19. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Aj pozdravujem poľnohospodárov na balkóne, keď ešte vytrvali pozerať túto diskusiu. A hneď v úvode chcela by som, pán spravodajca, dať návrh, aby sme hlasovali o tom, že návrh zákona bude vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. A v ďalšej svojej, ďalšom svojom vystúpení aj zdôvodním prečo.
Bolo to, je to aj z toho dôvodu, ako pani ministerka uviedla samotný materiál, že si je vedomá toho, že bude búrlivá diskusia, pretože tá búrlivá diskusia je určite aj medzi odbornými, profesnými združeniami a poľnohospodármi, pretože tie názory na tento zákon nie sú vyjasnené, sama som sa zúčastnila jednej z agrokonferencií, kde bolo zjavné, že na túto tému je množstvo debát a názorov, z toho vyplýva aj množstvo pripomienok, ktoré, zásadných pripomienok, ktoré boli k návrhu zákona predložených, bolo ich 90 a z toho 48 nebolo akceptovaných. Myslím si, že to už je dostatočný dôvod na to, že, aby tá odborná diskusia bola naďalej vedená, aj vás vyzývam, apelujem, pani ministerka, aby ste naozaj túto odbornú diskusiu ďalej viedli za účasti zástupcov poľnohospodárskej obce, ľudí pracujúcich, podnikajúcich v agrosektore, ale, samozrejme, aj s politickými stranami, ktoré v konečnom dôsledku o tom musia hlasovať v parlamente.
Máte ambíciu zákonom vytvoriť lepšie podmienky pre stabilné poľnohospodárske podmienky, avšak ja si myslím, že tento zákon nenapĺňa túto ambíciu. Treba si uvedomiť, že naozaj obrovské množstvo pôdy je v súčasnosti obhospodarované na základe nájomných zmlúv, môže to byť až okolo 90 % poľnohospodárskej pôdy, to znamená, že sa to týka obrovského množstva vlastníkov, obrovského množstva nájomných, nájomcov, teda týchto nájomných vzťahov.
Uvediem aj ďalšie fakty, ktoré vedú, teda podporujú ten môj návrh, aby tá debata bola ešte ďalej pokračovala a aby vlastne bol materiál dopracovaný. Totižto na Slovensku je obrovské množstvo rozrobené pozemkové vlastníctvo a jeden poľnohospodársky podnik vlastní aj veľké množstvo, teda má zmluvy s veľkým množstvom podielových spoluvlastníkov, medzi ktorými sú mnohokrát neznámi vlastníci. Mnohokrát sú neprevedené rôzne pozemky a vlastne administratíva, ktorá bude viesť k preukazovaniu nájomných zmlúv, doručovaniu týchto nájomných zmlúv vlastníkom, resp. domnelým vlastníkom, alebo možnosť nedoručenia, lebo sú vlastníci mŕtvi a dedičské konania neprebehli, tak budú vyžadovať neprimeranú administratívnu záťaž, a ktorú vlastne ani neprislúchajúcu týmto podnikom, aby vlastne hľadali, dohľadávali nejakých domnelých vlastníkov. A z tohto dôvodu neusporiadaného vlastníctva, neukončených ROEP-ov a pozemkových úprav ten, tento zákon bude prinášať veľké aplikačné ťažkosti a bude to aj prinášať výpadok príjmov z daní z nehnuteľnosti pre obce a mestá. Vy ste, v zákone upravujete, že v prípade, že nebude zaplatená daň z nehnuteľnosti, tak stráca nájomná zmluva, stráca platnosť. Avšak tu treba povedať, že aj povinnosti správcu dane neupravujete nejakým spôsobom, ako on sa dozvie napr. o tej nájomnej zmluve a ako má vyrubovať tú daň, a čo keď správca dane nebude konať v lehote alebo správne, a z tohto titulu bude mať podnikateľ, ktorý má pôdu v prenájme, vlastne môže o túto nájomnú zmluvu, nájom prísť.
To znamená, že v súčasnosti takejto, aké je naša, poľnohospodárske pozemky aké sú rozdrobené, tak prijať legislatívu, ktorá je nejasná, a tak z týchto aplikačných dôvodov, myslím si, že takto prijať zákon je nevhodné. Poukážem ešte na ďalšie, ďalšie fakty.
