sa týka udržateľnosti a aj plánu na najbližšie, na najbližšie roky, a chcel by som poukázať práve aj na to, že jak som to hovoril aj v tom predchádzajúcom vystúpení, že myslím si, že dalo by sa zo súčasných úrodných rokov vyťažiť viac, je aj to, ako máme naplánované vlastne ciele rozpočtu. Že na rok 2019 a na rok 2020 máme vyrovnané rozpočty, hoci vidíme, že v roku 2020 by sme mohli hospodáriť s prebytkovým rozpočtom.
Takisto z hľadiska, programu stability predpokladá pomalšie znižovanie dlhu, že vidíme, že ten dlh by vďaka tomu, ako ekonomika vlastne aj produkuje, generuje príjmy, tak by sme mohli, a nehovoriac teda opäť o tom, ako by sa dalo prekopať výdavky, tak by sme mohli dosahovať lepšie výsledky. A vlastne máme plánované na, v roku 2020 máme plánovanú výšku dlhu 46 % HDP. Podotýkam, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť práve tými rizikami, ktoré, na ne poukazuje, tak to prognózuje vyššie, okolo, myslím, 47,3. Čiže toto by som možno takú jedinú vec z hľadiska tohto programu stability vytkol, že sa tu, že vidíme, že tu dochádza k posúvaniu cieľov. Že to je, to je niečo, čo by podľa mňa nemuselo byť, a je to práve zásahom, zásahom vlády.
Myslím, že pri udržateľnosti verejných financií je veľmi dôležité sa pozerať práve aj na tú politiku nezmenených scenárov a, pretože vidíme, že naozaj keby sme, dosiahli sme historicky teda tú úroveň, udržateľnosť, udržateľnosť verejných financií. Ja som veľmi rád, že existuje tento ukazovateľ, že bol zavedený. A ja tu mám taký graf. Škoda, že tie grafy nemôžme, to by sme mali s tým niečo urobiť tuto v Národnej rade, že práve pri takýchto témach by bolo dobré, lebo myslím si, že by to pre, aj pre poslucháčov veľmi nápomocné, keby mohli vidieť. Že sme začali v roku 2012 práve s týmto ukazovateľom dlhodobej udržateľnosti a vidíme, ako postupne sa dostávame na tú hladinu alebo úroveň nula, ktorá vlastne hovorí o tom, že verejné financie máme práve v tej rovine udržateľných. A vidíme, že naozaj tu čelíme potrebám.
Celá tá debata, ktorá tu bola o zdravotníctve, je veľmi dôležitá a ja som rád, že aj pán minister financií k nej pristupuje zodpovedne. Pretože keď sa pozrieme naozaj na práve tú udržateľnosť, dlhodobú udržateľnosť verejných financií, tak vidíme, že najväčším faktorom alebo tým, ktorý dokáže ovplyvniť a bude ovplyvňovať, nieže dokáže, ale bude ovplyvňovať práve túto dlhodobú udržateľnosť, je zdravotníctvo. Ten najvýraznejšie zhoršuje udržateľnosť, a to aj z krátkodobého hľadiska, ale aj z dlhodobého hľadiska. A je naozaj veľmi zaujímavé pozrieť si tie jednotlivé grafy vývoja, aj práve toho nášho demografického vývoja, že ešte teraz nás čaká stále taký ten, to obdobie, kedy naše, teda tie, keby som povedal Husákove deti alebo vôbec to kvantum ľudí, ktoré sa narodilo v tých sedemdesiatych rokoch, ešte stále prináša pridanú hodnotu a bude spôsobovať, že ekonomika bude môcť napredovať a rásť, tak práve zdravotníctvo je tá oblasť, ktorá bude toto znižovať.
Chcel by som vám teraz tak opísať, ja by som vám ho najradšej ukázal, ale opíšem vám ho, dva grafy, ktoré sú veľmi zaujímavé. A prvé je vývoj salda verejnej správy v jednotlivých scenároch a potom hrubého dlhu v jednotlivých scenároch. A sú tu roky, zatiaľ do roku 2020, tak krátkodobo, a je vidieť, že keby sme používali ciele programu stability, tak vidíme, že sa hýbeme, teda tie ciele sú nadefinované, takže vieme, ako sú nadefinované, ale keby sme sa opreli o ten základný scenár, ktorý bol, tak by sme videli, že v roku 2020 už by sme mali prebytok, čo sa týka percenta HDP, ale práve je tam riziko nevyužitia ekonomického vývoja, ktoré môže zhoršiť vlastne tento scenár. A to je to, čo sa tu aj snažíme poukazovať ako opozícia, že sme naozaj, sme v období, kedy, kedy Slovensko produkuje, kedy tu máme veľmi dobrú živnú pôdu, máme tu tie úrodné roky a je veľmi dôležité, aby sme túto príležitosť využili aj z krátkodobého hľadiska. A keby sme si pozreli vývoj hrubého dlhu v jednotlivých scenároch, tak tam tiež najviac, najviac, najväčší vplyv má na to práve nevyužitie ekonomického a demografického vývoja, ktorý ešte teraz je stále priaznivý. Časom, samozrejme, bude nepriaznivý. Dokonca je vyšší ako nevyužitie toho ekonomického vývoja.
