19. schôdza

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti mal určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Budaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 586. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No sme vo zvláštnej časovej situácii, ale ak mi to prepáčite, kolegyne a kolegovia, problém napriek tomu, že je pol druhej alebo už trištvrte na dve a o štrnástej hodine má zasadanie končiť, problém so slovenskými lesmi je vážny. Medzičasom odkedy som predkladal po prvýkrát tento zákon v tomto volebnom období, tak vznikla petícia občanov, už ju podpísalo viac ako 14-tisíc ľudí, vznikla nová Zelená správa, ktorá potvrdila, že sa ťaží vyše 9-tisíc metrov kubických, 9,2 mil. m³ drevnej hmoty a že oproti minulému roku to, teda oproti minulej správe, lebo to je správa za rok 2016, to znovu stúplo. Zároveň táto správa potvrdila, že hektické rúbanie slovenských lesov postupne znižuje cenu drevnej suroviny. A tak sa zisky už v podstate nezvyšujú. Čiže máme to zúfalé perpetuum mobile, v honbe za udržaním aspoň týchto príjmov budú vlastníci rúbať čoraz viac a viac stromov. Pokiaľ nezmeníme zákon, časť tých stromov nebude vyvezená do zahraničia, ani sa nepremení na výrobky z dreva, ale bude spálená v elektrárňach, ktoré platíme my sami cez účty za elektrinu. Až pätina týchto účtov je za náklady, ktoré súvisia s obnoviteľnými zdrojmi.
Z tohoto sa ale nestal zákon na to, že by masy ľudí chodili po lesoch, dajme tomu nezamestnaní alebo neprispôsobiví občania, a zbierali naozaj drevnú štiepku, že by zbierali konáre a nimi by plnili elektrárne. Nie. Takisto sa nedodržiava zákon, ktorý dnes zakazuje kategórie, ktoré, kategórie dreva, ktoré sú využiteľné na drevené výrobky, aby boli takto ničené a spaľované ako energetické drevo. Lenže kontroly, ktoré vykonávalo, vykonávali príslušné orgány, potvrdili, že prakticky pri každom raze sa dá nájsť ktorýkoľvek dátum na Slovensku, dá sa nájsť elektráreň na drevnú štiepku, ktorá má na sklade aj drevo, ktoré by tam mať nemala. To dokazuje zákon v tejto podobe. Nechcem tu maľovať čerta na stenu, že bol od začiatku vytvorený zámerne zle, ale v tejto podobe je nevymožiteľný. Nevieme zaručiť, aby sa nadmerne neodlesňovalo a aby nesmerovali na skládky spaľovní drevá aj také kmene, ktoré by si to, ktorých zhodnotenie by si zaslúžilo úplne iné miesto.
Dneska je dotácia taká významná, že nielenže si na nej mnohí postavili lukratívny biznis, sú tu aj také elektrárne, ktoré majú takú vysokú dotáciu, že prakticky im uhradí celé náklady, celé náklady. A všetko, čo vyrobia ako energiu, je ich ziskom. Ale zároveň táto vysoká dotácia deformuje ceny dreva, deformuje trh a spôsobuje, že vlastne sa neoplatí vyrábať až tak veľmi drevené výrobky s vyššou pridanou hodnotou, ktorých odbytu bráni konkurencia, ak môžeme drevo a dostať zaňho teda peniaze, ak môžeme drevo takpovediac zhodnotiť tým, že ho spálime.
Nepochopiteľne štedré dotácie vyhnali cenu lesnej štiepky teraz do výšky až okolo 58 eur za tonu, čo urobilo naozaj spracovanie iných foriem dreva alebo teda spracovanie dreva do iných foriem ekonomicky nezaujímavým. Len na okraj, že len v Prešovskom a Košickom kraji napríklad v rokoch 2004 - 2012 sa dalo alebo rozdalo tým, ktorí využívajú dendromasu na energetické účely, 56 mil. eur. Čiže peniaze naozaj nie zanedbateľné.
V Zelenej správe o lesnom hospodárstve, ktorú prerokovala vláda, sa konštatovalo, že na Slovensku sa vyťažilo ešte viac dreva, než doteraz. Ceny pritom klesajú, ako hovorí Zelená správa, už od roku 2012. Čiže už päť rokov vieme, že čoraz väčšia ťažba neprináša väčšie zisky, že skutočne iba prichádzame o zelené Slovensko a cena neustále padá. Zelená správa nás chlácholí, isteže, že výmery, výmery lesných porastov neklesajú. No tak výmery lesných porastov, všetci vieme, sú vecou, teda premenenie lesného porastu na nejaký iný druh pôdy sú vecou úplne iného procesu a výmera lesných porastov ešte neznamená zalesnenie. Z tých 5 mil. m³, ktoré sme ťažili v minulosti, povedzme pred 15 - 20 rokmi, je dneska, bolo v roku 2013 7,8 mil. eur. To bolo po prijatí zákona o tejto drevnej štiepke. V roku 2015 to bolo 9,2 mil. m³, pardon, opravujem sa, predtým teda v roku 2013 to bolo 7,8 mil. m³ dreva. Potom v roku 2015 9,2 mil. m³ dreva a minulý rok už 9,3 mil. m³ dreva. Z toho organizácie štátnych lesov vyťažili viac ako 5 mil. m³ a zvyšok pripadá na obce, mestá, súkromníkov a urbárne spoločnosti.
V niektorých krajoch Slovenska, kde je finančná núdza výraznejšia, než v Bratislave, kde netvrdím, že sa rovno rúbe drevo z cintorínov a Slavína alebo z parkov, naozaj prichádza k tomu, že ľudia popredajú, čo majú poruke, preto sú to rýchle peniaze, ktoré môžu za svoje drevo získať, pokiaľ ho uplatnia podľa predpisu, ktorý určuje zákon, ktorý navrhujem zmeniť.
Celá táto elektroenergetika sa nám už raz nevyplatila. Bolo to v prípade fotovoltaických panelov, ktoré boli podobným tunelom pre vybratých podnikateľov. Tí, ktorí zavčasu vedeli, že bude prijatý takýto predpis a takáto dotácia na podporu fotovoltaiky si už dopredu zabezpečili na to príslušné pozemky, zabezpečili si úvery. Získali tak podnikateľskú výhodu a skutočne istú dobu získavali výborné príjmy práve z toho, že prezentovali a vlastne kamuflovali, že Slovensko smeruje k tomu, že bude mať energiu aj z obnoviteľných zdrojov. Odvtedy sa stále táto požiadavka Európskej únie, aby Slovensko zvyšovalo - samozrejme, v Európskej únii veria tomu, že to chceme a dokážeme zvyšovať aj bez toho, aby sme kamuflovali - táto požiadavka Európskej únie, aby sme zvyšovali energetickú sebestačnosť a najmä, aby sme zvyšovali podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie, táto požiadavka je znovu a znovu teda využitá na to, aby zakryla podnikateľský plán. Vytvorila sa vlastne elektrická daň, ktorá financuje politické zámery, ktoré by inak boli financované z rozpočtu. Táto daň je vlastne súčasťou, súčasťou platieb za energiu. Uvádza sa to pod názvom tarifa za prevádzkovanie systému. Pod týmto názvom sa ukrýva, ukrýva práve vytváranie fondu, z ktorého sa prepláca dotovanie spomínanej biomasy, spaľovanie biomasy.
V tomto prípade nielen ako environmentalista, ale aj ako liberál zdôrazňujem, že znovu sa ukazuje, že dotačná energia alebo takáto nejaká zdanlivo rafinovaná cenová regulácia vždy sa nakoniec, vždy má nakoniec aj druhú stranu mince. Tá palica má dva konce. A v tomto prípade teda pred Európskou úniou sa tvárime, že sme zvýšili ekologickú stabilitu Slovenska, pretože máme o nejaké percento viac zdrojov energie z obnoviteľných zdrojov a pritom ten hlavný poklad, ktorý nás odlišuje od odlesnenej západnej Európy, zelené svahy a zelené kraje Slovenska, ten strácame tak, že to občania aktivisti dennodenne zverejňujú, kedykoľvek sa pozriete na internete alebo na sociálnych sieťach, kde sú porovnateľné miesta pred rokom, pred piatimi rokmi a dnes, kde vidíme známe kopce a známe časti Slovenska, ktoré sú ničené holorubmi.
