19. schôdza

Ďakujem.
Teraz dávam slovo pani poslankyni Bašistovej, aby informovala Národnú radu o stanovisku výboru, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 686. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 709 z 21. augusta 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že ani pán navrhovateľ, ani spravodajkyňa sa nechcú vyjadriť. Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto programe.
A teraz pristúpime k poslednému návrhu, a to je prerušená rozprava v prvom čítaní o návrhu poslancov Osuského, Dostála, Zimenovej a Dubačovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch (tlač 633).
Pán poslanec Osuský, nech sa páči, ako navrhovateľ máte slovo.
Písomnú prihlášku mám od pána poslanca Dostála, predtým ešte pani poslankyňu Simonu Petrík požiadam, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
Takže, pán poslanec Dostál. (Reakcia z pléna.)
Chcem sa opýtať, okrem pána navrhovateľa či sa hlási ešte niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Dostál stiahol. Pán poslanec Drobný, Grausová, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči... (Reakcia z pléna.) Ako posledný? Dobre.
Takže, pán poslanec Drobný, nech sa páči, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála, Zuzany Zimenovej a Viery Dubačovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 633.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, návrh zameniť sviatok Dňa Ústavy Slovenskej republiky za Deň vzniku samostatného československého štátu nevnímam ako dobrý krok. Tento krok by potešil iba tých, ktorí sa dodnes nevyrovnali so slovenskou štátnosťou. A to je veľmi úzky okruh ľudí. Ak by sme tento návrh schválili, konali by sme proti väčšinovej vôli spoločnosti.
Mnohí občania vnímajú 1. september, na ktorý pripadá Deň Ústavy Slovenskej republiky, ako hlavný sviatok nášho štátu. Je to hlavne tým, že sviatok Dňa vzniku Slovenskej republiky, ktorý pripadá na 1. január, sa občanom prelína so Silvestrom a oslavou Nového roku. Naproti tomu Deň Ústavy Slovenskej republiky vytvára občanom, ľudovo povedané, krátky týždeň a predĺžený víkend, a to v príjemnom počasí záveru leta. Mnohí občania ten voľný čas nevyužívajú len na relaxáciu a návštevu rôznych kultúrnych podujatí, ale sú aj účastníkmi akcií na oslavu našej štátnosti. Rovnocenné akcie by bolo asi veľmi ťažké organizovať na Nový rok 1. januára.
Vnímam dlhodobú snahu istých kruhov maľovať pre verejnosť akýsi idealizovaný obraz prvej Československej republiky ako nejakého super úspešného štátu. To ale nezodpovedá vtedajšej realite. Nezamestnanosť, chudoba, bieda, exekúcie, žobračenky - aj taká bola realita prvej Československej republiky.
Prvá Československá republika Slovensku veľa dala, niečo vzala a mnohé z túžob národa nedokázala splniť. Rovnako to platí tak pre druhú a tretiu Česko-Slovenskú republiku, tak ako to platí aj pre tú ľudovodemokratickú či socialistickú.
Dnes máme svoj štátny útvar, tým je Slovenská republika. Ak máme vybrať päť štátnych sviatkov, tak je Deň Ústavy Slovenskej republiky pre nás iste dôležitejší ako Deň vzniku samostatného československého štátu.
Prevládajúce pozitívne vnímanie existencie Československa dostatočne symbolizuje už existujúci pamätný Deň vzniku samostatného československého štátu. Na tomto stave naozaj nie je potrebné nič meniť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi, aha, s faktickou poznámkou pán poslanec Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No je pekné, pán kolega, že hovoríte o príjemnom počasí a o predĺženom víkende. Mám taký hmlistý pocit, že keby bolo podľa vášho, tak zas tak predĺžený nebude, lebo predpokladám, že by ste ako prvé zrušili 29. august, takže on by sa zas ten víkend primerane skrátil.
