19. schôdza

Až ma mrzí, že nemôžem reagovať na inú faktickú poznámku, tak by som chcel podporiť predložený pozmeňujúci návrh pani poslankyne Jurinovej.
Ja som mal možnosť od toho prvého čítania, teda najmä na jeseň absolvovať niekoľko diskusií aj v médiách, aj, aj inde na tému predloženej novely zákona o pamäti národa, a teda viackrát som sa stretol s jedným z predkladateľov pánom poslancom Paškom a v jednej z tých diskusií som dostal otázku, že či si viem predstaviť, že by som ten návrh podporil, teda že by boli schválené nejaké, nejaké pozmeňujúce návrhy, a potom by bol ten návrh pre mňa prijateľný. A úplne spontánne som vtedy odpovedal, že no tak keby také tri štvrtiny zákona, alebo návrhu zákona boli z toho návrhu vypustené, no tak by som to možno zvážil, a teda zhruba niečo také obsahuje, obsahuje návrh pani poslankyne Jurinovej.
Takže ak by návrh pani poslankyne Jurinovej prešiel, tak by som naozaj intenzívne uvažoval, či ten návrh nepodporiť, lebo je to tiež pokus vylepšiť nevylepšiteľné, ale myslím si, že je to pokus vylepšiť nevylepšiteľné zásadnejším spôsobom, ako navrhuje pani poslankyňa Pfundtner, pretože vypúšťa z návrhu zákona tie najproblematickejšie, najproblematickejšie ustanovenia.
Pani poslankyňa Jurinová sa pýtala, že predkladatelia mali povedať, ktorú z úloh stanovených zákonom si UPN neplní, spýtajme sa. Ale ja by som sa spýtal aj na to, že ktorú z činnosti, ktorú UPN robí, by si nemal plniť a nejak tým porušuje zákon alebo ide nad rámec toho, čo je jeho poslanie.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pani kolegyni za prednesenie pozmeňujúceho návrhu. Rovnako chcem podporiť jednak jeho, jednak jeho filozofiu a aj to, čo hovoril na margo toho pozmeňujúceho návrhu kolega Dostál, že je to vlastne vykuchaná verzia toho, čo sa snažia naši koaliční kolegovia predložiť.
A som veľmi rada, že pani kolegyňa dôrazne upozornila na retroaktivitu, ktorá spočíva v tom, že, páni z koalície, máte v pláne odstrániť konkrétneho predsedu správnej rady a zasiahnuť mu do funkčného obdobia a do jeho kompetencií. Vyvarujte sa toho, prosím, kolegovia z koalície, aby poslanecký návrh bol posudzovaný Ústavným súdom. Bude to hrozne zlá vizitka práce koaličných poslancov, bude to demonštrácia neúcty k zákonom a k ústave, ktorú zrejme uctievate len verbálne.
Politizujete apoliticky ústav, zastavte sa, prosím, kým je ešte čas.

Ďakujem pekne kolegom za podporu. Škoda, že pán poslanec Hrnko odišiel, lebo by som ho nazvala pán hlavný predkladateľ. Naozaj je to tieňový predkladateľ, jeho vnímam ako najväčšieho iniciátora týchto zmien spolu s pánom podpredsedom Glváčom, teda áno, aby teda tá dvojka bola kompletná. Pán podpredseda Glváč, pán poslanec Hrnko boli tí, ktorí od začiatku prinášali problémy ohľadom Ústavu pamäti národa do Národnej rady a vytrvalo žiadali a veľmi negatívne sa vyjadrovali voči súčasnému vedeniu. Majú na to právo, toto beriem, ale zároveň nám aj pod týmto, pod týmto prinášaním problémov aj prezentovali svoju ideológiu, ktorú jednoznačne bolo z ich vystúpení cítiť.
Pán poslanec Hrnko, naozaj ani vy ste mi neodpovedali na tú otázku, čo konkrétne Ústav pamäti národa neplnil zo svojich povinností zo zákona. V zákone sú presne špecificky uvedené, čo musí plniť.
