21. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, z poverenia gestorského výboru uvádzam spoločnú správu výborov o prerokovaní predmetného zákona vráteného pánom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.
Vrátený zákon bol rozhodnutím predsedu Národnej rady pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Oba výbory prerokovali zákon v určenej lehote. Ako je to uvedené v časti III spoločnej správy, ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 290 odporúčal schváliť vrátený zákon v pôvodnom znení. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny svojím uznesením č. 65 taktiež odporúčal schváliť vrátený zákon v pôvodnom znení.
Pripomienky pána prezidenta sú uvedené v druhej časti spoločnej správy.
Vychádzajúc z uvedených uznesení výborov, gestorský výbor odporúča hlasovať o prezidentových pripomienkach v bodoch 1 až 4 spoločne a tieto neschváliť. Gestorský výbor odporúča schváliť zákon ako celok v pôvodnom znení.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som písomne dostal päť písomných prihlášok, za klub OĽANO pani poslankyňa Erika Jurinová, za klub SaS pán poslanec Ondrej Dostál, potom sú prihlásení pán poslanec Ján Budaj, Eduard Heger a pani poslankyňa Anna Verešová.
Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

Vážené kolegyne, kolegovia, do tretice sa budem vyjadrovať k novele zákona o Ústave pamäti národa, ktorý teda ako od začiatku o tom hovoríme, podľa mňa je vysoko neprofesionálny a zle spracovaný. Zle spracovaný najmä v tom, že dôjde k utlmeniu činnosti, som presvedčená o tom, že dôjde k utlmeniu činnosti a – čo je horšie – k presmerovaniu hlavných činností. To, čo má otvárať ľuďom oči, to, čo má udržiavať pamäť národa, bude utlmené a prekladanie dokumentov, tak to poviem, možnože trošku expresívnejšie, prekladanie dokumentov v archívoch sa stane prioritou. Považujem to za zlé, neprofesionálne, neodborné a bojím sa, že nakoniec výsledkom bude to, že Ústav pamäti národa pôjde pomaly, ale iste do stratena.
O novele zákona o Ústave pamäti národa už bolo povedané veľmi veľa konkrétnych vecí, ktoré vadili v novele, boli ponúknuté aj riešenia, aj keď pán podpredseda Glváč na výbore ešte včera hovoril, že mu vadilo, že mladí ľudia, mladí ľudia, ktorí spisovali petíciu, nepodali nič konkrétne. Oni nie, oni na to nemali ani páky, ani možnosti, aby spracovali legislatívne návrhy, ale tu v parlamente, v Národnej rade, boli podávané pozmeňovacie návrhy, ktoré tie najhoršie state vypúšťali a celú novelu upravovali tak, aby funkčnosť Ústavu pamäti národa bola zachovaná.
Napriek tomu, napriek všetkým tým výčitkám kolegov, ktorým leží na srdci správnosť fungovania Ústavu pamäti národa, neprešla žiadna pozitívna zmena v rámci tejto novely predkladanej koaličnými poslancami. Doteraz sme sa nedozvedeli odpovede na otázky, akým spôsobom neplní svoje úlohy stanovené v zákone Ústav pamäti národa. Doteraz sme sa ani nedozvedeli, akým spôsobom táto novela bude zabezpečovať plnenie bežných prevádzkových úloh, akým spôsobom bude štatutárny orgán tvorený deviatimi ľuďmi v skutočnosti fungovať.
Hovorili sme o deväťhlavej vydre, ktorá by mala fungovať ako riadiaci článok ústavu. Je to naozaj najmenej funkčný model, ktorý prinesie oveľa viac problémov ako riešení. Toto všetko ma veľmi znepokojuje. A vychádzajúc z pripomienok prezidenta republiky, zdá sa, že aj jeho. Zmena formy vedenia ústavu nie je vôbec jednoduchá vec, ako to na prvý pohľad môže vyzerať pre tých, čo nemajú skúsenosti s riadením pracovných kolektívov. Preto si myslím, že je hazardom urobiť zmenu a čakať, ako to dopadne. Lebo tak ako je novela postavená, je to hazard na Ústave pamäti národa.
Minule som hovorila o tom, že Ústav pamäti národa alebo tie zmeny sú vyprovokované tými štyrmi slovami, ktoré som rozviedla v rozprave. Ja ich iba zopakujem, už nebudem opakovať celé to pozadie, ale ide hlavne strane SMER a SNS o pozície, peniaze, pomstu a politiku. Štyri "p". Trvám na tom, že tak ako ste nastavili fungovanie Ústavu pamäti národa, bude viesť postupne k jeho likvidácii a k zmene nastavenia nie medziľudských vzťahov, tie žiadnym zákonom neopravíte, ale bude viesť k utlmeniu aktivít, ktoré majú oživovať pamäť národa. Je to hazard, ak by ste chceli k tomu pristupovať zodpovedne, postupovali by ste tak, keď ako sa robila príprava zhruba pred piatimi rokmi zmeny zákona o Ústave pamäti národa. Zavolali by ste odborníkov, ktorí sa podieľali aj na správe ústavu, aj majú historickú skúsenosť, aj sú odborníkmi. Ale nie, vy ste si povedali, že páni, päť pánov poslancov má patent na rozum, z toho vieme, že v pozadí toho sú aj tak iní páni, ktorých ja veľmi rada pomenujem: pán podpredseda Glváč, pán poslanec Hrnko, to sú hlavní iniciátori zmien, ktoré sú nastavené v Ústave pamäti národa.
Takže zákon je naozaj zle riešený, s tým sa stotožňuje aj sám prezident Slovenskej republiky. Popisuje presne dôvody, ktoré sme uvádzali aj my vo svojich rozpravách a vo svojich odôvodneniach, že spoločný kolektívny orgán neprinesie pozitívne riešenie problémov, ktoré v Ústave pamäti národa existujú. Rovnako pokrivkávajú aj práva pri odvolávaní členov správnej rady.
