21. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy a páni, myslím si, že máloktorý návrh zákona je tak zlý, že tie jeho negatíva by sa dali zhrnúť do takej zjednodušujúcej schémy päť v jednom. Pokúsim sa ich na úvod vymenovať a potom odôvodniť.
Po prvé. Na tomto zákone štát prerába, prerába na daniach, pretože daňovo zvýhodňuje niečo, čo vôbec nepotrebujeme zvýhodňovať.
Po druhé. Oligarchovia a agrobaróni na tom zarobia. Môžme si povedať aj konkrétne ktorí.
Po tretie. Tento zákon podporuje ničenie našich polí.
Po štvrté. Tento zákon spôsobuje to, že máme drahé potraviny.
A po piate. Spôsobuje tiež to, že naše potraviny miznú, domáce potraviny, z našich obchodov a nahrádzajú ich menej kvalitné zahraničné potraviny. A to všetko iba preto, že chceme pokračovať v podpore biopalív.
Povedzme si niekoľko faktov na úvod. Na Slovensku sa podľa posledných získateľných informácií dodávajú biopalivá do 98 % pohonných hmôt, ktoré spotrebúvame na Slovensku. Biopalivá boli zavedené ako podpora ochrany životného prostredia. Spôsobili však iba to, že na celom svete od momentu, kedy sa začali dotovať biopalivá, stúpajú ceny potravín. Prečo? Pretože, samozrejme, pre producentov je oveľa výhodnejšie a jednoduchšie, prepáčte, že to tak poviem, zasviniť polia monokultúrou, o ktorú sa môže starať iba minimálny počet ľudí, to znamená, prichádzame ešte aj o pracovné miesta. A na druhej strane štát zbytočne prispieva na to, aby sme tieto monokultúry, volá sa to aj žlté svinstvo, aby sme to podporovali.
Aby ste si vedeli predstaviť len na Slovensku, čo to znamená v praxi, štát má približne 476-tisíc ha pôdy, ktorú buď vlastní, alebo spravuje. Štát je, samozrejme, najväčší vlastník a správca pôdy na Slovensku. Len repka olejná sa pestuje na Slovensku na výmere, to nevravím, že ide len o štátnu pôdu, ale aby na porovnanie približne jednej štvrtiny tejto pôdy, to znamená 100- až 120-tisíc ha ročne. Myslím si, že, a to samozrejme, tým, že na tak veľkom množstve pestujeme kukuricu, repku olejku a tak ďalej a ďalšie tieto typy biopalív, tak úplne zbytočne vytláčame z trhu potraviny, ktoré tým pádom na Slovensku nikto nepestuje.
Po druhé. Nemám nič osobne proti pánovi Világimu ani proti pánovi Sabolovi, ale neviem, prečo by štát mal podporovať takýmto spôsobom to, že Slovnaft zarobí o 50 mil. eur viac a že istým spôsobom pán Világi s pánom Sabolom na pestovaní a produkovaní biopalív zarobia o 5 mil. eur ročne viac. Podľa mňa je zbytočné, aby ľudia, ktorí podnikateľsky zarábajú veľmi slušné peniaze, aby ešte takýmto spôsobom sme ich podporovali v tom, že vytláčajú z našich polí potraviny a zdražujú ich cenu v slovenských obchodoch.
Po ďalšie. V doložke vybraných vplyvov materiálu, ktoré predložilo ministerstvo financií, v čl. V sa píše jedna taká zaujímavá veta, z ktorej by sme podľa môjho názoru mali vyjsť. Pomenováva sa tam, či existuje alternatíva k tomuto návrhu zákona, a ministerstvo financií píše: "Alternatívou je žiadne daňové zvýhodnenie na biopalivá nezaviesť." A to si myslím, že je najlepšie riešenie. Vôbec nemá zmysel podporovať tento typ podnikania, ktorý nie je výhodný ani pre štát, ani pre ľudí, ani pre potravinovú sebestačnosť, ani pre štátny rozpočet a úplne najjednoduchšie by bolo tento návrh zákona zamietnuť a v podpore biopalív na Slovensku nepodporovať, k čomu vás vyzývam a týmto by som chcel aj povedať, že hnutie SME RODINA rozhodne za tento návrh zákona hlasovať nebude.
Ďakujem vám.

