19. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem, veľmi rada. Som celkom, celkom potešená, že bolo takých zaujímavých pripomienok a postrehov. Veľa postrehov nebolo k samotnému zákonu, lebo zákon rieši procesný a je procesný a kompetenčný predpis.
V prvom rade by som chcela možnože pána kolegu Dostála, možnože aj pani Zemanovú, aj tých, ktorí ste diskutovali o tomto, my neriešime projektové podpory, ale riešime priame platby. To znamená, priame platby sa neadministrujú cez zmluvy. To znamená, nie je potrebné ich zverejňovať v Centrálnom registri zmlúv, ale cez samotné rozhodnutia. Čiže ideme cestou správneho konania a to je taký dosť zásadný rozdiel medzi tým, čo požadujete vy, a tým, čo je možné. Čiže možné je vydávať rozhodnutia. Ak je celý proces správneho konania ukončený, tak to, čo je, tak to zverejníme. A je tomu aj dnes, že pri priamych platbách, ak je právoplatné rozhodnutie, Poľnohospodárska platobná agentúra na svojej stránke zverejňuje.
Ale v procese správneho konania nie je možné vstupovať do tohto konania, pretože účastníkmi konania sú len platobná agentúra, Pôdohospodárska platobná agentúra, a samotný žiadateľ. Predstavte si, možnože tak na ozrejmenie pre vás všetkých, ako žiadosť o priamu platbu prichádza, žiadatelia dávajú žiadosť 15. mája, k 15. máju, poťažmo ešte ďalší mesiac a potom prebiehajú rozličné administratívne kontroly, krížové kontroly a vy by ste chceli nejaké informácie počas tohto konania. Počas tohto konania môže sa zmeniť výmera, môže sa zmeniť sadzba, čiže kým proces tohto správneho konania celej administrácie nie je dokončený, jednoducho nie je možné informovať o tom, že aká je platba, aká je výška platba a aká výmera. Pretože naozaj počas procesu, ktorý končí niekedy koncom roka, možnože až ten ďalší rok, niekedy v marci tieto informácie sa v celom procese menia.
Tento predpis, ktorý je, práve naopak, myslím si, zlepšuje podnikateľské prostredie, pretože tieto procesy, ktoré boli zdĺhavé a kde žiadatelia mohli robiť rozličné obštrukcie, my sme skrátili. My sme toto konanie dali jednoznačne, že žiadateľ môže len do určitého času podať nejaké opravné prostriedky.
To, že ministerstvo pôdohospodárstva len reční, ale nekoná, nemyslím si, že je pravda, pán Dostál, pretože ako iste viete, odbočím od práve tohto zákona, ktorý je tu, práve projektové podpory a práve výzvy, ktoré dávame cez Pôdohospodársku platobnú agentúru, všetky komunikujeme, všetky, musím povedať, ktoré idú doteraz. Snažíme sa vyhnúť subjektívnym hodnoteniam bodovacím, ideme na objektívne hodnotenia, čiže myslím si, že počas tohto obdobia sme mimoriadne stransparentnili všetky procesy, ktoré na platobnej agentúre, v platobnej agentúre sú.
Jednou takou ďalšou zásadnou vecou, ktorý je, Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka nie je štrukturálnym fondom. Priama platba nie je dotácia na poľnohospodárstve, ale je na kompenzácie platieb a na ten základný príjem poľnohospodára v každej členskej krajine, čiže to je dosť veľký rozdiel a to je taký omyl, ktorý, mnohí si myslia, že tie peniaze sú na to, aby produkovali. To je len na podporu ich podnikania.
Ešte ďalšia vec, kde ste požadovali zase, myslím, že pán poslanec Pčolinský, že nikde nie je zodpovednosť platobnej agentúry, tá zodpovednosť vyplýva z nariadení. Je to akreditovaná inštitúcia, ak by nebola akreditovaná, tak jednoducho tá zodpovednosť tam nie je. Je to z nariadení 1305/2013 a z 1306/2013. Nie je dôvod, aby sme to do tohto zákona dávali opätovne, sú tam odkazy pod čiarou. Ak by ste ich čítali, tak sa dozviete, že platobná agentúra je plne zodpovedná, ak niektoré výkony dáva na externé inštitúcie, je zodpovedná aj za výkony externých inštitúcií. Čiže je to tam.
Potom možnože k pani Zemanovej, k takej, by som povedala, celé to vystúpenie, neviem, či bolo k zákonu alebo či k poľnohospodárstvu vôbec. Ja sa len dotknem toho, čo ste hovorili, zmena kultúry v teréne, že by sme mali ísť do terénu. Dnes práve to, čo hovoríte, že ministerstvo pôdohospodárstva nevyužíva, práve ministerstvo využíva digitálne mapy, každá členská krajina je povinná nalietavať, Slovenská republika nalietava celé územie Slovenskej republiky na LPIS a na jeho aktualizáciu každé tri roky. Presnosť nalietavania je niekoľko centimetrov, nakoniec sú aj digitálne snímky, ktoré sa používajú, z kontroly a kvôli tomu nie je potrebné ísť do terénu, lebo z digitálnych snímok a z diaľkového prieskumu zeme presne vieme určiť nielen, aká je tam kultúra, ale aj aká je tam plodina. Nie je dôvod, aby sme vyháňali ľudí s autami z terénu s časom a s peniazmi do terénu, keď dnes tie prostriedky vieme, vieme si pozrieť online.
Čiže ešte raz, to, že nepoužívame digitálne mapovanie terénu, je absolútne nekorektná informácia, práve naopak, Pôdohospodárska platobná agentúra využíva tieto ortofotosnímky, využíva, ak je to potrebné, kontroly na mieste, robia sa GPS merania, dokonca - a mnohí možnože to nebudete vedieť - meria sa tzv. korekčný signál DGPS, čiže Slovenská republika meria s presnosťou pár centimetrov.
Subjektívnosť kontrolórov, samozrejme, dá sa na tom popracovať, pri priamych platbách tá subjektivita je úplne vylúčená, pretože DGPS merania s prístrojmi, ktoré Slovenská republika má a slovenskí kontrolóri, sú vybavené, o tej subjektivite sa vôbec nedá hovoriť, tam sa, tam sa meria s párcentimetrovou presnosťou a v nejakých toleranciách, ktoré sú určené technickými nariadeniami. Čiže z môjho pohľadu len toľko k tejto téme.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
15:45
Vystúpenie v rozprave 15:45
Ondrej DostálV rezorte poľnohospodárstva alebo pôdohospodárstva nie je dostatočná vôľa zverejňovať viac informácií o priamych platbách. Aspoň ten dojem sme mohli získať po rozporovom konaní k hromadnej pripomienke verejnosti proti...
V rezorte poľnohospodárstva alebo pôdohospodárstva nie je dostatočná vôľa zverejňovať viac informácií o priamych platbách. Aspoň ten dojem sme mohli získať po rozporovom konaní k hromadnej pripomienke verejnosti proti utajovaniu agrodotácií, ktorú som spolu s ďalšími ľuďmi inicioval k vládnemu návrhu, alebo teda vtedy ešte k ministerskému návrhu, ktorý máme aktuálne na programe v prvom čítaní.
Nadväzne sa v rámci alebo po skončení možnosti pripomienkovania, bolo to vo februári, alebo teda vo februári sa stalo niečo, čo, čo dalo tomu nejaký silnejší aktualizačný moment. Ide o korupčný prípad zamestnanca Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorého polícia prichytila priamo pri preberaní úplatku v súvislosti s preplácaním priamych platieb, a zástupcovia rezortu pôdohospodárstva sa vtedy vyjadrili, že stransparentňujú procesy prideľovania agrodotácií. My sme prišli s hromadnou pripomienkou, v ktorej sme žiadali rozšíriť množstvo informácií zverejňovaných o agrodotáciách, avšak z rozporového konania vyplynulo, že ministerstvo tento náš návrh odmieta, a pritom je to návrh, ktorý smeroval k tomu, aby na internete, teda spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, boli zverejňované všetky informácie z informačného systému týkajúceho sa rozdeľovania a čerpania dotácií na podporu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorých zverejneniu nebránia iné právne predpisy. Pretože, samozrejme, že sú aj informácie, ktoré nemožno sprístupniť alebo zverejniť, ale informácie, ktoré sprístupniť možno, a ministerstvo alebo jemu podriadené inštitúcie a organizácie tými informáciami disponujú a týkajú sa čerpania a prideľovania agrodotácií, tak takéto informácie by podľa nášho názoru mali byť zverejňované. Na požiadavku verejnosti, zozbierali sme vyše 500 podpisov, aby informačný systém, ktorý agentúra aj z našich daní obstarala a prevádzkuje, mal svoju verejne prístupnú časť, v ktorej by boli k dispozícii všetky informácie o procese prideľovania agrodotácií, ktorých zverejňovaniu nebránia nejaké zákony.
Zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva v rámci rozporového konania reagovali negatívne. Argumentovali tým, že je to z technického hľadiska nemožné a že zabezpečenie takýchto funkcionalít by znamenalo výrazný zásah do rozhraní informačných systémov. Vážny problém. Ministerstvo zároveň tvrdilo, že problematika zverejňovania prijímateľov je upravená v čl. 111 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý rozsah zverejňovaných údajov upravuje podľa názoru zástupcov ministerstva taxatívne. My sme tvrdili, že Európska únia od nás žiada nejaký minimálny rozsah informácií, ktoré sa majú zverejňovať, zástupcovia ministerstva, s ktorými sme hovorili, tvrdili, že nemôže ministerstvo zverejňovať alebo agentúra zverejňovať nič viac ako to, čo je, to, čo je v nariadení. Takže rozpor pretrval. Išiel, išiel návrh zákona do, do vlády s neodstráneným rozporom.
