19. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som mala v úvode trošku takú odbočku, a síce povedať si niečo vôbec principiálne o dotáciách pre poľnohospodárstvo, resp. pôdohospodárstvo. Myslím si, že takýto nový zákon, ktorý keď rezort predkladá, tak mala by sa vyjasniť celkovo koncepcia slovenského, celkovo koncepcia slovenského poľnohospodárstva a tá zrejme by si tiež vyžadovala nejakú lepšiu debatu, otvorenejšiu debatu a možno aj naviazať na nové témy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré zrejme budú definované začiatkom budúceho roka.
To, že, iste vám je známe, že vo februári t. r. Európska komisia otvorila verejnú konzultáciu, ktorá mala predstaviť prvú fázu modernizácie a zjednodušenia spoločnej poľnohospodárskej politiky, a v týchto dňoch by mali byť už pomaly známe výsledky z verejnej konzultácie a možno v januári predstavené nejaké nové smerovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na základe toho by bolo asi dobré aj, aby reagoval takýto nový zákon, ktorým sa rušia dva existujúce zákony, ktoré, nehovorím, že boli dobré. Iste si vyžadovali nejakú zmenu. Poľnohospodári majú dneska dvojakú úlohu vyrábať potraviny, ale súčasne aj chrániť prírodu a biodiverzitu. Európska únia, krajina je pokrytá asi jednou pätinou územia, ktoré je chránená, a tieto projekty sú zahrnuté v programe, teda územia sú zahrnuté v programe Natura 2000, ktorá je cieľom biodiverzity v Európe ako takej. Tieto lokality sú súčasťou otvorenej krajiny a mnohé sa nachádzajú na poľnohospodárskej pôde a poľnohospodári sú povinní obhospodarovať krajinu tak, aby biodiverzita bola zachovaná.
Je známe, že takmer polovica populácie Európskej únie, ale to sa týka aj Slovenska, žije na vidieku a zamestnáva množstvo, množstvo ľudí. Je však otázne, že či práve forma dotácií, teraz hovorím všeobecne, je tá správna, ktorá podporuje túto formu zamestnávania. Je známe, že my, strana Sloboda a Solidarita je principiálne proti poskytovaniu dotácií, ktoré spôsobujú nerovnosť v podnikaní ako takom, a, samozrejme, týka sa to aj poľnohospodárstva. Je však na druhej strane pravdou, že pokým tieto dotácie v rámci Európskej únie sa poskytujú, bolo by nerozumné, aby sme sa takejto formy vzdávali a našich poľnohospodárov, ktorí aj tak sú, by som povedala, znevýhodňovaní voči Európskej únii, poškodzovali ešte viacej. Preto si myslím, že mal tento zákon predchádzať debate o koncepcii slovenského poľnohospodárstva ako takej, aj o tom, že či tie piliere, ako sú, či sú nastavené, nastavené správne.
V súčasnosti, nechcem sa nejako veľmi venovať cieľom poľnohosp..., slovenskej poľnohospodárskej politike, áno, iste, je to podpora zamestnanosti, by som povedala, diskutabilná, či je to naozaj podpora živočíšnej výroby, či to je len deklarovaná, alebo, alebo len, len naozaj to, by sme o tom, rozprávať, že aká je prax. Taktiež druhá, druhý cieľ je podpora pestovania ovocia a zeleniny. Prvý pilier nevyžaduje spolufinancovanie a v podstate členské, členské štáty sú povinné tieto dotácie poskytovať, avšak je otázny práve ten druhý pilier, ktorý, ktorý je ten, kde sa vyskytujú aj nejaké tie nejasnosti, o ktorých hovoril aj kolega Dostál, ale aj Pčolinský, a kde vlastne práve v tom, dotácia cez druhý pilier, dochádza k rôznym, rôznym nejasnostiam, či aj korupčným a podobne.