Dôležité je teda podľa môjho hlbokého presvedčenia ukončiť umelé zásahy v tomto prípade, pretože sa ukázalo, že nie sme v stave kontrolovať všetky tie prevádzky spaľovania biomasy, aby sme dosiahli, že skutočne tam pôjde len drevná štiepka, nejaké konáre alebo nehodnotné drevo. Nie sme schopní to ukontrolovať. A zvyšovanie ťažby, ktoré spôsobil tento zákon, je už preukázateľne tak veľké, že nie je možné tvrdiť, že les sa obnovuje. Podľa odborníkov na obnovovanie lesa pri slovenských výmerách zelených plôch, teda lesa a lesného hospodárstva by ťažba nesmela prekročiť 7 až 7,2 mil. m³ ročne. My sme ale za deviatimi miliónmi. Čiže najmenej 2 mil. m³ ročne ťažíme viac, než unesú naše biosystémy.
A presne toto je alebo približne toto je kvantum, ktoré ničíme ako biomasu, ničíme a meníme na tzv. drevnú štiepku. Existujú o tom dôkazy v analýzach, napríklad iné sú, alebo aj médií, ktoré poukazujú, že občan si toto vlastne sebaničenie krajiny platí v účtoch pod názvom tarifa prevádzkovania systému až do výšky 21 % všetkej ceny, ktorú platí za elektrickú energiu. Čiže štruktúra ceny pre neveľkú domácnosť, ktorá by mala spotrebu 2,3 MW vo vysokej tarife pri sadzbe D2 a bola by tá cena 373 eur ročne, tak by išlo o pomerne ešte nie až takú hroznú, ale pomerne významnú cenu okolo 60 eur. V prípade ale kúrenia už tu hovoríme ročne o 500 eurách, ktorými by každý občan prispieval podnikateľom, ktorí podnikajú v oblasti biomasy.
Treba povedať, že vláda, teda ako som povedal, ktorá mala už v minulosti, teraz nehovorím, ktorá vláda alebo čia vláda, ale slovenská vláda mala už v minulosti tendenciu ukrývať dane napríklad v účtoch za elektrickú energiu, vtedy teda dane, ktoré išli z titulu fotovoltaiky, podpory fotovoltaiky, tak teraz dosahuje týmito pätinovými poplatkami, že Slovensko má pomerne vysoké ceny za elektrickú energiu. Máme ich najvyššie zo všetkých postkomunistických štátov okolo nás. Najvyššie z V4-ky. A pritom naše príjmy sú naopak jedny z najnižších v Európskej únii. Ale aj štáty s vysokými príjmami, ako je Veľká Británia a dokonca Luxembursko alebo Fínsko, ba dokonca Francúzsko majú lacnejšiu elektrickú energiu, než má Slovensko. Ešte tragickejšia a dramatickejšia situácia je v cenách energií pri elektrickej energii pre priemyselných odberateľov so spotrebou povedzme 2 000 MW za rok, kde sme štvrtí najdrahší v celej Európskej únii a vysoko prevyšujeme priemer európskej dvadsať osmičky.
Dámy a páni, ľudia platia veľa za energiu. Aj keď žijeme obdobie konjunktúry, kedy sa, kedy sa ceny energií pri súťaži, aká v Európskej únii, našťastie, existuje, nedajú tlačiť donekonečna, aj v tomto období platíme za elektrinu priveľa. Ale ako chceme odôvodniť takúto situáciu pre budúcnosť, keby prišlo k akémukoľvek otrasu alebo zmene ekonomického cyklu? Tie firmy majú vystavané fabriky a budeme naďalej platiť teda pätinu, ak nemalá časť týchto peňazí má ešte ten spätný, spätnú, spätný výsledok, že ničí slovenské lesy? Argumenty, ktoré sa na prvý pohľad nedajú vlastne vyvrátiť, lebo zo strany vás, ktorí ste minule nepodporili tento môj návrh, nezazneli ekonomické, teda nech mi je prepáčené a ja som ich nepočul, žiadne ekonomické alebo politické argumenty, prečo táto daň za biomasu, prečo ju majú občania ďalej platiť, keď vedie k devastácii vlastne toho, čo má chrániť. Pretože, pretože obnoviteľné zdroje sa skloňujú v Európskej únii a my ich chceme zavádzať práve preto, aby sa zlepšilo životné prostredie, nie aby sa vykántrili lesy.
Prečo vlastne by aj strana SMER, MOST a SNS nesúhlasili s takouto úpravou? Nenavrhujeme žiadne definitívne zrušenie dotácií smerom k obnoviteľným, obnoviteľným zdrojom. Iba nápravu tejto očividnej chyby, ktorá celé roky zvyšuje kšeft pre malú, relatívne malú skupinu ľudí a pritom na úkor, úkor prírodného dedičstva a na úkor peňaženiek občanov, ktorí si takto platia, sami si platia nadmerné ničenie prírodného dedičstva. No isteže, je v tom, je v tom napríklad, v tej pätine, aj dotácia našich neefektívnych baní na Hornej Nitre, je v tom do istej miery alebo popri tom ešte aj dotácia na jadrovú energiu.
Otvorte aj vy o tom diskusiu a povedzme si, že ktoré tieto dotácie majú zmysel. V Európe v lete ceny elektriny už išli k 20 eurám za MW/h a my sme stále privysoko s tým, že nechceme o tom diskutovať. Nechce sa mi veriť, že by tých niekoľko prevádzkovateľov elektrární orientovaných na biomasu malo takú politickú ochranu, že by strana SMER v tomto období, v ktorom hovorí o boji s korupciou, nechcela otvorene zdôvodniť, prečo by mala naďalej zostávať dotácia, ktorá je zničujúca pre slovenské lesy, ktorá kazí ceny, kazí ceny dreva, ktorá vyťahuje občanom z peňaženiek peniaze, ktoré nesmerujú na ten dobrý cieľ, na ktorý by smerovať mali, ak hovoríme o obnoviteľných zdrojoch. Tvorme za verejné zdroje alebo peniaze spotrebiteľov elektrickej energie také projekty, ktoré budeme môcť obhájiť aj verejne, na ktoré sa zhodne koalícia aj s opozíciou, ktoré posmerujú nie k zničeniu prírody, ale k jej ochrane a ktoré nebudú občanov oberať o peniaze, ktoré neslúžia práve týmto verejným cieľom.
Ďakujem, pani predsedajúca. Prosím, otvorte diskusiu. (Potlesk.)

Šup-šup, nech sa páči, pani podpredsedníčka. Ja obsahovo vôbec nič nemám proti tomuto zákonu a my ho, samozrejme, podporujeme dlhodobo a podporíme ho znovu. Len jedna vec mi troška vadí, pán poslanec Budaj, načo tie trápne detinské hry a hranie samého na seba? Ja som v roku 2014 na východe stál pred tými obrovskými kopami dreva aj spolu so zástupcami VLK-a, biomasaker sa vtedy iba rozbiehal. Vy ste vtedy ešte v parlamente ani neboli. A predkladali sme tento zákon tu. Vy ste ho potom predkladali spolu s kolegom Dostálom a neviem, či nie s Galekom, to je jedno, ale, a zrazu mi príde signál od samotných ochrancov prírody, že keď v tom Budaj nebude sám, tak to nebude podporené zo strany OĽANO. Nehnevajte sa, toto je trápna hra. Trápna.
