19. schôdza

S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Marosz.

Ďakujem za slovo. Pán Budaj, hovorili ste o tom, že je tu dômyselný, premyslený korupčný systém, ktorý je na pozadí všetkých týchto verejných investícií. Ja len potvrdím aj skúsenosť z dnešného dňa, keď ma navštívili dvaja podnikatelia, ktorí aj na prvý pohľad bolo vidieť, že sú to zúfalí, zničení ľudia, ktorí rok nič iné nerobia, len sa domáhajú toho, aby sa dostali k peniazom z realizácie stavby z eurofondov verejnej stavby, ktorá, ktorá je napojená na firmu, ktorá bežne vyhráva aj súťaže na diaľniciach. Nemôžu sa dostať k tým peniazom, majú zničené zdravie, nevyplatili stovkám zamestnancom peniaze a toto sa tu bežne deje a samozrejme oni mi pomohli aj ukázať, aj odkryť presne tieto prepojenia, ktoré siahajú na špičky našich vládnych politikov.
Sme na začiatku, takže viac hovoriť nebudem. Týmto ľuďom chceme pomáhať, chceme na tieto veci poukazovať, ale v tejto chvíli je zrejmé, že povoliť dlhovú brzdu alebo dať peniaze, ďalšie peniaze na výstavbu diaľnic, to je niečo podobné, ako keby sme chorému človekovi alebo alkoholikovi doniesli na narodeniny fľašu vína, alebo si s ním asi pripili, alebo ja neviem, bezdomovcovi dávali peniaze, nech si kúpi ďalší alkohol. Namiesto toho musíme urobiť niečo zásadnejšie, čo povedie skutočne k zmene v tomto štáte. Takže asi toľko na potvrdenie vašich slov. Ďakujem.

Pán poslanec Kéry.

Pán poslanec Budaj, keďže ste tú drvivú väčšinu diskusie neboli prítomný v sále, zrejme ste nezaregistrovali ponuku pána poslanca Podmanického, ktorý povedal, že ak by sa našla čo len malá vôľa na pokračovanie v tejto diskusii, tak sú predkladatelia ochotní diskusiu prerušiť a vrátili by sme sa k tomuto bodu až po voľbách do vyšších územných celkov, aby nás nikto nemohol obviňovať z toho, že ide o nejaký účelový návrh, ktorý má za cieľ zvýhodniť kandidátov SMER - sociálna demokracia na županov. Ale ja si myslím, pán poslanec, že ani vy a ani vaši kolegovia nebudete ochotní túto ponuku prijať, pretože by vás tieto argumenty mohli vyzliecť donaha. Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Budaj.

Prosím vás, pán Kéry, ste smiešny. Ja som od rána neodišiel z tejto lavice, možno ako jediný, pretože predkladám ďalší zákon. Však neklamte ešte aj v takej sprostosti. Ale teraz k veci. Naozaj som hovoril zmierlivo, aj keď sa zdá, že to sa neoplatí, lebo za slušnú reč ešte vás opľujú. Hovoril som zmierlivo, aby som upozornil, nevracajte sa proste do éry Mečiara, skutočne nerobte náhupkové zákony, nerobte partokratických šéfov ÚVO, to všetko už bolo proste a o tom sú teraz filmy. Tí ľudia sa hanbia, že pri tom účinkovali, nerobte to. Ak to myslíte vážne, ja sa k tomu hlásim, áno, poďte, sadneme si, že si vieme urobiť spoločný rokovací poriadok, či vieme urobiť zákon o štátnej službe, aby tam všetci ľudia nestáli s otrčenou rukou, že si vieme urobiť antikorupčné zákony, čo nebudú len trieskaním po vode, ale budú skutočne meniť to Slovensko, budú zastavovať korupciu. Však žiaden z tých politikov, ktorý bol podozrivý k korupcie a či bol modrý alebo červený, ešte pred súdom nestál. Tak buď sme najčistejšia krajina na zemeguli, alebo tu v tomto kráľovstve čosi smrdí a smrdí to z tejto miestnosti. V miestnosti, v ktorej sedíme z centra moci, ktorou je Národná rada Slovenskej republiky. Poďte teda hovoriť otvorene o tom, ako tento smrad vyvetrať a vznikne potom lepšia dôvera, aj keď opozícia vždy bude musieť plniť svoju polohu, nebude sa musieť obávať, že prichádza k vytváraniu mafiánskeho štátu.

