19. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som, Eugen, mal jednu takú drobnú vysvetlivku a možnože aj nejaký komentár ešte. Tá vysvetlivka je tá, že ARDAL neposkytuje financovanie pre Slovenskú republiku, ARDAL v podstate len organizuje financovanie a teda si musíme uvedomiť, že kto budú tí naši veritelia.
Tými našimi veriteľmi budú nejaké, možno nejaké investičné fondy alebo veľké banky a je treba si uvedomiť, že toto potom sú tí, ktorí, ktorým my budeme dĺžiť peniaze. To znamená, že tie peniaze neprichádzajú nejak z nejakej našej vlastnej organizácie, ale sú to peniaze v podstate z cudziny, čo by mohlo niektorých ľudí zaujímať viac ako iných. No a potom je tu aj taká poznámka, že pri tom výpočte toho dlhu, nášho, som presvedčený, že nie, hoci nie som odborník, ale zase som, sa trošku zaoberám inými vecami, som presvedčený, že v ňom nie sú zahrnuté rôzne položky skrytého dlhu, ktorý v konečnom dôsledku bude musieť riešiť Slovenská republika, a to je dlh, ktorý majú, ktorý predstavujú napríklad exekúcie, čo sú, čo sú už, ktoré sa počítajú v miliónoch a je podľa môjho názoru isté, že nakoniec ich bude musieť riešiť štát a nie som si istý, že do akej miery tento skrytý dlh je započítaný v dlhu Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, všetkým teda ďakujem za faktické pripomienky.
Pán poslanec Štarchoň, no ten záver som nepočul celkom, tak dohodneme sa ešte, pokiaľ ste mierili na to, že aj to súkromné zadlženie občanov, že rastie, že tam je nejaká dynamika, tak áno, je to pravda, treba s tým niečo robiť. Ak by to bolo niečo iné, tak sa dohodnime po faktickej.
Pán poslanec Kotleba, zrejme tým, že som hovoril mierne, tak som možno nepovedal dosť zreteľne to, že v diskusii tu niekto hovoril, že päť rokov nám klesal dlh a ja som na to reagoval, že z toho štyri roky klesal iba v dôsledku jednorazových opatrení, že to sme v podstate nekonsolidovali, len sme predávali nejaký majetok a to je ťažko považovať za pokles dlhu. Toto som mal teda na mysli.
Pán poslanec Uhrík, v zásade ja som niečo také podobné hovoril, že ten čistý dlh sa mi tiež nezdá ako svätý grál, ale je to na debatu. Podľa mňa je tam nejaký argument za to, aby aj tak, ako ste to vy hovorili s tým príkladom, tak ak má niekto uložené peniaze na účte, tak to je nejaká jeho výhoda a malo by sa to zobrať do úvahy pri poskytovaní úveru pre takéhoto človeka, ale tiež si myslím, že to nie je nejaká veľká zmena.
A pán poslanec Baránik, súhlasím aj s tými skrytými dlhmi. Ešte sa hovorí o rôznych ďalších, ako ekologická záťaž alebo tzv. zadný jadrový cyklus, kde sa celkom dobre nevie, kam ten odpad bude uložený. Je veľa takýchto, takýchto kostlivcov v skrini, súhlasím.
Ďakujem pekne všetkým.

Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, ja by som ten svoj príspevok k uzneseniu o uvoľnení dlhovej brzdy rozdelil na dve také časti, na takú ekonomickú a potom takú krátku politickú. Najprv tú ekonomickú si dovolím stručne.
My dnes rozprávame o tom, že prijatie uznesenia o uvoľnení dlhovej brzdy by malo byť nejakým prvým krokom k, alebo v tej diskusii, ktorý by viedol k uvoľneniu alebo k novele samotného zákona o politickej, o dlhovej brzde, ktorá bola prijatá v roku 2011. O jej účinnosti, o jej účinnosti, resp. ani možno skôr neúčinnosti najlepšie vypovedá to, že v roku 2011, keď bol zákon o dlhovej brzde prijatý, bola výška štátneho dlhu 29 mld. eur. Dnes, to znamená v roku 2017, je aktuálna výška štátneho dlhu 44 mld. eur. To znamená, aj napriek prijatiu zákona o dlhovej brzde za tých šesť rokov štátny dlh narástol o rovných 50 %. O rovných 50 %.
