19. schôdza

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ku ktorému by som sa tiež rád vyjadril potom vo svojom vystúpení v rozprave, do ktorej som sa písomne prihlásil, tak predpokladám, že po pánovi predkladateľovi až dostanem priestor.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, keď počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu vznikol zákon o slobodnom prístupe k informáciám, tak jeho autori ho prezentovali mottom, čo nie je tajné, je verejné. Po sedemnástich rokoch sme sa však dopracovali do stavu, kedy toto heslo potrebujeme preformulovať asi takto: čo je verejné, je naozaj verejné. O tom je táto novela. Špekulanti, ktorí sa snažia obísť svoju zákonnú povinnosť zverejniť informáciu, totiž vykladajú paragrafy, už dnes platné paragrafy infozákona, po svojom. A vykladajú ich tak, aby nezverejnili to, čo by mohlo prekaziť nejaký ten biznis v pozadí. Aby som nehovoril len vo všeobecnosti, poviem aj svoju konkrétnu skúsenosť.
Hlavné mesto Slovenskej republiky čaká tento rok najväčšia zákazka počas funkčného obdobia súčasného úradujúceho primátora pána Nesrovnala. Ide o tender na verejné osvetlenie za približne 140 mil. eur. Každý doterajší primátor Bratislavy vedel, že dvadsaťročná zmluva spoločnosti Siemens vyprší 31. decembra 2016 a každý doterajší zodpovedný primátor by v takejto situácii urobil to, že by vypísal súťaž, aby ju stihol aj vyhodnotiť tak, aby nový prevádzkovateľ mohol nastúpiť hneď na druhý deň po vypršaní zmluvy, to znamená 1. januára 2017. Primátor Nesrovnal mal na toto dva roky. Fakt je však taký, že dnes už bez súťaže od januára tohto roka pokračuje spoločnosť Siemens v prevádzkovaní verejného osvetlenia v Bratislave. Fakturuje si za to zhruba 130-tisíc eur mesačne, pretože do 31. decembra 2016 nielenže nebola vyhodnotená súťaž, ale ani len nebola vypísaná na prevádzkovanie verejného osvetlenia.
Ako to súvisí s touto novelou zákona? Ešte pred vypísaním 140-miliónovej súťaže si magistrát hlavného mesta objednal audit stavu verejného osvetlenia, a to od spoločnosti Deloitte za 130-tisíc eur. Tento audit, na ktorý sa poskladali Bratislavčania zo svojich daní, primátor Nesrovnal niekoľko mesiacov odmietal zverejniť. Mohli si ho na magistráte pozrieť iba mestskí poslanci, ale aj to len pod podmienkou mlčanlivosti. Pred širokou verejnosťou zostal tento audit utajený. Ja som s takýmto prístupom samozrejme súhlasiť nemohol, preto som požiadal magistrát o sprístupnenie tohto auditu podľa infozákona, ale bolo mi to odmietnuté najprv na úrovni riaditeľa magistrátu a potom aj v rámci odvolacieho konania primátorom Nesrovnalom. Nezostalo mi teda nič iné ako podať na hlavné mesto žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia a, čuduj sa svete, po podaní žaloby primátor zmenil názor a aspoň čiastočne tento audit zverejnil.
Zaujímavé však boli hlavne argumenty hlavného mesta, prečo konalo tak, ako konalo na prvom stupni aj na druhom stupni. Tie argumenty považujem za nezákonné, takto sme argumentovali aj pred súdom, ktorý zatiaľ teda o tejto žalobe nerozhodol, a tie argumenty hlavného mesta boli nasledovné: "Paragraf 11 odsek 1 písm. a) info zákona, ktorý znie: Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť neukladá a ktorá písomne oznámila, že so sprístupnení nesúhlasí." Tento dôvod však z môjho pohľadu neobstojí, pretože tento istý § 11 hneď v ďalšom odseku hovorí, že, citujem, "ustanovenie písm. a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov". Čiže stačí, aby bola splnená jedna podmienka, ale v Bratislave v prípade verejného osvetlenia sú splnené obidve podmienky, pretože išlo o informácie, ktoré boli získané za verejné prostriedky a týkajú sa používania verejných prostriedkov. Je teda nepochybné, že audit za 130-tisíc eur bol zaplatený z verejných prostriedkov.