A pokiaľ ide o tie histórie o biede, exekúciách a žobračenkách, to ste museli skutočne prevziať z ideologických materiálov komunistického režimu. Dovolím si vás ubezpečiť, že celkom evidentne bola Československá republika v prvej desiatke najvyspelejších a najprosperujúcejších krajín sveta. To, samozrejme, že sa potom prepadla, je druhá vec. Ale taká bola tá hrozná, biedna, exekvovaná prvá republika. A to, že potom mohol vzniknúť slovenský štát s vlastnou inteligenciou, s vlastnými reprezentantmi v oblasti ekonomiky a tak ďalej, ako boli Karvaš, Zaťko a podobne, je zásluha tej zlej žobračenkovej prvej republiky. Len na tom sa dalo stavať, pretože prezident toho štátu bol taký slovenský patriot, že sa pri poslednom predprvosvetovojnovom sčítaní občanov Uhorska prihlásil za Maďara, na rozdiel od niektorých iných, napríklad od mojich predkov, ktorí sa vždy hlásili za Slovákov.
Takže trošku to pokrivkáva aj s predĺženým víkendom, aj hroznou biedou a útlakom, ktorého sa Slovákom v tom štáte dostalo.

Pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, poslanci, nedá mi zareagovať na tieto bohapusté výmysly poslanca Osuského. Chcem vám povedať len toľko, že Dr. Štefan Osuský by sa dne s musel za vás hanbiť a obracia sa v hrobe.
Chcem povedať, vy, ktorí máte plné ústa, skloňujete komunistickú totalitu väčšinou pri každej schôdzi, tak by som vám chcela pripomenúť Beneša, jednak prokomunistickú politiku Masaryka, ktorého tak oslavujete, a prokomunistickú politiku Beneša, ktorý Beneš zakázal v 1918 československým legionárom, aby bojovali proti boľševikom v Sovietskom zväze. Potom zakázal dodanie zbraní Poľsku v roku 1920, aby mohli bojovať s boľševickými hordami. Ale okrem toho váš obdivovaný Beneš bol vierolomný, nečestný, duševný a morálny úbožiak, vrah svojich politických protivníkov, vrah Štefánika, masový vrah, ktorý mal na rukách krv 250-tisíc, to znamená štvrť milióna civilistov, žien, detí, starcov, nemeckej menšiny. A napokon Beneš, pre Beneša mal Ján Masaryk, nemal iné meno, nepomenoval ho inak ako "ten kožlanský podrazák", samotný Ján Masaryk. Čiže toto na adresu vášho obdivovaného Beneša.
Tento štát, oslavovať 28. október znamená oslavovať český štát, český sviatok. Vznik Československa 28. októbra bol bez toho, že by sa Slováci k tomu vyjadrili. Slováci sa pridali až 30. októbra 1918. Česi založili československý štát za podpory Francúzska a Británie, to znamená s podporou cudzích veľmocí, ktorí v tom čase ešte viedli vojnu, preto sa dá hovoriť o prvej Československej republike ako vojnovom štáte, pretože 1. svetová vojna skončila až 11. novembra 1918.
Ale - teda tak, aby som to zhodnotila - každá historická epocha má svoje pozitíva i negatíva. Iste ich mala i prvá Československá republika od 1918 do 1938. O jej pozitívach sa vie. Zachránila Slovákov pred maďarizáciou, Slovensku dala pevné hranice, umožnila kultúrny a vzdelanostný vzostup Slovákov, ale takisto zachránila aj Čechov pred germanizáciou. Nehovorí sa však o odvrátených stránkach prvej Československej republiky.
Po stránke celkového charakteru viac ako československý štát pripomína štát český. Vládnuce elity boli zásadne české. Ich cieľom bolo vytvorenie československého národa, to znamená počeštenie Slovákov. Oficiálnym jazykom - jazyk československý. Československá republika, podobne ako zmaďarizované Uhorsko, neuznávala existenciu, a teda ani práva slovenského národa. Kým práva národnostných menšín boli legislatívne i ústavne zaručené, v prípade Slovákov to nebolo. Až pod medzinárodným tlakom, po Mníchove v jeseni 1938, až vtedy predstavitelia Československej republiky prvý raz uznali existenciu slovenského národa. Štátnou ideológiou bol čechoslovakizmus, teda existencia jednotného, resp. jediného československého národa. Prezident Masaryk sa pred zahraničnými novinármi jasne vyslovil: "Slovenský národ neexistuje, to je iba výmysel maďarskej propagandy."
