19. schôdza

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 564), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 682 z 13. júna 2017 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 244 zo 4. septembra 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 110 zo 4. septembra 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, nakoľko máte spoločnú správu rozdanú.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:
a) hlasovať spoločne o bodoch 1 až 38 a 40 a 41, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
b) hlasovať o bode 39, s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 113 z 5. septembra 2017. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, pekný deň prajem. Máme po roku opäť na stole zákon o e-Governmente, resp. jeho ďalšiu novelu a to je správne. Ja si myslím, že naozaj tento zákon je jedným z tých zákonov, ktorý je živý, ktorý je nový, e-Government, informácia spoločnosti, to je niečo, čo sa naozaj neustále mení, a práve tou praxou sa prinášajú mnohé zistenia, ktoré sa dajú ešte vylepšiť.
Tento samotný zákon bol prerokovávaný veľmi intenzívne a veľmi dlho odbornou verejnosťou, koniec koncov pán Pellegrini mal na úrade k tomu zriadené pracovné skupiny, ktoré pracovali veľmi efektívne. Mali sme tu medzirezortné pripomienkové konanie, mali sme tu rozporové konanie. Takisto v auguste k tomuto zákonu zasadala Komisia pre technologický rozvoj a inovácie, kde boli už predstavené aj niektoré z pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa následne dostali v rámci výboru do toho konečného znenia. A napriek tomu sa tam dostal jeden bod, ktorý nebol predmetom zo žiadnych týchto rokovaní.
Z tohto dôvodu by som si dovolil podať procedurálny návrh práve k tlači 564, kedy navrhujem zo spoločnej správy vyňať bod č. 5 na osobitné hlasovanie, a následne aj zdôvodním prečo. Môžem vám odovzdať? (Rečník odovzdal procedurálny návrh predsedajúcemu.) Takže tento, tento bod sa týka autentifikačných certifikátov. Aby ste teda všetci vedeli, o čom konkrétne aj tento bod pojednáva, v registri autentifikačných certifikátov sa vedie zoznam autentifikačných certifikátov, ktoré sa používajú na účely podľa § 22aa, ako udáva o tom, že autentifikačný certifikát podľa § 22aa bol zrušený. Správca komunikačnej časti autentifikačného modulu zapíše do registra autentifikačných certifikátov autentifikačný certifikát na žiadosť toho, komu bol vydaný. Toto znenie ďalej pokračuje, myslím, že máte ho všetci pred sebou, nebudem v tom pokračovať, iba som chcel demonštrovať, že naozaj tento zákon aj tieto všetky zmeny sú veľmi, veľmi odborné. Opýtam sa, kto z vás má predstavu o tom, čo to ten autentifikačný certifikát vlastne je. Neočakával som ani, že sa niekto prihlási, pán Pellegrini určite vie, čo to ten autentifikačný certifikát je. V zásade veľmi krátko vysvetlím.
Dneska sú aktívne elektronické schránky pre všetky právnické osoby. Možnosť prihlásenia sa do tejto schránky máte buď cez občiansky preukaz s čipom, potom je tam alternatívny autentifikátor, to je v podstate taká náhrada tohto občianskeho preukazu, alebo je to práve tento autentifikačný certifikát. Využívajú to napríklad ľudia, ak nie sú občanmi Slovenskej republiky alebo podnikajú na Slovensku. Tento bol vydaný tým spôsobom, doteraz vydávaný tým spôsobom, že stačilo vyplniť žiadosť, poslať NASES-u a tento bol vám alebo vami poverenej osobe vydaný. Na základe tohto autentifikačného certifikátu ste mohli následne pristupovať alebo vami poverená osoba práve do tej schránky.
No a teraz sa mal tento certifikát podľa tejto zmeny žiadať už iba výlučne elektronicky. No ale tieto certifikáty boli určené práve pre tie subjekty, ktoré nemajú možnosť pristupovať elektronicky, to znamená, nemajú napríklad ten elektronický občiansky preukaz, nemajú zaručený elektronický podpis, no a dneska sa majú hlásiť do tej schránky a podpisovať práve nejakým elektronickým podpisom.
V tejto, v tejto časti, v tomto bode 5 sú aj iné pochybné zmeny. Alebo z môjho pohľadu je tam konštrukcia zverejňovania zoznamu platného do 24 hodín, potom je tam povinnosť v ňom robiť okamžité zmeny alebo označovanie zrušenia certifikátu mimo toho, čo je uvedené v registri.