Ďakujem pekne. A teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Jurzyca, nech sa páči.

Dobrý podvečer, dámy a páni, vystúpim len krátko. A síce k tomu, že podľa predkladaného návrhu zákona sa obmedzí vstup na trh malým distribútorom. Nehovorím, že obmedzenie vstupu na trh musí byť vždy zlé, môže byť niečím vyvážené. V tomto prípade je to pomerne razantné obmedzenie. Videli sme také v minulosti aj v Českej republike, kde musel zasahovať Ústavný súd. Na výbore sme o tom hovorili podrobne, nebudem to tu všetko pripomínať alebo otvárať. Každopádne hovorili sme aj o tom, ja som o tom určite hovoril, že v takýchto prípadoch by predkladateľ mal argumentovať v tom zmysle, že by priniesol dáta a ich analýzy, ktoré ukazujú, že treba takýto zásah urobiť. Čiže argumenty, ktoré vyvažujú negatívny vplyv obmedzenia vstupu na trh. A takéto argumenty a dáta neodzneli, neodzneli na výbore a podľa mňa neodzneli ani dnes v pléne.
To znamená, ak teda tí malí distribútori naozaj častejšie, oveľa častejšie porušujú predpisy a neplatia dane, tak ako poslanec Národnej rady by som potreboval, ak nie dôkaz, tak aspoň verejné vyhlásenie zodpovedných ľudí, že naozaj takýto jav existuje, pretože ak ho nemám, tak mi je ťažko hlasovať za takéto obmedzenie, razantné obmedzenie vstupu na trh.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Končím týmto všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem sa opýtať pána ministra, či chce v rámci záverečného slova vystúpiť. Nie, nie je tomu tak.
Pán spravodajca.

Ďakujem pekne. Navrhujem, aby o tomto vládnom návrhu sa hlasovalo zajtra o 11.00 hodine doobeda. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má tlač 621. Spoločná správa výborov 621a.
Nech sa páči, pán minister financií, opäť vás poprosím odôvodniť tento vládny návrh.

Ďakujem veľmi pekne. Návrhom zákona sa implementuje smernica Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu, ktorej cieľom je prispieť k vytvoreniu harmonizovaného trhu a elektronických platieb v rámci celej Európskej únie. Toto pokračovanie v harmonizácii je čoraz dôležitejšie najmä v nadväznosti na dynamický nárast objemu a využívania elektronických služieb, nárast využívania mobilných platieb, ako aj rozšírenie okruhu platobných služieb o ich nové druhy a celkové zvyšovanie digitalizácie v oblasti platobných služieb.
Novela zavádza aj nové bezpečnostné opatrenia s cieľom zmierňovať riziká v oblasti bezpečnosti platieb a zabezpečiť nediskriminačné podmienky pre poskytovateľov platobných služieb vrátane možnosti vstupu nových hráčov, ktorými sú najmä poskytovatelia iniciačných služieb a služieb informovania o platobnom účte.
Uvedené bude mať za následok posilnenie transparentnosti a možnosti rýchlejšieho prijímania inovácií v oblasti platobných služieb, čo by malo prispieť k účinnému a efektívnemu trhu s platbami, a to na strane poskytovateľov, ako aj používateľov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet pani poslankyni Irén Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o platobných službách. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 766 zo 6. septembra pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 210 z 9. októbra 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona som predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu.
Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Týmto ju považujeme za skončenú. Chcem sa predsa len opýtať pána navrhovateľa a pána ministra. Nie, nie je tomu tak. Pani spravodajkyňa? A hlasujeme zajtra o jedenástej. Dobre. Veľmi pekne ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
No, ďalším bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 657, spoločná správa výborov 657a.
Opäť, pán minister financií, nech sa páči.