Tu by som ale, v tomto rámci druhého piliera by som chcela poukázať aj na to, že sú tu možnosti riešiť aj veci, ktoré sa týkajú kompenzácií alebo návrhu, keď už teda hovoríme o kompenzáciách, ktoré by pomohli riešiť napríklad situáciu s medveďom hnedým. Možno sa to zdá trošku od veci, hovoriť v tejto situácii o tomto probléme, ale je to tak, pretože práve režim hospodárenia na poľnohospodárskych pôdach v blízkosti lesných porastov, ktoré sa nachádzajú v lokalitách, kde sa napríklad vyskytuje tento medveď hnedý, poľnohospodári dostávajú dotácie napríklad na pestovanie plodín, ktoré lákajú medveďa hnedého, síce divé zviera, do územia mimo svojich prirodzených lokalít a do blízkosti ľudí. Čiže napríklad aj keby sme debatovali o koncepcii poľnohospodárstva, by sme prišli aj k tomu, že aj iné problémy by sa dali riešiť, a, samozrejme, keď by poľnohospodár mal obmedzené svoje hospodárenie v priľahlých územiach k lesom, tak by, samozrejme, v rámci týchto platieb mal mať nárok na odškodnenie, aby nebol škodný.
Druhé, ďalšiu vec, čo mám takú výhradu k tomuto zákonu, je, že sa tam píše o tom, že má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vo všeobecnosti, ja si myslím, že nemá, pretože akékoľvek dotácie krivia podnikateľské prostredie, čiže tuto mám vážnu výhradu voči tejto formulácie, formulácii, takže určite na podnikateľské prostredie nemá pozitívny vplyv. Ale zase na druhej strane by som pochválila aj vítam to, že sa, má snahu riešiť situácie, kedy sú duplicitní žiadatelia, čo v aplikačnej praxi, žiaľ, bolo pomerne časté, že boli viacerí žiadatelia na, o dotáciu, o platbu na jednu pôdu.
Preštudovala som si aj medzirezortné pripomienkovacie konanie a musím uviesť, že minimálne, minimálne s dvoma neakceptovanými pripomienkami sa stotožňujem, a prosila by som, aby ste naozaj zvážili ešte v druhom čítaní nejakú tú úpravu, pretože napríklad úpravy k zmene kultúry jednotlivých dielov bez skutočného poznania v teréne sú nie dobrými, nedobrými situáciami pre toho užívateľa pôdu, pôdy.
Taktiež to, že rozhodovanie sa neriadi správnym poriadkom, tak to proste vyvoláva ťažkosti. Ja viem, že nie je to jednoduché v lehotách, ktoré ukladá správny poriadok, rozhodnúť v takýchto komplikovaných veciach, avšak si treba uvedomiť, že tie mesiace, doteraz tá bežná prax, mesiace, možno aj rok, pokým došlo k nejakým rozhodnutiam, sú lehoty, ktoré, ktoré sú absurdné.
A na záver by som ešte len chcela povedať, poukázať na to, že v praxi sa nedostatočne využívajú existujúce digitálne spracovania terénu, to znamená, že previazanosť aktuálnych geoinformačných systémov, ktoré, ktoré jednoducho váš rezort má. Majú ich lesníci, ale poľnohospodári ich nevyužívajú. Letecké snímky aktuálne rezort má k dispozícii, ale kataster ich nevyužíva. Takže tu by som, nehovorím, že v tomto zákone, či by sa našiel priestor na to, aby, aby sa to riešilo, avšak, keďže som hovorila tak vo všeobecnosti o poľnohospodárskej politike, som považovala za dôležité poukázať aj na túto vec, pretože mala by sa viacej využívať najmä pri kontrolách pri tých krížových, pri krížových kontrolách, ktoré, ktoré sú.