Keď sa bavíme o tomto zákone, to, čo som povedal na začiatku, toto je odborná téma, je to veľmi odborný zákon. Schvaľujeme ho my politici, ale mali by sme sa spoľahnúť práve na tú odbornú verejnosť, ktorá k tomuto, ktorá tento zákon veľmi dlho riešila a naďalej sa k nemu vyjadruje. Spomínal som tie pracovné skupiny, NPK, iné odborné diskusie.
Tiež treba povedať, že v rámci tej predošlej diskusie práve tie autentifikačné certifikáty neboli diskutované. To znamená, neboli predmetom nejakých tých komisií, neboli predmetom tej pracovnej skupiny a dneska sa tam zavádzajú veľmi detailné a technické zmeny. Tam nejde o žiadne politické alebo strategické rozhodnutia, naozaj ide o technikálie, s ktorými by mali byť uzrozumení všetci, ktorí práve tieto prístupy a tie autentifikačné certifikáty využívajú. No ale dneska sme sa dočkali práve toho, že tá zmena sa do tejto novely dostala na poslednú chvíľu.
O tejto autentifikácii alebo autentifikačných certifikátoch má ale pojednávať ďalšia novela, ktorá už je avizovaná. Bavili sme sa o tom aj práve na tej Komisii pre technologický rozvoj a inovácie a opäť opakujem, je to v poriadku, pretože naozaj tento zákon vychádza z tej praxe, z aplikačnej praxe, z toho, ako momentálne tá informácia a ten zákon fungujú. Preto práve pri tomto bode č. 5, ktorý som navrhol vyňať na osobitné hlasovanie, mi nedáva nejaký veľký zmysel, prečo by sme mali o ňom hovoriť, keď v ďalšej novele bude veľmi detailne riešený.
Na nezmyselnosť tohto pozmeňujúceho návrhu, upozornili na to napríklad aj Slovensko.Digital na svojej komunikačnej platforme a práve, práve oni, ako aj ďalšie subjekty mali rôzne návrhy na zmenu práve v tejto oblasti, ale bolo im v rámci rozporového konania na úrade podpredsedu vlády povedané, že v tomto, v tejto novele sa to riešiť nebude, a nakoniec predsa, predsa len sa to bude.
Z tohto vyplýva, že tieto zmeny nie sú určite dneska prioritné, nie sú nevyhnutné, tie autentifikačné certifikáty sa dneska vydávajú, fungujú, ako fungujú, a dodneska napríklad ani samotnému NASES-u toto žiadnym spôsobom neprekážalo. Preto podľa mňa dneska nie je dôvod na to, aby sme v strese riešili práve túto oblasť, no a preto, ak to bude vyňaté na ten osobitný, na to osobitné hlasovanie, tak budem odporúčať neschváliť tento bod.
A opäť opakujem jednu, jedinú vec, tu nejde vôbec o politiku, toto je čisto čiste odborný zákon, odborná, odborná záležitosť, čiže necháme to naozaj na tú odbornú komunitu, aby si to vydiskutovala aj práve na tej úrovni toho úradu, ktorému šéfuje pán Pellegrini. Takže toľko, toľko k tomuto návrhu na vyňatie na to osobitné hlasovanie.
Ja tu mám potom ešte také dva body. Dostal som od viacerých podnikateľov podnety, ktoré sa týkajú toho, že majú aktivovanú dneska elektronickú schránku a napriek tomu im napríklad Daňový úrad alebo Štatistický úrad pošle nejakú výzvu poštou. Samotného mňa to prekvapilo, prečo to takto funguje, ale v tejto novele zákona sa zavádzajú dve podľa mňa veľmi potrebné veci. Jednou z nich je tá možnosť kontroly toho, ako fungujú a ako pristupujú k zákonu o e-Governmente tieto osoby, tých, ktorých sa to týka, ktoré sú štátne, no a potom je tam tá možnosť tých sankcií. Čiže ja by som sa ale chcel v tejto súvislosti opýtať, ako majú pristupovať títo ľudia alebo tieto firmy k tomu, keď dostanú niečo poštou. Znamená to, že to nemajú prebrať alebo to majú ignorovať? Čiže toto je možno taká otázka z takej tej aplikačnej praxe.
A druhá, tá sa týka elektronického podpisu. Toto dneska v tej novele sa nerieši, ale predpokladám, že v tej ďalšej sa už bude. Dneska máme viacero štandardov nastavených, elektronické podpisy sú, bohužiaľ, nie unifikované, a preto sa často stane, že súd si nedokáže prečítať nejaké podanie od advokáta a rovnako niektorí advokáti si nedokážu prečítať alebo otvoriť to, čo im príde zo súdu. Čiže otázka, či sa bude aj tá ďalšia novela práve tejto oblasti venovať.
