19. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážený pán minister, ak dovolíte, aj keď tento zákon alebo novela zákona 448/2008 sa prioritne venuje financovaniu sociálnych služieb a rozpracováva alebo mení systém financovania sociálnych služieb, avšak otvárajú sa aj iné ustanovenia tohto zákona a dovolil by som si, dovolil by som sa práve dotknúť niektorých ustanovení, ktoré v súčasnosti trápia – a výrazným spôsobom trápia – mestá a obce. A ja si osobne myslím, že by to malo trápiť trochu aj ministerstvo. A to je, a to sú terénni sociálni pracovníci a komunitní sociálni pracovníci.
Ako dobre viete, naša strana dostala alebo teda sa venuje tejto problematike aj cez nášho splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ale nielen cez neho, a práve túto oblasť považujeme za určitú výzvu, kde chceme posunúť, kde sa chceme posunúť. Dnes sociálni pracovníci, ktorých definuje zákon o sociálnych službách a nielen zákon o sociálnych službách, pôsobia v obciach, kde je situácia skutočne najviac vypuklá, kde sa doslova nedokážu komunity samé o seba postarať.
Sú viaceré typy teda sociálnych pracovníkov, a to je terénny sociálny pracovník a komunitný sociálny pracovník. Pozitívne vnímam, že došlo k prerozdeleniu kompetencií medzi TSP a komunitnými, keďže v minulosti sa výkon aktivít nedelil. Všetko robili terénni sociálni pracovníci a bolo to neúmerné zaťaženie preto, lebo tá zaostalosť ľudí v osadách vo všetkých oblastiach je veľká. A terénni sociálni pracovníci boli fyzicky, ale aj mentálne vyťažení. Čiže tu to pozitívne vnímam, že v minulosti došlo k tomu rozdeleniu.
Terénny sociálny pracovník pracuje priamo v teréne s ľuďmi. Poskytuje priamu asistenciu ľuďom, vypĺňa im šeky, stará sa o deti, vodí ich na pracovné pohovory. Komunitný pracovník zase poskytuje skupinové služby, napríklad tréningy, podujatia a tak ďalej.
Väčšinou, väčšinou sú títo pracovníci financovaní cez európske štrukturálne fondy. Podmienky vykonávať túto; alebo podmienky, možnosť vykonávať túto prácu ustanovujú zákon o sociálnej práci, to je 219, a zároveň aj zákon o sociálnych službách, 448. Práve druhý z nich je teraz na rokovaní a chceme využiť to a požiadať, aby sme niečo v tejto oblasti urobili ešte práve pri tomto otvorenom zákone.
Tieto zákony určujú, že TSP a KSP, budem to v skratke rozprávať, lebo sú to dlhé názvy, môže vykonávať len človek s diplomom zo sociálnej práce II. stupňa. Na Slovensku takýto študijný odbor, pokiaľ viem, spĺňa len jedna alebo maximálne dve školy. To znamená, len absolventi týchto škôl a konkrétnych odborov môžu vykonávať TSP a KSP, pričom ale väčšina absolventov tejto školy, nebudem ju schválne menovať, nechce sa zaoberať terénnou prácou. Jednak táto škola je v meste, kde ten problém takýto vypuklý nie je a študujú tam väčšinou z okolia, čiže oni nechcú sa sťahovať tam, kde my potrebujeme terénnych pracovníkov a komunitných sociálnych pracovníkov.
Pravdaže zákon 219 určuje určité výnimky z týchto podmienok, najmä pre psychológov, pedagógov, právnikov, ktorí pred rokom 2015 vykonávali túto prácu, ale, žiaľ, nestačí nám to. Je to málo. Kvôli týmto ľuďom alebo kvôli týmto podmienkam veľa ľudí dnes vypadlo zo systému a čo je najhoršie, vypadli nám zo systému ľudia, ktorí to dlhodobo a úspešne robili. Toto považujem za najväčší problém, že práve ľudia, ktorí to dlhodobo a úspešne robili, žiaľ, dneska túto prácu nemôžu vykonávať.
Som plne za to, aby výnimky boli určené. Je predsa z môjho pohľadu nezmysel, že zákon nám bude takto zapraxovaných ľudí a zvlášť, ak ide napríklad o Rómov, ktorí chcú pracovať v tejto komunite, bude takýmito prísnymi podmienkami vylučovať. Nezamestnaný Róm sa nevie dostať do projektu, a tak si vylepší svoju finančnú situáciu, hoci chce, hoci vie, hoci pozná komunitu, resp. nevie si ani urobiť diplom, teda nemôže sa zamestnať kvôli tomu, že nemá diplom.
Čo je najhoršie, obce majú dnes obrovské problémy nájsť ľudí do projektov, nakoľko v určitých okresoch, napríklad Rimavská Sobota, už fyzicky neexistujú voľní ľudia, ktorí by spĺňali podmienky na vykonávanie tejto práce. V obci Barca zamestnali slepého dôchodcu po tom, čo rok a pol iného človeka so správnym diplomom nenašli.
Ja by som vás chcel, pán minister, veľmi pekne požiadať, aby sme v rámci druhého čítania dokázali nejakým spôsobom upraviť tento zákon 448 v oblasti predpokladov, kvalifikačných predpokladov, a ja poviem aj návrh, tak, aby sme dokázali veľmi rýchlo dostať ľudí do terénu, aby začali pracovať s komunitou. Ja poviem, keďže mám určitú zodpovednosť za mesto Žiar nad Hronom a som ten primátor, ktorý sa chce venovať tejto problematike, mám aj osadu, ktorej sa venujem, a, žiaľ, hrozí nám to, že ak my do štyroch mesiacov nenájdeme vedúceho komunitného centra, projekt budeme musieť zavrieť. Komunitné centrum v osade, ktoré sme zriadili, táto investícia bude zmarenou investíciou, žiaľ, lebo sa nám po niekoľkokrát nepodarilo nájsť kvalifikovanú; teda osobu, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady.
