19. schôdza

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Šesť faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Vážený a veľactený zahraničný agent Dostál, tak vy ste hrdý na prvú Československú republiku. Takže ste hrdý na strieľanie do robotníkov za tatíčka Masaryka, za vyhadzovanie z práce ľavicových robotníkov, za Masarykove žobračenky, za prenasledovanie vlastencov, napríklad Andreja Hlinku, ktorého bustu máme dole na prízemí. Tomu hovorím maniakálne myslenie, pán zahraničný agent s mimozemským poslaním. Vaše myslenie musí vysávať miniatúrna čierna diera, ktorá unikla zo švajčiarskeho CERN-u.
Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne za slovo. A, pán kolega, veľmi sa ma dotkla časť, kde ste hovorili o vlastenectve. Rovnako ako vy vnímam, že vlastenec je naozaj ten, kto sa zasadzuje o to, aby sa tu rozvíjala čestnosť v ľuďoch, aby sa budovalo národné povedomie a záujmy, nie aby sa brali do úvahy tie, ktoré sú šité buď na konkrétnu situáciu, alebo jednostranne a účelne, ale také, ktoré pomôžu spoločnosti ako takej.
Som rada, že medzičasom prišiel aj pán Hrnko, šedá eminencia tohto návrhu zákona, lebo už počas cesty (reakcia z pléna), teší ma, už počas cesty, ako som išla niečo ešte vybaviť, tak ma upozorňoval, že teda mala by som byť pri diskusii o Ústave pamäti národa, a keď som tu prišla, tak on tu nebol, čo, takže som veľmi rada, že aj on sa tunák zúčastnil. Lebo hrdo, odborne a slušne, to je také heslo, pán, pán poslanec, ktorým sa chce riadiť Slovenská národná strana. Ale podľa toho, čo tu predkladáte, to vôbec takto nevyzerá.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hrnko.

Hovorí sa, že kto mlčí, ten svedčí. Ja nemlčím, pán Dostál, ale vyjadrím sa k tomu dole pri pulte. Dobre?

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. Platí také nejaké úslovie, ktoré kedysi u nás na klinike razil pán profesor Hegyi - na jednej lodi jeden kapitán. To príslovie má v sebe kus pravdy a domnievam sa, že kolektívne orgány, ktoré majú viesť inštitúcie, sú zo svojej podstaty horšou cestou.
Predstava, že by RTVS viedli kolektívne vedúci redakcie spravodajstva, zábavy, kultúry a športu a pravidelne by sa schádzali, aby rozhodovali namiesto štatutára, je dosť zvláštna. To, že sme mali, že máme na stole predložený návrh zákona, v ktorom je menovite reč o občanovi Krajňákovi, je skutočne, jemne povedané, avantgardné. Už len čakám, kedy budeme prípadný neúspech hokejového národného mužstva riešiť tým, že prijmeme zákon, kde menovite vyženieme trénera v prechodných ustanoveniach, a už sa tu dialo všeličo, niektorí si pamätáme vyháňanie Gauliedera, ale venovať menovite osobe občana Slovenskej republiky zákon, ktorý ostane v Zbierke zákonov, je skutočne nečakaný prvok.
No, samozrejme, keď si osvojíme celkom jednoduchú pravdu, že tento zákon je naplnením telefonátu, tak potom, samozrejme, nás neprekvapuje, že ten, ktorému volá řiditel, musí podľa toho zákona skončiť. A keď nie inak, tak v jeho prechodnom ustanovení.

Poslankyňa Grausová.

Ďakujem. Zahraničný agent Dostál nie je hoden, aby si ho slušný človek vôbec všimol. Ale nedá mi nereagovať na jeho bohapustú lož o fašistickom Slovenskom štáte. Opakujem, už mnohokrát, Slovenský štát z roku 1939 až ’45 nebol fašistický. Koľko tisíc judášskych grošov, teda eur alebo dolárov asi dostáva občan Dostál od svojich sponzorov? Zahraničný agent Dostál je už trápny a smiešny (povedané so smiechom) s opakovaním svojej mantry o fašizme. Mantra zvaná fašizmus. Ale, ako sa hovorí, psí hlas do neba nejde.
Ďakujem.