19. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni. Skutok sa nestal, takýto list mi prišiel z Národnej kriminálnej agentúry minulý týždeň a prišiel ako odpoveď na trestné oznámenie, ktoré som dával spolu s kolegami na Roberta Fica za to, že verejne vyzýval na trhanie právoplatne vydaných faktúr a ešte si pritom prevzal na svoje plecia, len tak ad hoc, lebo si zmyslel, kompetencie nezávislého, od vlády nezávislého úradu. Samozrejme, keďže išlo o smeráckeho papaláša číslo jedna, tak záver bol, skutok sa nestal. No a preto chceme vyšetrovacie výbory Národnej rady tak, ako je to v iných vyspelých krajinách, aby sme prešetrili, či sa naozaj skutok stal, alebo či sa skutok nestal.
Na Slovensku v súčasnosti niet reálnych kontrolných orgánov. Všetky štátne inštitúcie sú monokratické a sú pod kontrolou a vplyvom vládneho zlepenca, ale, povedzme si otvorene, v skutočnosti ani nie tak koalície ako celku ako strany SMER a ich oligarchov. Ostatní dvaja členovia vládnej koalície sú do počtu a kedykoľvek s nimi Robert Fico vyzametá podlahu. Máme tak monokratickú štátnu správu s jedným človekom, rozhodujúcim prakticky o všetkom.
Jedine Národná rada Slovenskej republiky nie je monokratickým orgánom, pretože sú tu zástupcovia všetkých parlamentných strán, je tu vládna koalícia, ako aj vládna, respektíve nie vládna opozícia. Takisto vyšetrovacie výbory, ktoré navrhujeme, by mali zloženie, ako sa dnes hovorí, pol na pol, ako sa predtým, fifty-fifty koalícia a opozícia, čím sa zaručí, že nikto nebude mať prevahu, že nikto si početnosťou, takou tou silou neschváli, nepretlačí, čo len chce. A takýmto spôsobom je najlepšie zaručené objektívne prešetrovanie prípadov. A tých prípadov, ktoré sú vecou verejného záujmu, je naozaj množstvo. Je to samozrejme už toľkokrát spomínaný Bašternák, pretože monokratickej štátnej správe nevadí, že jej chýbajú 2 mil. alebo 8 mil., alebo keby sme napočítali reálne číslo, rozkradnuté Bašternákom, Kočnerom a ich spolupáchateľmi, tak by sme došli k stovkám miliónov eur, ale ani tieto v tejto monokratickej štátnej správe jednoducho nechýbajú a jedinou, zatiaľ jedinou možnosťou by bolo prešetrovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Napríklad aj taký prípad Remeta, ktorý stavia tunel, ktorý sa takpovediac popri tom aj rúca, aj tento prípad je prípadom toho, kedy štátna správa reálne nevyšetruje to, čo má, kedy sa nevyšetrujú indície o podvodoch, ale tieto indície sú využívané na vydieranie tohto podnikateľa, a následne, keď sa to zverejní, tak príslušný kriminálny úrad povie, že ho nezaujíma vyšetrovanie trestných činov, či už vydierania alebo samotných podvodov, jediné, čo ho zaujíma, je, odkiaľ unikli informácie. To je problém štátnej správ pod vedením SMER-u, odkiaľ unikli informácie, že sme niečo napáchali.