Pán poslanec Dostál, veľmi správne ste poznamenali, chýba tu aj odpoveď na to, že čo z toho, čo plní navyše, je pre Ústav pamäti alebo pre slovenský národ zlé.
Zdá sa mi naozaj čudné, že vy chcete obmedziť taxatívne práve činnosť tohto Ústavu pamäti národa, obmedziť ho len na povinnosti, ktoré sú stanovené v zákone. Robí veľa činností, ktoré otvárajú ľuďom oči. Len obávam sa, že nie tak, ako by ste si to vy predstavovali, a to je smutné. Chcete zideologizovať Ústav pamäti národa, to vám prekáža. Neváhate kvôli jednému človeku znemožniť funkčnosť, znefunkčniť Ústav pamäti národa. To sme tu mali naozaj za čias Mečiara. Pán Budaj to vyjadril veľmi pekne, že vytvorili ste gilotínu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, začnem Antonom Hrnkom, duchovným otcom novely zákona o ÚPN, ako bol doobeda v rámci rozpravy nazvaný kolegyňou Erikou Jurinovou.
Pán Hrnko, pán poslanec Hrnko doobeda povedal, že zrušená novela o..., alebo zrušená diskusia o novele zákona o ÚPN údajne súvisí s tým, že kaviareň, a menovite spomenul práve mňa, sa ešte stále nezmierila s existenciou samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky. Pán poslanec Hrnko má sklon vidieť za všetkým čechoslovakistov a ako obvykle, aj teraz strelil capa.
Narodil som sa v Československu, bol som občanom Československa, mal som rád Československo, bol som proti rozdeleniu Československa, dodnes mi je ľúto, že sa Československo rozdelilo, a považujem to za chybu. Ale to neznamená, že, aby som použil paranoidnú terminológiu poslanca Hrnka, že som sa nezmieril s existenciou Slovenskej republiky. Som občanom Slovenskej republiky a považujem sa za slovenského vlastenca, akurát moje vlastenectvo nie je nacionalizmom.
Vlastenectvo pre mňa znamená usilovať sa o to, aby sa Slovensku a všetkým jeho občanom darilo. Vlastenectvo nie je nenávisť voči iným národom, vlastenectvo nie je boj proti Čechom, Prahe, federácii, spoločnému štátu, nie je to boj proti Budapešti, boj proti našim Maďarom, snaha robiť im drobné alebo väčšie ústrky a obmedzovať ich práva. Vlastenectvo nie je rozdúchavanie nenávisti voči Rómom, utečencom, moslimom. Vlastenectvo nie je odmietanie Európskej únie či Severoatlantickej aliancie a neuvedomovanie si dôležitosti a životného záujmu Slovenskej republiky byť začlenený do Západu a do jeho inštitúcií.
Vlastenec sa má starať o to, aby jeho krajina bola slušná, slobodná a demokratická. Aby v štáte platilo právo, fungovali inštitúcie a neschvaľovali sa účelové a zlé zákony. Preto skutočný vlastenec musí byť proti takémuto návrhu, aký máme teraz na stole predložený poslancami Slovenskej národnej strany a SMER-u - sociálnej demokracie, keď mu záleží na právnom štáte, keď mu záleží na pamäti národa, keď mu záleží na tom, aby sa neschvaľovali účelové zákony, keď mu záleží na tom, aby dobre fungovali inštitúcie, musí byť proti.
Ale späť k pánu poslancovi Hrnkovi, ktorý ako obvykle niečo vystrelí a potom odíde, ani si nevypočuje reakciu. To, aký mám dnes názor na novelu zákona o pamäti národa, a či k nej vystupujem, alebo nie, nemá žiadnu priamu súvislosť s tým, aký som mal názor na štátoprávne usporiadanie Československa v roku 1992 alebo v roku 1991, alebo v roku 1993.