Nie je jasné zo zákona, akým spôsobom má nájomca poslať návrh zmluvy. Bude to musieť byť doporučené alebo musí poslať každému do vlastných rúk, alebo ako? Ako bude, nájomca že neprijme návrh zmluvy? Čo znamená, že neprijal návrh zmluvy? Musí to dať písomne alebo akým spôsobom? Či tieto nejednoznačnosti budú určite viesť k mnohým súdnym sporom a nepochybne aj k veľkej administratívnej a finančnej záťaži nájomcov. Taktiež aj neprevzatie zmluvy, alebo neodmiet..., teda ak vlastník písomne neodmietne nájomnú zmluvu, tak môže dochádzať v podstate aj k obštrukciám zo strany, zo strany vlastníkov a nájomca sa dostáva do právnej neistoty napriek tomu, že dajme tomu svoje povinnosti z nájomnej zmluvy splnil. Čiže vlastne tým, že vlastník v tomto prípade by robil obštrukcie, tak ten nájomca dochádza do právnej neistoty. Ja si myslím, že tento zákon môže doviesť poľnohospodárstvo k útlmu, a nie k rozvoju, tak ako máte snahu.
Chcem ešte upozorniť aj na ďalšiu záležitosť, v prípade, že takto budú ukončené nájomné zmluvy, tak niektoré pozemky nebudú obhospodarované a v súvislosti so zákonom o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy pôda by nemala ležať úhorom z titulu toho, že nemá hospodára. Ako môže ležať úhorom, ale z titulu úmyselného hospodárenia, že leží takto. Ale nie z toho titulu, že sa nemá o ňu kto starať. A preto aj súhlasím s pripomienkou Vidieckej platformy, ktorú vlastne oni predostreli v rámci NPK, že ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú stranu, na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na dobu určitú v trvaní jeden rok.
Myslím si, že malo, je toto správne, práve z tých dôvodov neidentifikovania toho vlastníka, pretože tie nájomné zmluvy dnes nejaké, nejaké sú, a tieto, takto prísny zákon dať do praxe bez toho, aby to všetky tieto aplikačné vzťahy boli jasné, tak môže dôjsť k veľkým škodám na pôde aj pre vlastníka, aj pre nájomcu a v konečnom dôsledku aj pre pôdu ako neobnoviteľný zdroj, ale aj pre životné prostredie, lebo na takýchto pôdach potom môžu rásť buriny, invázne druhy a iné veci, ktoré môžu poškodzovať životné prostredie iným spôsobom.
Takže toľko v prvom čítaní. Ak neakceptujete a nebude schválený môj návrh na vrátenie, na dopracovanie, možno sa pokúsim naformulovať nejaký pozmeňujúci návrh, snáď tá diskusia bude nejaká konštruktívna.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, budem už iba krátko. Zabudol som v mojom vystúpení jednu vec a musím sa opýtať, lebo je to v súčasnom znení novely tohto zákona.
Takže či dobre chápem § 12a ods. 1:
"Ak nájomca užíva pozemky, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť, a pozemky sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom, ďalej len doterajší prenajímateľ, uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté podľa tohto zákona, a to v primeranej výmere a bonite."
Veľmi dlhá i veľmi zhutnená veta, ja to chápem tak, že ak nájomca užíva pozemky, alebo teda kde sa skončil alebo má skončiť nájom, pozemky sú neprístupné, nemožno ich využívať, ale on ich užíva, hej, má sa skončiť nájom alebo má sa, teda skončil už, ale vždycky má uzatvoriť nejakú zmluvu v primeranej kvalite a bonite ako keby na iné pozemky.
Takže rád by som z tohto nejakého, neviem, slovného marazmu vyšiel správne usmernený, lebo mne to takto vychádza, proste ako keby sme dávali ďalší náhradný pozemok za tie pozemky, ktoré sú, nedajú sa užívať ani sú neprístupné. A neviem teda si to vysvetliť, takže, pani ministerka, ešte takú jednu, by som povedal, brouka do hlavy jedného, že keby sme tú 12a-čku, ods. 1 nejak tak normálne vysvetlili, lebo ja to čítam takto, ako je to tu, a nejak mi to stále vychádza ináč, ako keby sme tam chceli robiť tie pozemky neprístupné, proste ďalšiu zmluvu, ktorá má iné podľa bonity a kvality. Tak neviem, čo to malo byť, ale dobre. Takže toľko z mojej strany.