Takže ďakujem veľmi pekne a ešte raz prosím o nezahlasovania za ten bod, ktorý som navrhol na vyňatie na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni, ja, samozrejme, naprosto musím súhlasiť s tým, čo povedal môj predrečník, že prerokúvame návrh zákona, alebo teda novely zákona, ktorý je pomerne veľmi komplikovaný technicky, a možno aj to je jeden z dôvodov, prečo som sa prihlásil do rozpravy.
Hlavným dôvodom totižto môjho prihlásenia je tiež predloženie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v mene skupiny poslancov. Chcem iba objasniť hneď teraz, že predložený pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh je návrhom, ktorý vlastne sa rodil aj na základe diskusie medzi samotným predkladateľom, teda medzi pánom podpredsedom vlády, medzi ministerstvom spravodlivosti a, samozrejme, medzi poslancami, a on vlastne tento predložený pozmeňujúci návrh, ktorý, predpokladám, že máte k dispozícii, pretože bol zverejnený na portáli, ako sa patrí, jeho hlavnou ambíciou je vlastne prispieť, samozrejme, k zjednodušenej alebo k jednoduchšej komunikácii v rámci tohto pomerne komplikovaného a zložitého systému.
Ak by som to mal veľmi zjednodušiť, predtým ako prednesiem samotný text pozmeňujúceho návrhu, rád by som iba konštatoval, že vlastne on má také tri ambície.
1. On sa snaží zjednodušiť iné doručovanie než do elektronickej schránky pre ústredné orgány štátnej správy v situácii, keď je to účelnejšie a potrebné, trebárs pri komunikácii napríklad s Národnou bankou Slovenska.
2. Druhým takým cieľom je umožniť komunikáciu medzi jednotlivými ministerstvami, zjednodušiť ju pomocou dohôd, ktoré budú možné uzatvárať.
3. A tým tretím cieľom je tiež napomôcť vlastne identifikácii verejného záujmu pri rozhodovaní stavebných úradov v súvislosti s presieťovávaním a vlastne Slovenskej republiky.
Takže dovoľte, aby som teda formálne vás oboznámil s obsahom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V čl. I sa za bod 23 vkladá nový bod 24, ktorý znie:
24. V § 17 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo, ak nejde o elektronické podanie, aj iným dohodnutým spôsobom. Dohoda podľa druhej vety môže upraviť, kedy je doručenie inak, než do elektronickej schránky, považované za doručenie do vlastných rúk a ústredný orgán štátnej správy je oprávnený uzatvoriť dohodu podľa druhej vety aj v mene ostatných orgánov verejnej moci, vo vzťahu ku ktorým vykonáva ústrednú štátnu správu.“
Ostatné novelizačné body sa v nadväznosti na túto zmenu prečíslujú.
Iba si dovolím upozorniť, že v texte, ktorý som prečítal, som doplnil slovo „vety“, ktorá vypadla v návrhu, ktorý máte k dispozícii. Takže to znenie bude tak, ako som ho prečítal, navrhované. Samozrejme, k odôvodneniu iba veľmi stručne budem konštatovať, že táto úprava má za cieľ vypustenie nadbytočnej požiadavky na doručovanie písomností do elektronickej schránky orgánu verejnej moci, pričom toto doručovanie je zabezpečené prostredníctvom dohody aj iným spôsobom. Potvrdzuje sa prax a odstraňujú sa pochybnosti o tom, že písomnosti doručované prostredníctvom dohody budú považované na základe dohody za doručené do vlastných rúk, pričom je na dohode určenie ďalších podrobností (napr. verifikáciu doručenia). Toľko stručne z odôvodnenia bodu 1.
Teraz bod 2:
„2. V čl. III bod 6 sa poznámka pod čiarou k odkazu 7i) vypúšťa.“
Odôvodnenie: Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na zmeny navrhované v spoločnej správe výborov.
3. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, rímska pätorka teda, ktorý znie:
Čl. V
Zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších zákonov - nebudem teraz čítať všetky tie zákony, pretože je ich pomerne veľa - sa dopĺňa takto:
„§ 38 sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie:
(5) Na účely zabezpečenia efektívnejšieho výkonu jednotlivých činností môžu ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy uzavrieť písomnú dohodu o spolupráci, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah vykonávanej spolupráce.“
Účinok čl. 5 sa navrhuje 1. januára 2018, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
Ostatné novelizačné články sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.
Z odôvodnenia. Alebo k odôvodneniu: Navrhuje sa touto zmenou umožniť práve ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy využívať kapacity jedného z nich najmä v oblasti informačných technológií, ale aj ďalších rôznych obslužných činností, ktoré sú spoločné pre všetky orgány. Toľko zasa k odôvodneniu k tomuto bodu.
