19. schôdza

Pán poslanec Kotleba.

Pán kolega Jurzyca, ako tak trošku mierne a dlho ste možno rozprávali o niektorých veciach, ale na jednu vec sa vás chcem spýtať z vášho príspevku. Vy ste povedali, že boli obdobia v existencii Slovenskej republiky, teda asi v súčasnej, keď štyri roky klesal dlh. Že ktoré štyri roky to boli? Lebo ja som si nie vedomý toho, že by okrem jedného roku, kedy úplne naozaj bezvýznamne a mierne poklesol štátny dlh, že by tu bolo takéto obdobie. Ďakujem.

Pán poslanec Uhrík.

Dovoľte, ja by som chcel tak všeobecnejšie zareagovať na tie tendencie, ktoré sa tu už dávnejšie spomínali, to sú tie úvahy o presmerovaní výpočtov smerom od hrubého dlhu k čistému dlhu. Podľa mňa tieto úvahy sú úplne nesprávne zo samotného princípu, lebo potom, ak tomu dobre, správne chápem, tak čistý dlh by sa počítal ako hrubý dlh mínus nejaké likvidné aktíva, či už likvidné aktíva prvého stupňa, peniaze na účtoch alebo v hotovosti alebo likvidné aktíva všeobecne, čo znamená aj nejaké možno cenné papiere alebo nejaké, možno aj nejaké nehnuteľnosti alebo celkovo veci, ktoré sa dajú nejakým spôsobom založiť a speňažiť.
Keby sme to prirovnali k nejakej domácnosti, tak ja ako človek, ktorý si kúpi auto a pokiaľ mám nejaké peniaze na účte, tak de facto by som nedlhoval až tak veľa, pretože mám nejaké peniaze na účte a o to by sa ten môj virtuálny čistý dlh znížil. A ak by sme tú metodiku čistého dlhu, výpočtu čistého dlhu zobrali celkovo na nejaké likvidné aktíva, tak to by znamenalo, že pokiaľ mám nejaký napríklad byt a kúpim si auto, tak de facto môj čistý dlh je nulový, lebo mám byt, ktorý je speňažiteľný a z ktorého sú teoreticky tie moje dlhy splatiteľné.
Čiže je to, samozrejme, trošku, trošku ilustračný príklad, ale chcem tým iba poukázať na to, že podľa mňa, podľa môjho názoru je to smerovanie k výpočtu čistého dlhu len akýmsi zásterným manévrom a vôbec k ničomu by to nepomohlo, práve naopak, len by sme sa ešte dostali do horšej situácie, viac by sme sa zadlžili, pretože by sme sami seba klamali, že to nie je také zlé, ako to naozaj je.
Ďakujem.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne. Ja by som, Eugen, mal jednu takú drobnú vysvetlivku a možnože aj nejaký komentár ešte. Tá vysvetlivka je tá, že ARDAL neposkytuje financovanie pre Slovenskú republiku, ARDAL v podstate len organizuje financovanie a teda si musíme uvedomiť, že kto budú tí naši veritelia.
Tými našimi veriteľmi budú nejaké, možno nejaké investičné fondy alebo veľké banky a je treba si uvedomiť, že toto potom sú tí, ktorí, ktorým my budeme dĺžiť peniaze. To znamená, že tie peniaze neprichádzajú nejak z nejakej našej vlastnej organizácie, ale sú to peniaze v podstate z cudziny, čo by mohlo niektorých ľudí zaujímať viac ako iných. No a potom je tu aj taká poznámka, že pri tom výpočte toho dlhu, nášho, som presvedčený, že nie, hoci nie som odborník, ale zase som, sa trošku zaoberám inými vecami, som presvedčený, že v ňom nie sú zahrnuté rôzne položky skrytého dlhu, ktorý v konečnom dôsledku bude musieť riešiť Slovenská republika, a to je dlh, ktorý majú, ktorý predstavujú napríklad exekúcie, čo sú, čo sú už, ktoré sa počítajú v miliónoch a je podľa môjho názoru isté, že nakoniec ich bude musieť riešiť štát a nie som si istý, že do akej miery tento skrytý dlh je započítaný v dlhu Slovenskej republiky.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, všetkým teda ďakujem za faktické pripomienky.
Pán poslanec Štarchoň, no ten záver som nepočul celkom, tak dohodneme sa ešte, pokiaľ ste mierili na to, že aj to súkromné zadlženie občanov, že rastie, že tam je nejaká dynamika, tak áno, je to pravda, treba s tým niečo robiť. Ak by to bolo niečo iné, tak sa dohodnime po faktickej.
Pán poslanec Kotleba, zrejme tým, že som hovoril mierne, tak som možno nepovedal dosť zreteľne to, že v diskusii tu niekto hovoril, že päť rokov nám klesal dlh a ja som na to reagoval, že z toho štyri roky klesal iba v dôsledku jednorazových opatrení, že to sme v podstate nekonsolidovali, len sme predávali nejaký majetok a to je ťažko považovať za pokles dlhu. Toto som mal teda na mysli.
Pán poslanec Uhrík, v zásade ja som niečo také podobné hovoril, že ten čistý dlh sa mi tiež nezdá ako svätý grál, ale je to na debatu. Podľa mňa je tam nejaký argument za to, aby aj tak, ako ste to vy hovorili s tým príkladom, tak ak má niekto uložené peniaze na účte, tak to je nejaká jeho výhoda a malo by sa to zobrať do úvahy pri poskytovaní úveru pre takéhoto človeka, ale tiež si myslím, že to nie je nejaká veľká zmena.
A pán poslanec Baránik, súhlasím aj s tými skrytými dlhmi. Ešte sa hovorí o rôznych ďalších, ako ekologická záťaž alebo tzv. zadný jadrový cyklus, kde sa celkom dobre nevie, kam ten odpad bude uložený. Je veľa takýchto, takýchto kostlivcov v skrini, súhlasím.
Ďakujem pekne všetkým.