A podľa môjho názoru ten prípad odhalenia korupčného správania zamestnanca pôdohospodárskej agentúry z februára len potvrdzuje, že je dôvod, prečo by aj informácie o prideľovaní priamych platieb mali byť na internete zverejnené oveľa podrobnejšie, než je to dnes. Medzi zverejňovanými informáciami by nemali chýbať ani také, ktoré by umožnili verejnú kontrolu toho, ako rýchlo či pomaly sa o jednotlivých platbách koná, aký je priemer dĺžky konania, kde rozhadzovanie trvá pridlho či ide podozrivo rýchlo, keďže neštandardná rýchlosť konania môže byť jedným z indikátorov možného korupčného správania zamestnancov agentúry. A tak ako aj v iných prípadoch, ako v prípade eurofondov, ako v prípade, v prípade akýchkoľvek dotácií transparentnosť môže byť nástrojom verejnej kontroly. Však možno by sme tu žiadnu koaličnú krízu dnes nemali, nebyť zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nebyť toho, že možno žiadať informácie o čerpaní európskych fondov, nebyť povinného zverejňovania, povinného zverejňovania zmlúv.
A chcel by som preto v rámci prvého čítania vyzvať pani ministerku, aby sa v tomto prípade ešte zamyslela, a aby sa o boji proti korupcii v jej rezorte iba nerečnilo, ako to má vo zvyku napríklad pán premiér Fico, ale aby sa skutočne konalo. Tento návrh nepochybne prejde do druhého čítania a myslím si, že potom bude priestor, či už vo výboroch, alebo v pléne, aby sa tá úprimnosť deklarovaného boja proti korupcii dala aj preukázať, napr. prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, ktoré rozšíria množstvo informácií zverejňovaných o prideľovaní a čerpaní agrodotácií.
A záverom by som aj tak politicky chcel apelovať na pani ministerku a jej rezort, keďže patrí do portfólia Slovenskej národnej strany, aby ste neboli menej otvorení ako strana SMER, s ktorou momentálne ste v konflikte. Možno už nie ste, však uvidíme zajtra. Poviem jeden prípad konkrétny a veľmi podobný.
V októbri 2016 sme v podobnom zložení prišli s podobnou hromadnou pripomienkou, ktorá sa volala Hromadná pripomienka za transparentnejšie eurofondy, a týkala sa, týkala sa zákona, návrhu zákona, ktorý predkladal pán podpredseda vlády pre investície a eurofondy Pellegrini. A tiež sme tam žiadali, aby informačné systémy mali verejne dostupnú časť a aby tá verejne dostupná časť bola s výnimkou tých informácií, ktoré iné zákony zakazujú zverejňovať, prístupná verejnosti spôsobom umožňujúcim hromadný prístup. Čiže aby všetky informácie, ktorých zverejneniu nebránia iné zákony, boli zverejnené na internete. Takisto nám nevyhoveli automaticky. Uskutočnilo sa rokovanie, rozporové konanie na úrade pána podpredsedu vlády a my sme tam s tou hromadnou pripomienkou, na rozdiel od vášho rezortu, uspeli.
Nechcem teraz chváliť SMER, ale teda úrad podpredsedu vlády Pellegriniho prejavil oveľa väčšie pochopenie pre potrebu väčšej transparentnosti pri kontrole čerpania verejných prostriedkov. Bolo to iba čiastočné. Bola tam odložená účinnosť, bolo tam schválené znenie, nie také, aké sme my navrhovali, ale že iba v rozsahu dostupnej funkcionality. Uvidíme, ako to bude fungovať. Ale nepochybne tam bola prejavená silná vôľa zverejňovať viacej informácií. Ten zákon, ktorý sme pripomienkovali, rieši alebo spomína tri informačné systémy. Ten základný informačný monitorovací systém ITMS, tam to bolo, tam to bolo akceptované. A potom ďalšie dva, informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Operačného programu INTERACT, tam sme akceptovali, že je to medzinárodné, a teda týka sa to aj iných krajín, tak, tak tam sme od tej požiadavky ustúpili. A potom informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ktorý opäť spadá do vášho rezortu, pani ministerka, a tam, tam to bolo odmietnuté zástupcami, zástupcami vášho rezortu, a teda na rozdiel toho INTERACT-u to nebolo vysvetlené, že to nejde preto a preto alebo je to komplikované, iba nám bolo povedané, že sa to nedá. Tak ale keďže to hlavné, čo sme riešili, ten systém ITMS, tam bol zahrnutý, tak sme to považovali za úspech, v tej podobe to prešlo vládou, prišlo to do parlamentu a tam som dal pozmeňujúci návrh, ktorý vychádza z našej hromadnej pripomienky, a žiadal som tam aj ten váš informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka zahrnúť a na moje prekvapenie pán podpredseda vlády Pellegrini povedal, že teda zváži to, a potom pred hlasovaním povedal, že s tým návrhom súhlasí, a bol to jeden z mála opozičných pozmeňujúcich návrhov, ktorý v tejto sále prešiel. Tak predpokladám, že to konzultoval aj teda buď s vami, alebo s vaším rezortom.
Ale tento zákon, o ktorom rokujeme teraz, je plne vo vašich rukách, nemusíte sa riadiť so žiadnym predstaviteľom SMER-u, môžete vy súhlasiť s tým, aby zákon, ktorý parlament schválil, lebo máte na to väčšinu, priniesol väčšiu transparentnosť do čerpania verejných prostriedkov, v tomto prípade dotácií v poľnohospodárstve. A chcem na vás apelovať aj v kontexte s tým, že teraz nie ste iba ministerka pôdohospodárstva, ale dočasne aj ministerka školstva a ste jednoducho aj preto, že práve v rezorte školstva bola odhalená obrovská korupčná kauza v súvislosti s eurofondami na výskum, a aj v súvislosti s koaličnou krízou, tak by ste mohli ukázať, že SNS nechce byť menej transparentná ako SMER.
Takže dúfam, že buď priamo ministerstvo, alebo koaliční poslanci prídu s pozmeňujúcimi návrh, ktoré prinesú väčšiu transparentnosť, alebo ak nie, tak ja určite sa o niečo také pokúsim a budem sa uchádzať aj o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť vo svojom vystúpení k jednému aspektu tohto návrhu zákona, a síce k zverejňovaniu informácií o priamych platbách.
V rezorte poľnohospodárstva alebo pôdohospodárstva nie je dostatočná vôľa zverejňovať viac informácií o priamych platbách. Aspoň ten dojem sme mohli získať po rozporovom konaní k hromadnej pripomienke verejnosti proti utajovaniu agrodotácií, ktorú som spolu s ďalšími ľuďmi inicioval k vládnemu návrhu, alebo teda vtedy ešte k ministerskému návrhu, ktorý máme aktuálne na programe v prvom čítaní.
Nadväzne sa v rámci alebo po skončení možnosti pripomienkovania, bolo to vo februári, alebo teda vo februári sa stalo niečo, čo, čo dalo tomu nejaký silnejší aktualizačný moment. Ide o korupčný prípad zamestnanca Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorého polícia prichytila priamo pri preberaní úplatku v súvislosti s preplácaním priamych platieb, a zástupcovia rezortu pôdohospodárstva sa vtedy vyjadrili, že stransparentňujú procesy prideľovania agrodotácií. My sme prišli s hromadnou pripomienkou, v ktorej sme žiadali rozšíriť množstvo informácií zverejňovaných o agrodotáciách, avšak z rozporového konania vyplynulo, že ministerstvo tento náš návrh odmieta, a pritom je to návrh, ktorý smeroval k tomu, aby na internete, teda spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, boli zverejňované všetky informácie z informačného systému týkajúceho sa rozdeľovania a čerpania dotácií na podporu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorých zverejneniu nebránia iné právne predpisy. Pretože, samozrejme, že sú aj informácie, ktoré nemožno sprístupniť alebo zverejniť, ale informácie, ktoré sprístupniť možno, a ministerstvo alebo jemu podriadené inštitúcie a organizácie tými informáciami disponujú a týkajú sa čerpania a prideľovania agrodotácií, tak takéto informácie by podľa nášho názoru mali byť zverejňované. Na požiadavku verejnosti, zozbierali sme vyše 500 podpisov, aby informačný systém, ktorý agentúra aj z našich daní obstarala a prevádzkuje, mal svoju verejne prístupnú časť, v ktorej by boli k dispozícii všetky informácie o procese prideľovania agrodotácií, ktorých zverejňovaniu nebránia nejaké zákony.
Zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva v rámci rozporového konania reagovali negatívne. Argumentovali tým, že je to z technického hľadiska nemožné a že zabezpečenie takýchto funkcionalít by znamenalo výrazný zásah do rozhraní informačných systémov. Vážny problém. Ministerstvo zároveň tvrdilo, že problematika zverejňovania prijímateľov je upravená v čl. 111 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý rozsah zverejňovaných údajov upravuje podľa názoru zástupcov ministerstva taxatívne. My sme tvrdili, že Európska únia od nás žiada nejaký minimálny rozsah informácií, ktoré sa majú zverejňovať, zástupcovia ministerstva, s ktorými sme hovorili, tvrdili, že nemôže ministerstvo zverejňovať alebo agentúra zverejňovať nič viac ako to, čo je, to, čo je v nariadení. Takže rozpor pretrval. Išiel, išiel návrh zákona do, do vlády s neodstráneným rozporom.
A podľa môjho názoru ten prípad odhalenia korupčného správania zamestnanca pôdohospodárskej agentúry z februára len potvrdzuje, že je dôvod, prečo by aj informácie o prideľovaní priamych platieb mali byť na internete zverejnené oveľa podrobnejšie, než je to dnes. Medzi zverejňovanými informáciami by nemali chýbať ani také, ktoré by umožnili verejnú kontrolu toho, ako rýchlo či pomaly sa o jednotlivých platbách koná, aký je priemer dĺžky konania, kde rozhadzovanie trvá pridlho či ide podozrivo rýchlo, keďže neštandardná rýchlosť konania môže byť jedným z indikátorov možného korupčného správania zamestnancov agentúry. A tak ako aj v iných prípadoch, ako v prípade eurofondov, ako v prípade, v prípade akýchkoľvek dotácií transparentnosť môže byť nástrojom verejnej kontroly. Však možno by sme tu žiadnu koaličnú krízu dnes nemali, nebyť zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nebyť toho, že možno žiadať informácie o čerpaní európskych fondov, nebyť povinného zverejňovania, povinného zverejňovania zmlúv.
