18. schôdza

Pán kolega Baránik, ja sa osobne určite nebudem zastávať ani Generálnej prokuratúry, ani politického prokurátora ako takého, ale vy ste tam na záver povedali, keď ste kritizovali teda ten nízky počet odsúdených, že: "no a odsúdených za úžeru..." Veď ale buďte rád, lebo ak by to tak nebolo, tak by sa mohlo stať, že by muselo dôjsť k výmene na poste prezidenta republiky. (Smiech v sále a potlesk. Reakcie z pléna.)

Ja by som si v krátkosti dovolil reagovať na, na kolegyňu Vaľovú. Viete, mne to riadenie ľudí, možno vás to prekvapí, ale... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Vaľová, možno o tom riadení ľudí viem viac, ako si myslíte. Mám nejaké skúsenosti z veľkých spoločností, ktoré, kde som bol členom manažmentu, ktoré boli, mali podstatne viacej ľudí ako tisíc, a viem z toho, že riadiť takmer akýkoľvek počet ľudí sa nedá bez toho, že by existovala prirodzená autorita, a to je to, o čom som hovoril. Ak nejaký vedúci nepoužíva prirodzenú autoritu preto, lebo robí správne veci, chová sa slušne, chová sa zodpovedne, dodržiava zákon, dodržiava slušnosť, tak potom sa tí ľudia riadiť jednoducho nedajú. Represia nestačí. Takže toľko k tomu.
Ešte by som trošku narazil na to, čo uvádzal kolega Rajtár, pokiaľ ide o ten monopol prokuratúry. Monopol prokuratúry by sa ľahko dal nabúrať tým, že by sa použilo to, čo u nás vždy panovalo a čo aj SaS má vo svojom programe, a to je súkromná trestná obžaloba. Toto je niečo, čo musíme dosiahnuť na to, aby sme všetkých tých kšeftárov v tej prokuratúre jednoducho vykorenili.
Ďakujem.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k niektorým aspektom správy Generálnej prokuratúry za rok 2016.
Pozitívne hodnotím stanovenie priorít Generálnej prokuratúry, kde si dali za cieľ hlavne boj s domácim násilím, o ktorom pán generálny prokurátor už aj obsiahlo rozprával, ochrana maloletých a daňová trestná činnosť. K tej daňovej trestnej činnosti sa ešte vrátim.
Takisto participácia na prerokovaní sústavy legislatívnych nástrojov týkajúcich sa zriadenia Európskej prokuratúry, túto vec pokladáme za veľmi dôležitú z hľadiska účinného boja proti zneužívaniu európskych zdrojov aj na Slovensku a často vidíme, že len vnútorná kontrola alebo kontrola našich orgánov auditu tieto nedostatky nedokáže odhaliť a nedokáže ich účinne monitorovať.
Takisto je potrebné vyzdvihnúť memorandum o spolupráci medzi ministerstvom vnútra, Generálnou prokuratúrou a Najvyšším kontrolným úradom pri ochrane verejných finančných prostriedkov. Aj keď tu, podotýkam, vážne podozrenia z prepojenia ministra vnútra práve na osoby podozrivé z tohto druhu trestnej činnosti výrazne oslabujú dôveru verejnosti v efektivitu takejto spolupráce.
Čo sa týka personálnej politiky, v správe sa konštatuje nevyhovujúci personálny stav spôsobený hlavne s materskými dovolenkami, rodičovskými dovolenkami, dlhodobou práceneschopnosťou a z kontextu vyplýva, že prichádza obdobie nutnosti rozsiahlejšej výmeny na prokuratúre. Tu by ma zaujímalo, kto to je, ako budú tieto výmeny prebiehať, či má Generálna prokuratúra nejakú víziu v oblasti personálnej politiky. Tu by som len chcela upriamiť pozornosť na to, k čomu sme sa zaviazali aj pred voľbami, aj to chceme presadzovať, a síce zrovnoprávnenie uchádzačov o funkciu prokurátora, kedy podľa súčasnej legislatívy právny čakateľ prokuratúry, ktorý úspešne zložil odbornú justičnú skúšku, vymenovaný do funkcie prokuratúra je bez toho, aby sa zúčastnil výberového konania. To znamená, že právni čakatelia prokuratúry sú zvýhodňovaní oproti ostatným uchádzačom, čiže toto je jedna vec, zrovnoprávnenie, druhá vec je výberové konania. Čiže aby výberové konania absolvovali všetci uchádzači o túto funkciu a aby bol výberový proces otvorený verejnej kontrole.
Podobne ako pri výbere sudcov považujeme za potrebné zrovnoprávniť uchádzačov z vnútra prokurátorského prostredia s ostatnými uchádzačmi a cieľom je dosiahnuť čo najlepší výber nových prokurátorov v transparentnom výberovom procese. A výberové komisie by mali pozostávať z nominantov prokuratúry a zároveň aj z nominantov navrhnutých subjektmi z neprokurátorského prostredia, napríklad to môže byť ústavnoprávny výbor Národnej rady.