Teraz bod 4:
4. Doterajší text čl. VIII sa označuje ako bod, v texte čl. VIII sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 až 4, ktoré znejú, teraz citácia bod č. 2.:
2. V § 66 ods. 2 sa na konci vety pripája táto veta:
„Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom.“
3. V § 66 sa za ods. 5 vkladajú nové ods. 6 a 7, ktoré znejú:
„(6) Na účely odseku 1 sa verejný záujem posudzuje najmä podľa toho, či
a) sieť slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených individuálnym povolením,
b) sa sieť poskytuje alebo má poskytovať na celom území Slovenskej republiky,
c) prostredníctvom siete je alebo má byť poskytovaná verejná telefónna služba vrátane plnenia povinností podľa § 41,
d) je alebo má byť prostredníctvom siete poskytovaná univerzálna služba. e) sieť je alebo má byť prepojená podľa § 27, alebo
f) sieť je alebo má byť súčasťou siete novej generácie a napĺňať ciele národnej stratégie schválenej vládou.
(7) Ak ide o verejné siete novej generácie a ich vedenia, ktoré sú umiestnené pod zemským povrchom a ktoré sú alebo majú byť využívané podnikom, ktorý má pridelené frekvencie individuálnym povolením, poskytuje sieť na celom území Slovenskej republiky alebo napĺňa ciele národnej stratégie schválenej vládou a zároveň je prepojený s iným podnikom podľa § 27 a plní povinnosti podľa § 41, úrad na žiadosť podniku potvrdí, že existujú skutočnosti, ktoré sa posudzujú na účely ods. 1.“
Doterajšie odseky 6 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 12.
4. V § 66 ods. 10 sa slová „odseku 6“ nahrádzajú slovami „odseku 8“.
K tomuto, ako som spomínal, v podstate sledujú sa dve veci. Demonštratívny výpočet oblasti okruhov, ktoré je možné na účely zákona identifikovať ako verejný záujem, pričom, samozrejme, je potrebné povedať, že nedochádza k zužovaniu oblasti, a je potrebné tiež potvrdiť, že stavebný úrad v každom konkrétnom prípade musí skúmať, či sa jedná o verejný záujem, alebo nie, čiže toto ustanovenie iba predstavuje určitý návod pre posudzovanie a konanie stavebného úradu.
Toľko stručne z odôvodnenia, nečítal som ho celé, ale myslím, že to tu ani nie je teraz v tomto momente nutné. Toľko teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Ďakujem pekne za slovo, skončil som, pán predseda.

Ďakujem pekne. Chcem vyjadriť podporu predloženému pozmeňujúcemu návrhu.
Chcem oceniť aj konštruktívny prístup pána poslanca Galeka, aj veľmi odborné rokovanie na komisii, ktorú vedie pri výbore pre hospodársku politiku, a ešte do 17.00 hod. budeme aj s kolegami na úrade diskutovať o tom vyňatom bode 5 zo spoločnej správy a definitívne by sme aj my potom dali vám stanovisko, ako odporúčame o tomto bode hlasovať, pretože áno, chystá sa nová novela, možnože by to bolo lepšie zahrnúť komplexnejšie do tej novely, ktorá je tam, a ustúpili by sme tomuto argumentu odbornej verejnosti, aj keď musím povedať zasa, že odborná verejnosť nesedí len von na uliciach, odborná verejnosť veľmi fundovaná sedí aj na našom úrade, takže my budeme diskutovať s touto odbornou verejnosťou, ktorá u nás pracuje, a o 17.00 hod. by sme potom cez pána spravodajcu poslali nejaký odkaz aj stanovisko nás, ako hlasovať o tomto bode.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o návrh zákona, ktorý sme vypracovali na základe programového vyhlásenia vlády, a súčasne je to aj transpozičný zákon, pretože sa ním transponuje do nášho právneho poriadku smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov.
Dámy a páni, máme za cieľ zlepšovať prístup k spravodlivosti pre snáď najzraniteľnejšiu skupinu ľudí, ktorou obete trestných činov bezpochyby sú. Ochrana obetí je službou, ktorú v demokratickej spoločnosti musí garantovať štát, a verím, že schválením predloženého návrhu zákona úroveň tejto ochrany podstatne zvýšime. Návrh zákona o obetiach trestných činov sa snaží komplexne riešiť právnu úpravu práv ochrany a podpory obetí trestných činov, dáva právnu úpravu v tejto citlivej oblasti takpovediac pod jednu strechu. To, čo už funguje, odškodňovanie obetí trestných činov, to korigujeme len na základe toho, čo nám ukázala prax, inak preberáme do tejto komplexnej právnej úpravy, ale keďže ide o komplexnú právnu úpravu, tak ju rozširujeme, katalóg práv rozširujeme o služby, ktoré bude štát obetiam trestných činov poskytovať.
