19. schôdza

S reakciou pán poslanec Rajtár.

Ďakujem za slovo. Padlo teda niekoľko otázok. Ako bude výbor rozhodovať o vine a nevine, či to bude objektívne. Takýto výbor nebude rozhodovať o vine a nevine. Nebude rozhodovať o treste alebo netreste. Toto nebude v jeho náplni práce. Rozhodovať bude vždy súd na konci a výbor bude navyše v zložení polovica opozície a polovica koalície. Päť ľudí z opozície, poslancov, a päť z opozície.
Čo budú tí členovia robiť? Oni budú navrhovať dôkazy, budú prizývať vyšetrovateľov, budú vypočúvať svedkov, atď. a tak podobne. A v tomto budú angažovaní. Môžu mať svoje osobné komentáre, čo si oni o tom myslia, ale oni sú tam hlavne na to, aby dozreli na to, že sa čo najobjektívnejšie a najlepšie a najkvalitnejšie veci, ktoré sú predmetom verejného záujmu, vyšetria. Ich úlohou nie je na záver rozhodnúť vinný alebo nevinný, skutok sa stal alebo skutok sa nestal. Ale práve zaručiť to, čo, bohužiaľ, teraz monokratická štátna správa nezaručuje. To znamená to, aby sa objektívne naozaj vec prešetrila. Následne sa všetko posunie súdu. A to je otázka na to, že, odpoveď na to, prečo, čo sa stane, keď budú protichodné závery. No ten výbor nebude mať záver v zmysle rozhodnutia, ale bude mať podklady čo najobjektívnejšie vyšetrené, a tie posunie na súd. A opäť súd rozhodne.
A to trestné vyšetrovanie vedené políciou. No, však vieme ako to je, že to sa na súd ani nedostane, lebo skutok sa nestal. Ale keby sa tak stalo, tak to príde ako osobitný prípad na súd a súd rozhodne. Takže toľko. A ďakujem teda za faktické.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete ešte? Nie. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom mal byť návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, zákon 311/2001, ale navrhovateľka pani Remišová tu nie je. Takže preskočíme tento bod a dávam ho na úplný záver. Len upozornite pani poslankyňu, že je neférové voči tým kolegom, ktorí idú spravodajcovať alebo chcú vystúpiť k návrhu zákona, že bez nejakého oznámenia nepríde. Takže tento bod presúvame na koniec schôdze.
Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 678. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 701. Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Sopkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najprv v úvode ako krátko odôvodniť predmetný návrh zákona. K jeho podrobnejšiemu potom vysvetleniu by som pristúpil v rozprave, kde sa, samozrejme, hlásim ako prvý.
Takže návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Práca s ľuďmi je všeobecne považovaná za jednu z najťažších. Okrem toho, že taká práca kladie vysoké nároky na odbornosť, pohotovosť či príjemné vystupovanie zamestnanca, predstavuje daný zamestnanec spravidla aj tzv. nárazníkovú zónu medzi problémami klienta s inštitúciou, pre ktorú pracuje, čo len zvyšuje riziko vypätých a stresových situácii. Pedagogický zamestnanec je ukážkovým príkladom zamestnanca, ktorý vyššie popísané nároky bezpodmienečne musí spĺňať a zároveň dennodenne čeliť uvedeným rizikám. Vyššia miera trpezlivosti voči žiakom, či neraz aj strpenie bežne neakceptovateľných situácií a do istej miery často aj nahrádzanie rodičovských povinností len zvýrazňujú náročnosť tohto povolania. Dôkladné a svedomité plnenie povinností pedagogických zamestnancov si bezpochyby vyžaduje dobrú fyzickú aj psychickú kondíciu. Práca pedagóga sa od určitého momentu stáva s pribúdajúcim vekom čoraz náročnejšia. Bez zveličovania pritom možno konštatovať, že s dosiahnutím istého veku sa už vykonávaná práca stáva neefektívnou a dokonca aj kontraproduktívnou.
Na základe uvedených skutočností sa preto navrhuje stanoviť pevnú vekovú hranicu, dosiahnutím ktorej automaticky zanikne jeho učiteľský pracovný pomer. Z dôvodu možných negatívnych následkov takéto, takéhoto skončenia pracovného pomeru sa zároveň zavádza možnosť zmeny pracovných podmienok a tým aj predĺženia pracovnej zmluvy o ďalšie dva roky, a to v rámci uvedeného obdobia aj opakovane. Pri postupne sa zvyšujúcom dôchodkovom veku je nezavedenie vekového stropu pre učiteľov jednak prejavom hlbokej neúcty voči nim a zároveň podcenenie očakávaní žiakov od svojich učiteľov. Navrhnutá právna úprava nie je v slovenskom právnom poriadku úplne nová, čo uvediem potom neskôr aj v rozprave.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv, a to bez vplyvov na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskej únie.