Správa sa venuje obsiahle aj problematike boja proti extrémizmu, hovorí o potrebe dôslednejšej a efektívnejšej operatívno-pátracej činnosti Policajného zboru. Generálna prokuratúra tvrdí, že pre oblasť extrémizmu naša legislatíva je postačujúca na odhaľovanie a poskytovanie tejto formy trestnej činnosti. Aj na základe tohto tvrdenia treba zdôrazniť, že zákony na to máme, ale extrémizmus nie je dôsledkom nedostatočnej právnej úpravy, ale predovšetkým dôsledkom chorého prístupu čelných predstaviteľov štátu k odhaľovaniu a stíhaniu nielen extrémizmu, ale aj ďalších nebezpečných trestných činov, ako je napríklad korupcia.
Na druhej strane treba podporiť konštatovanie Generálnej prokuratúry, ktorá hovorí, že ešte do legislatívy by sa mohla zapracovať na účely boja proti extrémizmu, vytvorenie základných definícii právnych pojmov extrémizmus, holokaust, fašizmus, fašistická ideológia, komunizmus, komunistická ideológia, apartheid a tak ďalej.
Správa sa zaoberá, čo veľmi oceňujem, aj minulý rok tomu tak bolo, trestnou činnosťou proti životnému prostrediu a správa tu konštatuje, že, citujem: "Uvedené evidenčné údaje o trestnej činnosti proti životnému prostrediu nezodpovedajú reálnemu stavu kriminality. Generálna prokuratúra dlhodobo poukazuje na vysoký stupeň latencie tohto druhu trestnej činnosti, navrhuje opatrenia, okrem iných najmä vo forme vytvorenia špecializovaného profesionálneho policajného odboru, tzv. Prírodnej polície, ktorá by sa vo väčšom rozsahu venovala odhaľovaniu a stíhaniu páchateľov, čo sa týka životného prostredia."
Tento návrh určite podporujeme a vieme, aké problémy spôsobujú napríklad trestné činy v oblasti nelegálneho odpadu alebo iné znečistenie životného prostredia, ktorých následky nesú všetci občania. Teraz sme svedkami, napr. skládka vo Vrakuni, ktorá ohrozuje pitnú vodu, alebo iná nelegálna skládka, kde aj polícia aj prokuratúra zasahovala a ktorá napáchala obrovské škody na životnom prostredí.
Tu však netreba zabúdať ani na fakt, že k brutálnej devastácii životného prostredia dochádza na Slovensku aj bezhlavou ťažbou dreva, a to aj firmami blízkymi vysokým štátnym predstaviteľom, podozrivým šafárením Štátnych lesov, na čo sa, žiaľ, doteraz nenašiel adekvátny nástroj trestného alebo iného postihu.
Správa tiež konštatuje, to je tiež veľmi zaujímavé, že súčasná právna úprava Trestného poriadku vo vzťahu k zisťovaniu majetkových pomerov páchateľov trestných činov nezodpovedá súčasnému vývoju najmä ekonomickej a hospodárskej trestnej činnosti, a generálny prokurátor hovorí, že inštrumentárium Trestného zákona a Trestného poriadku vo vzťahu k majetkovému postihu páchateľov zo strany štátu síce pozná inštitúty, ktorých účelom je predchádzať odlivu majetku páchateľov trestných činov, ale v právnej úprave absentuje efektívna úprava zisťovania majetkových pomerov páchateľa trestnej činnosti, čoho dôsledkom je nízka miera využívania a efektivity ukladania týchto trestov.
Čiže moje odporúčanie pre vládu, tu len treba odporučiť, aby namiesto horalkových zákonov a iných výstrelkov pána Danka koalícia prijímala aj užitočné odporúčania, napr. tie, ktoré, o ktorých v správe hovorí generálny prokurátor.
Čo sa týka polície, v správe sa na viacerých miestach spomínajú postrehy k práci polície. Napríklad prečítam: "Medzi subjektívne príčiny prieťahov v trestnom konaní patrili napríklad nečinnosť policajtov alebo ich nesprávna činnosť, nesprávna organizácia ich práce, resp. výkon služobnej činnosti nesúvisiacej s činnosťou orgánu činného v trestnom, nedostatočné poznanie merita veci a nedostatočné zistenia skutkového stavu," čo sú veľmi závažné zistenia smerom k polícii. A Generálna prokuratúra ako príčiny prieťahov konaní konštatuje, že spočívajú napríklad: "v laxnom prístupe policajtov, ktorí v mnohých prípadoch nekonajú samostatne na základe vlastného odborného a právneho názoru, prípadne konajú bez odbornej znalosti problematiky, ktorú vyšetrujú, a spoliehajú sa na pokyny dozorového prokurátora," za druhé, "v absencii praktických skúseností policajtov ich nedostatočnej odbornej úrovni, povrchnou a nekvalitnou prácou pri vykonávaní dôkazných prostriedkov, nedostatočnej a nekvalitnej činnosti policajtov z iných okresov Slovenskej republiky, ktorí boli dožiadaní o vykonanie úkonov trestného konania."
A takisto správa konštatuje, že v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 boli zaznamenané len minimálne zlepšenie z hľadiska eliminovania prieťahov v prípravnom konaní zo strany policajtov. Doslova hovoria: "Progres v tomto smere je minimálny napriek opatreniam zo strany prokurátorov." Čiže tu by ma mimoriadne zaujímala reakcia pána Kaliňáka a pána Gašpara, pod ktorého Policajný zbor patrí, keďže obvinenia alebo zistenia Generálnej prokuratúry smerujú priamo na policajtov, a teda ak má veriť zisteniam Generálnej prokuratúry, tak, žiaľ, z toho vyplýva, že náš Policajný zbor je v úbohej kondícii. Ale napriek tomuto hodnoteniu generálneho prokurátora by som sa chcela zastať všetkých poctivých policajtov, ktorí sú, napriek politike pána Kaliňáka a pána Gašpara si poctivo robia svoju prácu, pracujú v hrozných podmienkach a dávno im už nie je venovaná dostatočná pozornosť, ich dobrej príprave, kariérnemu postupu, vzdelávaniu a transparentnému výberu. Tejto téme sa budeme venovať, pretože ju pokladáme za mimoriadne dôležitú, aby sa zlepšovala kvalita nášho Policajného zboru.