Ja by som bol za rozšírenie výnimiek z kvalifikačných predpokladov a dať väčšiu šancu alebo váhu skúsenostiam oproti obyčajnému papieru. Uznať aj iné odbory, ako je sociálna práca, ktoré majú charakter sociálnej práce. Veď dnes nám sociálnu prácu študujú na, alebo teda vzdelávajú na viacerých vysokých školách. Urobiť, možno dorobiť diplom zo sociálnej práce počas vykonávania tejto pozície, zmeniť podmienky už prebiehajúcich projektov. Toto posledné, čo som povedal, nepotrebuje nejakú veľkú legislatívnu zmenu. Tu zastávam názor zavedenia výnimky aj akéhosi prechodného obdobia, aby sa mohli minimálne navrátiť tí, ktorí museli odísť, resp. ktorí pred 1. 1. 2015 nerobili TSP a teraz by už mohli byť, mať nejakú prax, lebo si dorábajú aj vzdelanie.
Náš pán splnomocnenec požiadal o práve úpravu týchto ustanovení, žiaľ, nedostalo sa nám to do zákona, hoci akčné plány nízkorozvinutých regiónov a uznesenie vlády určujú úlohu pre ministerstvo zmeniť tieto kvalifikačné podmienky.
Nechceme však, aby to mohol robiť ktokoľvek, kto si povie, že viem pracovať v komunite, chcem pracovať s komunitou, ale chceme v prvom rade, aby to mohli robiť skúsení ľudia s dlhoročnou praxou, ľudia z terénu a ľudia, ktorí sa dovzdelajú počas výkonu práce, pričom pred rokom 2014 to títo ľudia často robili s úspechom a robili to možno aj desať rokov. My sme ich týmto spôsobom vyradili z týchto činností. A čo by bolo asi najlepšie, keby sme dokázali dovzdelávať tých, ktorí to robiť aj chcú. Predsa nemôže sa stať, že neskúsený absolvent, hoci kvalifikačne zodpovedá, bude riadiť dlhoročných tereňákov, ktorí tam pôsobili desať rokov. To by sme došli do veľmi zlej situácie a skutočne tá autorita takejto osoby asi by nebola taká, aká by mala byť.
Som si vedomý toho, že je možno potrebné upraviť obidva tieto zákony, ale ja si myslím, že to vieme urobiť aj v druhom čítaní. Ja, ak dovolíte, by som povedal náš návrh, ktorým by sme sa chceli uberať, a to by bolo upraviť ustanovenie § 84 ods. 4, kde si myslíme, že základné sociálne poradenstvo a pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov by mala vykonávať fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie I. stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v študijných odboroch zameraných na sociálnu prácu alebo sociálne služby a poradenstvo alebo má uznaný diplom alebo doklad o takom vysokoškolskom vzdelaní rozhodnutím podľa osobitného predpisu alebo má vyššie odborné vzdelanie získané absolvovaním vzdelávacieho programu akreditovaného podľa osobitného predpisu v študijných odboroch zameraných na sociálnu prácu a sociálnoprávnu činnosť alebo akreditovaný vzdelávací kurz v oblastiach uvedených v písm. a) v rozsahu najmenej 150 hodín.
Zároveň by sme boli radi, keby sa dostalo aj do zákona to, čo som hovoril, aby sme vrátili naspäť ľudí, tých, ktorí to robili ešte pred účinnosťou zákona. A teda naša predstava je taká, aby to mohla vykonávať fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2017 vykonávala v trvaní najmenej dvoch rokov pracovné činnosti, ktoré svojím charakterom zodpovedajú sociálnej práci podľa tohto zákona, a budú sa tým pádom považovať, sa považuje od 1. januára za sociálneho pracovníka, ak spĺňa podmienku získaného vysokoškolského vzdelania II. stupňa alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní rozhodnutím podľa osobitného predpisu, absolvoval akreditovaný kurz v rozsahu najmenej 150 hodín. A za asistenta sociálnej práce, ak spĺňa podmienky získaného vysokoškolského vzdelania I. stupňa alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní rozhodnutím podľa osobitného predpisu, absolvoval akreditovaný vzdelávací kurz v oblasti sociálnej práce v rozsahu najmenej 150 hodín, a za asistenta sociálnej práce, ak spĺňa podmienky získaného odborného vzdelania v študijných odboroch zameraných na sociálnu prácu, sociálne služby a poradenstvo alebo sociálnoprávnu činnosť.
Chcem vás ešte raz veľmi pekne poprosiť, pán minister, aby sa vaši ľudia nad tým zamysleli a skúsili sme to dostať ešte do druhého čítania, tak aby sme neohrozili projekty, ktoré sú rozbehnuté aj z európskych štrukturálnych fondov.
Ak dovolíte, jednu poznámku k tomu, k tej aktuálnej novele zákona. Dávam na zváženie, či je potrebné, aby sa komunitný plán sociálnych služieb prehodnocoval jedenkrát do roka, či to nestačí raz za štyri roky. Lebo ja si myslím, že nič také závratné sa za jeden rok v tom komunitnom pláne neudeje a jednoducho to len bude spôsobovať veľkú administratívnu záťaž najmä v období, kedy mestá a obce pripravujú svoje rozpočty na ďalší rok.