Toľko na úvod. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, predsedníčke výboru pani poslankyni Bašistovej.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 678. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 701 z 21. augusta 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Oto Žarnay a pred ním vystúpi pán navrhovateľ, keďže požiadal.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, milí hostia, nie je to tak dávno, kedy som tu na pôde tohto pléna vyhlásil, aký som veľký optimista. Nuž, ale určité udalosti spôsobili a spôsobujú, že možno mal by som takéto odvážne výroky prehodnocovať a v duchu sa stotožňujem s výrokom britského filozofa Rogera Scrutona, ktorý svojho času povedal: "Optimista s prehnanými očakávaniami má po viacnásobnom sklamaní sklon znechutenia, rezignovať. Naopak, skeptik, ktorý nemá ilúzie ani nadmerné očakávania, sa nenechá odradiť a vo svojom snažení vytrvá." Preto som tu zase spolu s mojimi kolegami s ďalším návrhom zákona.
Je to návrh zákona, ktorý nie je úplne nový. Priznávam rovno, ako som už naznačil aj pri odôvodnení, že neobjavili sme žiadnu Ameriku. V súčasnosti už ustanovenia o vekovom strope máme v našej legislatíve, veď sme ho prijímali, toť, nedávno. V paragrafe, nachádza sa v zákone č. 55/2017 o štátnej službe, konkrétne ide o § 82 ods. 1, kde je presne citácia: "Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí v bode k) posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov. To neplatí, ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u)." A keď som pri tom písm. u), v inom paragrafe, tak tam to znie takýmto spôsobom, alebo tak je to naformulované: "Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je v bodu u) predĺženie trvania štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý dovŕši vek 65 rokov, na dobu najviac troch po sebe nasledujúcich rokov. V rámci uvedenej doby je možné štátnozamestnanecký pomer predĺžiť aj opakovane."
Pretože hlavnou pointou napriek tomu, ako, jemne povedané, už minulý týždeň bolo informované v médiách, nie je natvrdo ukončiť alebo vyhnať starých učiteľov na dôchodok, ale je tu hlavne šanca vytvárať priestor pre učiteľov, ktorí v mnohých regiónoch Slovenska majú problém nájsť si pracovné miesto. Zase naopak, pokiaľ samotný šéf, to znamená, keď samotný riaditeľ školy nemá na daný odbor kvalifikovaného zamestnanca, aby mal tú možnosť uzatvoriť zmluvu s kvalitným pedagógom, ktorý je osvedčený, preto je tam uvedená tá dvojročná doba, pokiaľ sa nenájde na jeho miesto náhrada, ktorá by ho dokázala plnohodnotne nahradiť.
Inak, toto obmedzenie máme predsa aj vo vysokoškolskom zákone. Paragraf 77 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách predsa hovorí: "Pracovný pomer vysokoškolských učiteľov sa skončí koncom akademického roku, v ktorom dovŕšia 70 rokov veku, ak sa ich pracovný pomer neskončil skôr podľa osobitných predpisov. Rektor alebo dekan, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte, môže s osobou nad 70 rokov veku uzavrieť pracovný pomer na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte, najdlhšie na jeden rok. Takto možno uzavrieť pracovný pomer aj opakovane."
Samozrejme, v diskusiách, keď sme o tomto návrhu hovorili s riaditeľmi aj učiteľmi, často vystávala práve problematika toho veku 65 rokov. A pokiaľ by som chcel pristupovať k tejto problematike zvoľna a až možno populisticky, tak možno by som navrhoval nižšiu vekovú hranicu. Ale vieme, aký je skutočný stav a vieme, čo môžeme od našej ekonomiky očakávať. Ak by protiargumentami mali byť nejaké formulácie o prípadnej možnej diskriminácii, dovolím si uviesť niekoľko faktov, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe. Konkrétne súlad čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kde zamestnanecký pomer skončí až v prípade dosiahnutia nároku na dôchodok v minimálnej výške stanovenej zákonom. Presná citácia, ako určite poznáte, je, že: "Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa." A aj preto sme nepristúpili k zadefinovaniu nižšej vekovej hranice, pretože bol by som veľmi nerád, ak by nám hrozil stav, ako sa to stáva v prípadoch matiek, ktoré majú viac detí, že ak idú do dôchodku, ten dôchodok nie je v dostatočnej výške.