A chcel by som preto v rámci prvého čítania vyzvať pani ministerku, aby sa v tomto prípade ešte zamyslela, a aby sa o boji proti korupcii v jej rezorte iba nerečnilo, ako to má vo zvyku napríklad pán premiér Fico, ale aby sa skutočne konalo. Tento návrh nepochybne prejde do druhého čítania a myslím si, že potom bude priestor, či už vo výboroch, alebo v pléne, aby sa tá úprimnosť deklarovaného boja proti korupcii dala aj preukázať, napr. prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, ktoré rozšíria množstvo informácií zverejňovaných o prideľovaní a čerpaní agrodotácií.
A záverom by som aj tak politicky chcel apelovať na pani ministerku a jej rezort, keďže patrí do portfólia Slovenskej národnej strany, aby ste neboli menej otvorení ako strana SMER, s ktorou momentálne ste v konflikte. Možno už nie ste, však uvidíme zajtra. Poviem jeden prípad konkrétny a veľmi podobný.
V októbri 2016 sme v podobnom zložení prišli s podobnou hromadnou pripomienkou, ktorá sa volala Hromadná pripomienka za transparentnejšie eurofondy, a týkala sa, týkala sa zákona, návrhu zákona, ktorý predkladal pán podpredseda vlády pre investície a eurofondy Pellegrini. A tiež sme tam žiadali, aby informačné systémy mali verejne dostupnú časť a aby tá verejne dostupná časť bola s výnimkou tých informácií, ktoré iné zákony zakazujú zverejňovať, prístupná verejnosti spôsobom umožňujúcim hromadný prístup. Čiže aby všetky informácie, ktorých zverejneniu nebránia iné zákony, boli zverejnené na internete. Takisto nám nevyhoveli automaticky. Uskutočnilo sa rokovanie, rozporové konanie na úrade pána podpredsedu vlády a my sme tam s tou hromadnou pripomienkou, na rozdiel od vášho rezortu, uspeli.
Nechcem teraz chváliť SMER, ale teda úrad podpredsedu vlády Pellegriniho prejavil oveľa väčšie pochopenie pre potrebu väčšej transparentnosti pri kontrole čerpania verejných prostriedkov. Bolo to iba čiastočné. Bola tam odložená účinnosť, bolo tam schválené znenie, nie také, aké sme my navrhovali, ale že iba v rozsahu dostupnej funkcionality. Uvidíme, ako to bude fungovať. Ale nepochybne tam bola prejavená silná vôľa zverejňovať viacej informácií. Ten zákon, ktorý sme pripomienkovali, rieši alebo spomína tri informačné systémy. Ten základný informačný monitorovací systém ITMS, tam to bolo, tam to bolo akceptované. A potom ďalšie dva, informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Operačného programu INTERACT, tam sme akceptovali, že je to medzinárodné, a teda týka sa to aj iných krajín, tak, tak tam sme od tej požiadavky ustúpili. A potom informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ktorý opäť spadá do vášho rezortu, pani ministerka, a tam, tam to bolo odmietnuté zástupcami, zástupcami vášho rezortu, a teda na rozdiel toho INTERACT-u to nebolo vysvetlené, že to nejde preto a preto alebo je to komplikované, iba nám bolo povedané, že sa to nedá. Tak ale keďže to hlavné, čo sme riešili, ten systém ITMS, tam bol zahrnutý, tak sme to považovali za úspech, v tej podobe to prešlo vládou, prišlo to do parlamentu a tam som dal pozmeňujúci návrh, ktorý vychádza z našej hromadnej pripomienky, a žiadal som tam aj ten váš informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka zahrnúť a na moje prekvapenie pán podpredseda vlády Pellegrini povedal, že teda zváži to, a potom pred hlasovaním povedal, že s tým návrhom súhlasí, a bol to jeden z mála opozičných pozmeňujúcich návrhov, ktorý v tejto sále prešiel. Tak predpokladám, že to konzultoval aj teda buď s vami, alebo s vaším rezortom.
Ale tento zákon, o ktorom rokujeme teraz, je plne vo vašich rukách, nemusíte sa riadiť so žiadnym predstaviteľom SMER-u, môžete vy súhlasiť s tým, aby zákon, ktorý parlament schválil, lebo máte na to väčšinu, priniesol väčšiu transparentnosť do čerpania verejných prostriedkov, v tomto prípade dotácií v poľnohospodárstve. A chcem na vás apelovať aj v kontexte s tým, že teraz nie ste iba ministerka pôdohospodárstva, ale dočasne aj ministerka školstva a ste jednoducho aj preto, že práve v rezorte školstva bola odhalená obrovská korupčná kauza v súvislosti s eurofondami na výskum, a aj v súvislosti s koaličnou krízou, tak by ste mohli ukázať, že SNS nechce byť menej transparentná ako SMER.
Takže dúfam, že buď priamo ministerstvo, alebo koaliční poslanci prídu s pozmeňujúcimi návrh, ktoré prinesú väčšiu transparentnosť, alebo ak nie, tak ja určite sa o niečo také pokúsim a budem sa uchádzať aj o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
15:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:57
Peter PčolinskýĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.9.2017 o 15:57 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Musím súhlasiť s pánom kolegom Dostálom. Ja tiež nevidím problém, prečo by nemohli byť zverejňované zmluvy prijímateľov, keď dnes napríklad máme centrálny register zmlúv, kde sú zverejňované všetky, všetky, všetky tieto zmluvy, ale práve na, práve v rezorte ministerstva pôdohospodárstva je všetko také tajomné a zahmlievané, ja neviem, či naschvál, alebo nevedomky, čiže ja o tom ešte budem hovoriť vo svojom vystúpení v niektorých bodoch, ale hovorím len, plne súhlasím s tým, čo povedal pán Dostál, a chce to väčšiu transparentnosť, pretože taká PPA-čka je známa zlatá baňa pre určité skupiny ľudí, čiže bolo by naozaj fajn to troška stransparentniť a verejnosť má právo vedieť, kam idú tie peniaze.
Ďakujem.
Rozpracované
15:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:58
Martin FeckoTak ako píšu...
Tak ako píšu prekladatelia, pani ministerka a jej pracovníci, v dôvodovej správe prakticky tento zákon reaguje na, dá sa povedať, neustále sa meniace legislatívy týkajúce sa poľnohospodárskej politiky v roku 2020 a, samozrejme, zákon z roku 2007, ktorý má už nejakých 10 rokov, tak už, samozrejme, asi nevychytáva všetky potrebné nuansy, ktoré, je potrebné reagovať na ne, takže myslím si, že tento zákon podľa doterajších mojich skúseností by mohol už byť ten, ktorý to všecko bude, na všecko bude reagovať, a dalo by sa ho ešte vylepšiť. Samozrejme, že ani zákon nebude super, pokiaľ sa tam nedá, by som povedal, tá odbornosť, a ja by som bol za to, aby sa tieto zákony aj v našom poľnohospodárstve tvorili nie politicky, ale odborne, takže dúfam, že spoločnými silami pomôžeme aj našimi opozičnými návrhmi skvalitniť tieto zákony v našom rezorte.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.9.2017 o 15:58 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, samozrejme, že dá sa iba súhlasiť s vaším vystúpením, kto by nechcel, aby bola transparentnosť evidentná pri prijímaní dotácií v poľnohospodárstve, kde už za tie roky sme si zvykli na mnohé praktiky, ktoré sú u mňa nekalé, a myslím si, že pokiaľ sa bude dať v druhom kole to zmeniť, tak, samozrejme, sa veľmi rád pridám a urobíme maximum, aby sme tú transparentnosť aj v našom rezorte preukazovali.
Tak ako píšu prekladatelia, pani ministerka a jej pracovníci, v dôvodovej správe prakticky tento zákon reaguje na, dá sa povedať, neustále sa meniace legislatívy týkajúce sa poľnohospodárskej politiky v roku 2020 a, samozrejme, zákon z roku 2007, ktorý má už nejakých 10 rokov, tak už, samozrejme, asi nevychytáva všetky potrebné nuansy, ktoré, je potrebné reagovať na ne, takže myslím si, že tento zákon podľa doterajších mojich skúseností by mohol už byť ten, ktorý to všecko bude, na všecko bude reagovať, a dalo by sa ho ešte vylepšiť. Samozrejme, že ani zákon nebude super, pokiaľ sa tam nedá, by som povedal, tá odbornosť, a ja by som bol za to, aby sa tieto zákony aj v našom poľnohospodárstve tvorili nie politicky, ale odborne, takže dúfam, že spoločnými silami pomôžeme aj našimi opozičnými návrhmi skvalitniť tieto zákony v našom rezorte.
Ďakujem.
Rozpracované
16:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:00
Ondrej DostálPán poslanec Pčolinský hovoril o tom, že v rezorte ministerstva pôdohospodárstva je všetko zahmlievané, no nemyslím si to, že sa týka iba rezortu ministerstva pôdohospodárstva, aby som to zakončil nejako pozitívne, teraz práve je príležitosť v rezorte pôdohospodárstva to zmeniť a urobiť malý krôčik alebo možno aj väčší krok v tom, aby sa to zlepšilo, aby, aby, aby fungoval rezort pôdohospodárstva transparentnejšie. A aby som povedal svoj dojem z toho rozporového konania, ktoré sme mali na ministerstve pôdohospodárstva, ja som tam nemal pocit, že by tí pracovníci ministerstva, ktorí s nami rokovali, vedome chceli niečo zahmlievať spôsobom, že majú niekde nejaké záujmy a chcú niečo, niečo ututlávať. Jednoducho takým spôsobom si vykladali, vykladali smernicu a mysleli si, že sa to nedá. My si myslíme, že sa to, že sa to dá, a pri troche dobrej vôle to môžeme o pár týždňov dostať do zákona.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.9.2017 o 16:00 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Fecko hovoril, že v rezorte by sa mali zákony, a teda nielen v rezorte pôdohospodárstva, tvoriť nielen politicky, ale aj odborne. Ja si myslím, že zrovna táto téma je téma, kde sa ten politický a odborný aspekt nijako nebijú, a väčšia transparentnosť, väčšia možnosť kontroly nakladania s finančnými prostriedkami zo strany verejnosti je niečo, čo, čo je nepochybne politicky pozitívne, politicky správne, a zároveň je to aj vecne a odborne správne, lebo to umožní efektívnejšie nakladať s verejnými prostriedkami, umožní to lepšiu, lepšiu kontrolu.