Čo sa týka prevencie kriminality, Generálna prokuratúra uvádza jednu veľmi peknú činnosť a hovorí o tom, že prokurátori chodia formou preventívnej práce na prednášky a besedy zamerané na žiakov základných a študentov stredných škôl a tieto aktivity závisia od záujmu jednotlivých zariadení. Tu by ma zaujímalo, aj veľmi dobré témy vyberajú, kriminalita mládeže, problematika xenofóbie, rasizmu, drogová kriminalita a tak ďalej, tu by ma zaujímalo, akým spôsobom informujú o tejto ich činnosti školy, alebo či školám dávate vedieť ponuku týchto služieb, pretože si myslím, že je to veľmi dobrá aktivita a Policajný zbor aj Generálna prokuratúra by ju mala robiť čo najčastejšie.
Veľká časť správy generálneho prokurátora je venovaná aj komunálnej politike, mimochodom, v podobnom duchu sa vyjadroval aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý volal po väčšej pozornosti vlády tejto problematike, a zaujalo ma to ako komunálnu poslankyňu, lebo Generálna prokuratúra poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na veľký počet kompetencií prenesených na územnú samosprávu, v mnohých prípadoch je nedostatočná personálna a odborná pripravenosť obcí. O tom ste aj hovorili, pán generálny prokurátor, a, žiaľ, je to také smutné konštatovanie, že nie je možné, reálne ani v blízkej budúcnosti očakávať vykonávanie prenesenie štátnej správy obcami na patričnej kvalitatívne a odbornej úrovni. A obce totiž vôbec, zdá sa, nevybavujú okrajové oblasti prenesenej štátnej správy, úsek ochrany životného prostredia, prejednávanie priestupkov, nemajú vedomosť o svojich povinnostiach a len formálne reagujú na prokurátorom podávané upozornenie, ktoré však následne neaplikujú. Čiže áno, tá debata asi bude relevantná o tom, či obce majú dostatočné kapacity na výkon všetkých prenesených kompetencií.
Na druhej strane ešte k tej komunálnej politike by som chcela povedať, že niekedy Generálna prokuratúra veľmi sťažuje život komunálu, pretože veľmi často čelíme protestom prokurátora, tomu ani inak nebolo napríklad také veľmi diskutované a kontroverzné všeobecne záväzné nariadenie v Starom meste o tom, kedy majú byť zavreté krčmy a aká bude ich otváracia doba, to vzniklo len preto, že prokurátor podal protest, že v podstate veľmi často prokurátor podáva protest, a okliešťujú sa, aj to málo rozhodovacích právomocí, ktoré samospráva má.
Disciplinárna zodpovednosť prokurátorov. Tu prokuratúra konštatuje, že bola prijatá novela od 1. januára 2016, kde boli vymenované nové disciplinárne komisie, upravené pravidlá disciplinárneho konania. Hovorí aj o problémoch Generálna prokuratúra, že stíhaní prokurátori prokuratúry sa ospravedlneniami, práceneschopnosťou sa vyhýbali ukončeniu disciplinárneho konania až do doby, kým nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty.
Zároveň Generálna prokuratúra konštatuje, že považuje za kontraproduktívne akékoľvek nové úvahy o zaradení cudzieho prvku do disciplinárnych komisií. Hovoríte, že zverejňujete na webovej stránke čas aj miesto disciplinárnych konaní, právoplatné rozhodnutia v nich, disciplinárne konania sú verejné a vy tvrdíte, že to poskytuje dostatočný priestor kontrole zvonku. Tu by som vyjadrila zásadný nesúhlas, pretože už aj teraz má Generálna prokuratúra povesť uzavretého systému bez schopnosti pripustiť väčšiu verejnú kontrolu. A Generálna prokuratúru sa takto vyhýba diskusii o možnosti zefektívnenia disciplinárnych konaní a zároveň ich verejnej kontrole. A v správe neuviedla, neuviedla Generálna prokuratúra dostatočné argumenty, prečo by tá verejná kontrola nemala byť silnejšia.
Práve v tomto bode v našom volebnom programe my sme sa zasadzovali, že budeme presadzovať práve verejnú kontrolu do disciplinárnych komisií, o oslabenie vplyvu generálneho prokuratúra na zloženie disciplinárnych komisií, na disciplinárne konanie a rozhodnutie, tak aby disciplinárne komisie boli zložené nielen z prokurátorov, ale aj z právnikov iných právnych povolaní, sudcov, akademikov, advokátov a tak ďalej.
Posledný bod, ku ktorému by som sa chcela vyjadriť, je pôsobenie prokuratúry v aktivitách medzinárodných vzťahov. Tuto Generálna prokuratúra uvádza, že prokurátori medzinárodného odboru vedú v mnohých prípadoch pomerne rozsiahlu komunikáciu s niektorými štátmi mimo EÚ, s Macedónskom, Čínskou ľudovou republikou, Belize a niektorými africkými štátmi s cieľom zabezpečiť vybavenie dožiadania slovenských orgánov v primeraných lehotách.
