21. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Uvádzajúci uvádza bod
12.10.2017 o 17:05 hod.
Mgr.
Anna Verešová
Videokanál poslanca
Môžem? Tak dovoľte mi teraz ešte raz sa vrátiť k zákonu, k predkladanému zákonu.
V tomto roku, teda ako som už aj spomenula, sa v Bratislave v auguste začala konať výstava, ktorá zdvihla vo verejnosti tak odbornej, ako aj laickej vlnu protestov. Výstavu kritizovala Slovenská lekárska komora, Ústav zdravotníckej etiky Slovenskej zdravotníckej univerzity, mimovládne organizácie aj Univerzita Komenského a značná, značná časť verejnosti.
Mimovládne organizácie dokonca pre túto výstavu podali podnety na políciu a prokuratúru. Odborníkom aj zaangažovaným laikom najviac vadilo, že organizátori výstavy nevedia adekvátne preukázať pôvod mŕtvol ani súhlas nebohých na takéto komerčné využitie ich tiel.
Tu na pôde Národnej rady sme sa niektorí poslanci, ktorých tu aj naozaj vidím teraz, sme sa stretli aj s kanadským právnikom prof. Davidom Matasom, ktorý nám povedal, že ročne môže ísť aj o stotisíc ľudí a na výstavisku je len viditeľná časť nechutného obchodu. Výstava je podľa neho súčasťou rovnakého problému ako transplantácie orgánov väzňov, aj keď v menšom rozmere.
Zhovárala som sa s mnohými vami, kolegami a kolegyňami a naozaj sme sa tak naprieč spektrom zhodli na tom, že neexistuje v 21. storočí, aby boli mŕtve telá vystavované, mŕtve telá ľudí vystavované bez toho, aby bolo možné doložiť ich súhlas na takéto vystavovanie. Takže zdá sa, že naprieč spoločnosťou, naprieč politikou, politikou a dokonca aj hodnotovým nejakým postojom sa zhodujeme na tom, že sú tu porušované v podstate ľudské práva.
Na základe týchto podnetov od profesijných združení, inštitúcií, zaangažovanej verejnosti sme teda v našom poslaneckom klube vnímali ako povinnosť tento problém riešiť zákonom, legislatívne ako zákonodarci. Na to nás poslali ľudia, a preto aj chodíme medzi ľudí a zbierame od nich podnety. Bolo totiž zrejmé, že naša slovenská legislatíva je nedostatočná. Preto predkladáme túto novelu zákona o pohrebníctve, ktorá sa zároveň týka aj ďalších zákonov, akým je zákon o zdravotnej starostlivosti aj zákon o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii.
Spomínala som Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, takto si ho dovolím trošička skrátiť, a odvolávame sa na článok 21 tohto dohovoru, ktorým sa jednoznačne a výslovne zakazuje finančný zisk z ľudského tela. Citujem tento čl. 21: „Ľudské telo a jeho časti ako také nesmú byť predmetom finančného prospechu.“
Už som spomenula vo svojom prvom príhovore, v tom úvodnom, že bol, do platnosti vstúpil tento dohovor už v roku 1999, teda v minulom storočí, keď to tak poviem úsmevne, ale je to naozaj už veľa rokov a doteraz nebol aplikovaný, premietnutý do národnej legislatívy. Pýtala som sa na to interpeláciou aj ministra zahraničných vecí a aj ministra zdravotníctva. Práve včera mi prišla odpoveď od ministra zahraničných vecí, ktorý mi naozaj v odpovedi uviedol, že vtedajší, teda z roku 1999, minister zdravotníctva mal úlohu urobiť túto harmonizáciu, ale nestalo sa. Takže naozaj to potvrdil aj minister. Osobne som rozprávala ústne aj s ministrom zdravotníctva, ktorý tu počas interpelácie mojej bol, a on mi tiež povedal, že má veľmi veľa podnetov z verejnosti, tlak verejnosti na túto výstavu, ale aj teda na nedostatočnú legislatívu v našej krajine je veľký, takže zriadil pracovnú komisiu. Tým chcem povedať, tým chcem povedať, že, že naozaj je obrovská potreba niečo s tým robiť. V krajinách totiž, do ktorých právneho poriadku bol riadne implementovaný tento Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, vyžadujú informovaný písomný súhlas od pacienta, darcu nielen pri odbere, ale napríklad aj pri vystavovaní časti jeho tela alebo orgánu.