A preto vyšetrovacie výbory Národnej rady, kde je aj opozícia, ktorá môže kontrolovať koalíciu v rámci jedného vyšetrovacieho výboru. Naozaj situácia s tým, čo sa deje, zašla tak ďaleko, že či už smerácki papaláši, alebo takzvaní naši ľudia, ako je Kočner, si tu robia, čo chcú. Koľkokrát sa Kočner verejne vyhrážal ľuďom, koľkokrát ich zastrašoval, právnikovi v prípade Green haus, že mu guľka preletí hlavou? Novinárom za to, že o ňom písali? Najnovšie novinárovi z portálu Aktuality.sk sa vyhrážal, že na jeho rodinu nájde tú najväčšiu špinu. A môže si to dovoliť jeden človek? Náš človek? No môže. Veď vzápätí vyšiel na jeho obranu minister vnútra Robert Kaliňák. Podobne ako vyšiel na obranu Ladislava Bašternáka, keď hovoril o svete kešu, teraz prišiel s tým, že: ale veď to je Kočner, on si to môže dovoliť. Veď iba sa dostal do polohy nejakého investigatívneho novinára. Ale investigatívni novinári idú po špine, ktorá existuje, a pátrajú, ako sa to stalo a kto to urobil. Nepátrajú účelovo po rodine niekoho, aby vyhrabali špinu. Aj zo strany Mariána Kočnera išlo opäť o vyhrážanie sa. A ja poznám tak isto osobne prípady ľudí, ktorí za mnou prišli a ktorým sa Marián Kočner vyhrážal aj na ulici pred, sa vyhrážal matke s deťmi pred jej vlastnými deťmi, že čo jej spraví, keď ona neurobí to a to, keď nebude držať ústa a keď bude robiť to, čo robí. Nuž, ale je to človek, na ktorého obranu pohotovo vyskočí minister vnútra Robert Kaliňák a povie, že to je všetko v najlepšom poriadku. A tento človek, Marián Kočner sa nemusí ničoho báť. Tak preto chceme vyšetrovacie výbory Národnej rady, aby si tu "naši ľudia" nemohli robiť, čo chcú, nemohli sa vyhrážať, komu chcú, nemohli páchať podvody s DPH, aby tu bola minimálne Národná rada ako jeden z najvyšších orgánov, ktorý stojí nad štátnou správou, aby tá vedela povedať, stop, môžeš prísť iba potiaľto, ďalej už nie.
Vrátim sa možno k takým technikáliam týchto vyšetrovacích výborov. Ich hlavným významom je objasnenie stavu vecí verejných, a to chcem zdôrazniť. Je to nastavené tak, tento návrh zákona, aby si nemohol začať účelovo vyšetrovať, kto chce, čo len chce, ale naozaj musí ísť o vec verejného záujmu, to znamená, významnú vec. A je treba povedať, že vo všetkých ostatných krajinách Európskej únie, okrem Malty a teda nás, si myslia, že takéto vyšetrovacie úrady, respektíve výbory sú potrebné. Preto ich všade zriadili. Nezriadili ich napríklad z nejakého Bruselu, ale všade ich zriadili z vlastných potrieb, pretože dospeli k tomu, že áno, toto je potrebné, napriek tomu že máme políciu, napriek tomu, že máme prokuratúru a ďalšie a ďalšie orgány, tak prišli k tomu, že potrebujeme aj vyšetrovacie výbory národných parlamentov.
Bude treba tretinu poslancov Národnej rady, to znamená, päťdesiatich poslancov na to, aby takýto konkrétny výbor mohol vzniknúť. Inde je to benevolentnejšie. Spomeniem Nemecko, kde stačí jedna štvrtina všetkých poslancov, aby sa začalo vyšetrovať. Maďarsko, tam stačí iba jedna pätina. No a napokon také Francúzsko, kde stačí jeden jediný poslanec a zriadi sa vyšetrovací výbor, ktorý vyšetruje závažné veci. Stačí jeden jediný poslanec vo Francúzsku. My sme to nastavili na päťdesiat poslancov, na tretinu Národnej rady práve preto, práve preto, aby išlo o významnú vec, aby to nikto nemohol zneužívať.
A ešte chcem zdôrazniť, že zriadenie vyšetrovacieho výboru nijako nebude brániť, nebude robiť nijakú prekážku orgánom činným v trestnom konaní. Tie budú viesť svoje vlastné, nezávislé, aj keď vieme, aké je to v praxi vyšetrovanie, a Národná rada bude viesť svoje vlastné nezávislé vyšetrovanie. Nakoniec o celom prípade rozhodne súd, ako sa v právnom štáte patrí, takže to rozhodnutie bude tam, kde to rozhodnutie patrí, avšak vyšetrovanie Národnej rady bude verejné, bude verejné a bude tak pod kontrolou verejnosti. Na rozdiel od toho, keď sa o významných veciach teraz rozhoduje a sú zametané pod koberec za zavretými dverami.
