19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja troška zmiernim ten tón. Jedná sa predsa o odborné veci a budem sa aj týchto odborných vecí naozaj držať.
Môj príspevok som si rozdelil na také tri časti, že dôvod, prečo to robíme, odkiaľ zobrať peniaze a niečo poviem aj o kontrole na záver.
Ale začnem tým alebo nadviažem na to, čo povedal pán kolega Podmanický a to, čo hovorila aj pani poslankyňa Jurinová. Tá debata tu bola. Ja som sa tejto debaty, odbornej debaty o uvoľnení dlhovej brzdy zúčastnil. Pozýval na to vlastne ten týždenník, týždenník Trend. Konalo sa to teraz cez leto tu v Bratislave. Osobne som na tejto diskusii, diskusii bol. Boli tam aj kolegovia vaši, aj kolegovia z opozície a ďalší koaliční poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, kde nám jasne povedal pán minister financií, ako by si vedel predstaviť uvoľnenie tejto dlhovej brzdy, ale o tom budem hovoriť, hovoriť neskôr. A som rád, že táto diskusia tu v parlamente aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky je, že sme vytvorili takýto priestor. A kľudne to, čo povedal aj kolega Podmanický, kľudne to presuňme, diskutujme o tom v októbri, novembri, diskutujme o tom na budúci rok, pretože tá diskusia je naozaj, naozaj veľmi dôležitá. Ak by sme to nemysleli vážne, že to chceme prediskutovať, že je to naozaj ústavný zákon, že nemáme na to 90 hlasov, tak rovno predložíme novelu tohto ústavného zákona o dlhovej brzde a o tom budeme rovno diskutovať. Takže myslím, že ten priestor sme práve vytvorili práve návrhom na toto uznesenie, ktoré, pevne verím, prijmeme. A môžeme o tom diskutovať kľudne aj po štvrtom, aj po 4. novembri.
Čo je dôvodom, dôvodom uvoľnenia dlhovej brzdy a trošku budem hájiť aj záujmy ministerstva alebo obhajovať kroky ministerstva dopravy a Národnej diaľničnej spoločnosti, pretože teraz tu nikto z tohto rezortu ani z Národnej diaľničnej spoločnosti nie je. Dôvodom sú naozaj cesty, pretože za tie posledné roky sa intenzita na cestách I., II. triedy, ale aj na diaľniciach a rýchlostných cestách naozaj enormne zvýšila. A je to spôsobené hlavne tým, že keď to porovnávam s minulosťou, ja to hovorím dosť často, keď chodím, chodím medzi ľudí a porovnávam to, tak kedysi v minulosti malo auto možno každá desiata rodina, osobné auto. Teraz každá rodina má možno jedno, dve, tri autá. Niekedy tých áut je viac, ako rodinných príslušníkov. Ja už hovorím, že pomaly aj pes má svoje auto. A pribudla naozaj nákladná doprava. Je to zase štruktúrou toho priemyslu, ktorý tu na Slovensku, na Slovensku je. A je to hlavne na západe, na západe Slovenska, kde pribudli automobilky. Dodávatelia pre automobilový priemysel, ktorí si vyžadujú naozaj dodávky komponentov pre tieto automobilky načas a preto sa aj tie sklady, ktoré mali tie jednotlivé firmy, porušili, pretože načo máte peniaze v zásobách na skladoch, a presunuli všetky tieto sklady na kolesá na naše diaľnice, na rýchlostné cesty a na cesty I. triedy, ktoré sú naozaj najviac, najviac zaťažené. Takže tá intenzita sa naozaj zvýšila a nieže nestíhame stavať nové diaľnice a rýchlostné cesty, ale nestíhame ani opravovať tie súčasné, súčasné cesty.
Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť nemôže začať prípravu tých ciest, na ktoré nemá aj dlhodobý výhľad, dlhodobo výhľad krytia financiami. Tá príprava, hovorilo sa, že je okolo štyroch, piatich rokov, záleží na tom, či ten úsek tej stavby je zložitejší, náročnejší a hlavne teda aj v posudzovaní na vplyvov na životné prostredie a nemôže teda Národná diaľničná spoločnosť, keď nemá dlhodobo naplánované finančné prostriedky, resp. ministerstvo dopravy v štátnom rozpočte nemôže začať ani s touto, ani s touto prípravou.