Ďakujem. Ďalší v rozprave pán Podmanický, prepadá mu poradie.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda a pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne a kolegovia, k tej ekonomickej podstate, aj k vecnej podstate toho návrhu, teda návrhu na to, na čo sa to má použiť, povedali už dosť moji kolegovia dnes a hovorili sme o tom dosť dlho aj na tej predchádzajúcej schôdzi. Ja by som si teda už na záver debaty dovolil tri stručné poznámky. Jednu, nazvem to jazykovú, druhú historickú a tretiu politickú povedzme.
Tá jazyková prvá. Bod, o ktorom rokujeme, sa volá návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvoľneniu tzv. dlhovej brzdy prostredníctvom novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti zo dňa 8. decembra 2011 ako nástroja na riešenie nedostatku financií na dobudovanie nadradenej prioritnej cestnej infraštruktúry. Zrejme nie je náhodné, že ten návrh uznesenia ja nazvaný práve takto, ale v skutočnosti v ňom ide o zmenu zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Zmenu, ktorá má smerovať k tomu, aby Slovenská republika bola nie viac, ale menej rozpočtovo zodpovedná. A uvoľniť dlhovú brzdu, alebo uvoľniť brzdu, lebo brzda je niečo zlé, tak uvoľniť brzdu vyznieva tak lepšie, ako byť menej zodpovedný, ale v tomto konkrétnom prípade to znamená to isté. Navrhujete nám, aby sme sa ako krajina správali menej zodpovedne, aby sme Slovenskú republiku viac zadlžovali.
Druhá poznámka je, nazvem to historická. Včera sme mali hodinu otázok a viacerí poslanci SMER-u sa iste nezávisle od seba pýtali pána predsedu vlády Roberta Fica na nedávne spoločné rokovanie vlád Českej republiky a Slovenskej republiky a mimochodom obdivujem túto schopnosť poslancov SMER-u nezávisle od seba položiť rovnaké otázky alebo takmer rovnaké otázky, ale to je asi iný problém. No a pán premiér Fico sa nedostal k tej odpovedi, tuším, lebo boli tam ešte aj nejaké iné otázky, ktoré nezávisle od seba položili poslanci SMER-u, ale to spoločné rokovanie súviselo s tým, že teraz máme 25. výročie dohody Mečiara s Klausom o rozdelení Československa. Čoskoro budeme mať 25. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky a zároveň o dva mesiace neskôr potom, alebo teda ešte skôr, o dva mesiace odteraz alebo mesiac a pol budeme mať 100. výročie vzniku Československej republiky, o rok, pardon, už sme zmetený z tých termínov, ale tak budeme mať 99. výročie. No je to taká dobrá príležitosť povedať si, ako sa vyvíja Česká republika a Slovenská republika a je fakt, že Slovenská republika vychádzala z horších východiskových pozícií a v tých ekonomických a sociálnych ukazovateľoch napreduje rýchlejšie a približuje sa.
Existujú dve výnimky, kde nedobiehame Českú republiku a tie rozdiely sú naďalej ešte výrazné. Ten prvý je nezamestnanosť, kde Česká republika je na tom naďalej výrazne lepšie, je na tom zrejme najlepšie v rámci celej Európskej únie a teda je to všeobecný trend momentálne súvisiaci s celkovou hospodárskou situáciou v Európe, čiže nielen spôsobením alebo nie spôsobením, najmä spôsobením pána ministra Richtera, ale je to širší trend, ale dobre. Ale ten druhý rozdiel je dlh, zadlženie štátu alebo verejnej správy v podiele k hrubému domácemu, domácemu produktu, ktoré bolo zdieľané na začiatku v roku 1993. V Českej republike to bolo 13,3 % z HDP, na Slovensku 24 %. Potom výrazne rástlo na Slovensku najmä za Mečiarových vlád, v roku 1999 to bolo 47,1 %, v roku 2000 49,6 %, potom za prvej Dzurindovej vlády sa ten trend otočil. V roku 2006 to bolo 31 %, hovorím o Slovensku a potom ešte zotrvačnosťou to klesalo, potom prišla kríza v roku 2008 a Slovenská republika sa vtedy enormne zadlžila, pretože prvá Ficova vláda nedokázala hospodáriť rozpočtovo zodpovedne. V roku 2010, 2007 - 30,1 %, 2010 - 41,2 %, 2011 - 43,7 %, 2012 - 52,2 %. To zadlženie sa podarilo zastaviť vďaka opatreniam, ktoré urobil parlament a teda vláda za Ivety Radičovej a za ministrovania Ivana Mikloša.