Pán poslanec Pčolinský hovoril o tom, že v rezorte ministerstva pôdohospodárstva je všetko zahmlievané, no nemyslím si to, že sa týka iba rezortu ministerstva pôdohospodárstva, aby som to zakončil nejako pozitívne, teraz práve je príležitosť v rezorte pôdohospodárstva to zmeniť a urobiť malý krôčik alebo možno aj väčší krok v tom, aby sa to zlepšilo, aby, aby, aby fungoval rezort pôdohospodárstva transparentnejšie. A aby som povedal svoj dojem z toho rozporového konania, ktoré sme mali na ministerstve pôdohospodárstva, ja som tam nemal pocit, že by tí pracovníci ministerstva, ktorí s nami rokovali, vedome chceli niečo zahmlievať spôsobom, že majú niekde nejaké záujmy a chcú niečo, niečo ututlávať. Jednoducho takým spôsobom si vykladali, vykladali smernicu a mysleli si, že sa to nedá. My si myslíme, že sa to, že sa to dá, a pri troche dobrej vôle to môžeme o pár týždňov dostať do zákona.
Ďakujem.
Rozpracované
16:02
Vystúpenie v rozprave 16:02
Peter PčolinskýA čo mne tam chýba, napríklad, napríklad v tom § 7, kde sa píše, že ministerstvo...
A čo mne tam chýba, napríklad, napríklad v tom § 7, kde sa píše, že ministerstvo pôdohospodárstva vykonáva opatrenia podľa § 5 ods. 3 písm. i) na základe výzvy a uverejňuje na svojom webovom sídle a tak ďalej. No mne tam napríklad chýba zriadenie elektronickej notifikácie na zverejňovanie dôležitých informácií pre registrované osoby na stránke ministerstva pôdohospodárstva, a to napríklad zverejňovanie výziev, vydávanie skladiskových záložných listov, schválenie legislatívnych zmien, výzvy na čerpanie európskych, ale aj národných podporných dotačných prostriedkov. Momentálne ten systém je nastavený tak, že raz týždenne po prihlásení v pondelok dostanete nejaký aktuálny prehľad správ. Ale niekedy je potrebné reagovať naozaj veľmi rýchlo, čiže skúste zvážiť, aby bola zriadená notifikácia, ktorá by chodila týmto registrovaným osobám.
Ďalej v § 8 ods. 2 sa píše, že informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva v Slovenskej republike predstavuje reprezentatívnu vzorku osôb, ktoré poskytujú ministerstvu pôdohospodárstva údaje na základe zmluvy. Mňa by zaujímalo, že čo je to reprezentatívna vzorka osôb, lebo to je dosť také nekonkrétne a všeobecné. Treba si uvedomiť, že podľa tohto ods. 3 budú údaje od tejto vzorky reprezentatívnej používané na hodnotenie vývoja agrosektoru, čím môže dôjsť aj k zavádzaniu.
Ja vám poviem príklad. Taký príklad je z februára 2016, kedy ministerstvo pôdohospodárstva hodnotilo svojimi ľuďmi zastúpenie slovenských potravín v predajniach, a podľa tohto bolo 60 % slovenských potravín. V skutočnosti, keď to ale hodnotila nezávislá agentúra, tak to bolo 39 %. A tento údaj sa, samozrejme, použil pred voľbami, že slovenské potraviny sú zastúpené v 60 %, čo ale nebola pravda. Čiže v tom zákone by mala byť jasne definovaná a popísaná štruktúra týchto zástupcov tej reprezentatívnej vzorky, čiže bolo by dobré to konkretizovať.
Ďalej v § 10, ktorý hovorí o platobnej agentúre, v ods. c) sa píše, že vykonáva intervenčné opatrenia vybraných poľnohospodárskych výrobkoch podľa osobitných predpisov. No podobne, ako je to u výziev, aj tieto intervenčné nákupy by mali byť zverejňované systémom elektronickej notifikácie, pretože z minulosti sú známe prípady, kedy intervenčné nákupy obilia boli predražené o 20 až 30 %. Bolo to bez akejkoľvek kontroly verejnosti, čiže treba myslieť aj na takéto prípady, lebo potom to hádže zlé svetlo.
Čo mi tam chýba, v tom § 10 napríklad, že agentúra, platobná agentúra zodpovedá za prideľovanie dotačných a podporných finančných prostriedkov v súlade s týmto zákonom, so strategickými záujmami štátu a programovým vyhlásením vlády a tak ďalej, a tak ďalej, toto tam nikde nie je definované. Totižto všade, všade sa píše, že PPA-čka, PPA-čka len prideľuje, rozdeľuje, kontroluje, ale nikde nie je napísané, že aj zodpovedá za niečo. Nikde som to tam nenašiel.
Treba si uvedomiť, že za roky 2004 až 2014 bolo cestou ministerstva pôdohospodárstva prerozdelených viac ako 8 mld. euro, a výsledok všetci vieme. To je trvalý úpadok agrosektoru, zníženie potravinovej sebestačnosti krajiny a no určite, a tak tých osem celá, 8,317 mld. eur, no veľmi ich nevidno v tom agrosektore, pani ministerka, ale čo vidno, je zbohatnutie jednotlivcov a firiem spriaznených, nebudem konkretizovať.
Čo mi tam ďalej chýba, je fakt, že PPA má spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného nakladania s verejnými zdrojmi v oblasti pôsobenia PPA. A takisto PPA by mala podávať návrhy zriaďovateľovi, čiže ministerstvu pôdohospodárstva na vrátenie podporných a dotačných prostriedkov prijímateľom týchto prostriedkov pri podozrení z porušenia pravidiel nakladania s týmito prostriedkami.
Ďalej v § 11 by sa žiadalo doplniť, že PPA zodpovedá za správne vynakladanie finančných prostriedkov na intervenčné nákupy a informácie o intervenčných nákupoch, podobne ako výzvy by mali byť ako verejne prístupné v rámci už spomínanej elektronickej notifikácie, a v prípade neštandardných postupov, nákupov nad rámec bežnej trhovej ceny o tom rozhoduje zriaďovateľ, prípadne osobne minister.
V § 12, kde sa hovorí o dotáciách, no už som to hovoril, zverejňovanie výziev na predkladanie žiadosti je momentálne dosť nepriehľadné. Otázka je, že či je to zámerné, z uvedeného dôvodu by mala byť takisto možnosť notifikácie na zverejňované výzvy e-mailom do e-mailových schránok registrovaných užívateľov a, mimochodom, v rámci zverejňovania týchto výziev Slovenská republika patrí k najhorším v krajinách V4.
Paragraf 27, tam by bolo fajn doplniť, že PPA-čka je povinná do 30 dní od podpisu zmluvy zverejniť prijímateľa priamych podpôr na svojej webovej stránke, prípadne na stránke ministerstva pôdohospodárstva.
Každopádne tento návrh zákona stále beriem skôr ako len také vymedzenie pojmov a to dôležitejšie nám, myslím, že poviete v ďalšom bode, a to sú, to sú, to je, to sú prolongácie zmlúv, toto je veľmi zaujímavé a k tomu sa tiež vyjadrím. Čiže asi len toľko v skratke.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
6.9.2017 o 16:02 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, k tomuto vládnemu návrhu zákona o poskytovaní podpory a dotácií v poľnohospodárstve mám niekoľko poznámok. Budem veľmi stručný a konkrétne, aby som začal, ak dobre chápem, tak tento návrh je skôr také vymedzenie pojmov, ak sa nemýlim.
A čo mne tam chýba, napríklad, napríklad v tom § 7, kde sa píše, že ministerstvo pôdohospodárstva vykonáva opatrenia podľa § 5 ods. 3 písm. i) na základe výzvy a uverejňuje na svojom webovom sídle a tak ďalej. No mne tam napríklad chýba zriadenie elektronickej notifikácie na zverejňovanie dôležitých informácií pre registrované osoby na stránke ministerstva pôdohospodárstva, a to napríklad zverejňovanie výziev, vydávanie skladiskových záložných listov, schválenie legislatívnych zmien, výzvy na čerpanie európskych, ale aj národných podporných dotačných prostriedkov. Momentálne ten systém je nastavený tak, že raz týždenne po prihlásení v pondelok dostanete nejaký aktuálny prehľad správ. Ale niekedy je potrebné reagovať naozaj veľmi rýchlo, čiže skúste zvážiť, aby bola zriadená notifikácia, ktorá by chodila týmto registrovaným osobám.
Ďalej v § 8 ods. 2 sa píše, že informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva v Slovenskej republike predstavuje reprezentatívnu vzorku osôb, ktoré poskytujú ministerstvu pôdohospodárstva údaje na základe zmluvy. Mňa by zaujímalo, že čo je to reprezentatívna vzorka osôb, lebo to je dosť také nekonkrétne a všeobecné. Treba si uvedomiť, že podľa tohto ods. 3 budú údaje od tejto vzorky reprezentatívnej používané na hodnotenie vývoja agrosektoru, čím môže dôjsť aj k zavádzaniu.
Ja vám poviem príklad. Taký príklad je z februára 2016, kedy ministerstvo pôdohospodárstva hodnotilo svojimi ľuďmi zastúpenie slovenských potravín v predajniach, a podľa tohto bolo 60 % slovenských potravín. V skutočnosti, keď to ale hodnotila nezávislá agentúra, tak to bolo 39 %. A tento údaj sa, samozrejme, použil pred voľbami, že slovenské potraviny sú zastúpené v 60 %, čo ale nebola pravda. Čiže v tom zákone by mala byť jasne definovaná a popísaná štruktúra týchto zástupcov tej reprezentatívnej vzorky, čiže bolo by dobré to konkretizovať.
Ďalej v § 10, ktorý hovorí o platobnej agentúre, v ods. c) sa píše, že vykonáva intervenčné opatrenia vybraných poľnohospodárskych výrobkoch podľa osobitných predpisov. No podobne, ako je to u výziev, aj tieto intervenčné nákupy by mali byť zverejňované systémom elektronickej notifikácie, pretože z minulosti sú známe prípady, kedy intervenčné nákupy obilia boli predražené o 20 až 30 %. Bolo to bez akejkoľvek kontroly verejnosti, čiže treba myslieť aj na takéto prípady, lebo potom to hádže zlé svetlo.