Častokrát počúvame, že páchatelia trestných činov požívajú väčšiu ochranu ako ich obete, a áno, sčasti je to aj odkaz na procesné pravidlá, ktoré musia rešpektovať zásadu prezumpcie neviny, ale sčasti je to aj oprávnená kritika alebo narážka na slabý záujem, ktorý štát k obetiam trestných činov prejavuje, a akoby obeť, ktorá je v ťažkej životnej situácii, si musela poradiť so všetkým sama. Má možno obmedzené práva, ale aj tie práva, ktoré má, možno nepozná alebo ich nevie využiť. Práve preto sa snažíme predložiť komplexnú právnu úpravu pre obete trestných činov, v ktorých v prvom rade, samozrejme, pracujeme s pojmami, ako je obeť trestného činu, ale aj obzvlášť zraniteľná obeť, ktorá má potom trošku rozšírený katalóg práv, a prvé, čo garantujeme obetiam bez ohľadu na to, či ide o obete alebo obzvlášť zraniteľnú obeť, je, samozrejme, právo na informácie, aby či už na polícii, na prokuratúre alebo na súde, v každom prípade tam, kde prichádza prvýkrát opäť do kontaktu s orgánmi činnými v trestnom konaní, dostáva komplexnú informáciu o tom, aké má práva a akým spôsobom si ich môže uplatniť. Dôraz sa kladie na to, aby tieto informácie boli poskytnuté aj zrozumiteľným spôsobom.
Návrh zákona ďalej zavádza právo na poskytnutie odbornej pomoci, pričom rozlišuje medzi všeobecnou odbornou, ktorá patrí všetkým obetiam trestných činov, a špecializovanou odbornou pomocou pre obzvlášť zraniteľné obete, ktorými sú napríklad deti, zdravotne postihnutí, starší ľudia a podobne. Medzi práva obete trestných činov má v zmysle návrhu patriť aj právo na právnu pomoc, pokiaľ ide o zastupovanie v konaní, ale potom sú to práva na iný druh, ako je právna na pomoc, či už je to psychologická pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou.
Pomoc obetiam bude zabezpečovaná ad jedna štátnymi orgánmi, predovšetkým orgánmi činnými v trestnom konaní, to je práve to poskytovanie informácií, a hlavne - a to je nóvum - prostredníctvom subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, pričom pôjde o subjekty, predpokladám, prevažne pôsobiace v neziskovom sektore, ktoré prejdú procesom akreditácie, pričom pomoc a služby, ktoré budú poskytovať obetiam, tieto budú financované v rámci dotačnej schémy ministerstva spravodlivosti. Ako som už spomínala, návrh zákona upravuje aj odškodňovanie obetí trestných činov, pričom ide o právnu úpravu, ktorú poznáme aj dnes, ktorá je ale upravená na základe skúseností, ktoré s aplikáciou tejto právnej úpravy máme.
Súčasťou návrhu zákona je aj súvisiaca novelizácia trestných kódexov, návrhom zákona dochádza v trestnom konaní k posilneniu postavenia poškodeného, teda obete trestného činu. Na tento účel sa rozširujú zásady trestného konania, upravujú sa podmienky vedenia, vedenia výsluchu s ohľadom na potreby a situáciu obete, rovnako sa modifikujú podmienky uzatvárania dohody o vine a treste a odvádzanie peňažnej sumy pri inštitúte zmieru, ktoré sú podľa návrhu zákona určené na ochranu a podporu obetí trestných činov. Návrh zákona bol vypracovaný v pracovnej skupine, v ktorej bolo pomerne široké zastúpenie spolupracujúcich rezortov, či už ide o ministerstvo vnútra, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo financií, Generálna prokuratúra, ale aj Koordinačné metodické centrum pre rodovo podmienené násilie, Ligy za ľudské práva a ďalšie zainteresované subjekty. Zákon prešiel štandardným legislatívnym procesom na úrovni vlády.