Ďakujem pekne a žiadam ešte raz o zamyslenie sa nad týmto návrhom. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi vystúpiť k takzvanej jasličkovej časti novely o sociálnych službách, keďže práve riešeniu tejto časti novely som sa venovala posledný rok. A musím povedať, že som veľmi prekvapená, pán minister, že ste pri svojom úvodnom slove nepovedali ani slovo o tejto časti novely, ktorá je z môjho pohľadu veľmi dôležitá pre mnohé skupiny občanov na Slovensku, a preto ja túto prácu za vás rada urobím. A poďme sa teda spolu pozrieť na jasličkový zákon.
Jasličkový zákon vstúpil do platnosti 1. marca 2017 a po pol roku ho tu máme zas. Pol roka diskriminoval rodičov, deti a strašil zriaďovateľov. Tento polrok bol z môjho pohľadu úplne zbytočný. Na nedostatky jasličkového zákona som upozorňovala ešte počas jeho schvaľovania pred rokom, podávala som pozmeňujúce návrhy, spolu s Alianciou súkromných škôlok a jaslí sme spisovali petície, dokonca sa do toho vložil pán prezident, na záver sme tridsiati štyria poslanci podali podnet na Ústavný súd, aby sme si to teda zrekapitulovali všetko.
Domnievam sa, že práve toto podanie na Ústavný súd je dôvodom, prečo sme sa teraz dočkali ďalšej novely novely. Konanie pred Ústavným súdom totiž visí nad ministerstvom ako Damoklov meč a ak by mi dal Ústavný súd za pravdu, ministerstvo by bolo prinútené novelu stiahnuť, čo by pravdepodobne bolo veľké verejné poníženie. Som rada, že to na niečo bolo. Po ďalšom pol roku a vyše tisíckach pripomienok, ako už spomenula moja kolegyňa Gaborčáková, ktoré sa teda netýkali len tej jasličkovej časti, ale tak či tak takéto obrovské množstvo pripomienok v rámci MPK som hádam ani za svoju teda pomerne síce krátku politickú kariéru nezažila pri žiadnom zákone. Ale dočkali sme sa teda opravy. Môžem povedať, že k lepšiemu. Ministerstvo totiž prišlo s novelou, ktorá mení presne tie ustanovenia, ktoré sme napádali na Ústavnom súde.
Nerozumiem však, prečo sme si museli prejsť celým týmto prácnym procesom. Slovensko má príliš veľa problémov na to, aby sa desiatky ľudí, či sú to úradníci, zriaďovatelia jaslí až po poslancov, rok venovali oprave jedného nepodareného zákona. Pýtam sa, prečo ministerstvo práce nepočúvalo rodičov, zriaďovateľov a poslancov počas riadneho schvaľovania jasličkového zákona.
Čo sme teda dosiahli a v čom naša vláda ustúpila, v čom nie a aké zmeny to pre rodičov a deti znamená? Dovoľte mi, aby som vám o nich teda povedala.
V prvom rade aj deti nepracujúcich rodičov budú jasličkármi. Hurá! Do jaslí budú môcť dať po novom svoje deti aj nezamestnaní rodičia. Ministerstvo teda pristúpilo na to, aby aj deti rodičov, ktorí nepracujú alebo sa nepripravujú na zamestnanie, mohli dať svoje deti do jaslí. Diskriminácia nezamestnaných sa však úplne neruší, pretože prednosť na miesto v jasliach budú mať stále deti zamestnaných a študujúcich rodičov pripravujúcich sa na zamestnanie. Je to teda istý posun k lepšiemu, ale domnievam sa, že všetky deti by mali mať právo na rozvoj bez ohľadu na to, či ich rodičia pracujú alebo nepracujú. Preto som pripomienkovala návrh, aby medzi deťmi sa žiadne rozdiely nerobili.
Druhá vec, v ktorej ministerstvo ustúpilo nášmu tlaku, je fakt, že deti budú môcť zostať v jasliach až do konca školského roka, respektíve do 31. 8., aj keď dovŕšia alebo aj po dovŕšení troch rokov veku. Pôvodne by deti, ktorým zle vychádzajú roky a dosiahli by tým pádom vek tri roky v rozmedzí od septembra do decembra, museli opustiť jasle k 31. decembru a od januára by na cca toho pol roka do nástupu do škôlky rodina musela hľadať pre dieťa nové, alternatívne umiestnenie alebo opäť zostať doma, minimálne teda jeden z rodičov. Na tento nonsens som upozorňovala už od leta 2016. Tak konečne to na ministerstve vypočuli. Ak si spomeniete, jasličkový zákon mal ambíciu napomôcť zosúlaďovaniu rodinného a pracovného života. To pán minister častokrát opakoval. Toto opatrenie by však spôsobilo presný opak a aj ho spôsobuje aktuálne. Rodičia by nevedeli čo pol roka s dieťaťom a dieťa by muselo zasa si zvykať nakrátko na nový kolektív.
Tretia markantná zmena oproti aktuálnemu stavu je, že zmiešané zariadenia, ktoré sa teda starajú o deti aj do troch rokov, aj nad tri roky, budú môcť fungovať bez toho, aby sa museli zapisovať do registra sociálnych služieb, ktorý zaviedla pôvodná novela. Ale to len v prípade, že v tomto zariadení bude podiel detí mladších ako tri roky maximálne 25 percent. Na jednej strane to zachráni existenciu takzvaných detských centier, ktoré spravidla mávajú menej alebo len niekoľko detí mladších ako tri roky, na druhej strane tieto centrá tým pádom stále zostávajú bez akejkoľvek kontroly a nebude možné u nich garantovať kvalitu, ktorá bola jedným z hlavných faktorov vzniku novely. A keďže ich je na Slovensku pomerne veľa, takýchto detských centier zmiešaných, kvalitné zariadenia budú ponechané v jednom koši s tými nekvalitnými. Opäť jedno nedotiahnuté opatrenie.