Teraz keby sme sa na to pozreli z hľadiska dlhodobého, čiže najbližších 50 rokov, čiže do roku 2066, tak najbližších tých päť rokov sú tie jednotlivé scenáre alebo jednotlivé faktory pomerne vyrovnané. Vyskakuje tam iba práve to nevyužitie priaznivého vývoja, ostatné, ako nižšia produktivita, nižšia sadzba, vyššia dĺžka života, z tohto krátkodobého hľadiska sú porovnateľné a teda stláčajú ten dlh, dlh na úroveň 40,6 % HDP. Keď sa prenesieme o 20 rokov neskôr do roku 2041, tak vidíme opäť, aký môže, aký jednotlivé, tieto jednotlivé scenáre alebo tieto jednotlivé parametre, aký majú vplyv na pokles HDP. A práve to najväčší, najväčší vplyv môže mať alebo teda, či už pozitívny alebo negatívny, je práve to nevyužitie priaznivého vývoja. Keby ste videli ten graf, tak je to krásne vystupňované. Druhé najväčšie riziko je práve to zdravotníctvo a tretie je nižšia produktivita. A to je presne, tie veci, ktoré nám teraz začínajú byť vypuklé.
Vidíme, hovoríme tu práve o tom, že produktivita u nás dosahuje svoje maximum, že už sa blížime v tej produktivite na maximum, a preto aj štrajk vo Volkswagene, kde hovoria, pracujeme takisto kvalitne ako v Nemecku, dokonca myslím, že pán premiér to povedal alebo pán minister, že naši pracujú ešte kvalitnejšie, že naozaj máme veľmi kvalitných pracovníkov na Slovensku, akurát že nie sú tak ohodnotení. Čiže vidíme, že tá produktivita sa už nedá nejako ďalej ťahať, že otázka je, ako teraz práve spôsobiť to a ten dopyt na pracovnom trhu prirodzene bude tlačiť na zvýšenie reálnych miezd. Ale vidíme, že toto je produktivita, ktorá sa týka štruktúry hospodárstva, čiže týka sa toho priemyslu. A my naozaj potrebujeme donášať na Slovensko do, medzi naše odvetvia zaradiť odvetvia a budovať odvetvia, ktoré majú vyššiu produktivitu na to, aby sme mohli prinášať aj vyššie príjmy a zároveň spôsobovať aj vyššie marže, z toho vyššie dane a podobne.
Takže a tuto vidíme, že ten scenár do roku 2041 na to jasne krásne poukazuje, že tá nižšia produktivita bude tým rizikom, ktorá môže ovplyvniť to, že nebudeme môcť znižovať náš dlh v porovnaní s percentom HDP.
Ďalšie je práve to zdravotníctvo, o ktorom sme tu mali rozsiahlu debatu, takže opäť tu vidíme tú potrebu reformy zdravotníctva a naozaj napredovať v tom pomerne rýchlo. No a posledné je práve to nevyužitie priaznivého vývoja. A to sa opäť vrátim k tomu dnešnému môjmu, tej anekdote s tým obmedzovačom, kde si myslím, že, pán minister, neviem, ako to politicky urobiť, ale tak teda rád by som vás videl jazdiť rýchlejšie na tom aute (vyslovené s pobavením), ktoré máte momentálne, takže pridávať tam väčší plyn. A myslím si, že naozaj tie parametre tam sú.
A najzaujímavejšie, teraz poslednú časť toho grafu vám uvediem, a to je práve rok 2066. A tam je to už, už nádherne vystupňované, kde pri tom roku 2021 boli tie parametre na približne takejto úrovni a vyskakovalo len jemne možno 10 %, ani to nie, 5 %, práve to nevyužitie priaznivého vývoja. V roku 2041 je o 100 % vyššie práve tento ukazovateľ – nevyužitie priaznivého vývoja. A v roku 2066 už sa úplne jasne odrazili od tých ostatných parametrov práve nižšia produktivita, ak teda nedáme na to pozor, zdravotníctvo a posledné, nevyužitie priaznivého vývoja.
Takže toto je podľa mňa veľmi zaujímavý graf, ktorému treba venovať pozornosť a treba podľa neho prispôsobovať aj priority jednotlivých vlád a programových vyhlásení vlády.
Ešte také zaujímavé je, že keby sme sa pozreli na vývoj dlhu v tých základných parametroch, ten základný scenár, tak vidíme, že napriek tomu, že nám starne populácia, tak to neni až taký veľký problém. A to starnutie spôsobí, ak by sme teraz zaradili neutrál a nechali by sme iba starnúť, tak samotné starnutie osebe nie je až takým výrazným problémom a vlastne by vyžadovalo navýšenie alebo teda by spôsobilo prehĺbenie dlhu o 1,9 % HDP. Ale práve tie iné scenáre, ktoré môžu nastať, sú tie, ktoré môžu výraznejšie spôsobiť prepad nášho dlhu, a to výrazne. A to by som len spomenul pár tých scenárov, a to je napríklad slabý efekt úspor alebo scenár silný efekt úspor alebo scenár nákladov kapitálu v porovnaní s tým rizikovým scenárom.
To je asi tak všetko, čo by som chcel k tomuto povedať. Takže keby som to len krátko zhrnul, myslím si, že je veľmi dôležité, že tento ukazovateľ tu máme. Je dôležité, aby sme využili práve ten vývoj, ktorý tu máme, aby sme využili ten potenciál, v ktorom sa nachádzame, a zhodnotili tieto úrodné roky, v ktorých sa nachádzame. A to len nadväzuje na ten apel a na tú výzvu, ktorú si myslím nielen ja, ale aj moji kolegovia v predchádzajúcom vystúpení spomenuli, a ktorý je naším odkazom opozície práve voči ministrovi financií.
Ďakujem.

Pán poslanec, ďakujem za vystúpenie, ale viete, vy ste tam spomínali tie, tie prognózy do roku 2066. Pán minister pred chvíľou hovoril, že ekonomika Slovenska alebo rast ekonomiky Slovenska je do značnej miery závislý od spotreby domácností, čo je interný faktor, a takisto od zahraničného dopytu, čo je externý faktor. Ja si ale nemyslím alebo nedôverujem prognózam do roku 2066, pretože nech sú pozitívne alebo negatívne, myslím si, že nie sú dôveryhodné a nedá sa im veriť z toho dôvodu, že v roku 2066 ten zahraničný dopyt najmä zo západných krajín podľa mňa bude už trošku iný. Väčšina týchto štúdií totižto nezohľadňuje demografické zmeny obyvateľstva západných krajín. Jednoducho tie krajiny, ktoré teraz ťahajú na zahraničný dopyt, to znamená, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, skrátka vyspelé západné krajiny, o päťdesiat rokov budú vyzerať aj populačne úplne inak, ako vyzerajú dnes. Čiže spoliehať sa na tento zahraničný dopyt je, je z dlhodobého pohľadu veľmi chúlostivá záležitosť a myslím si, že teda tie prognózy, jednoducho sa im nedá dôverovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Ako ja by som tu chcel poznamenať, že pri plánovaní financií sa opierame o modely, ktoré sa používajú na výpočet či už financií verejných v súčasnosti, alebo budúcich, a nemôžeme to zakladať na základe nejakých domnienok, pretože tieto modely sú tu vyvíjané dlhé roky, zohľadňujú jednak minulé trendy a naozaj v tých trendoch siahajú po, hlboko, hlboko, čiže nie je to otázka nejakých pár rokov. A práve pri prístupe k verejným financiám je veľmi dôležité, aby to nebolo len niečo také, teraz poviem, pocitové alebo dojmové, ale musíme si naozaj opraviť tie kalkulácie, lebo to je jediné, čo máme.
Áno, potom môžme korigovať jednotlivé modely a vyhodnocovať ich, či sú dobré alebo nie na základe reality, či sa tieto modely napĺňajú a triafajú do, do reality, ktorá potom nasleduje, ale, žiaľ, nemôžme to na základe nejakých takých vlastných predpokladov, ako sa vyvinú demografické trendy a podobne, zakladať, pretože v tomto je, myslím si, že matematika a štatistika veľmi silná veda, ktorá nám poskytuje základ pre akékoľvek počítanie a pre akékoľvek prognózy. Takže tuto by som asi takto nejako na to odpovedal, že ja, je to jediný nástroj, ktorý tu máme, je osvedčený, je dlhodobý, a z nich to vychádza.
Samozrejme, tie korekcie bude treba robiť, neznamená to, že teraz sa, ich chytíme do rúk a najbližších päťdesiat rokov z nich vychádzame. Každým rokom sa vlastne aj tie jednotlivé programy, ale vôbec aj tie prognózy updatujú, a myslím si, že práve vďaka aj našim matematikom a ekonómom, ktorých máme na ministerstve financií, alebo ktorých vlastne generuje naše školstvo, vďakabohu, dneska sú to kvalitní odborníci, ktorí dokážu vlastne vyvíjať tieto modely tak, aby sme sa o ne mohli oprieť. Takže je to asi jediné, čo momentálne máme.
Vďaka.

Tak, keďže sa bavíme o nejakej dlhodobej finančnej stabilite a bavíme sa o tom, že by sa ľudia mali mať na Slovensku, pokiaľ možno, dobre, skúste si tipnúť, pán minister, za koho sa bežný, pracujúci, zamestnaný človek má lepšie, za Ivana Mikloša alebo Richarda Sulíka, to znamená, v rokoch 2002 až 2006 a 2010 až 2012, alebo v rokoch 2006 až 2010 a potom za vás od roku 2012 až doteraz?
Chcem len povedať, že z pohľadu bežného pracujúceho človeka to bolo úplne jedno, a dokážem vám to na číslach. A poviem potom aj prečo hospodárska politika, ktorú realizujete, škodila normálnym ľuďom približne rovnako.
Na úvod chcem povedať jednu vec. Ja nesúhlasím s tou mantrou, ktorá sa tu v liberálnych médiách rozvinula, že to, čo ficovci rozkradnú, tak potom musí tá pravicová vláda, alebo to, čo rozkradnú socialisti, potom musí tá liberálna ekonomická politika namáhavo dávať dokopy, aby to znovu tí ľavičiari mohli rozkradnúť. Čísla totižto hovoria o úplne niečom inom. Čísla hovoria o tom, že normálny pracujúci človek, žijúci zo mzdy, sa mal v podstate za oboch týchto typov ekonomickej politiky úplne rovnako zle. A poviem prečo.
Pozrime si čistý finančný majetok rodín. Ak spočítame rast likvidného finančného majetku domácností, čiže hotovosť a peniaze na účtoch, veľmi zjednodušene pre ľudí, v pomere k disponibilnému príjmu domácností v rokoch 2000 až 2006, odkedy máme k dispozícii štatistiky, aspoň tie, ku ktorým som sa ja dostal, to sú Dzurindove vlády, a v rokoch 2010 až 2012, Radičovej vláda, dostaneme v percentuálnych bodoch číslo nula. To znamená, v pomere k disponibilnému príjmu likvidný finančný majetok domácností počas týchto vlád stúpol o nula percent, o nula percent. Za Dzurindových vlád klesal, za Radičovej trochu stúpol, ale výsledkom je nula, nula, nič.
Teraz sa pozrime na to, ako to bolo za Ficových vlád do roku 2015, kedy máme posledné čísla k dispozícii. Dostaneme sa v percentuálnych bodoch na číslo +4. To znamená, o 4 % sa zvýšil likvidný finančný majetok rodín, slovenských, za Ficových vlád. Problém je v tom, že v rokoch 2000 až 2015 v Maďarsku stúpol likvidný finančný majetok rodín o 45 %, v Česku o 71 % a v Poľsku o 98 percent. U nás nula, nula, nič.
Poďme ďalej. Čistý majetok rodín. Od roku 2000 do roku 2015 klesol približne o 9 percent. Za Dzurindových, Radičovej vlády, Ficových vlád klesol o 9 percent. Za Dzurindu pokles, za Radičovej mierny vzostup, za Ficových vlád približne vzostup o 1 percento. Ale znovu celkový pokles. Pre porovnanie: čistý majetok rodín v pomere k disponibilnému príjmu v Maďarsku za to isté obdobie plus 35 %, v Česku o 16 % viac, v Poľsku o 53 % viac. Tak akú tu robíme ekonomickú politiku v prospech ľudí?
Pozrime sa na zadlženie domácností. V roku 2000 bolo na úrovni 15 % v pomere k ich disponibilným príjmom. Viete, koľko to bolo v roku 2015? Päťdesiat tri percent. Najväčší nárast zadlžovania spomedzi všetkých zrovnateľných krajín, čiže berme staré krajiny EÚ bokom, bývalé socialistické včítane nás, tam sme úplne najhorší. Pre zaujímavosť, ten nárast zadlženia si ekonomicky liberálne vlády, zadlženia rodín, čiže Dzurindova a Radičova, rozdelili s Ficovými vládami v pomere 3 : 2. Vládli približne rovnako, 3 : 2 v neprospech ekonomicky liberálnych pravicových vlád, ktoré akože pomohli tým normálnym ľuďom.