A myslím si, že tak ako to bolo spomenuté, aj pani Zemanová, aj so Zsoltom Simonom, že pokiaľ nebudú pozemkové úpravy a tie ROEP-y, ja si myslím, že 25 % katastrálnych území alebo tak nejako proste nám ostáva, takže myslím, že tie ROEP-y predsa nejako ukončíme, aspoň dúfam, pani ministerka, v tomto volebnom období, ale ROEP neni všeliek, ROEP je iba ten základ ku pozemkovým úpravám, tak chcem veriť, že tých nejakých 360 území, ktorých teraz je ukončených, a ďalších 65 či koľko rozpracovaných, že vlastne dobehneme tak, aby tie financie sa na pozemkové úpravy našli, ale chcem, keď som pri tom, musím, pani ministerka, vám to ešte povedať, apelovať ďalšiu vec, aby sme zabránili drobeniu následnému, následnému drobeniu po pozemkových úpravách týchto scelených pozemkoch. Lebo potom sú to peniaze vyhodené do studne a do luftu.
Takže, pani ministerka, toto sme, na to sme zabudli, a to aj musím dať aj na moju hlavu, že bol by som rád, keby ste možno aj vy iniciovali, keď nebudem to ja iniciovať, na ďalšej schôdzi alebo na tej ďalšej, aby sme toto zabránili, aby drobenie po pozemkových úpravách už nemohlo byť, ja neviem, 30 rokov, a povieme, že to je skomasované, lebo ináč peniaze zbytočne do toho vrážame.
Takže ďakujem veľmi pekne a znovu poviem s našimi predkami, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať slovo navrhovateľka.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Tak tá debata sa dala očakávať, že bude takáto búrlivá. Celkom ma udivujú postoje, jedni ste za vlastníkov, že je to zlý zákon pre vlastníkov, a druhí pre nájomcov, že je to tvrdé pre nájomcov, tak teraz neviem. A predsa ste tu, sedíte v jedných laviciach.
Ozaj je našou snahou, bolo vyčistiť tieto nájomné vzťahy, a tak ako Simon Zsolt tu hovoril, že päťročná doba je doba, ktorá je spojená s výkonom niektorých opatrení z Programu rozvoja vidieka, a to je termín a čas, ktorý platí aj dnes. Ja by som snáď možno, že k jedným, k jednotlivým, nezapísala som si asi všetko, nestihla som si všetko napísať, ale určite vaše pripomienky a poznámky pri druhom čítaní budeme brať do úvahy.
Pani Zemanová hovorila, že môžu vzniknúť neobrábané pozemky, ktoré sa neprededili. Tie vznikajú aj dnes. Tie, ktoré nie sú pod nejakou priamou platbou, aj dnes máme množstvo pozemkov, ktoré sú neobrábané, a, samozrejme, je tu zákon č. 220 o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ktorý ukladá, ak to nie je prenajatá pôda, má sa vlastník starať, takže vlastník sa tak stará, že sa nestará.
Potom je tu druhá vec, a to, čo to bolo správne povedané, a Martin Fecko to povedal, že pokiaľ nebudú pozemkové úpravy, ozaj budeme sa boriť s každým jedným zákonom, ktorý sa týka pôdy. Je to tak. Z 3 200 katastrálnych území, dnes máme ROEP-y urobených skoro na 99 %, ale ROEP je len zapísané vlastníctvo, ale užívacie vzťahy a pomery a scelovanie pozemkov riešia len pozemkové úpravy. Keďže dnes máme zapísaných 426 tuším projektov pozemkových úprav, ostáva nám 2 800 katastrálnych území, kde pozemkové úpravy nie sú zapísané. Ak by sme to chceli vyriešiť a budeme to riešiť takým tempom, s takýmito finančnými prostriedkami, ako dnes Slovenská republika dáva na tieto pozemkové úpravy, tak to budeme riešiť ďalších 100 rokov. Práve preto všetky novely zákonov, ktoré sa týkajú pôdy, musia súvisieť a musia brať do úvahy, že pozemkové úpravy nemáme urobené a ešte dlho ich urobené nebudeme mať.