Čo mi tam chýba, v tom § 10 napríklad, že agentúra, platobná agentúra zodpovedá za prideľovanie dotačných a podporných finančných prostriedkov v súlade s týmto zákonom, so strategickými záujmami štátu a programovým vyhlásením vlády a tak ďalej, a tak ďalej, toto tam nikde nie je definované. Totižto všade, všade sa píše, že PPA-čka, PPA-čka len prideľuje, rozdeľuje, kontroluje, ale nikde nie je napísané, že aj zodpovedá za niečo. Nikde som to tam nenašiel.
Treba si uvedomiť, že za roky 2004 až 2014 bolo cestou ministerstva pôdohospodárstva prerozdelených viac ako 8 mld. euro, a výsledok všetci vieme. To je trvalý úpadok agrosektoru, zníženie potravinovej sebestačnosti krajiny a no určite, a tak tých osem celá, 8,317 mld. eur, no veľmi ich nevidno v tom agrosektore, pani ministerka, ale čo vidno, je zbohatnutie jednotlivcov a firiem spriaznených, nebudem konkretizovať.
Čo mi tam ďalej chýba, je fakt, že PPA má spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného nakladania s verejnými zdrojmi v oblasti pôsobenia PPA. A takisto PPA by mala podávať návrhy zriaďovateľovi, čiže ministerstvu pôdohospodárstva na vrátenie podporných a dotačných prostriedkov prijímateľom týchto prostriedkov pri podozrení z porušenia pravidiel nakladania s týmito prostriedkami.
Ďalej v § 11 by sa žiadalo doplniť, že PPA zodpovedá za správne vynakladanie finančných prostriedkov na intervenčné nákupy a informácie o intervenčných nákupoch, podobne ako výzvy by mali byť ako verejne prístupné v rámci už spomínanej elektronickej notifikácie, a v prípade neštandardných postupov, nákupov nad rámec bežnej trhovej ceny o tom rozhoduje zriaďovateľ, prípadne osobne minister.
V § 12, kde sa hovorí o dotáciách, no už som to hovoril, zverejňovanie výziev na predkladanie žiadosti je momentálne dosť nepriehľadné. Otázka je, že či je to zámerné, z uvedeného dôvodu by mala byť takisto možnosť notifikácie na zverejňované výzvy e-mailom do e-mailových schránok registrovaných užívateľov a, mimochodom, v rámci zverejňovania týchto výziev Slovenská republika patrí k najhorším v krajinách V4.
Paragraf 27, tam by bolo fajn doplniť, že PPA-čka je povinná do 30 dní od podpisu zmluvy zverejniť prijímateľa priamych podpôr na svojej webovej stránke, prípadne na stránke ministerstva pôdohospodárstva.
Každopádne tento návrh zákona stále beriem skôr ako len také vymedzenie pojmov a to dôležitejšie nám, myslím, že poviete v ďalšom bode, a to sú, to sú, to je, to sú prolongácie zmlúv, toto je veľmi zaujímavé a k tomu sa tiež vyjadrím. Čiže asi len toľko v skratke.
Ďakujem.
Rozpracované
16:11
Vystúpenie v rozprave 16:11
Anna ZemanováTo, že, iste vám je známe, že vo februári t. r. Európska komisia otvorila verejnú konzultáciu, ktorá mala predstaviť prvú fázu modernizácie a zjednodušenia spoločnej poľnohospodárskej politiky, a v týchto dňoch by mali byť už pomaly známe výsledky z verejnej konzultácie a možno v januári predstavené nejaké nové smerovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na základe toho by bolo asi dobré aj, aby reagoval takýto nový zákon, ktorým sa rušia dva existujúce zákony, ktoré, nehovorím, že boli dobré. Iste si vyžadovali nejakú zmenu. Poľnohospodári majú dneska dvojakú úlohu vyrábať potraviny, ale súčasne aj chrániť prírodu a biodiverzitu. Európska únia, krajina je pokrytá asi jednou pätinou územia, ktoré je chránená, a tieto projekty sú zahrnuté v programe, teda územia sú zahrnuté v programe Natura 2000, ktorá je cieľom biodiverzity v Európe ako takej. Tieto lokality sú súčasťou otvorenej krajiny a mnohé sa nachádzajú na poľnohospodárskej pôde a poľnohospodári sú povinní obhospodarovať krajinu tak, aby biodiverzita bola zachovaná.
Je známe, že takmer polovica populácie Európskej únie, ale to sa týka aj Slovenska, žije na vidieku a zamestnáva množstvo, množstvo ľudí. Je však otázne, že či práve forma dotácií, teraz hovorím všeobecne, je tá správna, ktorá podporuje túto formu zamestnávania. Je známe, že my, strana Sloboda a Solidarita je principiálne proti poskytovaniu dotácií, ktoré spôsobujú nerovnosť v podnikaní ako takom, a, samozrejme, týka sa to aj poľnohospodárstva. Je však na druhej strane pravdou, že pokým tieto dotácie v rámci Európskej únie sa poskytujú, bolo by nerozumné, aby sme sa takejto formy vzdávali a našich poľnohospodárov, ktorí aj tak sú, by som povedala, znevýhodňovaní voči Európskej únii, poškodzovali ešte viacej. Preto si myslím, že mal tento zákon predchádzať debate o koncepcii slovenského poľnohospodárstva ako takej, aj o tom, že či tie piliere, ako sú, či sú nastavené, nastavené správne.
V súčasnosti, nechcem sa nejako veľmi venovať cieľom poľnohosp..., slovenskej poľnohospodárskej politike, áno, iste, je to podpora zamestnanosti, by som povedala, diskutabilná, či je to naozaj podpora živočíšnej výroby, či to je len deklarovaná, alebo, alebo len, len naozaj to, by sme o tom, rozprávať, že aká je prax. Taktiež druhá, druhý cieľ je podpora pestovania ovocia a zeleniny. Prvý pilier nevyžaduje spolufinancovanie a v podstate členské, členské štáty sú povinné tieto dotácie poskytovať, avšak je otázny práve ten druhý pilier, ktorý, ktorý je ten, kde sa vyskytujú aj nejaké tie nejasnosti, o ktorých hovoril aj kolega Dostál, ale aj Pčolinský, a kde vlastne práve v tom, dotácia cez druhý pilier, dochádza k rôznym, rôznym nejasnostiam, či aj korupčným a podobne.
Tu by som ale, v tomto rámci druhého piliera by som chcela poukázať aj na to, že sú tu možnosti riešiť aj veci, ktoré sa týkajú kompenzácií alebo návrhu, keď už teda hovoríme o kompenzáciách, ktoré by pomohli riešiť napríklad situáciu s medveďom hnedým. Možno sa to zdá trošku od veci, hovoriť v tejto situácii o tomto probléme, ale je to tak, pretože práve režim hospodárenia na poľnohospodárskych pôdach v blízkosti lesných porastov, ktoré sa nachádzajú v lokalitách, kde sa napríklad vyskytuje tento medveď hnedý, poľnohospodári dostávajú dotácie napríklad na pestovanie plodín, ktoré lákajú medveďa hnedého, síce divé zviera, do územia mimo svojich prirodzených lokalít a do blízkosti ľudí. Čiže napríklad aj keby sme debatovali o koncepcii poľnohospodárstva, by sme prišli aj k tomu, že aj iné problémy by sa dali riešiť, a, samozrejme, keď by poľnohospodár mal obmedzené svoje hospodárenie v priľahlých územiach k lesom, tak by, samozrejme, v rámci týchto platieb mal mať nárok na odškodnenie, aby nebol škodný.
Druhé, ďalšiu vec, čo mám takú výhradu k tomuto zákonu, je, že sa tam píše o tom, že má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vo všeobecnosti, ja si myslím, že nemá, pretože akékoľvek dotácie krivia podnikateľské prostredie, čiže tuto mám vážnu výhradu voči tejto formulácie, formulácii, takže určite na podnikateľské prostredie nemá pozitívny vplyv. Ale zase na druhej strane by som pochválila aj vítam to, že sa, má snahu riešiť situácie, kedy sú duplicitní žiadatelia, čo v aplikačnej praxi, žiaľ, bolo pomerne časté, že boli viacerí žiadatelia na, o dotáciu, o platbu na jednu pôdu.
Preštudovala som si aj medzirezortné pripomienkovacie konanie a musím uviesť, že minimálne, minimálne s dvoma neakceptovanými pripomienkami sa stotožňujem, a prosila by som, aby ste naozaj zvážili ešte v druhom čítaní nejakú tú úpravu, pretože napríklad úpravy k zmene kultúry jednotlivých dielov bez skutočného poznania v teréne sú nie dobrými, nedobrými situáciami pre toho užívateľa pôdu, pôdy.
Taktiež to, že rozhodovanie sa neriadi správnym poriadkom, tak to proste vyvoláva ťažkosti. Ja viem, že nie je to jednoduché v lehotách, ktoré ukladá správny poriadok, rozhodnúť v takýchto komplikovaných veciach, avšak si treba uvedomiť, že tie mesiace, doteraz tá bežná prax, mesiace, možno aj rok, pokým došlo k nejakým rozhodnutiam, sú lehoty, ktoré, ktoré sú absurdné.
A na záver by som ešte len chcela povedať, poukázať na to, že v praxi sa nedostatočne využívajú existujúce digitálne spracovania terénu, to znamená, že previazanosť aktuálnych geoinformačných systémov, ktoré, ktoré jednoducho váš rezort má. Majú ich lesníci, ale poľnohospodári ich nevyužívajú. Letecké snímky aktuálne rezort má k dispozícii, ale kataster ich nevyužíva. Takže tu by som, nehovorím, že v tomto zákone, či by sa našiel priestor na to, aby, aby sa to riešilo, avšak, keďže som hovorila tak vo všeobecnosti o poľnohospodárskej politike, som považovala za dôležité poukázať aj na túto vec, pretože mala by sa viacej využívať najmä pri kontrolách pri tých krížových, pri krížových kontrolách, ktoré, ktoré sú.