Teraz mi dovoľte trošku takým tým odborným, odbornejším jazykom z našej dôvodovej správy prečítať text k bodom, ktorým sa tento zákon o pohrebníctve novelizuje.
Vystavovanie konzervovaných a balzamovaných ľudských pozostatkov pred ich pochovaním je v súčasnosti podmienené len osobou, ktorá takúto konzerváciu alebo balzamovanie vykonala, a nie aj súhlasom zosnulej osoby, ktorý udelila počas svojho života. Pritom aj metóda, ktorá umožňuje vystavovanie ľudských tiel na výstavách typu Body the Exibition, konkrétne plastifikácia, je z odborného hľadiska len najdokonalejšou formou balzamovania ľudských pozostatkov alebo ich častí. Je preto žiaduce, aby osoba, ktorej telo alebo jeho časť sa má konzervovať alebo balzamovať a následne vystaviť, resp. vystavovať pred pochovaním, vyjadrila táto osoba písomný súhlas s takýmto zaobchádzaním s jej ľudskými pozostatkami po smrti, a teda takýto písomný súhlas dala za svojho života.
Zároveň myslíme aj na prípady, ak dotknutá osoba nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, ako aj na prípady, ak je dotknutou zosnulou osobou štátny príslušník inej krajiny. Tieto situácie sa navrhujú upraviť spôsobom, akým je informovaný súhlas alebo vyhlásenie o darovaní orgánov na transplantáciu už upravené v iných zákonoch, napr. v zákone o zdravotnej starostlivosti alebo v tzv. transplantačnom zákone.
Aby ste si nemysleli, že tu zavádzame niečo aj pri transplantácii orgánov, tak naozaj chcem hovoriť, že, že vo všetkých tých dotknutých zákonoch vyžadujeme písomný súhlas darcu, ak je to určené na iné účely, ako je transplantácia. Na iné účely ako je transplantácia, teda na vystavovanie. Informovaný súhlas by mal mať v tomto prípade podobu vyhlásenia o zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami.
Zákon o pohrebníctve v žiadnom svojom ustanovení negarantuje, že s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami sa nebude nakladať za účelom dosiahnutia zisku, čo som už spomenula, čo Dohovor o ľudských právach a biomedicíne vo svojom čl. 21 výslovne zakazuje. Tieto nedostatky platnej legislatívy spolu s uložením povinnosti ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky vydať vykonávací právny predpis upravujúci podrobnosti v 6-mesačnej lehote po nadobudnutí účinnosti zákona odstraňuje práve návrh zákona, ktorý takýto zákaz nakladania za účelom zisku výslovne zavádza, a úpravou podrobnosti v podzákonnej norme veľmi odborne garantuje, že ochrana dôstojnosti nezostane len v deklaratórnej rovine, ako je tomu teraz v súčasnosti v platnom zákone o pohrebníctve.
Naša, náš návrh zákona sa dotýka aj medzinárodnej prepravy ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, Dohovor o prevoze tiel mŕtvych osôb zavádza tzv. pas pre mŕtvolu, ktorý má uľahčiť formality pri medzinárodnej preprave takýchto tiel. Keďže členské štáty Rady Európy sú viazané Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách, ktorý garantuje ochranu dôstojnosti, nejaví sa ďalšia úprava vzťahu, ale iba voči zmluvným štátom. Iná je situácia vo vzťahu k štátom, ktoré nie sú viazané uvedenou zmluvou týmto dohovorom, a kde možno mať pochybnosti o tom, či aj v prípade, že telo mŕtvej osoby má pas pre mŕtvolu a je prepravované na Slovensko, napr. na účely vystavenia, že takáto preprava na účely vystavenia zodpovedá prejavu vôle osoby, ktorej mŕtve telo sa má vystaviť. V súlade s filozofiou tohto návrhu zákona zakotvuje sa povinnosť, aby pri preprave ľudských pozostatkov na Slovensku, na Slovensko bol súčasťou požadovanej sprievodnej dokumentácie nielen pas pre mŕtvolu, ale aj písomné vyhlásenie o zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami tohto návrhu zákona o pohrebníctve.