Hovorili ste, že finančné prostriedky vieme získať tým, že budeme šetrnejšie alebo úspornejšie stavať diaľnice. No ja si pamätám, keď bol jeden minister dopravy aj podpredseda vlády, kde si to zobral ako za svoju agendu, že zníži náklady na výstavbu diaľnic, dokonca veľakrát sa išlo pod štátnu expertízu, veľakrát sa išlo pod súhlasy alebo pod odobrenia dokumentácií nákladov na tieto, na túto výstavbu týchto diaľnic aj pod to, čo už odobril JASPERS. Vy si myslíte, že, hovoríte, že sa tu kradne pri výstavbe, že sú štvornásobne predražené, tak dajte normálne trestné oznámenia či už na políciu, alebo dajte to na prokuratúru a nech to prešetria. Nech to prešetrí OLAF, nech to prešetria ďalšie, ďalšie orgány, ktoré nám tieto finančné prostriedky, ktoré strážia tieto finančné prostriedky aj z Bruselu. Myslíte si, že JASPERS vo Viedni by dovolil financovať niektoré úseky diaľnic alebo rýchlostných ciest, ak by to nebolo v poriadku? JASPERS je na to, aby strážil naozaj peniaze, peniaze európskej, Európskej únie.
To, čo hovorí ministerstvo dopravy a bolo to aj na tej konferencii, kde bol aj minister financií, naozaj tie finančné prostriedky nemáme. Nemáme, nemáme ich v štátnom rozpočte, eurofondy sú vyčerpané, teda toto obdobie, programovacie, je vyčerpané na výstavbu diaľnic, čiže do roku 2020. Čo bude po roku 2020 s eurofondami, zatiaľ asi nikto, nikto nevie, či dostaneme ďalšie peniaze alebo nedostaneme. PPP projekty, aká diskusia a veľká debata bola, že však nerobme to ani cez PPP projekty. No tak asi by sa nezačala ani výstavba obchvatu, obchvatu Bratislavy a pokračovanie rýchlostnej cesty R7 na dunajskú, na Dunajskú Stredu. Čiže tie peniaze odkiaľ vziať?
Je jasné, je tu asi iba tá jedna možnosť teraz urobiť niečo s ústavným zákonom o dlhovej brzde. Bolo tu už dnes spomínané viackrát, ako tento zákon, ústavný, vznikal a hovoril to aj minister Kažimír na tejto konferencii, že to bolo v čase, keď bola kríza a mali sme ich naozaj ako Slovenská republika presvedčiť partnerov aj v Európskej únii, aj bankové inštitúcie, že sme naozaj zodpovedný partner, že sa vieme správať zodpovedne a racionálne. Preto prišli títo odborníci s takýmto návrhom ústavného zákona a oslovili, a oslovili aj opozíciu aj koalíciu. Začalo sa to, keď my sme boli vo vláde v roku 2009, táto debata a ten ústavný zákon sa prijal v roku 2011. Takže prešlo to cez dve, cez dve vlády a som rád, že tento zákon sa vtedy prijal.
Niektoré veci sa ale od toho roku 2011 zmenili a myslím si, že je tu priestor na to, aby sa zmenili aj niektoré veci v tomto ústavnom zákone o dlhovej brzde. Minister financií hovoril o troch takých alternatívach. Ja ich naozaj len v krátkosti, v krátkosti poviem, keďže máme hovoriť a boli sme vyzvaní, aby sme hovorili aj odborne k týmto veciam, hovoril ako prvú alternatívu prechod na čistý, na čistý dlh. O druhej alternatíve hovoril ako zachovanie toho hrubého dlhu, že budeme vykazovať teda hrubý dlh, ale so zrušením toho vyklesávania, čiže klesania sankčných pásiem v tých ďalších rokoch tak, ako je to v ústavnom zákone.