Takže zadlžovanie, zadlžovanie Slovenskej republiky narastá enormným tempom a napriek tomu je tu snaha o zrušenie aj takéhoto, aj keď z nášho podhľadu neefektívneho mechanizmu, ktorý má zabraňovať ešte väčšiemu a rýchlejšiemu zadlžovaniu štátu, tým pádom, samozrejme, aj všetkých obyvateľov. To na začiatok ako taký, ako také východisko, z ktorého je podľa nás jasné, že je absolútne absurdné, absurdné sa dnes zaoberať uvoľnením dlhovej brzdy.
Keď sa však pozrieme na zoznam predkladateľov tohto uznesenia alebo návrhu uznesenia, tak figurujú medzi nimi traja predsedovia samosprávnych krajov kolegovia Blanár v Žilinskom samosprávnom kraji, pán kolega vedľa mňa, ktorý tu sedí, pán kolega Chudík ako predseda Prešovského samosprávneho kraja a pán kolega Baška ako predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Pán kolega Baška tu povedal dnes zaujímavú vetu, na ktorú reagovali už viacerí poslanci, že dnes nie je veľmi reálne, aby si nejaký človek postavil dom len z výplaty bez toho, aby si nezobral nejaký úver, aby sa nejakým spôsobom nezadlžil. Ja musím ale povedať, že Slovenská republika je v takom stave, že ten dlh a celková dlhová služba je už v takej výške, že naozaj ničí a dusí, ničí a dusí republiku ako v postavení toho dlžníka. Viac ako tretina výberu DPH ide na len na dlhovú službu. Viac ako tretina výberu DPH. To znamená, ak by sme nemali takéto nezodpovedné hospodárenie, tak môže okamžite klesnúť dépeháčka o 1/3 a nič by sme nezmenilo, ale, žiaľ, situácia je, aká je, viac ako 1,2 miliardy ročne je len náklad na dlhovú službu, náklad štátneho rozpočtu.
Pán kolega Blanár, Žilinský samosprávny kraj má aktuálne dlh vo výške 45 mil. eur. Za súčasné volebné obdobie ste ho dokázali znížiť o zanedbateľných 65-tisíc eur. To znamená, vaša snaha oddlžiť kraj je symbolická alebo minimálna.
Ale príklad toho, akí skvelí hospodári sú podpísaní pod návrhom na toto uznesenie o zrušení dlhovej brzdy, je pán kolega Chudík a hospodárenie Prešovského samosprávneho kraja, ktoré sa dá označiť jedným jediným slovom - katastrofa. Ka-ta-stro-fa. Za súčasné volebné obdobie totiž dlh Prešovského samosprávneho kraja narástol o rekordných 24,7 mil. eur a takýto človek sa ide podpisovať pod uznesenie, ktorého cieľom je spustiť diskusiu o zvýšení tempa zadlžovania Slovenskej republiky. Z môjho pohľadu je to jednoducho absolútne neakceptovateľné.
A to, že jednoducho smerácki župani veľmi svojským spôsobom hospodária v krajoch, niektorí teda, lebo naozaj, čo sa týka Trenčína, tam ťažko by bolo vysloviť takúto jednoznačnú kritiku, musím povedať, v Nitre je to na debatu, musím povedať, že rovnaký príklad nám dáva aj môj bývalý predchodca, teda župan Maňka, keď sa dnes bavíme o cestách a o tom, že teda toto uvoľnenie má slúžiť najmä na cestnú infraštruktúru, na výstavbu diaľnic, tak poviem taký príklad z našej praxe. Kým za bývalého volebného obdobia, na čele ktorého stál v Banskobystrickom samosprávnom kraji smerácky župan, sa opravovali cesty II. a III. triedy v priemere za 107-tisíc eur/km. My sme transparentnými verejnými obstarávaniami dokázali túto cenu zraziť na 70-tisíc eur/km. Pri obyčajných cestách II. a III. triedy. To znamená, ja sa pýtam, ako by vyzerala situácia s výstavbou diaľnic? Ako efektívne by bolo použitie týchto peňazí, o ktorých získanie sa teraz predkladatelia v tomto uznesení snažia? Ako efektívne by tieto peniaze boli využité pri výstavbe diaľnic, ak tak neefektívne boli používané ich kolegom pri oprave ciest II. a III. triedy? Pretože tá analógia tam jednoducho je.
