19. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja.
Pán poslanec Štarchoň.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, načrtli ste možno aj ďalší rozmer, ktorý tu zatiaľ explicitne uvádzaný nebol, a to sú postoje verejnosti, nielen tej zainteresovanej, ale predovšetkým nezainteresovanej verejnosti. Vytvára sa tu totižto taký dojem, ako keby sa nebola, ako keby v prípade, že dlhová brzda sa neuvoľní, tak tie ďalšie úseky rýchlostných ciest a diaľnic budú ohrozené a nebudú sa môcť stavať. Veľmi vtipne vyznieva napríklad príloha, ktorá bola vložená alebo bola súčasťou návrhu uznesenia, ktoré nám tu predložili, kde bez ľadu a skladu boli naskladané všetky potenciálne úseky ciest, rýchlostných ciest, taktiež aj diaľnic, ako keby to malo vyzerať, že hm, to len tí opoziční poslanci sú proti tomu, aby sa tie cesty začali stavať. Strašné niečo! Každopádne realita je niekde úplne inde a možno ďalšie príspevky by mohli ísť aj tým smerom, aby sa občanom objasnilo, v čom spočíva problém. Problém nespočíva v opozícii. Problém spočíva v koalícii a v tom, ako pristupuje k tomu, aby sa predkladali a hľadali rôzne konsenzuálne prieniky, čo sa týka jednotlivých návrhov. Takže ja by som bol naozaj veľmi rád, keby niekto z predkladateľov ten návrh stiahol a bol by pokoj a možno aj utíšila by sa diskusia. Ešte raz vďaka. (Potlesk.)

Pán poslanec Podmanický.

Ja chcem upresniť, že my sme nehovorili, že chceme stiahnuť ten bod, ale chceme pokračovať v diskusii, pretože však o tom je parlament, od slova parlare, rozprávať, čiže rozprávame sa o nejakom probléme, na ktorý máme pochopiteľne, keďže sme každý iný, máme rozličné názory na riešenie toho problému, ale fakt je, vážení priatelia, že na Slovensku nebude dostatok finančných prostriedkov na pokračovanie výstavby. Akonáhle sa vyčerpajú eurofondy, ktoré sú už zazmluvnené na konkrétne úseky, tak ani dobré hospodárenie štátu nevyprodukuje toľko finančných prostriedkov, aby sme z nich mohli stavať tie diaľnice, ktoré je potrebné stavať, pretože pochopiteľne budú vzrastať požiadavky na zvyšovanie platov lekárov, učiteľov, sestier, zamestnancov štátnej správy, budú požiadavky na investovanie do školstva, do sociálnych vecí, čiže ten štát nevyprodukuje aj pri najlepšej vôli, aj pri dlhodobom pozitívnom vývoji ekonomiky nevyprodukuje toľko finančných prostriedkov, koľko je potrebných. Tá príloha, tá príloha vychádza z relevantných odborných podkladov, ktoré pripravovalo spolu s nami ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť. To nie je vycucané z prsta, ani to nie je žiadna partizánčina, to je odborný podklad, čo Slovensko potrebuje vybudovať v nejakom horizonte. Samozrejme, my sa môžeme baviť o tom, že niektoré úseky sú prioritnejšie, niektoré nie, môže sa stanoviť ako norma, podľa ktorej sa bude rozhodovať, ktoré úseky pôjdu, intenzita dopravy, vyťaženosť tej cestnej siete, ale o tomto všetkom by mal byť ten ústavný zákon a ten osobitný výbor, ktorý bude určovať, ktoré projekty pôjdu do realizácie.
A tu sme vám dali, vážení priatelia z opozície, priestor, poďte do toho, stanovujte podmienky, hovorte, ako si to predstavujete. Nie zhodiť zo stola, to nie je riešenie.

Pán poslanec Klus, nech sa páči, môžte reagovať.