Tá dôvodová správa je obsiahla, pretože, som už povedala, že sa dotýka viacerých zákonov. Jednoducho je najvyšší čas, aby sme aj v našej Slovenskej republike v 21. storočí urobili všetko pre to, aby sa s ľudským telom narábalo dôstojne, ale hlavne aby sme neporušovali základné práva ľudské, a to, aby človek naozaj vyjadril písomne svojím súhlasom a akýkoľvek ďalší by to vedel prejaviť, kedykoľvek zdokladovať, že jeho telo bude používané na výstavy len s jeho súhlasom.
Budem vám veľmi vďačná, vážení kolegovia a kolegyne, keď tento náš návrh zákona podporíte. Prosím, vyzývam, žiadam aj, aj poslancov vládnej koalície, pretože, ako som už na začiatku povedala, aj samotný pán minister Drucker to potvrdil, ten tlak verejnosti na úpravu tohto problému, ktorý tu vyvstal v týchto rokoch, v tomto desaťročí, aby sa naozaj konečne s tým niečo urobilo v prospech človeka a v prospech vlastne zachovania dôstojnosti človeka.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
16:35
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:35
Petra KrištúfkováNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu č. 739 z 25. septembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Pán, prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
12.10.2017 o 16:35 hod.
Petra Krištúfková
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 719. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu č. 739 z 25. septembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Pán, prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
16:36
Uvádzajúci uvádza bod 16:36
Erika JurinováUvedomujeme si, že zakladá finančné nároky. Predpokladáme však, že oproti tomu, čo, prečo prínos rodín, ktoré sa starajú o deti a vychovávajú členov spoločnosti, je v tomto, by mal byť v tomto prípade posunutý na nižšiu priečku. Ak si to teda zoberieme počtársky, dnes poberá rodičovský príspevok zhruba 139-tisíc...
Uvedomujeme si, že zakladá finančné nároky. Predpokladáme však, že oproti tomu, čo, prečo prínos rodín, ktoré sa starajú o deti a vychovávajú členov spoločnosti, je v tomto, by mal byť v tomto prípade posunutý na nižšiu priečku. Ak si to teda zoberieme počtársky, dnes poberá rodičovský príspevok zhruba 139-tisíc rodín alebo rodičov. Ak berieme priemerne, že ročne sa narodí okolo 55-tisíc detí, 55-tisíc ročne, do každej rodiny alebo rodičovi, tak za tri roky je to zhruba 165-tisíc detí, ktoré nám pribudnú do systému. Ak to porovnáme s počtom poberateľov rodičovského príspevku, to som povedala, teda necelých 140-tisíc, tak vidíme, že ide zhruba o nárast rodín, ktoré majú zrejme dve maloleté deti, je asi o 25-tisíc. No ak by sme to prerátali, tak, tak nárok, finančný nárok práve na toto finančné zabezpečenie zhruba 25-tisíc rodín, ak by sme brali, že ide zväčša naozaj o starostlivosť o dve deti, to znamená o 25 % navýšenie, vychádza okolo 15 mil. ročne zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva práce, tak ako je to dnes nastavené alebo zadefinované. Toľko teda k finančným nárokom.