Priznávam sa však, že istý nepriamy súvis to však má, bol som a som hrdý na Československo. Ale bol som hrdý a som hrdý na demokratické Československo. Na prvú republiku demokratov Tomáša Garriguea Masaryka, Milana Rastislava Štefánika, Eduarda Beneša, Milana Hodžu. Bol som a som hrdý na ponovembrové demokratické Československo Václava Havla, nie som hrdý na komunistické Československo Klementa Gottwalda, Antonína Zápotockého, Antonína Novotného, Ludvíka Svobodu či Gustáva Husáka, rovnako ako nie som hrdý na fašistický Slovenský štát Jozefa Tisa.
To je hodnotové nastavenie, ktoré, a to, pán Hrnko, hrdo priznávam, ovplyvňuje môj prístup aj k diskusiám o tom, čo sa má diať s Ústavom pamäti národa, čo sa v ňom má zmeniť a ako sa to má udiať, je to ale presne to hodnotové nastavenie, ktorým bol vedený Ján Langoš, iniciátor vzniku Ústavu pamäti národa a prvý predseda jeho správnej rady. Úcta k našim demokratickým tradíciám, úcta k našej demokratickej histórii a, naopak, ostré vymedzenie sa voči obom totalitným režimom 20. storočia, teda fašistickému aj komunistickému, to boli motívy vzniku Ústavu pamäti národa u Jána Langoša aj u všetkých ľudí, ktorí vznik Ústavu pamäti národa podporili a ktorí si uvedomujú jeho zmysel. To je niečo, prečo vznikol a existuje ÚPN, a to je niečo, s čím má evidentne časť vládnej koalície stále problém.
Bývalý predseda SNS Ján Slota, ten bol taký otvorený a dával to, dával to najavo veľmi na tvrdo, nie raz prejavil sympatie k fašistickému Slovenskému štátu a jeho prezidentovi Jozefovi Tisovi. Veď nakoniec Ján Slota chcel aj zrušiť Ústav pamäti národa, nie nejakú drobnú novelu schváliť. A oceňujem, že nový pán predseda SNS Andrej Danko vystupuje v tejto veci inak, a podobné excesy som uňho zatiaľ nezaznamenal, obávam sa však, že tá ľudácka nostalgia je v SNS stále prítomná.
Aby sme neušetrili ani druhú skupinu predkladateľov, tak zase predseda SMER-u Robert Fico z času na čas prejaví nostalgiu za komunistickým režimom a dáva tak opatrne a decentne najavo sympatie k nemu, o poslancovi SMER-u Blahovi ani nehovoriac, ten sa k zločineckému komunistickému režimu hlási otvorene.
Táto novela je zaujímavá aj tým, že podobne ako v niekoľkých iných prípadoch sa stalo (povedané so smiechom), sa stala taká zaujímavá vec, že SNS niečo navrhne, niečo tým myslí, má to nejaké súvislosti, má to nejaké pozadie, SNS o tých súvislostiach veľmi nehovorí, aspoň nie otvorene, ale našťastie máme - „našťastie“ - máme v parlamente aj fašistov a tí to, tí to niekedy za SNS dopovedia. Tak to bolo pri novele zákona o postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorá bola zjavne namierená proti moslimom. V dôvodovej správe sme sa o tom nedočítali. Vo vystúpení predkladateľov z SNS sme o tom nedopočuli, ale povedali to za nich fašisti. Fašisti spustili v parlamente vtedy hotové protimoslimské orgie a bolo to na niekoľko častí, keďže sme zákon prerokúvali v dvoch čítaniach a potom ešte aj po vrátení prezidentom.
Zaujímavé je, že teraz je to podobne. Poslanec Kotleba si doobeda vo faktickej poznámke položil otázku, či to s tým obdobím neslobody bolo až také zlé. Lebo veď aj teraz sú problémy. No, áno, je to, je to príznačné a treba si všímať, kto sa takto ozýva.