No ešte na tých pár sekúnd na záver, čo mám, ďalší nedostatok, ktorý vnímam, je vlastne subjektívnosť takých individuálnych postojov kontrolórov, ktorí keď vykonávajú kontrolu krížových plnení, tak je to nejednotnosť pri realizácii kontroly. Takže tu naozaj by to chcelo aj lepšie metodické usmernenia pre tieto subjekty, aby mali jednotný pohľad aj jednotnú metodiku pri krížových kontrolách
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Mizík. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ja vašu reč zostručním a som rád, že to bude počuť aj na obe uši pani ministerka.
Celý systém dotácií je rozdeľovaný. Míňanie je jeden veľký neférový cirkus. Preboha, kde sú tie miliardy rozhajdákané? Za komunistov, ktorých som nemal rád, sme boli potravinárska veľmoc, sme boli sebestační. Teraz dovážame a jeme humus zo zahraničia. Peniaze - piliere sú nastavené zle. Celý rezort poľnohospodárstva je v žalostnom stave.
Čo sa u nás produkuje, preboha?

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko k rozprave?
Nech sa páči.

Ďakujem, veľmi rada. Som celkom, celkom potešená, že bolo takých zaujímavých pripomienok a postrehov. Veľa postrehov nebolo k samotnému zákonu, lebo zákon rieši procesný a je procesný a kompetenčný predpis.
V prvom rade by som chcela možnože pána kolegu Dostála, možnože aj pani Zemanovú, aj tých, ktorí ste diskutovali o tomto, my neriešime projektové podpory, ale riešime priame platby. To znamená, priame platby sa neadministrujú cez zmluvy. To znamená, nie je potrebné ich zverejňovať v Centrálnom registri zmlúv, ale cez samotné rozhodnutia. Čiže ideme cestou správneho konania a to je taký dosť zásadný rozdiel medzi tým, čo požadujete vy, a tým, čo je možné. Čiže možné je vydávať rozhodnutia. Ak je celý proces správneho konania ukončený, tak to, čo je, tak to zverejníme. A je tomu aj dnes, že pri priamych platbách, ak je právoplatné rozhodnutie, Poľnohospodárska platobná agentúra na svojej stránke zverejňuje.
Ale v procese správneho konania nie je možné vstupovať do tohto konania, pretože účastníkmi konania sú len platobná agentúra, Pôdohospodárska platobná agentúra, a samotný žiadateľ. Predstavte si, možnože tak na ozrejmenie pre vás všetkých, ako žiadosť o priamu platbu prichádza, žiadatelia dávajú žiadosť 15. mája, k 15. máju, poťažmo ešte ďalší mesiac a potom prebiehajú rozličné administratívne kontroly, krížové kontroly a vy by ste chceli nejaké informácie počas tohto konania. Počas tohto konania môže sa zmeniť výmera, môže sa zmeniť sadzba, čiže kým proces tohto správneho konania celej administrácie nie je dokončený, jednoducho nie je možné informovať o tom, že aká je platba, aká je výška platba a aká výmera. Pretože naozaj počas procesu, ktorý končí niekedy koncom roka, možnože až ten ďalší rok, niekedy v marci tieto informácie sa v celom procese menia.
Tento predpis, ktorý je, práve naopak, myslím si, zlepšuje podnikateľské prostredie, pretože tieto procesy, ktoré boli zdĺhavé a kde žiadatelia mohli robiť rozličné obštrukcie, my sme skrátili. My sme toto konanie dali jednoznačne, že žiadateľ môže len do určitého času podať nejaké opravné prostriedky.
To, že ministerstvo pôdohospodárstva len reční, ale nekoná, nemyslím si, že je pravda, pán Dostál, pretože ako iste viete, odbočím od práve tohto zákona, ktorý je tu, práve projektové podpory a práve výzvy, ktoré dávame cez Pôdohospodársku platobnú agentúru, všetky komunikujeme, všetky, musím povedať, ktoré idú doteraz. Snažíme sa vyhnúť subjektívnym hodnoteniam bodovacím, ideme na objektívne hodnotenia, čiže myslím si, že počas tohto obdobia sme mimoriadne stransparentnili všetky procesy, ktoré na platobnej agentúre, v platobnej agentúre sú.