Ďalšia zmena sa týka detských skupín. Ja ich tak pomenúvam, pretože, neurazte sa, ale starostlivosť o deti do troch rokov terénnou formou sociálnej služby je z môjho pohľadu zbytočne dlhý a neohrabaný názov. Čo sa zmenilo, je, že sa podarilo zvýšiť maximálny počet detí v takejto detskej skupine z troch na štyri, čo je stále bezpečný počet detí, o ktoré sa jeden dospelý, napríklad u seba doma, dokáže postarať a zároveň tým významne klesnú náklady rodičov na túto službu.
Tu sa ale pýtam inú otázku: Načo je nám všetkým táto kozmetická zmena, keď takmer nikto nevie, že tieto mnou a Českou republikou napríklad nazývané detské skupiny vôbec v zákone máme? V novele sú opísané veľmi vágne. Zo strany ministerstva neprebehla žiadna informačná kampaň, žiadna tlačovka. Doteraz som nevidela žiadnu brožúru, ktorá by jasne a zrozumiteľne vysvetľovala, ako majú postupovať tí, ktorí by si doma chceli zriadiť takúto detskú skupinu, napríklad niekde na dedine. Keby som si sem do pléna mohla doniesť vizuálne pomôcky, čo nemôžem, doniesla by som vám sem na ukážku brožúru z českého ministerstva sociálnych vecí práve o detských skupinách. Takto sa totiž robí informačná kampaň, ktorá má za úlohu po prvé oboznámiť občanov o nových možnostiach a po druhé motivovať ich, aby ich využívali. Pre porovnanie, v Českej republike je aktuálne zriadených viac ako 300 detských skupín a rozbehol sa aj ich pilotný projekt mikrojaslí. Toto všetko sa u nás zrejme udeje až vtedy, keď príde minister alebo ministerka, ktorý bude mať skutočný záujem o situáciu rodín na Slovensku a vytvorí poriadnu koncepciu rodinnej politiky.
Poďme teraz na to, čo sa nezmení. Nezmení sa vzdelávanie. Vzdelávanie sa pre deti v jasliach nebude musieť poskytovať. Tie isté dvojročné deti, ktoré navštevujú jasle, budú v podstate diskriminované v porovnaní s dvojročnými deťmi v škôlkach, pretože tie sú podľa školského zákona vzdelávané povinne. A to len preto, že celá táto oblasť jaslí spadla pod rezort ministerstva sociálnych vecí, ktoré, keď môžem citovať štátneho tajomníka Ondruša, "nemá kompetenciu zavádzať vzdelávanie". Okej, dobre vedieť, že na Slovensku sa občan nedožije medzirezortnej spolupráce, ktorá by vyriešila mnoho absurdít.
Novela zákona spravila aj jeden krok späť, a to kvôli intervencii detskej ombudsmanky Tomanovej. Pre jasle, kde sú deti do jedného roka, čiže veľmi maličké deti, ustanovuje povinnosť mať prítomného zdravotníckeho pracovníka, a to z dôvodu bezpečnosti. Bezpečnosť detí to síce nezvýši, ale službu to určite predraží. Zariadení pre tak malé detičky u nás nie je veľa. Ale, samozrejme, môžu sa vyskytnúť prípady, kedy túto službu rodina potrebuje. Táto služba sa teraz stane pre nich oveľa nedostupnejšou z finančných dôvodov, pretože zaplatiť zdravotnú sestru bude znamenať pre zariadenia podstatne vyššie náklady. Každý, kto má doma malé dieťa, predsa tiež nemá pri sebe zdravotnú sestru. Ak by sa, nedajbože, niečo v jasliach naozaj stalo, zdravotná sestra so sebou nemá také zdravotnícke vybavenie pre okamžitý zásah a aj tak by bolo potrebné volať rýchlu zdravotnícku pomoc. Okrem toho vyštudovaná zdravotná sestra automaticky nerovná sa zároveň osoba, ktorá je spôsobilá starať sa o tak maličké deti. Teda nútiť zariadenia zamestnávať tento typ zamestnanca je z môjho pohľadu úplná zbytočnosť a ukazuje to na neznalosť reálnych potrieb rodín a ich detí.
Ak tento zákon prejde parlamentom, nová právna úprava teda po novom začne platiť od 1. 1. 2018. Dovtedy deti nezamestnaných rodičov nie sú do škôlok prijímané a sú diskriminované. To sa aktuálne deje. Medzi rodičmi a zriaďovateľmi jaslí zostal obrovský pocit neistoty a chaosu, čím sa teda majú vôbec riadiť. Považujem za zastaralý pohľad, že ministerstvo len prijme zákon a potom čaká, že občania a úrady si ho všetci preštudujú a automaticky sa ním začnú riadiť. Ja verím, že povinnosťou moderného štátu je komunikácia s dotknutými skupinami. Z praxe viem, že zriaďovatelia majú problém pochopiť, čo všetko musia zmeniť a aké nové doklady pre registráciu jaslí majú podľa nového zákona doložiť. Ten zákon je naozaj skutočne veľmi obsiahly a komplikovaný. Mnohí mi píšu. Taktiež na VÚC panuje chaos. Úradníci si pýtajú doklady, ktoré podľa najnovšej novely zákona si pýtať nemôžu a podobne. Ministerstvo s nimi zrozumiteľne nekomunikuje, úradníci na VÚC majú kraj od kraja rôzne požiadavky a poskytujú protichodné informácie a inštrukcie. Prípadne radšej odporučia zariadeniam zatiaľ nič nerobiť alebo tým, ktorí sa len chystajú napríklad začať podnikať v tejto oblasti, radšej odporúčajú v tomto momente nezačať.