Už som tu povedal, že nulové úspory má 30 % rodín, 57 % rodín minie mesačne všetok svoj disponibilný príjem, čiže nič neusporí, nemá nič na horšie časy.
Pán minister, to zadlžovanie, bohužiaľ, ide takým spôsobom, že v priemerných štatistických číslach to nevyzerá až tak zle, ale keď si to rozložíte, a 82 % výdavkov rodín sú tzv. nevyhnutné, tak na tej hrane, ony nie sú na úrovni chudoby, ony majú príjmy dostatočné, ale dostanú sa do previsu, nebudú mať z čoho splácať bežné záväzky, ktoré majú. A podľa štatistík NBS sa nezadlžujú tí ľudia iba, že si berú hypotéky, čo je normálne, keď som mladý človek, vezmem si hypotéku. Ale oveľa väčší je nárast spotrebných úverov, aby si udržali životnú úroveň. Čiže to je problém. Obávam sa, že to zadlžovanie je problém a môže sa nám veľmi vypomstiť.
Teraz prečo sme na tom takto na figu? Myslím naši ľudia, prečo sú na figu. A je úplne jedno, či sú to pravicové liberálne vlády, nazvime to liberálna ekonomika, alebo tá vaša ekonomika, pán minister. Problém je v tom, že my sme tu eldorádo pre zahraničný kapitál. Absolútne eldorádo.
Keď si vezmete, koľko sa v národnom hospodárstve Slovenskej republiky v HDP, ktoré sa vyprodukuje každý rok, prerozdelí na vládu, platy zamestnancov včítane odvodov, čiže náklady na zamestnancov, ktoré majú firmy aj štát, a na, nazval by som to, kapitál alebo firmy, tak ten pomer u nás je strašný. Päťdesiat jeden percent ide na kapitál. Iba 10 % ide vláde, 39 % za minulý rok sme dali na platy ľudí v tomto národnom hospodárstve. Vo Švajčiarku 59 % ide na platy ľudí, v Dánsku 53 %, v Nemecku 51 %, vo Francúzsku obdobne, ale, pozor, aj v takom štáte, ako je Slovinsko, ide 50 % na platy zamestnancov, v Chorvátsku 48 a okolo tej úrovne 48 %, čo je priemer v EÚ, je veľa, veľa krajín. Ako je na tom Slovensko? Tridsať deväť percent HDP dávame na platy ľudí. Čiže my sme tu výrobná fabrika lacnej pracovnej sily, zásobáreň lacnej pracovnej sily najmä pre nadnárodné spoločnosti.
A keď ste, pán minister, vyčíslili, že ten vstup do EÚ bol pre nás absolútne v poriadku, pretože za ten čas sme v previse pozitívnom oproti tomu, čo sme zaplatili a čo sme dostali z EÚ, 12 mld. eur, tak vás chcem upozorniť, že takýmto spôsobom každoročne tie nadnárodné spoločnosti sídliace v západnej Európe, či najmä v Nemecku a Francúzsku a Rakúsku, vyvezú niekoľko miliárd eur v zisku z tejto krajiny. Zneužívajú náš daňový systém v tom zmysle, že zdaňujú väčšinu pridanej hodnoty produktu vo svojej materskej krajine, a my z toho máme, povedal by som, veľmi malý podiel.
Upozorňujem, že naša produktivita práce stúpla za posledných 10 rokov najviac spomedzi všetkých krajín, s ktorými sa vieme porovnávať, o 14 % a dnes je najvyššia spomedzi všetkých bývalých postkomunistických krajín. Napriek tomu je náš priemerný čistý plat, alebo teda nie priemerný, najčastejšie priemerný, dá sa povedať priemerný čistý, 700 eur, ale v Slovinsku je napríklad 1 100 eur. Ja som sa zasmial, keď poviem takú aktuálnu vec, myslím, že to napísal Ivan Mikloš v dnešnom Denníku N, alebo včera, že veď je predsa zrejmé, že tie krajiny, ktoré robili tú liberálnu ekonomickú politiku sa majú oveľa lepšie než také "poťakrajiny" ako Maďarsko alebo Slovinsko. Opýtal by som sa pracovníka na Slovensku, zamestnanca, či chce mať minimálnu mzdu 800 eur alebo 435 ako u nás, či chce mať priemernú mzdu 1100 eur v čistom ako v Slovinsku alebo 700 eur na Slovensku. To si myslím, že ten zamestnanec by Ivanovi Miklošovi povedal, čo si o tom myslí. Spočítal by som si, o koľko klesli za posledných 5 rokov náklady, výdavky domácností na energie a ďalšie záležitosti v Maďarsku. Neviem, či by priemerný občan z východného Slovenska chcel dnes žiť na Slovensku alebo by radšej chcel žiť v tom hnusnom Orbánovom Maďarsku. Myslím si, že v tom Orbánovom Maďarsku sa dnes normálnemu bežnému človeku žije lepšie.