A bolo by fajn, keby témy, ktoré sme tu dlhodobo ťahali spolu, sme mali možnosť potiahnuť aj naďalej, aby veci, ktoré vyžadujú široko ťahaný spoločenský konsens naprieč politickým stranám, sme ťahali spolu a nie aby tu každý hral na seba, lebo potom zbytočne budeme mať každý príhovory a statusíky a videjká, ako sa niečo podarilo, keď sa spoločné aktivity, ktoré vyžadujú naprieč celému politickému spektru jednotnú podporu, trieštili len na základe egoistických pohnútok jednotlivých hráčov.
Takže ja, samozrejme, obsahovo nemám proti tomuto nič. Podporím to, ako som to podporil vždy predtým, len by mi, by som bol radšej, keby sme dokázali v takých veciach, ktoré naozaj nerozdeľujú spoločnosť, sú nepolitické, ťahať všetci za jeden povraz.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja len v krátkosti. Chcem sa poďakovať kolegovi Budajovi, že spomenul petíciu, ktorú podpísalo vyše desaťtisíc občanov na okamžitý zákaz výrubu stromov. Túto petíciu napísali ešte, alebo spísali ešte v roku 2016 v pomerne krátkom čase, ale žiaľ, aj keď sa s ňou obrátili na vládu aj na ministerstvo životného prostredia, reakcie boli viac-menej negatívne a aj preto ma ako poslanca Národnej rady požiadali, aby som túto petíciu predložil na výbor pre životné prostredie, čo som aj toho týždňa urobil, takže výbor by sa ňou mal zaoberať pri najbližšej schôdzi. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dobré ráno vám prajem. S Ondrom Dostálom sme práve v piatok riešili, že čo je lepšie, či vystupovať v rozprave v piatok poobede, alebo v pondelok doobeda, ale myslím si, že to ten pondelok je o čosi lepší a v podstate na obidvoch stranách, keď to tak môžem porovnať vzhľadom k ostatným skúsenostiam s inými zákonmi.
Ale poďme teda rovno k tomu zákonu, dneska máme na stole zákon, ktorým sa novelizuje zákon 309/2009 Z. z., je to zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Konkrétne sa jedná o § 2 ods. 1 písm. a) bod 5.
Dneska v zákone máme definované, že predmetom podpory podľa tohto zákona je biomasa vrátane všetkých produktov jej spracovania. Jediné, čo sa teraz pridáva, do toho zákona, čo pán Budaj navrhuje, je, aby sa – ďakujem pekne (reakcia na podaný pohár vody) – aby sa táto biomasa ďalej rozšírila, aby to bolo, teda zúžila, okrem dreva, ktoré nepochádza z energetických porastov, a okrem dreva, ktoré nie je odpadom. Toto je veľmi dôležité, pretože naozaj dneska, ako aj pán Budaj v piatok povedal v rozprave, dochádza častokrát k štiepkovaniu kvalitného dreva, ktoré môže byť určené na úplne iný účel alebo môže, naopak, ostať rásť v týchto lesoch.
Podľa slovenských technických noriem drevo rozdeľujeme do šiestich kategórií. Tá drevná štiepka, ktorá práve slúži na tieto energetické účely, patrí do tej najnižšej triedy, a to je tá šiesta. Potom tu máme európske normy. Nie, nezhodím to, neboj sa, Milan (rečník dvíha pohár vody). Európske normy poznajú zase štyri kvalitatívne triedy a biomasa je zas v tej najnižšej, v tej déčkovej. Táto sa má vyrábať z drevného odpadu po spracovaní alebo sa za týmto účelom cielene pestuje. V máji 2015 dokonca regulačný úrad novelizoval vyhlášku 490/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a biometánu, a táto mala sprísniť práve tú klasifikáciu aj využívanie na energetické účely z drevospracujúceho priemyslu To znamená, že my už dneska v podstate nejakým spôsobom v jednej podzákonnej norme máme tú definíciu zahrnutú, ale napriek tomu stále sa to nedodržuje. (Reakcie z pléna.) Prosím? (Rečník sa obracia na predkladateľa.) Jaj, chcem sa... Prepáčte. (Rečník pije vodu z pohára. Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR.
Páni poslanci, to nie je debatný krúžok. Nech sa páči. Diskutujete.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Takže potom máme práve v tejto vyhláške v § 6 popísanú kvalitu a parametre biomasy, v ods. 3 je povedané to, že je biomasa vyrobená z dreva, musí okrem kvality podľa ods. 1 a tam sa hovorí hlavne o tej vlhkosti a o tej výhrevnosti, spĺňať aj kvalitu podľa odseku, teda podľa ods. 1 musí spĺňať aj podmienku zaradenia dreva, a to buď medzi energetické štiepky alebo piliny podľa technických noriem. To je kategória 4, alebo musí byť zaradená do kvalitatívnej triedy D podľa technických noriem, to je to, čo som spomínal, tie európske, a to v prípade, ak ide o ihličnatú guľatinu alebo listnatú guľatinu, t. j. drevný odpad po spracovaní dreva alebo cielené pestovanie. Čiže to sú tie tzv. energetické porasty rýchlorastúcich drevín. Určite ste sa s tým už niekedy stretli. To sú všetky tie rýchlorastúce vŕby, ktoré sa pestujú najmä na takých tých zamokrenejších pôdach.
Takže v podstate dneska v podzákonnej norme toto, čo dneska chceme dať do zákona, nejakým rámcovým spôsobom máme už aj ošetrené. Ale mali sme tu napríklad kontroly ÚRSO práve z toho roku 2005. Pán Budaj spomínal spoločnosť Bioenergy Bardejov, táto dostala pokutu v dvetisícpätnástom15-tisíc eur za to, že to nebolo zaradené do tej správnej, alebo nepoužívali tú štiepku, ktorá vyhovovala práve tejto vyhláške. Potom sme tu mali Bioenergy Topoľčany, tak isto dostali pokutu 10-tisíc eur. A odvtedy sa žiadne takéto kontroly, alebo aspoň ja o tom nemám žiadnu informáciu, nekonali. To znamená, raz sme si nejakým spôsobom splnili túto povinnosť, je to z vyhlášky, okej, a odvtedy nič.
A teraz si pozrime doplatok, ktorý práve táto Bioenergy Bardejov má za výrobu elektrickej energie. Hovorím iba o doplatku, to neznamená, oni ešte dostávajú, pochopiteľne, zaplatené za vyrobenú elektrickú energiu, ktorú dodajú do siete, tak to je 5 a pol milióna eur za takmer 70-tisíc MWh. Toto všetko je v poriadku, veď oni splnili všetky podmienky, keď spúšťali túto elektráreň, alebo teda, pardon, túto kogeneračku do prevádzky, ale dnes neplnia alebo neplnili, nechcem sa ich nejako dotknúť, pretože som presvedčený, že medzičasom to už uviedli do toho zákonného stavu, alebo teda do toho stavu v súlade s tou vyhláškou, tak neplnili vtedy práve tie podmienky tej kvality. Ale to hovoríme o jednej spoločnosti.
V roku 2014 urobilo ÚRSO rozsiahlejšiu kontrolu, sledovali aj nákupnú cenu biomasy, pri ktorej sa zohľadňovali parametre ako výhrevnosť či vlhkosť štiepky. Podľa regulátora boli zistené zásadné rozdiely v nákupnej cene štiepky, v niektorých prípadoch dokonca malo prísť k umelému navyšovaniu tejto ceny. ÚRSO sa teda rozhodlo znížiť korekčný koeficient, z ktorého sa vypočítajú ceny tepla z biomasy pre rok 2015, a z pôvodnej hodnoty 1 sa znížil na 0,74. Vtedy regulátor toto dôvodnil tým, že by malo dôjsť k ochrane spotrebiteľov pred rastom cien a zrovnoprávnenie podmienok podnikania pre výrobcov tepla, ako aj zdroje využívajúce biomasu pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla. No ale na druhej strane treba aj povedať, že keď sa plošne regulujú takto náklady práve na nákup tej štiepky, tak toto môže byť, toto nie je pre každého výrobcu relevantné, vecne neopodstatnené, pretože oni nesúťažia na rovnakom trhu. Oni nebudú voziť štiepku z Bratislavy do Košíc alebo opačne.