Ďakujem pekne za vecné pripomienky obom kolegom. Áno, tohto presne som sa obával aj ja, a pretom som mal potrebu vystúpiť a spomenúť okrem iného aj ten taký krajský rozmer, keďže sa tu naozaj vytvára akési podhubie pre to, aby sme boli označení - tí dobrí, ktorí chcú dostavať diaľnice, pretože my ich všetci chceme dostavať, a tí zlí, ktorí sú proti tomu a sú proti otvoreniu dlhovej brzdy.
Takto to, dámy a páni, nie je. My všetci máme záujem, aby sa rozvíjali naše regióny, aby sa zvýšila mobilita pracovnej sily a aby sme zachránili desiatky, možno stovky ľudských životov tým, že tu budeme mať kvalitné rýchlostné cesty a diaľnice. Ale otvorene sa rozprávajme o tom, ako na to.
Pán poslanec Podmanický hovoril, že keď nám dôjdu eurofondy, tak máme vážny problém. No ale momentálne ešte tomu problému nečelíme, takže sa naň pripravme a pripravme sa na to inak, ako zadlžovaním budúcich generácií. A v tejto súvislosti by som rád dal do pozornosti známy výber mýtnej spoločnosti, kde vyhrala najdrahšia ponuka a kde sa ani len náhodou netvorí rezerva práve na obdobie, kedy nám dôjdu eurofondy. Čiže aj toto by malo byť súčasťou tej odbornej diskusie, akým spôsobom chceme vlastne v budúcnosti nastaviť spoplatnenie našich diaľnic a rýchlostných ciest, pretože toto bude politicky veľmi náročné rozhodnutie a vychádzajúc z toho, čo sa deje v súčasnej vláde, mám pocit, že to nechávate na obdobie, kedy konečne po vás preberieme moc my. (Potlesk.)

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, čakal som na tento deň, na túto chvíľu, vedel som, že raz nastane chvíľa, keď táto vládna koalícia sa bude musieť pozrieť pravde do očí. Čas, v ktorom ekonomika jednoznačne ukazuje výsledky katastrofálneho štýlu riadenia štátu. Toho spôsobu správy vecí verejných, ktorý tu vládna koalícia a s ňou spolupracujúca časť opozície za posledný rok a pol predvádzala a treba povedať, že aj za roky predtým.
Ja nespochybňujem potrebu výstavby ciest, ale akože to, že vami spravovaný štát na to nemá, nemá na to v časoch, keď sa podľa vás Slovensku výnimočne darí. Prečo v čase, podľa vás tak úspešnom, nebolo zadlženie znížené na takú mieru, že by ste si mohli na výstavbu ciest požičať a nepotrebovali ste, a nepotrebovali na to rušiť dlhovú brzdu?
Toto je pokus dostať voliča bez rebríka na povalu.
Áno, návrh uznesenia naznačuje, že pôžičky na dlhovú brzdu by bolo možné brať len na výstavbu ciest uvedených v prílohe návrhu uznesenia. A to je tak, ako keby otec rodiny najprv prepil výplatu a potom obhajoval pôžičku na jedlo s tým, veď je to len na jedlo. Prečo ste nemysleli na cesty vtedy, keď ste schvaľovali milióny mimovládkam? Prečo ste na ne nemysleli vtedy, keď ste za cenu vysokých nákladov vytvárali špeciálne zložky ideovej polície? Nestačil by mi časový limit na vystúpenie v rozprave, ak by som mal vymenovať všetky veci, kde peniaze štátu leteli, ako sa hovorí, von oknom. Nepotrebujeme rušiť dlhovú brzdu. Stačí urobiť poriadok v štátnom rozpočte na rok 2018 a bude aj na cesty, a to bez ďalších dlhov.
Ešte pohľad na ekonomickú stránku veci. Otázne je, či si Európska centrálna banka ešte môže dovoliť takú mieru vydávania nekrytých peňazí. Už asi nie, a tak pravdepodobne nás čaká rast úrokových mier a postupný nástup hospodárskej krízy. Preto na tzv. lacné peniaze treba už asi zabudnúť v tomto čase. Dúfam, že sa v tejto sále nájde dosť zodpovedných poslancov na to, aby tento návrh uznesenia neprešiel. Zadlžovať Slovensko nie je cesta pre jeho budúcnosť.
Vážení prítomní, dlhová brzda chráni tento štát pred zlyhaním jeho elít. Jedno hlúpe rozhodnutie za druhým a výsledok je, že chýbajú peniaze na veci potrebné. A vtedy je čas pre vládnu koalíciu sa nad svojou politikou zamyslieť. Rušenie dlhovej brzdy mi pripadá ako činnosť obsluhy Černobyľskej elektrárne v čase straty ovládania reaktoru. Vypínali jeden bezpečnostný systém za druhým a vieme, ako to dopadlo. Dlhová brzda je bezpečnostný systém Slovenska, nevypínajme ho!
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja.
Pán poslanec Štarchoň, nech sa páči.

Pán poslanec, pekne a jednoducho ste to povedali. V dobrých časoch sa neušetrilo nič a navyše zabúda sa na jednu vec, ekonomika prechádza určitými cyklami. Po dobrých časoch nastávajú zlé časy a potom naopak. Takže uvidíme, aký bude ďalší vývoj.