Keď si spočítame, keby sme na platy ľudí dávali iba európsky priemer alebo štandardnú sumu, ktorá je bežná, 50 % HDP, tak to znamená, že v tomto roku by sme na platy zamestnancov vzhľadom na HDP, to znamená, sme na výkonnosť našej ekonomiky vynaložili zhruba o 9 mld. eur viac. O 9 mld. eur viac, ako dávame na platy ľudí.
Myslím, že je, to číslo je aktuálne 32 mld., ktoré dávame na mzdy zamestnancov včítane nákladov na odvody. No to by bol setsakramentský rozdiel, keby sme vedeli dať tých 41 miliárd, tak ako to je v európskych ekonomikách bežné.
A ak teda hovoríme o tých pekných číslach, ako sa zvyšujú, tak ja upozorňujem, že pre bežného človeka, ktorý žije zo svojej mzdy, sa tá situácia nezlepšuje. Nezlepšuje sa, pretože stále dáva 82 % na nevyhnutné výdavky, stále viac sa zadlžuje a z toho hospodárskeho rastu, je mi to strašne ľúto, ale cíti strašne, strašne málo. Pretože aj u nás tie príjmy sa už prerozdeľujú nerovnomerne a tých najbohatších 20 % dostávalo pred, v roku 2010 48 % zo všetkých príjmov v tejto krajine. Teraz je to, myslím, 54 percent. Čiže stále to stúpa. Bohatí bohatnú, tí najchudobnejší chudobnejú čoraz viac, ale štatistické číslo je pekné. Hovoríme, že sa nám darí. Nedarí sa normálnym ľuďom dobre v tomto štáte. A, bohužiaľ, musím povedať bez ohľadu na to, aké vlády tu doteraz vládli. Pretože sme sa zaoberali ekonomickým rastom, štatistickými číslami, vytešovali sme sa z toho, ale majetok ľudí nerastie. Keš, ktorý ľudia majú k dispozícii, domácnosti, katastrofa. V porovnaní s okolitými štátmi úplná katastrofa. Dlhy rastú najviac spomedzi všetkých. Tak čo tí ľudia majú z toho ekonomického rastu? Nemajú z neho nič.
Musím vás trošku pochváliť. Napriek tomuto všetkému, čo som povedal, predsa len isté drobné kroky k tomu, aby sa tento nepomer v porovnaní so štandardnými európskymi krajinami aspoň trochu zmenšoval, ste urobili. V tomto zmysle ja podporujem čisto neideologicky, iba vzhľadom na to, aká je výkonnosť tejto ekonomiky, podporujem pomerne výrazný rast minimálnej mzdy. Pretože to je jedno z opatrení, ktorými môžme docieliť nejakú rovnováhu v tom, aby sa ten hospodársky rast prerozdeľoval vo vyššom percente smerom k ľuďom, k ich odmenám a platom a nie ku kapitálu, ktorý ho vyvezie okamžite zo Slovenska. Musím povedať, že v tomto zmysle ja kašlem na to, či sa tu dobre žije monopolom, napríklad energetickým, a som teda, napriek tomu, že ste zaviedli nejaké odvody, myslím si, že tieto by mali byť, monopoly a oligopoly zdaňované, výrazne, výrazne tvrdšou sadzbou a nešiel by som len do vyššej sadzby v dani z príjmov právnických osôb, ale aj do ďalších špeciálnych daní.