Potom mám tu jednu informáciu z enviroportálu, táto bola publikovaná v novembri 2016, bola to informácia o ťažbe dreva v Slovenskej republike. A teraz v nadväznosti na to, čo povedal pán Budaj v piatok. Od roku 1990 tu máme nárast, o 75,3 % nárast ťažby dreva oproti roku 2000, teda o 10 rokov neskôr je to nárast o 48,7 percenta. A jedno dôležité info, po roku 2010, alebo teda od roku ´90., v rokoch ´94 až 2011, v tomto období bola každoročne prevyšovaná únosná ťažba. To znamená, že sme vyťažili viacej, ako stihlo toho dreva v tom roku dorásť. Od roku 2014 táto mierne klesala, ale v roku 2014 opäť nastal taký mierny nárast, toto bolo kvôli víchrici Žofia, ktorá vtedy sa prehnala našimi lesmi. Čiže bol to taký ten kalamitný stav, prišla víchrica, pochopiteľne, bolo potrebné toto vyťažiť.
Inak neviem, či ste si všimli, v podstate hovoríme o víchrici Žofia, teraz tu máme Irmu, pred tým sme tu mali Katrinu, čiže práve takéto víchrice dostávajú ženské mená, neviem si to teda vysvetliť, že či to má nejakú spojitosť aj s tým bežným životom, dúfam, že nie. Ja teda nemám také osobné skúsenosti.
Ale späť teda k zákonu. Čo je dneska veľmi dôležité, pri tej samotnej ťažbe dreva, treba si pozrieť, aký máme podiel tzv. náhodných ťažieb, pretože tieto tvoria skutočne to gro, a to je až 40 až 60 percent. Ono sa to ťažko plánuje, pretože hovoríme o náhodných ťažbách, a národné lesnícke centrum, ktoré sa vyjadrovalo aj k tejto informácii o ťažbe dreva, už vtedy povedalo, napriek všetkým týmto skúsenostiam, napriek tomu, že sme tu mali roky, kedy sme mali presiahnutú únosnú ťažbu, napriek tomu, že tu máme vysoký podiel náhodných ťažieb, tak oni túto ťažbu neplánujú znižovať a minimálne tridsať rokov ju chcú udržať na súčasnej úrovni.
Neviem, či je to v poriadku, alebo či sa naozaj budeme z tých náhodných ťažieb ďalej presúvať do tých nejakých plánovaných, ale máme tu ďalšiu správu, z ktorej by som si dovolil zacitovať, je to Správa o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2016, tzv. zelená správa. Táto bola prerokovaná minulú stredu na vláde, predkladalo ju ministerstvo pôdohospodárstva. V tejto správe je uvedených takisto veľmi veľa informácií o tom, ako prebieha samotná ťažba na lesopoľnohospodárskych pozemkoch a vyslúžila si pomerne značnú kritiku zo strany inštitútu pre environmentálnu politiku. Vyčítali tejto správe mnohé veci, chýbali tam info, na základe ktorých by bolo možné definovať stav lesov na úrovni menších celkov. To znamená, že naozaj tá správa bola veľmi všeobecná, chýbali tam informácie o druhovom a vekovom zložení. A práve tento inštitút si povedal, no dobre, tak máme tu nejakú informáciu o našich lesoch. Ako to funguje v zahraničí? A, čuduj sa svete, častokrát práve tie krajiny, ktoré sú na východ od nás, ako napr. Bulharsko, tak uviedli tam ten príklad, ktorý majú na internete, je dostupné, povolenie na ťažbu dreva vrátane tých zmien a ešte k tomu je tam aj prepojenie na to mapové zobrazenie.
To znamená, že my tu v podstate ťažíme drevo, v podstate je to v poriadku, pochopiteľne, máme na tom nejaký hospodársky záujem, ale na druhej strane máme tu tie náhodné ťažby a naozaj dneska veľmi dobre nevieme kde, kto, nemáme to nejakým spôsobom pravidelne aktualizované. Mali by sme si na toto dávať pozor.
A bavím sa o energetickej biomase a je tam aj jedna kapitola, ktorá sa práve tomuto venuje, a v tejto chýba akýkoľvek prehľad o takisto nejakom tom plošnom rozčlenení. Dovolím si z tejto kapitoly zacitovať, resp. najprv informácia. V roku 2016 celková spotreba tuhej palivovej drevnej biomasy, t. j. palivové drevo, štiepka, jemnozrnné a kusové zvyšky po spracovaní a manipulácii dreva dosiahli hodnotu 2,95 mil. ton.
A teraz zo samotnej správy: "Lesy, lesné pozemky sú v podmienkach Slovenskej republiky najväčším potenciálnym zdrojom palivovej drevnej biomasy. Jeho ročný využiteľný potenciál, hovoríme o potenciáli, sa pohybuje na úrovni 2,8 mil. ton a tvorí okolo 60 % celkového ročného využiteľného potenciálu tejto suroviny. Dodávky palivového dreva a energetických štiepok z lesného hospodárstva dosiahli v roku 2016 hodnotu 1,44 mil. ton, čo znamenalo pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 10-tisíc. Ročná produkcia štiepok bola 610-tisíc ton a palivového dreva o 830-tisíc ton. Dodávky z lesných pozemkov pokrývali len 48,8 % ročnej spotreby drevných palív. Jej ďalšími zdrojmi boli zvyšky po mechanickom spracovaní dreva a drevná biomasa z porastov drevín na nelesných pozemkoch."
Tak som si zobral do ruky kalkulačku a počítal som. Podľa správy máme palivové drevo a energetické štiepky z lesných pozemkov v objeme 1,44 mil. ton, z toho štiepka 0,61 mil. ton, palivové drevo 0,83 mil. ton. Ročný využiteľný potenciál pre drevnú biomasu, keďže hovorili o tom, že teda z toho lesa je to iba 60 %, teda pardon, z lesného hospodárstva je 2,8 mil. ton a celkový potenciál po prepočte tým koeficientom, tými 60 %, je 4,7 mil. ton. No spotreba palivovej drevnej biomasy celkom je 2,95. Takže máme tu spotrebu, máme tu potenciál, a napriek tomu stále sa nájdu prípady, kedy dochádza k štiepkovaniu kvalitného dreva, ktoré na tento účel nie je určené.
V správe sa ďalej uvádza, že takmer 50 % využiteľného potenciálu lesnej, palivovej, drevnej biomasy zostáva nevyužitá z dôvodu vyšších výrobných nákladov v porovnaní so zdrojmi na nelesných pozemkoch a zvyškami po spracovaní dreva. A ja teda doplním, po tých mojich prepočtoch, z celkového potenciálu drevnej biomasy, teda tej z lesného hospodárstva, ako aj z energetických porastov, využívame 63 percent. Takže moja otázka je, načo štiepkujeme a pálime kvalitné drevo, ktoré by sme z toho hospodárskeho hľadiska mohli využiť v drevospracujúcom priemysle, či už v nábytkárskom alebo v stavebníctve? Alebo by jednoducho ostali tieto stromy v lese a ďalej plnili tú svoju funkciu v rámci krehkého ekosystému, ktorý takto narúšame.
No a ešte možno by som si dovolil niečo povedať aj k tej aplikačnej praxi samotného zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Tú kritizoval v piatok aj pán Budaj. Za jediný motív, prečo teda tí výrobcovia dneska fungujú v tomto systéme, označil práve dotácie. Ja si v tomto bode dovolím mierne oponovať, pretože nie všetci to tak berú a stále, stále sa nájde naozaj aj medzi tými výrobcami alebo teda v tej odbornej obci aj dostatok nadšencov. Ja sám som sa venoval obnoviteľným zdrojom od roku 2004, bola to najmä geotermálna energia, veterná, solárna. Pôsobil som na viacerých pozíciách v Spojených štátoch, v Rakúsku, na Slovensku. No a ten systém feed-in tarifu, alebo po slovensky tých výkupných cien, tento majú zavedený vo všetkých týchto krajinách. Je to systém, ktorý prišiel niekedy v 80. rokoch, práve bol zavedený jeho, bol vymyslený v Spojených štátoch, ale práve na Slovensku sme to doviedli do takej tej našej slovenskej dokonalosti. V iných krajinách tento systém slúžil hlavne na to, aby tu bola nejaká podpora inovatívnych technológií na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ale práve naopak, u nás sa toto stalo predmetom politickej korupcie. Nechcem byť veľmi, alebo aby som nebol kritický iba ku Slovensku, táto politická korupcia v prípade tohto systému feed-in tarifov sa prejavila aj v Českej republike, v Maďarsku, v Bulharsku, Rumunsku, ale ja stále tvrdím, že medzi týmito plevami sa nájde dostatok zrna alebo ľudí, ktorí sa venujú tým obnoviteľným zdrojom práve z toho presvedčenia, a preto by sme nemali všetky tieto zariadenia hádzať do jedného vreca.
Ale zoberme to teda konkrétne, aby sme hovorili aj o tých plevách. Pán Budaj hovoril aj o fotovoltike, možnože si ešte spomeniete na jednu dlhú noc, ktorá prebiehala práve na SEPS-e, Slovenská elektrizačná priemyslová sústava, kedy si prakticky z noci do rána rozdelili 120 megawattov, 120 megawattov kapacít práve na pripojenie fotovoltiky. Ale spomeniete si aj na tých ľudí, ktorí za tým boli a ktorí sa dajú dneska dohľadať podľa toho zoznamu, či už to bol pán Brhel, ktorý sa tým koniec koncov ani netají, pán Malatinský takisto bol zverejnený podľa Obchodného registra, pán Lazar. Takto by som mohol pokračovať. Ale viete tiež, kto bol vtedy ministrom hospodárstva, práve v tom čase, kedy táto dlhá noc prebiehala? No, bol to pán Jahnátek. Ten istý minister, ktorý pripravoval zákon o obnoviteľných zdrojoch, a ten istý človek, ten istý pán Jahnátek, ktorý dneska sedí na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Takže my sme si vlastne z capa, ktorý aj za týmto zákonom a za celou touto podporou stojí, tak z takého capa sme si dneska urobili záhradníka. Ľudia sa však menia a ja verím tomu, že to bude tak aj v prípade pána Jahnátka. S tou podporou, ktorá bola priznaná tým, aj jednotlivým výrobným zariadeniam, hlavne tým, aj napr. tým kogeneráciám, ktoré teraz riešime, dnes už nič neurobí, ale v prípade biomasy, ktorú tu dnes, o ktorej dneska hovoríme, tak aspoň tu by mohol zatlačiť na to dôsledné dodržiavanie vyhlášok, resp. zákona, keď ho dneska naozaj v dostatočnej miere upravíme.
Ja som preto za to, aby sme dneska preklopili tento, túto vyhlášku alebo tieto ustanovenia práve do toho zákona a práve tou formuláciou, ktorú navrhuje pán Budaj, a aby sme dodali práve týmto ustanoveniam tú potrebnú vážnosť a aby sa tým naozaj každý riadil. Chcel by som preto ctené kolegyne a kolegov poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť k tejto, k tomuto návrhu zákona. Skôr moje vystúpenie bude k tomu duchu zákona, o čo nám by malo všetkým ísť predovšetkým, a to je, ochrany našich lesov, ochrany stromov. Pán Budaj už vo svojom vystúpení spomínal, že máme petíciu, ktorá bola odignorovaná. Bola to petícia, prečítam celý jej názov, za okamžité zastavenie plošných a líniových výrubov stromov v poľnohospodársko-urbárnej krajine, ako napr. pri vodných tokoch, v parkoch, lesoparkoch, alejách a cestách na celom Slovensku.
V súčasnej dobe je tam cez 14-tisíc podpisov v rámci on-line petície. Petícia ešte predtým bola podaná, tak ako aj spomínal kolega Žarnay, a ide ju predložiť výboru pre životné prostredie.
A ja sa verejne pýtam, kvôli čomu práve táto petícia má určitý problém v rámci tej komunikácie, pretože som videl na ich webovej stránke, petičného výboru, akým spôsobom s nimi bolo komunikované, či je to požiadavka, ktorú predložili, aby bolo vydané okamžité moratórium na plošný a líniový výrub stromov v poľnohospodársko-urbárnej krajine do doby, kým nebude schválený, aplikovaný do praxe národný generel ochrany verejnej zóny na ozdravenie klímy Slovenskej republiky? Alebo bol taký problém, požiadavka vytvoriť národný generel ochrany verejnej zelene a participáciu zainteresovaných občianskych iniciatív na Slovensku? Prípadne problematickou požiadavkou bolo vypracovať národný program obnovy poškodenej krajiny a ozdravovania klímy za účasti zainteresovaných občianskych iniciatív?
Neviem, možno, že hlavným problémom bolo, že žiadali priamo v tejto petícii zabezpečiť prešetrenie oprávnenosti všetkých plošných líniových výrubov v Slovenskej republike za posledné štyri roky a vyvodiť trestnú zodpovednosť za neoprávnené výruby, prípadne zabezpečiť prešetrenie všetkých kúpnopredajných a iných zmlúv vzťahujúcich sa k týmto výrubom a vyvodenie prípadnej trestnej zodpovednosti.
Ale v piatok minulý týždeň bola zverejnená ďalšia výzva alebo bola zverejnená výzva vláde Slovenskej republiky, ktorú zverejnil Slovenský ochranársky snem, kde je podpísaných množstvo slovenských, ale aj zahraničných odborníkov a organizácií. A dovoľte mi, aby som vám prečítal z tejto výzvy, pretože stav je naozaj vážny a treba ho okamžite riešiť.
"Slovenský ochranársky snem a ďalšie dolupodpísané organizácie a osoby vyjadrujú hlboké znepokojenie nad masívnou ťažbou a výstavbou lesných ciest v horských lesoch Slovenska. Posledné zvyšky nerozdrobených prirodzených a prírodných lesov miznú bezprecedentnou rýchlosťou, a to aj v najvýznamnejších veľkoplošných chránených územiach v národných parkoch. Spolu s lesmi strácame aj jedinečné prírodné a kultúrne dedičstvo. Nadmernou ťažbou a chaotickou výstavbou ciest zvyšujeme riziko povodní a sucha, zrýchľujeme deštrukciu pôdy, prispievame k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, ničíme biologickú rozmanitosť, turistický potenciál našich hôr a tiež charakteristický ráz krajín hlbokých západokarpatských horských lesov. Prejavy deštrukcie sú jasne viditeľné a odborne nespochybniteľné. Naposledy tu boli povodne pod rúbaniskami v Nízkych Tatrách. Stav populácií niektorých chránených druhov je vďaka ťažbe a doprave dreva kritický. Tetrov hlucháň, symbol prirodzených horských lesov, je na pokraji vyhynutia. Niet divu, že situácia vážne znepokojuje verejnosť.
Vláda Slovenskej republiky dlhodobo ignoruje tento problém. Nerieši ho nielen na súkromných, ale ani na štátnych pozemkoch. Regulácia ťažby a výstavby ciest v národných parkoch je len formálnou možnosťou, väčšinou bez reálneho použitia formou zákazu týchto činností či trvalejšie formou vyhlásenie prísne chránených zón. Zodpovednosť za obrovské škody vzniknuté zničením našich najhodnotnejších ekosystémov je jednoznačne na strane vlády Slovenskej republiky a vecne príslušných ministerstiev. Majú dostatok informácií o následkoch rozsiahlej ťažby a všetky nástroje na jej reguláciu. Nečinnosť vlády a ministerstiev preto vyvoláva obavy o to, čie záujmy ochraňujú. Sú to záujmy všetkých ľudí a ich ústavou deklarované práva na priaznivé životné prostredie, alebo záujmy úzkej skupiny ľudí, ktorých krátkodobý profit sa realizuje na úkor dlhodobých strát celej spoločnosti?
