19. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, som trocha sklamaný, že tu nie je pán minister vnútra Robert Kaliňák, pretože táto interpelácia sa týka jeho, takže budem len stručný a túto interpeláciu potom podám písomne, ako mi to nakoniec aj ukladá rokovací poriadok.
Týka sa klientskeho centra v Žiline. Už sme dnes počuli o klientskom centre, respektíve chýbajúcom klientskom centre v Námestove. V Žiline máme mestské klientské centrum, ktoré funguje dobre, je v centre mesta, ale ako sme boli, ako sme upozorňovali už na tlačovej konferencii v máji, tak taký zaujímavý príbeh klientskeho centra v Žiline, toho, nazvem takého okresného, sa vyvíja takým veľmi zaujímavým štýlom. Začnem tak prakticky pre ľudí, teraz boli tie orgány štátnej správy umiestnené v centre mesta v dostupnosti niekoľko minút peši od železničnej alebo vlakovej stanice a od absolútneho centra mesta. Keď som dneska pozeral cez navigáciu, koľko bude trvať peši cesta z autobusovej stanice, a tá je bližšie k tomu miestu ako železničná, ktorá má byť podľa plánov ministerstva vnútra, tak je to 32 minút peši. Samozrejme, chodí tam aj MHD-ka, ale už je to istá komplikácia. A tak isto, keď som rozprával so zamestnancami týchto orgánov štátnej správy, tiež hovorili, že to nie je celkom vyhovujúce miesto.
Čo ma však okrem nekomfortu pre občanov na tom trápi najviac, tak to som zhrnul do otázok v tejto interpelácii. Takže prečítam ich a krátko skomentujem.
Vážený pán minister, aký je harmonogram sťahovania jednotlivých pracovísk Okresného úradu v Žiline do priestorov klientskeho centra? Prečo nedošlo k dodržaniu sľubovaného harmonogramu? Prejaví sa to nejako v cene nadobudnutých priestorov? Slovenská republika musela platiť naviac nájom v existujúcich prenajatých priestoroch?
Ide o to, že vo februári ministerstvo oznámilo, že od 1. septembra bude toto klientské centrum fungovať, zatiaľ ani chýru, ani slychu, nefunguje, máme tu už polovicu septembra, minimálne dva týždne máme meškanie, tak preto tieto otázky. Keby tu bol osobne prítomný pán minister, mohol by povedať hneď. Keď nie, tak teda písomne budem žiadať túto odpoveď.
Po druhé, počas leta prebiehal v budove Europalace, to je tá budova, viditeľný stavebný ruch. Týkal sa aj priestorov klientskeho centra? Ak áno, nebol tým účelovo obídený zákon o verejnom obstarávaní?
Tie priestory sa pravdepodobne nejakým spôsobom upravujú, ten presun prebieha, hovorili mi aj úradníci, že je problém, že nevedia potom, kde čo je, ako si majú dohodnúť porady, kde budú mať materiály. Tak isto nevieme vlastne, či Úrad pre verejné obstarávanie má toto pod kontrolou, už niekoľkokrát vyčítal práve pri týchto klientskych centrách ministerstvu vnútra zlý postup.
A tretia otázka. Vestník verejného obstarávania 8. 9. 2017 zverejnil výzvu na predkladanie ponúk na rekonštrukciu a modernizáciu objektu na ulici J. Kráľa 4 v Žiline. Ministerstvo vnútra na to plánuje minúť 722-tisíc eur bez DPH. Je táto rekonštrukcia primeraná potrebám pracoviska cudzineckej polície? Alebo má ministerstvo vnútra s touto budovou iné plány? Aké? To je vlastne budova, z ktorej sa presúvajú, ktorá je v absolútnom centre mesta, z ktorej sa presúvajú úradníci do tohto klientskeho centra.
Ja ešte na záver poviem a pripomeniem to z mája, kde sme upozorňovali na to, že budova, ktorú nadobudol predávajúci ministerstvu pôvodne za 5,8 milióna eur, tak ministerstvo kúpilo za 7 miliónov, ale, pozor, to nie celú budovu, ale len jej časť. Takže my sme upozornili na to, že to nevyzerá byť efektívne, že tie peniaze, ktoré sú naše spoločné z peňazí daňových poplatníkov, že neboli minuté efektívne.