Tu by som len chcela podotknúť a spýtať sa pána generálneho prokurátora, či sa tieto aktivity týkajú aj hľadaného Karola Mela, ktorý podľa medializovaných informácií stále na Belize uniká vydaniu na Slovensko. A boli medializované informácie, ktoré porovnávali prácu našich úradov a spoluprácu s Belize a prácu maďarských úradov, kedy, jeden príklad za všetky, majiteľku cestovnej kancelárie, ktorá pripravila v Maďarsku stovky ľudí o milióny eur, v Belize ju zadržali 7. decembra minulého roku, 13. už bola na letisku v Budapešti, kde si ju prevzali maďarskí policajti. Čiže pýtam sa, prečo my ešte nevieme vybaviť vydanie pána Mela na Slovensko.
Dovoľte mi na záver ešte dve otázky. Verejne ste sa vyjadrili, verejne ste vyjadrili názor, že šéf Špeciálnej prokuratúry by sa mal predovšetkým venovať riadeniu činnosti prokuratúry. Z čisto manažérskeho hľadiska by sme chceli vedieť, či považujete za správne, aby špeciálny prokurátor dozoroval konkrétne prípady, keďže za chvíľu tu budeme mať aj správu špeciálneho prokurátora.
A druhá otázka, keďže mám možnosť sa vás to takto verejne spýtať, v minulom roku bolo podané na Generálnu prokuratúru trestné oznámenie na špeciálneho prokurátora Kováčika za zastavenie vyšetrovania v kauze Bašternák, v akom je to stave.
A len úplne na záver, v správe sa generálny prokurátor obsiahlo venoval aj daňovým trestným činom, čo pokladáme za správne. Pán prokurátor chválil činnosť Daňovej kobry. Ale minimálne tu bude môcť Generálna prokuratúra ukázať, ako nestranne sa preverujú podozrenia z daňových podvodov, a napríklad v jednom konkrétnom nedávnom prípade Mariana Kočnera, kde ide o oprávnené podozrenie, že sa jedná o ďalšiu chránenú osobu tejto vlády.
Ďakujem veľmi pekne, ďakujem.

Ďakujem pekne. Pozitívne hodnotím z rozpravy pani poslankyne Remišovej, že jej príspevok nemal len krvavé oči a že to nebolo len o hejtovaní a napádaní Generálnej prokuratúry. Aj keď mala výhrady, ale nebolo to len o tom. Tie krvavé oči som tam nevidel, tak toto veľmi hodnotím. Som rád, že začala s vypichnutím aj dobrých vecí, čo chce Generálna prokuratúra robiť a na čo chce klásť dôraz.
Za mňa by som možno len chcel dodať, že pozitívne, že pozitívne hodnotíme osobné zakročenie pána generálneho prokurátora vo viacerých aj medializovaných kauzách, kde boli veci kopnuté pod koberec. A na zásah pána generálneho prokuratúra Čižnára tieto veci boli opäť otvorené a spravodlivosti bolo učinené zadosť. Týchto prípadov bolo podstatne viacej a som rád, že to môžem aj takto verejne povedať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, nás na dejepise učili, že posledný polyhistor na našom území bol Matej Bel. Musím konštatovať, že táto učebnica bola mylná. Podľa všetkého ste to vy. Vy sa vyznáte do všetkého. Vy viete kvalifikovane hovoriť o prokuratúre, o životnom prostredí, o školstve, o všetkom a dokonca si dovolíte kritizovať pána predsedu za úpravu rokovacieho poriadku.
Musím konštatovať, že pán predseda tam predsa len urobil jednu chybu. Keby tam dal aj paragraf, že v Národnej rade je zakázané mlátiť prázdnu slamu, vy by ste sa nedostali k slovu. Škoda.

Ďakujem veľmi pekne. Ja tentokrát musím povedať, že v tomto príspevku boli aj odborné témy, s ktorými by som aj súhlasila, napríklad poviem protest prokurátora.
Mestá často majú právnu neistotu, pretože občianske združenia, to si musí práve, pravica na to musí pozrieť, lebo je podporovateľom všetkých občianskych združení, ako je pán napríklad Pachník, pravidelne podávajú VZN-ká ako protest prokurátora. Nastáva právna neistota, potom sa vrátim, prečo k tomu práve vyzdvihnem tie občianske združenia, nastáva právna neistota v mestách, lebo prokurátor zruší uznesenie po 5 rokoch. Tieto uznesenia my posielame na prokuratúru a možno by naozaj nebolo od veci, ak by tie prokuratúry boli posilnené nielen prokurátormi, ale aj asistentami, aby sa na tie všeobecne záväzné nariadenie niekto naozaj pozrel, aby potom nedochádzalo k takým veciam a možno aby sa vydalo nejaké nariadenie aj z prokuratúry alebo aby prokurátor aj preškolil, ako sa tie VZN-ká presne majú robiť, aby nedochádzalo k takým občianskym združeniam, ktoré sa vybíjajú, a môj názor, za účelom pre niečo. Obce a mestá nie sú schopné zvládať agendu. Mestá určite sú. Obce nie, pretože niekde je starosta na pol úväzku a možno by bolo potrebné urobiť spoločnú úradovňu, ako je úradovňa na stavebné úrady. Tam by potom vznikli tie kompetencie nejak sústredené.