Ďalším faktom je, že zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov definuje aj niektoré prípustné formy rozdielneho zaobchádzania. V danej súvislosti je smerodajné ustanovenie § 8 ods. 3 písm. a), podľa ktorého sa za diskrimináciu nepovažuje ustanovenie minimálnej alebo maximálnej vekovej hranice ako podmienky na vstup do zamestnania, pričom takéto opatrenia musia byť objektívne odôvodnené, nevyhnutné a primerané s ohľadom na dosiahnutie sledovaného cieľa.
Sme v prvom čítaní. Vieme veľmi dobre, že v minulosti už boli pokusy v tomto pléne definovať rôznymi spôsobmi vekový strop. Možno sú tu aj pamätníci návrhu pána poslanca Kadúca, sú tu možno ľudia, ktorí si ešte pamätajú na návrh, ktorý predkladala vtedy poslankyňa, ešte v minulosti poslankyňa Gibalová, čiže tých pokusov bolo v minulosti viac. A uznávam, že ide o veľmi citlivú tému. Citlivú tému, ktorá sa dá komunikovať rôznymi spôsobmi. Spôsob, ktorým chcem túto tému a chcem o nej rozprávať, je ale ten, že musíme o tomto hovoriť. Musíme prichádzať s takými návrhmi, ktoré budú neustále zdôrazňovať, tak ako som uviedol na začiatku, dôležitosť pedagogickej profesie. Zároveň budem stále a neustále hovoriť o tom, ako sa v súčasnosti spoločnosť stavia k adekvátnemu ohodnoteniu pedagogických zamestnancov. Dneska sme v médiách predsa čítali, čo dosiahli odborári v Českej republike. Pre tých, ktorí nevedia, vyrokovali navýšenie platu od 1. 11. o 15 percent. Musíme sa rozprávať o tom, akým spôsobom chceme umožniť mladých pedagógov pritiahnuť do zamestnania. Určite ste postrehli správy v médiách, aký je kritický stav práve v Bratislave a okolí. Sú to všetko vážne veci.
A v neposlednom rade treba hovoriť aj o tom, ako je možné, že vekový automat končí len pri 32. roku života a ďalej nepokračuje. A práve tí starší zamestnanci sa cítia právo opomínaní, pričom aj oni na sebe pracujú, i keď možno nestíhajú, pretože naozaj ide o náročné zamestnanie, tak ako na fyzickú, i psychickú kondíciu.
Preto zhrniem. Tento návrh je tu a prichádzam s ním aj kvôli tomu, aby táto diskusia sa otvorila a aby sme potlačili kompetentných na ministerstve, ministerstvách, aby tieto, túto problematiku riešili. Z pozície opozície poznám parlamentnú matematiku, asi na viac sa nedá, i keď ktohovie, vyhlásil som predsa, že z optimistu sa stáva skeptik a tento skeptik mieni vo svojom snažení vytrvať. Teším sa na diskusiu, na vaše príspevky a budem rád, keď táto téma prerazí tieto múry a dostane sa von a bude sa o tomto v našej spoločnosti rozprávať a hlavne bude sa vyvíjať snaha, aby sme mohli dať pedagogickej profesii, stavu učiteľskému naozaj adekvátnu hodnotu.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa, dvaja poslanci, pán poslanec Kresák to tu stláča, ukončujem možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Bašistová a Zimenová. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja súhlasím s predkladateľom, že situácia v rezorte školstva je veľmi vážna. Sama pôsobím vo vysokom školstve viac ako pätnásť rokov, som garantkou a tak ďalej. V súvislosti s predkladanou novelou mi dovoľte osloviť jej predkladateľov otázkou, či mysleli, a bolo to tu už aj spomínané, aj na vysokoškolských pedagógov kvôli dovŕšeniu veku 65 rokov, ktorí budú musieť odísť zo školy, pretože mnohí z nich sú garanti študijných programov a sú jedinými garantmi. V tejto súvislosti upozorňujem na všeobecný nedostatok odborných garantov. Ak hrozí, že kvôli veku prídeme o ďalších, významnou mierou to ohrozí štúdium nielen budúcich študentov, ale aj študentov, ktorí sú už dnes zapísaní na jednotlivé študijné programy a odbory. Garanti zo zahraničia sú riešením len vtedy, ak by vykonávali pedagogickú, výskumnú a riadiacu činnosť na týždenný dohodnutý čas, o čom možno dôvodne pochybovať.
Preto si myslím, že je namieste aj návrh kolegu Mamojku, ktorý práve kvôli dôvodom, ktoré som teraz nadškrtla, navrhuje, aby sa veková hranica pre vykonávanie povolania vysokoškolského učiteľa zvýšila na 70 rokov.
Ďakujem.