19. schôdza

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím o kľud v sále. (Ruch v sále.) Pán poslanec Čaplovič, poprosím. Ostatní. Chvíľočku. Kto nemá záujem, choďte debatovať mimo sály. Pán poslanec Číž. (Ruch v sále.) Pani poslankyňa Laššáková, poprosím.
Nech sa páči, pán poslanec Fecko, a môžte pokračovať. (Zaznievanie gongu.) Pán poslanec Čaplovič. Nemáme pani ministerku a spravodajcu.(Reakcia z pléna.) Aha, spravodajca je tu. A pani ministerka? Pán poslanec, keď môžme, išiel pre ňu, takže keď... Sekundu. (Reakcie z pléna.)
Vítame pani ministerku. Vieme, že máte dve ministerstvá, ale teraz by sme vás poprosili chvíľočku tuná s nami zotrvať. (Povedané so smiechom.)
Nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 658.)

Ďakujem pekne. (Reakcia ministerky.) Samozrejme, kľud, pani ministerka, zvládneme to. Len chcel, aby ste to počuli, takže asi tak. (Povedané so smiechom.)
No takže budem pokračovať v prerušenej rozprave, a síce upozornením na to ostatnú plochu. A síce v poslednom roku, roku a pol došlo k tomu, niečo o tom, pani ministerka, viete, že ostatné plochy pri poľnohospodárskych pozemkoch nie sú nijakým spôsobom definované. Sú iba ostatné plochy. A dostal som viacero podnetov od občanov, kde ostatná plocha v poľnohospodárskom sektore a ostatná plocha iná je zdanená tým istým daňovým, tou istou daňovou sadzbou a mnoho urbárnikov, ktoré majú ostatné plochy, a prakticky to sú tie naše pasienky alebo kadejaké tie výmole, debry, viac-menej platia to isté za ostatnú plochu ako tí, čo majú parkovisko a ryžujú na tom peniaze. Tak prakticky chcel som, aby aj táto zmena bola nejakým spôsobom podchytená. Samozrejme, že my tento, už beriem to ako prax, že opozičnému poslancovi tu veľa toho neprejde, takže mi to neprešlo ani v minulom kole. A preto by som apeloval, keď sme teraz tu vedeli nájsť zastavanú plochu na využívanie poľnohospodárskej činnosti, tak nájdime aj tú ostatnú plochu na využívanie poľnohospodárskej činnosti, aby sme odbremenili tie urbariáty, ktoré nemajú nejakú veľkú hospodársku činnosť možno, a tie dane ich doslova ruinujú. To sú urbariáty, ktoré vyslovene majú a obhospodarujú, lebo snažia sa obhospodarovať tie naše, ja to mám, také škarpy, debre, proste ktoré, veľký úžitok nič, ale obec si môže na základe týchto zákonov, ktoré my sme tu prijali, môže si navýšiť tú daňovú sadzbu tak, že vlastne dochádza k likvidácii urbariátu.
Takže môžme pouvažovať, či by sme nemohli dať aj v § 1 tiež ostatný pozemok, keď máme zastavané pozemky v kultúre, ktoré sa používajú na poľnohospodársku činnosť.
Ďalšia vec ma tu ešte napadá pri tomto zákone, pani ministerka, a síce, že my tu hovoríme o lesných pozemkoch. Je síce až v tretej alebo štvrtej časti a tam sa hovorí, že spravujeme podľa prvej a druhej časti. To znamená, že nám platia pravidlá, ktoré sú ako pri poľnohospodárskej výrobe. A keď máme zastavanú plochu v lese, tak tam je problém na piatu. Tam proste reagovať, riešiť, tak to nedoporučujem nikomu. To proste radšej ísť niekde inde a len nie tam. Či by sme nevedeli tento uzol nejak konať, preseknúť alebo začať ho rozmotávať, pretože na lesných porastoch máme rôzne chaty, rôzne sú tam nejaké tiež zastavené územia, možno nejaké staré cvičiská, neviem, čo tam všetko bolo, kde boli nejaké tieto. A v týchto lesných porastoch máme problém s takouto kultúrou, ostatné alebo zastavané plochy. Takže aj to by som možnože v tomto zákone o nájme poľnohospodárskych pozemkov a aj lesných pozemkov nejako možnože uvítal, keby sme sa nad tým zamysleli a možno v druhom čítaní to oživili.