Tu by som sa možno pristavila pri pozmeňovacom návrhu, ktorý dala pani poslankyňa Edita Pfundtner. Umýva si ruky nad všetkým, pretože dala zlepšujúci pozmeňovací návrh a teší sa z toho, že ho podporilo 124 poslancov. Pani poslankyňa, škoda, že tu nie ste. Som rada, že ste aspoň takýto pozmeňovací návrh podali, ale všetci jednoznačne sme hovorili, že to nerieši to hlavné zlo, ktoré prinášate v tejto novele. Rovnako som rada, že ste vystúpili z...; nie ste už členkou tímu predkladateľov, že ste stiahli svoj podpis, lebo si tiež uvedomujete, že asi až tak celkom s kostolným poriadkom to nie je. To som rada. Ale prosím vás, neumývajte si ruky z toho, že podporujete takýto návrh len preto, lebo ste dali pozmeňovací návrh, ktorý vo veľmi malej miere zlepší podmienky fungovania alebo odvolávania členov správnej rady. Tak ako to v niečom možnože pomôže, v iných veciach to ešte aj priťaží členom správnej rady.
Zákon je naozaj zlý a som presvedčená, že doplatí na to svojou funkčnosťou. Je, malo by byť pre nás dôležité, aby sa z toho nestal uzatvorený ústav, historický ústav, ale aby pripomínal zverstvá minulých neslávnych dôb – fašistickej aj komunistickej. Preto je zákon zlý. O pozmeňováku, ktorý sme dávali, som hovorila. Neboli ste ochotní ani debatovať o ňom, ani ho nejakým spôsobom podporiť.
Ústav pamäti národa má oživovať a udržiavať živú pamäť, nie sú dôležité papiere v archívoch, dôležití sú tí ľudia, ktorí mali životnú skúsenosť a ktorí stále čakajú, že sa o nich niekto obzrie. Je to napľutie do tváre obetí a ich rodín, ktoré vás prosili, aby ste to nerobili. Nejde o nás, ide o tých, ktorí mali skúsenosť s bývalými a minulými režimami. Preto boli vytvorené petície na nepodporu vami navrhovaného zákona, petície dcér politických väzňov, petícia mladých ľudí, ktorí sa nemohli pozerať na to, čo idete s ústavom urobiť. Úplne ste odignorovali ich hlasy. Odignorovali ste ich možno, pán Glváč sa veľmi tvrdo vyjadroval k tomu, že on sa stretol s nimi. Dôležité nie je, že len sa stretol, dôležité je, že nepohol ani prstom v tom, aby prijal niektoré ich výčitky a pomohol ich vyriešiť. Nemal, nemali ste nikto z vás ani ochotu.
Jeden učiteľ hovoril, že dejepis je ideológia prepojená na minulosť a dnes sme v situácii, kedy si vládna moc ide uzurpovať, aplikovať svoju ideológiu na minulosť Slovenskej republiky. Idete si uzurpovať ovládnutie Ústavu pamäti národa a jeho nasmerovanie tak, ako to vyhovuje niektorým ideologickým prúdom vládnych strán. Je mi to nesmierne ľúto. Preto vás chcem vyzvať, už len vyzvať predkladateľov novely poslaneckej, aby ste tento návrh naozaj stiahli, aby ste ho vrátili späť tam, kde patrí, na odbornú úroveň a spoločne s ľuďmi, ktorí sa tomu rozumejú, nielen s poslancami a politikmi, ktorí naozaj mnoho vecí vidia len zvrchu, len obalene, riešili problémy tak, ako sa patrí, dostatočný čas a na dostatočnej odbornej úrovni.
Stotožňujeme sa s pripomienkami prezidenta, ktoré boli veľmi podrobne popísané, budeme určite hlasovať za tieto pripomienky prezidenta a som presvedčená o tom, že takto vrátená novela, teda taká novela, ktorá bola prijatá Národnou radou, by nemala mať miesto na schvaľovanie vôbec.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja.
Pán poslanec Hrnko.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani Juriniová (reakcia z pléna), Jurinová, prepáčte, jednu vec by som chcel povedať. Skutočne, keby ste rozprávali o daňových podvodoch a o tom, ako obrať štát o peniaze, by to bolo užitočnejšie pre občanov, ako keď rozprávate o takýchto volovinách, ktorým vôbec nerozumiete. Ale keď ste sa odvolali na tú mládežnícku skupinu, ktorá údajne bojuje za právo a spravodlivosť, a skutočne nie je mojím zvykom dávať zo súkromnej korešpondencie veci, ktoré som mal, ale nebudem to citovať, budem vám povedať, o čo ide. Títo vaši ľudkovia, ktorí tvrdia, že sú predstaviteľmi mládeže, sa chceli so mnou stretnúť a som im povedal, že nemôžem sa stretnúť, lebo som v Bukurešti, viete, čo mi napísali? Ak nie ste; som v zahraničí. Napísali mi: Ak nie ste na severnom póle, tak za vami prídeme. Tak rozprávajte mi, že nejakí študenti, ktorí z vlastnej idealistickej vôle hovoria o pamäti národa, si kúpia letenky a pôjdu za mnou do Bukurešti len preto, že majú radi pamäť národa?! Toto tu niekto platí, vážená pani poslankyňa! Tu niekomu prekáža, že by sa z Ústavu pamäti národa stalo pracovisko, ktoré by bolo odborne a kvalitne riadené. A vám prekáža pamäť národa, nie mne! Ste smiešna vôbec, prepáčte.