Ako aj po stránke ekonomickej značila prvá Československá republika pre Slovákov regres. Kým pred rokom 1914 patrilo Slovensko k priemyselne najrozvinutejšej časti Uhorska, už krátko po vzniku Československa došlo k odbúraniu priemyslu na Slovensku. Dôsledkom bol nárast nezamestnanosti ústiaci do zbedačovania más a hromadného vysťahovalectva. Mimochodom, v medzivojnovom období mali Slováci druhú najvyššiu mieru vysťahovalectva v Európe, druhú po Íroch. No v tom istom čase, keď ani slovenský inteligent nemohol nájsť prácu alebo musel prijať podradnú robotu, prichádzali na Slovensko tisíce Čechov, neraz nízko kvalifikovaných. České krajiny si tak na úkor Slovenska a Podkarpatskej Rusi riešili sociálnu otázku. Aj miesta v štátnej správe boli vyhradené pre Čechov. Príkladom poviem iba jeden príklad, a to je armáda. Zo 139 jej generálov do roku 1938 sa našlo miesto len pre jediného Slováka, aj ten mal manželku Češku.
Skutočne plnohodnotné uplatnenie našli Slováci a najmä slovenská inteligencia až v prvej Slovenskej republike v rokoch 1939 až 1945.
Čo sa týka morálno-politickej roviny, už niekoľko rokov sme svedkami, že časť politickej reprezentácie druhej Slovenskej republiky neustále predkladá návrhy zákona na vyzdvihnutie 28. októbra 1918, resp. na zrušenie sviatku Dňa Ústavy Slovenskej republiky. Odhliadnuc od toho, že 28. október 1918 sa týkal iba Čechov, v ten deň totiž Národný výbor v Prahe vyhlásil utvorenie československého štátu, slovenská politická reprezentácia o tomto vyhlásení ani nevedela a k československému štátu sa prihlásila osobitným právnym aktom Deklaráciou slovenského národa dňa 30. 10. 1918 v Turčianskom Svätom Martine.
Možno ešte dôležitejšie než relevancia historického dátumu je spýtať sa, kto sú tí ľudia, ktorí vyzdvihujú československé štátne tradície a ponižujú slovenské štátoprávne tradície. Nie sú to náhodou tie isté kruhy, ktoré najskôr bojovali proti snahám o vyhlásenie zvrchovanosti, potom proti slovenskej samostatnosti a dnes robia všetko pre jej oslabenie, dokonca úplne zrušenie? Nie sú to kruhy, ktorým je na vracanie, ak vidia slovenský dvojkríž?
Nie je mi známy žiaden prípad, aby sa suverénny štát hlásil k historickej tradícii cudzieho štátu.
Prijatím navrhovaného zákona by Národná rada Slovenskej republiky nepriamo priznala, že nie je suverénnym štátom s vlastnou historickou tradíciou, ale iba akýmsi zvyškovým produktom zaniknutého československého štátu. Štátu, ktorý si zástupcovia slovenského národa vytvorili s nedôveryhodným partnerom. Totiž tak ako české elity odmietli splniť svoje záväzky dané Slovákom v roku 1918 v Pittsburskej dohode, kde Slovensku zaručili autonómne postavenie, ktoré potom toto slovo, tieto záväzky porušili. Porušili aj ústavný zákon o rozdelení československej federácie z roku 1992, ktorý jasne stanovil, že symboly zaniknutého štátu nesmie používať ani jedna strana. Tento druhý podvod z českej strany bol potvrdením vierolomnosti dominantného partnera a súčasne symbolickou bodkou za štátom, ktorý bol pre Slovákov skôr macochou, ako matkou. Štátom, ktorý zlyhal.
Pokus o kriesenie tejto politickej mŕtvoly nie je prijateľný ani politicky, ani morálne a nemôže byť ani úspešný.
Ďakujem.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými piati. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Poliačik.

Pani kolegyňa, na tieto eskapády a ukážky vašej osobnej aj kolektívnej malosti nemá význam, nejaký význam reagovať, pretože sú za mnou iní kolegovia, ktorí to určite urobia lepšie. Ale jednu vec vás chcem vyzvať.
Ospravedlňte sa pánovi poslancovi Osuskému. Takýmto spôsobom hanobiť česť a pamiatku významného slovenského dejateľa a zároveň jeho predka a rodinného príslušníka je nehodné, nehodné poslankyne Národnej rady. Ospravedlňte sa!