Je dobré, keď sa postupuje tým trendom, tých klientskych centier, ale mám takú obavu, že toto klientské centrum nebude výhodné pre občanov, nebude výhodné ani pre tých zamestnancov týchto úradov, ale bude, zdá sa, výhodne len pre toho, kto obstaráva, kto predáva, kto kupuje.
Takže na toto by som chcel počuť odpovede od pána ministra, dúfam, že ich dostanem včas písomne.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme pekne, pán poslanec.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný. Nech sa páči, máte priestor.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členova vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci. Interpretujem (pozn. red.: správne má byť – "interpelujem") pána ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister vnútra, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Dňa 14. 3. 2017 schválilo plénum Európskeho parlamentu návrh novely Smernice Rady č. 91/477 o kontrole nadobúdania a držby zbraní. Európska komisia pri príprave a schvaľovaní návrhu nepreukázala tzv. právny základ návrhu a nerešpektovala zásadu subsidiarity. Európsky parlament považuje schválenie tohto materiálu za dôležitý bod boja proti terorizmu. Teroristické útoky však neboli spáchané občanmi Európskej únie, ktorí by boli držiteľmi príslušného povolenia na legálne držanie zbraní či zberateľmi. Zbrane použité pri týchto útokoch boli nadobudnuté ilegálne. Reštrikčné opatrenia sú preto zamerané na nesprávnu skupinu a nepôsobia preventívne proti teroristickým útokom, ale ako aktívne odzbrojenie občanov členských štátov Európskej únie.
Nesúlad navrhovanej právnej normy s ústavnými právami jednotlivých krajín Európskej únie spôsobí vysokú problematickosť aplikácie do právnych poriadkov členských krajín. Návrh napr. nepočíta s povolením držby zbraní legálne nadobudnutých pred účinnosťou legislatívy, ktoré majú podliehať zákazu. Zbrane takto nadobudnuté majú byt' zničené, pričom návrh nepočíta s vyplácaním náhrad za obmedzenie vlastníctva. Podľa smernice Rady má byt' držba zbraní uvedených v bode 2 povolená iba vybraným osobám, ktoré spravujú kultúrne a historické dedičstvo. Zbrane, ktoré tieto osoby nadobudli pred účinnosťou legislatívy, však majú byť znehodnotené podľa nových prísnejších predpisov, ktorých následkom bude zničenie mnohých zbraní a ich historického dedičstva, čím Európsky parlament priamo šliape po národných špecifikách historických zázemí či hodnotách členských krajín.
V neposlednom rade smernica tiež ignoruje základné princípy konštrukcie zbraní, balistiky a jej vplyvu na vlastnosti jednotlivých druhov zbraní a potenciálnu rizikovosť pre bezpečnosť občanov. Smernica tak napr. vyslovuje čiastočný zákaz samonabíjacích zbraní, ktoré vznikli úpravou zo zbraní samočinných, a zákaz samonabíjacích zbraní pre civilné použitie, ktoré sa podobajú na zbrane so samočinným mechanizmom. Možné aplikačné dôsledky prijatia návrhu bez zmien prinesie občanom Slovenskej republiky napr. stratu možnosti účinne a efektívne brániť život, zdravie a majetok v medziach zákona. Zákaz držby sa týka rozšírených zbraní, ktoré budú veľkoplošne zakázané, porušenie základných princípov právneho štátu a slobody jednotlivca, ktoré je v konflikte so základnými ústavnými princípmi Slovenskej republiky. Zásadný nárast počtu nelegálne držaných zbraní, čierneho trhu a s tým spojenej kriminality v úseku zbraní a streliva napr. kvôli rozšíreniu zoznamu a definície tzv. hlavných častí zbraní, ktoré bude potrebné spätne k dátumu nadobudnutia registrovať a ktorých držba bude možná už iba za predpokladu držby príslušného povolenia zbrojného preukazu. Väčšina momentálnych držiteľov by sa tak naraz dopúšťala trestného činu nedovoleného ozbrojovania.