A, samozrejme, moja najväčšia boľačka u zákona 504 je tá dĺžka nájmu. To budem stále kritizovať, aby sme tú dĺžku nájmu z tých 25, 20-30 rokov znížili, ja hovorím na tých 10. To má nejako možnože 5, možnože tých 10, to je už tá nejaká horná hranica. Ale aby jedna generácia sa nedostala k pôde iba kvôli tomu, že možnože tá stará osoba, ktorá je vlastníčka v tej rodine, proste neni tak zbehlá, využili návštevu tie jej vnuci, detí a potom zistí proste, že tú lehotu prešvihla, ďalších 20 rokov nebude môcť dať výpoveď, tak to je pre mňa ako katastrofa. Takže, pani ministerka, to bol taký nejaký podnet do boja. A možno dám aj ja nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý prakticky možnože predtým prekonzultujeme, či by sa to nedalo nejakým spôsobom skĺbiť aj s vašou iniciatívou na ministerstve.
No ešte musím povedať jednu vec, a síce že celá Európska únia chápe, čo znamená poľnohospodárstvo, ako ho treba podporovať aj zo štátnych prostriedkov. A, pani ministerka, je budem teraz citovať to, čo vy máte pred vašou, vo vašom, vo vašej budove, keď vchádzame k vám. Takže, vážení prítomní občania Slovenskej republiky, a mne sa to páči, že na našom rezorte mali takúto klauzulu, ktorá hovorí asi o tom:
„Neurážajte ľudí od pluhu a motyky, roľník vždy nakŕmil hladných, žobrákovi dal almužnu, núdznych prichýlil, v kostole dal do zvončeka. Vážte si roľníka, lebo je základom prosperujúcej spoločnosti.“
Bojím sa, že na Slovensku toto neplatí. A ja by som bol veľmi rád, aby možnože aj táto vláda urobila ten prelom a povedala, že stačilo a poďme robiť toho roľníka, dať do toho statusu, aký má aj v západnej, resp. v tej EÚ 15, v tej našej Európe alebo v tom svete.
Takže, pani ministerka, to sú zhruba moje pripomienky k tomu, ktoré by som potom možnože v tom druhom čítaní aj dal možnože na papier, a pokiaľ by sme z toho niečo, samozrejme, prijali, bol by som veľmi rád. Je to jedno, pod akou vlajkou to pôjde, nech sa rieši problém. Keď sa vyrieši, tak budem rád.
Takže ďakujem veľmi pekne, že ste ma vypočuli, a končím stále, ako zvyknem, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.
Ďalší v rozprave je pán poslanec Dostál.
Nech sa páči.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod by som rád ubezpečil pani ministerku, že si uvedomujem rozdiel medzi priamymi platbami a projektami financovanými z eurofondov, takže to bolo asi nejaké nedorozumenie.
Ale som presvedčený, že viac svetla je potrebné priniesť nielen do informácií o čerpaní eurofondov a schvaľovaní projektov, ale aj do priamych platieb, že aj tam sú ešte rezervy. A, žiaľ, naopak, ten pôvodný návrh ministerstva bol taký, že znižoval mieru informovanosti. Hovorím, dokonca bolo tam ustanovenie, že žiadne informácie o konaní sa nesprístupňujú ďalším osobám okrem tých, ktorí sú teda účastník konania a ním splnomocnená osoba. Toto odtiaľ našťastie aj na základe našej hromadnej pripomienky vypadlo, čo, čo oceňujem ako pôvodný posun.
A zároveň by som rád už tu neprítomnému pánu poslancovi Muňkovi chcel odkázať, že ak chce ostatných poučovať o tom, že niečomu nerozumejú, tak by to mal urobiť v rozprave, a nie v záverečnom slove spravodajcu, na ktoré sa už nedá reagovať. On ako spravodajca môže vystúpiť kedykoľvek, môže zareagovať faktickou, môže vystúpiť v rozprave, koľkokrát sa mu žiada. Takže ak to bude nabudúce robiť, tak nech to urobí korektným spôsobom.