No, áno, pán poslanec Kotleba, bolo to s tým obdobím neslobody až také zlé. A treba si to pripomínať, treba o tom hovoriť, netreba na to zabúdať. A práve preto tu máme Ústav pamäti národa, a práve preto Ústav pamäti národa leží všelikomu tak hlboko v žalúdku. Je mi jasné, že fašistom a komunistom viac ako iným.
A aby som skončil, časť vystúpenia, ktorú inšpiroval pán poslanec Hrnko, ktorý medzitým prišiel do sály, čo sa teším, tak by som mu rád položil jednu otázku. Ako som už spomenul, absolvoval som viacero diskusií na tému ÚPN a na, na jednej, ktorú organizovalo Spoločenstvo Ladislava Hanusa – bol tam aj pán poslanec Paška, neviem, či tam bol už vtedy –, Ondrej Krajňák, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, o ktorom je celá táto novela, povedal a povedal to verejne, že v čase, keď išiel rozviazať pracovný pomer, alebo neviem, či už rozviazal pracovný pomer s historikom Lackom, ktorý sa netají sympatiami k fašistickému Slovenskému štátu, čo je teda absurdné, aby takýto človek robil, robil v inštitúcii, ktorá má dokumentovať zločiny zločineckých režimov a medzi nimi aj toho fašistického, nielen komunistického, no tak v tom čase, povedal to pán Ondrej Krajňák, mal jeden veľmi zaujímavý telefonát. Volali ste mu vraj vy, pán Hrnko, a tvrdili ste mu, že to nemá robiť, že tam má Lacka nechať. A že keď to spraví, tak to bude mať preňho následky. Tak ak je to pravda, tak, tak toto, čo dnes máme na programe, je jeden z tých možných následkov. Lebo neexistujú dôvody pre odvolanie Ondreja Krajňáka v zmysle súčasnosti platného zákona, tak zmeníme zákon a odvoláme Krajňáka rovno a priamo to napíšeme do zákona.
Takže mňa by vcelku zaujímalo, pán Hrnko, že či je to pravda a čo viete o tom povedať vy. Lebo to je tiež taká zaujímavá motivácia, ak by odchod sympatizanta fašistického režimu z ústavu, ktorý dokumentuje zločinu komunizmu a fašizmus, mal byť dôvodom pre likvidáciu jeho súčasného šéfa prostredníctvom návrhu zákona alebo zákona, ktorý navrhli poslanci vládnej koalície. To by bolo, to by bolo veľmi zaujímavé vedieť, či je to naozaj tak.
Teraz k textu zákona by som snáď len, snáď len tri poznámky. Zrejme, zrejme tie body, ktoré sú tam, je ich tam viac, ale niektoré sú tam len tak do počtu. Dôležitá je zmena štatutárneho orgánu z individuálneho, čiže predseda správnej rady, na kolektívny, čiže správna rada, považujem to za zmenu k horšiemu. Myslím si, že bude Ústav pamäti národa fungovať ťažkopádnejšie. Možno sa tým vyriešia nejaké konflikty medzi predsedom správnej rady a správnou radou, ale vzniknú tam, vznikne tam množstvo iných, iných praktických problémov. Zaráža ma ten argument, ktorý som viackrát počul napríklad od pána Pašku, že, že potom to bude demokratickejšie, ako by kolektívny orgán bol demokratickejší ako, ako individuálny orgán. Rovnako, rovnako neplatí to, že ak je niekto volený nepriamo nominantmi, ktorí sú volení parlamentom, vládou a prezidentom, tak, tak, tak je to menej politické alebo demokratickejšie, ako keď je to volené, volené priamo parlamentom. Pri RTVS to nikomu nevadilo. Nepočul som, s tým že by, že by SNS mala problém, že, že riaditeľa RTVS nemá voliť parlament, lebo je to politické, ale že to, že to má voliť Rada RTVS napríklad. Ale, ale tuto zrazu, zrazu sa to hodí a zrazu je to vydávané za niečo demokratickejšie. A neplatí to, pochopiteľne, tak. Americký prezident je individuálna hlava štátu volená priamo občanmi a je to demokratická inštitúcia. Prezídium Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík bola kolektívna hlava štátu a napriek tomu to nebolo, nebola demokratická inštitúcia, práve naopak.