No a teraz k pojmu životné prostredie. Tam by som určite takisto posilila aj na prokuratúrach, a nielen prokurátorov, ale aj asistentov. Sudcovia majú asistentov, prokurátori ich nemajú. Robia sa agendu sami. Ja viem, so mnou chodia na úrady práce a prosia, aby sme im mladých ľudí dali, lebo im nemá kto robiť bežnú agendu. Aby, aby, teda či máme aj my na úrade nejakých ľudí, ktorí sú u nás na praxi a podobne.
Životné prostredie je veľmi dôležité a chcem povedať, že tu máme občianske združenia, kde pán Slávek z Bratislavy a pani Janka, v Sade Janka Kráľa nám dávajú 100 až 200 podaní na zrušenie rôznych výrubov stromov a podobne, ktorí nikdy v Humennom neboli a nikde neboli. A prečo? Zrazu niekde zmiznú. Zmiznú, ak ich niekto porieši nejakými prostriedkami na ich členské. Vážení, tak viete, niekedy aj tie občianske združenia, mali by sme sa zamyslieť, koho podporujeme, a mali by sme si povedať, že potom odberajú agendu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja by som len drobnú poznámku mal k tomu, čo pani kolegyňa Remišová hovorila o tom, že členmi disciplinárnych senátov by mali byť aj neprokurátori. V poriadku, ale dôležitejšie ako to je to, že tieto osoby ako sú morálne disponované. A ja osobne by som sa nebránil tomu, aby sme zaviedli to, aby mali povinne bezpečnostnú previerku, pretože len tak vieme dosiahnuť to, že takéto ich postavenie nie je zneužívané. Čiže neprokurátori, to nič konkrétne nedefinuje. Niektorí prokurátori alebo mnohí prokurátori môžu byť oveľa lepší v disciplinárnych konaniach ako osoby z iných právnických povolaní. Ide o to, že kto to je.
Viem o neprokurátoroch, ktorí sú v orgánoch prokuratúry, ktorí by tam absolútne nemali byť. Ale tak to je.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne kolegom za faktické poznámky, teda až na pána Hrnka, ale na jeho štýl vyjadrovania si pomaly zvykám, keďže to je tá nová SNS.
Ale ja sa špeciálne vrátim k poznámke pani Vaľovej a myslím si, že áno, že konkrétne ten jeden občan, ktorého ste spomenuli, ten pôsobí problémy na celom Slovensku. A určite by stále za to sa zamyslieť aj všetkým samosprávam, to je skrátka neuveriteľné. Určite by stálo za, za to sa zamyslieť, ako zlepšiť tú legislatívu. Nie je to ľahké, lebo zase na druhej strane chápem, že treba podporovať tie ochranárske typu, že nemôžeme vyrú..., že mali by mať tie tretie strany možnosť sa k tomu vyjadrovať. Ale áno, niektorí ľudia to vyslovene zneužívajú.
Takže toto je určite téma, ktorá je hodná toho, aby sme sa tomu venovali.

Vážený pán predsedajúci, pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k správe generálneho prokurátora. Samozrejme, to čomu sa budem venovať, tak ako aj minulý rok, oblasť ľudských práv. Najviac asi, najväčšiu časť mi uberie domáce násilie.
Hneď v úvode mi dovoľte poďakovať pánovi generálnemu prokurátorovi jednak za správu, ktorá je obsiahla, ale najmä za to, že ste používali teraz v tom úvodnom slove konkrétne príklady. Totiž na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny sa nám stalo, že pán podpredseda Glváč, ktorý je členom ľudskoprávneho výboru, teda výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, sa ohradzoval voči vykecávaniu sa, keď som rozprávala o konkrétnych prípadoch, ktoré by som chcela bola vysvetliť. Takže ďakujem vám, že sám svojím príkladom ste ukázali, že najlepšie sa tie, tie problémy plasticky ukážu na konkrétnych príkladoch, ktoré ste riešili.
Tiež vám chcem poďakovať, že ste spomenuli, aj keď možno len v krátkosti, Čistý deň, konkrétne, že ste pripomenuli, že bol podaný protest prokurátora k rozhodnutiu neodobrať akreditáciu Čistého dňa, a v tejto súvislosti si vás dovolím poprosiť o odpoveď na otázky, že či, čo k tomu, alebo výsledok tohto vášho konania, prečo ste sa rozhodli podať protest, aký prokurátor dal, podal protest, alebo či ste to boli naozaj vy, alebo to prišlo odniekiaľ, tomu som celkom neporozumela z toho, čo ste hovorili. Kedy predpokladáte, že bude rozhodnutie, a teda hlavne aké dôvody, hej, to zopakujem, to, čo som už povedala, aké dôvody viedli k tomu Generálnu prokuratúru, že podala tento protest. To vám hneď veľmi pekne ďakujem za odpoveď na tieto otázky.