A teraz k samotnému návrhu zákona, o ktorom práve rokujeme. Ak by sme žili skutočne v slobodnej spoločnosti, zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov by zrejme vôbec neexistoval. Tento zákon totiž zasahuje do vlastníckych práv a zasahuje nad mieru, ktorá je nevyhnutná. Napríklad z hľadiska dôvodov, ktoré obsahuje Ústava Slovenskej republiky, tento zákon obmedzuje vlastníkov poľnohospodárskej pôdy v nakladaní s vlastným majetkom. Obmedzuje ich v tom, komu, za akých podmienok a na ako dlho môžu svoj vlastný majetok prenajať, akým spôsobom môžu ten nájomný vzťah ukončiť, čiže ako môžu nakladať s vlastným majetkom.
V júni 2017, pred pár mesiacmi, som bol opäť spoluiniciátorom hromadnej pripomienky k tomuto návrhu zákona, a teda podobne ako vo vystúpení k tomu predchádzajúcemu návrhu zákona budem vychádzať z toho, čo sme spolu s kolegami z OKS, z Konzervatívneho inštitútu, inštitútu INESS a ďalších organizácií žiadali v tejto hromadnej pripomienke. Na úvod vymenujem, potom sa k niektorým veciam vrátim.
Žiadali sme zrušenie prednostného práva nájomcu poľnohospodárskeho pozemku na novú nájomnú zmluvu a zavedenie práva vlastníka pozemku disponovať týmto pozemkom po skončení nájomnej zmluvy v plnom rozsahu. Žiadali sme zrušenie zákonom stanovenej minimálnej doby nájmu poľnohospodárskeho pozemku a ponechanie doby nájmu na dohodu prenajímateľa a nájomcu. Žiadali sme zvýšenie informovanosti prenajímateľa pri predlžovaní nájomnej zmluvy prostredníctvom doplnenia určitých povinností nájomcu pri predkladaní návrhu na predĺženie nájomnej zmluvy. Žiadali sme zrušenie možnosti neplatenia nájomného z dôvodov, ktoré nesúvisia s prenajímateľom, a žiadali sme zvýšenie minimálnej ceny nájomného, ktorá je v súčasnosti častokrát iba na symbolickej úrovni. Väčšina z týchto bodov nebola akceptovaná, preto sa, preto sa k nim môžem vyjadriť aj v rámci, v rámci prvého čítania, k niektorým.
A chceli sme zrušiť možnosť neplatenia nájomného alebo zníženia nájomného z dôvodov zmenených prírodných pomerov. V zákone je ustanovenie, že ak ide o mimoriadne okolnosti, najmä následky prírodných pomerov, ktoré nájomca nespôsobil a nemožno predpokladať, že by ich odvrátil alebo ich následky mohol odvrátiť, alebo prekonať, a v dôsledku ktorých nemohol nájomca prenajatý pozemok používať na poľnohospodárske účely alebo nemohol dosiahnuť žiadny výnos v príslušnom kalendárnom roku, nie je povinný platiť nájomné. Ak z týchto dôvodov úžitky z prenajatého pozemku klesli pod polovicu bežného výnosu, má nájomca právo na primeranú zľavu z nájomného.
Prírodné pomery pritom nie sú vecou, ktoré by mohol prenajímateľ, vlastník pozemku akokoľvek ovplyvniť. Preto by nemali mať dôsledok, že ak sú nepriaznivé, tak náklady toho znáša prenajímateľ. Nie. Nájomca. Ale povedzme prírodné pomery, to môžme, môžme považovať za niečo také, ako keď je prenajímaná nejaká iná vec a nájomca ju bez vlastnej viny nemôže riadne, riadne užívať. Existuje aj také všeobecné pravidlo, že vtedy má nárok na zníženie nájomného, alebo teda nemusí platiť nájomné za to obdobie.