No a na záver by som to teda tak politicky zhrnul. Uznesenie je v podstate symbolická záležitosť, ktorú si vládna koalícia so svojimi poslancami vie schváliť aj bez pomoci opozície. Ale novela zákona o dlhovej brzde, uvoľnenie dlhovej brzdy, keď to poviem tak ľudovo, je záležitosť, ktorú si vládna koalícia bez opozičných hlasov nebude môcť a vedieť presadiť.
A ja sa preto z tohto miesta teraz obraciam na poslancov opozičných strán. Mnohí z vás ste tu vo vystúpeniach kritizovali a hovorili o tom, že tie peniaze má SMER rozkradnúť a SMER rozkráda štát a rozkráda verejné zdroje, ale ak je to tak, ak je to tak, kolegovia z opozície, tak potom musím povedať, že tí z vás, ktorí podporíte uvoľnenie dlhovej brzdy, budete kradnúť spolu s nimi. Budete kradnúť spolu s nimi. Pretože za súčasného stavu a za súčasnej výšky štátneho dlhu nie je možné, aby ktorýkoľvek normálny opozičný poslanec, ktorý to s efektívnym hospodárnym a účelným využívaním štátneho rozpočtu myslí vážne a úprimne, podporil takúto vec. To znamená, že ak na jednej strane kritizujete SMER, možno aj iné vládne strany, že kradnú, rozkrádajú a na druhej strane nejakým spôsobom vaše hlasy pomôžu uvoľniť dlhovú brzdu, potom sa nebudete môcť čudovať, že budete takí istí zlodeji a že bude možné o vás rozprávať absolútne rovnakým slovníkom.
Takže, vážení kolegovia z opozície, rozmýšľajte nad tým, ak by ste niekedy chceli, nebodaj, sa nechať zatiahnuť do týchto hier a pod nejakými podmienkami dať svoj hlas pod uvoľnenie dlhovej brzdy.
Ďakujem pekne.

Pán kolega (povedané so smiechom), ak ste narážali na nás, môžete sa spoľahnúť, že my sa nechystáme uvoľňovať dlhovú brzdu.

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Viacerí predrečníci vyčítali koalícii, že nemá úprimný záujem o dohodu. Hovorili o tom pán poslanec Heger, pán poslanec Kollár, pán poslanec Beblavý, ale prakticky každý. Už ani my v opozícii nemusíme mať na všetko rovnaký názor a ani na túto vec asi nebudeme mať, pretože ja osobne som presvedčený o tom, že koalícia má úprimný záujem sa dohodnúť s opozíciou. Má. A podložím to niekoľkými dôkazmi.
Dôkaz č. 1. Výrok premiéra Roberta Fica na adresu predsedu SaS Richarda Sulíka: "Je to politický dobrodruh, amatér a vymetač bruselských barov." O čom inom svedčia tieto nedávne výroky lídra najsilnejšej koaličnej strany, ak nie o tom, že má úprimnú snahu sa dohodnúť s opozíciou na veci, ktorá je v strategickom záujme štátu?
Dôkaz č. 2. Výrok premiéra Fica na adresu predsedu strany SME RODINA Borisa Kollára: "Má životopis, za ktorý by sa ani Lucky Luciano nemusel hanbiť." Priznám sa, ja som nevedel, kto je Lucky Luciano, ale na internete som našiel, že bol to jeden z najobávanejších mafiánov 30. rokov minulého storočia. Tak o čom inom svedčí aj tento nedávny výrok lídra najsilnejšej koaličnej strany, ak nie o úprimnej snahe dohodnúť sa s opozíciou na veci, ktorá je v strategickom záujme štátu?
Dôkaz č. 3. Výrok premiéra Fica na adresu predsedu hnutia OĽANO Igora Matoviča: "Je to človek, o duševnom zdraví ktorého pochybuje prakticky každý." O čom inom svedčí aj tento výrok lídra najsilnejšej koaličnej strany, ak nie o tom, že má úprimnú snahu sa dohodnúť na veci, ktorá je v strategickom záujme štátu?