A budem pokračovať tak, ako som hneď v úvode povedala, budem sa vyjadrovať k veciam, ktoré majú súvislosť s problematikou ľudských práv, na ktorú je zameraný náš výbor. Patrí tu teda problematika domáceho násilia, ktorej prikladáte veľkú dôležitosť a ktorej venujete aj významný priestor nielen vo vašej správe, ale aj v inej vašej činnosti a verejných vystúpeniach. Sám ste teraz pri úvodnom slove aj spomenuli, že v podstate to domáce násilie vytvára aj priestor do budúcna tým, že sa nerieši naozaj systematicky, ja poviem aj medzirezortne, dôsledne, tak ste naznačili aj súvislosť s trestnými činmi do budúcnosti, ktoré ovplyvňujú vlastne budúci život detí, ktoré vyrastajú v tyranstve, ktorí, naozaj im vlastne táto problematika môže zničiť život. Takže veľmi oceňujem, že túto problematiku vnímate ako dôležitú, a dá sa povedať, že aj pálčivú. Už v správe za minulý rok ste konštatovali, že pre lepšiu situáciu zvládnutia tejto problematiky chýba legislatívna definícia domáceho násilia. Preto som aj minulý rok v diskusii práve k vašej správe navrhovala, aby sa možno namiesto zaužívaného legislatívne nevymedzeného pojmu domáce násilie používalo, resp. aspoň uvažovalo o zavedení kategórie trestných činov páchaných blízkou osobou. Bolo by veľmi vhodné, keby sa začal používať v diskusiách, ale aj v odborných diskusiách takýto pojem. Bolo by to, samozrejme, potrebné premyslieť, pripraviť, ale pre použitie v súdnej, resp. v trestnoprávnej praxi by to bolo určite praktickejšie. Lebo je to pojem, ktorý je širší, a podľa, podľa nás lepšie vystihuje to, o čom nám všetkým ide.
Súhlasím s vaším konštatovaním v správe, že teda používate takzvané, domáce násilie je významným sociálnym fenoménom, ktorý je celosvetovo rozšírený bez ohľadu na geografické, ekonomické, sociálne, kultúrne, etnické či iné hranice. A tiež, že Trestný zákon trestný čin domáceho násilia ako samostatnú skutkovú podstatu neupravuje. Pre vaše potreby, teda Generálnej prokuratúry, používate definíciu domáceho násilia, ktorá bola prijatá na účely Národného akčného plánu pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách v roku 2014 - ’19. A ja ju zacitujem:
"Pod pojmom domáce násilie sa na tieto účely rozumejú všetky činy telesného, sexuálneho, duševného a ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú v rámci rodiny alebo domácej jednotky, alebo medzi bývalými alebo súčasnými manželmi, alebo partnermi, či už páchateľ má, alebo v minulosti mal s obeťou spoločný pobyt." A sami uznáte, že práve tento záver definície, alebo teda toho pojmu vysvetľujúceho, vysvetlenia domáceho násilia, že mal v minulosti s obeťou spoločný pobyt, toto by nemalo byť kritérium, pretože vieme, že to násilie často sa stáva aj, ja neviem... (Reakcia predkladateľa.) Áno, áno, ja som to povedala, že je to z toho akčného plánu, ale že, tým chcem povedať, že naozaj má obmedzenia táto definícia, a ťažko povedať, že čo by bolo možno tou najlepšou definíciou, ale skrátka má úskalia, ktoré nezabezpečujú, že tie trestné podstaty, že budú posúdené správne. Zdá sa mi, že tu pramenia práve aj problémy v aplikačnej praxi a v boji s týmto fenoménom, pretože definícia je skutočne, táto definícia, ktorú som povedala, je nedostatočná, týka sa len násilia medzi partnermi, prípadne je charakterizovaná spoločným pobytom. Len ťažko to možno aplikovať na ďalšie skupiny, muži, seniori, deti alebo iné znevýhodnené skupiny.
Domáce násilie ako sociálny fenomén má rôzne formy, stupne a charakteristiky. Trestné právo sa s ním potýka len v určitej časti, a to aj, a to je vtedy, keď jeho intenzita presahuje určitú mieru a môže byť postihované ako trestný čin. A práve... Zopakujem, že to domáce násilie je naozaj pojem sociologický, nie trestnoprávny. A prokuratúra samotná sa stretáva len jakoby s takými špičkami ľadovca toho problému, ktorý vystupuje na povrch práve v tých trestných veciach, ktoré, ktoré berie do roviny trestného, alebo z roviny trestného práva, z pohľadu trestnoprávnej roviny. A tu je asi jadro problému, prečo trestné stíhanie a trestné konanie nemôže vyriešiť spoločenskú objednávku, to jest elimináciu tohto javu. Trestné právo je zamerané na páchateľa, to si treba uvedomiť, na páchateľa trestného činu, jeho usvedčenie a potrestanie. Spoločenská objednávka je však iná. Malo by ňou byť odstránenie tohto negatívneho javu. To znamená odstránenie násilia. Ešte raz opakujem, trestné právo rieši odsúdenie alebo potrestanie páchateľa, ale nerieši problém domáceho násilia ako celku, to znamená pomoci obeti, alebo aby sa násilie zastavilo.