A druhá vec, ktorú obsahuje návrh novely zákona, je údajne spresnenie činnosti, ktoré má Ústav pamäti národa vykonávať. Tu som dodnes nepočul odpoveď na otázku, ktoré z tých činností, ktoré Ústav pamäti národa robí, sú také, že popierajú zmysel a nemal by ich robiť. Ide tam síce o slovíčko „najmä“, ale, ale zdôvodnené je to, je to jednou vetou, ktorá hovorí o spresnení a nijako nevysvetľuje. Ja by som chápal, keby Ústav pamäti národa robil nejaké, nejaké podnikateľské činnosti, ktoré vôbec nesúvisia s poslaním a úlohami Ústavu pamäti národa, no tak to zarazme tým, že slovíčko najmä vypustíme zo zákona. Nepočul som nič zásadné. A rovnako ako môžem zopakovať otázku pani poslankyne Jurinovej, že ktoré sú potom tie činnosti, ktoré by Ústav pamäti národa mal robiť a nerobí ich, neplní si svoje poslanie.
No a kameň úrazu je skrátenie funkčného obdobia súčasného predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka. V prvom čítaní tu, myslím, sa objavili rôzne prirovnania, špekulácie o motívoch, či je to lex Babiš alebo lex Lacko, ale predovšetkým si myslím, že je to lex Krajňák. Je absolútne neprimerané, aby sa funkčné obdobie štatutárneho orgánu zvoleného parlamentom, štatutárneho orgánu dôležitej inštitúcie skracovalo priamo zákonom a odôvodňovalo sa to tým, že sú tam nejaké konflikty vnútri tej inštitúcie medzi, medzi orgánmi. Je to účelové. A dokonca sú tam pochybnosti o..., o tom, že by takéto riešenie bolo v súlade s ústavou. Oceňujem, že pán poslanec Kresák z MOST-u - HÍD vystúpil k tomu kriticky na pôde ústavnoprávneho výboru a ani za to na pôde výboru nehlasoval, za tento návrh. A oceňujem, že pani poslankyňa Pfundtner stiahla svoj podpis spod tohto návrhu. A oceňujem aj to, že sa svojím pozmeňujúcim návrhom snaží vylepšiť tento návrh a odstrániť z neho niektoré, niektoré problematické ustanovenia, resp. ich dať do, do, do podoby, ktorá je menej brutálna. Ale tie problematické veci tam, tam naďalej ostávajú. Je to, opäť sa vrátim k pani poslankyni Jurinovej, pokus o vylepšenie nevylepšiteľného.
A keby aj prešiel pozmeňujúci návrh pani Pfundtner, tak aj tak dôjde k faktickému skráteniu funkčného obdobia predsedu správnej rady Ondreja Krajňáka ako štatutárneho orgánu priamo zákonom. On síce ostane predsedom Správnej rady, lebo, lebo pani poslankyňa navrhuje vypustiť to ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že mu končí funkčné obdobie, ale prestane byť štatutárnym orgánom. Stane sa nejakým koordinátorom správnej rady, teda nie tým, za čo bol, za čo bol zvolený.
To je, zachováme názov tej funkcie, ale obsah tej funkcie úplne zmeníme. A to je podstata tej funkcie, že predseda Správnej rady je štatutárnym orgánom Ústavu pamäti národa. To nie je, že nejakú drobnú kompetenciu pridáme, ubereme, upravíme inak. To je zásadná zmena. A to je fakticky to isté, čo už dnes je v návrhu. Je to trochu menej brutálne, možnože z hľadiska nejakého ústavnoprávneho to bude drobný argument, že, že to nie je také zlé, ale obsah je v podstate rovnaký. A ak sa to stane, tak Ondrej Krajňák bude zbavený funkcie štatutárneho orgánu Ústavu pamäti národa nie na základe zákona, nie preto, že by zákon stanovoval nejaké podmienky, kedy ho možno zbaviť funkcie, a tie, tie sa naplnili, a preto bol zbavený funkcie, ale bude zbavený funkcie štatutárneho orgánu Ústavu pamäti národa priamo schválením zákona.
S pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložila pani poslankyňa Jurinová, ako som už spomenul, súhlasím a to je asi jediné, čo sa dá s tým návrhom spraviť, aby bol ako-tak prijateľný, že sa z neho vyhodia všetky neprijateľné veci. Ale keď sa z neho vyhodia všetky neprijateľné veci, tak tam neostane skoro nič. Ja som to nepočítal, ale, ale veľa tých ustanovení by tam už nezostalo. Ale inak to naozaj urobiť nejde.
A dovolím si aj ja predložiť v mene skupiny 17 poslancov pozmeňujúci návrh. Ja vám ho odovzdám. Prečítam ho v súlade s rokovacím poriadkom po skončení, len by som teda chcel vysvetliť, v čom ten návrh spočíva. Návrh novely zákona o ÚPN je zlý a účelový. To, že je, to, že je zlý, tak s tým sa dá urobiť niečo, ak by sme schválili pozmeňujúci návrh pani poslankyne Jurinovej. Ja skúsim spraviť z neho niečo, čo bude, čo, čo, čo bude viesť k tomu, že ten návrh síce naďalej ostane zlý, ale aspoň by nebol účelový.
Navrhujem, aby sme vypustili z návrhu zákona prechodné ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že funkčné obdobie doterajšieho predsedu správnej rady končí 15. októbra, to je v podstate hlavný zmysel a podstata toho návrhu, a navrhujem, aby sa účinnosť zákona stanovila na deň skončenia funkčného obdobia, riadneho funkčného obdobia súčasného predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Čiže nemyslím si, že je to zmena k dobrému, aj keby ste schválili tento môj pozmeňujúci návrh, tak to bude, bude zmena k horšiemu, ale nebude sa dať vášmu návrhu vyčítať aspoň to, že je účelový, že je namierený voči, voči súčasnému šéfovi ÚPN. A ak si myslíte, že je lepšie, aby mal kolektívny štatutárny orgán ÚPN, nie individuálny, tak prosím, ale, ale stanovme to tak, aby to nadobudlo účinnosť až potom, keď, keď skončí funkčné obdobie súčasnému štatutárnemu orgánu, ktorý bol riadne zvolený a ktorý nenaplnil žiadne podmienky pre, pre to, aby mu funkcia skončila. Takže nebude to zmena zo zlého zákona na dobrý, ale bude to zmena zo zlého a účelového zákona iba na zlý. Takže na záver by som prečítal.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ondreja Dostála k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Pašku, Márie Janíkovej, Ľubomíra Želiezku a Martiny Šimkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o účasti bezpečnostných zložiek štátu 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov (tlač 598):
V čl. I sa vypúšťa bod 22.
Čl. II znie: „Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom skončenia výkonu funkcie doterajšieho predsedu správnej rady.“
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený a veľactený zahraničný agent Dostál, tak vy ste hrdý na prvú Československú republiku. Takže ste hrdý na strieľanie do robotníkov za tatíčka Masaryka, za vyhadzovanie z práce ľavicových robotníkov, za Masarykove žobračenky, za prenasledovanie vlastencov, napríklad Andreja Hlinku, ktorého bustu máme dole na prízemí. Tomu hovorím maniakálne myslenie, pán zahraničný agent s mimozemským poslaním. Vaše myslenie musí vysávať miniatúrna čierna diera, ktorá unikla zo švajčiarskeho CERN-u.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. A, pán kolega, veľmi sa ma dotkla časť, kde ste hovorili o vlastenectve. Rovnako ako vy vnímam, že vlastenec je naozaj ten, kto sa zasadzuje o to, aby sa tu rozvíjala čestnosť v ľuďoch, aby sa budovalo národné povedomie a záujmy, nie aby sa brali do úvahy tie, ktoré sú šité buď na konkrétnu situáciu, alebo jednostranne a účelne, ale také, ktoré pomôžu spoločnosti ako takej.
Som rada, že medzičasom prišiel aj pán Hrnko, šedá eminencia tohto návrhu zákona, lebo už počas cesty (reakcia z pléna), teší ma, už počas cesty, ako som išla niečo ešte vybaviť, tak ma upozorňoval, že teda mala by som byť pri diskusii o Ústave pamäti národa, a keď som tu prišla, tak on tu nebol, čo, takže som veľmi rada, že aj on sa tunák zúčastnil. Lebo hrdo, odborne a slušne, to je také heslo, pán, pán poslanec, ktorým sa chce riadiť Slovenská národná strana. Ale podľa toho, čo tu predkladáte, to vôbec takto nevyzerá.
Ďakujem pekne.

Hovorí sa, že kto mlčí, ten svedčí. Ja nemlčím, pán Dostál, ale vyjadrím sa k tomu dole pri pulte. Dobre?

Ďakujem pekne. Platí také nejaké úslovie, ktoré kedysi u nás na klinike razil pán profesor Hegyi - na jednej lodi jeden kapitán. To príslovie má v sebe kus pravdy a domnievam sa, že kolektívne orgány, ktoré majú viesť inštitúcie, sú zo svojej podstaty horšou cestou.
Predstava, že by RTVS viedli kolektívne vedúci redakcie spravodajstva, zábavy, kultúry a športu a pravidelne by sa schádzali, aby rozhodovali namiesto štatutára, je dosť zvláštna. To, že sme mali, že máme na stole predložený návrh zákona, v ktorom je menovite reč o občanovi Krajňákovi, je skutočne, jemne povedané, avantgardné. Už len čakám, kedy budeme prípadný neúspech hokejového národného mužstva riešiť tým, že prijmeme zákon, kde menovite vyženieme trénera v prechodných ustanoveniach, a už sa tu dialo všeličo, niektorí si pamätáme vyháňanie Gauliedera, ale venovať menovite osobe občana Slovenskej republiky zákon, ktorý ostane v Zbierke zákonov, je skutočne nečakaný prvok.
No, samozrejme, keď si osvojíme celkom jednoduchú pravdu, že tento zákon je naplnením telefonátu, tak potom, samozrejme, nás neprekvapuje, že ten, ktorému volá řiditel, musí podľa toho zákona skončiť. A keď nie inak, tak v jeho prechodnom ustanovení.

Ďakujem. Zahraničný agent Dostál nie je hoden, aby si ho slušný človek vôbec všimol. Ale nedá mi nereagovať na jeho bohapustú lož o fašistickom Slovenskom štáte. Opakujem, už mnohokrát, Slovenský štát z roku 1939 až ’45 nebol fašistický. Koľko tisíc judášskych grošov, teda eur alebo dolárov asi dostáva občan Dostál od svojich sponzorov? Zahraničný agent Dostál je už trápny a smiešny (povedané so smiechom) s opakovaním svojej mantry o fašizme. Mantra zvaná fašizmus. Ale, ako sa hovorí, psí hlas do neba nejde.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel k tomu pozmeňujúcemu návrhu len povedať, že tento návrh, ak by teda prešiel, čo teda zrejme by sme boli veľmi prekvapení, tak by aspoň čiastočne ukázal na to, že tento zákon, alebo teda táto novela, ako to nazveme, nie je lex Krajňák. Že by sa aspoň čiastočne mohol rehabilitovať, teda to, ten úmysel tvorcov, že teda ide vyslovene o to, aby odstránili nepohodlného človeka, tak uvidíme, som zvedavý na hlasovanie.
Ďakujem.