Dámy a páni, ešte raz si dovolím na záver si zopakovať presvedčenie, že ochrana obetí je službou, ktorú v demokratickej spoločnosti musí štát garantovať, a preto pevne verím, že tento návrh zákona nájde širokú podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, dámy a páni, dovoľte mi, aby som teda podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona, musím skonštatovať, po formálnoprávnej stránke spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor bol navrhnutý ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona, ale aj z toho, čo povedala pani predkladateľka, je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dovoľte mi stručne povedať, že osobne som veľmi rád, že sa nám dostáva tento návrh na rokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože on skutočne nielen nahrádza zákon o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ale privádza, privádza do nášho právneho poriadku celý rad nových a dôležitých práv obetí trestného činu. Ale zároveň ako právnik musím konštatovať, že aj prináša, prináša nové pojmy, čo je tiež veľmi dobré, pretože vlastne už budeme mať definíciu nielen obetí trestného činu, ale aj napríklad zvlášť zraniteľných obetí druhotných alebo opakovaných viktimizácií, prípadne aj trestných činov samotného domáceho násilia.
Ako už pani ministerka spomínala, samotný návrh zákona obsahuje čl. I tohto návrhu, pretože ďalšie články novelizujú ďalšie právne predpisy. A ešte iba zopakujem, že z tohto prvého článku, rímska jedna, je azda najdôležitejší práve jeho druhý oddiel, ktorý definuje celú plejádu nových práv obetí trestného, trestných činov, čo je veľmi dôležité z môjho pohľadu v našom právnom poriadku.
Ako spravodajca navrhnutý gestorským výborom odporúčam preto, aby Národná rada sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam tiež vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenie gestorského výboru a lehoty na prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, predsedajúca skončil som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja by som povedala, že nastáva hviezdna chvíľa, lebo po piatich rokoch, čo tento parlament zasadá, tak neviem, koľkokrát sme apelovali na vládu, ktorá bola ešte bez ministerky Žitňanskej, aby sa vytvorila samostatná norma na ochranu obetí trestných činov. Musím konštatovať, že až za tejto vlády sme videli skutočne snahu vec pohnúť, a aj vidíme vlastne výsledok tejto snahy konečne po roku a pol, po roku a trištvrte, ako pani ministerka zasadla do kresla, tak reagovala veľmi promptne a zákon máme v parlamente.
V úvode poviem, že veľmi ústretovo prijímame túto normu, normu. Pozitívne ju vnímame. Má niektoré možno špecifiká, ktoré by si zaslúžili ešte dlhšie alebo hutnejšie rozdebatovať, ale každopádne bude, bude, verím, že prijatá, prijatý nejaký základ právny, ktorý sa bude môcť ďalej rozvíjať a ďalej špecifikovať.
Na túto tému sme aj zorganizovali aj množstvo odborných seminárov, konferencií, ktoré naozaj, bolo na nich cítiť, na týchto odborných podujatiach, že snaha nielen politická, ale naozaj vychádzala z reálnych potrieb obetí. Tak ako aj pani ministerka vo svojom úvodnom slove povedala, ochrana obetí je službou, ktorú štát, demokratický štát musí garantovať. S týmto sa veľmi stotožňujem. A len potvrdzujem jej slová, že ak to naozaj berieme, že je to službou, tak verím, že aj tie služby budú konečne mať garantované aj finančné zázemia na to, aby vôbec mohli tieto služby poskytovať. A teda organizácie, že budú mať garantované finančné zázemie na to, aby mohli služby vôbec poskytovať.
Našou snahou od začiatku bolo, aby vznikla samostatná právna norma, ktorá zahŕňa pre obete prístup k službám, financovanie služieb pre obete, vytvorenie teda funkčného systému financovania a poskytovania služieb pre..., a poskytovania služieb pre obete, odškodňovanie obetí a vzdelávanie všetkých, ktorí pomáhajú a pracujú s obeťami. To znamená polícia, prokuratúry, a teda aj tých pomáhajúcich organizácií, ktoré sa budú aktívne podieľať na službách podporujúcich obete.
Téma obetí trestných činov sa nám v podvedomí spája s trestným činom ako takým a verejnosť zaujíma okrem prípadov, keď sa zločin dotkne priamo ich, najmä kvôli fascinácii zločinom, resp. v súvislosti s páchateľmi, ich vypátraním a potrestaním. Asi preto máme celkom slušne rozpracovanú trestnú legislatívu, ktorá však vôbec nemyslí na obete a neberie do úvahy ich práva a potreby. Na túto situáciu reagovali spoločnosti Západnej Európy a Severnej Ameriky a zhruba od polovice 20. storočia budovali služby pre obete, ktoré boli zamerané predovšetkým na to, aby obetiam pomohli prekonať ťažké obdobie po tom, ako sa obeťami stali. Odrazom týchto skutočností bolo prijatie prvých dokumentov a deklarácií OSN, Rady Európy a Európskej únie.