Ale dôvodom nie sú iba prírodné pomery. V prípade zákona, o tom hovorí ďalší paragraf, možno rovnakým spôsobom argumentovať aj v prípade zmeny hospodárskych pomerov. Ak nájomca nemohol dosiahnuť žiaden výnos z dôvodu, že v dôsledku podstatnej zmeny hospodárskych pomerov, ktorá sa neprejavila len u neho, sa podstatne zvýšené náklady na získavanie úžitkovosti prenajatého pozemku alebo sa podstatne znížila ich hodnota, alebo ak z týchto dôvodov klesne vývoz nájomcu pod polovicu obvyklého výnosu, má právo na odpustenie alebo primeranú zľavu z nájomného obdobne ako v prípade tohto práva pre mimoriadne okolnosti.
Čiže zmenia sa hospodárske pomery, vlastník pôdy má znášať dôsledky toho, že, že nájomca, ktorý tú pôdu užíva, má nižší zisk. Menej na tom, menej na tom zarobí. Si predstavme, že, že prenajmeme niekomu, niekomu, niekomu nebytový priestor na, trebárs na prevádzku krčmy a teraz sa zmenia hospodárske pomery, ľudia budú chodiť menej, menej do krčmy, tak jednoducho, jednoducho ten nájomca nebude platiť nájomné alebo si zníži nájomné sám od seba na základe zákona, že veď zmenili sa hospodárske pomery, mal som nižší zisk, tak zaplatím nižšie nájomné. To by bolo niečo, niečo podobné. A nie je celkom podstatné, asi je to dôležité, ale nie je celkom podstatné, ako často sa toto ustanovenie využíva, predpokladám, že sa nevyužíva veľmi, veľmi často, ale považujem za divné, zvláštne a nesprávne, ak takéto ustanovenie vôbec v zákone je. Ja si uvedomujem, že poľnohospodárstvo, to je špecifická činnosť, že, že teda dorábanie obilia nie je celkom to isté ako prevádzkovanie, prevádzkovanie krčmy, ale myslím si, že vzťah vlastníka pôdy a nájomcu pôdy je tu neprimerane vychýlený v prospech, v prospech nájomcu, napríklad v tých ustanoveniach, ktoré som citoval. Samozrejme, že s týmito pripomienkami sme, sme neuspeli.
Žiadali sme zrušiť minimálnu dobu nájmu poľnohospodárskeho pozemku. Zákon v § 8 ods. 1 stanovuje, že pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov. Zákon zároveň nie vo vzťahu k poľnohospodárskym podnikom umožňuje aj prenájom na dobu neurčitú s výpovednou, s výpovednou dobou jeden rok. Čiže treba vopred, nemožno uprostred, uprostred sezóny vypovedať a ja si myslím, že nie je žiadny dôvod, aby sa takáto minimálna päťročná doba zo zákona dávala, dávala alebo aby zákon niečo takéto obsahoval, keď tam môže byť doba neurčitá. A, samozrejme, že toto je v § 8 ods. 1. A je tam ods. 2, ktorý rieši špecifické situácie, že tá doba minimálna je, môže byť najviac na 25 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu ovocného sadu, 30 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné dreviny, 15 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu porastu pre špargle a tak ďalej. Čiže sú určité typy poľnohospodárskej činnosti, kde, kde si to asi vyžaduje, ak teda vychádzame z toho, že to nemôže byť úplne navoľno, navoľno možno nejakú dlhšiu dobu, lebo teda ovocný sad nevyrastie tak rýchlo ako, ako pšenica. Tak možno áno, možno tam existuje nejaký dôvod na výnimku, ale tá všeobecná úprava podľa môjho názoru by nemala byť zo zákona vymedzená tou minimálne päťročnou dobou a, samozrejme, že je tam aj problém tej maximálnej 25, 25-ročnej. Ani s týmto sme, myslím, neuspeli.