Vyzývame vládu k okamžitým krokom na zastavenie ničenia horských lesov. Vláda by mala použiť dostupné legislatívne nástroje na bezodkladné zastavenie ťažby a výstavby ciest v posledných zvyškoch pralesov, ako aj vo všetkých lesoch, kde dodnes prežil Tetrov hlucháň, aby sme predišli vyhynutiu tohto druhu.
Vláda by tiež mala prijať záväzok na zvýšenie podielu prísne chránených území na najmenej 5 % z rozlohy Slovenskej republiky a na prijatie zonácie národných parkov podľa medzinárodne uznávaných kritérií. Práve bezzásahové územia a zladenie využívania krajiny s ochranou prírody prostredníctvom zón ochrany sú nevyhnutnými predpokladmi pre dosiahnutie minimálnych štandardov dobrého spravovania národných parkov."
Takže toľko výzva, ktorá bola adresovaná vláde. A čo my môžeme urobiť pre to? Pre to, že naozaj tento problém treba začať riešiť, je potrebné začať pristupovať k takým opatreniam, ako spomínal aj pán kolega Galek, Galko, pardon Galek, aby sme prijímali konkrétne kroky, ktoré dokážu, dá sa povedať, že toto šialenstvo zastaviť. Ešte je čas. Takže žiadam všetkých v tejto sále, aj všetkých, ktorí tu nie sú, aby sa podporil tento návrh zákona a aby sme začali prijímať také opatrenia i tu v Národnej rade Slovenskej republiky, ktoré môžu tomuto nebezpečenstvu zamedziť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, škoda že tu nemáme kolegu Mičovského, ktorý bol v minulom volebnom období, ktorý bol lesák dušou aj srdcom, a ten prakticky márne sa snažil aj v minulom volebnom období iniciovať nejaké vládne opatrenia, ktoré by tie naše krásne slovenské lesy udržali pri životaschopnom a udržateľnom rozvoji.
Áno, ako si konštatoval, ochranári píšu petíciu. Musím povedať jedno, keď sme tu robili ešte aj s kolegom pánom Mikulášom Hubom konferencie v rokovacej sále v minulom, teda v rokovacej v kinosále tu Národnej rady, a tých konferencií bolo možnože niekoľko, nad desať 100 % za tie štyri roky, tak musím povedať, ochranárskych, tak musím povedať, že z rezortu životného prostredia, respektíve pôdohospodárstva buď nikto, alebo človek, ktorý nemal príslušnú kompetenciu sa vyjadrovať za ministerstvo. Takže aj teraz vnímam, že rezort životného prostredia je stále na chvoste chvosta, pred ním je trošku rezort pôdohospodárstva. A tak ako bol aj náš výbor spojený, ako kolega Budaj tiež žiadal, aby bol aj výbor pri Národnej rade pre životné prostredie a pre pôdohospodárstvo samostatne, čo sa doteraz nedeje, tak prakticky do je výsledkom toho, že ako pristupuje vláda k týmto sektorom. Áno, lesy sú pre nás to, že ony nás nepotrebujú, ale my ich potrebujeme, tie rastliny. Pokiaľ ony tu nebudú, tak aj my budeme mať problém prežiť na tejto zemi. Takže samozrejme že urobme maximum, aby sme zabránili výrubu a to hlavne v tom duchu, aby sa to rúbalo, ten objem, iba ten nevyhnutný, ktorý udrží tu obnovu lesného porastu. Žiadne holoruby, ale výberkový spôsob hospodárenia.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa tak zamýšľam nad tým, že kvôli čomu sa deje to, čo sa deje, a takýmto spôsobom sa tvárime, že nevidíme problémy, ignorujeme ich. Možno že som práve Slovenskému ochranárskemu snemu teraz vykonal kvázi veľkú službu tým, že som to spomenul a prečítal tu, pretože môže dôjsť teraz k obvineniu, že sa ide spolitizovať tento odborný problém. Ja si myslím, že treba to hovoriť už priamo a rázne. Tieto veci sú nad všetkým. Pretože ide tu o naše bohatstvo, ide tu o to, čo nám má byť všetkým sväté. Takže skončíme pozerať na to, že kto z akej strany je a začnime naozaj rázne riešiť problém, pretože ten problém nás všetkých prerastie a potopí, ako je to spomínané pri tých povodniach. Ďakujem.

Prajem pekný deň. Pán podpredseda, vážení kolegovia, v krátkosti by som rada vystúpila tiež k tomuto návrhu zákona, ktorý sa do tohto parlamentu dostáva už opakovane. Bola som pred niekoľkými dňami na takom poslaneckom výjazde na strednom Slovensku v Národnom parku NAPANT z dôvodu vidieť na vlastné oči v súčasnosti, ako ozaj vyzerá lokalita katastrálne územie, konkrétne Vyšná Boca a Čertovica, kde ľudia často poukazujú aj na sociálnych sieťach, alebo aj vypisujú, že naozaj tam takýto ten pohľad je naozaj veľmi kritický.
Tejto téme sa venujem, získala som aj množstvo leteckých snímok, kde vidno od roku 2000, presne ako v rokoch niektoré oblasti strácajú lesný porast. A som rada, že téme sa venujeme, že sa téme venuje aj Slovenský ochranársky snem. Tu by som chcela povedať, že som jeho členkou. Je to neformálne združenie, apolitické, ktoré vzišlo vlastne z takého ľudového hlasovania ochranárov, kde vytipovali stovku ľudí, ktorí sa rôznym témam, ochrane životného prostredia venujú a navzájom komunikujú a dávajú spoločné odborné stanoviská, najmä s výzvou ku strane, vláde a k spoločnosti. Takže som rada, že ste to, pán kolega, prečítali tu na pôde parlamentu, a Slovenský ochranársky snem tu získava určite aj väčšiu, najmä odbornú váhu.
Ja sa chcem len prihovoriť vlastne k tejto samotnej téme, ktorú dnes máme. A síce sa hovorí, že v roku 2014 sa v domácnostiach, v odvetviach energetiky a drevospracujúceho priemyslu a medzi ďalšími výrobcami a spotrebiteľmi spotrebovalo približne 4 mil. ton drevnej biomasy. Sú to len odborné odhady. Ďalšie číslo, ktoré chcem povedať, je, že, píše sa, že odvetvie lesného hospodárstva dodalo vlani, to znamená v roku 2016, to je údaj zo zelenej správy, na trh 1,45 mil. ton palivovej drevnej biomasy vo forme palivového dreva, čo je 830-tisíc ton a štiepok 620-tisíc ton. Údaje o spotrebe stanovilo ministerstvo na základe údajov o množstve a pôvode drevnej biomasy u veľkých a stredných výrobcov energií a spoločností pôsobiacich v zásobovacích reťazcoch palivovej drevnej biomasy.
Odkiaľ môže pochádzať takéto drevo? Drevo používané na energetické účely sa okrem suroviny vznikajúcej pri výrobe sortimentov produkuje z ťažbových zvyškov formou samovýroby tenkého dreva, ktorého ťažba nie je evidovaná, a tiež korunové časti stromov dreva predávaného na pni. Toľkoto je tiež písané v tejto zelenej správe.
Avšak treba povedať, že celá správa aj údaje, ktoré sa často dávajú pri tých úbytkoch lesných porastov alebo lesa, je hra s číslami. A štatistika, si povedzme, že to je umenie hry z čísiel, aby vám vlastne veci vyšli tak, ako ich chcete, ako ich chcete interpretovať. Keď si pozrieme zelenú správu, ktorá bude prerokovaná pravdepodobne na najbližšom výbore životného prostredia, tak vidíme, že má veľa nedostatkov práve v tejto oblasti energetického dreva. Nie sú tam evidované extra energetické porasty. Zvlášť nie je evidovaná biomasa z údržby verejnej zelene, lebo zeleň je popri vodných tokoch a cestnej zelene, čiže nevie sa naozaj identifikovať to množstvo tej, tých tón štiepky, ich skutočný pôvod. A môže to byť aj nedbanlivosť, môže to byť aj úmysel, ale rozhodne to pridáva na hre tomu, že tá situácia, ktorá je v našich lesoch, ale nielen v lesoch, treba povedať, že, v úvodzovkách, vďaka biomase dochádza aj k veľmi veľkým výrubom brehových porastov, taktiež veľkým výrubom vetrolamov a zelene popri cestách. A, žiaľ, je to pod rúškom životného prostredia.