Likvidácia kultúrneho dedičstva, ako aj niektorých športových odvetví, vzácne zbierkové predmety by podľa hroziacej legislatívy mali byť zničené a zákaz samonabíjacích zbraní by prakticky znamenal koniec niektorým streleckým disciplínam, v ktorých okrem iného slovenskí reprezentanti pravidelne získavajú vysoké medzinárodné ocenenia, zásadný dopad na podnikateľov v oblasti zbraní a streliva, s tým spojené zvýšenie nezamestnanosti a zníženie výberu daní. Slovenská republika doteraz ponúkala vhodné prostredie pre podnikanie v tejto oblasti a mala silno vyvinutú sieť subdodávateľov, ktorí by boli touto legislatívnou zmenou existenčne ohrození. Skrátenie doby platnosti zbrojného preukazu na päť rokov, čo spôsobí zbytočnú byrokratickú záťaž občanov.
V tejto súvislosti si vám preto dovolím položiť nasledovné otázky:
Po prvé. Aký postoj plánuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zaujať k vyššie uvedenej smernici Rady č. 91/477?
Po druhé. Ako bude Ministerstvo pristupovať k vyššie uvedeným aplikačným problémom?
A za tretie. Ktoré časti smernice Rady č. 91/477 chce ministerstvo aplikovať do zákona č. 190/1993 Z. z. o strelných zbraniach a strelive?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme aj my, pán poslanec.
V tejto chvíli mi dovoľte, aby som na balkóne privítala delegáciu z Nemecka, našich priateľov a kolegov, a konkrétne ide o pána predsedu saského parlamentu a pána veľvyslanca. Vítajte! Willkommen! (Potlesk.) Budeme pokračovať v rozprave.
Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.

Ďakujem vám za slovo. Vážení páni ministri, pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, viacerí z nás, čo sedíme v tejto sále v tejto chvíli, sme sa zúčastnili na pôde Národnej rady diskusií s pánom profesorom Davidom Matasom, kanadským právnikom, ktorý nám hovoril, ktorý bol, musím povedať najskôr, že ešte v roku 2010 bol nominovaný na Nobelovu cenu mieru za odhalenie zločinov proti ľudskosti a ktorý nám hovoril o rozrastajúcom biznise s orgánmi a transplantáciami.
Preto som si, si dovoľujem podať interpeláciu na ministra zdravotníctva a aj som rada, že tu teraz ste a že má priamo vypočujete. Dovoľujem si podať vám interpeláciu vo veci implementácie do slovenského právneho poriadku, implementácie Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny – Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne.
Hlavné mesto Slovenskej republiky sa od 10. augusta tohto roku sa opätovne stalo miestom konania celoeurópsky kritizovanej výstavy ľudských tiel. Telá zosnulých osôb sú tu vystavované komerčne za účelom dosiahnutia zisku. Podľa viacerých medializovaných informácií je pri týchto spomenutých výstavách dôvodné podozrenie, že vystavované ľudské pozostatky pochádzajú od politických väzňov, členov Falun Gong, kresťanov či režimom iných nepohodlných ľudí. Aj o tom rozprával pán profesor Matas počas našej diskusie. V niektorých krajinách, do ktorých právneho poriadku bol riadne implementovaný Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, vyžadujú informovaný písomný súhlas od pacienta-darcu nielen pri odbere orgánov, ale napr. aj pri vystavovaní častí jeho tela alebo orgánu. Takéto dôstojné nakladanie s ľudskými pozostatkami, žiaľ, legislatíva v pôsobnosti vášho ministerstva doteraz nezabezpečuje.
Pritom Slovenská republika bez výhrad tiež ratifikovala Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorý vo svojom čl. 21 jednoznačne a výslovne zakazuje finančný zisk z ľudského tela, citujem: „Ľudské telo a jeho časti ako také nesmú byť predmetom finančného prospechu."
Na základe tohto uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať, pán minister, o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok:
Považujete verejne prístupné výstavy i vy typu Body The Exhibition za súladné s týmto čl. 21 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne? Ak nie, aké kroky prijalo vaše ministerstvo, keď sa v Bratislave vlastne už od roku 2012, vtedy sa konala výstava po prvýkrát, až doteraz?