A ďalšiu vec, ktorú sme žiadali doplniť, bola, bolo doplniť určité povinnosti nájomcu pri predlžovaní nájomnej zmluvy, resp. pri, pri situácii, keď neexistuje nájomná zmluva, a nájomca, a teda ten, kto to užíva, navrhne vlastníkovi uzavretie, uzavretie zmluvy a ten má dvojmesačnú lehotu na to, aby buď prijal ten návrh, alebo ho odmietol, mal vtedy možnosť odmietnuť, ale ak v tej dvojmesačnej dobe nezareaguje, tak sa má za to, že vznikla, vznikla nájomná zmluva na dobu neurčitú. My sme žiadali, aby teda bola povinnosť informovať o dôsledkoch nereagovania. Toto je jedna z vecí, myslím, že jediná, kde sme, kde sme uspeli, teda v nejakej čiastočnej forme sa tam podarilo zakomponovať ustanovenie, že predlžuje sa za predpokladu, že nájomca alebo ten užívateľ pôdy informuje vlastníka pôdy na dôsledky toho, že ak v dvojmesačnej lehote nezareaguje, čím nejako znižujeme tú informačnú asymetriu, ktorá, ktorá dnes existuje medzi nájomcom a vlastníkom.
No a asi ten najdôležitejší bod je, je to prednostné právo nájomcu na novú zmluvu. Tam, áno, podobne ako, ako kolegovia tiež oceňujem, že sa ruší to automatické predlžovanie, predlžovanie zo zákona, ale prednostné právo ostáva. Pokiaľ si nájomca plní povinnosti, teda platí, platí nájomné načas, tak má prednostné právo. Zákon hovorí o nejakých výnimkách, keď chce vlastník sám hospodáriť alebo, myslím, jeho blízka osoba, dopĺňajú sa tam nejaké, nejaké ďalšie výnimky a upravuje sa ten postup, keď, keď, ako sa má postupovať pri uplatňovaní toho prednostného práva, aby to bolo jednoznačné, ale to prednostné právo tam ostáva. A to je, myslím si, tiež niečo, čo nad rámec nevyhnutný zasahuje do, do vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov, lebo teda teoreticky nie je to, nie je to už tak silné, ako to automatické predlžovanie, ale pokiaľ ide o nájomcu, ktorý myslí na to, čo má, čo má urobiť, tak pokiaľ, pokiaľ ten prenajímateľ a vlastník pozemku nespadne pod niektorú z tých výnimiek, ktoré obsahuje zákon, tak nie je to úplne automatické, ale tiež nemá možnosť úplne voľnú disponovať so svojím vlastníctvom a prenajať to niekomu inému len tak a myslím si, že je to vec, ktorá poškodzuje malých, stredných a najmä teda začínajúcich roľníkov, farmárov, agropodnikateľov, akokoľvek ich nazveme, keď takýmto spôsobom obmedzujeme vlastníkov. Preto si myslím, že by bolo dobré, keby ten návrh zákona išiel ešte ďalej a okrem zrušenia, automatického predlžovania nájomnej zmluvy so zákona, vypustil so zákona aj to samotné prednostné právo.
A teda podobne ako kolega Fecko zrejme aj ja sa budem snažiť získať podporu kolegov poslancov v druhom čítaní pre pozmeňujúce návrhy, ktoré upravujú veci, o ktorých som teraz hovoril, s tým, že si uvedomujem, že niektoré z tých vecí zrejme nemajú veľkú šancu, ale myslím si, že, že najmä, najmä teda tie posledné veci, o ktorých som hovoril, by možno stáli, stáli za úvahu a, a dalo by sa o nich hovoriť, takže sa budem uchádzať o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť prihlásiť sa. Pýtam sa, či sa do rozpravy chce prihlásiť niekto ústne. Procedurálne, ale bereme, najskôr rozprava, dobre, traja, ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne kolegovia, dovoľte mi, aby som sa k tomuto návrhu zákona, ktorý vyvoláva také vášne, či je potrebný, alebo nie je potrebný, a prečo je taký a onaký, sa vyjadril trošku z iného uhla pohľadu. A to v prvom rade z uhla pohľadu, podľa ktorého tento zákon v tejto národnej snemovni bol schválený a prijatý a ja som ho sem doniesol a predkladal.
