19. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážení predkladatelia, kolegovia poslanci, nebudem dlho hovoriť, len chcela by som počuť od predkladateľov, resp. aj od tých navrhovateľov, ktorí navrhujú, teda aj od poslancov opozície, ale hlavne od navrhovateľov tohoto zákona, že či nemienia odsúdiť konanie bývalého prezidenta Rudolfa Schustera za to, že vyznamenal vysokým štátnym vyznamenaním zločinca Antona Rašlu, ktorý v pohnutých časoch retribučných procesov poslal do väzenia, dal odsúdiť a poslal do väzenia a na smrť mnohých ľudí. Ja tu teraz nehovorím o našom pánovi, pánu prezidentovi, ale hovorím, chcem spomenúť troch študentov z Trenčína. Boli to študenti, ktorí sa, Púčik, Tunega a Tesár. Takže toto ja by som, apelujem na vás, prosím, dotknite sa tejto témy a skúste sa k tomu vyjadriť alebo s tým niečo urobiť.
Ja si myslím, že by sme toto, tento čin bývalého prezidenta Schustera, naozaj mali odsúdiť, pretože Anton Rašla si nezaslúžil vysoké štátne vyznamenanie, ale skôr odsúdenie ako zločinec.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne, pani poslankyňa. Týmto považujeme rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce vystúpiť v rámci záverečného slova? Je tomu tak.
Nech sa páči, pán poslanec Hrnko.

Vážený pán Dostál, vážená pani poslankyňa Dubačová, vážená pani poslankyňa Grausová, chcem poďakovať za váš záujem a za vaše vystúpenie, ktoré ste predniesli, a chcel by som zaujať nejaké stanovisko.
Pán Dostál, vaše vystúpenie je klasickým príkladom selektívneho chápania histórie, selektívnej pamäti národa. Pretože keď tu pani Dubačová predkladala návrh na vyznamenanie tých bojovníkov proti komunistickému režimu, tak treba povedať aj druhú stránku veci. Väčšina tých ľudí, ktorí v 50. rokoch a začiatkom 60. rokov sa dostali do väzenia, tak, z politických dôvodov, tak boli stúpenci slovenskej štátnosti, na ktorých sa vyzúril vtedajší čechoslovakistický režim pod vedením našich bratských komunistických súdruhov spoza Moravy. Takže podľa môjho názoru ten režim, ktorý tu vládol v 50. rokoch až do konca Novotného, by sa dal celkom pokojne nazvať stalino-čechoslovakistický režim, pretože boli pre ne, preň dva typické znaky. Jeden ten typický znak bol to, že to bol tvrdý, stalinistický, boľševický režim, a druhý typický znak bol, že tento režim využili niektoré čechoslovakistické skupiny na to, aby potláčali akýkoľvek, akýkoľvek odpor. Keď si napríklad pripomíname Akciu K, teda zrušenie kláštorov, tak hlavné obvinenie týchto mníchov bolo, že mali literatúru zo Slovenského štátu, že mali poschovávané obrázky Jozefa Tisa a podobné veci. A to boli nevinné obete komunistického režimu, pretože oni proti tomu komunistickému režimu nič nerobili, ale mali svoj názor na to, čo sa deje, hej.
Ďalšia vec je tá, že, už som vám to povedal ráno, alebo kedy bol, poobede, keď bola debata o predchádzajúcom, Nemezis nie je dobrá radkyňa a Nemezis je obsiahnutá vo všetkých týchto zákonoch, ktoré po druhej svetovej vojne vznikali. Takže nejakým spôsobom mysliac si, že to, čo tam je napísané, je nejakým spôsobom berná minca, nie je berná minca, je to politické, politické a ešte raz, politické stanovisko.
Ja som celú svoju vedeckú kariéru, je to asi 12 rokov, venoval analýze obdobia rokov ’38 - ’45 na Slovensku. Takisto jako komunistický režim, ani ten režim, ktorý existoval na Slovensku, nemožno chápať staticky. Bol to dynamický režim, ktorý sa vyvíjal v čase a v podmienkach, ktoré si nikto na Slovensku nevybral. Tie podmienky nám vybrali páni v Mníchove, ktorí nás dali Hitlerovi na striebornom podnose a povedali mu, urob si s nimi, čo chceš. Takže my sa tu bijeme, trestáme, naháňame sa za to, že niekto nás do nejakých situácií dostal, namiesto toho, aby sme povedali, tento zlyhal preto, tento zlyhal preto, tento urobil chybu a analyzovali tú situáciu, v ktorej sa to odohrávalo.
Takisto nie my sme si vybrali komunistický režim, ten nám určili páni, ktorí sa stretli v Jalte a povedali Stalinovi, toto si zober a tu si rob, čo chceš. A keď prišiel ’89. rok, to si už musíš, musíte pamätať, tak nás začali trestať za to, že sme boli komunisti. Hoci my sme si to nevybrali, nás tam dali. Ale to je iná vec.
Takže nebudeme tu robiť polemiku o histórii a nebudeme hovoriť to, čo bolo v ’98., hovorme, čo je tu a teraz. A že ste sa dodnes nevysporiadali s myšlienkou, že existuje samostatná Slovenská republika, to je váš problém, to nie je môj problém. Nechajme to tak, hej.
No ale poďme k tomu, čo navrhla pani Dubačová. Ja osobne si myslím, že tento návrh je nad rámec predkladanej novely, lebo predkladaná novela hovorí len o valorizácii existujúcich súm, a legislatíva by mala povedať, či je možné v novele, lebo ja si pamätám z toho starého obdobia, keď som bol v parlamente, že novelizovať a predkladať pozmeňujúce návrhy je možné len k tomu, čo bolo predložené. Nie doplňovať a dopĺňať. Ja nespochybňujem ani vašu úprimnú snahu, ani nespochybňujem váš zápas za túto vec, ale myslím si, že do tohto zákona to nepatrí a že by ste to mali po dohode s predkladateľmi ako, predložiť ako samostatnú zákonodarnú iniciatívu. To je môj názor, ale, samozrejme, je tu plénum, ktoré o tom rozhodne. Ale legislatíva by mala dať ešte stanovisko k tomu, či je to možné pridať do tejto navrhovanej novely. Iba toľko.
Ďakujem za pozornosť.

Toľko záverečné slovo navrhovateľa. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje druhé čítanie o návrhu poslancov Petra Antala, Bélu Bugára a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343//2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 577, spoločná správa výborov má tlač 577a.
Dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Antalovi, aby predmetný návrh zákona uviedol, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Bélu Bugára a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 577.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, návrh poslancov Národnej rady Petra Antala, Bélu Bugára a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom navrhovanej úpravy je zefektívniť, zefektívnenie, zjednodušenie, zjednotenie a zrýchlenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako i hospodárske subjekty. Návrh si rovnako kladie za cieľ zníženie administratívnej záťaže a odstránenie niektorých problémov aplikačnej praxe.
Súčasné znenie zákona upravuje postupy verejného obstarávania do veľkej miery podrobne a relatívne striktne. Takéto znenie pritom sleduje plne legitímne ciele, akými sú ochrana hospodárskej súťaže, zároveň efektívne nakladanie s verejným prostriedkami. V niektorých prípadoch je však zákonom vyžadovaný postup vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam neflexibilný a nadmieru komplikovaný, čo vedie častokrát zbytočnému zvyšovaniu administratívnej záťaže pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov na jednej strane a hospodárske subjekty na strane druhej. Dochádza tým k neúčelnému predlžovaniu procesu verejného obstarávania a koniec koncov k nižšej efektivite verejného obstarávania.
Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní preto prináša zjednodušenie a zefektívnenie procesu verejného obstarávania pri nízkych prahových hodnotách. Konkrétne ide o zjednodušenie nákupu potravín pre zariadenia školského stravovania, ktoré budú vďaka tomu môcť vo zvýšenej miere využívať ponuky regionálnych výrobcov a overených dodávateľov.
Cieľom návrhu je taktiež zatraktívniť dynamický nákupný systém, ktorý sám osebe predstavuje rýchlejšiu a flexibilnejšiu formu verejného obstarávania. Zásadnou zmenou predloženého návrhu je zjednodušenie postupu v prípade podlimitných zákaziek. Návrh dopĺňa možnosť zadávania podlimitnej zákazky bez elektronického trhoviska aj na bežne dostupné tovary, služby alebo stavebné práce. Umožňuje tiež v prípade podlimitných zákaziek využiť tzv. jednoobálkový systém alebo meniť poradie vyhodnocovania dokumentov.
Návrh ďalej redukuje povinnosť vyhodnotiť splnenie podmienok účasti len na prípad uchádzača, ktorý sa svojou ponukou umiestnil na prvom mieste namiesto súčasných prvých troch uchádzačov. Návrh ďalej ukladá verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby využívali už existujúci register referencií, čím sa zjednotí ich postup a uľahčí účasť hospodárskych subjektov na verejnom obstarávaní. Všetky uvedené kroky rozširujú možnosti verejného obstarávania, znižujú administratívnu náročnosť, celý proces urýchľujú a tým verejné obstarávanie zefektívňujú.
Chcem vás, vážené kolegyne, kolegovia, požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Michalovi Bagačkovi.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, prednášam spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovanie predmetného vládnemu návrhu (tlač 577).
Národná rada uznesením č. 699 z 15. júna 2017 pridelila predmetný návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu.
Návrh zákona odporučil Národnej rade schváliť Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 149 z 12. septembra 2017. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesenia Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti uvedeného pod bodom III vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade návrh poslancov k predmetnému návrhu (tlač 577) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 150 z 12. septembra 2017. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady.
Ďakujem pekne, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu.
Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Heger za klub OĽANO.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto zákonu, k druhému čítaniu.
Ja teda môžem povedať za nás, že tento zákon, tak ako ste ho predložili, prináša teda na základe aj aplikačnej praxe naozaj vylepšenia niektoré. Niektoré sú veci, ktoré sa nám nepozdávajú, a preto sme aj k nim pripravili nejaké pozmeňujúce návrhy. Ale najprv by som chcel trošku teda porozprávať možno aj o tej filozofii a tom uhle pohľade, ako sa my na to pozeráme, pretože samotný zákon teda hneď v úvode zvyšuje ten limit zo 40- na 200-tisíc. Ja teda na jednej strane rozumiem, neviem, či ste to vy tu v rozprave rozprávali, ale teda sme sa rozprávali o tom, že ide o to, že zvyšujeme ten limit tak, aby mohli vlastne tie školské zariadenia nakupovať potraviny, dá sa povedať, neobmedzene, aby mohli za ten rok sa zmestiť do toho rozpočtu a nakupovať aj kvalitu a podobne. Tento argument znie logicky, znie dobre.
Na druhej strane my rozmýšľame nad tým, lebo keď si na to pozrieme, tak je 500 % navýšenie z hľadiska toho systémového, z hľadiska, myslím si, že to je dôležité, že tento zákon sa tvoril práve preto, aby vniesol určitý systém a aby naučil ľudí aj transparentne hospodáriť a transparentne obstarávať. A ja chápem na jednej strane, že, že je tu problém, že naozaj tým, že sa to prenáša aj na tie nižšie úrovne, a je to, môžme si povedať, že naozaj je to pre tých ľudí do veľkej miery oštara, že tento systém je možno pre nich komplikovaný alebo tá legislatíva je pre nich komplikovaná, nie vždy sa v nich vyznajú a podobne, a tak buď hľadajú spôsoby, ako sa tomu nejakým spôsobom vyhnúť. Ale, ale zase toto nie je podľa nás dostatočný argument na to, aby sme teraz hľadali spôsob, ako im tie limity zdvihnúť, aby sme ich mohli nechať fungovať tým starým spôsobom.
Aj keď teda áno, zaznievajú aj také argumenty, aj ku nám sa dostali, že, lebo to je presne aj o tých táboroch čestných a nečestných. Tí čestní, ktorí to robili čestne aj predtým, ako prišiel do platnosti, verejné obstarávanie, tak svojím spôsobom to robili dobre a aj týmto dnes ten, to verejné obstarávania zviazalo ruky, lebo dneska musia pristupovať byrokratickejšie, keď poviem, k celému systému. Takže chápeme, že tí čestní si povedia, ale toto je pre mňa prácnejšie. Ale zase na druhej strane, cieľom by malo byť, ak chceme, teda toto verejné obstarávanie aby fungovalo, upgradovať ho tak, aby bolo čo najjednoduchšie pre tých užívateľov, ale zároveň aby ho nemuseli nevyužívať. Lebo svojím spôsobom, keď si zoberieme teraz tento krok, ktorý vy navrhujete, prinesie to, že školské zariadenia vlastne vyjmeme s týmto limitom z tých povinností a oni dostanú voľné ruky. Ale vlastne ich dostávame ako keby mimo pôsobnosť tohto zákona. A to je niečo, čo, si myslíme, že je v tomto štádiu krok späť, aj keď na druhej strane chápem tých samotných užívateľov, ktorým to výrazne pomôže. Ale myslím si, myslíme si, že z hľadiska toho systému transparentnosti, ktorý by mal prichádzať, tak tento krok teda nie je správny. A skôr ten správny krok by bol, že pomôcť tým ľuďom, ako čo najefektívnejšie ten systém využívať, aby to pre nich nebola záťaž, zároveň školiť tých ľudí, aby tomu rozumeli, aby to pre nich nebola naozaj španielska dedina mnohokrát, a vytvoriť také podmienky pre nich, aby v tom systéme dokázali efektívne fungovať. Takže preto, to je jedna vec.
A druhá vec je tá, že teda jedná sa naozaj o veľmi skokové, 500 % nárast, preto my máme, a na záver ho teda prečítam, aj pozmeňujúci návrh, ktorým by sme tento skok chceli redukovať, aby nebol taký, taký rázny. Taktiež doplňujeme v rámci, doplňujeme v rámci teda tých skupín, teda viem, že udiali sa pozmeňujúce návrhy aj z vašej strany, ale chýbajú tam nemocnice, tie neviem, či sú teda vo vašom. Čiže myslíme si, že malo vy sa to vzťahovať teda aj na zdravotnícke zariadenia nemocníc. A tie sociálne, zariadenia sociálnych služieb, myslím si, že tie ste tam už mali vo vašom pozmeňujúcom návrhu. Takže tuto je ten prekryv.
Druhá vec je, ten elektronický kontraktačný systém, elektronické trhovisko inými slovami. Tento systém na jednej strane je dobrý, ale vidíme, že je, ako by som povedal jednoduchšie, že je primitívny, čiže nedovoľuje toľko, také služby a samotní užívatelia sa sťažujú, že nemôžu si tam navoliť veci. A ak by išli cez to elektronické trhovisko, tak by im to mohlo, ako by si museli objednať produkt, ktorý v skutočnosti nechcú, pretože síce ako samotný produkt im to vyhovuje, ale tie dodatočné služby už sú spoplatnené a tým pádom sa im to celé predraží. Takže tuto vidíme ako problém. Ale na druhej strane vidíme, že naozaj sa do toho naliali desiatky miliónov eur, a je dôležité, aby tento systém opäť bol užívateľský bližšie, čiže taký user friendly. A na tom treba pracovať, že namiesto toho, ako hľadať možno nejaké rýchle východisko, čo ja chápem, že dnes aj vy ste pod tlakom tých užívateľov, ktorí sa sťažujú, lebo to, ani to neni ešte dokonalé a už to musia používať. Takže chápem, že tí užívatelia sami narážajú na prekážky toho, ale investovať omnoho viacej úsilia do toho, aby ten systém bol tak vyladený, aby umožnil tým užívateľom ho využívať jednoducho.
Ja chápem, že toto nie je vec, ktorá sa dá zmeniť z večera do rána, ale je to niečo, na čo chceme apelovať aj práve možno tým, že prinášame ten pozmeňujúci návrh, aby neodviazal tie ruky, aby teda nevynímal ďalšie segmenty mimo tohto zákona verejného obstarávania. Ale tým, že svojím spôsobom ponechá tých ľudí pod tými pravidlami, tak kladie nároky práve na štát, aby sa štát posnažil vlastne urobiť to dostupné a jednoduché pre tých zákazníkov, ktorými sú teda, samozrejme, ľudia alebo aj teda tie nižšie úrovne tých obstarávateľov, teda štátnej správy. Verejnej správy, pardon.
Tuto napríklad, ešte ďalší príklad, ktorý by som spomenul, je práve tá, nazvem ju, prílepkovú novelu, ten pozmeňovák, ktorý priniesol pán Náhlik ešte v marci, a zdvihol vlastne tiež úroveň tých stavebných prác, to sa udialo teraz na jar a opäť je to, ja opäť zopakujem, že chápem tú aplikačnú prax, že kde oni narážajú. A my sme dostali aj také niektoré spätné väzby z obcí, že oni na jednej strane to ocenili, že je to pre nich jednoduchšie, ale ide to mimo filozofiu toho verejného obstarávania, lebo vraciame sa ako keby späť do toho obdobia, kedy sme to verejné obstarávanie alebo tento zákon o verejnom obstarávaní nemali a oni mohli voľne obstarávať. Takže opäť, toto je podľa nás nesystémový krok. A tieto dva príklady na to jasne ukazujú. A len sa, by som sa zopakoval, teda že je potrebné ísť tým opačným smerom. Čiže mať to zavedené a nájsť spôsoby, ako by to malo fungovať lepšie. Lebo toto všetko prinesie vlastne zmenu mentality. Lebo my práve takýmito výnimkami ako keby sa, umožňujeme ľuďom ostať v tej mentalite toho, že však teda lepšie je to bez toho verejného obstarávania, a ľudia potom si povedia, to je len pre tých. pre tých veľkých hráčov. A to si tiež, to si úplne nemyslíme, lebo práve tá mentalita je tu veľmi dôležitá.
Máme tu potom ešte ďalší pozmeňujúci návrh, a to je práve pre situácie, ktoré sa dejú tiež v praxi, a vidíme ich, že sa dejú, že sa prihlásia firmy do verejného, do súťaže, do verejného obstarávania tri, ale vieme, že v skutočnosti len jedna to chce vyhrať, a pozve si ďalšie dve, aby teda tam nebola sama, pozve si ďalšie dve, poď so mnou do súťaže. Dnes funguje ten inštitút toho európskeho jednotného dokumentu, ktorý spôsobí to, jednotný európsky dokument, ktorý vlastne umožní to, že len čestne prehlási vlastne, že spĺňa tie náležitosti, nemusí to dokladovať. A v takom prípade toto je pomerne jednoduché, že tí, tie dvojky, trojky, ktoré teda nechcú vyhrať, tak, a robia to krovie tej jednotke, tak to vlastne vypíšu a tým pádom v skutočnosti to verejné obstarávanie je o jednom hráčovi. A, žiaľ, ťažko sa toto dá identifikovať a podľa nás ten jediný nástroj, ako odrušiť, je práve taká, by som povedal, represia, a to prinášame práve v podobe toho, že by sme tým firmám, ktoré sa budú uchádzať o toto verejné obstarávanie a nebudú mať tieto doklady k dispozícii na výzvu, tak budú penalizované.
To penále je také, aké už máme aj pri tom, keď ich predložia a nie sú v poriadku, plus teda vyradenie z verejného obstarávania, z činnosti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov. Myslíme si, že je to preto dôležité, lebo tie firmy, ktoré robia čestne a naozaj idú sa pobiť o tú zákazku, tak tú dokumentáciu majú pripravenú tak či tak. Oni ju môžu poslať alebo si ju môžu nechať a neposlať, ale majú ju k dispozícii, že to nie sú zase nejaké náročné veci. Mnohé veci by si mohli úrady medzi sebou vymeniť a nemuseli by tým akože šikanovať ľudí, ak sa jedná teda hlavne o doklady zo Sociálnej poisťovne a z iných o nedoplatkoch. Toto by malo byť automatické, že štát by si to mal medzi sebou vymeniť a firma by nemala takéto doklady zháňať pre štát, keď štát ich má v iných, v iných organizáciách.
Takže myslíme si, že práve tí čestní by s tým nemali mať problém. Tí čestní, ktorí čestne idú zabojovať o tú zákazku. A tí, ktorí sú to krovie, no tak pre tých by to malo byť práve odradzujúce a povedať si nie, lebo tá, tá penalizácia je práve na to, že nepredloží tie doklady, že on ich svojím..., lebo tam sa ukazuje automaticky, že on ich zrejme nemá. Lebo ak by ich mal, tak by ich predložil, lebo iný, iný paragraf, ktorý už dnes je v platnosti, hovorí, že keď ich predloží a nie sú správne, tak tam je postihnutý.
Takže toto si myslíme, že sú opatrenia, ktoré môžu vyčistiť a opäť upevniť tých ľudí práve v tej mentalite toho verejného obstarávania a nasmerovať ich na to, aby jednak začali používať tieto nástroje a zároveň aby fungovali efektívne.
Takže to len také krátke vysvetlenie toho a ja to teraz môžem teda v rýchlosti prečítať, aby sme to ešte stihli. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

No, pán poslanec, podľa toho, čo to je v rýchlosti.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
191.
No, ja teda by som sa opýtal, že či vlastne, keď to je k dispozícii, či to je celé aj potrebné prečítať.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
192.
Áno, je to celé potrebné predniesť v rozprave. A ja by som vás teda poprosila, je 19.02 hod., keby sme s tým mohli pokračovať zajtra. Máte tam toho dosť. To asi úplne v rýchlosti nebude, keďže to musíte čítať celé. Takže navrhujem, že teraz prerušíme rokovanie v tomto bode. Žiaľ, zajtra v tom budeme pokračovať. Nastúpi pán poslanec, prednesie pozmeňujúce návrhy, bude vyhlásená možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dobre? Ďakujem pekne.
Pekný večer želám. Ráno o 9.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)