Dôvod č. 2 magistrátu na nesprístupnenie sa týkal § 11 ods. 1 písm. c), a síce: "Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva." Lenže ani audítorská spoločnosť Deloitte, ani spoločnosť Siemens prevádzkujúce verejné osvetlenie neuviedli žiadne konkrétne informácie, ktoré by sa mali týkať duševného vlastníctva, a začali sa jedna spoločnosť vyhovárať na druhú. Spoločnosť Deloitte uviedla, že so sprístupnením auditu v zmysle mojej žiadosti súhlasí, ale len pod podmienkou, že s tým bude súhlasiť spoločnosť Siemens. Spoločnosť Siemens sa na otázku magistrátu vyjadrila, že so sprístupnením auditu by aj súhlasila, ale nevidela ten audit a tým pádom nevie, ktoré informácie tvoriace tajomstvo duševného vlastníctva obsahuje, a preto so sprístupnením súhlasiť nemôže.
Ako som uviedol už predtým, môj názor je, že platí, že ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, tak tieto výhovorky jednoducho na úplné utajovanie určite neplatia. A ak má niekto problémy s duševným vlastníctvom, tak nech sa podľa toho zariadi už pri vypracovaní takejto analýzy.
Čiže aby som to zhrnul, som presvedčený, že takýto postup samosprávy bol v rozpore s infozákonom, ale ak to niekto potrebuje po lopate dostať do zákona, tak to ponúkame v tejto novele.
Ďakujem.

Ďakujem pánu poslancovi Grendelovi za to, že veľmi presne a jasne opísal "hlavu XXII", teda pomery, aké panujú na Bratislavskom magistráte, pokiaľ ide o zverejňovanie auditov. Zároveň sa mu chcem teda poďakovať, že napriek mojim obavám nevyčerpal všetko to, čo som mal v pláne a čo mám v pláne povedať ja, ako sa mi to často stáva pri jeho vystúpeniach, keď vystupuje k tej istej téme ako ja. A po tretie, myslím si, že tento návrh zákona si treba zapamätať, pretože keď sa nás pán primátor Nesrovnal nabudúce bude pýtať, že čo sme ako poslanci Národnej rady urobili pre Bratislavu, no tak určite mu budeme môcť povedať, že ste predložili a že sme hlasovali za tento návrh zákona, ktorý určite je v záujme aj Bratislavy, aj iných samospráv, aj inej verejnej správy. Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Je mi ľúto, že máme dnes na programe rokovania tento návrh zákona, je mi ľúto, že sa musíme zaoberať novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám z dielne kolegov z poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Je to totiž dôkaz toho, že žijeme v nefungujúcom štáte a dokonca je to dvojnásobný dôkaz toho, že žijeme v nefungujúcom štáte. Slušný, demokratický a fungujúci štát by informácie, ktoré kolegovia navrhujú povinne zverejňovať, zverejňoval alebo teda prinajmenšom sprístupňoval aj sám od seba, aj bez toho, aby tu vôbec nejaký zákon o slobodnom prístupe k informáciám existoval. Už samotná existencia zákona o slobodnom prístupe k informáciám je svojím spôsobom dôkazom nefunkčnosti tohto štátu, pretože slušný, demokratický a fungujúci štát by takéto informácie, teda informácie, ktoré má k dispozícií a kde nie je dôvod ich utajovať, zverejňoval a sprístupňoval občanom sám od seba bez toho, aby ho k tomu nútil akýkoľvek zákon. Bohužiaľ, nežijeme v úplne slušnom, demokratickom a normálne fungujúcom štáte, a preto zákon o slobodnom prístupe k informáciám potrebujeme.
Tento zákon je, alebo návrh zákona je však dôkazom, že ani zákon o slobodnom prístupe k informáciám nestačí. Všetky informácie, ktoré sú návrhom zákona, ktorý máme teraz na stole navrhované na povinné zverejňovanie, sú totiž informácie, ktoré sa majú, nemusia sa zverejňovať, ale prinajmenšom by sa mali na žiadosť sprístupniť, pretože neexistuje žiadny zákonný dôvod na ich nesprístupnenie. To, že tu teraz rokujeme o tomto návrhu, je dôkazom toho, že štát a, žiaľ, aj samospráva zákon o slobodnom prístupe k informáciám nerešpektujú. Je to diera, ktorú je potrebné zapchať.
Ja bývam často skeptický k legislatívnemu aktivizmu, teda k tomu, že sa vyskytne hocijaký problém, tak si vymyslíme návrh zákona alebo novelu zákona, ktorou to ošetríme a vyriešime, miesto toho, aby sme sa snažili uplatňovať existujúce zákony, ktoré tie situácie pokrývajú a úplne by stačilo, keby sme sa podľa nich riadili a keby sme ich dokázali vymáhať. Žiaľ, žijeme v krajine, keď miera vymožiteľnosti práva je taká nízka, že niekedy to inak ako cez novelu zákona nejde. Preto je dobré, že kolegovia prišli s týmto návrhom zákona, a myslím si, že zákon si zaslúži podporu.