No ešte na tých pár sekúnd na záver, čo mám, ďalší nedostatok, ktorý vnímam, je vlastne subjektívnosť takých individuálnych postojov kontrolórov, ktorí keď vykonávajú kontrolu krížových plnení, tak je to nejednotnosť pri realizácii kontroly. Takže tu naozaj by to chcelo aj lepšie metodické usmernenia pre tieto subjekty, aby mali jednotný pohľad aj jednotnú metodiku pri krížových kontrolách
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
6.9.2017 o 16:11 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som mala v úvode trošku takú odbočku, a síce povedať si niečo vôbec principiálne o dotáciách pre poľnohospodárstvo, resp. pôdohospodárstvo. Myslím si, že takýto nový zákon, ktorý keď rezort predkladá, tak mala by sa vyjasniť celkovo koncepcia slovenského, celkovo koncepcia slovenského poľnohospodárstva a tá zrejme by si tiež vyžadovala nejakú lepšiu debatu, otvorenejšiu debatu a možno aj naviazať na nové témy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré zrejme budú definované začiatkom budúceho roka.
To, že, iste vám je známe, že vo februári t. r. Európska komisia otvorila verejnú konzultáciu, ktorá mala predstaviť prvú fázu modernizácie a zjednodušenia spoločnej poľnohospodárskej politiky, a v týchto dňoch by mali byť už pomaly známe výsledky z verejnej konzultácie a možno v januári predstavené nejaké nové smerovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na základe toho by bolo asi dobré aj, aby reagoval takýto nový zákon, ktorým sa rušia dva existujúce zákony, ktoré, nehovorím, že boli dobré. Iste si vyžadovali nejakú zmenu. Poľnohospodári majú dneska dvojakú úlohu vyrábať potraviny, ale súčasne aj chrániť prírodu a biodiverzitu. Európska únia, krajina je pokrytá asi jednou pätinou územia, ktoré je chránená, a tieto projekty sú zahrnuté v programe, teda územia sú zahrnuté v programe Natura 2000, ktorá je cieľom biodiverzity v Európe ako takej. Tieto lokality sú súčasťou otvorenej krajiny a mnohé sa nachádzajú na poľnohospodárskej pôde a poľnohospodári sú povinní obhospodarovať krajinu tak, aby biodiverzita bola zachovaná.
Je známe, že takmer polovica populácie Európskej únie, ale to sa týka aj Slovenska, žije na vidieku a zamestnáva množstvo, množstvo ľudí. Je však otázne, že či práve forma dotácií, teraz hovorím všeobecne, je tá správna, ktorá podporuje túto formu zamestnávania. Je známe, že my, strana Sloboda a Solidarita je principiálne proti poskytovaniu dotácií, ktoré spôsobujú nerovnosť v podnikaní ako takom, a, samozrejme, týka sa to aj poľnohospodárstva. Je však na druhej strane pravdou, že pokým tieto dotácie v rámci Európskej únie sa poskytujú, bolo by nerozumné, aby sme sa takejto formy vzdávali a našich poľnohospodárov, ktorí aj tak sú, by som povedala, znevýhodňovaní voči Európskej únii, poškodzovali ešte viacej. Preto si myslím, že mal tento zákon predchádzať debate o koncepcii slovenského poľnohospodárstva ako takej, aj o tom, že či tie piliere, ako sú, či sú nastavené, nastavené správne.
V súčasnosti, nechcem sa nejako veľmi venovať cieľom poľnohosp..., slovenskej poľnohospodárskej politike, áno, iste, je to podpora zamestnanosti, by som povedala, diskutabilná, či je to naozaj podpora živočíšnej výroby, či to je len deklarovaná, alebo, alebo len, len naozaj to, by sme o tom, rozprávať, že aká je prax. Taktiež druhá, druhý cieľ je podpora pestovania ovocia a zeleniny. Prvý pilier nevyžaduje spolufinancovanie a v podstate členské, členské štáty sú povinné tieto dotácie poskytovať, avšak je otázny práve ten druhý pilier, ktorý, ktorý je ten, kde sa vyskytujú aj nejaké tie nejasnosti, o ktorých hovoril aj kolega Dostál, ale aj Pčolinský, a kde vlastne práve v tom, dotácia cez druhý pilier, dochádza k rôznym, rôznym nejasnostiam, či aj korupčným a podobne.
Tu by som ale, v tomto rámci druhého piliera by som chcela poukázať aj na to, že sú tu možnosti riešiť aj veci, ktoré sa týkajú kompenzácií alebo návrhu, keď už teda hovoríme o kompenzáciách, ktoré by pomohli riešiť napríklad situáciu s medveďom hnedým. Možno sa to zdá trošku od veci, hovoriť v tejto situácii o tomto probléme, ale je to tak, pretože práve režim hospodárenia na poľnohospodárskych pôdach v blízkosti lesných porastov, ktoré sa nachádzajú v lokalitách, kde sa napríklad vyskytuje tento medveď hnedý, poľnohospodári dostávajú dotácie napríklad na pestovanie plodín, ktoré lákajú medveďa hnedého, síce divé zviera, do územia mimo svojich prirodzených lokalít a do blízkosti ľudí. Čiže napríklad aj keby sme debatovali o koncepcii poľnohospodárstva, by sme prišli aj k tomu, že aj iné problémy by sa dali riešiť, a, samozrejme, keď by poľnohospodár mal obmedzené svoje hospodárenie v priľahlých územiach k lesom, tak by, samozrejme, v rámci týchto platieb mal mať nárok na odškodnenie, aby nebol škodný.
Druhé, ďalšiu vec, čo mám takú výhradu k tomuto zákonu, je, že sa tam píše o tom, že má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vo všeobecnosti, ja si myslím, že nemá, pretože akékoľvek dotácie krivia podnikateľské prostredie, čiže tuto mám vážnu výhradu voči tejto formulácie, formulácii, takže určite na podnikateľské prostredie nemá pozitívny vplyv. Ale zase na druhej strane by som pochválila aj vítam to, že sa, má snahu riešiť situácie, kedy sú duplicitní žiadatelia, čo v aplikačnej praxi, žiaľ, bolo pomerne časté, že boli viacerí žiadatelia na, o dotáciu, o platbu na jednu pôdu.
Preštudovala som si aj medzirezortné pripomienkovacie konanie a musím uviesť, že minimálne, minimálne s dvoma neakceptovanými pripomienkami sa stotožňujem, a prosila by som, aby ste naozaj zvážili ešte v druhom čítaní nejakú tú úpravu, pretože napríklad úpravy k zmene kultúry jednotlivých dielov bez skutočného poznania v teréne sú nie dobrými, nedobrými situáciami pre toho užívateľa pôdu, pôdy.
Taktiež to, že rozhodovanie sa neriadi správnym poriadkom, tak to proste vyvoláva ťažkosti. Ja viem, že nie je to jednoduché v lehotách, ktoré ukladá správny poriadok, rozhodnúť v takýchto komplikovaných veciach, avšak si treba uvedomiť, že tie mesiace, doteraz tá bežná prax, mesiace, možno aj rok, pokým došlo k nejakým rozhodnutiam, sú lehoty, ktoré, ktoré sú absurdné.
A na záver by som ešte len chcela povedať, poukázať na to, že v praxi sa nedostatočne využívajú existujúce digitálne spracovania terénu, to znamená, že previazanosť aktuálnych geoinformačných systémov, ktoré, ktoré jednoducho váš rezort má. Majú ich lesníci, ale poľnohospodári ich nevyužívajú. Letecké snímky aktuálne rezort má k dispozícii, ale kataster ich nevyužíva. Takže tu by som, nehovorím, že v tomto zákone, či by sa našiel priestor na to, aby, aby sa to riešilo, avšak, keďže som hovorila tak vo všeobecnosti o poľnohospodárskej politike, som považovala za dôležité poukázať aj na túto vec, pretože mala by sa viacej využívať najmä pri kontrolách pri tých krížových, pri krížových kontrolách, ktoré, ktoré sú.
No ešte na tých pár sekúnd na záver, čo mám, ďalší nedostatok, ktorý vnímam, je vlastne subjektívnosť takých individuálnych postojov kontrolórov, ktorí keď vykonávajú kontrolu krížových plnení, tak je to nejednotnosť pri realizácii kontroly. Takže tu naozaj by to chcelo aj lepšie metodické usmernenia pre tieto subjekty, aby mali jednotný pohľad aj jednotnú metodiku pri krížových kontrolách
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:21
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:21
Stanislav MizíkCelý systém dotácií je rozdeľovaný. Míňanie je jeden veľký neférový cirkus. Preboha, kde sú tie miliardy rozhajdákané? Za komunistov, ktorých som nemal rád, sme boli potravinárska veľmoc, sme boli sebestační. Teraz dovážame a jeme humus zo zahraničia. Peniaze - piliere sú nastavené zle. Celý rezort poľnohospodárstva je v...
Celý systém dotácií je rozdeľovaný. Míňanie je jeden veľký neférový cirkus. Preboha, kde sú tie miliardy rozhajdákané? Za komunistov, ktorých som nemal rád, sme boli potravinárska veľmoc, sme boli sebestační. Teraz dovážame a jeme humus zo zahraničia. Peniaze - piliere sú nastavené zle. Celý rezort poľnohospodárstva je v žalostnom stave.
Čo sa u nás produkuje, preboha?
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.9.2017 o 16:21 hod.
Mgr.
Stanislav Mizík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ja vašu reč zostručním a som rád, že to bude počuť aj na obe uši pani ministerka.
Celý systém dotácií je rozdeľovaný. Míňanie je jeden veľký neférový cirkus. Preboha, kde sú tie miliardy rozhajdákané? Za komunistov, ktorých som nemal rád, sme boli potravinárska veľmoc, sme boli sebestační. Teraz dovážame a jeme humus zo zahraničia. Peniaze - piliere sú nastavené zle. Celý rezort poľnohospodárstva je v žalostnom stave.
Čo sa u nás produkuje, preboha?
Rozpracované
16:21
Vystúpenie v rozprave 16:21
Gabriela MatečnáV prvom rade by som chcela možnože pána kolegu Dostála, možnože aj pani Zemanovú, aj tých, ktorí ste diskutovali o tomto, my neriešime projektové podpory, ale riešime priame platby. To znamená, priame platby sa neadministrujú cez...