K pánovi Dostálovi snáď možno, že to prednostné právo, tá automatická prolongácia, myslím si, že je niečo, čo sa, čo sa páči a pozdáva mnohým, že sme ju zrušili. Na druhej strane sme im ponechali prednostné právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Prečo? Samozrejme, kvôli nejakej právnej istote. Predstave si, že máte poľnohospodársky podnik, kde ste investovali do vybudovania maštalí, máte tam 200 kráv, dojníc, máte komplet celé odpadové hospodárstvo, a ak nemáte pôdu, tak môžete podnik zatvoriť. Práve preto to prednostné právo tam je a dali sme vlastníkovi možnosť v dobe 60 dní sa ozvať, že nesúhlasím s niektorými ustanoveniami návrhu zmluvy, ktorý mi, ktorý mi nájomca pošle. Pozor, zmluva je dvojstranný právny akt! A vlastník má rovnaké právo do tej zmluvy zasiahnuť, ako mu ju pošle nájomca, čiže nie je pravda, že tam nemôže zasiahnuť, práve ten čas je na to. Po 20-ročných skúsenostiach a po mojich skúsenostiach zo Slovenského pozemkového fondu, verte tomu, aj fond keď posiela nájomné zmluvy, nájde sa len máloktorý vlastník alebo máloktorý nájomca, ktorý tú zmluvu a návrh zmluvy upraví. Čiže vlastnícke právo je rovnako dôležité ako, ako nájomné právo a je, je pred, samozrejme, nájomným právom, vlastník má rovnaké právo sa k tejto zmluve vyjadriť, a ak nie je spokojný so zmluvou, a má na to 60 dní, môže svoj pozemok prenajať niekomu inému, práve preto ten čas tam je.
Dĺžka nájmu. Martin tu povedal, že je to katastrofa. No nie je to katastrofa, lebo to je maximum, prosím pekne, maximum pri trvalých kultúrach, keď rodiace sady a vinohrady začnú rodiť až na piaty, niektorý až na siedmy rok. Vinohrady možnože tretí-štvrtý rok. Investícia do vinohradu, mimochodom, do rekonštrukcie vinohradov je skoro 33-tisíc eur na hektár. Tak si predstavte, že investujete 33-tisíc eur na hektár a po piatich rokoch by vám to niekto zobral. No, to je, prosím, nie veľmi kóšer, tak buď sa dohodnete a chcete zakladať ten vinohrad, že naozaj vám ten vlastník prenajme, ale znova vlastník má možnosť, určí vyššiu nájomnú cenu. Ten vlastník tam je ten základný článok, ktorý k zmluve o nájme za svoj prenajatý majetok môže dať niekoľko pripomienok, čiže zmluva, upozorňujem, je dvojstranný právny akt a tento zákon a novela zákona len upravuje podmienky, za akých táto nájomná zmluva sa dá vytvoriť.
K piatim rokom a k minimálnym, to už hovoril tu aj Simon Zsolt, ale ja ešte poviem jednu vec. Nielen možnože trvalé kultúry, ale možnože investície do samotnej pôdy, ako je hnojenie, kde účinnosť hnojenia je tri až päť rokov, preto možnože aj tých päť rokov je dobrých, pretože nainvestujete do tej pôdy, a zrazu by niekto prišiel a chcem ju zajtra, takže, takže aj to je dôvod, prečo päťročné doby nájmu.
K § 12, kde ste hovorili, že neinformujeme o tom, ako sa zmenil, zmenil tento zákon. Práve naopak, naši kolegovia z odboru pozemkového na ministerstve pôdohospodárstva už navštívili okresné úrady, odbory pozemkové pomaly v polovici krajov, ktoré máme na Slovensku, a do 22. septembra školenia budú prebiehať aj na ostatných okresných úradoch, odborov pozemkových, aby výklad § 12a bol, bol rovnaký.
Ešte tu bola spomenutá, že nemáme dane z pozemkov, alebo neviem, v akej súvislosti to pani Zemanová spomínala. Daň z pozemkov predsa upravuje zákon č. 582 z roku 2004, tam je povinnosť, kto dane vyberá, akým spôsobom dane vyberá, za čo vyberá a v jakej výške vyberá. Čiže upravuje to úplne iný, iný, iný zákon. Možnože asi len tak krátko.
V každom prípade tá ambícia, aby sa k pôde dostali malí vlastníci, mladí poľnohospodári, je niečo, čo sme úpravou tohto zákona chceli dosiahnuť. Nemyslím si, že vznikne nejaký chaos alebo právna neistota. Práve naopak, aj v dnešnej dobe veľké poľnohospodárske podniku majú softvéry na to, aby raz za desať rokov, podotýkam, raz za desať rokov urobili zmenu v nájomných zmluvách a poslali ich vlastníkom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Tak tá debata sa dala očakávať, že bude takáto búrlivá. Celkom ma udivujú postoje, jedni ste za vlastníkov, že je to zlý zákon pre vlastníkov a druhí pre nájomcov, že je to tvrdé pre nájomcov, tak teraz neviem. A predsa ste tu, sedíte v jedných laviciach.
Ozaj je našou snahou, bolo vyčistiť tieto nájomné vzťahy, a tak ako Simon Zsolt tu hovoril, že päťročná doba je doba, ktorá je spojená s výkonom niektorých opatrení z Programu rozvoja vidieka, a to je termín a čas, ktorý platí aj dnes. Ja by som snáď možno, že k jedným, k jednotlivým, nezapísala som si asi všetko, nestihla som si všetko napísať, ale určite vaše pripomienky a poznámky pri druhom čítaní budeme brať do úvahy.
Pani Zemanová hovorila, že môžu vzniknúť neobrábané pozemky, ktoré sa neprededili. Tie vznikajú aj dnes. Tie, ktoré nie sú pod nejakou priamou platbou, aj dnes máme množstvo pozemkov, ktoré sú neobrábané a samozrejme je tu zákon č. 220 o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ktorý ukladá, ak to nie je prenajatá pôda, má sa vlastník starať, takže vlastník sa tak stará, že sa nestará.
Potom je tu druhá vec, a to, čo to bolo správne povedané, a Martin Fecko to povedal, že pokiaľ nebudú pozemkové úpravy, ozaj budeme sa boriť s každým jedným zákonom, ktorý sa týka pôdy. Je to tak. Z 3 200 katastrálnych území, dnes máme ROEP-y urobených skoro na 99 %, ale ROEP je len zapísané vlastníctvo, ale užívacie vzťahy a pomery a scelovanie pozemkov riešia len pozemkové úpravy. Keďže dnes máme zapísaných 426 tuším projektov pozemkových úprav, ostáva nám 2 800 katastrálnych území, kde pozemkové úpravy nie sú zapísané. Ak by sme to chceli vyriešiť a budeme to riešiť takým tempom, s takýmito finančnými prostriedkami, ako dnes Slovenská republika dáva na tieto pozemkové úpravy, tak to budeme riešiť ďalších 100 rokov. Práve preto všetky novely zákonov, ktoré sa týkajú pôdy, musia súvisieť a musia brať do úvahy, že pozemkové úpravy nemáme urobené a ešte dlho ich urobené nebudeme mať.