Ak by som rozmýšľal nad tým, že na čo sa v tej ekonomickej politike zamerať, to, čo je najdôležitejšie, myslím, že to tu povedal aj prezident, a ja som rád, že to povedal, že výkonnosť tejto ekonomiky je taká, že bežný zamestnanec by mal mať výrazne vyšší plat, ako momentálne naši ľudia majú. Považujem za nehorázne, že minister hospodárstva dáva do médií vyjadrenia, keď idú štrajkovať zamestnanci automobilky, že to je iracionálne, že požadujú zvyšovanie miezd. Kedy majú žiadať zvýšenie miezd, ako vtedy, keď sa darí aj ekonomike, aj tej konkrétnej automobilke? Kedy majú žiadať o zvýšenie mzdy? Minister hospodárstva sa zastáva takýmto spôsobom zamestnávateľov, ktorí tu tvoria veľmi slušný zisk? To sa mi zdá byť veľmi zvláštne.
Ak by sme prepočítali platy alebo sumu, ktorú dávame na platy, a dávali by sme na ňu iba 50 % HDP, tak ako je to v Európe bežné, tak to v priemere znamená, keďže v našom štáte momentálne robí okolo 2,5 milióna ľudí, o 200 eur v čistom každému človeku mesačne viac. Ja viem, že sa to nedá nariadiť uznesením vlády, ale uvedomme si, že platy ľudí sú v tejto ekonomike podhodnotené o 200 eur mesačne v čistom. V porovnaní s výkonnosťou slovenskej ekonomiky, v porovnaní s našou efektivitou produktivity práce, výkonom ekonomiky ako takej sú podhodnotené platy ľudí o 200 eur v čistom mesačne už dnes. A toto ja považujem za strategickú otázku, ako toto vyriešiť.
Tak ako som v tom prvom svojom vystúpení hovoril o jeden a pol miliardovom GEP-e na DPH, pretože všetko ostatné, čo riešime, by som povedal, sú takmer smiešnosti, lebo to sú tie peniaze, kde treba ísť, tak aj v tej ekonomickej politike, keď si vezmeme, aká je výkonnosť tohto štátu ekonomická a aké majú ľudia platy, tak ten rozdiel 200 eur mesačne v čistom pre každého pracujúceho človeka v tomto štáte, to je to najkľúčovejšie, čo potrebujeme urobiť. Keď sa nám toto podarí vyriešiť, ako nastaviť tú ekonomiku tak, aby sme stiahli tie zisky z kapitálu alebo tie peniaze, ktoré majú minimálne energetické monopoly dvakrát, niektoré trikrát tak vysoké zisky ako v západnej Európe, a to sú monopoly, kde ten zisk im garantuje štát, ÚRSO im garantuje tie zisky, tak nebudeme musieť riešiť žiadny extrémizmus. Prečo by, pre boha živého, ľudia riešili extrémizmus, keď by im v priebehu krátkeho času narástli platy o 20, tým chudobnejším o 30 percent? Načo by riešili nejaký extrémizmus? Medzi nami, bolo by im úprimne jedno, či smeráci kradnú, alebo čo robia, bolo by im to úprimne jedno. Ak by ľudia mali o 20, 30 % vyššie čisté mzdy, tak by si povedali, okej, systém funguje, nepotrebujeme žiadne protisystémové strany, veď systém funguje. Toto je ten hlavný problém.
A teraz jedna nepríjemnosť pre vás, pán minister, vrátim sa k tej dépeháčke. Povedali ste, že urobíme ten register odpočtov DPH. V poriadku, to ja veľmi vítam. Ale urobíme aj register tých, ktorí nezaplatili dépeháčku, aby sa to dalo spárovať? Tak to potom vieme porovnať, že kto je ten, kto dostal a či nie je náhodou ten istý, kto mal odviesť z inej firmy, ale neodviedol. Povedali ste, že o miliardu viacej vyberáme. Podľa informácií z Finančnej správy a Inštitútu pre finančnú politiku 730 mil. eur ročne je to, čo sa vyberá lepšie. Ale je tu takýto problém: keď ste nastúpili teraz v tom strašnom roku 2012, a ja súhlasím, ten dávam bokom, od roku 2013 do roku 2016 ste mali štyri roky, ako s tou dépeháčkou niečo urobiť. GEP na DP, alebo teda celková neodvedená DPH bola približne 2,9 miliardy. Vy ste ju stiahli približne o tých 730 miliónov. Zjednodušene povedané, podvody ste znížili o 25 percent. O 25 % ste znížili objem podvodov alebo teda peňazí, ktoré zbytočne štátu unikli. Za štyri roky.
Belgicko v roku 2002 bolo na tom veľmi podobne, ako sme dnes my. Mali strašný výber dépeháčky. Nasadili na to jeden špecializovaný softvér a tento špecializovaný softvér, odborne sa tomu hovorí Data Mailing, ktorý spracováva všetky operácie na DPH, spôsobil to, že za rok dokázali odhaliť vopred, pred vyplatením, 80 % karuselových podvodov. Osemdesiat percent karuselových podvodov za rok. Keď by som to tak mal povedať, a začíname z tých 2,9 mld. a dokázali by sme 80 % tam podvodov zabrániť, no tak by sme nemali dnes tých 2,2 až 2,3 mld., ktoré ešte stále nám utekajú, ale mali by sme 600 miliónov. To je veľký rozdiel.