Keď sa začínala táto téma obnoviteľných zdrojov energie a rôzne kombinované kotly, tak množstvo aj samospráv prechádzalo na takúto výrobu kombinovanú s tým, že vlastne využije takéto v rámci údržby zeleň. Avšak sa ukázalo, že toto nie je veľmi populárne, pretože je to veľmi prácne. Oveľa jednoduchšie je získať tú štiepku inak a, žiaľ, zisťujeme, že to inak je štiepkovanie zdravého dreva. Nie je to výmysel, ale naozaj v roku aj 2014 sa potvrdilo, že pôvod štiepky, ktorý sa využíval v tom čase v príslušných spaľovniach, bol z takéhoto kvalitného dreva.
Jedna hrozba je v zelenej správe, kde sa píše, že, doslova: "Lesné pozemky sú v podmienkach Slovenskej republiky najväčším potencionálnym zdrojom palivovej drevnej biomasy. Ich ročný využiteľný potenciál sa pohybuje na úrovni 2,8 mil. ton." Tu je presne tá obava, pretože zrejme to nebudú tie množstvá myslené z nejakých haluzí ako odpadové drevo z ťažby, ale zrejme je, môže tam byť v tých číslach aj číslo dreva, ktoré je oveľa vyššej kvality.
Tak ako som hovorila, ročná produkcia štiepok bola v minulom roku 610-tisíc ton. Chcem povedať toľko, že zelená správa má byť prerokovaná vo výbore, ale dám návrh na uznesenie, aby plénum rozhodlo o tom, že táto závažná dokumentácia, aby bola predložená tomuto plénu, aby mohla byť k tomu verejná diskusia, pretože už dnes cez médiá, cez rôzne vyjadrenia aj odborníkov k tejto zelenej správe poukazujú na jej nedostatočnosť a rozhodne do budúcna treba, aby tie údaje, ktoré potrebujeme, boli jasné. Bo stále pretrváva nepomer medzi produkciou a spotrebou energetickej dendromasy.
Chcem povedať ešte jednu vec, že v prílohe samotnej zelenej správy je jedna závažná, závažná chyba. Či to je chyba alebo úmysel, alebo kamufláž, ťažko povedať. Ale v prílohách, kde sa hovorí o štruktúre dodávok dodávok surového dreva podľa jednotlivých sortimentov, je uvedené, že drevo na energetické účely, ihličnaté drevo, v roku 2015 bolo spolu vyťažené 32 603 metrov kubických. A v roku 2016 221 869. Keď však spočítam čísla, ktoré mali predchádzať tomuto súčtu, tak to číslo je oveľa, oveľa vyššie. Malo by tam byť podľa súčtu nejakých 20-tisíc niekoľko, do 30-tisíc ton. Pýtam sa, či náhodou, ale to číslo, tých 220, naozaj nie je správne, že sa niekto pomýlil, že tými číslami, ktoré tam boli predtým, bola hra. Čiže to sú veci, ktoré musí pani ministerka určite zodpovedať.
Tento návrh zákona je veľmi potrebné schváliť. Treba si uvedomiť, ide o dve vety v zákone, dve vety, ktoré ale pomôžu k tomu, aby došlo k jasnej definícii, čo biomasa je. Aby takáto hra štatistiky, hra producentov štiepky a taktiež hra prevádzkovateľov spaľovní tejto biomasy musela skončiť, pretože aj v predchádzajúcom období, keď sme schvaľovali novelu zákona, kde sa definovala štiepka, tak toto plénum neodsúhlasilo, neodsúhlasilo jeden z mojich pozmeňujúcich návrhov, kde som poukazovala na tú nohu v dverách, ktorá umožňuje napriek novele zákona stále využívať aj iné drevo na štiepku, ako by malo byť využiteľné. Takže podporíme určite tento návrh zákona a poprosím plénum, aby tak urobilo tiež.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, veľmi pekne ďakujem všetkým poslancom za mimoriadne kvalitné vystúpenia, ktorými ilustrovali jednak šírku záberu a jednak aj tento detailný problém, ktorým je, to je dielčím problémom, lebo tá šírka záberu je obrovská. Je to náš vzťah k zdedenému prírodnému dedičstvu. Je to ale aj vzťah vlády k občanom, pretože tu vidíme stav, kedy vláda má nejaké vládne projekty, napríklad podporu majiteľov týchto elektrární na drevnú štiepku, alebo podporu hnedouhoľných baní na Hornej Nitre. Tieto vládne projekty sú veľmi drahé. To sú luxusné veci. Podporovať baníkov obrovskými dotáciami, ide o 400 mil. eur, si ale vláda vie ušetriť, ak účtuje túto podporu cez účty elektrickej energie. Čiže energetika v prípade nášho hnedého uhlia naozaj ekologicky zničujúca, táto energetika je platená pod titulom ekologických poplatkov ukrytých v tarifách cien elektrickej energie. Takáto veľká šírka problematiky pred nami stojí. Postoj k prírodnému dedičstvu, postoj k občanom, z ktorých len málokto si dokáže zistiť, čo to vlastne spôsobuje, že Slovensko má stále vysoké ceny elektrickej energie, najvyššie zo všetkých postkomunistických štátov.
Čím je toto spôsobené?
Pritom máme vystavené Gabčíkovo za obrovské spoločenské náklady, čo je lacná energia. Máme vystavenú jadrovú elektráreň, ktorá tiež svoje náklady do istej miery amortizovala. Mala by to byť, ak platia sľuby energetikov a atomčíkov, mala by to byť veľmi lacná energia. Kam teda miznú v tejto krajine, ktorá je treťou najatómovejšou krajinou, pokiaľ ide o energetiku? Kam miznú všetky tieto lacné zdroje, že my máme stále najdrahšiu energiu z krajín postkomunistického bloku? Najdrahšiu z V4, nepomerne, teda samozrejme, tým pádom drahšiu než krajiny, ktoré som menoval, ktoré majú lacnejšiu než my, napríklad Francúzsko alebo Veľká Británia, pri ich platoch a príjmoch, či už dôchodcov alebo odkázaných ľudí. Ako je možný tento enormný rozdiel?!
Chcel by som apelovať na príslušné koaličné sily. Objasnite občanom v účtoch, môže to rozhodnúť ÚRSO, dá sa to rozhodnúť aj zákonom, dá sa rôznymi cestami na to ísť, koľko vlastne platia v účtoch za elektrinu na vládne programy. Ja neupieram vládnej koalícii právo na ich programy. Ak jeden z tých programov brutálne odlesňuje Slovensko tak, že v deň, keď sme začali prerokovávať túto novelu, ktorá tomu bráni, vydalo výzvu rešpektované združenie odbornej verejnosti Slovenský ochranársky snem, keď zároveň laická verejnosť si s desom fotografuje pri vychádzkach svahy našich hôr, kde nedávno boli lesy a dnes sú holoruby, a keď táto verejnosť robí veľké petície, kde je reakcia politikov?
Zverejnite povolenia na ťažbu! Už to zaznelo, že aj v niektorých balkánskych štátoch sa zverejňujú povolenia na ťažbu dreva. Ľudia tam, kde žijú, by si vedeli pozrieť, kto to vlastne odváža to drevo, aké objemy sú toho a aký dopad to má na krajinu. Informácia slovenskej verejnosti sa zatiaľ vždy ukázala ako tá najlepšia cesta k tomu, aby štát hospodáril fair play a aby sa nerobili protekcionistické alebo korupčné zásahy. Čiže informujme verejnosť o tom, aké sú povolenia na ťažbu dreva.