K pánovi Dostálovi snáď možno, že to prednostné právo, tá automatická prolongácia, myslím si, že je niečo, čo sa, čo sa páči a pozdáva mnohým, že sme ju zrušili. Na druhej strane sme im ponechali prednostné právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Prečo? Samozrejme, kvôli nejakej právnej istote. Predstave si, že máte poľnohospodársky podnik, kde ste investovali do vybudovanie maštalí, máte tam 200 kráv, dojníc, máte komplet celé odpadové hospodárstvo, a ak nemáte pôdu, tak môžete podnik zatvoriť. Práve preto to prednostné právo tam je a dali sme vlastníkovi možnosť v dobe 60 dní sa ozvať, že nesúhlasím s niektorými ustanoveniami návrhu zmluvy, ktorý mi, ktorý mi nájomca pošle. Pozor, zmluva je dvojstranný právny akt! A vlastník má rovnaké právo do tej zmluvy zasiahnuť, ako mu ju pošle nájomca, čiže nie je pravda, že tam nemôže zasiahnuť, práve ten čas je na to. Po 20-ročných skúsenostiach a po mojich skúsenostiach zo Slovenského pozemkového fondu, verte tomu, aj fond, keď posiela nájomné zmluvy, nájde sa len máloktorý vlastník alebo máloktorý nájomca, ktorý tú zmluvu a návrh zmluvy upraví. Čiže vlastnícke právo je rovnako dôležité ako, ako nájomné právo a je, je pred, samozrejme, nájomným právom, vlastník má rovnaké právo sa k tejto zmluve vyjadriť, a ak nie je spokojný so zmluvou, a má na to 60 dní, môže svoj pozemok prenajať niekomu inému, práve preto ten čas tam je.
Dĺžka nájmu. Martin tu povedal, že je to katastrofa. No nie je to katastrofa, lebo to je maximum, prosím pekne, maximum pri trvalých kultúrach, keď rodiace sady a vinohrady začnú rodiť až na piaty, niektorý až na siedmy rok. Vinohrady možno, že tretí, štvrtý rok. Investícia do vinohradu, mimochodom, do rekonštrukcie vinohradov je skoro 33-tisíc eur na hektár. Tak si predstavte, že investujete 33-tisíc eur na hektár a po piatich rokoch by vám to niekto zobral. No, to je prosím nie veľmi košér, tak buď sa dohodnete a chcete zakladať ten vinohrad, že naozaj vám ten vlastník prenajme, ale znova vlastník má možnosť, určí vyššiu nájomnú cenu. Ten vlastník tam je ten základný článok, ktorý k zmluve o nájme za svoj prenajatý majetok môže dať niekoľko pripomienok, čiže zmluva, upozorňujem, je dvojstranný právny akt a tento zákon a novela zákona len upravuje podmienky, za akých táto nájomná zmluva sa dá vytvoriť.
K piatim rokom a k minimálnym, to už hovoril tu aj Simon Zsolt, ale ja ešte poviem jednu vec. Nielen možno, že trvalé kultúry, ale možno, že investície do samotnej pôdy, ako je hnojenie, kde účinnosť hnojenia je tri až päť rokov, preto možnože aj tých päť rokov je dobrých, pretože nainvestujete do tej pôdy a zrazu by niekto prišiel a chcem ju zajtra, takže, takže aj to je dôvod, prečo päťročné doby nájmu.
K § 12, kde ste hovorili, že neinformujeme o tom, ako sa zmenil, zmenil tento zákon. Práve naopak, naši kolegovia z odboru pozemkového na ministerstve pôdohospodárstva už navštívili okresné úrady, odbory pozemkové pomaly v polovici krajov, ktoré máme na Slovensku, a do 22. septembra školenia budú prebiehať aj na ostatných okresných úradoch, odborov pozemkových, aby výklad § 12a bol, bol rovnaký.
Ešte tu bola spomenutá, že nemáme dane z pozemkov, alebo neviem, v akej súvislosti to pani Zemanová spomínala. Daň z pozemkov predsa upravuje zákon č. 582 z roku 2004, tam je povinnosť, kto dane vyberá, akým spôsobom dane vyberá, za čo vyberá a v jakej výške vyberá. Čiže upravuje to úplne iný, iný, iný zákon. Možnože asi len tak krátko.
V každom prípade tá ambícia, aby sa k pôde dostali malí vlastníci, mladí poľnohospodári, je niečo, čo sme úpravou tohto zákona chceli dosiahnuť. Nemyslím si, že vznikne nejaký chaos alebo právna neistota. Práve naopak, aj v dnešnej dobe veľké poľnohospodárske podniku majú softvéry na to, aby raz za desať rokov, podotýkam, raz za desať rokov urobili zmenu v nájomných zmluvách a poslali ich vlastníkom.
Ďakujem veľmi pekne.146.