Keďže mám také tušenie, že nebudem mať možnosť sa bližšie k obsahu návrhu vyjadriť v druhom čítaní, tak skúsim pár poznámok k textu už v prvom čítaní, hoci normálne by to bolo až, asi až v druhom čítaní, ale teda pre prípad, že by to neprešlo, tak by som rád povedal niečo aj k obsahu toho návrhu.
Samotné, teda samotný obsah, že sa majú zverejňovať analýzy, správy, ankety, prieskumy, expertízy a ďalšie informácie, ktoré sa získali za finančné prostriedky, s ktorými táto verejná, povinná osoba, čiže orgán štátu alebo samosprávy, hospodári, to je podstata zákona. A to je myslím, že bez diskusie v poriadku, aj keď to iba nahrádza to, že nedokážeme si vymôcť od orgánov verejnej správy, aby dodržiavali už existujúci zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Je tam potom bod 2, ktorý hovorí o tom, že takéto informácie sa zverejňujú na dobu najmenej piatich rokov od dňa zverejnenia. Tu si myslím, že navrhovatelia sú malo ambiciózni. Prečo päť rokov, prečo nie desať, prečo nie 25, prečo nie na dobu neurčitú? Aj novela zákona, ktorá sa pripravuje na pôde ministerstva spravodlivosti, počíta s tým, že povinne zverejňované informácie, či už zmluvy alebo iné, by mali byť zverejňované na dlhšiu dobu ako na 5 rokov. A keďže hovoríme o zverejňovaní na webe, nie je vôbec žiadny dôvod, aby tie informácie neboli zverejnené natrvalo. Nie je to žiadny, alebo teda ak je to nejaký finančný náklad, tak je ten finančný náklad úplne zanedbateľný a myslím si, že ak teda sa dostane návrh zákona do druhého čítania, tak v tomto by som určite predložil pozmeňujúci návrh, aby sme tú dobu povinného zverejnenia informácie predĺžili aj vo vzťahu k týmto informáciám, aj vo vzťahu k všetkým iným informáciám. Nie je žiadny dôvod, aby raz zverejnená informácia na webe nebola zverejnená natrvalo.
Potom by som sa ešte chcel dotknúť prechodného ustanovenia, ktoré hovorí o tom, že ten zákon nemá byť retroaktívny, teda sa má týkať iba štúdií, analýz, prieskumov a tak ďalej, ktoré vzniknú po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Aj tu by som bol pravdepodobne ambicióznejší. Nemám konkrétny návrh formulácie, ale mnohé dôležité informácie, ktoré boli získané za verejné prostriedky a neboli zverejnené a neboli sprístupnené a naďalej ich povinné osoby majú k dispozícií, myslím si, že takéto informácie by mali byť zverejnené, aj keď sa objavili aj pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, pretože sú to informácie, ktoré majú byť sprístupnené. A keď majú byť sprístupnené, nie je žiadny reálny dôvod, aby neboli aj zverejnené. Možno by, možno by sa to mohlo ošetriť tak, že by sa to týkalo napríklad informácií, ktoré po nadobudnutí účinnosti boli sprístupnené na žiadosť, teda sú to informácie, o ktoré sa niekto zaujímal, tak povedzme, že tie informácie, aj keď vznikli aj pred účinnosťou tohto zákona, majú byť zároveň aj zverejnené.
Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je, sú rozpočtové dopady tohto návrhu. Predkladatelia v doložke vplyvov píšu, že "napriek mierne zvýšeným požiadavkám administratívneho charakteru sa od návrhu zákona očakáva výrazný pozitívny vplyv v oblasti vplyvov na rozpočet verejnej správy a to najmä vďaka úsporám pri nakladaní s verejnými financiami, osobitne pri zadávaní zákaziek spočívajúcich vo vypracovaní analýz, štúdií a podobne. Ide o predpoklad, ktorý sa nemusí naplniť, a sekundárny efekt návrhu zákona, preto sa pozitívny vplyv ani nevyčísľuje. Od návrhu zákona sa očakáva aj významný pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovanie poskytne verejnosti dostupnosť ďalších údajov prostredníctvom informačných technológií". Tu ma zarazila reakcia ministerstva financií, ktoré dávalo k návrhu skupiny poslancov stanovisko, v ktorom sa uvádza, "v dĺžke vybraných vplyvov je uvedené, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s možnými úsporami pri nakladaní s verejnými financiami, osobitne pri zadávaní zákaziek", atď., zároveň je v bode A 3. uvedené, že "z návrhu vyplývajú mierne zvýšené požiadavky administratívneho charakteru, t. j. možno predpokladať zvýšené výdavky rozpočtu verejnej správy". Ministerstvo financií k tomu uvádza: "Vzhľadom na uvedené je potrebné v súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy uviesť a kvantifikovať predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky, pričom spolu s tým musí byť uvedený aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov."