Existuje úprimnejšia snaha dohodnúť sa s opozíciou na čomkoľvek, keď predseda vlády povie, že opozíciu riadia vymetači barov, mafiáni a blázni? Je to naozaj dokonalý základ na diskusiu o uvoľnení dlhovej brzdy.
Ďalší, štvrtý dôkaz nám ponúka líder druhej najsilnejšej koaličnej strany pán predseda parlamentu Danko, ktorý avizuje, že chce strany ako SaS, OĽANO alebo SME RODINU vypoklonkovať z parlamentu. Lebo vraj, citujem: "Keď tu bude 150 Matovičov a Lipšicov, tak sa nikto nikdy na ničom nedohodne." Neviem presne, ako to myslel matematicky, že či 150 Lipšicov plus 150 Matovičov, teda 300 dohromady, alebo 75 plus 75, ale túto matematickú ústavnú debatu nechám potom na diskusiu, keď budem riešiť zakotvenie zbraní do ústavy a vrátim sa k pôvodnej téme, a to k tej úprimnej snahe dohodnúť sa s opozíciou na dlhovej brzde. Tá úprimná snaha znie teda takto: najprv ich vyurážame, vynadáme im do vymetačov barov, do mafiánov, do bláznov, potom ich požiadame o pomoc a nakoniec ich vyhodíme z parlamentu. (Potlesk.)
Chápem to teda správne, že keď ide o bubáčiky, nemáte problém si ťapnúť s vymetačmi barov, s bláznami a s mafiánmi? Mne sa to páči. Páči sa mi, že vy sa na nič nehráte, nič nepredstierate a naozaj si o nás úprimne myslíte, že sme padnutí na hlavu. Nie sme. A ako dôkaz ponúkam náš postoj k tomuto vášmu návrhu. Aj ekonomický postoj, aj politický. Vo svetle faktov a čísel, ktoré tu povedali už moji predrečníci a vo svetle tejto vašej diplomacie, vašich najvyšších predstaviteľov, by uvoľnenie dlhovej brzdy podporil z opozície iba niekto, kto je naozaj na hlavu padnutý.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, kolega Grendel. Ten tvoj dar ma vždycky tak poteší a prekvapí a myslím si, že to, že si to povedal priamo aj vtipne, ale do veľkej miery alebo teda úplne pravdivo, je dôležité, že si tu natienil presne ten väčší obraz a keď sa na to pozrieme cez túto optiku, tak to naozaj ešte viacej ukazuje tú nepripravenosť celej tejto situácie a vôbec, že riešime omnoho väčšie problémy, ktoré táto krajina má, ktoré Slovensko, ktoré Slovensku čelí. Takže ja môžem len povedať, že veľmi dobre. Ako stručne, jasne, výstižne. Vďaka, veľmi, veľmi dobre.

Ďakujem pekne. Gábor, naozaj veľmi trefné a skvelé vystúpenie. Pravdou je, že pán predseda vlády dokáže len dookola urážať a samozrejme druhým dychom rozprávať o slušnosti a stabilite. Stabilite asi takej, že už pár mesiacov po voľbách zanikla štvorkoalícia, už z nej bola trojkoalícia. Poslanci sa preskúpili po dohode. Teraz už pomaly hrozilo, že už ani trojkoalícia nebude, ale vznikne akýsi ďalší zlepenec z nezávislých a nakúpených a neviem akých a súhlasím presne s tým, že na jednej strane sa predseda vlády postaví a začne kydať dookola kýble špiny a potom, potom vládna strana chce nejakú podporu od nás, pretože veď ide o národnoštátny záujem a perspektívu atď. A to hovorí človek, ktorý si za štátne peniaze vydržiava frajerku, ktorý býva v byte daňového podvodníka, ktorého susedom je človek z mafiánskych zoznamov. Čiže ako hovorí minister vnútra, pozri, kto to hovorí.

Ďakujem. Ďakujem za vtipnú rozpravu, ale ktorá jasne ukazuje pravdivé zrkadlo jedinej alternatíve. No ťažko sa dohodne premiér Fico s povaľačmi, psychopatmi, mafiánmi, fašistami, tých sme zabudli, a 150 Lipšicmi.