V prvom rade by som chcela možnože pána kolegu Dostála, možnože aj pani Zemanovú, aj tých, ktorí ste diskutovali o tomto, my neriešime projektové podpory, ale riešime priame platby. To znamená, priame platby sa neadministrujú cez zmluvy. To znamená, nie je potrebné ich zverejňovať v Centrálnom registri zmlúv, ale cez samotné rozhodnutia. Čiže ideme cestou správneho konania a to je taký dosť zásadný rozdiel medzi tým, čo požadujete vy, a tým, čo je možné. Čiže možné je vydávať rozhodnutia. Ak je celý proces správneho konania ukončený, tak to, čo je, tak to zverejníme. A je tomu aj dnes, že pri priamych platbách, ak je právoplatné rozhodnutie, Poľnohospodárska platobná agentúra na svojej stránke zverejňuje.
Ale v procese správneho konania nie je možné vstupovať do tohto konania, pretože účastníkmi konania sú len platobná agentúra, Pôdohospodárska platobná agentúra, a samotný žiadateľ. Predstavte si, možnože tak na ozrejmenie pre vás všetkých, ako žiadosť o priamu platbu prichádza, žiadatelia dávajú žiadosť 15. mája, k 15. máju, poťažmo ešte ďalší mesiac a potom prebiehajú rozličné administratívne kontroly, krížové kontroly a vy by ste chceli nejaké informácie počas tohto konania. Počas tohto konania môže sa zmeniť výmera, môže sa zmeniť sadzba, čiže kým proces tohto správneho konania celej administrácie nie je dokončený, jednoducho nie je možné informovať o tom, že aká je platba, aká je výška platba a aká výmera. Pretože naozaj počas procesu, ktorý končí niekedy koncom roka, možnože až ten ďalší rok, niekedy v marci tieto informácie sa v celom procese menia.
Tento predpis, ktorý je, práve naopak, myslím si, zlepšuje podnikateľské prostredie, pretože tieto procesy, ktoré boli zdĺhavé a kde žiadatelia mohli robiť rozličné obštrukcie, my sme skrátili. My sme toto konanie dali jednoznačne, že žiadateľ môže len do určitého času podať nejaké opravné prostriedky.
To, že ministerstvo pôdohospodárstva len reční, ale nekoná, nemyslím si, že je pravda, pán Dostál, pretože ako iste viete, odbočím od práve tohto zákona, ktorý je tu, práve projektové podpory a práve výzvy, ktoré dávame cez Pôdohospodársku platobnú agentúru, všetky komunikujeme, všetky, musím povedať, ktoré idú doteraz. Snažíme sa vyhnúť subjektívnym hodnoteniam bodovacím, ideme na objektívne hodnotenia, čiže myslím si, že počas tohto obdobia sme mimoriadne stransparentnili všetky procesy, ktoré na platobnej agentúre, v platobnej agentúre sú.
Jednou takou ďalšou zásadnou vecou, ktorý je, Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka nie je štrukturálnym fondom. Priama platba nie je dotácia na poľnohospodárstve, ale je na kompenzácie platieb a na ten základný príjem poľnohospodára v každej členskej krajine, čiže to je dosť veľký rozdiel a to je taký omyl, ktorý, mnohí si myslia, že tie peniaze sú na to, aby produkovali. To je len na podporu ich podnikania.
Ešte ďalšia vec, kde ste požadovali zase, myslím, že pán poslanec Pčolinský, že nikde nie je zodpovednosť platobnej agentúry, tá zodpovednosť vyplýva z nariadení. Je to akreditovaná inštitúcia, ak by nebola akreditovaná, tak jednoducho tá zodpovednosť tam nie je. Je to z nariadení 1305/2013 a z 1306/2013. Nie je dôvod, aby sme to do tohto zákona dávali opätovne, sú tam odkazy pod čiarou. Ak by ste ich čítali, tak sa dozviete, že platobná agentúra je plne zodpovedná, ak niektoré výkony dáva na externé inštitúcie, je zodpovedná aj za výkony externých inštitúcií. Čiže je to tam.
Potom možnože k pani Zemanovej, k takej, by som povedala, celé to vystúpenie, neviem, či bolo k zákonu alebo či k poľnohospodárstvu vôbec. Ja sa len dotknem toho, čo ste hovorili, zmena kultúry v teréne, že by sme mali ísť do terénu. Dnes práve to, čo hovoríte, že ministerstvo pôdohospodárstva nevyužíva, práve ministerstvo využíva digitálne mapy, každá členská krajina je povinná nalietavať, Slovenská republika nalietava celé územie Slovenskej republiky na LPIS a na jeho aktualizáciu každé tri roky. Presnosť nalietavania je niekoľko centimetrov, nakoniec sú aj digitálne snímky, ktoré sa používajú, z kontroly a kvôli tomu nie je potrebné ísť do terénu, lebo z digitálnych snímok a z diaľkového prieskumu zeme presne vieme určiť nielen, aká je tam kultúra, ale aj aká je tam plodina. Nie je dôvod, aby sme vyháňali ľudí s autami z terénu s časom a s peniazmi do terénu, keď dnes tie prostriedky vieme, vieme si pozrieť online.
Čiže ešte raz, to, že nepoužívame digitálne mapovanie terénu, je absolútne nekorektná informácia, práve naopak, Pôdohospodárska platobná agentúra využíva tieto ortofotosnímky, využíva, ak je to potrebné, kontroly na mieste, robia sa GPS merania, dokonca - a mnohí možnože to nebudete vedieť - meria sa tzv. korekčný signál DGPS, čiže Slovenská republika meria s presnosťou pár centimetrov.
Subjektívnosť kontrolórov, samozrejme, dá sa na tom popracovať, pri priamych platbách tá subjektivita je úplne vylúčená, pretože DGPS merania s prístrojmi, ktoré Slovenská republika má a slovenskí kontrolóri, sú vybavené, o tej subjektivite sa vôbec nedá hovoriť, tam sa, tam sa meria s párcentimetrovou presnosťou a v nejakých toleranciách, ktoré sú určené technickými nariadeniami. Čiže z môjho pohľadu len toľko k tejto téme.
Ďakujem pekne.
Ďakujem, veľmi rada. Som celkom, celkom potešená, že bolo takých zaujímavých pripomienok a postrehov. Veľa postrehov nebolo k samotnému zákonu, lebo zákon rieši procesný a je procesný a kompetenčný predpis.
V prvom rade by som chcela možnože pána kolegu Dostála, možnože aj pani Zemanovú, aj tých, ktorí ste diskutovali o tomto, my neriešime projektové podpory, ale riešime priame platby. To znamená, priame platby sa neadministrujú cez zmluvy. To znamená, nie je potrebné ich zverejňovať v Centrálnom registri zmlúv, ale cez samotné rozhodnutia. Čiže ideme cestou správneho konania a to je taký dosť zásadný rozdiel medzi tým, čo požadujete vy, a tým, čo je možné. Čiže možné je vydávať rozhodnutia. Ak je celý proces správneho konania ukončený, tak to, čo je, tak to zverejníme. A je tomu aj dnes, že pri priamych platbách, ak je právoplatné rozhodnutie, Poľnohospodárska platobná agentúra na svojej stránke zverejňuje.
Ale v procese správneho konania nie je možné vstupovať do tohto konania, pretože účastníkmi konania sú len platobná agentúra, Pôdohospodárska platobná agentúra, a samotný žiadateľ. Predstavte si, možnože tak na ozrejmenie pre vás všetkých, ako žiadosť o priamu platbu prichádza, žiadatelia dávajú žiadosť 15. mája, k 15. máju, poťažmo ešte ďalší mesiac a potom prebiehajú rozličné administratívne kontroly, krížové kontroly a vy by ste chceli nejaké informácie počas tohto konania. Počas tohto konania môže sa zmeniť výmera, môže sa zmeniť sadzba, čiže kým proces tohto správneho konania celej administrácie nie je dokončený, jednoducho nie je možné informovať o tom, že aká je platba, aká je výška platba a aká výmera. Pretože naozaj počas procesu, ktorý končí niekedy koncom roka, možnože až ten ďalší rok, niekedy v marci tieto informácie sa v celom procese menia.
Tento predpis, ktorý je, práve naopak, myslím si, zlepšuje podnikateľské prostredie, pretože tieto procesy, ktoré boli zdĺhavé a kde žiadatelia mohli robiť rozličné obštrukcie, my sme skrátili. My sme toto konanie dali jednoznačne, že žiadateľ môže len do určitého času podať nejaké opravné prostriedky.
To, že ministerstvo pôdohospodárstva len reční, ale nekoná, nemyslím si, že je pravda, pán Dostál, pretože ako iste viete, odbočím od práve tohto zákona, ktorý je tu, práve projektové podpory a práve výzvy, ktoré dávame cez Pôdohospodársku platobnú agentúru, všetky komunikujeme, všetky, musím povedať, ktoré idú doteraz. Snažíme sa vyhnúť subjektívnym hodnoteniam bodovacím, ideme na objektívne hodnotenia, čiže myslím si, že počas tohto obdobia sme mimoriadne stransparentnili všetky procesy, ktoré na platobnej agentúre, v platobnej agentúre sú.
Jednou takou ďalšou zásadnou vecou, ktorý je, Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka nie je štrukturálnym fondom. Priama platba nie je dotácia na poľnohospodárstve, ale je na kompenzácie platieb a na ten základný príjem poľnohospodára v každej členskej krajine, čiže to je dosť veľký rozdiel a to je taký omyl, ktorý, mnohí si myslia, že tie peniaze sú na to, aby produkovali. To je len na podporu ich podnikania.
Ešte ďalšia vec, kde ste požadovali zase, myslím, že pán poslanec Pčolinský, že nikde nie je zodpovednosť platobnej agentúry, tá zodpovednosť vyplýva z nariadení. Je to akreditovaná inštitúcia, ak by nebola akreditovaná, tak jednoducho tá zodpovednosť tam nie je. Je to z nariadení 1305/2013 a z 1306/2013. Nie je dôvod, aby sme to do tohto zákona dávali opätovne, sú tam odkazy pod čiarou. Ak by ste ich čítali, tak sa dozviete, že platobná agentúra je plne zodpovedná, ak niektoré výkony dáva na externé inštitúcie, je zodpovedná aj za výkony externých inštitúcií. Čiže je to tam.