Chcem teda požiadať všetkých o podporu, pretože aj v prípade vládnej koalície, pokiaľ nie je čo skrývať, pokiaľ nie sú prepojenia medzi organizovaným zločinom, medzi podvodníkmi s DPH a vládnou stranou, tak je dobré to verejne vyšetriť v Národnej rade a preukázať to. Preto žiadam o podporu celej poslaneckej snemovne a dovolím si tvrdiť, že pri hlasovaní sa ukáže to, opäť raz, kto podporuje bezprávie a kto podporuje spravodlivosť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ďakujem pekne. Pán Rajtár núka koalícii dohodu o tom, ako by mali byť využívané tieto výbory, vyšetrovacie výbory, o ktorých hovorí novela. Pripomenul nám, že minulý týždeň nám všetkým, ktorí počúvame tento veľmi, tú veľmi dôležitú tému, lebo samozrejme vyšetrovacie výbory, to by bola kvalitatívna zmena vo vzťahu vo výkone kontrolných právomocí poslancov a Národnej rady, pripomína nám to, to jeho fifty:fifty a to doslova a do písmena to, čo tu minulý týždeň povedal koaličný predseda výboru, keď hovoril a apeloval na opozíciu, aby podporila zrušenie dlhovej brzdy. Ponúkal presne taký orgán dohody, ako majú byť využívané tie prípadné peniaze, ktoré by sa úverovali po zrušení dlhovej brzdy. Ja aj iní poslanci sme ale poukázali, že proste liať peniaze do niečoho, o čom sa obávame, že je deravý hrniec, nedáva veľký zmysel a poukázali sme na to, že nedôvera medzi opozíciou a koalíciou je veľmi vysoká, je nadštandardná a zmierniť by ju mohlo napríklad prijatie takých opatrení protikorupčných, ako je obnovenie vyšetrovacích výborov.
Čiže sme tu vlastne na krok od dohody. Vy hovoríte, že na ešte väčší rozvoj Slovenska treba využiť nízko úročené úvery, a my hovoríme, dajte nám garancie, že sa tu nekradne a že sa korupcia nezahryzne aj do týchto peňazí. Čiže urobme stôl ,diskutujúci o tom, že keď z obidvoch strán je vôľa, tu je napríklad zákon o vyšetrovacích výboroch, samozrejme ja hneď za seba hovorím, že to nie je začiatok a koniec všetkých protikorupčných opatrení... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem opäť za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., teda Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
O čo presne ide? Ide vlastne o druhú časť toho návrhu na vyšetrovacie výbory Národnej rady, pretože kvôli tomuto návrhu je treba zmeniť ako ústavu, čo bola tlač 615, a tak isto je treba zmeniť rokovací poriadok Národnej rady a tak isto je treba zmeniť Trestný zákon. A tie dva posledné body sa teda navrhujú, alebo tie dve posledné zmeny sa navrhujú v tomto konkrétnom bode.
Ja by som ešte raz zhrnul odôvodnenie toho, čo je vyšetrovací výbor, znova sa zameriam skôr na tie technickejšie detaily. Vyšetruje veci verejného záujmu, jedna tretina poslancov minimálne musí navrhnúť jeho zriadenie, musí obsahovať presné vymedzenie vecí verejného záujmu, ktorú má výbor vyšetriť, nemôžu to byť, ľudovo povedané, nejaké všeobecné bláboly kvôli politickým deklaráciám a kvôli politickým cieľom všeobecným. Vyšetrovací výbor môže zaobstarávať potrebné doklady, vyžadovať potrebné vysvetlenia, vypočúvať svedkov a podľa povahy veci pribrať znalca alebo tlmočníka. Vyšetrovací výbor môže na vykonanie jednotlivých úkonov a pre dokumentáciu svojej činnosti pribrať potrebný počet odborných pracovníkov, najmä vyšetrovateľov a administratívno-technických pracovníkov, ktorí vykonávajú svoju činnosť na základe poverenia vyšetrovacieho výboru a sú viazaní len jeho pokynmi, pritom, to opäť zdôrazňujem, nijako sa nezasahuje do vyšetrovania Policajného zboru, to si vedie svoje vyšetrovanie nezávislé od vyšetrovacieho výboru Národnej rady. A opäť zdôrazňujem, na záver rozhodujú súdy, nerozhoduje Národná rada, tá len vedie s plnými právomocami takéto vyšetrovanie. O každom úkone vyšetrovacieho výboru sa musí spísať zápisnica, pri každom úkone a tak ďalej. Ak skutočnosti zistené vyšetrovacím výborom nasvedčujú, že bol spáchaný trestný čin, to znamená, že v priebehu vyšetrovania sa príde na to, že áno, spáchal sa trestný čin, je treba hneď upovedomiť orgány činné v trestnom konaní, čiže tie majú šancu vyšetrovať aj na základe podnetu od vyšetrovacieho výboru Národnej rady. No a na záver, vyšetrovací výbor musí predložiť Národnej rade správu o výsledku vyšetrovania spolu s návrhom a ešte podľa stanovenej lehoty.