A tretím, treťou alternatívou bola investičná výnimka, ktorá sa vôbec teda nepáči ministrovi ani ďalším odborníkom, ktorí v tejto odbornej diskusii cez leto v Bratislave, v Bratislave vystúpili. Ako tá najschodnejšia alternatíva sa javí prechod na čistý, na čistý dlh. Čiže je to hrubý dlh mínus likvidné finančné aktíva. Len teraz tie zdroje, alebo v tom júli, keď sme mali tú, keď bola tá konferencia, tie zdroje na účtoch Slovenskej republiky boli vo výške takmer 5 miliárd, alebo sa dokážu vygenerovať do výšky 5 mld. eur za rok, záleží na tom, akým spôsobom, samozrejme, aj samosprávy rozpočtujú svoje výdavky a som rád, že takýmto spôsobom minister financií predložil tieto tri alternatívy a povedal aj jasnú vec, tak ako to bolo v roku 2009 a 2011 v parlamente, keď sa schvaľoval tento ústavný zákon o dlhovej brzde, nechal to na poslancov, nechal to na koalíciu a opozíciu, nech sa na zmene tohto ústavného zákona, zákona zhodne. Povedal, on už k tejto téme vystupovať nebude.
Tak som rád, že táto debata a diskusia sa otvorila tu na pôde, práve na pôde Národnej rady, na pôde parlamentu a myslím si, že je treba byť pripravený aj mať mechanizmus na príležitosti, ktoré môže mať Slovenská republika. A hovorilo sa, nemusia to byť teda len cesty, prioritné cesty, výstavba diaľnic a rýchlostných ciest, ale môžu to byť naozaj zaujímavé príležitosti pre Slovenskú republiku, ktoré ju v budúcnosti môžu, môžu posunúť, posunúť ďalej. (Zaznel zvuk časomeru.) Uf, rýchlo, tak ku kontrole potom ešte možno vo faktickej.

Vážený pán poslanec Baška, asi nemôžem očakávať, že vy ako jeden z predkladateľov tohto návrhu uznesenia ho stiahnete dobrovoľne, ale mohli by ste o tom zvažovať. Každopádne chcel by som doplniť ešte jednu informáciu. Na tej konferencii som bol aj ja. A nielen ja, ale aj ďalší členovia aj výboru pre financie a rozpočet, či zo strany opozície alebo koalície. A zabudli ste na jednu vec. Okrem iného tam bola predsa prezentovaná aj analytická správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, o tej ste tu nepovedali ani slova. Zaujímavé, vyberiete si len to, čo uznáte za vhodné, hej? Samozrejme, chápem, budete obhajovať tento prezentovaný návrh uznesenia, má to zmysel, budete vyzývať opozíciu, aby sa zapojila do rokovaní, ale naozaj na tej konferencii neboli len prezentované návrhy, ktoré prezentoval minister financií pán Peter Kažimír, a naozaj bol veľmi konzistentný a treba uznať aj tie tri alternatívy, ktoré prezentoval a ktoré ste odprezentovali aj vy, sú tiež zreteľa hodné, ale nie za týchto okolností a za týchto podmienok. Vďaka.

Pán poslanec Baška, hovoríte, že tu ide o odborné veci. Nie. Tu nejde o žiadne odborné veci. Tu ide o ďalšie zadlžovanie Slovenska. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Baška, spomínali ste, že je chvályhodné a dobré, že spravíme D4, R7, resp. ste spomínali tieto úseky ciest. Bavíme sa tu aj v takej, že odbornej diskusii, tak len jedno číslo.