Na záver chcem povedať, že napriek chybám, ktorých sa minister Richter pri tomto zákone dopustil, je pravda, že ich teraz aspoň čiastočne napráva. Žiaľ, neskoro a nedostatočne. Zákon už teraz negatívne ovplyvňuje životy mnohých ľudí. Nemali by zákony robiť presný opak? A preto nemôžem a nebudem hlasovať za tento návrh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Medzi vašimi niektorými konštruktívnymi postrehmi ma veľmi, ale veľmi doviedlo do úžasu, doviedli do úžasu vaše slová o diskriminácii nezamestnaných. Však na Slovensku sú diskriminovaní práve pracujúci ľudia. Oni zo svojich daní živia nezamestnaných, častokrát takých, čo ani nechcú sa zamestnať. Od rána kávička, cigaretka, vlastné vínko v osádke. Prečo by mali deti pracujúcich rodičov, prečo by nemali mať prednosť deti pracujúcich rodičov?
Ďakujem za slovo.

Ja len krátko zareagujem. Ja tu teraz neporovnávam pracujúcich a nepracujúcich, ktorí majú na to aké právo. Skrátka všetci sme ľudia s rovnakými právami a pokiaľ aj nepracujúci ľudia majú na to, aby si zaplatili zariadenie, poviem vám príklad, existujú matky alebo rodičia, ktorí majú zdravotné, veľmi seriózne zdravotné problémy. Liečia sa napríklad z rakoviny, sú v rekonvalescencii a nemôžu z tohto dôvodu pracovať a zároveň majú malé deti a nevládzu sa fyzicky o ne starať. Tak toto je presne napríklad jedna skupina ľudí, ktorá by presne toto potrebovala a sú to nepracujúci ľudia. A pokiaľ si to vedia zaplatiť, nemalo by to im byť odopierané.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, začnem jedným číslom. Počet vznesených pripomienok 950, z toho zásadných 638. A v podstate by som mohol aj skončiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, tiež nebudem veľmi dlho rozprávať, ale neobmedzím sa teda na jednu vetu podobne ako pán kolega Jožo Mihál, ale začnem presne tým, čím aj on.
Pán minister, nikto nepopiera, že v novele sa nachádzajú aj pozitívne veci, chvalabohu, lebo to by malo byť úplne normálne. Ale nesúhlasím s tým, že teraz neviem, či to bolo vami povedané, asi vami, lebo som si to tu poznačila, že novela je konsenzom. No som presvedčená o tom, že novela práveže nie je konsenzom a hlavne z toho dôvodu, ktorý pomenoval pán poslanec Mihál, pretože k tejto novele, k tejto novele bolo viac ako 600 pripomienok, ktoré vo väčšej miere, vo veľmi veľkej miere neboli zohľadnené a zapracované. Podľa môjho názoru ste nesplnili cieľ, ktorý ste si stanovili aj napísali do dôvodovej správy; čo že do dôvodovej správy, nie, do programového vyhlásenia vlády. Mali ste, nemám tu tú citáciu, ale mali ste priniesť aj podľa vašich predchádzajúcich slov, mali ste priniesť veľkú novelu, ktorá vytvorí a zabezpečí systém poskytovania sociálnych služieb. Naozaj podľa slov, ktoré ste prezentovali pred vypracovaním novely, očakávali sme, že príde konečne komplexná, veľká zmena, systémová zmena, ktorá upraví fungovanie poskytovania sociálnych služieb. Bohužiaľ, nedočkali sme sa.
Dočkali sme sa opäť len, možno nie kozmetických zmien, ale zmien, ktoré len v malom upravujú poskytovanie finančných prostriedkov a poriešite najmä pobytové služby. Tunak opäť pripomeniem, že áno, pobytové služby robili veľké vrásky hlavne poskytovateľom, pretože boli to služby, ktoré neboli dostatočne dofinancované. Jednej skupine možno v niečom prilepšíte, ale mnohé iné skupiny buď zostali úplne opomenuté, alebo dokonca majú vytvorené podmienky, ktoré sú likvidačné vôbec, nielen pre niektorých poskytovateľov, ale pre službu, poskytovanú službu ako takú.
Sľubovali ste zabezpečiť viaczdrojový systém financovania. Hovorili ste o ňom, ale je obava najmä zo strany poskytovateľov, že ste to nesplnili alebo tento svoj vlastný cieľ ste naozaj odignorovali, pretože neexistuje povinnosť poskytnúť financie zo strany samospráv alebo VÚC-iek iba možnosť, môžu poskytovať. Takže v tomto prípade tá obligatórnosť môže byť len zo strany samospráv žiadaná, vyžadovaná, ale oni si aj tak urobia, ako uznajú za vhodné. Budeme už len dúfať, že tieto samosprávy sú naozaj zodpovedné a pristúpia k poskytovaniu sociálnych služieb tak, ako im zákon ukladá.
Chceli ste to naviazať, tú dávku alebo teda ten príspevok, podľa stupňa odkázanosti. Už tu prebehla taká krátka polemika medzi kolegyňou Soňou Gaborčákovou a pánom poslancom Blanárom o tom, že veď príspevok na odkázanosť už v tomto zákone je. No áno, ale zabudli ste povedať, že ten príspevok na odkázanosť bol v jednej sume, že tak ako je teraz nastavený, chvalabohu, že aspoň to, že podľa stupňa odkázanosti je daný príspevok, ale na druhej strane nerieši to situáciu tak, ako keby sa bolo pokračovalo v myšlienke vytvoriť štátnu sociálnu dávku, ktorá pôjde naozaj za klientom, ktorá pôjde bez ohľadu na to, v akom zariadení sa nachádza, alebo či aj ak sa nenachádza v zariadení, bude opatrovaný doma. Takže naše riešenie jednoznačne zotrváva na pozícii, že oveľa jasnejšie, prehľadnejšie a spravodlivejšie by bola štátna sociálna dávka na odkázanosť, ktorú vy teda nerobíte.