Jednou takou ďalšou zásadnou vecou, ktorý je, Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka nie je štrukturálnym fondom. Priama platba nie je dotácia na poľnohospodárstve, ale je na kompenzácie platieb a na ten základný príjem poľnohospodára v každej členskej krajine, čiže to je dosť veľký rozdiel a to je taký omyl, ktorý, mnohí si myslia, že tie peniaze sú na to, aby produkovali. To je len na podporu ich podnikania.
Ešte ďalšia vec, kde ste požadovali zase, myslím, že pán poslanec Pčolinský, že nikde nie je zodpovednosť platobnej agentúry, tá zodpovednosť vyplýva z nariadení. Je to akreditovaná inštitúcia, ak by nebola akreditovaná, tak jednoducho tá zodpovednosť tam nie je. Je to z nariadení 1305/2013 a z 1306/2013. Nie je dôvod, aby sme to do tohto zákona dávali opätovne, sú tam odkazy pod čiarou. Ak by ste ich čítali, tak sa dozviete, že platobná agentúra je plne zodpovedná, ak niektoré výkony dáva na externé inštitúcie, je zodpovedná aj za výkony externých inštitúcií. Čiže je to tam.
Potom možnože k pani Zemanovej, k takej, by som povedala, celé to vystúpenie, neviem, či bolo k zákonu alebo či k poľnohospodárstvu vôbec. Ja sa len dotknem toho, čo ste hovorili, zmena kultúry v teréne, že by sme mali ísť do terénu. Dnes práve to, čo hovoríte, že ministerstvo pôdohospodárstva nevyužíva, práve ministerstvo využíva digitálne mapy, každá členská krajina je povinná nalietavať, Slovenská republika nalietava celé územie Slovenskej republiky na LPIS a na jeho aktualizáciu každé tri roky. Presnosť nalietavania je niekoľko centimetrov, nakoniec sú aj digitálne snímky, ktoré sa používajú, z kontroly a kvôli tomu nie je potrebné ísť do terénu, lebo z digitálnych snímok a z diaľkového prieskumu zeme presne vieme určiť nielen, aká je tam kultúra, ale aj aká je tam plodina. Nie je dôvod, aby sme vyháňali ľudí s autami z terénu s časom a s peniazmi do terénu, keď dnes tie prostriedky vieme, vieme si pozrieť online.
Čiže ešte raz, to, že nepoužívame digitálne mapovanie terénu, je absolútne nekorektná informácia, práve naopak, Pôdohospodárska platobná agentúra využíva tieto ortofotosnímky, využíva, ak je to potrebné, kontroly na mieste, robia sa GPS merania, dokonca - a mnohí možnože to nebudete vedieť - meria sa tzv. korekčný signál DGPS, čiže Slovenská republika meria s presnosťou pár centimetrov.
Subjektívnosť kontrolórov, samozrejme, dá sa na tom popracovať, pri priamych platbách tá subjektivita je úplne vylúčená, pretože DGPS merania s prístrojmi, ktoré Slovenská republika má a slovenskí kontrolóri, sú vybavené, o tej subjektivite sa vôbec nedá hovoriť, tam sa, tam sa meria s párcentimetrovou presnosťou a v nejakých toleranciách, ktoré sú určené technickými nariadeniami. Čiže z môjho pohľadu len toľko k tejto téme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som poďakovať pani ministerke, že vám to podrobne vysvetlila, prekvapuje ma niektorá nevedomosť, ale beriem to, že ste v poľnohospodárskom odbore nie, ale proste nerozumiem potom, prečo k tomu vystupujete, keď tomu nerozumiete, pretože slovenské poľnohospodárstvo dostalo šok za pána prvého ministra Krška a ťažko sa vysporiadava z týchto vecí. A o priamych platbách sa ani nehovorme, sa nebavme, pretože zoberme si, aké sú priame platby v Nemecku, vo Francúzsku, v Dánsku a inde.