Archeologický výskum na úsekoch cesty D4, R7 bol robený, navýšený cez dodatky zhruba o 2 mil. eur. Keby bola robená korektná súťaž na dodávateľa archeologického výskumu, NDS-ka by na týchto úsekoch ciest D4, R7 mohla ušetriť viac ako 2 mil. eur a z týchto ušetrených peňazí by sa mohol korektne cez normálnu súťaž realizovať archeologický prieskum na všetkých diaľniciach na Slovensku. Takže toto je konkrétne číslo plytvania na týchto, týchto archeologických prieskumoch. A je verejné tajomstvo, že aj na úseku Považský Chlmec, tam je priehrada, sú tam tunely a tiež sa to šplhá pomaly k miliónu eur. Čiže naozaj nabaľujete sa aj na týchto archeologických prieskumoch. Nie vy osobne, ale teda spriaznené firmy. A toto si občania Slovenskej republiky musia uvedomiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, a o päť nedá mi to nepovedať, lebo to je to dôležité. Pán župan Baška, vy ste sám povedali, že vtedy prišli títo odborníci. Tak ste povedali: "Prišli títo odborníci." Ale dnes tu prichádzajú župani. Tak kde sú tí odborníci, ktorí prišli vtedy? To sú tí kompetentní ľudia, ktorí by mali prísť a povedať, že treba sa baviť o zákone o rozpočtovej zodpovednosti, tak sa ten zákon volá. My sa tu bavíme o uvoľnení dlhovej brzdy. Veď už samotný motív, ako ste to, resp. samotné vyjadrenie hovorí o motíve, že chcete viac peňazí a vy ste povedali, že pán minister teda povedal, že to necháva na poslancoch. Ale povedzme si na rovinu, veď to je také alibistické. Veď on bol pri vzniku. Dnes je ministrom financií. Je vo funkcii, ktorý najlepšie do toho vidí. Je ten najkompetentnejší, aby to mohol iniciovať. Má prístup do parlamentu. To nie je, že on je teraz niekde na vedľajšej koľaji a nemôže tu s nami rokovať. On by mal byť ten prvý, ktorý by mohol povedať, bol som pri vzniku a toto a toto si myslím, takto a takto by to malo ísť ďalej. Ale on tu dnes nie je, čo je tiež jasný signál, čo si o tom myslí a prečo on za to nebojuje, prečo to necháva, ako ste povedali, na poslancov. Lebo on ako minister je aj ten, ktorý do toho finančného výboru chodí, takže on má tie všetky otvorené cesty na to, aby to mohol práve niesť a o to viac, že bol pri vzniku. Takže keď hovoríte títo odborníci, tak títo odborníci dnes neiniciujú zmenu zákona, ale župani prichádzajú a hovoria o uvoľnení dlhovej brzdy, uvoľnení. To znamená, že viac peňazí. Chceme niečo odbrzdiť, aby ste mohli mať viac peňazí. A toto je to, čo z toho jednoznačne je počuť, vidieť a to ukazuje váš motív. Ale práve skúsenosť ukazuje, že to, nemáte na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Baška, ja som veľmi rád, že si pripomenul kolegom, že odborná konferencia v lete prebehla. Kto chcel, sa na nej mohol zúčastniť, kto nechcel, sa nezúčastnil. To len pre tých, čo kritizujú, že debaty neprebiehajú. A povedzme si pravdu. Kedy, kedy sa stala najväčšia chyba? V roku 1998 až 2006 sa prestali stavať diaľnice, čiže tam, tam sa stala najväčšia chyba a začala výstavba až v 2006. Potom prišla aj vláda, ktorá rok a pol vláda, aj tá mohla niečo urobiť, to len pre kolegyňu, kandidátku na županku, že aj vtedy sa mohlo niečo urobiť kvôli diaľniciam a ja si myslím, že keď chceme podporovať turistický ruch na Slovensku, prosím vás, na to potrebujeme infraštruktúru. Veď zo západného Slovenska keď chceme ísť na víkend do Tatier, tak cesta trvá 4-5 hodín. A keď idem do Chorvátska na Istriu, tak tú cestu bez problémov zvládnem za 6 hodín. Tak ako chceme podporovať turistický ruch? A nečudujte sa županom aj zo Žilinského kraja aj z Trenčianskeho kraja, že bojujú o to, aby tieto komunikácie boli. No kvôli tomu, aby aj turistický ruch mohol fungovať, ale aj preto, aby ľudia mohli tieto komunikácie bezpečne využívať. Veď koľko tragédie sa stalo, lež prídeme zo západného Slovenska, prídeme po Ivachnovú, po Ružomberok, tragédia za tragédiou, čo ľudia prichádzajú o svoje životy. Veď už musíme aj na nich myslieť a na bezpečnosť. A preto tie komunikácie je potrebné, aby sme ich vybudovali. To, že treba komunikovať a rokovať o otvorení dlhovej brzdy, no veď tu je potrebné, aby sme sa všetci dohodli, akým spôsobom, na čo bude táto dlhová brzda uvoľnená. A tu si myslím, že máme ešte stále čas, aby sme o tom mohli slušne rokovať.