No a teraz ten problém. Pán minister, finančná správa, ten softvér belgický, v úvodzovkách, ja ho tak volám, už niekoľko rokov má. Neklamú vás náhodou tí ľudia, ktorí s ním robia? Každý rok vám zvýšia výber DPH o nejaké drobné, aby preukázali, že si zaslúžia svoju prácu, ale ten softvér má mať účinnosť 80 percent. A on má za štyri roky účinnosť 25 percent. Obávam sa, že vás tam niekto klame.
Ďakujem.

Pán poslanec, musím súhlasiť s tým podhodnotením platov na Slovensku. Tiež mám taký pocit, že ako keby tí zahraniční investori, podnikatelia vyslovene až zneužívali tú lacnú pracovnú silu na Slovensku. A to teraz nehovorím, že Slováci by to tak nerobili, samozrejme, aj medzi Slovákmi sa nájdu, aj všeobecne v ekonomike nikto nezaplatí zamestnancovi viac, žiadny podnikateľ nezaplatí viac, ako by musel, aby ten zamestnanec neodišiel. A s tým bude treba niečo v budúcnosti niečo robiť. Hovoríte, že 80 % príjmov v domácnosti ide na nevyhnutné výdavky, ten optimálny model by mal byť tuším okolo 50, 30, 20, to znamená, že 50 % nevyhnutné výdavky, nájmy, potraviny, 30 % nejaké voľnočasové aktivity, kultúra a 20 % by malo ísť do budúcich úspor.
No ale ja by som sa chcel z tohto miesta pridať k tej vašej takej argumentácii a poprosiť pána ministra o trošku lepšiu odpoveď, lebo spomínali ste, že priemerná zadlženosť slovenských domácností stúpla, teraz neviem v ktorom roku, či 15. , či 16., na 50 % ich disponibilného príjmu. Pán minister, vy ste tu, neviem, či boli alebo neboli, pán minister na to vtedy odpovedal, že to je spôsobené tým, že slovenské domácnosti sa majú lepšie a trúfajú si viac sa zadlžovať, čo mi prišla trošku taká absurdná odpoveď a skutočne by som rád vedel, či to pán minister myslel vážne.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Krajniak, ja som si vypočul to, čo ste nám tu hovorili, a ja mám silný pocit, že vy sa stávate väčším socialistom ako my. Chcel by som to vysvetliť. Lebo to, čo hovoríte, by mne tak, aký máte názor napríklad na veľmi silnú progresívnu daň, keď to, čo hovoríte, hovoríte? Hovoríte tu len o monopoloch, ako zdaňme monopoly! A čo potom? Zvýšime tie príjmy obyvateľov spôsobom, že im rozdáme platy, lebo máme tu verejnú správu, máme tu príjmy bežných ľudí. Čiže ak mne z toho vychádza to, čo ste tu prezentovali, že nebavme sa o rovnej dani, a už vôbec nie o tom, že o nejakej zníženej, ale bavme sa o, povedzme, o nižšej daňovej sadzbe pre chudobných a oveľa vyšších niekoľkých sadzbách pre bohatých, aby sa prerozdeľovanie, ten dopad prerozdeľovania nejakým spôsobom zmiernil.
Ja viem, že toto je celosvetový problém, to nie je len problém Slovenska, hej. Čiže, no a čo sa týka toho Data Mailingu, ktorý ste spomínali, tak to je to, čo robí finančná správa. Akože v podstate, keď zoberieme dnes ten systém, systém, ktorý porovnáva tie vstupy na základe toho – jak sa to volá? – kontrolného výkazu pre DPH, to je presne o tom, o čom sa bavíme. Možnože existujú nejaké dokonalejšie softvéry. Neviem, nepoznám belgický softvér, ale som presvedčený, že to, čo robí finančná správa, v mnohom dnes dokáže odhaľovať tie veľké karuselové podvody a že ten výskyt je stále menší a menší. A to, čo sa stávalo v minulosti, ja pevne verím, že tieto systémy, ktoré máme, dokážu vyriešiť. Neviem, tá účinnosť, môžme sa o nej baviť a môžme sa baviť o tom, že či neexistujú iné, lepšie systémy.
Ďakujem.