Ďakujem. Pán poslanec Dostál nie je v sále.
Pán poslanec Kotleba, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, ja by som ten svoj príspevok k uzneseniu o uvoľnení dlhovej brzdy rozdelil na dve také časti, na takú ekonomickú a potom takú krátku politickú. Najprv tú ekonomickú si dovolím stručne.
My dnes rozprávame o tom, že prijatie uznesenia o uvoľnení dlhovej brzdy by malo byť nejakým prvým krokom k, alebo v tej diskusii, ktorý by viedol k uvoľneniu alebo k novele samotného zákona o politickej, o dlhovej brzde, ktorá bola prijatá v roku 2011. O jej účinnosti, o jej účinnosti, resp. ani možno skôr neúčinnosti najlepšie vypovedá to, že v roku 2011, keď bol zákon o dlhovej brzde prijatý, bola výška štátneho dlhu 29 mld. eur. Dnes, to znamená v roku 2017, je aktuálna výška štátneho dlhu 44 mld. eur. To znamená, aj napriek prijatiu zákona o dlhovej brzde za tých šesť rokov štátny dlh narástol o rovných 50 %. O rovných 50 %.
Takže zadlžovanie, zadlžovanie Slovenskej republiky narastá enormným tempom a napriek tomu je tu snaha o zrušenie aj takéhoto, aj keď z nášho podhľadu neefektívneho mechanizmu, ktorý má zabraňovať ešte väčšiemu a rýchlejšiemu zadlžovaniu štátu, tým pádom, samozrejme, aj všetkých obyvateľov. To na začiatok ako taký, ako také východisko, z ktorého je podľa nás jasné, že je absolútne absurdné, absurdné sa dnes zaoberať uvoľnením dlhovej brzdy.
Keď sa však pozrieme na zoznam predkladateľov tohto uznesenia alebo návrhu uznesenia, tak figurujú medzi nimi traja predsedovia samosprávnych krajov kolegovia Blanár v Žilinskom samosprávnom kraji, pán kolega vedľa mňa, ktorý tu sedí, pán kolega Chudík ako predseda Prešovského samosprávneho kraja a pán kolega Baška ako predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Pán kolega Baška tu povedal dnes zaujímavú vetu, na ktorú reagovali už viacerí poslanci, že dnes nie je veľmi reálne, aby si nejaký človek postavil dom len z výplaty bez toho, aby si nezobral nejaký úver, aby sa nejakým spôsobom nezadlžil. Ja musím ale povedať, že Slovenská republika je v takom stave, že ten dlh a celková dlhová služba je už v takej výške, že naozaj ničí a dusí, ničí a dusí republiku ako v postavení toho dlžníka. Viac ako tretina výberu DPH ide na len na dlhovú službu. Viac ako tretina výberu DPH. To znamená, ak by sme nemali takéto nezodpovedné hospodárenie, tak môže okamžite klesnúť dépeháčka o 1/3 a nič by sme nezmenilo, ale, žiaľ, situácia je, aká je, viac ako 1,2 miliardy ročne je len náklad na dlhovú službu, náklad štátneho rozpočtu.
Pán kolega Blanár, Žilinský samosprávny kraj má aktuálne dlh vo výške 45 mil. eur. Za súčasné volebné obdobie ste ho dokázali znížiť o zanedbateľných 65-tisíc eur. To znamená, vaša snaha oddlžiť kraj je symbolická alebo minimálna.