Ďakujem. Všimol som si, pán poslanec Baška, že vám nevyšiel čas, že ste mali ešte záujem doplniť informácie, ktoré ste pre nás mali pripravené. Takisto som si všimol v tejto rozprave, že mnohí kolegovia obzvlášť pri takejto téme by radi použili infografiku, mapy, kade by vlastne tie rýchlostné cesty mali viesť, kde by sa mali dostavať. Takže aj týmto by som vás a vašich kolegov, ktorí ste zahlasovali za nezmyselnú zmenu rokovacieho poriadku, rád poprosil, aby ste zvážili jej okamžitú novelu, aby sme práve pri takýchto dôležitých veciach mohli slušne a slobodne diskutovať v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ja som si neuvedomil, že mám len desať minút a preto chcem dopovedať aspoň v týchto dvoch minútach to, čo hovoril aj pán poslanec Štarchoň. Práve to som chcel ešte povedať, že vystúpil tam aj Ivan Šramko, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý tiež povedal, áno, súhlasím s tým, povedal, že nesúhlasí teraz s nejakou touto novelou tejto ústavy alebo s uvoľnením tejto dlhovej brzdy. Hovoril aj o tom, že v tých rokoch 2020-2025, že pri vyrovnanom rozpočte by bol priestor na investíciu vo výške asi 16 mld. eur. Ale ja mám takú otázku, že kto si tiež stavia, stavia dom z výplaty? Pokiaľ jak nemá svoje zdroje nejaké našetrené, nezoberie si hypotéku, nepoužije cudzie zdroje, tak ten dom z vlastnej výplaty asi nepostaví, nepostaví nikdy.
Čo sa týka tej kontroly, tak bola tam aj komunikácia, že vytvoriť nejaký nový výbor Národnej rady pre rozpočtovú zodpovednosť a kľudne mohlo by byť to pomerné zastúpenie aj trojpätinové, trojpätinovou väčšinou, aby sa schvaľovali vlastne tieto veci, tieto výnimky a samozrejme hovoril aj to, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by mohla napríklad predkladať stanoviská k návrhu rozpočtu Slovenskej republiky práve tu do Národnej rady Slovenskej republiky. Čiže toto som chcel ešte povedať, čo sa týka, čo sa týka tej kontroly.
Ďakujem.

Prajem, želám všetkým dobrý deň. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi najskôr sa prihovoriť, prvé slovo venovať predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.
Pán Fico, neoslovujem vás vážený, pretože nie ste ani trochu hoden úcty, pretože takmer každé slovo vychádzajúce z vašich úst je klamstvom a lžou.
Teraz, páni navrhovatelia, v predkladacej správe píšete, že citujem, vyberám niektoré citácie: "Ekonomika Slovenskej republiky zaznáva, zaznamenáva, pardon, v ostatných rokoch významný hospodársky rast." Ďalej: "Ak sa nemá spomaliť alebo zastaviť výstavba nových diaľnic a rýchlostných ciest zásadným spôsobom vrátane prípravy, je nevyhnutné začať uvažovať aj nad inými formami financovania ich výstavby." A ďalej: "Napriek podstatnému zrýchleniu tempa výstavby v posledných rokoch, kedy sme zaznamenali historické rekordy v počte rozostavaných kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest" a tak ďalej a tak ďalej, že stále existujú úseky a tak ďalej.