Ďakujem veľmi pekne. Tak tá debata sa dala očakávať, že bude takáto búrlivá. Celkom ma udivujú postoje, jedni ste za vlastníkov, že je to zlý zákon pre vlastníkov a druhí pre nájomcov, že je to tvrdé pre nájomcov, tak teraz neviem. A predsa ste tu, sedíte v jedných laviciach.
Ozaj je našou snahou, bolo vyčistiť tieto nájomné vzťahy, a tak ako Simon Zsolt tu hovoril, že päťročná doba je doba, ktorá je spojená s výkonom niektorých opatrení z Programu rozvoja vidieka, a to je termín a čas, ktorý platí aj dnes. Ja by som snáď možno, že k jedným, k jednotlivým, nezapísala som si asi všetko, nestihla som si všetko napísať, ale určite vaše pripomienky a poznámky pri druhom čítaní budeme brať do úvahy.
Pani Zemanová hovorila, že môžu vzniknúť neobrábané pozemky, ktoré sa neprededili. Tie vznikajú aj dnes. Tie, ktoré nie sú pod nejakou priamou platbou, aj dnes máme množstvo pozemkov, ktoré sú neobrábané a samozrejme je tu zákon č. 220 o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ktorý ukladá, ak to nie je prenajatá pôda, má sa vlastník starať, takže vlastník sa tak stará, že sa nestará.
Potom je tu druhá vec, a to, čo to bolo správne povedané, a Martin Fecko to povedal, že pokiaľ nebudú pozemkové úpravy, ozaj budeme sa boriť s každým jedným zákonom, ktorý sa týka pôdy. Je to tak. Z 3 200 katastrálnych území, dnes máme ROEP-y urobených skoro na 99 %, ale ROEP je len zapísané vlastníctvo, ale užívacie vzťahy a pomery a scelovanie pozemkov riešia len pozemkové úpravy. Keďže dnes máme zapísaných 426 tuším projektov pozemkových úprav, ostáva nám 2 800 katastrálnych území, kde pozemkové úpravy nie sú zapísané. Ak by sme to chceli vyriešiť a budeme to riešiť takým tempom, s takýmito finančnými prostriedkami, ako dnes Slovenská republika dáva na tieto pozemkové úpravy, tak to budeme riešiť ďalších 100 rokov. Práve preto všetky novely zákonov, ktoré sa týkajú pôdy, musia súvisieť a musia brať do úvahy, že pozemkové úpravy nemáme urobené a ešte dlho ich urobené nebudeme mať.
K pánovi Dostálovi snáď možno, že to prednostné právo, tá automatická prolongácia, myslím si, že je niečo, čo sa, čo sa páči a pozdáva mnohým, že sme ju zrušili. Na druhej strane sme im ponechali prednostné právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Prečo? Samozrejme, kvôli nejakej právnej istote. Predstave si, že máte poľnohospodársky podnik, kde ste investovali do vybudovanie maštalí, máte tam 200 kráv, dojníc, máte komplet celé odpadové hospodárstvo, a ak nemáte pôdu, tak môžete podnik zatvoriť. Práve preto to prednostné právo tam je a dali sme vlastníkovi možnosť v dobe 60 dní sa ozvať, že nesúhlasím s niektorými ustanoveniami návrhu zmluvy, ktorý mi, ktorý mi nájomca pošle. Pozor, zmluva je dvojstranný právny akt! A vlastník má rovnaké právo do tej zmluvy zasiahnuť, ako mu ju pošle nájomca, čiže nie je pravda, že tam nemôže zasiahnuť, práve ten čas je na to. Po 20-ročných skúsenostiach a po mojich skúsenostiach zo Slovenského pozemkového fondu, verte tomu, aj fond, keď posiela nájomné zmluvy, nájde sa len máloktorý vlastník alebo máloktorý nájomca, ktorý tú zmluvu a návrh zmluvy upraví. Čiže vlastnícke právo je rovnako dôležité ako, ako nájomné právo a je, je pred, samozrejme, nájomným právom, vlastník má rovnaké právo sa k tejto zmluve vyjadriť, a ak nie je spokojný so zmluvou, a má na to 60 dní, môže svoj pozemok prenajať niekomu inému, práve preto ten čas tam je.