Takže by som vás pekne poprosil, naše poľnohospodárstvo má obrovské problémy, prekvapuje ma pán kolega, že to, čo si pomenoval z hľadiska priamych platieb, pretože tá situácia, keby tie priame platby nemali, nemali, tak prakticky by tí poľnohospodári, by nemali žiadnu šancu. Nehovoriac o tom, že ako bývalý generálny riaditeľ viem, aký nastal pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve. My máme naj-, my máme zo všetkých, z celej V4 najmenej ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve a je tam jediná možnosť, kde ešte môžeme získať proste tých ľudí, ktorí majú ťažké návyky, pokiaľ sa týka zamestnanosti, že sa, tak to jedine poľnohospodárstvo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme pôdohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. a niektoré opatrenia na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov (tlač 658).
Pani ministerka, nech sa páči, ja som mal dlhý úvod, vy budete mať asi kratší, máte slovo.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 658.)

Ďakujem veľmi pekne. Takže som tu opäť s takou, by som povedala, progresívnou novelou zákona č. 504 o nájme, ja to poviem skrátenejšie.
Takže, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne a páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je posilniť stabilitu podnikateľského prostredia, pričom sa však reaguje aj na podnety malých a stredných podnikateľov, ktorí majú záujem podnikať v poľnohospodárstve.
Keďže základnou prekážkou podnikania v poľnohospodárstve pre začínajúcich agropodnikateľov je nedostatok disponibilnej pôdy, predložený návrh vytvára lepšie podmienky pre prenájom poľnohospodárskej pôdy takýmto začínajúcim agropodnikateľom. Návrh zákona jednoznačnejšie definuje pozemok, ktorý sa považuje za pozemok slúžiaci na poľnohospodárske účely, vypúšťa úpravu automatickej obnovy nájomného vzťahu, upravuje procesné ustanovenia týkajúce sa vzniku podnájomných vzťahov, ako aj ustanovenia v súvislosti s uplatňovaním práva prednostného nájmu. Zároveň presnejšie špecifikuje povinnosti nájomcu viesť evidenciu pozemkov, ktoré vlastní, má prenajaté, resp. na ktorých hospodári, ako aj povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom.
Zmyslom toho je, že z týchto údajov bude príslušný orgán, to znamená odbor pozemkový a lesný, vypočítavať a zverejňovať obvyklú výšku nájomného v príslušných katastrálnych územiach, čo považujem za významný nástroj tak ochrany vlastníkov, prenajímateľov, ako aj poľnohospodárov, nájomcov pred špekulatívnymi výkyvmi nájomného, či už smerom dole, alebo hore.
Návrh zákona bol predmetom širokej diskusie v profesných samosprávnych organizáciách, ktoré združujú poľnohospodárov a napriek tomu, že veľa rozporov bolo vysvetlených a odstránených, návrh sa predkladá v znení, ktoré nekorešponduje s predstavami a záujmami samosprávnych organizácií združujúcich a zastupujúcich veľkých poľnohospodárov, ktorí doteraz majú prostredníctvom automatickej obnovy nájomných vzťahov takmer monopolné postavenie v užívaní pôdy, čo bráni cieľom ministerstva zabezpečiť prístup mladých a malých farmárov k pôde.
Ako predkladatelia sa však domnievame, že dostatočným nástrojom stability poľnohospodárskeho prostredia pre tieto podniky bude právo prednostného nájmu, ktoré predloženým návrhom zdokonaľujeme. Som si vedomá toho, že tieto problémy budú predmetom diskusie i na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Sme pripravení ďalej vysvetľovať svoje pozície a som presvedčená, že návrh získa vašu podporu, a to aj s prihliadnutím na to, že ho podporujú všetky organizácie malých, mladých poľnohospodárov. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani ministerka.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Kvorkovi, nech sa páči.