Tretia výzva, samozrejme, je logická. Napravte tento chybný zákon, jeden z viacerých, ktoré sa týkajú drancovania slovenských lesov! Toto opatrenie na štiepku sa preukázalo ako neefektívne, príjmy nestúpajú, my sme týmito dotáciami spôsobili iba pokles cien dreva a tým pádom vlastne čím viac sa bude ťažiť, tým väčší hlad bude. Ak necháme bežať tento zákon, od minulého roku, ako hovorí a priznáva aj zelená správa, o ktorej kvalite tu bola polemika, oprávnená, musím povedať, ak teda od minulého roku z 9,1 to stúplo na 9,2, tak potom to pôjde ďalej a prekročíme aj 10 mil. metrov kubických ťažby dreva. A stále sa nespamätáme?! Naozaj chceme odlesniť Slovensko a urobiť z neho krajinu bez stromov?!
Ďalšia výzva je, prestaňte prenášať ťarchu vašich vládnych programov mimo štátny rozpočet, mimo kontrolu poslancov! My nevieme ovládnuť to, s čím sa dohodne na ÚRSO, ktoré by malo byť nezávislým inštitútom, ale kam ste nominovali práve bývalého ministra Jahnátka. A ako tu bolo spomenuté, práve za jeho ministrovania prišlo k brutálnej deformácii cien, resp. pravidiel pri alternatívnej energii smerom k zvýhodneniu fotovoltaiky alebo k výberu vopred vybratých záujemcov o fotovoltaiku. A práve tento muž sa teda stáva strážcom nezaujatosti. Cením si, že pán kolega v tom vidí aj šancu na to, že by oľutoval svoje hriechy, napravil sa a naozaj bol nezávislým. Kiež by, tiež si to prajem.
Napokon vyzývam, určite limit, tak ako je to v susednej Českej republike, kde po katastrofických skúsenostiach s protekcionizmom pri fotovoltaike sa takisto spamätali, ale urobili aj opatrenia na ochranu občanov pred podobnými výtržnosťami, že by štát začal cez ich účty za elektrinu siahať do ich vrecka vlastne nepravými daňami, takými skrytými daňami. Urobili opatrenie v tom zmysle, že určili limit, koľko sa smie dávať do účtov a zvyšok, ak štát realizuje energetickú politiku, zvyšok musí hradiť zo štátneho rozpočtu. My takýto limit nemáme, čiže hry na záchranu hnedouhoľných baní sa ľahko pánovi premiérovi sľubujú. Nedávno tam, pred nejakým polrokom sfáral a sľúbil, že do roku 2030 bude dotácia pokračovať. Lenže to je dotácia nie z vládnych peňazí. To je dotácia cez naše účty.
Mimochodom, podľa čísiel, ktoré mám k dispozícii, tá veľká dotácia, ktorá je de facto 2 200 eur na jedného baníka pracujúceho v týchto neefektívnych baniach, sa nakoniec pretaví jemu na ruku v sume 600, 700 eur. Nie je to teda veľká sláva a celá tá finančná vec končí aj ťarchou na životnom prostredí a nie je to, nie je to veru veľký cieľ. A udržateľnosť týchto baní do roku 2030 iba dosvedčuje, že vláda nemá rekvalifikačný program a nevie, nevie vyriešiť tento problém a tlačí ho pred sebou.
Ale hovoríme tu o zákone o drevnej štiepke a vrátim sa k tej základnej otázke. Padali tu mená a spomínať by sa mali mená pána Žigu, pána Jahnátka, pána Fica, ale tu dnes mal sedieť a reagovať na celú túto diskusiu poslancov, odbornej verejnosti a na petíciu pán minister Solymos. My sme s trpezlivosťou, aj ktorí sme vo výbore – je tu pán minister? – my sme s trpezlivosťou vnímali, že je teda politickým nominantom a nechyrovať o jeho environmentálnych odborných znalostiach, postojoch, ktoré by boli pred rokom 2016 niekde zaznamenané, že mal záujem o životné prostredie viac než len o kosenie svojho trávnika pred domom. Brali sme to ako daň za ten spôsob, akým koalícia vznikala. A aj ja som trpezlivo čakal, že sa pán Solymos prejaví nejakými svojimi iniciatívami a sa v novom úrade osvedčí. Dnes ale nereaguje na tieto výzvy odbornej verejnosti. Ešte raz chcem za to poďakovať, že v piatok vydal ochranársky snem výzvu a osobitne Mikulášovi Hubovi, aj ostatným osobnostiam a odborníkom, ktorí dlhoročne zápasia o ochranu prírodného dedičstva. Nereagujú ani na predkladanie zákona už opakované. Sľuby o tom, ešte pán minister Žiga sľuboval, že napríklad k týmto dotáciám sa tzv. vrátia. "Prinesieme verejnú diskusiu s podnikateľskou sférou, zamestnávateľmi, s verejnosťou a niekoľko návrhov o tom, aký spôsob si zvoliť." V každom prípade tieto slová, takisto aj slová Roberta Fica, že bude vládna koalícia predkladať riešenia aj napríklad proti odlesňovaniu Slovenska, sa zatiaľ nesplnili.
Pán Solymos, zastavte odlesňovanie Slovenska! Poslanci Národnej rady vám tu ponúkajú na tácke hotový text. Hodiny a hodiny zdôvodňujú a vysvetľujú argumenty, možnože nás pozeráte niekde vo svojej kancelárii, ale do Národnej rady ste diskutovať neprišli. Nezaznievajú tu ani žiadne argumenty, a predsa skúsenosť hovorí, že zákon, ktorý takto mlčky odprevádzate, tak ho chcete odprevadiť znovu preč z parlamentu, zhodiť ho, neodhlasovať ho.
Ale toto naozaj nie je opozičná agenda. Prevezmite si to! Prevezmite, ja neverím, že SMER, SNS a MOST by boli nejakými nepriateľmi slovenských lesov. Už to predkladám druhý raz. Tak si to ukradnite, ako sa tomu povie, proste zoberte si to a uznajte, že ide o vážny spoločenský problém. Čo vás presvedčí? Iba keď naplníme námestie SNP? Tak my to urobíme, ak chcete, za ochranu slovenských lesov. Nemyslite si, že to nie je téma, ktorá by nemobilizovala.
Je to veľká škoda, že neprebieha odborná diskusia. Pán minister na túto tému neprišiel ani do výboru. Ten výbor, ako už spomenul kolega Fecko, stále zostáva nerozdelený, stále je tam na jednej kôpke aj problematika pôdohospodárstva, aj životného prostredia. O to viac by mal pán minister usilovať, aby jeho témy a jeho problémy na výbore zaznievali a aby polemizoval, viedol odbornú diskusiu aj o takých návrhoch, aký som predložil.
Dámy a páni, šírka tohto zákona, ale nakoniec dnes nie som v tom jediný, mnohí z vás, ktorí predkladáte novelizácie zákonov, zisťujete, že sa týkajú celej škály neriešených problémov. Problematika tohto zákona sa v prvom pláne týka jedného písmena v zákone o energetických témach, ktoré písmeno spôsobilo pohromu v slovenských lesoch, alebo spôsobuje pohromu, pretože štát nevie, zákon je tak napísaný, že už vopred malo byť jasné, že štát ani nebude vedieť vynucovať dodržovanie kontroly tohto zákona. Dnes teda po toľkých rokoch je to x-krát potvrdené, a predsa akoby vplyv tých majiteľov bol väčší, než je vplyv voličov, ktorí volajú, a odborníkov, ktorí volajú po náprave.
Prosím vás, pošlite tento zákon do druhého čítania. Ak máte koncepčné riešenia, budeme mať v tom druhom čítaní šancu o nich diskutovať a možno aj o súvisiacich problémoch, ktoré som, niektoré z nich si dovolil, na ktoré som si dovolil upozorniť.
Slovenská republika je zelená republika. Prosím vás, nech takou zostane aj po existencii vlád Roberta Fica.
Ďakujem.