Tým, že v povedomí laickej verejnosti je domáce násilie ako také trestné, vyvoláva sa klamný dojem, že ho majú riešiť policajti a súdy. Veľmi dobre vieme, že toto sa týka iba zlomku prípadov domáceho násilia. Aj keď sme presvedčení, že sa násilie aj veľkej intenzity, aj veľkej intenzity deje, dokazovanie je také komplikované, že končí neúspechom a často aj neslávnym konštatovaním, že skutok sa nestal, čo je pre obete často veľmi ponižujúce a až bolestné. Na druhej strane sú niektorí sudcovia, ktorí majú pocit, že ich to zbytočne zaťažuje, pretože podľa nich sú to často ženy, ktoré sa chcú mužom pomstiť, a vymyslia si, že ich týrajú. Ľudia si naozaj častokrát myslia, že Generálna prokuratúra vie zastaviť násilie. Pravdepodobne by bolo vhodné prepracovať systém aj prístup k domácemu násiliu, čo ale logicky nemôže zvládnuť jeden rezort a ani Generálna prokuratúra samotná nie. Veľkou prekážkou je rezortizmus a nemenšou tiež kampaňovitosť. To jest, najprv ide kampaň, napríklad proti násiliu na ženách a potom zaúkolovanie rezortov, ktoré urputne hľadajú, ako tie úlohy splniť. V podstate môžem povedať, že trestné právo je veľmi prísne voči samotným obetiam. A zopakujem, že cieľom trestného práva je potrestať páchateľa.
Príkladom snahy, naozaj to, od toho zaúkolovania rezortov, teraz neberte to, že to hovorím ironicky, ale berem to naozaj ako fakt a skutočnosť, príkladom takejto snahy môže byť aj napríklad linka pre týrané osoby, ktorú ste zriadili. Už minulý rok ste ju mali zaradenú v správe. Každá pomoc a snaha je určite vítaná. Ale tak ako je to nastavené, to neveľmi funguje. Tých problémov je tam oveľa viac. Podľa údajov vo vašej správe na linku bolo od 16. marca 2015 do 31. decembra 2016, teda 21,5 mesiaca, prijatých 474 hlasových správ, pričom v jedenástich trestných veciach bolo začaté trestné stíhanie, čo sú asi 2 % z nahlásených skutkov. To teraz neberte, že vypichujem 2 %, že je to málo alebo veľa. Hej? Že, áno, aj sám hovoríte, že je to málo. Nechcela som teda poukázať, že len 2 % sú trestné, a to práve súvisí s tým, že áno, že tá špička ľadovca je možno viditeľná len v málo prípadoch, ale zasa ten komplex, že nikto neposudzoval, že tých 474 hlasových správ bolo posúdených ako naozajstné domáce násilie, alebo koľko z nich bolo posúdených za domáce násilie, to už sa v správe nedozvedáme.
Preto sa aj pýtam, že či by ste vedeli uviesť, v koľkých prípadoch boli tie stíhania ukončené, páchatelia obžalovaní, prípadne odsúdení, teda to sa pýtam na tých 11 začatých trestných vecí, že či už máte nejakú informáciu. Toto sú otázky, ktoré som dávala aj na výbore. Pán námestník mi to nevedel zopakovať, nevedela som, že či vám tie otázky posunie. Ak by... (Reakcia predkladateľa.) Neposunul... (Povedané so smiechom.) Ale ak by ste vedeli zareagovať, budem rada. Spomínam to preto, lebo aj na výbor a na mňa osobne sa obracajú občania, ktorí sa pokúsili využiť vašu linku, očakávali zmenu, a teda nápravu svojej situácie. Teda zopakujem, že oni očakávali, že sa prestane páchať násilie na nich.
Takže použijem konkrétny príklad, ktorý sa stal. Násilie sa dialo v rodine, násilnou osobou bol manžel a otec, objektami násilia manželka, matka spoločnej dcéry, a maloletá dcéra, ale aj širšia rodina zo strany manželky. Manželstvo bolo rozvedené a matka s dcérou sa odsťahovali. Násilie pokračuje aj ďalej inými formami, ale v rovnakej intenzite. Po rôznych iných pokusoch sa exmanželka obrátila na vašu linku pre osoby ohrozené násilím a opakovane aj písomne na vás osobne. Generálna prokuratúra postupovala tak, ako to popisujete vo vašej správe, a prípad bol odstúpený okresnej prokuratúre, ide o východné Slovensko, nebudem konkrétne menovať, ak by ste mali záujem, tak vám poviem, podľa súčasného bydliska exmanželky. Tam bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Časť trestného oznámenia týkajúca sa maloletej dcéry, ktoré sa podľa vyšetrovateľa javilo ako podozrenie zo spáchania zločinu vydierania podľa iného paragrafu Trestného zákona, bolo v zmysle vecnej a miestnej príslušnosti odstúpené na inú okresnú prokuratúru podľa bydliska exmanžela vzhľadom na jeho konanie voči dcére, keď bola u neho na návšteve. A tu opäť si pripomínam, že už, keď ste rozprávali v úvodnom slove, sám ste poukazovali práve na túto oblasť, že častokrát trestné veci rozdeľujú podľa rôznych príslušností a naozaj potom sa stráca akoby ten komplexný pohľad na problém. Jeden prípad sa skrátka rozdeľuje na dva.
Niet pochýb o tom, že v tomto prípade ide o komplexný jav, ktorý nazývame domácim násilím a v ktorom možno identifikovať rôzne skutkové podstaty a viac ako jednu obeť. Umelým roztrhnutím na dve časti a dve konania sa stráca práve ten fenomén, ktorý pod násilím, pod domácim násilím stále rozumieme. Takéto riešenie skutočne nemá logiku, ale predovšetkým je absolútne kontraproduktívne. Po tom, ako sa obete obrátili na mňa, sme zabezpečili pre ne právnu pomoc. Advokátka sa oficiálne obrátila na Krajskú prokuratúru v Košiciach, ktorá jej podnet vyhodnotila ako neoprávnený z dôvodov formálne zákonných. Vysvetlenie krajského prokurátora bolo o tom, prečo nemožno v danej veci nič robiť vzhľadom na zákon, a končilo vetou: "Týmto vaše podanie považujem za vybavené."