V roku 2001 Európska únia prijala rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní. Malo za cieľ podľa možností zmierniť negatívne vplyvy samotného trestného konania a dôrazu na to, že práva obetí majú byť chránené aspoň tak, ako práva páchateľov. Tomuto cieľu napomáhali služby pre obete zriaďované zväčša súkromnými alebo mimovládnymi subjektmi. V roku 2012 bola prijatá dôležitá smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. V tom čase som bola podpredsedníčkou Národnej rady, o príprave smernice som vedela a ihneď po jej schválení som sa zamerala na otázky súvisiace s jej implementáciou. Každoročne som sa okrem iného podieľala na organizovaní konferencií pri príležitosti Európskeho dňa obetí, okolo 22. februára, kde sme otázky obete a osobitne implementácie smernice preberali s renomovanými odborníkmi, zástupcami rezortov, akademickej obce, zástupcami justície, polície a ľuďmi poskytujúcimi pomoc obetiam.
Práve služby pre obete boli oblasťou, ktorá fungovala len vďaka osobnému nasadeniu a entuziazmu odborníkov a dobrovoľníkov. Bez systémovej podpory však takéto služby nemohli byť dostatočne rozvinuté, pripravené prijať všetkých, ktoré ich potrebujú. Smernica prijatá od roku 2012 ukladala členským štátom povinnosť ju implementovať do konca novembra 2015. Od začiatku sme ponúkali vtedajšiemu ministrovi spravodlivosti spoluprácu a dúfali sme v pružnejší postup, než akého sme sa dostali. Minister síce vtedy rozhodol o zriadení pracovnej skupiny na prípravu samostatného zákona, bolo to však už veľmi blízko pred koncom volebného obdobia. Pracovať sa začalo neskoro a práce neboli dostatočne intenzívne na to, aby mohol byť pôvodný zámer splnený. Ministerstvo spravodlivosti napokon predložilo do parlamentu zákon o anabolických látkach, počujete dobre, zákon o anabolických látkach, ktorým sa nepriamo novelizoval Trestný poriadok, do ktorého boli zaradené niektoré ustanovenia týkajúce sa postavenia obetí v trestnom konaní. Toto bolo prezentované ako čiastočná implementácia smernice. Treba povedať, že toto riešenie bolo naozaj veľmi nedostatočné a neriešiace potrebné veci. Až, ako som už spomenula, pani ministerka Žitňanská sa ujala tejto úlohy s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. Oživila činnosť pracovnej skupiny a predložila návrh zákona o obetiach, ktorý máme dnes v prvom čítaní.
Slovenská republika síce dnes mešká s implementáciou smernice o dva roky, trúfam si však povedať, že dnes predložený zákon predstavuje maximum možného, a preto jeho prijatie plne podporujem a zároveň aj celý klub. Nechcem tým povedať, že zákon je dokonalý. To ale nie je nikdy nič. Niektoré veci sa budeme snažiť vylepšiť aj pozmeňujúcimi návrhmi, pričom budeme komunikovať s ministerstvom tak, aby prípadné návrhy boli zmysluplné a realizovateľné.
Týka sa to napríklad definície a charakteristík služieb pre obete. Keďže nám záleží na tom, aby boli nastavené realisticky a prístupné naozaj každému, kto ich potrebuje. Považujem za nesprávne, že v texte zákona absentuje práve termín a definícia služieb pre obete, čo nie je pojem totožný s pojmom pomoci obetiam. Pritom služby obetiam sú kategóriou, ktorá je zaužívaná viac ako 50 rokov. A jednou z priorít tohto zákona malo byť práve zabezpečenie existencie služieb a zjednodušenie prístupu k nim.
Odškodňovanie je riešené síce len preklopením zákona o odškodňovaní obetí násilných trestných činov, čo berieme ako nedostatočné, ale verím, že aj na tomto sa bude ďalej pracovať. Keby sme išli do podrobností, tak samotný zákon o odškodňovaní by si už tiež zaslúžil novelizáciu. Ešte veľa roboty nás, resp. tých, ktorí budú zodpovední za uvedenie zákona do zmysluplného života, bude čakať po prijatí tejto prepotrebnej normy. Rozhodne nechcem, aby sme schválili pekný zákon, ktorý sa bude dobre čítať, zdokladujeme ním splnenú povinnosť implementácie, ale reálne nepomôže ľuďom.
Viem, že o toto isté ide aj pani ministerke Žitňanskej. Takže ešte raz jej chcem poďakovať za energiu, ktorú venovala príprave tohto zákona, a dúfam v ďalšiu aktívnu spoluprácu práve aj na zlepšení tohto zákona.