Takže, pán minister, dobrý cieľ ste mali. Vybrali ste si nie dobrú cestu. Pokiaľ ste sa, no a teda veľmi vážna výčitka, že rozhodli ste sa ponechať proces posudzovania tak, ako bol nastavený doteraz. Nič ste nezmenili. To znamená, že zostanú štyri typy posudzovania, bude opäť pokračovať šikanovanie občanov, bude sa posudzovať podľa potreby. Proste tie problémy, ktoré sa dodnes vyskytujú v tejto praxi, budú zotrvávať aj naďalej. Pritom opäť, pamätám si, že ste mali ambíciu zahryznúť sa aj do témy posudzovania a vyriešiť ju. Bohužiaľ, za šesť rokov vašej činnosti sa neudialo nič takéto.
Bola tu znova spomenutá aj služba včasnej intervencie teda. Táto služba je poskytovaná pre deti do 6 rokov a čo; jako dobre, stanovili ste tam nové podmienky, stanovili ste proste podmienky, táto služba sa nachádza už v zákone veľmi dlho, ale stále neurobili ste nič v tom, aby to nebola len papierová služba. Nestanovili ste opäť žiadnu sadzbu, ktorá by presne stanovovala aspoň rámec, v akej by mala byť platená. Lebo pokiaľ nie je nastavené aj financovanie pri takomto type služieb, tak v tom prípade nemôžme ani hovoriť o tom, že služba sa má šancu ďalej rozvíjať. Opäť zostane len na papieri.
Podobne ako služba krízovej intervencie. Tak isto spomenuli ste, aké zmeny sa tu robili. Z môjho pohľadu sa tu neurobilo nič. Ani pre nízkoprahové služby, útulky. Tak ako to funguje, už dnes vlastne existujú len silou vôle a bude to, musia sa na to pripraviť, že to bude ešte horšie.
Nie ste zameraní, vôbec ste neboli zameraní vo svojej novele na komunitné služby a na prácu v teréne. Som veľmi zvedavá, ak prejde novela v takomto znení, však v podstate aj pán poslanec Antal upozorňoval na to, ak bude prijatá novela v takomto znení, tak je veľký otáznik nad celou sociálnou terénnou prácou. Ako bude ďalej postupovať, ako sa bude rozvíjať? Môžme si to povedať možno na nepríjemnom príklade, ktorý sa včera udial alebo ktorý včera bol spomínaný v televízii v jednej reportáži, príbeh matky, ktorá sa stará o dve maličké deti. Jedno niekoľkomesačné, sociálni pracovníci vedia o tomto probléme 14 mesiacov, nepamätám si presne tie detaily, ale proste tá matka, zdá sa, že nemá žiadnu šancu, pretože áno, sociálny pracovník tam bol, ale aj na tomto si treba uvedomiť, že to sprevádzanie terénnou sociálnou prácou terénnych sociálnych pracovníkov práve takýchto prípadov nie je v zákone, v novele nijako postihnuté, nijako rozšírené, nijako podporené.
Dôležité je povedať, že v celom zákone ako keby vôbec neexistovala prevencia. Na to, že pán premiér nás stále ubezpečuje o tom, že v našej krajine sa nedarilo nikdy lepšie, toto hovorí sám pán premiér, tak štát sa nevie postarať o najslabších. A práve príkladom tohoto, že štát sa nevie postarať o najslabších, je aj fungovanie terénnej sociálnej práce. Je chvályhodné, že síce na úradoch práce sa počet sociálnych terénnych pracovníkov navýšil, ide teda o projektových pracovníkov, ktorí sú v špeciálnom režime, to si rovno povedzme, v špeciálnom režime, niekde to funguje lepšie, niekde horšie, ale stále ani zmienka o tom, ako môžu túto krízovú intervenciu poskytovať aj organizácie, ktoré by rady poskytovali takúto službu, ale nemá im ich kto zaplatiť.
Veľmi často počujeme pripomienky takých zariadení ako domy na pol ceste, domy pre osamelých rodičov. Prečo boli tieto domy vypustené a doteraz sa vôbec nezačalo rozprávať o tom, že by bolo veľmi vhodné v rámci krízovej intervencie opäť pristúpiť na to, aby sme domy pre osamelých rodičov nanovo obnovili? Aj práve takýto spôsob sociálnej služby by práve rodine, ktorá bola popísaná vo včerajšom príspevku televíznom, pomohol.
Vieme, že existuje poradovník na poskytovanie sociálnych služieb pobytového typu, ktorý obsahuje viac ako 7-tisíc osôb. Pán minister, opäť v celom zákone nevidím ani zmienku o tom, aby bolo cítiť aspoň náznak prípravy na obdobie, ktoré nás čaká, to je na rozširovanie tých kapacít týchto zariadení, či už vznik nových zariadení, alebo rozširovanie tých starých, ktoré ešte nie sú mega, mega objemné.
Už som spomínala, že celá novela spôsobí kolaps ambulantných služieb, nevraviac o tom, že medzi ambulantné služby patrí aj denný stacionár. A tunak opäť by som vám chcela dať do pozornosti pripomienku, s ktorou sme už prišli aj na minulej schôdzi a rovnako aj keď ste mali, predkladali novelu o zákone o sociálnych službách, aby sa ambulantné služby rozdelili a platili zvlášť pre deti do 18 rokov a zvlášť pre dospelých klientov týchto ambulantných služieb, pretože zníženie financovania jednak zbrzdí rozvoj ambulantných služieb, a teda dúfam, že vám nejde o to, aby sa stratila takáto možnosť.