Čo mi vadí, je, že v zmysle reálneho riešenia problému nič vybavené nebolo. Následne obeť požiadala opätovne o pomoc Generálnu prokuratúru, kde jej bolo umožnené urobiť výpoveď s písomným doplnením. Ale naozaj až na intervenciu. Podľa následného písomného oznámenia bol spis koncom mája tohto roka odstúpený na vyhodnotenie a prijatie ďalších opatrení Krajskej prokuratúre v Košiciach, kde sa v súčasnosti nachádza. Teda v tomto kontexte, hovorila som o tom, že naozaj prípad, ktorý bol celistvý, bol rozdelený na dva samostatné prípady, ktoré vlastne končili úplne zmetením zo stola, hej, na základe intervencie až sa znova začalo konať a verím, že tie veci budú nakoniec zjednotené a budú posúdené.
Ale v tomto kontexte mám tri otázky. Viete mi povedať, koľko bolo teda ukončených podaní obžalobou, resp. inou formou okrem zastavenia trestného stíhania. Mám na mysli napríklad priestupkové konania, hoci je odborníkmi považované za neúčinné, ak ide o skutočné prípady domáceho násilia. Ako hodnotíte vy sám efektívnosť linky v tomto kontexte? A čo môžeme očakávať, že sa stane v prípade, ktorý som vám veľmi stručne popísala? Mám totiž odôvodnené obavy, že do riešenia týchto prípadov je málo zapojené komplexné vyhodnotenie súvislostí. Viac sa koná v zmysle toho, ako vysvetliť znenie zákona a nemožnosť konať v danom prípade, než v snahe vyriešiť samotný problém. Toto je teda druhá časť, o ktorej som chcela hovoriť, teda domáce násilie.
A tretia časť súvisí s podnetom, ktorý som dostala od občana z obce Brunovce, ktorý upozorňoval a tiež posielal viacero podnetov na Generálnu prokuratúru, kde podľa neho verejný činiteľ, starosta obce, maril vedome a úmyselne slobodné voľby tak, že ich zatajil pred voličmi. Teraz čítam z toho podnetu, ktorý mi poslal: "Neoznámil v obci zákonným spôsobom ohlásenie volieb, tým zmaril volebné termíny, zabránil nominovaniu členov do volebnej komisie, zabránil kandidatúru občanov okrem podľa neho tých, ktorých, tých vyvolených, ktorým to oznámil vopred, vedeli o tom. Skrátka, on sa, zisťoval a zistil, že na verejnom priestranstve, kde malo byť oznámenie o voľbách, v stanovenom termíne nebolo, upozorňoval na to, dokonca privolal, dal aj podnet na obvodnú, na volebnú komisiu. Volebná komisia konala až vtedy, keď privolal, keď to bolo, ako nekonala hneď, že prišla, až keď to starostka po niekoľkých urgenciách dala na tú úradnú tabuľu, čo bolo až po termíne, že jak keby ku tej konfrontácii vôbec nechceli dôjsť.
Mňa by, pán generálny prokurátor, zaujímalo, akým spôsobom riešite takéto podnety, pretože odpoveďou bolo, že v zmysle zákona o Ústavnom súde bola prešvihnutá, hej, poviem to tak zjednodušene, bola prešvihnutá lehota desiatich dní, kedy môžete podať podanie na Ústavný súd ohľadom platnosti volieb, pričom tomu občanovi ani nešlo už ani, on si bol vedomý toho, že nestihol alebo vtedy nemal peniaze, aby sám podal takýto podnet na Ústavný súd, ale jemu išlo o trestnú zodpovednosť práve starostu obce Brunovca, ktorý nejakým spôsobom nebol konfrontovaný s tými informáciami, ktoré on mal zdokumentované svojím spôsobom. Jednoducho má pocit, že takto dôležitá vec, ako sú voľby, ktoré sú ústavou garantované, neboli, nebolo možné zákonným spôsobom priviesť, previesť a podieľať sa na nich. Takže ja tiež celkom nerozumiem tomu, odpovedi na jeho podnety. V tejto veci som vlastne aj ja poslala list na Generálnu prokuratúru, na ktorú mi bolo odpovedané podobným spôsobom jako občanovi. Rozumiem tomu, že Generálna prokuratúra je zahltená rôznymi takýmito prípadmi, možno aj inými, ale možnosť zúčastniť sa demokratických volieb má naozaj každý občan Slovenska. Keď budeme hazardovať s takýmto potenciálom, tak sa mi to zdá také dosť, takým zlým signálom pre Slovenskú spoločnosť. Pokiaľ by sa dokázalo, že starosta obce naozaj pochybil takýmto vážnym spôsobom, tak to by znamenalo podľa mňa veľmi vážny zásah do práv občanov.
Takže tri okruhy otázok som mala na vás, Čistý deň, domáce násilie a zmarené voľby. Budem rada, ak by ste mi na ne vedeli v krátkosti odpovedať.
Ďakujem pekne.