Takže má to veľmi prísne pravidlá. Má to veľmi prísne pravidlá práve preto, aby sa to nedalo svojvoľne zneužívať, aby si nejakí poslanci nemohli vybavovať nejaké svoje súkromné spory so susedom a podobne. Je to veľmi striktne obmedzené. Ide naozaj o veci verejného záujmu. Ako som povedal už aj predtým, myslím si, že aj je v záujme vládnej koalície mať takýto výbor, a keď sú opozíciou vyslovované nejaké podozrenia, ktoré oni pokladajú za neoprávnené, tak nech sa páči, tu sa to dá pred zrakom verejnosti všetko vyjasniť a ukázať, čo je oprávnené a čo je neoprávnené na základe presných a prísnych pravidiel, ktoré aj opozícia, aj koalícia, pol na pol, v zložení výboru pol na pol, musia striktne dodržiavať.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslancovi, dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhoval aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako už zdôraznil predkladateľ návrh priamo nadväzuje na predchádzajúci bod, ktorým je návrh na zmenu ústavy alebo ten návrh ústavného zákona, ktorým sa mení ústava. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávneho výboru vrátane jeho určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady s tým, že teda v prípade, že nebude schválený ten predchádzajúci bod teda návrh ústavného zákona, tak nebude mať zmysel alebo nebude možné hlasovať o tomto návrhu, keďže by sme sa pri prerokovaní dostali do rozporu s ústavou. Takže vopred na to upozorňujem.
A žiadam vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem opäť za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte okomentovať aktuálne udalosti s eurofondami na ministerstve školstva, keďže je to v poslednom čase absolútne najväčšia kauza. Ide minimálne o 300 mil. a je to definitívne predmet verejného záujmu a bol by to definitívne predmet vyšetrovania takého, takéhoto vyšetrovacieho výboru Národnej rady. Tie udalosti posledných týždňov boli veľmi chaotické. Rozškriepila sa na tom vládna koalícia. A bolo veľmi ťažko sledovať tie skutočné fakty. Bolo ťažko sledovať to, kto v skutočnosti za čím stojí, na koho je napojený. A dodnes si myslím, že to nie je vyšetrené a dané dokopy ani v nejakej základnej fáze.
Ak by sme mali vyšetrovacie výbory Národnej rady, toto by bol definitívne najlepší kandidát v súčasnosti na to, aby celá vec bola prešetrená Národnou radou a pod zrakom verejnosti. Začalo sa to tým, že bolo to na ministerstve školstva, kde má politickú zodpovednosť strana SNS. Pochopiteľne, minister musí vždy zobrať zodpovednosť za úrad, ktorému šéfuje. To je samozrejmé. Ale potom vychádzali na povrch ďalšie fakty, a tie firmy, ktoré čerpali eurofondy, aj podľa verejných zdrojov toho, čo je dostupné, to znamená, že Finstat, ORSR a atď., tam sa to začalo zbiehať trošku opäť okolo smeráckych oligarchov. Konkrétne okolo Jozefa Brhela a 40 až 50 % týchto pridelených zdrojov, tak k nim sa je možno veľmi ľahko dopátrať aj z verejných zdrojov, kde napokon by skončili. A k zvyšku sa je možné takisto dopátrať.