Ale čo je horšie, zabrzdí to aj rozvoj samotných detí, ktoré ešte v nízkom veku majú šancu na to, aby sa vedeli rozvinúť ich všetky možnosti a schopnosti do najvyššej miery. Ak vieme, že sú zdravotne postihnuté, so svojou chorobou alebo ich choroby prinášajú aj pre rodiny ďalšie problémy, je dôležité, aby sa štát aj v tejto, pri takomto probléme postavil čelom a snažil sa pôsobiť skôr preventívne, ako potom naozaj iba riešiť to cez domovy sociálnych služieb, ktoré už dnes sú preplnené.
A možnože jedna z posledných poznámok. Hovorili ste aj o dlhodobej starostlivosti. Až potom, ako bola novela podaná do pléna, ministerstvo začalo rozprávať o riešení problémov dlhodobej starostlivosti. Ak ma pamäť neklame, o tejto téme tuná hovoríme minimálne dva roky. Tak som rada, že po dvoch rokoch sa konečne ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo práce, sociálnych vecí rozhodlo túto tému naozaj chytiť a rozpracovať. Dôležité je, ako budete jednotlivé rezorty spolupracovať, pretože bez toho to vôbec nebude možné. Nedávno, teda teraz v predchádzajúcom vystúpení kolegyňa Simona Petrík vyzývala na spoluprácu ministerstva školstva v rámci jasličkového zákona, keďže ste sa rozhodli úplne scestne dať aj jasličkový zákon alebo tú službu poskytujúcu deťom do troch rokov do zákona o sociálnych služieb, tak ja vás vyzývam tak isto na to, aby ste veľmi zodpovedne pristupovali aj k problému dlhodobej starostlivosti, ktorý bude narastať v našom štáte. Hovorili ste o navýšení financií zo zdravotného poistenia. Všetko chvályhodné, ale zatiaľ základný problém dlhodobej zdravotnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti nie je vyriešený v tomto zákone.
A posledná vec. Novela je obsiahla, ale nijakým spôsobom sa nezameriava na kvalitu poskytovanej služby. Možnože si poviete, že však najskôr poriešme financie, o kvalite sa budeme rozprávať neskôr. No nie, pán minister. Jednoznačne musí ísť ruka v ruke dofinancovanie sociálnych služieb, ale všetkého druhu, spolu so zlepšovaním poskytovania tejto sociálnej služby v jednotlivých zariadeniach. Takže nepáči sa mi, že ste sa nejakým spôsobom nezamerali na sledovanie kvality poskytovaných sociálnych služieb.
Ďakujem veľmi pekne. Toto sú teda všetko dôvody, pre ktoré nie sme schopní novelu vami predloženú podporiť. Budeme dúfať, že sa nám podarí s vami vyrokovať možno aspoň niektoré zmeny, ktoré sa budú týkať financovania ambulantných služieb. Svoj zámer sme vám povedali, už sme ho aj viackrát debatovali. Kiež by ste boli aspoň v tomto ústretový. Ak nám dáte priestor rozprávať sa o zmenách, ktoré považujeme za dôležité pri predkladanej novele, budeme veľmi radi, ak spolu budeme môcť ďalej o tom rozprávať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja si pamätám, sedela som v tejto snemovni, keď sa robil zákon o sociálnych službách v roku 2008 a keď tu ešte sedelo vtedy KDH, SDKÚ, a všetci povedali, že nemajú odvahu na to, aby vôbec takýto zákon pustili, pretože je to veľmi zložitý zákon, ktorý sa dotýka samospráv, žúp a vôbec celého spektra našej spoločnosti. Strana SMER tento zákon priniesla, urobila a stále sa snaží ho novelizovať a stále sa snaží nejakým spôsobom vylepšovať, čo doniesla aplikačná prax.
Pani kolegyňa Jurinová, ja si vás pamätám, myslím, že ste bola podpredsedníčka parlamentu, predsedníčka sociálneho výboru. Za dva roky ste neurobili žiadnu zmenu! Mne sa najviac páči to, že všetci, ktorí sedia v opozícii, potom zrazu vedia, čo všetko treba zmeniť, čo treba urobiť, ako to treba nastaviť, ale vždycky vtedy, ak oni nie sú vo vláde, to je veľmi zaujímavé.
Preto ja veľmi vítam, že vlastne prišla takáto novela opäť sociálnych služieb, a opäť si musím povedať, že prišla za taktovky SMER-u, pretože ten SMER začal s tou zmenou, pomenoval všetky veci a musím povedať, že ja tu čítam mnoho pozitívnych vecí. Napríklad, že sa zvýši finančný príspevok pre obce zriadené sociálnych služieb krízovej intervencie, útulok zo 120 na 150 eur, tak isto ako sa budú poskytovať, presne sú definované príspevky od ministerstva. Rovnako tu máte dohľad a kontrola kvality. Kvalitu, že bude môcť ministerstvo zriaďovať detašované pracoviská za účelom výkonu pôsobnosti hodnotenia kvality poskytovanej sociálnej služby, ktorá sa bude vykonávať od 1. 1. 2018.