Pán poslanec Grendel, nehnevajte sa, ale ja nesúhlasím s kolegami z opozície. Podľa mňa tento príspevok naozaj nebol vhodný majestátu poslanca, lebo zbytočne sa zapájate do tej, do tej hry vzájomných urážok a nadávok. Dalo by sa, povedzme si na rovinu, dalo by sa aj zopár vyjadrení pána Matoviča vytiahnuť, aby sme boli objektívni a tiež by to neboli zrovna nejaké slušné slová. Čiže ja takéto príspevky zásadne nepodporujem, pretože nesmerujú k nejakej odbornej diskusii, ani k téme, ale len robia z politiky reality šou.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, milí kolegovia, vážený pán navrhovateľ, predkladateľ, ja som si so záujmom vypočul rozpravu, keď ste ešte pred letnými prázdninami predkladali návrh tohto uznesenia. Vy ste v tom návrhu operovali najmä s takými pojmami ako investícia, investícia do budúcnosti, investícia pre naše deti. S týmto ja by som si dovolil nesúhlasiť, pretože pojem investícia má, samozrejme, v akademickom nejakom prostredí viacero definícií, ale taká najlepšia definícia, ktorá mne sa najviac páči spomedzi všetkých, bola tá, že investícia je vzdanie sa súčasného blahobytu, časti súčasného blahobytu na to, aby sme si v budúcnosti mohli dovoliť blahobyt väčší. A to sa v prípade uvoľnenia dlhovej brzdy nedeje a ani sa to neplánuje stať, pretože žiadneho súčasného blahobytu sa nevzdávam, ale práve naopak, berieme si blahobyt, ktorý nám nepatrí, to znamená blahobyt budúcich generácií našich detí.
Hovorili ste teda o investíciách pre naše deti. Ja mám ročnú dcéru. Skúsil som si to tak nejakým spôsobom zosobniť, personifikovať, že akoby som jej to asi tak povedal, vysvetlil a znelo by to asi nasledovne: "Milá Zuzka, postavili sme ti my diaľnice, ktoré si ale budeš musieť, bohužiaľ, splácať ty zo svojich daní a možnože to bude splácať ešte aj tvoja dcéra." Myslím si, že by mi asi naspäť odpovedala: "Tato, že prečo ste rozhodovali o peniazoch, ktoré vám nepatria, prečo ste rozhodovali o peniazoch budúcich generácií, o peniazoch, na ktoré ani nemáte nárok?"
Slovenská republika nemá nízky dlh. Máme dlh 44 mld. eur, čo je dosť vysoké číslo. Za posledných desať rokov sme len na úrokoch zaplatili, zaplatili zhruba 11-12 mld. eur, za ktoré sa už mohlo postaviť kopec diaľnic.
Často na to, aby sa toto číslo tak virtuálne znížilo, sa používa radšej percentuálne uvádzanie dlhu, relatívne uvádzanie dlhu vo vzťahu k HDP. Zhodou okolností to teraz vychádza dobre, lebo ako povedal aj predseda vlády, aj váš pán minister Kažimír, teraz sú že vraj dobré časy. HDP rastie, čiže ten dlh relatívne k HDP vyzerá dobre, že klesá, alebo že je teda nízky, ale situácia sa môže v priebehu nasledujúcich rokov veľmi rýchlo obrátiť, pretože žiadny ekonomický cyklus ani táto konjunktúra nebude trvať večne. Možno za pár rokov, nieže možno, určite za pár rokov príde nejaká recesia, možno depresia, kedy hádepéčko rapídne poklesne, resp. nebude rásť a potom relatívny dlh voči HDP raketovo vystrelí, raketovo narastie. Kto to bude potom splácať? Kto si prevezme na seba tú zodpovednosť?
Ako ja chápem snahe politikov, aj keď to neschvaľujem, ale je to prirodzené a robí to plus-mínus každý, že každý politik sa rád predvádza či už pri poklepkávaní nejakých stavebných kameňov alebo pri strihaní pásiek, ale apelujem na to, aby sme sa k tomu postavili zodpovedne, aby sme, aby sme teda nerozhadzovali peniaze, ktoré nám nepatria len preto, aby sme presadili nejaké krátkodobé politické ambície, politické ciele, ale aby sme mysleli najmä na nasledujúce generácie a skúšali hľadať rezervy tam, kde v súčasnosti sú a tie rezervy tam teda sú.
Ďakujem pekne.