Ďalšou otázkou: Považujete legislatívu v pôsobnosti vášho ministerstva za dostatočnú z hľadiska implementácie Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, najmä pokiaľ ide o aspekt dôstojnosti s dôrazom na vystavovanie ľudských pozostatkov na verejnosti? Ak nie, kedy a ako tento nedostatok mienite riešiť?
Plánujete, pán minister, vypracovať novelu zákona o pohrebníctve tak, aby buď priamo v jeho ustanoveniach alebo po doplnení splnomocňujúceho ustanovenia v jeho vykonávacích právnych predpisoch bolo podrobne upravené dôstojné nakladanie s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami?
Z akého dôvodu neupravuje zákon o pohrebníctve sankčný postih za porušenie jeho ustanovenia § 7 ods. 3? Mienite tento legislatívny nedostatok odstrániť?
Považujete existujúcu právnu úpravu týkajúca sa nakladania s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami s ohľadom na aspekt dôstojnosti takéhoto nakladania za dostatočnú?
Budem vám vďačná za odpovede na všetky tieto otázky, ktoré veľmi zaujímajú celú našu verejnosť, a veľa ľudí, občanov, odborníkov, ale aj aktivistov sa k tejto výstavbe vyjadrilo. Diskutujú ľudia na Slovensku o tom a prichádzajú aj odborníci. Takže je naozaj taký najvyšší čas, aby ste sa aj na tejto úrovni z vášho ministerstva vyjadrili a takto odpovedali vlastne všetkým občanom.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Uhrík, nech sa páči.

Vážená snemovňa, dovoľte, aby som z tohto miesta predniesol interpeláciu, ktorú som dnes podal do podateľne pre ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu týkajúcu sa využívania finančných prostriedkov z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, tzv. AMIF.
Všeobecnými cieľmi tohto fondu sú najmä posilnenie a rozvoj európskeho azylového systému a podpora legálnej migrácie príslušníkov tretích krajín do členských štátov Európskej únie. V rámci grantovej schémy Fondu pre azyl, migráciu a integráciu vyhlásilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako zodpovedný orgán v rokoch 2015, 2016 a 2017 viacero výziev na predkladanie projektov. Cieľom týchto výziev bolo podporiť projekty zamerané na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré dopĺňajú úsilie rezortu vnútra v tejto oblasti. Európska komisia vyčlenila na tieto výzvy dokopy 80 miliónov eur, pričom na poslednú výzvu SK 2017 AMIF SC2.1, ktorá bola vyhlásená 4. apríla 2017, bola v rámci Slovenska vymedzená indikatívna čiastka 680-tisíc eur.
Medzi doposiaľ podporenými prijímateľmi finančnej pomoci z týchto výziev dominujú najmä mimovládne organizácie, napríklad. Liga za ľudské práva, Slovenská humanitná rada, občianske združenie Marginal a podobne. Tieto sú zamerané na poskytovanie tzv. doplnkových, resp. nadštandardných služieb pre utečencov a žiadateľov o azyl umiestnených v zariadeniach Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako aj mimo nich.
V tejto súvislosti si vám, vážený pán minister, dovoľujem položiť nasledovné otázky:
Koľko príslušníkov tretích krajín, utečencov, imigrantov, žiadateľov o azyl a tak ďalej, je v súčasnosti umiestnených v jednotlivých zariadeniach Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prípadne v iných zariadeniach patriacich tretím stranám? Aké je ich národnostné zloženie? Tu mi stačí sumárna štatistika.
Koľko príslušníkov tretích krajín bolo umiestnených v zariadeniach Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prípadne v zariadeniach patriacich tretím stranám v rokoch 2014, 2015 a 2016?
Aké nadštandardné opatrenia a služby boli príslušníkom tretích krajín poskytnuté v rámci projektov podporených z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu?
Poprosím uviesť príklady konkrétnych aktivít z podporených projektov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujeme pekne. A teraz otváram možnosť prihlásiť sa ústne s interpeláciami. Končím túto možnosť. Prihlásili sa pán poslanec Fecko a pani poslankyňa Dubačová.
Pán poslanec Fecko, nech sa páči.