Preto, tak teda, keď je tá situácia takáto, keď je tá ekonomika taká úžasná, keď sa mnohokrát vyjadril pán, teda, Robert Fico sa vyjadril, že dokonca, že Slovensko je ekonomický tiger a takéto šialené nezmysly, tak prečo potrebujete ešte viac zadlžovať Slovenskú republiku? Ešte viac, než je zadlžená, keď sme ten ekonomický tiger a keď sme na tom tak strašne dobre aj finančne, aj životnou úrovňou, ako klamete, ako hovoríte. Aký je váš úmysel, pýtam sa, páni predkladatelia, vrátane samozrejme vlády a pána Fica, je to predvolebná kampaň? Alebo je to, alebo sa vám a vašim pánom a vašim majiteľom, ktorí vás ovládajú a ktorým ste zaviazaní, vám sa, máli sa vám to množstvo peňazí, ktoré máte? Vyzerá to tak, akoby ste ešte pred pádom vašej vlády potrebovali nakradnúť, čo sa ešte dá a čo tu ešte zostalo.
Áno, diaľnice a cesty sú veľmi potrebné a najmä v tých úsekoch, ktoré spomínate, ale je to len zavádzanie, ktoré uvádzate. Čo ste robili za tých posledných 11 rokov, pýtam sa vás, čo ste robili? V poslednom volebnom období ste mali strana SMER parlamentnú väčšinu. Veď vy ste mohli urobiť na Slovensku zázraky. A odrazu napriek tomu, že sme tak úžasne ekonomicky vyspelí, odrazu nemáme peniaze. Tie diaľnice už mali byť dávno, tak nerozprávajte teraz o nejakej odbornosti, to je všetko zavádzanie. Kde ste prešustrovali tie peniaze, ktoré dnes chýbajú?
Pán Fico, apelujem na váš rozum, aj páni, pretože pán Fico sa zdá, že vaše srdce je opité mocou a opité peniazmi. Preto sa obraciam na vás, ale aj hlavne teda na poslancov tohoto parlamentu, parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci koalície, skúste, prosím, rozmýšľať a nezapredávajte Slovensko, nestaňte sa hrobármi Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Príjemný, dobrý deň prajem, dámy, páni a kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim byť pomerne stručný, keď už sa tu toľkokrát hovorilo o župnej kampani, rád by som zdôraznil, že aj kraj, z ktorého pochádzam ja, potrebuje dokončiť diaľnice, obchvaty a potrebuje kvalitné cesty. Spomeniem len niektoré z nich. Kameňom úrazu Banskobystrického kraja je nedostavaná R2, obzvlášť občania Zvolena a Sliača by vám tu v tomto pléne určite na túto tému vedeli dlho rozprávať o tom, akým spôsobom sa jednak plánovala a plánuje táto cesta a akým spôsobom sa neustále odkladala výstavba tejto cesty. Nehovoriac už napríklad o jej dokončení smerom na Lučenec a neskôr na Rimavskú Sobotu, čo sú tiež kritické oblasti pre budúci rozvoj nášho kraja a kritické oblasti pre budúci rozvoj okresov, ktoré som tu na tomto mieste včera spomínal, ako jedny z najzanedbanejších s vysokou mierou nezamestnanosti a s minimálnym prílevom investícií.
Pochopiteľne nesúvisí to len s týmto, s týmito okresmi, ale súvisí to aj s dostavbou napríklad tunela Soroška, o ktorom sa tiež počas leta viedli siahodlhé diskusie a potom samozrejme smerom na Košice ďalej. Toto je práve spôsob, ako dosiahnuť rozvoj najchudobnejších regiónov nášho kraja. Ale, a to ale je veľmi dôležité, mnohí občania aj v týchto najchudobnejších okresoch nášho kraja mi potvrdili, že v žiadnom prípade nedopustia, aby toto bolo robené na úkor budúcich generácií a teda na úkor ďalšieho zadlžovania našej krajiny a teda ma prosili, aby sme hľadali iné spôsoby, ako je uvoľňovanie dlhovej brzdy, ale k tomu sa ešte dostanem.
Spomeniem ešte jednu cestu. Známu R1, ktorá konečne po rokoch dotiahla kvalitné komfortné pripojenie Banskej Bystrice smerom na Bratislavu. Hovorí sa o tom od roku 2010, kedy bol ministrom dopravy Ján Figeľ, že by táto cesta mala byť prioritne rozšírená alebo teda predĺžená smerom na Ružomberok a tým by sa dosiahlo najrýchlejšie a najekonomickejšie prepojenie Bratislavy a Košíc. Bohužiaľ, ani táto téma dnes už nie je témou dňa, pretože opäť raz prevládli lobistické skupiny, ktoré presadzujú iné priority v rámci výstavby diaľničnej siete a siete rýchlostných ciest v našej krajine. S tým sú samozrejme spojené aj ďalšie aktivity, ktoré by mali byť priamo naviazané na takéto rozšírenie, alebo keď chceme predĺženie rýchlostnej cesty R1, a to je napríklad rozšírenie cesty smerom na Brezno. Tam obzvlášť priatelia z Podbrezovej a obzvlášť napríklad manažment známych Podbrezovských železiarní by vedel rozprávať, aké nevyhnutné je, aby sa takáto, takáto cesta v krátkom čase postavila.
Keď chodím do okresov, ako sú napríklad Veľký Krtíš alebo Lučenec, tak rezonuje iná téma, a to je téma R7, ktorá tu už tiež dnes bola spomínaná. Práve tieto okresy by mimoriadne ocenili, ak by sa práve cez R7 veľmi rýchlo a kvalitne dokázali dostať do Bratislavy, čím by sa zase odbremenila aj už spomínaná R2 a R1. Tak isto táto téma - takmer mŕtva. Vôbec nikto o tom nehovorí s výnimkou občanov, ktorí sa cítia byť ukrivdení, pretože platia rovnaké dane, ako občania v Bratislave, v Trenčíne alebo v Žiline, v najbohatších oblastiach Slovenska. Napriek tomu nemajú dostupnú kvalitnú infraštruktúru, ktorou by sa bezpečne dostali z miesta na miesto. Nehovoriac už o takých témach, ako je napríklad obchvat mesta Krupina alebo dokončenie obchvatu mesta Brezno. Aj to sú témy, ktoré prioritne trápia občanov, ale žiadny z nich mi nepovedal, aby sme to riešili zadlžením ich detí, vnukov a ďalších generácií.
Omnoho častejšie ale počúvam slová o tom, ako sa šafári na našich rýchlostných cestách a diaľniciach pri ich výstavbe, akým spôsobom sa vyriešili kauzy, ako už známa kauza Váhostav, nehovoriac o mýtnom tendri, alebo prečo je napríklad cena za 1 km výstavby takejto rýchlostnej cesty práve napríklad v našom kraji výrazne vyššia, ako napríklad v Chorvátsku, v Rakúsku alebo v Nemecku. Toto sú prirodzené otázky, ktoré si občania kladú a na ktoré, bohužiaľ, odpovede nedostávame. Dostávame radšej odpovede, ako celý problém vyriešiť tým, že uvoľníme dlhovú brzdu, na ktorú sa historicky našiel konsenzus v Národnej rade Slovenskej republiky.
Oceňujem ochotu poslancov Podmanického, Bašku a tak isto iniciatívu pána poslanca Štarchoňa, aby sme stiahli z rokovania tento návrh zákona a aby sme sa opäť zišli pri odbornej a politicky konsenzuálnej diskusii, ako celý problém riešiť. Ja som si istý, že práve toto je omnoho jednoduchšia cesta, ako položiť na stôl návrh zákona, o ktorom potom vznikajú práve takéto diskusie, aké tu zažívame dnes od deviatej hodiny. Najdôležitejšou časťou takejto diskusie by samozrejme mala byť jedna dôležitá otázka, a to, ako využívame prostriedky, ktoré už dnes máme k dispozícii.
Dámy a páni, nalejme si čistého vína, hoci je teda ešte pomerne včasná hodina a povedzme si otvorene, my dnes nedokážeme využiť ani len tie prostriedky, ktoré máme k dispozícii na výstavbu ciest, rýchlostných, resp. diaľnic. Prečo potom za každú cenu otvárať dlhovú brzdu? Toto by mala byť otázka, ktorá by odznela na takom odbornom seminári, ktorý by pokračoval v rámci toho, čo už tu bolo naznačené, že dávnejšie v Národnej rade začalo. Budem vám povďačný a rád sa takejto diskusie zúčastním. Môj hlas ale pre odblokovanie dlhovej brzdy určite nedostanete.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)