Na záver by som, alebo v úplnom závere by som si iba dovolila tiež pripomenúť, že prvýkrát sa dostala do slovenskej legislatívy definícia obetí ako taká. Alebo to slovo obeť, že sa zadefinovala a priamo odznieva v zákone, čo považujem za veľký, aj toto jedno, že sa tam dostalo toto slovo, považujem za veľmi dôležité. A rovnako zadefinovanie, konkrétne zadefinovanie práv obetí. Som veľmi rada, že odteraz sa už v našom právnom poriadku bude okrem ochrany tých, ktorí spôsobili niekomu zlo, dbať oveľa viac aj na ochranu tých, ktorí boli práve tým dlhým konaním postihnutí, teda obetiam.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vaša chvála na adresu pani ministerky má jednu chybičku. Prečítajte si paragraf, § 11 ods. 3: Obeť trestného činu sexuálneho zneužívania nemá nárok na odškodnenie, ak obžalovaný alebo obvinený je, pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedný.
Čiže keď nejaký 13-ročný asociál znásilní nejakú ženu, nebude mať tá žena odškodnenie. A to by ste sa čudovali, čo takí trinásťroční gunkoši dokážu. Skúste mi to vysvetliť, že či dobre tomu chápem, tomu odseku, alebo nie.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadril k vystúpeniu pani kolegyne poslankyne Jurinovej.
Ako som veľmi rád, že odznelo to, čo odznelo, a veľmi oceňujem ten konštruktívny prístup, ktorý pani poslankyňa zaujala k tomuto dôležitému zákonu. Ja pevne verím, že podobne konštruktívne bude k tomu pristupovať aj celá Národná rada z jednoduchého dôvodu. Tým dôvodom je skutočnosť, že toto nie je zákon, ktorý by bol politickým zákonom. Toto je právny predpis, ktorý sa dotýka každého z nás, ale hlavne každého občana Slovenskej republiky, pretože, žiaľ, žijeme v dobe, keď nevieme, kto z občanov, kto z nás, z našich príbuzných sa môže stať obeťou trestného činu. A skutočne pravdou je, že tá ochrana tých obetí doposiaľ absentovala v takej ucelenej podobe, ako je teraz predkladaná.
Takže, samozrejme, verím, že aj tá diskusia, máte pravdu v tom, že sme v prvom čítaní, treba sa vyjadriť možno politicky k samotnému návrhu. A iste druhé čítanie bude na to, aby sa dosiahli isté zlepšenia, pokiaľ bude dohoda a pokiaľ to budú zlepšenia, ktoré pomôžu tomuto návrhu zákona. Čiže nemá význam teraz hovoriť o jednotlivých ustanoveniach.
Ale každopádne chcem na záver iba vyjadriť, že, presvedčenie, že teda celá Národná rada k tomuto zákonu pristúpi ako k zákonu, ktorý je skutočne v prospech občanov Slovenskej republiky, a chcem veriť, že sa podarí viac ako ústavnú väčšinu pre jeho prijatie.
Ďakujem ešte raz za váš konštruktívny prístup.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si pamätám tú genézu. Celý čas v podstate, odkedy sa začalo rozprávať o zákone o obetiach, či už to bola Erika alebo či to bola pani Šípošová, v podstate som sledoval pomerne z blízka. A som veľmi rád, že v nejakej podobe tento zákon máme konečne v parlamente, lebo to, čo som povedal mnohokrát predtým, že Slovensko nie je silným štátom, ale štátom pre silných, by sa mohlo začať pomaly otáčať aj takýmito právnymi normami.
Na Slovensku doteraz bolo veľmi málo priestoru pre ľudí, ktorí buď boli napadnutí, alebo boli obeťami, alebo trpeli na základe trestnej činnosti, ktorá voči nim bola konaná. Mnohé ženy a dievčatá mali problém a stále majú problém hlásiť znásilnenia. Veľa domáceho násilia zostáva nepotrestané, a aj ak sa o ňom úrady dozvedia, tak často ženy, ktoré sú týrané, ostávajú s násilníkmi uzavreté v domácnostiach a to sú veci, ktoré potrebujeme nutne riešiť, ak sa chceme hrať na silný štát v tom zmysle, že je to štát, ktorý stojí za záujmami svojich vlastných občanov.
Samozrejme, že stále je veľa čo dobiehať, keď štát koná z pozície moci, ale treba pomáhať aj tam, kde z pozície moci koná násilník alebo agresor. A v tom, že také niečo riešime, som rád, že takýto zákon v parlamente je.