O čom hovorím? Hovorím o tom, že nie vždy veci vyzerajú tak, ako sa javia na prvý pohľad. A nie vždy je reálne zodpovedný ten, kto má politickú zodpovednosť za danú vec. A kde sa dá tá reálna zodpovednosť, a poviem teda otvorene, že páchateľ, najlepšie objasniť ako cez vyšetrovací výbor Národnej rady? Vyšetrovací výbor, kde je rovnomerne zastúpená koalícia, rovnomerne zastúpená opozícia. Bolo by tam zastúpené aj SNS, ktoré má politickú zodpovednosť za rezort, ale aj zvyšné strany vládnej koalície a samozrejme celá opozícia.
Takže toto je jeden z najzávažnejších dôvodov v súčasnosti, prečo by bolo treba takýto výbor zriadiť. Nebudeme sa potom domnievať, nebudeme musieť konzumovať iba nejaké povrchné fakty, ale môžme ísť do hĺbky, pretože vyšetrovací výbor bude mať právomoci si vypýtať akékoľvek podklady, aj tie, čo sú teraz predmetom daňového, bankového, akéhokoľvek tajomstva, si takýto výbor bude môcť vypýtať a takto objektívne objasniť, kto reálne stojí v pozadí čerpania 300 mil. z ministerstva školstva.
Takže o to viac žiadam o podporu a myslím si, že je to v záujme minimálnej časti koalície, aby takéto vyšetrovacie výbory prešli. Aby my, poslanci, čo sme najvyšší orgán Slovenskej republiky, najvyšší zákonodarný, ústavodarný a kontrolný orgán Slovenskej republiky, aby my sme vedeli, čo sa reálne deje. Kto už iný to má vedieť, keď my by sme to oficiálne vedieť nemali? Je to priam povinnosťou, ústavnou povinnosťou Národnej rady kontrolovať. Je to zakotvené ako jeden z prvých bodov v ústave. Tak kontrolujme! Ustanovme si presný mechanizmus, ako to skontrolovať, vypýtajme si všetky podklady k tejto kauze! Aj tie, ktoré sú predmetom tajomstva. A dokončíme to a spravme jasný uzáver, kto to spáchal, kto je vinný.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pred určitým časom mandátový a imunitný výbor dal mne a Milanovi Mazurekovi pokuty, aj keď pán Schlosár predniesol nepriestrelné argumenty. A Rašiho výbor aj tak dal pokutu. Nebudú tie vyšetrovacie výbory tiež také nezávislé ako výbor prezidenta galaktických parkovacích miest súdruha Rašiho?
A jednu otázočku, pán Rajtár. Čo sa stane, keď uzávery polície a prokuratúry budú protichodné s vyšetrovacím výborom? Ako sa to bude vlastne riešiť?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že myšlienka výboru, vyšetrovacieho výboru nie je zlá, pretože vzhľadom na to, jak si spomínal tú kauzu s eurofondami, tak mali sme tú mediálne vyhlásenia strany SMER, ktorá hovorila, že je to problém SNS. Na druhej strane boli vyjadrenia SNS, ktorá hovorila, že v podstate sú za tým nejakí ľudia SMER-u. Čiže v tejto situácii by bolo možno naozaj veľmi žiaduce, to poviem, žiaduce, aby bolo takéto vyšetrovanie verejné vo výbore, kde by ľudia mohli vidieť, aká je realita. Lebo momentálne je stav asi taký, že máme tu o chvíľu novú ministerku školstva, na všetko sa zabudne, lebo však vymenili sme ministra. Čiže takýto vyšetrovací výbor, ja si myslím, že v takýchto vypuklých kauzách má zmysel nejaký. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Padlo teda niekoľko otázok. Ako bude výbor rozhodovať o vine a nevine, či to bude objektívne. Takýto výbor nebude rozhodovať o vine a nevine. Nebude rozhodovať o treste alebo netreste. Toto nebude v jeho náplni práce. Rozhodovať bude vždy súd na konci a výbor bude navyše v zložení polovica opozície a polovica koalície. Päť ľudí z opozície, poslancov, a päť z opozície.