Veď samozrejme, toto, ak vzniknú takéto pracoviská, tak tá kontrola bude intenzívnejšia. Veď predsa minister nemôže zo svojej stoličky vidieť každé jedno súkromné zariadenie. Nemôže byť v každom jednom súkromnom zariadení a, samozrejme, musí mať ľudí, ktorí sa týmto budú zaoberať. Ja len pre krátkosť času by som povedala, koľko pán minister odstránil, koľko financií sa čerpalo v pracoviskách, ako sú denné stacionáre, ako sa zneužívali. Nie každý poskytovateľ sociálnej služby, vy poviete len ich zafinancovať čím viac a čím viac a čím viac, ale k tomu sa dostanem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja chcem podporiť kolegyňu v tom, čo hovorila o deťoch, že je veľmi významné podchytiť rodinu do tých šesť rokov vrátane dieťaťa. A objavujú sa nám v našich sociálnych službách aj teda maloleté deti s ťažkým zdravotným postihnutím, tak je potrebné zohľadňovať aj pri personálnych štandardoch, aj pri finančnom ohodnotení sociálnych služieb, ktoré pracujú s deťmi, aby finančné prostriedky boli vzhľadom k tomu priratávané viac, ako je to u dospelého, keďže naozaj tie metódy práce sú finančne náročnejšie.
A tiež sa dotknem tej kvality, tak podľa štandardov kvality, ktoré budú platiť od 1. 1. 2018, bude postačovať 60 % kvality z tých troch procesov na to, aby poskytovateľ získal príspevok na sociálnu službu, čo teda určite nemotivuje poskytovať sociálnu službu kvalitne. Takže asi toľko.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurinová, v závere vášho vystúpenia som zacítil, že máte záujem v druhom čítaní predkladať nejaké pozmeňujúce návrhy. Však takto som to nejako zachytil. Čiže nie úplne vystihovalo to vaše vystúpenie to, čo ste na záver povedali, pretože ste ochotná ísť s nejakými pozmeňujúcimi návrhmi. Čo znamená, že nie je to až také zlé napriek tomu, že ste to kompletne všetko zamietli.
Štátna dávka ste povedali, nie je postavená tak, vy ste ju tak nazvali, štátnu dávku, to znamená príspevok na odkázanosť, že nie je postavená tak, aby išla za klientom. Pozrite si ten zákon! Práve ten príspevok na odkázanosť pôjde s klientom tam, kde sa klient bude pohybovať, kde pôjde, ktoré zariadenie si vyberie, tak tam pôjde. Ale áno, len si to dobre pozrite! To, že má diferencované, to už je druhá vec a myslím si, že aj o tom sa dá diskutovať, ale je to správne.
Šikanovanie občanov. Vy ste tu vytvorili dojem, ako keby tu bola jedna hrôza a všetci sú šikanovaní. Príďte sa, prosím vás, pozrieť trošičku aj do tých krajov a poďte sa pozrieť do tých centier, kde máme poradenstvo. Zdarma sa poskytuje poradenstvo pre klientov, ktorí chcú akúkoľvek sociálnu službu, a pripravujú sa na to, čo majú všetko dať. Ak máte nejakú informáciu o šikanovaní, tak, prosím vás, povedzte ju a poďte ju riešiť, ale nevytvárajte tu dojem, ako keby sa všetci šikanovali a že nebodaj sa tu neposkytuje sociálna služba.
A teraz ešte v krátkosti, ste hovorili, že posudková činnosť. Nuž v rámci vykonávania posudkovej činnosti sa môže vykonávať sociálna posudková činnosť nielen v rodinnom prostredí, ale aj v prostredí, v ktorom sa zdržiava. Ide hlavne o občanov, ktorí žiadajú bezodplatné umiestnenie alebo občanov bez domova. To znamená, tým sa prispôsobuje vlastne tým občanom a vylepšuje sa tento inštitút... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, najskôr pani poslankyňa Vaľová. Ja neviem, že či, pani poslankyňa, naozaj vy sledujete len vládne návrhy, ale ak by ste sledovali aj tie poslanecké návrhy, tak by ste sama vedeli, koľko práve v oblasti sociálnych služieb pozmeňovacích návrhov, ale aj noviel zákonov sme už podávali, takže neviem, z čoho ma vlastne obviňujete. Ja som bola, keď bola vládna, keď bola, keď sme boli... (reakcia z pléna); neviem, čo vykrikujete, prosím vás, ticho buďte teraz; keď som bola súčasťou vládnej koalície, bolo to rok a pol. Nebola som predsedníčka výboru alebo podpredseda, neviem, čo ste to povedali, a podpredsedníčka parlamentu som bola vtedy, keď ste vy boli vo vláde, takže viete, aké možnosti som mala vtedy. Ale neobviňujte ma určite, tých pozmeňovacích aj noviel zákonov sme dali toľko, koľko ste vy nedali možnože za celé obdobie, ktoré ste v parlamente, ale to nie je dôležité.
Debata o stacionároch tu už bola a tak isto hovorili sme už viackrát, ako boli zneužívané. Ale zároveň ste zabudli pripomenúť, že tie podmienky, ktoré boli stanovené teraz pre stacionáre, sú likvidačné aj pre tých, ktorí poskytujú reálne a dobre tú službu. To ste zabudli pripomenúť, lebo fakt je takýto a teraz ešte aj touto novelou sa opäť zhorší situácia.
Pán poslanec Blanár, áno, príspevok ide podľa odkázanosti, ale zabudli ste povedať, že len do zariadení. Ja hovorím o štátnej dávke, na ktorú teda ministerstvo nepristúpilo, kde by išla táto dávka aj za človekom domov, do domáceho prostredia. Ale toto je asi ťažko pochopiteľné, lebo vy uprednostňujete budovy. Vám nezáleží na tom, aby ten človek svoju starobu strávil v zariadení; nie v zariadení, ale doma, tam, kde chce. A preto som hovorila tak dlho o tom, že nevidím žiaden rozvoj terénnej sociálnej práce, sprevádzajúcich služieb a podobne. Takže štátna sociálna dávka je naozaj niečo iné ako príspevok na odkázanosť, ktorý je tunak písaný v novele.
Ďakujem pekne.