No musím sa priznať, že toto stanovisko mi príde maximálne formalistické, pretože áno, ak sa bude musieť zverejňovať viacej informácií na weboch povinných osôb, tak asi to tie povinné osoby bude čosi stáť. Neviem si predstaviť, ako by predkladatelia, ktorí sú poslancami, dokázali takéto niečo vyčísliť. To si myslím, že by nedokázalo ani ministerstvo financií vyčísliť. A áno, možno očakávať nejaké pozitívne vplyvy, že sa nebudú dávať proforma zákazky na vypracovanie nejakých analýz, ktoré nemajú úplne žiadnu hodnotu, alebo sú úplne nezmyselné alebo sa to prinajmenšom obmedzí a tým sa ušetria aj nejaké finančné prostriedky, alebo tie analýzy budú vypracované kvalitnejšie. Takže áno, bude to mať aj pozitívny vplyv, ale kvantifikovať ho nemožno. A ministerstvo financií s tým má problém a žiada, aby to bolo kvantifikované.
Tu by som rád poukázal na analógiu s návrhom novely Obchodného zákonníka, ktorý tu minulý týždeň predkladala pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorý má viesť aj k tomu, aby sa obmedzili podvody pri narábaní s odbornými spoločnosťami a pri ich fúziách, a teda možno očakávať, že ten zákon bude mať aj nejaké pozitívne vplyvy, ak sa obmedzia podvody. Napriek tomu tie pozitívne vplyvy nie sú vyčíslené. Myslím, že pán poslanec Heger sa na to pýtal, že či existuje nejaká kvantifikácia tých vplyvov, a tiež je to dôležitá vec a pani ministerka mu normálne a poctivo odpovedala, že pokiaľ vie, tak sa žiadna kvantifikácia nerobila. Lebo ako urobíte kvantifikáciu vplyvov, že keď sa obmedzia nejaké podvody, tak ako ich vyčíslite, keď neviete ani presný rozsah dnes? A neviem, teda, či s tým ministerstvo financií malo nejaké problémy. Teda je to vládny návrh zákona, išiel pokiaľ viem do parlamentu bez rozporov. Takže ministerstvo financií od ministerstva spravodlivosti, od ministerstva nežiada nejakú podrobnú kvantifikáciu a v analogickej situácii vyčíta skupine poslancov, že žiadnu kvantifikáciu nespravili, alebo teda, že nevyčíslili presne dopady na rozpočet verejnej správy.
Myslím si, že napriek tejto výčitke ministerstva financií je zjavné, že návrh bude mať pozitívne dopady na rozpočty subjektov verejnej správy, a nielen preto si zaslúži našu podporu v prvom aj v prípadných ďalších čítaniach.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Dobre si to povedal, Ondro Dostál. Drobučké pripomienky alebo doplnenia možno z mojej strany. Takto ako ten zákon, takto vyzerajú alternatívy k súčasnému vládnutiu. A ďakujem teda predkladateľovi, že s týmto prišiel. Veľmi dobrá vec. Takýto zákon môže viesť pri dobrej aplikácii k minimalizácii predraženia investícií a nákupov. A ak to myslí niekto vážne s korupciou, tak preto hovorím, že nulové predraženie by znamenalo nulovú korupciu. Jednoducho, keď nebude z čoho, tak bude poriadok.
Pripomienku k tomu, čo si aj ty hovoril, tá analýza dopadov, ja mám takú, že návrh zákona prináša text, že nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy. Ja si myslím, že má, že pozitívny, pretože vidím, veľakrát som sa rozprával s ľuďmi, ktorí majú softvérové firmy, že nemôžu získavať ľudí, pretože dotované firmy im ich sťahujú na projekty, ktoré neprodukujú takmer nič. Čiže má vplyv na, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tým pádom aj na sociálne, pozitívne sociálne vplyvy.
Ďakujem za pozornosť.