Tento zákon sa prijímal v roku 2003. Bol nutný a aj dnes je potrebný z titulu rozdrobenosti vlastníckeho práva na území Slovenskej republiky a výkonu vlastníckeho práva na území Slovenskej republiky. Bez takéhoto návrhu zákona by sme nevedeli čerpať prostriedky z Európskej únie, čo je zhruba miliarda eur ročne. Nečerpanie týchto peňazí by malo nesmiernu ekonomickú a hospodársku škodu na ekonomiku Slovenskej republiky ako takej. Kolega Dostál, Fecko tu rozpráva o tom, či je treba vôbec minimálna doba nájmu. Musím povedať, že tá 5-ročná doba do toho zákona v tom čase sa dostala preto, lebo Európska únia pri mnohých dotáciách poskytovaných pre farmárov jednoznačne vyžaduje záväzok od farmára, že 5 rokov to bude vykonávať. Keď on nemá záruku na prenájom 5 rokov, tak nemôže sa k tomu ani zaviazať a potom podľa legislatívy Európskej únie, ktorá je nadriadená tej slovenskej, by mala všetky vrátiť naspäť. Takže ono to má svoje opodstatnenie.
Chápem, že väčšinu vášní v diskusii vyvolávajú zmeny, ktoré boli prijaté hlavne po roku 2003, teda po roku 2006. Bolo ich sedem. Všetky ich prijímala vláda pod vedením Roberta Fica. Snaží sa vniesť do tohto návrhu zákona duch komunistického prístupu k správe poľnohospodárskych pozemkov. Nájom a nájomca je v mnohých prípadoch viac ako vlastník. Tento návrh, pani ministerka, môžete zobrať naspäť. No, lebo nanajvýš bude rovnako ako rozdávanie tých potravín, že si my odfajkneme, že ho máme, ale nefunguje. A to z jedného jediného dôvodu, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Prikázať nájomcovi, prikázať komukoľvek, že môže, bude mať náhradný pozemok na mojom pozemku, na vašom pozemku, na Dostálovom pozemku alebo na kohokoľvek pozemku, je protiústavné. Ktokoľvek z nich v jednom švíku sa ozve, že ja s tým nesúhlasím, podľa nálezu Ústavného súdu z roku ’97. či ’98. nie je možné náhradný pozemok vydať. Tento, tento nález bol vydaný vo vzťahu k § 15 zákona č. 180. Takže v žiadnom prípade náhradný pozemok vydať, prikázať, neviem čo, nefunguje.
Náhradné pozemky alebo uznávanie náhradných pozemkov pri predchádzajúcej zmene tohoto návrhu, ktorého ste sem doniesli, som už apeloval, že je diletantské od úradníkov, ktorí po zavedení zákona 180 § 15 náhradný pozemok, ktorý vydával okresný úrad alebo odbory pozemkové, v roku 2007 ho minister Jureňa sem doniesol a nechal ho zrušiť. Či v 2008. Nechal zrušiť. Do dnešného, doteraz sme ho nemali, v roku 2017 povieme, že zase sú. A kde bolo tých 10 rokov? Neboli? Vytvárate chaos v nájomných vzťahoch pod podmienkou, že idete podporovať mladých.
Počúval som v tejto Národnej rade ministra Jahnátka, ako hovoril, že zavedie mechanizmus, kde mladí dostanú pôdu od Slovenského pozemkového fondu. Koľkože to dostali? Je to významná časť? No nie je. A ani nebude. Ani nemôže byť. Preto, lebo väčšinu vlastníctva Slovenský pozemkový fond, ktorý vykonáva, je fiktívne vlastníctvo, nie reálne. Fiktívne preto, lebo je podiel na parcele, na celku. Nie je väčšina. Občiansky zákonník dnes hovorí, že parcela je prenajatá tomu, kde väčšinový vlastník rozhodne, komu to prenajme. Ten menšinový sa tomu musí prispôsobiť. V 90 % Slovenský pozemkový fond tam, kde nie sú urobené pozemkové úpravy, je menšinovým vlastníkom. (Reakcia z pléna.)