Dĺžka nájmu. Martin tu povedal, že je to katastrofa. No nie je to katastrofa, lebo to je maximum, prosím pekne, maximum pri trvalých kultúrach, keď rodiace sady a vinohrady začnú rodiť až na piaty, niektorý až na siedmy rok. Vinohrady možno, že tretí, štvrtý rok. Investícia do vinohradu, mimochodom, do rekonštrukcie vinohradov je skoro 33-tisíc eur na hektár. Tak si predstavte, že investujete 33-tisíc eur na hektár a po piatich rokoch by vám to niekto zobral. No, to je prosím nie veľmi košér, tak buď sa dohodnete a chcete zakladať ten vinohrad, že naozaj vám ten vlastník prenajme, ale znova vlastník má možnosť, určí vyššiu nájomnú cenu. Ten vlastník tam je ten základný článok, ktorý k zmluve o nájme za svoj prenajatý majetok môže dať niekoľko pripomienok, čiže zmluva, upozorňujem, je dvojstranný právny akt a tento zákon a novela zákona len upravuje podmienky, za akých táto nájomná zmluva sa dá vytvoriť.
K piatim rokom a k minimálnym, to už hovoril tu aj Simon Zsolt, ale ja ešte poviem jednu vec. Nielen možno, že trvalé kultúry, ale možno, že investície do samotnej pôdy, ako je hnojenie, kde účinnosť hnojenia je tri až päť rokov, preto možnože aj tých päť rokov je dobrých, pretože nainvestujete do tej pôdy a zrazu by niekto prišiel a chcem ju zajtra, takže, takže aj to je dôvod, prečo päťročné doby nájmu.
K § 12, kde ste hovorili, že neinformujeme o tom, ako sa zmenil, zmenil tento zákon. Práve naopak, naši kolegovia z odboru pozemkového na ministerstve pôdohospodárstva už navštívili okresné úrady, odbory pozemkové pomaly v polovici krajov, ktoré máme na Slovensku, a do 22. septembra školenia budú prebiehať aj na ostatných okresných úradoch, odborov pozemkových, aby výklad § 12a bol, bol rovnaký.
Ešte tu bola spomenutá, že nemáme dane z pozemkov, alebo neviem, v akej súvislosti to pani Zemanová spomínala. Daň z pozemkov predsa upravuje zákon č. 582 z roku 2004, tam je povinnosť, kto dane vyberá, akým spôsobom dane vyberá, za čo vyberá, a v jakej výške vyberá. Čiže upravuje to úplne iný, iný, iný zákon. Možnože asi len tak krátko.
V každom prípade tá ambícia, aby sa k pôde dostali malí vlastníci, mladí poľnohospodári, je niečo, čo sme úpravou tohto zákona chceli dosiahnuť. Nemyslím si, že vznikne nejaký chaos alebo právna neistota. Práve naopak, aj v dnešnej dobe veľké poľnohospodárske podniku majú softvéry na to, aby raz za desať rokov, podotýkam, raz za desať rokov urobili zmenu v nájomných zmluvách a poslali ich vlastníkom.
Ďakujem veľmi pekne.

Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca.
Nech sa páči.

Chcel by som len v krátkosti na záver poďakovať sa vám všetkým, ktorí ste vystúpili k tejto téme. Vidno, že to je téma pôdy, ktorá nie je nám ľahostajná, práve naopak.
A z toho dôvodu chcem apelovať aj na pani poslankyňu Zemanovú, ktorá navrhla, dala návrh, že by sa mal zákon dopracovať. No sme v prvom čítaní, nie sú možné predkladať návrhy, ale v druhom, treťom čítaní myslím si, že je možné čosi takéto spraviť, pretože ja tento zákon pokladám za dobrý zákon. Myslím si, že niektoré veci sa ešte dajú vykonzultovať a doplniť, čo je normálne a bežné.
No a z tohto dôvodu vás, samozrejme, aj chcem, páni poslanci a poslankyne, poprosiť o to, aby pri zajtrajšom hlasovaní ste zahlasovali za to, aby sa tento zákon dostal do druhého čítania.
Ďakujem pekne.