Potom možnože k pani Zemanovej, k takej, by som povedala, celé to vystúpenie, neviem, či bolo k zákonu alebo či k poľnohospodárstvu vôbec. Ja sa len dotknem toho, čo ste hovorili, zmena kultúry v teréne, že by sme mali ísť do terénu. Dnes práve to, čo hovoríte, že ministerstvo pôdohospodárstva nevyužíva, práve ministerstvo využíva digitálne mapy, každá členská krajina je povinná nalietavať, Slovenská republika nalietava celé územie Slovenskej republiky na LPIS a na jeho aktualizáciu každé tri roky. Presnosť nalietavania je niekoľko centimetrov, nakoniec sú aj digitálne snímky, ktoré sa používajú, z kontroly a kvôli tomu nie je potrebné ísť do terénu, lebo z digitálnych snímok a z diaľkového prieskumu zeme presne vieme určiť nielen, aká je tam kultúra, ale aj aká je tam plodina. Nie je dôvod, aby sme vyháňali ľudí s autami z terénu s časom a s peniazmi do terénu, keď dnes tie prostriedky vieme, vieme si pozrieť online.
Čiže ešte raz, to, že nepoužívame digitálne mapovanie terénu, je absolútne nekorektná informácia, práve naopak, Pôdohospodárska platobná agentúra využíva tieto ortofotosnímky, využíva, ak je to potrebné, kontroly na mieste, robia sa GPS merania, dokonca - a mnohí možnože to nebudete vedieť - meria sa tzv. korekčný signál DGPS, čiže Slovenská republika meria s presnosťou pár centimetrov.
Subjektívnosť kontrolórov, samozrejme, dá sa na tom popracovať, pri priamych platbách tá subjektivita je úplne vylúčená, pretože DGPS merania s prístrojmi, ktoré Slovenská republika má a slovenskí kontrolóri, sú vybavené, o tej subjektivite sa vôbec nedá hovoriť, tam sa, tam sa meria s párcentimetrovou presnosťou a v nejakých toleranciách, ktoré sú určené technickými nariadeniami. Čiže z môjho pohľadu len toľko k tejto téme.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:27
Vystúpenie v rozprave 16:27
Dušan MuňkoTakže by som vás pekne poprosil, naše poľnohospodárstvo má obrovské problémy, prekvapuje ma pán kolega, že to, čo si pomenoval z hľadiska priamych platieb, pretože tá situácia, keby tie priame platby nemali, nemali, tak prakticky by tí poľnohospodári, by nemali žiadnu šancu. Nehovoriac o tom, že ako bývalý generálny riaditeľ viem, aký nastal pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve. My máme naj-, my máme zo všetkých, z celej V4 najmenej ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve a je tam jediná možnosť, kde ešte môžeme získať proste tých ľudí, ktorí majú ťažké návyky, pokiaľ sa týka zamestnanosti, že sa, tak to jedine poľnohospodárstvo.
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som poďakovať pani ministerke, že vám to podrobne vysvetlila, prekvapuje ma niektorá nevedomosť, ale beriem to, že ste v poľnohospodárskom odbore nie, ale proste nerozumiem potom, prečo k tomu vystupujete, keď tomu nerozumiete, pretože slovenské poľnohospodárstvo dostalo šok za pána prvého ministra Krška a ťažko sa vysporiadava z týchto vecí. A o priamych platbách sa ani nehovorme, sa nebavme, pretože zoberme si, aké sú priame platby v Nemecku, vo Francúzsku, v Dánsku a inde.
Takže by som vás pekne poprosil, naše poľnohospodárstvo má obrovské problémy, prekvapuje ma pán kolega, že to, čo si pomenoval z hľadiska priamych platieb, pretože tá situácia, keby tie priame platby nemali, nemali, tak prakticky by tí poľnohospodári, by nemali žiadnu šancu. Nehovoriac o tom, že ako bývalý generálny riaditeľ viem, aký nastal pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve. My máme naj-, my máme zo všetkých, z celej V4 najmenej ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve a je tam jediná možnosť, kde ešte môžeme získať proste tých ľudí, ktorí majú ťažké návyky, pokiaľ sa týka zamestnanosti, že sa, tak to jedine poľnohospodárstvo.
Ďakujem.
Rozpracované
16:29
Vystúpenie v rozprave 16:29
Gabriela MatečnáTakže, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne a páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je posilniť stabilitu podnikateľského prostredia, pričom sa však reaguje aj na podnety malých a stredných podnikateľov, ktorí majú záujem podnikať v poľnohospodárstve.
Keďže základnou prekážkou...
Takže, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne a páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je posilniť stabilitu podnikateľského prostredia, pričom sa však reaguje aj na podnety malých a stredných podnikateľov, ktorí majú záujem podnikať v poľnohospodárstve.
Keďže základnou prekážkou podnikania v poľnohospodárstve pre začínajúcich agropodnikateľov je nedostatok disponibilnej pôdy, predložený návrh vytvára lepšie podmienky pre prenájom poľnohospodárskej pôdy takýmto začínajúcim agropodnikateľom. Návrh zákona jednoznačnejšie definuje pozemok, ktorý sa považuje za pozemok slúžiaci na poľnohospodárske účely, vypúšťa úpravu automatickej obnovy nájomného vzťahu, upravuje procesné ustanovenia týkajúce sa vzniku podnájomných vzťahov, ako aj ustanovenia v súvislosti s uplatňovaním práva prednostného nájmu. Zároveň presnejšie špecifikuje povinnosti nájomcu viesť evidenciu pozemkov, ktoré vlastní, má prenajaté, resp. na ktorých hospodári, ako aj povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom.
Zmyslom toho je, že z týchto údajov bude príslušný orgán, to znamená odbor pozemkový a lesný, vypočítavať a zverejňovať obvyklú výšku nájomného v príslušných katastrálnych územiach, čo považujem za významný nástroj tak ochrany vlastníkov, prenajímateľov, ako aj poľnohospodárov, nájomcov pred špekulatívnymi výkyvmi nájomného, či už smerom dole, alebo hore.
Návrh zákona bol predmetom širokej diskusie v profesných samosprávnych organizáciách, ktoré združujú poľnohospodárov a napriek tomu, že veľa rozporov bolo vysvetlených a odstránených, návrh sa predkladá v znení, ktoré nekorešponduje s predstavami a záujmami samosprávnych organizácií združujúcich a zastupujúcich veľkých poľnohospodárov, ktorí doteraz majú prostredníctvom automatickej obnovy nájomných vzťahov takmer monopolné postavenie v užívaní pôdy, čo bráni cieľom ministerstva zabezpečiť prístup mladých a malých farmárov k pôde.
Ako predkladatelia sa však domnievame, že dostatočným nástrojom stability poľnohospodárskeho prostredia pre tieto podniky bude právo prednostného nájmu, ktoré predloženým návrhom zdokonaľujeme. Som si vedomá toho, že tieto problémy budú predmetom diskusie i na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Sme pripravení ďalej vysvetľovať svoje pozície a som presvedčená, že návrh získa vašu podporu, a to aj s prihliadnutím na to, že ho podporujú všetky organizácie malých, mladých poľnohospodárov. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne. Takže som tu opäť s takou, by som povedala, progresívnou novelou zákona č. 504 o nájme, ja to poviem skrátenejšie.
Takže, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne a páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je posilniť stabilitu podnikateľského prostredia, pričom sa však reaguje aj na podnety malých a stredných podnikateľov, ktorí majú záujem podnikať v poľnohospodárstve.
Keďže základnou prekážkou podnikania v poľnohospodárstve pre začínajúcich agropodnikateľov je nedostatok disponibilnej pôdy, predložený návrh vytvára lepšie podmienky pre prenájom poľnohospodárskej pôdy takýmto začínajúcim agropodnikateľom. Návrh zákona jednoznačnejšie definuje pozemok, ktorý sa považuje za pozemok slúžiaci na poľnohospodárske účely, vypúšťa úpravu automatickej obnovy nájomného vzťahu, upravuje procesné ustanovenia týkajúce sa vzniku podnájomných vzťahov, ako aj ustanovenia v súvislosti s uplatňovaním práva prednostného nájmu. Zároveň presnejšie špecifikuje povinnosti nájomcu viesť evidenciu pozemkov, ktoré vlastní, má prenajaté, resp. na ktorých hospodári, ako aj povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom.
Zmyslom toho je, že z týchto údajov bude príslušný orgán, to znamená odbor pozemkový a lesný, vypočítavať a zverejňovať obvyklú výšku nájomného v príslušných katastrálnych územiach, čo považujem za významný nástroj tak ochrany vlastníkov, prenajímateľov, ako aj poľnohospodárov, nájomcov pred špekulatívnymi výkyvmi nájomného, či už smerom dole, alebo hore.
Návrh zákona bol predmetom širokej diskusie v profesných samosprávnych organizáciách, ktoré združujú poľnohospodárov a napriek tomu, že veľa rozporov bolo vysvetlených a odstránených, návrh sa predkladá v znení, ktoré nekorešponduje s predstavami a záujmami samosprávnych organizácií združujúcich a zastupujúcich veľkých poľnohospodárov, ktorí doteraz majú prostredníctvom automatickej obnovy nájomných vzťahov takmer monopolné postavenie v užívaní pôdy, čo bráni cieľom ministerstva zabezpečiť prístup mladých a malých farmárov k pôde.
Ako predkladatelia sa však domnievame, že dostatočným nástrojom stability poľnohospodárskeho prostredia pre tieto podniky bude právo prednostného nájmu, ktoré predloženým návrhom zdokonaľujeme. Som si vedomá toho, že tieto problémy budú predmetom diskusie i na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Sme pripravení ďalej vysvetľovať svoje pozície a som presvedčená, že návrh získa vašu podporu, a to aj s prihliadnutím na to, že ho podporujú všetky organizácie malých, mladých poľnohospodárov. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované