19. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, ako som avizoval, opätovne budem podávať interpeláciu na ministra hospodárstva pána Žigu, nakoľko nebol som spokojný, takže trošku to rozvediem a dovoľte, aby som ju predniesol. Obidve moje interpelácie, aj druhá, ktorá sa týka ministra dopravy, budú, už boli podané do podateľne Národnej rady. Takže prvá interpelácia na pána ministra hospodárstva.
Vážený pán minister, vo svojej odpovedi na moju predchádzajúcu interpeláciu v tejto veci o tepelnej energetike zo dňa 17. júla 2017 ste uviedli, že vaše ministerstvo nemieni vyvinúť žiadnu aktivitu v prospech obyčajných ľudí v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 42/2015 zo dňa 12. októbra 2016, keďže to podľa vášho názoru nie je potrebné. Dovoľte mi uviesť, že vaše odpovede na moju interpeláciu nepovažujem za dostatočné, ale skôr za zavádzajúce a nasvedčujúce tomu, že ste sa doteraz pravdepodobne dôkladne nezaoberali s viac ako 100-stránkovým odôvodnením vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
V prvom rade Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou existencie viacerých zákonov, ktoré majú identický alebo veľmi podobný systém poskytovania náhrady za zriadenie vecného bremena a za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ako je systém poskytovania náhrad podľa zákona o tepelnej energetike. Z môjho pohľadu je zarážajúce, že ako bývalý minister životného prostredia, oblasť verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ale i súčasný minister hospodárstva, to znamená oblasť energetiky – teplo, elektrina, plyn, tolerujete v oblasti vašej pôsobnosti existenciu zákonov, ktorých systém náhrady označil Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho nálezu za prežitok éry socializmu a za právne normy, ktoré patria do minulosti, body č. 78 a 79 odôvodnenia tohto nálezu. Pritom každý z dotknutých zákonov bol v období vášho funkčného pôsobenia aspoň raz no-ve-li-zo-va-ný. Navyše, keď som sa, či už sám alebo v spolupráci s mojimi kolegami z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, snažil v minulých volebných obdobiach o nápravu tohto protiústavného systému náhrad, ani vy a ani vaši kolegovia z vlády či parlamentu ste moje návrhy nepodporili. Ak by sa tak stalo, Ústavný súd Slovenskej republiky by nemusel konštatovať, že tieto zákony sú protiústavné, čo ani vám nerobí dobré meno, keďže ste ich ako člen vlády Slovenskej republiky schvaľovali a dokonca nepriamo obhajovali. Vláda Slovenskej republiky bola vedľajším účastníkom konania na strane odporcu pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Vášmu tvrdeniu, že nie je potrebné vyvíjať akúkoľvek legislatívnu činnosť, pretože v Zbierke zákonov Slovenskej republiky už zákon o tepelnej energetike bol upravený v zmysle judikátu Ústavného súdu Slovenskej republiky a tak je vec uzavretá, celkom nerozumiem, lebo práve naopak, Ústavný súd Slovenskej republiky požaduje zmenu platnej legislatívy, ak má byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ako uviedol Ústavný súd vo svojom náleze z 12. októbra 2016, bod č. 76: "Ústavný súd v záujme vnesenia právnej istoty do budúcej aplikácie podmienky primeranej náhrady konštatuje, že riešenie využité v zákone o tepelnej energetike nemožno označiť za splnenie ústavnej podmienky. Aj čl. 20 ods. 4 ústavy v rozsahu podmienky primeranej náhrady treba interpretovať v kontexte ústavného textu, teda v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorý ustanovuje implikovanú podmienku právnej istoty. Z čl. 20 ods. 4 ústavy v spojení s prvou vetou čl. 1 ods. 1 ústavy možno vyvodiť, že účelom úpravy čl. 20 ods. 4 ústavy je dať vlastníkovi právnu istotu o výške primeranej úhrady za vyvlastnenie aj za nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva. K právnej istote, akú má zaručiť ustanovenie čl. 20 ods. 4 ústavy, patrí aj istota o čase, kedy vlastník dostane primeranú náhradu. Zákonný odkaz na dohodu, ale aj subsidiárne ponechanie otázky primeranej náhrady na rozhodnutie súdu nespĺňa ani požiadavku vedomosti o výške primeranej náhrady, ani požiadavku včasnosti poznania okamihu, v ktorom vlastník dostane primeranú náhradu. Pričom účelom podmienky primeranej náhrady je ochrana vlastníka, ktorý podľa čl. 20 ods. 4 ústavy nemôže zostať v neistote, akú náhradu dostane ako primeranú za vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie svojho vlastníctva a kedy túto náhradu dostane." Koniec citátu.
A tiež, že body č. 78 a 87 odôvodnenia nálezu znejú: "Jednorazové plnenie ako jediný zákonný spôsob uplatnenia práva vlastníka na náhradu za vyvlastnený majetok do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesli pramene práva so silou zákona v ére socializmu. Jednorazová náhrada poskytnutá vlastníkom za ich obmedzenie nemá a priori nemôže mať povahu primeranej náhrady za obmedzenie, ktorému sú podľa zákona podrobení." Koniec citátu.
Ústavný súd Slovenskej republiky teda úplne jasne spochybnil nielen formu náhrady, jednorazová náhrada, ale aj celý systém náhrad v zákone o tepelnej energetike a ďalších zákonoch, t. j. aj pokiaľ ide o čas a spôsob, akým a kedy sa vlastník nehnuteľnosti dopracuje k poznaniu o primeranej náhrade za zriadenie vecného bremena na svojej nehnuteľnosti, resp. za nútené obmedzenie svojho vlastníckeho práva alebo za zriadenie ochranného alebo bezpečnostného pásma v okolí energetického zariadenia, resp. zariadenia iného typu, napríklad vodovod, kanalizácia, zariadenie elektronickej komunikácie.
S ohľadom na uvedené si vás preto opätovne dovoľujem požiadať o odpoveď na moju otázku z predchádzajúcej interpelácie, či a kedy mieni vaše ministerstvo novelizovať príslušné zákony v jeho pôsobnosti tak, aby zodpovedali kritériám, ktoré v záujme vnesenia právnej istoty do budúcej aplikácie podmienky primeranej náhrady vymedzil Ústavný súd v tomto ústavnom náleze.
S novelizáciou viacerých dotknutých zákonov, ktoré príkladmo v odpovedi na moju interpeláciu aj uvádzate, súvisí aj spôsob, akým vláda Slovenskej republiky chce odškodniť obyčajných ľudí, vlastníkov nehnuteľností za to, že im vinou ňou navrhnutej a do parlamentu predloženej legislatívy na schválenie vznikla škoda poskytovaním neprimeranej náhrady namiesto náhrady primeranej. Doterajšiu jednorazovú náhradu totiž Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol ako ne-pri-me-ra-nú. Neobstojí podľa môjho názoru argument prezentovaný vládou počas konania pred Ústavným súdom, že doterajší systém jednorazovej náhrady je v poriadku, pretože inak by vznikli zvýšené náklady pre držiteľov povolenia, ktoré by sa následne prejavili v cenách energií, nakoľko je to plne v rukách nominanta vlády Slovenskej republiky na čele Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, aby nastavil tzv. oprávnené náklady a tvorbu fixnej a najmä variabilnej zložky ceny energií tak, aby sa to nestalo, pričom vláda Slovenskej republiky má stále v rukách legislatívnu iniciatívu.
Pokiaľ ide o vaše tvrdenie uvedené v odpovedi na moju interpeláciu, že nie je potrebné zaoberať sa ustanoveniami iných zákonov, pokiaľ aj vo vzťahu k nim Ústavný súd Slovenskej republiky výslovne neuvedie, že sú protiústavné, nazdávam sa, že takýto prístup by viedol nielen k zvýšenému nápadu na personálne poddimenzovaný Ústavný súd Slovenskej republiky, ale bol by fackou do tváre všetkým obyčajným ľuďom, vlastníkom nehnuteľností, ktorí sú v iných oblastiach sieťových rozvodov, ako je tepelná energetika, stále odkázaní na systém jednorazovej náhrady, hoci to Ústavný súd označil za protiústavné.
Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Považujete za správne, že ste legislatívne nečinný, hoci Ústavný súd Slovenskej republiky označil viaceré zákony v pôsobnosti vášho ministerstva za pozostatky z éry socializmu a za právne normy, ktoré patria do minulosti?
2. Kedy mienite novelizovať zákony v pôsobnosti vášho ministerstva, ktorých obsahom je protiústavné riešenie systému náhrad poskytovaných vlastníkom nehnuteľností za zriadenie vecného bremena, ochranného či bezpečnostného pásma v okolí energetického zdroja a za nútené obmedzenie ich vlastníctva, ako to konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky?
Ako mienite odškodniť vlastníkov nehnuteľností za obdobie, kedy boli v platnosti aj vami schválené protiústavné normy a títo ľudia namiesto primeranej náhrady dostávali neprimeranú jednorazovú náhradu?
4. Akým spôsobom chcete v spolupráci s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví zabezpečiť, aby si držitelia povolení nezohľadňovali poskytovanie náhrad vlastníkom dotknutých nehnuteľností v cenách energií, resp. oprávnených nákladov, ktoré sa následne môžu premietnuť do ceny energií?
5. Posledné. Podporíte legislatívne návrhy v parlamente, a to aj zo strany opozičných poslancov parlamentu, ktorých snahou bude novelizovať zákony v pôsobnosti vášho ministerstva tak, aby boli v súlade s nálezom Ústavného súdu PL. ÚS 42/2015 z 12. októbra 2016 a jeho odôvodnením?
Ďakujem pekne, pán minister, ak mi na tieto otázky odpoviete.
To je moja prvá interpelácia. A druhá na pána ministra Érseka, ktorého máme tu. Áno, pán minister, ste tu. Ďakujem pekne. Takže to bude trošku kratšie.
Takže, pán minister, dovoľte, aby som vás interpeloval vo veci majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod cestami. Je verejne známe, že značná časť pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod cestnými telesami, nie je majetkovoprávne vysporiadaná. Iste existuje mnoho komplikácií, ktoré bránia vysporiadaniu, napríklad neznámi vlastníci, prebiehajúce konania dedičské a pod., avšak sú tu i prípady, kedy je vlastník známy, ale absentuje činnosť kompetentného orgánu. Podľa § 24 e) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon v znení neskorších predpisov, pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr do 31. decembra 2020.
Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa často stretávam s prípadmi občanov, ktorí sa na mňa obracajú so žiadosťou o pomoc vo veciach doposiaľ nezrealizovaného takéhoto majekoprávneho vysporiadania pozemkov, ktorých, ktorých sú oni vlastníci, a nachádzajú sa na nich diaľnice, cesty prvej, druhej a tretej triedy. K takýmto prípadom patrí aj prípad pána plukovníka Ing. Michala Šeďa, ktorý sa snažil vysporiadanie riešiť priamo so Slovenskou správou ciest. Napriek uznaniu potreby majetkoprávneho vysporiadania, pozemky občana, ktoré sú zastavané cestným telesom štátnej cesty prvej triedy č. 18, ktorú spravuje Slovenská správa ciest, nie je schopná riešiť vysporiadanie týchto pozemkov z finančných dôvodov. Konkrétne citujem: "V posledných rokoch rozpočet našej organizácie, nie je štátnou rozpočtovou, organizácia, ktorá nie je štátnou rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet Slovenskej republiky, nepostačoval na riešenie starých stavieb a rozpočet našej organizácie na rok 2017, žiaľ, so starými stavbami nepočíta.". Koniec citátu. Zároveň zdôraznili, že budú žiadať o pridelenie finančných prostriedkov na tento účel nevysporiadania týchto starých stavieb. Z podkladov dostupných od tohto občana sa javí, že majetkoprávne vysporiadanie rieši jeho rodina dvadsaťpäť rokov. Za tento čas neboli kompetentné orgány schopné riešiť majetkoprávne vysporiadanie pozemkov tak, aby bola vlastníkovi zabratých pozemkov poskytnutá, respektíve vyplatená primeraná náhrada. Vzhľadom na to, že vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, občania, ktorí chcú svoje majetkoprávne vzťahy so štátom riešiť a vysporiadať, nemajú na predmetné konanie žiaden dosah, napríklad zahájením konania na podnet vlastníka pozemkov, a mnohokrát sa stane, že sa občan majetkoprávneho vysporiadania ani ne-do-žije.
Vláda sa v svojom programovom vyhlásení na roky 2016 až ´20 zaviazala zabezpečiť pre spoločnosť pokoj a istotu potrebnú pre všestranný rozvoj a ochrániť občanov a ich základné práva a slobody, ako i usilovať o plnú funkčnosť orgánov a dôsledne presadzovať právo voči každému. S ohľadom na občanov, ktorí svoje vlastnícke práva k pozemkom nemôžu využívať z dôvodu umiestnenia cestných telies, by malo byť v záujme vlády Slovenskej republiky a predovšetkým vášho ministerstva upevniť právnu istotu týchto občanov a realizovať majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, ktorých sú vlastníkmi a na ktorých sa nachádzajú diaľnice, cesty prvej, druhej a tretej triedy.
Preto, pán minister, sa obraciam na vás s touto interpeláciou a žiadam odpoveď na nasledujúce otázky:
Po prvé. Prečo nie je v záujme Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky riešiť desaťročia trvajúci problém týkajúci sa majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod cestnými telesami napriek tomu, že vlastníci pozemkov o takéto vysporiadanie žiadajú?
Po druhé. Ak tu záujem Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky je, v akom rozsahu bude vaše ministerstvo spolu so Slovenskou správou ciest žiadať o navýšenie finančných prostriedkov v rámci rozpočtu a v akom horizonte predpokladáte, že budú majetkoprávne vysporiadané tieto pozemky pod cestami?
Po tretie. Je reálne začatie všetkých vyvlastňovacích konaní do 31. 12. 2020 s poukázaním na finančné prostriedky alokovania na vysporiadanie? Aký je postup, ak oprávnený orgán návrh do zákonného dátumu nepodá?
Po štvrté. Budú pri začatí vyvlastňovacieho konania uprednostňovaní občania, ktorí podali podnet na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov?
Po piate. Pripravuje aj v súčasnosti Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky legislatívnu zmenu, ktorou by bolo možné majetkoprávne vysporiadanie pozemkov urýchliť?
Pán minister, ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli, a chcem veriť, že dostanem adekvátne odpovede, aj naši občania, na tieto otázky.
Ďakujem pekne. Končím stále tak, ako hovoríme, naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
15:39
Vystúpenie v rozprave 15:39
Richard VašečkaTýka sa klientskeho centra v Žiline. Už sme dnes počuli o klientskom centre, respektíve chýbajúcom klientskom centre v Námestove. V Žiline máme mestské...
Týka sa klientskeho centra v Žiline. Už sme dnes počuli o klientskom centre, respektíve chýbajúcom klientskom centre v Námestove. V Žiline máme mestské klientské centrum, ktoré funguje dobre, je v centre mesta, ale ako sme boli, ako sme upozorňovali už na tlačovej konferencii v máji, tak taký zaujímavý príbeh klientskeho centra v Žiline, toho, nazvem takého okresného, sa vyvíja takým veľmi zaujímavým štýlom. Začnem tak prakticky pre ľudí, teraz boli tie orgány štátnej správy umiestnené v centre mesta v dostupnosti niekoľko minút peši od železničnej alebo vlakovej stanice a od absolútneho centra mesta. Keď som dneska pozeral cez navigáciu, koľko bude trvať peši cesta z autobusovej stanice, a tá je bližšie k tomu miestu ako železničná, ktorá má byť podľa plánov ministerstva vnútra, tak je to 32 minút peši. Samozrejme, chodí tam aj MHD-ka, ale už je to istá komplikácia. A tak isto, keď som rozprával so zamestnancami týchto orgánov štátnej správy, tiež hovorili, že to nie je celkom vyhovujúce miesto.
Čo ma však okrem nekomfortu pre občanov na tom trápi najviac, tak to som zhrnul do otázok v tejto interpelácii. Takže prečítam ich a krátko skomentujem.
Vážený pán minister, aký je harmonogram sťahovania jednotlivých pracovísk Okresného úradu v Žiline do priestorov klientskeho centra? Prečo nedošlo k dodržaniu sľubovaného harmonogramu? Prejaví sa to nejako v cene nadobudnutých priestorov? Slovenská republika musela platiť naviac nájom v existujúcich prenajatých priestoroch?
Ide o to, že vo februári ministerstvo oznámilo, že od 1. septembra bude toto klientské centrum fungovať, zatiaľ ani chýru, ani slychu, nefunguje, máme tu už polovicu septembra, minimálne dva týždne máme meškanie, tak preto tieto otázky. Keby tu bol osobne prítomný pán minister, mohol by povedať hneď. Keď nie, tak teda písomne budem žiadať túto odpoveď.
Po druhé, počas leta prebiehal v budove Europalace, to je tá budova, viditeľný stavebný ruch. Týkal sa aj priestorov klientskeho centra? Ak áno, nebol tým účelovo obídený zákon o verejnom obstarávaní?
Tie priestory sa pravdepodobne nejakým spôsobom upravujú, ten presun prebieha, hovorili mi aj úradníci, že je problém, že nevedia potom, kde čo je, ako si majú dohodnúť porady, kde budú mať materiály. Tak isto nevieme vlastne, či Úrad pre verejné obstarávanie má toto pod kontrolou, už niekoľkokrát vyčítal práve pri týchto klientskych centrách ministerstvu vnútra zlý postup.
A tretia otázka. Vestník verejného obstarávania 8. 9. 2017 zverejnil výzvu na predkladanie ponúk na rekonštrukciu a modernizáciu objektu na ulici J. Kráľa 4 v Žiline. Ministerstvo vnútra na to plánuje minúť 722-tisíc eur bez DPH. Je táto rekonštrukcia primeraná potrebám pracoviska cudzineckej polície? Alebo má ministerstvo vnútra s touto budovou iné plány? Aké? To je vlastne budova, z ktorej sa presúvajú, ktorá je v absolútnom centre mesta, z ktorej sa presúvajú úradníci do tohto klientskeho centra.
Ja ešte na záver poviem a pripomeniem to z mája, kde sme upozorňovali na to, že budova, ktorú nadobudol predávajúci ministerstvu pôvodne za 5,8 milióna eur, tak ministerstvo kúpilo za 7 miliónov, ale, pozor, to nie celú budovu, ale len jej časť. Takže my sme upozornili na to, že to nevyzerá byť efektívne, že tie peniaze, ktoré sú naše spoločné z peňazí daňových poplatníkov, že neboli minuté efektívne.
Je dobré, keď sa postupuje tým trendom, tých klientskych centier, ale mám takú obavu, že toto klientské centrum nebude výhodné pre občanov, nebude výhodné ani pre tých zamestnancov týchto úradov, ale bude, zdá sa, výhodne len pre toho, kto obstaráva, kto predáva, kto kupuje.
Takže na toto by som chcel počuť odpovede od pána ministra, dúfam, že ich dostanem včas písomne.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
14.9.2017 o 15:39 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, som trocha sklamaný, že tu nie je pán minister vnútra Robert Kaliňák, pretože táto interpelácia sa týka jeho, takže budem len stručný a túto interpeláciu potom podám písomne, ako mi to nakoniec aj ukladá rokovací poriadok.
Týka sa klientskeho centra v Žiline. Už sme dnes počuli o klientskom centre, respektíve chýbajúcom klientskom centre v Námestove. V Žiline máme mestské klientské centrum, ktoré funguje dobre, je v centre mesta, ale ako sme boli, ako sme upozorňovali už na tlačovej konferencii v máji, tak taký zaujímavý príbeh klientskeho centra v Žiline, toho, nazvem takého okresného, sa vyvíja takým veľmi zaujímavým štýlom. Začnem tak prakticky pre ľudí, teraz boli tie orgány štátnej správy umiestnené v centre mesta v dostupnosti niekoľko minút peši od železničnej alebo vlakovej stanice a od absolútneho centra mesta. Keď som dneska pozeral cez navigáciu, koľko bude trvať peši cesta z autobusovej stanice, a tá je bližšie k tomu miestu ako železničná, ktorá má byť podľa plánov ministerstva vnútra, tak je to 32 minút peši. Samozrejme, chodí tam aj MHD-ka, ale už je to istá komplikácia. A tak isto, keď som rozprával so zamestnancami týchto orgánov štátnej správy, tiež hovorili, že to nie je celkom vyhovujúce miesto.
Čo ma však okrem nekomfortu pre občanov na tom trápi najviac, tak to som zhrnul do otázok v tejto interpelácii. Takže prečítam ich a krátko skomentujem.
Vážený pán minister, aký je harmonogram sťahovania jednotlivých pracovísk Okresného úradu v Žiline do priestorov klientskeho centra? Prečo nedošlo k dodržaniu sľubovaného harmonogramu? Prejaví sa to nejako v cene nadobudnutých priestorov? Slovenská republika musela platiť naviac nájom v existujúcich prenajatých priestoroch?
Ide o to, že vo februári ministerstvo oznámilo, že od 1. septembra bude toto klientské centrum fungovať, zatiaľ ani chýru, ani slychu, nefunguje, máme tu už polovicu septembra, minimálne dva týždne máme meškanie, tak preto tieto otázky. Keby tu bol osobne prítomný pán minister, mohol by povedať hneď. Keď nie, tak teda písomne budem žiadať túto odpoveď.
Po druhé, počas leta prebiehal v budove Europalace, to je tá budova, viditeľný stavebný ruch. Týkal sa aj priestorov klientskeho centra? Ak áno, nebol tým účelovo obídený zákon o verejnom obstarávaní?
Tie priestory sa pravdepodobne nejakým spôsobom upravujú, ten presun prebieha, hovorili mi aj úradníci, že je problém, že nevedia potom, kde čo je, ako si majú dohodnúť porady, kde budú mať materiály. Tak isto nevieme vlastne, či Úrad pre verejné obstarávanie má toto pod kontrolou, už niekoľkokrát vyčítal práve pri týchto klientskych centrách ministerstvu vnútra zlý postup.
A tretia otázka. Vestník verejného obstarávania 8. 9. 2017 zverejnil výzvu na predkladanie ponúk na rekonštrukciu a modernizáciu objektu na ulici J. Kráľa 4 v Žiline. Ministerstvo vnútra na to plánuje minúť 722-tisíc eur bez DPH. Je táto rekonštrukcia primeraná potrebám pracoviska cudzineckej polície? Alebo má ministerstvo vnútra s touto budovou iné plány? Aké? To je vlastne budova, z ktorej sa presúvajú, ktorá je v absolútnom centre mesta, z ktorej sa presúvajú úradníci do tohto klientskeho centra.
Ja ešte na záver poviem a pripomeniem to z mája, kde sme upozorňovali na to, že budova, ktorú nadobudol predávajúci ministerstvu pôvodne za 5,8 milióna eur, tak ministerstvo kúpilo za 7 miliónov, ale, pozor, to nie celú budovu, ale len jej časť. Takže my sme upozornili na to, že to nevyzerá byť efektívne, že tie peniaze, ktoré sú naše spoločné z peňazí daňových poplatníkov, že neboli minuté efektívne.
Je dobré, keď sa postupuje tým trendom, tých klientskych centier, ale mám takú obavu, že toto klientské centrum nebude výhodné pre občanov, nebude výhodné ani pre tých zamestnancov týchto úradov, ale bude, zdá sa, výhodne len pre toho, kto obstaráva, kto predáva, kto kupuje.
Takže na toto by som chcel počuť odpovede od pána ministra, dúfam, že ich dostanem včas písomne.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:40
Vstup predsedajúceho 15:40
Lucia Ďuriš NicholsonováTeraz v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný. Nech sa páči, máte priestor.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný. Nech sa páči, máte priestor.
Vstup predsedajúceho
14.9.2017 o 15:40 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďakujeme pekne, pán poslanec.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný. Nech sa páči, máte priestor.
Rozpracované
15:44
Vstup predsedajúceho 15:44
Stanislav DrobnýVážený pán minister vnútra, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Dňa 14. 3. 2017 schválilo plénum Európskeho parlamentu návrh novely...
Vážený pán minister vnútra, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Dňa 14. 3. 2017 schválilo plénum Európskeho parlamentu návrh novely Smernice Rady č. 91/477 o kontrole nadobúdania a držby zbraní. Európska komisia pri príprave a schvaľovaní návrhu nepreukázala tzv. právny základ návrhu a nerešpektovala zásadu subsidiarity. Európsky parlament považuje schválenie tohto materiálu za dôležitý bod boja proti terorizmu. Teroristické útoky však neboli spáchané občanmi Európskej únie, ktorí by boli držiteľmi príslušného povolenia na legálne držanie zbraní či zberateľmi. Zbrane použité pri týchto útokoch boli nadobudnuté ilegálne. Reštrikčné opatrenia sú preto zamerané na nesprávnu skupinu a nepôsobia preventívne proti teroristickým útokom, ale ako aktívne odzbrojenie občanov členských štátov Európskej únie.
Nesúlad navrhovanej právnej normy s ústavnými právami jednotlivých krajín Európskej únie spôsobí vysokú problematickosť aplikácie do právnych poriadkov členských krajín. Návrh napr. nepočíta s povolením držby zbraní legálne nadobudnutých pred účinnosťou legislatívy, ktoré majú podliehať zákazu. Zbrane takto nadobudnuté majú byt' zničené, pričom návrh nepočíta s vyplácaním náhrad za obmedzenie vlastníctva. Podľa smernice Rady má byt' držba zbraní uvedených v bode 2 povolená iba vybraným osobám, ktoré spravujú kultúrne a historické dedičstvo. Zbrane, ktoré tieto osoby nadobudli pred účinnosťou legislatívy, však majú byť znehodnotené podľa nových prísnejších predpisov, ktorých následkom bude zničenie mnohých zbraní a ich historického dedičstva, čím Európsky parlament priamo šliape po národných špecifikách historických zázemí či hodnotách členských krajín.
V neposlednom rade smernica tiež ignoruje základné princípy konštrukcie zbraní, balistiky a jej vplyvu na vlastnosti jednotlivých druhov zbraní a potenciálnu rizikovosť pre bezpečnosť občanov. Smernica tak napr. vyslovuje čiastočný zákaz samonabíjacích zbraní, ktoré vznikli úpravou zo zbraní samočinných, a zákaz samonabíjacích zbraní pre civilné použitie, ktoré sa podobajú na zbrane so samočinným mechanizmom. Možné aplikačné dôsledky prijatia návrhu bez zmien prinesie občanom Slovenskej republiky napr. stratu možnosti účinne a efektívne brániť život, zdravie a majetok v medziach zákona. Zákaz držby sa týka rozšírených zbraní, ktoré budú veľkoplošne zakázané, porušenie základných princípov právneho štátu a slobody jednotlivca, ktoré je v konflikte so základnými ústavnými princípmi Slovenskej republiky. Zásadný nárast počtu nelegálne držaných zbraní, čierneho trhu a s tým spojenej kriminality v úseku zbraní a streliva napr. kvôli rozšíreniu zoznamu a definície tzv. hlavných častí zbraní, ktoré bude potrebné spätne k dátumu nadobudnutia registrovať a ktorých držba bude možná už iba za predpokladu držby príslušného povolenia zbrojného preukazu. Väčšina momentálnych držiteľov by sa tak naraz dopúšťala trestného činu nedovoleného ozbrojovania.
Likvidácia kultúrneho dedičstva, ako aj niektorých športových odvetví, vzácne zbierkové predmety by podľa hroziacej legislatívy mali byť zničené a zákaz samonabíjacích zbraní by prakticky znamenal koniec niektorým streleckým disciplínam, v ktorých okrem iného slovenskí reprezentanti pravidelne získavajú vysoké medzinárodné ocenenia, zásadný dopad na podnikateľov v oblasti zbraní a streliva, s tým spojené zvýšenie nezamestnanosti a zníženie výberu daní. Slovenská republika doteraz ponúkala vhodné prostredie pre podnikanie v tejto oblasti a mala silno vyvinutú sieť subdodávateľov, ktorí by boli touto legislatívnou zmenou existenčne ohrození. Skrátenie doby platnosti zbrojného preukazu na päť rokov, čo spôsobí zbytočnú byrokratickú záťaž občanov.
V tejto súvislosti si vám preto dovolím položiť nasledovné otázky:
Po prvé. Aký postoj plánuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zaujať k vyššie uvedenej smernici Rady č. 91/477?
Po druhé. Ako bude Ministerstvo pristupovať k vyššie uvedeným aplikačným problémom?
A za tretie. Ktoré časti smernice Rady č. 91/477 chce ministerstvo aplikovať do zákona č. 190/1993 Z. z. o strelných zbraniach a strelive?
Ďakujem za pozornosť.
Vstup predsedajúceho
14.9.2017 o 15:44 hod.
Bc.
Stanislav Drobný
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členova vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci. Interpretujem (pozn. red.: správne má byť – "interpelujem") pána ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister vnútra, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Dňa 14. 3. 2017 schválilo plénum Európskeho parlamentu návrh novely Smernice Rady č. 91/477 o kontrole nadobúdania a držby zbraní. Európska komisia pri príprave a schvaľovaní návrhu nepreukázala tzv. právny základ návrhu a nerešpektovala zásadu subsidiarity. Európsky parlament považuje schválenie tohto materiálu za dôležitý bod boja proti terorizmu. Teroristické útoky však neboli spáchané občanmi Európskej únie, ktorí by boli držiteľmi príslušného povolenia na legálne držanie zbraní či zberateľmi. Zbrane použité pri týchto útokoch boli nadobudnuté ilegálne. Reštrikčné opatrenia sú preto zamerané na nesprávnu skupinu a nepôsobia preventívne proti teroristickým útokom, ale ako aktívne odzbrojenie občanov členských štátov Európskej únie.
Nesúlad navrhovanej právnej normy s ústavnými právami jednotlivých krajín Európskej únie spôsobí vysokú problematickosť aplikácie do právnych poriadkov členských krajín. Návrh napr. nepočíta s povolením držby zbraní legálne nadobudnutých pred účinnosťou legislatívy, ktoré majú podliehať zákazu. Zbrane takto nadobudnuté majú byt' zničené, pričom návrh nepočíta s vyplácaním náhrad za obmedzenie vlastníctva. Podľa smernice Rady má byt' držba zbraní uvedených v bode 2 povolená iba vybraným osobám, ktoré spravujú kultúrne a historické dedičstvo. Zbrane, ktoré tieto osoby nadobudli pred účinnosťou legislatívy, však majú byť znehodnotené podľa nových prísnejších predpisov, ktorých následkom bude zničenie mnohých zbraní a ich historického dedičstva, čím Európsky parlament priamo šliape po národných špecifikách historických zázemí či hodnotách členských krajín.
V neposlednom rade smernica tiež ignoruje základné princípy konštrukcie zbraní, balistiky a jej vplyvu na vlastnosti jednotlivých druhov zbraní a potenciálnu rizikovosť pre bezpečnosť občanov. Smernica tak napr. vyslovuje čiastočný zákaz samonabíjacích zbraní, ktoré vznikli úpravou zo zbraní samočinných, a zákaz samonabíjacích zbraní pre civilné použitie, ktoré sa podobajú na zbrane so samočinným mechanizmom. Možné aplikačné dôsledky prijatia návrhu bez zmien prinesie občanom Slovenskej republiky napr. stratu možnosti účinne a efektívne brániť život, zdravie a majetok v medziach zákona. Zákaz držby sa týka rozšírených zbraní, ktoré budú veľkoplošne zakázané, porušenie základných princípov právneho štátu a slobody jednotlivca, ktoré je v konflikte so základnými ústavnými princípmi Slovenskej republiky. Zásadný nárast počtu nelegálne držaných zbraní, čierneho trhu a s tým spojenej kriminality v úseku zbraní a streliva napr. kvôli rozšíreniu zoznamu a definície tzv. hlavných častí zbraní, ktoré bude potrebné spätne k dátumu nadobudnutia registrovať a ktorých držba bude možná už iba za predpokladu držby príslušného povolenia zbrojného preukazu. Väčšina momentálnych držiteľov by sa tak naraz dopúšťala trestného činu nedovoleného ozbrojovania.
Likvidácia kultúrneho dedičstva, ako aj niektorých športových odvetví, vzácne zbierkové predmety by podľa hroziacej legislatívy mali byť zničené a zákaz samonabíjacích zbraní by prakticky znamenal koniec niektorým streleckým disciplínam, v ktorých okrem iného slovenskí reprezentanti pravidelne získavajú vysoké medzinárodné ocenenia, zásadný dopad na podnikateľov v oblasti zbraní a streliva, s tým spojené zvýšenie nezamestnanosti a zníženie výberu daní. Slovenská republika doteraz ponúkala vhodné prostredie pre podnikanie v tejto oblasti a mala silno vyvinutú sieť subdodávateľov, ktorí by boli touto legislatívnou zmenou existenčne ohrození. Skrátenie doby platnosti zbrojného preukazu na päť rokov, čo spôsobí zbytočnú byrokratickú záťaž občanov.
V tejto súvislosti si vám preto dovolím položiť nasledovné otázky:
Po prvé. Aký postoj plánuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zaujať k vyššie uvedenej smernici Rady č. 91/477?
Po druhé. Ako bude Ministerstvo pristupovať k vyššie uvedeným aplikačným problémom?
A za tretie. Ktoré časti smernice Rady č. 91/477 chce ministerstvo aplikovať do zákona č. 190/1993 Z. z. o strelných zbraniach a strelive?
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
15:44
Vstup predsedajúceho 15:44
Lucia Ďuriš NicholsonováV tejto chvíli mi dovoľte, aby som na balkóne privítala delegáciu z Nemecka, našich priateľov a kolegov, a konkrétne ide o pána predsedu saského parlamentu a pána veľvyslanca. Vítajte! Willkommen! (Potlesk.) Budeme pokračovať v rozprave.
Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.
V tejto chvíli mi dovoľte, aby som na balkóne privítala delegáciu z Nemecka, našich priateľov a kolegov, a konkrétne ide o pána predsedu saského parlamentu a pána veľvyslanca. Vítajte! Willkommen! (Potlesk.) Budeme pokračovať v rozprave.
Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.
Vstup predsedajúceho
14.9.2017 o 15:44 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďakujeme aj my, pán poslanec.
V tejto chvíli mi dovoľte, aby som na balkóne privítala delegáciu z Nemecka, našich priateľov a kolegov, a konkrétne ide o pána predsedu saského parlamentu a pána veľvyslanca. Vítajte! Willkommen! (Potlesk.) Budeme pokračovať v rozprave.
Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.
Rozpracované
15:51
Vystúpenie v rozprave 15:51
Anna VerešováPreto som si, si dovoľujem podať interpeláciu na ministra zdravotníctva a aj som rada, že tu teraz ste a že má priamo vypočujete. Dovoľujem si podať vám interpeláciu vo veci implementácie do slovenského právneho poriadku, implementácie Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny – Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne.
Hlavné mesto Slovenskej republiky sa od 10. augusta tohto roku sa opätovne stalo miestom konania celoeurópsky kritizovanej výstavy ľudských tiel. Telá zosnulých osôb sú tu vystavované komerčne za účelom dosiahnutia zisku. Podľa viacerých medializovaných informácií je pri týchto spomenutých výstavách dôvodné podozrenie, že vystavované ľudské pozostatky pochádzajú od politických väzňov, členov Falun Gong, kresťanov či režimom iných nepohodlných ľudí. Aj o tom rozprával pán profesor Matas počas našej diskusie. V niektorých krajinách, do ktorých právneho poriadku bol riadne implementovaný Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, vyžadujú informovaný písomný súhlas od pacienta-darcu nielen pri odbere orgánov, ale napr. aj pri vystavovaní častí jeho tela alebo orgánu. Takéto dôstojné nakladanie s ľudskými pozostatkami, žiaľ, legislatíva v pôsobnosti vášho ministerstva doteraz nezabezpečuje.
Pritom Slovenská republika bez výhrad tiež ratifikovala Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorý vo svojom čl. 21 jednoznačne a výslovne zakazuje finančný zisk z ľudského tela, citujem: „Ľudské telo a jeho časti ako také nesmú byť predmetom finančného prospechu."
Na základe tohto uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať, pán minister, o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok:
Považujete verejne prístupné výstavy i vy typu Body The Exhibition za súladné s týmto čl. 21 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne? Ak nie, aké kroky prijalo vaše ministerstvo, keď sa v Bratislave vlastne už od roku 2012, vtedy sa konala výstava po prvýkrát, až doteraz?
Ďalšou otázkou: Považujete legislatívu v pôsobnosti vášho ministerstva za dostatočnú z hľadiska implementácie Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, najmä pokiaľ ide o aspekt dôstojnosti s dôrazom na vystavovanie ľudských pozostatkov na verejnosti? Ak nie, kedy a ako tento nedostatok mienite riešiť?
Plánujete, pán minister, vypracovať novelu zákona o pohrebníctve tak, aby buď priamo v jeho ustanoveniach alebo po doplnení splnomocňujúceho ustanovenia v jeho vykonávacích právnych predpisoch bolo podrobne upravené dôstojné nakladanie s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami?
Z akého dôvodu neupravuje zákon o pohrebníctve sankčný postih za porušenie jeho ustanovenia § 7 ods. 3? Mienite tento legislatívny nedostatok odstrániť?
Považujete existujúcu právnu úpravu týkajúca sa nakladania s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami s ohľadom na aspekt dôstojnosti takéhoto nakladania za dostatočnú?
Budem vám vďačná za odpovede na všetky tieto otázky, ktoré veľmi zaujímajú celú našu verejnosť, a veľa ľudí, občanov, odborníkov, ale aj aktivistov sa k tejto výstavbe vyjadrilo. Diskutujú ľudia na Slovensku o tom a prichádzajú aj odborníci. Takže je naozaj taký najvyšší čas, aby ste sa aj na tejto úrovni z vášho ministerstva vyjadrili a takto odpovedali vlastne všetkým občanom.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
14.9.2017 o 15:51 hod.
Mgr.
Anna Verešová
Videokanál poslanca
Ďakujem vám za slovo. Vážení páni ministri, pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, viacerí z nás, čo sedíme v tejto sále v tejto chvíli, sme sa zúčastnili na pôde Národnej rady diskusií s pánom profesorom Davidom Matasom, kanadským právnikom, ktorý nám hovoril, ktorý bol, musím povedať najskôr, že ešte v roku 2010 bol nominovaný na Nobelovu cenu mieru za odhalenie zločinov proti ľudskosti a ktorý nám hovoril o rozrastajúcom biznise s orgánmi a transplantáciami.
Preto som si, si dovoľujem podať interpeláciu na ministra zdravotníctva a aj som rada, že tu teraz ste a že má priamo vypočujete. Dovoľujem si podať vám interpeláciu vo veci implementácie do slovenského právneho poriadku, implementácie Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny – Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne.
Hlavné mesto Slovenskej republiky sa od 10. augusta tohto roku sa opätovne stalo miestom konania celoeurópsky kritizovanej výstavy ľudských tiel. Telá zosnulých osôb sú tu vystavované komerčne za účelom dosiahnutia zisku. Podľa viacerých medializovaných informácií je pri týchto spomenutých výstavách dôvodné podozrenie, že vystavované ľudské pozostatky pochádzajú od politických väzňov, členov Falun Gong, kresťanov či režimom iných nepohodlných ľudí. Aj o tom rozprával pán profesor Matas počas našej diskusie. V niektorých krajinách, do ktorých právneho poriadku bol riadne implementovaný Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, vyžadujú informovaný písomný súhlas od pacienta-darcu nielen pri odbere orgánov, ale napr. aj pri vystavovaní častí jeho tela alebo orgánu. Takéto dôstojné nakladanie s ľudskými pozostatkami, žiaľ, legislatíva v pôsobnosti vášho ministerstva doteraz nezabezpečuje.
Pritom Slovenská republika bez výhrad tiež ratifikovala Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorý vo svojom čl. 21 jednoznačne a výslovne zakazuje finančný zisk z ľudského tela, citujem: „Ľudské telo a jeho časti ako také nesmú byť predmetom finančného prospechu."
Na základe tohto uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať, pán minister, o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok:
Považujete verejne prístupné výstavy i vy typu Body The Exhibition za súladné s týmto čl. 21 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne? Ak nie, aké kroky prijalo vaše ministerstvo, keď sa v Bratislave vlastne už od roku 2012, vtedy sa konala výstava po prvýkrát, až doteraz?
Ďalšou otázkou: Považujete legislatívu v pôsobnosti vášho ministerstva za dostatočnú z hľadiska implementácie Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, najmä pokiaľ ide o aspekt dôstojnosti s dôrazom na vystavovanie ľudských pozostatkov na verejnosti? Ak nie, kedy a ako tento nedostatok mienite riešiť?
Plánujete, pán minister, vypracovať novelu zákona o pohrebníctve tak, aby buď priamo v jeho ustanoveniach alebo po doplnení splnomocňujúceho ustanovenia v jeho vykonávacích právnych predpisoch bolo podrobne upravené dôstojné nakladanie s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami?
Z akého dôvodu neupravuje zákon o pohrebníctve sankčný postih za porušenie jeho ustanovenia § 7 ods. 3? Mienite tento legislatívny nedostatok odstrániť?
Považujete existujúcu právnu úpravu týkajúca sa nakladania s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami s ohľadom na aspekt dôstojnosti takéhoto nakladania za dostatočnú?
Budem vám vďačná za odpovede na všetky tieto otázky, ktoré veľmi zaujímajú celú našu verejnosť, a veľa ľudí, občanov, odborníkov, ale aj aktivistov sa k tejto výstavbe vyjadrilo. Diskutujú ľudia na Slovensku o tom a prichádzajú aj odborníci. Takže je naozaj taký najvyšší čas, aby ste sa aj na tejto úrovni z vášho ministerstva vyjadrili a takto odpovedali vlastne všetkým občanom.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:54
Vstup predsedajúceho 15:54
Lucia Ďuriš NicholsonováVstup predsedajúceho
14.9.2017 o 15:54 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Pán poslanec Uhrík, nech sa páči.
Rozpracované
15:56
Vystúpenie v rozprave 15:56
Milan UhríkVážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu týkajúcu sa využívania finančných prostriedkov z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, tzv. AMIF.
Všeobecnými cieľmi tohto fondu sú najmä...
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu týkajúcu sa využívania finančných prostriedkov z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, tzv. AMIF.
Všeobecnými cieľmi tohto fondu sú najmä posilnenie a rozvoj európskeho azylového systému a podpora legálnej migrácie príslušníkov tretích krajín do členských štátov Európskej únie. V rámci grantovej schémy Fondu pre azyl, migráciu a integráciu vyhlásilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako zodpovedný orgán v rokoch 2015, 2016 a 2017 viacero výziev na predkladanie projektov. Cieľom týchto výziev bolo podporiť projekty zamerané na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré dopĺňajú úsilie rezortu vnútra v tejto oblasti. Európska komisia vyčlenila na tieto výzvy dokopy 80 miliónov eur, pričom na poslednú výzvu SK 2017 AMIF SC2.1, ktorá bola vyhlásená 4. apríla 2017, bola v rámci Slovenska vymedzená indikatívna čiastka 680-tisíc eur.
Medzi doposiaľ podporenými prijímateľmi finančnej pomoci z týchto výziev dominujú najmä mimovládne organizácie, napríklad. Liga za ľudské práva, Slovenská humanitná rada, občianske združenie Marginal a podobne. Tieto sú zamerané na poskytovanie tzv. doplnkových, resp. nadštandardných služieb pre utečencov a žiadateľov o azyl umiestnených v zariadeniach Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako aj mimo nich.
V tejto súvislosti si vám, vážený pán minister, dovoľujem položiť nasledovné otázky:
Koľko príslušníkov tretích krajín, utečencov, imigrantov, žiadateľov o azyl a tak ďalej, je v súčasnosti umiestnených v jednotlivých zariadeniach Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prípadne v iných zariadeniach patriacich tretím stranám? Aké je ich národnostné zloženie? Tu mi stačí sumárna štatistika.
Koľko príslušníkov tretích krajín bolo umiestnených v zariadeniach Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prípadne v zariadeniach patriacich tretím stranám v rokoch 2014, 2015 a 2016?
Aké nadštandardné opatrenia a služby boli príslušníkom tretích krajín poskytnuté v rámci projektov podporených z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu?
Poprosím uviesť príklady konkrétnych aktivít z podporených projektov.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
14.9.2017 o 15:56 hod.
Ing. PhD.
Milan Uhrík
Videokanál poslanca
Vážená snemovňa, dovoľte, aby som z tohto miesta predniesol interpeláciu, ktorú som dnes podal do podateľne pre ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu týkajúcu sa využívania finančných prostriedkov z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, tzv. AMIF.
Všeobecnými cieľmi tohto fondu sú najmä posilnenie a rozvoj európskeho azylového systému a podpora legálnej migrácie príslušníkov tretích krajín do členských štátov Európskej únie. V rámci grantovej schémy Fondu pre azyl, migráciu a integráciu vyhlásilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako zodpovedný orgán v rokoch 2015, 2016 a 2017 viacero výziev na predkladanie projektov. Cieľom týchto výziev bolo podporiť projekty zamerané na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré dopĺňajú úsilie rezortu vnútra v tejto oblasti. Európska komisia vyčlenila na tieto výzvy dokopy 80 miliónov eur, pričom na poslednú výzvu SK 2017 AMIF SC2.1, ktorá bola vyhlásená 4. apríla 2017, bola v rámci Slovenska vymedzená indikatívna čiastka 680-tisíc eur.
Medzi doposiaľ podporenými prijímateľmi finančnej pomoci z týchto výziev dominujú najmä mimovládne organizácie, napríklad. Liga za ľudské práva, Slovenská humanitná rada, občianske združenie Marginal a podobne. Tieto sú zamerané na poskytovanie tzv. doplnkových, resp. nadštandardných služieb pre utečencov a žiadateľov o azyl umiestnených v zariadeniach Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako aj mimo nich.
V tejto súvislosti si vám, vážený pán minister, dovoľujem položiť nasledovné otázky:
Koľko príslušníkov tretích krajín, utečencov, imigrantov, žiadateľov o azyl a tak ďalej, je v súčasnosti umiestnených v jednotlivých zariadeniach Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prípadne v iných zariadeniach patriacich tretím stranám? Aké je ich národnostné zloženie? Tu mi stačí sumárna štatistika.
Koľko príslušníkov tretích krajín bolo umiestnených v zariadeniach Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prípadne v zariadeniach patriacich tretím stranám v rokoch 2014, 2015 a 2016?
Aké nadštandardné opatrenia a služby boli príslušníkom tretích krajín poskytnuté v rámci projektov podporených z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu?
Poprosím uviesť príklady konkrétnych aktivít z podporených projektov.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
15:56
Vstup predsedajúceho 15:56
Lucia Ďuriš NicholsonováPán poslanec Fecko, nech sa páči.
Pán poslanec Fecko, nech sa páči.
Vstup predsedajúceho
14.9.2017 o 15:56 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďakujeme pekne. A teraz otváram možnosť prihlásiť sa ústne s interpeláciami. Končím túto možnosť. Prihlásili sa pán poslanec Fecko a pani poslankyňa Dubačová.
Pán poslanec Fecko, nech sa páči.
Rozpracované
15:59
Vystúpenie v rozprave 15:59
Martin FeckoVážený pán minister, vo svojej odpovedi na moju predchádzajúcu interpeláciu v tejto veci o tepelnej energetike zo dňa 17. júla 2017 ste uviedli, že vaše ministerstvo nemieni vyvinúť žiadnu aktivitu v prospech obyčajných ľudí v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 42/2015 zo dňa 12. októbra 2016, keďže to podľa vášho názoru nie je potrebné. Dovoľte mi uviesť, že vaše odpovede na moju interpeláciu nepovažujem za dostatočné, ale skôr za zavádzajúce a nasvedčujúce tomu, že ste sa doteraz pravdepodobne dôkladne nezaoberali s viac ako 100-stránkovým odôvodnením vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
V prvom rade Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou existencie viacerých zákonov, ktoré majú identický alebo veľmi podobný systém poskytovania náhrady za zriadenie vecného bremena a za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ako je systém poskytovania náhrad podľa zákona o tepelnej energetike. Z môjho pohľadu je zarážajúce, že ako bývalý minister životného prostredia, oblasť verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ale i súčasný minister hospodárstva, to znamená oblasť energetiky – teplo, elektrina, plyn, tolerujete v oblasti vašej pôsobnosti existenciu zákonov, ktorých systém náhrady označil Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho nálezu za prežitok éry socializmu a za právne normy, ktoré patria do minulosti, body č. 78 a 79 odôvodnenia tohto nálezu. Pritom každý z dotknutých zákonov bol v období vášho funkčného pôsobenia aspoň raz no-ve-li-zo-va-ný. Navyše, keď som sa, či už sám alebo v spolupráci s mojimi kolegami z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, snažil v minulých volebných obdobiach o nápravu tohto protiústavného systému náhrad, ani vy a ani vaši kolegovia z vlády či parlamentu ste moje návrhy nepodporili. Ak by sa tak stalo, Ústavný súd Slovenskej republiky by nemusel konštatovať, že tieto zákony sú protiústavné, čo ani vám nerobí dobré meno, keďže ste ich ako člen vlády Slovenskej republiky schvaľovali a dokonca nepriamo obhajovali. Vláda Slovenskej republiky bola vedľajším účastníkom konania na strane odporcu pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Vášmu tvrdeniu, že nie je potrebné vyvíjať akúkoľvek legislatívnu činnosť, pretože v Zbierke zákonov Slovenskej republiky už zákon o tepelnej energetike bol upravený v zmysle judikátu Ústavného súdu Slovenskej republiky a tak je vec uzavretá, celkom nerozumiem, lebo práve naopak, Ústavný súd Slovenskej republiky požaduje zmenu platnej legislatívy, ak má byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ako uviedol Ústavný súd vo svojom náleze z 12. októbra 2016, bod č. 76: "Ústavný súd v záujme vnesenia právnej istoty do budúcej aplikácie podmienky primeranej náhrady konštatuje, že riešenie využité v zákone o tepelnej energetike nemožno označiť za splnenie ústavnej podmienky. Aj čl. 20 ods. 4 ústavy v rozsahu podmienky primeranej náhrady treba interpretovať v kontexte ústavného textu, teda v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorý ustanovuje implikovanú podmienku právnej istoty. Z čl. 20 ods. 4 ústavy v spojení s prvou vetou čl. 1 ods. 1 ústavy možno vyvodiť, že účelom úpravy čl. 20 ods. 4 ústavy je dať vlastníkovi právnu istotu o výške primeranej úhrady za vyvlastnenie aj za nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva. K právnej istote, akú má zaručiť ustanovenie čl. 20 ods. 4 ústavy, patrí aj istota o čase, kedy vlastník dostane primeranú náhradu. Zákonný odkaz na dohodu, ale aj subsidiárne ponechanie otázky primeranej náhrady na rozhodnutie súdu nespĺňa ani požiadavku vedomosti o výške primeranej náhrady, ani požiadavku včasnosti poznania okamihu, v ktorom vlastník dostane primeranú náhradu. Pričom účelom podmienky primeranej náhrady je ochrana vlastníka, ktorý podľa čl. 20 ods. 4 ústavy nemôže zostať v neistote, akú náhradu dostane ako primeranú za vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie svojho vlastníctva a kedy túto náhradu dostane." Koniec citátu.
A tiež, že body č. 78 a 87 odôvodnenia nálezu znejú: "Jednorazové plnenie ako jediný zákonný spôsob uplatnenia práva vlastníka na náhradu za vyvlastnený majetok do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesli pramene práva so silou zákona v ére socializmu. Jednorazová náhrada poskytnutá vlastníkom za ich obmedzenie nemá a priori nemôže mať povahu primeranej náhrady za obmedzenie, ktorému sú podľa zákona podrobení." Koniec citátu.
Ústavný súd Slovenskej republiky teda úplne jasne spochybnil nielen formu náhrady, jednorazová náhrada, ale aj celý systém náhrad v zákone o tepelnej energetike a ďalších zákonoch, t. j. aj pokiaľ ide o čas a spôsob, akým a kedy sa vlastník nehnuteľnosti dopracuje k poznaniu o primeranej náhrade za zriadenie vecného bremena na svojej nehnuteľnosti, resp. za nútené obmedzenie svojho vlastníckeho práva alebo za zriadenie ochranného alebo bezpečnostného pásma v okolí energetického zariadenia, resp. zariadenia iného typu, napríklad vodovod, kanalizácia, zariadenie elektronickej komunikácie.
S ohľadom na uvedené si vás preto opätovne dovoľujem požiadať o odpoveď na moju otázku z predchádzajúcej interpelácie, či a kedy mieni vaše ministerstvo novelizovať príslušné zákony v jeho pôsobnosti tak, aby zodpovedali kritériám, ktoré v záujme vnesenia právnej istoty do budúcej aplikácie podmienky primeranej náhrady vymedzil Ústavný súd v tomto ústavnom náleze.
S novelizáciou viacerých dotknutých zákonov, ktoré príkladmo v odpovedi na moju interpeláciu aj uvádzate, súvisí aj spôsob, akým vláda Slovenskej republiky chce odškodniť obyčajných ľudí, vlastníkov nehnuteľností za to, že im vinou ňou navrhnutej a do parlamentu predloženej legislatívy na schválenie vznikla škoda poskytovaním neprimeranej náhrady namiesto náhrady primeranej. Doterajšiu jednorazovú náhradu totiž Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol ako ne-pri-me-ra-nú. Neobstojí podľa môjho názoru argument prezentovaný vládou počas konania pred Ústavným súdom, že doterajší systém jednorazovej náhrady je v poriadku, pretože inak by vznikli zvýšené náklady pre držiteľov povolenia, ktoré by sa následne prejavili v cenách energií, nakoľko je to plne v rukách nominanta vlády Slovenskej republiky na čele Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, aby nastavil tzv. oprávnené náklady a tvorbu fixnej a najmä variabilnej zložky ceny energií tak, aby sa to nestalo, pričom vláda Slovenskej republiky má stále v rukách legislatívnu iniciatívu.
Pokiaľ ide o vaše tvrdenie uvedené v odpovedi na moju interpeláciu, že nie je potrebné zaoberať sa ustanoveniami iných zákonov, pokiaľ aj vo vzťahu k nim Ústavný súd Slovenskej republiky výslovne neuvedie, že sú protiústavné, nazdávam sa, že takýto prístup by viedol nielen k zvýšenému nápadu na personálne poddimenzovaný Ústavný súd Slovenskej republiky, ale bol by fackou do tváre všetkým obyčajným ľuďom, vlastníkom nehnuteľností, ktorí sú v iných oblastiach sieťových rozvodov, ako je tepelná energetika, stále odkázaní na systém jednorazovej náhrady, hoci to Ústavný súd označil za protiústavné.
Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Považujete za správne, že ste legislatívne nečinný, hoci Ústavný súd Slovenskej republiky označil viaceré zákony v pôsobnosti vášho ministerstva za pozostatky z éry socializmu a za právne normy, ktoré patria do minulosti?
2. Kedy mienite novelizovať zákony v pôsobnosti vášho ministerstva, ktorých obsahom je protiústavné riešenie systému náhrad poskytovaných vlastníkom nehnuteľností za zriadenie vecného bremena, ochranného či bezpečnostného pásma v okolí energetického zdroja a za nútené obmedzenie ich vlastníctva, ako to konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky?
Ako mienite odškodniť vlastníkov nehnuteľností za obdobie, kedy boli v platnosti aj vami schválené protiústavné normy a títo ľudia namiesto primeranej náhrady dostávali neprimeranú jednorazovú náhradu?
4. Akým spôsobom chcete v spolupráci s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví zabezpečiť, aby si držitelia povolení nezohľadňovali poskytovanie náhrad vlastníkom dotknutých nehnuteľností v cenách energií, resp. oprávnených nákladov, ktoré sa následne môžu premietnuť do ceny energií?
5. Posledné. Podporíte legislatívne návrhy v parlamente, a to aj zo strany opozičných poslancov parlamentu, ktorých snahou bude novelizovať zákony v pôsobnosti vášho ministerstva tak, aby boli v súlade s nálezom Ústavného súdu PL. ÚS 42/2015 z 12. októbra 2016 a jeho odôvodnením?
Ďakujem pekne, pán minister, ak mi na tieto otázky odpoviete.
To je moja prvá interpelácia. A druhá na pána ministra Érseka, ktorého máme tu. Áno, pán minister, ste tu. Ďakujem pekne. Takže to bude trošku kratšie.
Takže, pán minister, dovoľte, aby som vás interpeloval vo veci majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod cestami. Je verejne známe, že značná časť pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod cestnými telesami, nie je majetkovoprávne vysporiadaná. Iste existuje mnoho komplikácií, ktoré bránia vysporiadaniu, napríklad neznámi vlastníci, prebiehajúce konania dedičské a pod., avšak sú tu i prípady, kedy je vlastník známy, ale absentuje činnosť kompetentného orgánu. Podľa § 24 e) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon v znení neskorších predpisov, pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr do 31. decembra 2020.
Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa často stretávam s prípadmi občanov, ktorí sa na mňa obracajú so žiadosťou o pomoc vo veciach doposiaľ nezrealizovaného takéhoto majekoprávneho vysporiadania pozemkov, ktorých, ktorých sú oni vlastníci, a nachádzajú sa na nich diaľnice, cesty prvej, druhej a tretej triedy. K takýmto prípadom patrí aj prípad pána plukovníka Ing. Michala Šeďa, ktorý sa snažil vysporiadanie riešiť priamo so Slovenskou správou ciest. Napriek uznaniu potreby majetkoprávneho vysporiadania, pozemky občana, ktoré sú zastavané cestným telesom štátnej cesty prvej triedy č. 18, ktorú spravuje Slovenská správa ciest, nie je schopná riešiť vysporiadanie týchto pozemkov z finančných dôvodov. Konkrétne citujem: "V posledných rokoch rozpočet našej organizácie, nie je štátnou rozpočtovou, organizácia, ktorá nie je štátnou rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet Slovenskej republiky, nepostačoval na riešenie starých stavieb a rozpočet našej organizácie na rok 2017, žiaľ, so starými stavbami nepočíta.". Koniec citátu. Zároveň zdôraznili, že budú žiadať o pridelenie finančných prostriedkov na tento účel nevysporiadania týchto starých stavieb. Z podkladov dostupných od tohto občana sa javí, že majetkoprávne vysporiadanie rieši jeho rodina dvadsaťpäť rokov. Za tento čas neboli kompetentné orgány schopné riešiť majetkoprávne vysporiadanie pozemkov tak, aby bola vlastníkovi zabratých pozemkov poskytnutá, respektíve vyplatená primeraná náhrada. Vzhľadom na to, že vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, občania, ktorí chcú svoje majetkoprávne vzťahy so štátom riešiť a vysporiadať, nemajú na predmetné konanie žiaden dosah, napríklad zahájením konania na podnet vlastníka pozemkov, a mnohokrát sa stane, že sa občan majetkoprávneho vysporiadania ani ne-do-žije.
Vláda sa v svojom programovom vyhlásení na roky 2016 až ´20 zaviazala zabezpečiť pre spoločnosť pokoj a istotu potrebnú pre všestranný rozvoj a ochrániť občanov a ich základné práva a slobody, ako i usilovať o plnú funkčnosť orgánov a dôsledne presadzovať právo voči každému. S ohľadom na občanov, ktorí svoje vlastnícke práva k pozemkom nemôžu využívať z dôvodu umiestnenia cestných telies, by malo byť v záujme vlády Slovenskej republiky a predovšetkým vášho ministerstva upevniť právnu istotu týchto občanov a realizovať majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, ktorých sú vlastníkmi a na ktorých sa nachádzajú diaľnice, cesty prvej, druhej a tretej triedy.
Preto, pán minister, sa obraciam na vás s touto interpeláciou a žiadam odpoveď na nasledujúce otázky:
Po prvé. Prečo nie je v záujme Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky riešiť desaťročia trvajúci problém týkajúci sa majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod cestnými telesami napriek tomu, že vlastníci pozemkov o takéto vysporiadanie žiadajú?
Po druhé. Ak tu záujem Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky je, v akom rozsahu bude vaše ministerstvo spolu so Slovenskou správou ciest žiadať o navýšenie finančných prostriedkov v rámci rozpočtu a v akom horizonte predpokladáte, že budú majetkoprávne vysporiadané tieto pozemky pod cestami?
Po tretie. Je reálne začatie všetkých vyvlastňovacích konaní do 31. 12. 2020 s poukázaním na finančné prostriedky alokovania na vysporiadanie? Aký je postup, ak oprávnený orgán návrh do zákonného dátumu nepodá?
Po štvrté. Budú pri začatí vyvlastňovacieho konania uprednostňovaní občania, ktorí podali podnet na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov?
Po piate. Pripravuje aj v súčasnosti Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky legislatívnu zmenu, ktorou by bolo možné majetkoprávne vysporiadanie pozemkov urýchliť?
Pán minister, ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli, a chcem veriť, že dostanem adekvátne odpovede, aj naši občania, na tieto otázky.
Ďakujem pekne. Končím stále tak, ako hovoríme, naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, ako som avizoval, opätovne budem podávať interpeláciu na ministra hospodárstva pána Žigu, nakoľko nebol som spokojný, takže trošku to rozvediem a dovoľte, aby som ju predniesol. Obidve moje interpelácie, aj druhá, ktorá sa týka ministra dopravy, budú, už boli podané do podateľne Národnej rady. Takže prvá interpelácia na pána ministra hospodárstva.
Vážený pán minister, vo svojej odpovedi na moju predchádzajúcu interpeláciu v tejto veci o tepelnej energetike zo dňa 17. júla 2017 ste uviedli, že vaše ministerstvo nemieni vyvinúť žiadnu aktivitu v prospech obyčajných ľudí v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 42/2015 zo dňa 12. októbra 2016, keďže to podľa vášho názoru nie je potrebné. Dovoľte mi uviesť, že vaše odpovede na moju interpeláciu nepovažujem za dostatočné, ale skôr za zavádzajúce a nasvedčujúce tomu, že ste sa doteraz pravdepodobne dôkladne nezaoberali s viac ako 100-stránkovým odôvodnením vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
V prvom rade Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou existencie viacerých zákonov, ktoré majú identický alebo veľmi podobný systém poskytovania náhrady za zriadenie vecného bremena a za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ako je systém poskytovania náhrad podľa zákona o tepelnej energetike. Z môjho pohľadu je zarážajúce, že ako bývalý minister životného prostredia, oblasť verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ale i súčasný minister hospodárstva, to znamená oblasť energetiky – teplo, elektrina, plyn, tolerujete v oblasti vašej pôsobnosti existenciu zákonov, ktorých systém náhrady označil Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho nálezu za prežitok éry socializmu a za právne normy, ktoré patria do minulosti, body č. 78 a 79 odôvodnenia tohto nálezu. Pritom každý z dotknutých zákonov bol v období vášho funkčného pôsobenia aspoň raz no-ve-li-zo-va-ný. Navyše, keď som sa, či už sám alebo v spolupráci s mojimi kolegami z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, snažil v minulých volebných obdobiach o nápravu tohto protiústavného systému náhrad, ani vy a ani vaši kolegovia z vlády či parlamentu ste moje návrhy nepodporili. Ak by sa tak stalo, Ústavný súd Slovenskej republiky by nemusel konštatovať, že tieto zákony sú protiústavné, čo ani vám nerobí dobré meno, keďže ste ich ako člen vlády Slovenskej republiky schvaľovali a dokonca nepriamo obhajovali. Vláda Slovenskej republiky bola vedľajším účastníkom konania na strane odporcu pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Vášmu tvrdeniu, že nie je potrebné vyvíjať akúkoľvek legislatívnu činnosť, pretože v Zbierke zákonov Slovenskej republiky už zákon o tepelnej energetike bol upravený v zmysle judikátu Ústavného súdu Slovenskej republiky a tak je vec uzavretá, celkom nerozumiem, lebo práve naopak, Ústavný súd Slovenskej republiky požaduje zmenu platnej legislatívy, ak má byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ako uviedol Ústavný súd vo svojom náleze z 12. októbra 2016, bod č. 76: "Ústavný súd v záujme vnesenia právnej istoty do budúcej aplikácie podmienky primeranej náhrady konštatuje, že riešenie využité v zákone o tepelnej energetike nemožno označiť za splnenie ústavnej podmienky. Aj čl. 20 ods. 4 ústavy v rozsahu podmienky primeranej náhrady treba interpretovať v kontexte ústavného textu, teda v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorý ustanovuje implikovanú podmienku právnej istoty. Z čl. 20 ods. 4 ústavy v spojení s prvou vetou čl. 1 ods. 1 ústavy možno vyvodiť, že účelom úpravy čl. 20 ods. 4 ústavy je dať vlastníkovi právnu istotu o výške primeranej úhrady za vyvlastnenie aj za nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva. K právnej istote, akú má zaručiť ustanovenie čl. 20 ods. 4 ústavy, patrí aj istota o čase, kedy vlastník dostane primeranú náhradu. Zákonný odkaz na dohodu, ale aj subsidiárne ponechanie otázky primeranej náhrady na rozhodnutie súdu nespĺňa ani požiadavku vedomosti o výške primeranej náhrady, ani požiadavku včasnosti poznania okamihu, v ktorom vlastník dostane primeranú náhradu. Pričom účelom podmienky primeranej náhrady je ochrana vlastníka, ktorý podľa čl. 20 ods. 4 ústavy nemôže zostať v neistote, akú náhradu dostane ako primeranú za vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie svojho vlastníctva a kedy túto náhradu dostane." Koniec citátu.
A tiež, že body č. 78 a 87 odôvodnenia nálezu znejú: "Jednorazové plnenie ako jediný zákonný spôsob uplatnenia práva vlastníka na náhradu za vyvlastnený majetok do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesli pramene práva so silou zákona v ére socializmu. Jednorazová náhrada poskytnutá vlastníkom za ich obmedzenie nemá a priori nemôže mať povahu primeranej náhrady za obmedzenie, ktorému sú podľa zákona podrobení." Koniec citátu.
Ústavný súd Slovenskej republiky teda úplne jasne spochybnil nielen formu náhrady, jednorazová náhrada, ale aj celý systém náhrad v zákone o tepelnej energetike a ďalších zákonoch, t. j. aj pokiaľ ide o čas a spôsob, akým a kedy sa vlastník nehnuteľnosti dopracuje k poznaniu o primeranej náhrade za zriadenie vecného bremena na svojej nehnuteľnosti, resp. za nútené obmedzenie svojho vlastníckeho práva alebo za zriadenie ochranného alebo bezpečnostného pásma v okolí energetického zariadenia, resp. zariadenia iného typu, napríklad vodovod, kanalizácia, zariadenie elektronickej komunikácie.
S ohľadom na uvedené si vás preto opätovne dovoľujem požiadať o odpoveď na moju otázku z predchádzajúcej interpelácie, či a kedy mieni vaše ministerstvo novelizovať príslušné zákony v jeho pôsobnosti tak, aby zodpovedali kritériám, ktoré v záujme vnesenia právnej istoty do budúcej aplikácie podmienky primeranej náhrady vymedzil Ústavný súd v tomto ústavnom náleze.
S novelizáciou viacerých dotknutých zákonov, ktoré príkladmo v odpovedi na moju interpeláciu aj uvádzate, súvisí aj spôsob, akým vláda Slovenskej republiky chce odškodniť obyčajných ľudí, vlastníkov nehnuteľností za to, že im vinou ňou navrhnutej a do parlamentu predloženej legislatívy na schválenie vznikla škoda poskytovaním neprimeranej náhrady namiesto náhrady primeranej. Doterajšiu jednorazovú náhradu totiž Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol ako ne-pri-me-ra-nú. Neobstojí podľa môjho názoru argument prezentovaný vládou počas konania pred Ústavným súdom, že doterajší systém jednorazovej náhrady je v poriadku, pretože inak by vznikli zvýšené náklady pre držiteľov povolenia, ktoré by sa následne prejavili v cenách energií, nakoľko je to plne v rukách nominanta vlády Slovenskej republiky na čele Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, aby nastavil tzv. oprávnené náklady a tvorbu fixnej a najmä variabilnej zložky ceny energií tak, aby sa to nestalo, pričom vláda Slovenskej republiky má stále v rukách legislatívnu iniciatívu.
Pokiaľ ide o vaše tvrdenie uvedené v odpovedi na moju interpeláciu, že nie je potrebné zaoberať sa ustanoveniami iných zákonov, pokiaľ aj vo vzťahu k nim Ústavný súd Slovenskej republiky výslovne neuvedie, že sú protiústavné, nazdávam sa, že takýto prístup by viedol nielen k zvýšenému nápadu na personálne poddimenzovaný Ústavný súd Slovenskej republiky, ale bol by fackou do tváre všetkým obyčajným ľuďom, vlastníkom nehnuteľností, ktorí sú v iných oblastiach sieťových rozvodov, ako je tepelná energetika, stále odkázaní na systém jednorazovej náhrady, hoci to Ústavný súd označil za protiústavné.
Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Považujete za správne, že ste legislatívne nečinný, hoci Ústavný súd Slovenskej republiky označil viaceré zákony v pôsobnosti vášho ministerstva za pozostatky z éry socializmu a za právne normy, ktoré patria do minulosti?
2. Kedy mienite novelizovať zákony v pôsobnosti vášho ministerstva, ktorých obsahom je protiústavné riešenie systému náhrad poskytovaných vlastníkom nehnuteľností za zriadenie vecného bremena, ochranného či bezpečnostného pásma v okolí energetického zdroja a za nútené obmedzenie ich vlastníctva, ako to konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky?
Ako mienite odškodniť vlastníkov nehnuteľností za obdobie, kedy boli v platnosti aj vami schválené protiústavné normy a títo ľudia namiesto primeranej náhrady dostávali neprimeranú jednorazovú náhradu?
4. Akým spôsobom chcete v spolupráci s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví zabezpečiť, aby si držitelia povolení nezohľadňovali poskytovanie náhrad vlastníkom dotknutých nehnuteľností v cenách energií, resp. oprávnených nákladov, ktoré sa následne môžu premietnuť do ceny energií?
5. Posledné. Podporíte legislatívne návrhy v parlamente, a to aj zo strany opozičných poslancov parlamentu, ktorých snahou bude novelizovať zákony v pôsobnosti vášho ministerstva tak, aby boli v súlade s nálezom Ústavného súdu PL. ÚS 42/2015 z 12. októbra 2016 a jeho odôvodnením?
Ďakujem pekne, pán minister, ak mi na tieto otázky odpoviete.
To je moja prvá interpelácia. A druhá na pána ministra Érseka, ktorého máme tu. Áno, pán minister, ste tu. Ďakujem pekne. Takže to bude trošku kratšie.
Takže, pán minister, dovoľte, aby som vás interpeloval vo veci majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod cestami. Je verejne známe, že značná časť pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod cestnými telesami, nie je majetkovoprávne vysporiadaná. Iste existuje mnoho komplikácií, ktoré bránia vysporiadaniu, napríklad neznámi vlastníci, prebiehajúce konania dedičské a pod., avšak sú tu i prípady, kedy je vlastník známy, ale absentuje činnosť kompetentného orgánu. Podľa § 24 e) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon v znení neskorších predpisov, pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr do 31. decembra 2020.
Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa často stretávam s prípadmi občanov, ktorí sa na mňa obracajú so žiadosťou o pomoc vo veciach doposiaľ nezrealizovaného takéhoto majekoprávneho vysporiadania pozemkov, ktorých, ktorých sú oni vlastníci, a nachádzajú sa na nich diaľnice, cesty prvej, druhej a tretej triedy. K takýmto prípadom patrí aj prípad pána plukovníka Ing. Michala Šeďa, ktorý sa snažil vysporiadanie riešiť priamo so Slovenskou správou ciest. Napriek uznaniu potreby majetkoprávneho vysporiadania, pozemky občana, ktoré sú zastavané cestným telesom štátnej cesty prvej triedy č. 18, ktorú spravuje Slovenská správa ciest, nie je schopná riešiť vysporiadanie týchto pozemkov z finančných dôvodov. Konkrétne citujem: "V posledných rokoch rozpočet našej organizácie, nie je štátnou rozpočtovou, organizácia, ktorá nie je štátnou rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet Slovenskej republiky, nepostačoval na riešenie starých stavieb a rozpočet našej organizácie na rok 2017, žiaľ, so starými stavbami nepočíta.". Koniec citátu. Zároveň zdôraznili, že budú žiadať o pridelenie finančných prostriedkov na tento účel nevysporiadania týchto starých stavieb. Z podkladov dostupných od tohto občana sa javí, že majetkoprávne vysporiadanie rieši jeho rodina dvadsaťpäť rokov. Za tento čas neboli kompetentné orgány schopné riešiť majetkoprávne vysporiadanie pozemkov tak, aby bola vlastníkovi zabratých pozemkov poskytnutá, respektíve vyplatená primeraná náhrada. Vzhľadom na to, že vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, občania, ktorí chcú svoje majetkoprávne vzťahy so štátom riešiť a vysporiadať, nemajú na predmetné konanie žiaden dosah, napríklad zahájením konania na podnet vlastníka pozemkov, a mnohokrát sa stane, že sa občan majetkoprávneho vysporiadania ani ne-do-žije.
Vláda sa v svojom programovom vyhlásení na roky 2016 až ´20 zaviazala zabezpečiť pre spoločnosť pokoj a istotu potrebnú pre všestranný rozvoj a ochrániť občanov a ich základné práva a slobody, ako i usilovať o plnú funkčnosť orgánov a dôsledne presadzovať právo voči každému. S ohľadom na občanov, ktorí svoje vlastnícke práva k pozemkom nemôžu využívať z dôvodu umiestnenia cestných telies, by malo byť v záujme vlády Slovenskej republiky a predovšetkým vášho ministerstva upevniť právnu istotu týchto občanov a realizovať majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, ktorých sú vlastníkmi a na ktorých sa nachádzajú diaľnice, cesty prvej, druhej a tretej triedy.
Preto, pán minister, sa obraciam na vás s touto interpeláciou a žiadam odpoveď na nasledujúce otázky:
Po prvé. Prečo nie je v záujme Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky riešiť desaťročia trvajúci problém týkajúci sa majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod cestnými telesami napriek tomu, že vlastníci pozemkov o takéto vysporiadanie žiadajú?
Po druhé. Ak tu záujem Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky je, v akom rozsahu bude vaše ministerstvo spolu so Slovenskou správou ciest žiadať o navýšenie finančných prostriedkov v rámci rozpočtu a v akom horizonte predpokladáte, že budú majetkoprávne vysporiadané tieto pozemky pod cestami?
Po tretie. Je reálne začatie všetkých vyvlastňovacích konaní do 31. 12. 2020 s poukázaním na finančné prostriedky alokovania na vysporiadanie? Aký je postup, ak oprávnený orgán návrh do zákonného dátumu nepodá?
Po štvrté. Budú pri začatí vyvlastňovacieho konania uprednostňovaní občania, ktorí podali podnet na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov?
Po piate. Pripravuje aj v súčasnosti Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky legislatívnu zmenu, ktorou by bolo možné majetkoprávne vysporiadanie pozemkov urýchliť?
Pán minister, ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli, a chcem veriť, že dostanem adekvátne odpovede, aj naši občania, na tieto otázky.
Ďakujem pekne. Končím stále tak, ako hovoríme, naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:09
Ďalej vystúpi s interpeláciou pani poslankyňa Dubačová ako posledná ústne prihlásená. Nech sa páči.
Rozpracované