Situácia sa zlepšuje, napriek tomu dnes je Slovensko, alebo teda minulý rok bolo Slovensko na 51,9 %, Česká republika na 37,2 %. Čiže Česká republika je na tom lepšie, rozdiel je väčší, ako bol na začiatku a Česká republika konsoliduje aj v posledných rokoch rýchlejšie, ako Slovenská republika. Čo je na tom zaujímavé? Zaujímavé na tom je to, že v Českej republike nemajú ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a napriek tomu sa dokážu správať rozpočtovo zodpovedne.
Tu by som zacitoval z rozhovoru pre TASR, ktorý dal bývalý guvernér Českej národnej banky Miroslav Singer, ktorý hovorí, že: "Dlhovú brzdu nepoužívajú všade v Európe, v Česku ju nemáme a trúfam si povedať, že s výnimkou roku 2010 máme fiškálnu politiku v medziach rozumných a konzervatívnych noriem. Sú však krajiny, kde dlhová brzda je potrebná, pretože majú tendenciu k menej rozumnej fiškálnej politike. Aj na Slovensku boli obdobia, keď ste mali sklony ísť do príliš vysokého rozpočtového deficitu. Povedal by som, že vôbec nemôže uškodiť. " Ja dodávam, že nieže nemôže uškodiť, na Slovensku je takýto zákon potrebný, pretože české vlády sa dokážu správať rozpočtovo zodpovedne, slovenské vlády, určite to neplatí o všetkých, určite to neplatí o súčasnej vláde alebo vládach vedených SMER-om. Takže je to brzda, ktorú potrebujeme.
Posledná poznámka je politická. Kolegovia z koalície tu pripomínali, ako dlho a ťažko sa rodil zákon, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Pán poslanec Podmanický povedal, že málokedy sa diskusia v parlamente začína tak ústretovo, ako to, že vy ste nám tu predložili návrh uznesenia a priznám sa, že ja to nevidím nijako ústretovo. Toto nie je snaha dohodnúť sa, toto je politické gesto pred voľbami. Snaha ukázať sa voličom. A ja vás naozaj neupodozrievam z toho, že by ste nechceli uvoľniť dlhovú brzdu, naozaj verím v to, že chcete, že máte záujem uvoľniť dlhovú brzdu a keby vám v tom nič nebránilo, tak by ste ju aj uvoľnili, čo ja hodnotím zle, ale teda konáte v súlade so svojím presvedčením. Ale keby ste to naozaj chceli dosiahnuť, nerobili by ste to takto, nedali by ste do parlamentu hotový návrh, ale snažili by ste sa rokovať a získať pre svoj zámer aspoň časť opozície, lebo potrebujete na to ústavnú väčšinu, nie na toto uznesenie, ale na zmenu ústavného zákona. Vidíte, že podporu nemáte, tak ste sa rozhodli aspoň ukázať, že ste za to aspoň urobiť toto gesto.
Posledná vec, ktorú by som rád pripomenul. Programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej obsahovalo body, ktoré chceli zmeniť nejaké ústavné zákony alebo ústavu. Vtedy SMER kritizoval, strašne kritizoval Radičovej vládu, že čo si to dáva do programu niečo, čo nemôže dosiahnuť. A pritom to bola iba snaha rokovať. Vy ste dali návrh uznesenia, ktoré aj keď bude schválené, nebude ústavnou väčšinou schválené, nebude znamenať nič.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme pekne, pán poslanec Dostál. Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku od pána poslanca Grendela.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Uhrík tu pred chvíľou volal po odbornom prejave, tak tu ho mal, mohol si ho vypočuť, ale ja viem, že je piatok 13.00 hod. a zdá sa, že pánovi Uhríkovi a všetkým jeho kolegom už padla.