Ale áno, pani ministerka, nie je možné vydať, vy neviete povedať v katastri, kde vo veľkom bloku, kde nie sú pozemkové úpravy ukončené, neviete poukázať na dve parcely, ktoré by ste vcelku v rozlohe viac ako 33 árov, by ste vedeli niekomu vydať, pričom dotácie pre mladého, ktorý začína, je podmienka mať minimálne parcelu, ktorá má výmeru cez 30 árov. Nie, jednoducho tento systém, do tej doby, si musíme povedať, kým neprerobíme celé pozemkové právo na Slovensku, dovtedy sa tu hráme na piesočku a tvárime sa, že niečo riešime, ale vytvárame len chaos. Vlády Roberta Fica do tohto užívateľského vzťahu vniesli taký chaos, že už pomaly sa nevieme k tomu vrátiť.
Podpora obnoviteľných zdrojov energií vytvorila extrémne veľký problém medzi poľnohospodármi. Dneska hovoríte, že pôda má slúžiť na výrobu poľnohospodárskej výroby. Ale vlády Roberta Fica podporením obnoviteľných zdrojov energie vytvorili priestor pre finančné skupiny, ktoré išli do poľnohospodárskeho sektoru, ale nie so záujmom produkcie poľnohospodárskej výroby, ale záujmom produkcie energie a ekonomiky. On získa na dotáciách, získa na cene energií. A predchádzajúca vláda, keď som hovoril, že ten, ktorý má, pestuje kukuricu, má mať aj živočíšnu výrobu, tak prvá vec ministra Jahnátka bola toto zrušiť, nenaviazať túto povinnosť, aby mal aj živočíšnu výrobu, takže bioplynkári nemusia mať žiadnu živočíšnu výrobu, fachčia, dostanú dotáciu na kukuricu a dostanú dotáciu, garantovanú cenu a dotáciu na poľnohospodársku výrobu. Lamentovať, že máme finančné skupiny v poľnohospodárstve, lamentovať sa dá. Ale povedzte, že kde sú, v ktorých oblastiach sú. Keď toto pomenujeme, tak to bude niečo úplne iné.
Áno, súhlasím s tým, že 25 rokov je veľa, vtedy, keď sa to zavádzalo, tak som ho patrične aj kritizoval. Pôvodne v tom návrhu bolo 5 rokov minimálne a maximálne 10, aby sme to obmedzili. 25 rokov je, po 25 rokoch dedičia aj zabudnú, že starý, že otec alebo starý otec mal nejakú pôdu prenajatú. Preto si myslím, že je to len očný klam, že dáme priestor pre mladých. Pre mladých dáte priestor vtedy, keď tie vzťahy budú jasné, keď tie pozemky budú scelené a keď budú vedieť kúpiť parcelu, ktorá je ich. Dnes nie je možné vydať pozemok, náhradný pozemok. Donútiť, že na mojom pozemku niekto iný bude hospodáriť, lebo ste mu tam dali náhradný pozemok? Nefunguje. Nehnevajte sa, toto nebude, nebude fungovať pri najlepšej vôli. A to hovorím preto, lebo to poznám.
Dovoľte, aby som sa vyjadril k niektorým tým paragrafom, ktoré ste tu uviedli.
Bod č. 4. V § 10 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„Na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. b) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území. Obdobne sa postupuje aj v prípade, keď tento pozemok je zastavaný.“
Dajte to do zákona, nikto nebude mať záujem sa dohodnúť! Obvodný úrad povie, že 50 euro, ja sa nechcem dohodnúť, ja dostanem 100 budúci rok, druhí sa nebudú chcieť dohodnúť, lebo už priemer bude 75, ja dostanem 150. Prepáčte mi, ale takéto, diletantizmus, kto tam dovolil si napísať?! Ako keby to bolo, že v obvyklej cene, že dostane tú istú cenu, čo ostatní, ja by som chápal. Ale dostane dvojnásobok? Však nájomca môže vyložiť, s prepáčením, svoje srdce, ale ten vlastník nebude sa chcieť dohodnúť. Prečo by sa? Keď sa nedohodnem, nebude zmluva, zo zákona mi náleží dvojnásobok.
Keď chcete zlikvidovať poľnohospodárstvo, tak ho zlikvidujte, ale pomenujte, že tento zákon je v neprospech poľnohospodárskej výroby. Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.
Ďalšia v rozprave je pani poslankyňa Zemanová.