Ale príklad toho, akí skvelí hospodári sú podpísaní pod návrhom na toto uznesenie o zrušení dlhovej brzdy, je pán kolega Chudík a hospodárenie Prešovského samosprávneho kraja, ktoré sa dá označiť jedným jediným slovom - katastrofa. Ka-ta-stro-fa. Za súčasné volebné obdobie totiž dlh Prešovského samosprávneho kraja narástol o rekordných 24,7 mil. eur a takýto človek sa ide podpisovať pod uznesenie, ktorého cieľom je spustiť diskusiu o zvýšení tempa zadlžovania Slovenskej republiky. Z môjho pohľadu je to jednoducho absolútne neakceptovateľné.
A to, že jednoducho smerácki župani veľmi svojským spôsobom hospodária v krajoch, niektorí teda, lebo naozaj, čo sa týka Trenčína, tam ťažko by bolo vysloviť takúto jednoznačnú kritiku, musím povedať, v Nitre je to na debatu, musím povedať, že rovnaký príklad nám dáva aj môj bývalý predchodca, teda župan Maňka, keď sa dnes bavíme o cestách a o tom, že teda toto uvoľnenie má slúžiť najmä na cestnú infraštruktúru, na výstavbu diaľnic, tak poviem taký príklad z našej praxe. Kým za bývalého volebného obdobia, na čele ktorého stál v Banskobystrickom samosprávnom kraji smerácky župan, sa opravovali cesty II. a III. triedy v priemere za 107-tisíc eur/km. My sme transparentnými verejnými obstarávaniami dokázali túto cenu zraziť na 70-tisíc eur/km. Pri obyčajných cestách II. a III. triedy. To znamená, ja sa pýtam, ako by vyzerala situácia s výstavbou diaľnic? Ako efektívne by bolo použitie týchto peňazí, o ktorých získanie sa teraz predkladatelia v tomto uznesení snažia? Ako efektívne by tieto peniaze boli využité pri výstavbe diaľnic, ak tak neefektívne boli používané ich kolegom pri oprave ciest II. a III. triedy? Pretože tá analógia tam jednoducho je.
No a na záver by som to teda tak politicky zhrnul. Uznesenie je v podstate symbolická záležitosť, ktorú si vládna koalícia so svojimi poslancami vie schváliť aj bez pomoci opozície. Ale novela zákona o dlhovej brzde, uvoľnenie dlhovej brzdy, keď to poviem tak ľudovo, je záležitosť, ktorú si vládna koalícia bez opozičných hlasov nebude môcť a vedieť presadiť.
A ja sa preto z tohto miesta teraz obraciam na poslancov opozičných strán. Mnohí z vás ste tu vo vystúpeniach kritizovali a hovorili o tom, že tie peniaze má SMER rozkradnúť a SMER rozkráda štát a rozkráda verejné zdroje, ale ak je to tak, ak je to tak, kolegovia z opozície, tak potom musím povedať, že tí z vás, ktorí podporíte uvoľnenie dlhovej brzdy, budete kradnúť spolu s nimi. Budete kradnúť spolu s nimi. Pretože za súčasného stavu a za súčasnej výšky štátneho dlhu nie je možné, aby ktorýkoľvek normálny opozičný poslanec, ktorý to s efektívnym hospodárnym a účelným využívaním štátneho rozpočtu myslí vážne a úprimne, podporil takúto vec. To znamená, že ak na jednej strane kritizujete SMER, možno aj iné vládne strany, že kradnú, rozkrádajú a na druhej strane nejakým spôsobom vaše hlasy pomôžu uvoľniť dlhovú brzdu, potom sa nebudete môcť čudovať, že budete takí istí zlodeji a že bude možné o vás rozprávať absolútne rovnakým slovníkom.
Takže, vážení kolegovia z opozície, rozmýšľajte nad tým, ak by ste niekedy chceli, nebodaj, sa nechať zatiahnuť do týchto hier a pod nejakými podmienkami dať svoj hlas pod uvoľnenie dlhovej brzdy.
Ďakujem pekne.