Čo budú tí členovia robiť? Oni budú navrhovať dôkazy, budú prizývať vyšetrovateľov, budú vypočúvať svedkov, atď. a tak podobne. A v tomto budú angažovaní. Môžu mať svoje osobné komentáre, čo si oni o tom myslia, ale oni sú tam hlavne na to, aby dozreli na to, že sa čo najobjektívnejšie a najlepšie a najkvalitnejšie veci, ktoré sú predmetom verejného záujmu, vyšetria. Ich úlohou nie je na záver rozhodnúť vinný alebo nevinný, skutok sa stal alebo skutok sa nestal. Ale práve zaručiť to, čo, bohužiaľ, teraz monokratická štátna správa nezaručuje. To znamená to, aby sa objektívne naozaj vec prešetrila. Následne sa všetko posunie súdu. A to je otázka na to, že, odpoveď na to, prečo, čo sa stane, keď budú protichodné závery. No ten výbor nebude mať záver v zmysle rozhodnutia, ale bude mať podklady čo najobjektívnejšie vyšetrené, a tie posunie na súd. A opäť súd rozhodne.
A to trestné vyšetrovanie vedené políciou. No, však vieme ako to je, že to sa na súd ani nedostane, lebo skutok sa nestal. Ale keby sa tak stalo, tak to príde ako osobitný prípad na súd a súd rozhodne. Takže toľko. A ďakujem teda za faktické.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najprv v úvode ako krátko odôvodniť predmetný návrh zákona. K jeho podrobnejšiemu potom vysvetleniu by som pristúpil v rozprave, kde sa, samozrejme, hlásim ako prvý.
Takže návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Práca s ľuďmi je všeobecne považovaná za jednu z najťažších. Okrem toho, že taká práca kladie vysoké nároky na odbornosť, pohotovosť či príjemné vystupovanie zamestnanca, predstavuje daný zamestnanec spravidla aj tzv. nárazníkovú zónu medzi problémami klienta s inštitúciou, pre ktorú pracuje, čo len zvyšuje riziko vypätých a stresových situácii. Pedagogický zamestnanec je ukážkovým príkladom zamestnanca, ktorý vyššie popísané nároky bezpodmienečne musí spĺňať a zároveň dennodenne čeliť uvedeným rizikám. Vyššia miera trpezlivosti voči žiakom, či neraz aj strpenie bežne neakceptovateľných situácií a do istej miery často aj nahrádzanie rodičovských povinností len zvýrazňujú náročnosť tohto povolania. Dôkladné a svedomité plnenie povinností pedagogických zamestnancov si bezpochyby vyžaduje dobrú fyzickú aj psychickú kondíciu. Práca pedagóga sa od určitého momentu stáva s pribúdajúcim vekom čoraz náročnejšia. Bez zveličovania pritom možno konštatovať, že s dosiahnutím istého veku sa už vykonávaná práca stáva neefektívnou a dokonca aj kontraproduktívnou.
Na základe uvedených skutočností sa preto navrhuje stanoviť pevnú vekovú hranicu, dosiahnutím ktorej automaticky zanikne jeho učiteľský pracovný pomer. Z dôvodu možných negatívnych následkov takéto, takéhoto skončenia pracovného pomeru sa zároveň zavádza možnosť zmeny pracovných podmienok a tým aj predĺženia pracovnej zmluvy o ďalšie dva roky, a to v rámci uvedeného obdobia aj opakovane. Pri postupne sa zvyšujúcom dôchodkovom veku je nezavedenie vekového stropu pre učiteľov jednak prejavom hlbokej neúcty voči nim a zároveň podcenenie očakávaní žiakov od svojich učiteľov. Navrhnutá právna úprava nie je v slovenskom právnom poriadku úplne nová, čo uvediem potom neskôr aj v rozprave.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv, a to bez vplyvov na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskej únie.
Toľko na úvod. Skončil som, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 678. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 701 z 21. augusta 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.