Zopakujem, nášmu štátu, Slovenskej republike, chýba rodinná politika. Po tom voláme dávno, hovoríme o tom už veľmi dlho. Celé volebné obdobie hovoríme o tom, že náš štát nemá zadefinovanú rodinnú politiku, to znamená komplex opatrení, ktoré by pomohli zvrátiť demografickú katastrofu, ktorá na Slovensku o chvíľku nastane. Aj preto veríme, že náš návrh podporíte, lebo ide o budúcnosť našej krajiny, nášho Slovenska. Zároveň by som ešte chcela pripomenúť, že tak ako tu teraz bojujem za rodiny s viacerými maloletými deťmi do troch rokov a navýšení príspevky, rodičovského príspevku pre ne, tak v roku 2011, 2010 sme stáli spolu s Igorom Matovičom a aj Natáliou Blahovou vtedy pri predloženej zmene, ktoré práve určovala navýšenie rodičovského príspevku pre dvojčiatka a trojčiatka. Takže pokračujeme v pozitívnych zmenách pre rodiny, vtedy toto bolo najpálčivejšie, že tie rodiny, ktoré sa starali o dvojčatá, trojčatá a pociťovali veľkú nespravodlivosť otcov a matiek. Veľmi často nám vysvetľovali, že dostávajú rodičovský príspevok vo výške rovnakej, aj keď sa starajú o viac detí ako iné rodiny.
Takže pokračujme, prosím vás, spoločne v odstraňovaní nespravodlivosti nášho systému. A opäť volám po vytvorení koncepcie rodinnej politiky, ako to náš štát s tou rodinou v skutočnosti myslí, a ďakujem veľmi pekne za podporu nášho návrhu, našej novely.
Uvádzajúci uvádza bod
12.10.2017 o 16:36 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ešte raz, ale veľmi krátko. To, čo som nepovedala, sú nároky, finančné nároky, ktoré by takýto návrh zakladal.
Uvedomujeme si, že zakladá finančné nároky. Predpokladáme však, že oproti tomu, čo, prečo prínos rodín, ktoré sa starajú o deti a vychovávajú členov spoločnosti, je v tomto, by mal byť v tomto prípade posunutý na nižšiu priečku. Ak si to teda zoberieme počtársky, dnes poberá rodičovský príspevok zhruba 139-tisíc rodín alebo rodičov. Ak berieme priemerne, že ročne sa narodí okolo 55-tisíc detí, 55-tisíc ročne, do každej rodiny alebo rodičovi, tak za tri roky je to zhruba 165-tisíc detí, ktoré nám pribudnú do systému. Ak to porovnáme s počtom poberateľov rodičovského príspevku, to som povedala, teda necelých 140-tisíc, tak vidíme, že ide zhruba o nárast rodín, ktoré majú zrejme dve maloleté deti, je asi o 25-tisíc. No ak by sme to prerátali, tak, tak nárok, finančný nárok práve na toto finančné zabezpečenie zhruba 25-tisíc rodín, ak by sme brali, že ide zväčša naozaj o starostlivosť o dve deti, to znamená o 25 % navýšenie, vychádza okolo 15 mil. ročne zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva práce, tak ako je to dnes nastavené alebo zadefinované. Toľko teda k finančným nárokom.
Zopakujem, nášmu štátu, Slovenskej republike, chýba rodinná politika. Po tom voláme dávno, hovoríme o tom už veľmi dlho. Celé volebné obdobie hovoríme o tom, že náš štát nemá zadefinovanú rodinnú politiku, to znamená komplex opatrení, ktoré by pomohli zvrátiť demografickú katastrofu, ktorá na Slovensku o chvíľku nastane. Aj preto veríme, že náš návrh podporíte, lebo ide o budúcnosť našej krajiny, nášho Slovenska. Zároveň by som ešte chcela pripomenúť, že tak ako tu teraz bojujem za rodiny s viacerými maloletými deťmi do troch rokov a navýšení príspevky, rodičovského príspevku pre ne, tak v roku 2011, 2010 sme stáli spolu s Igorom Matovičom a aj Natáliou Blahovou vtedy pri predloženej zmene, ktoré práve určovala navýšenie rodičovského príspevku pre dvojčiatka a trojčiatka. Takže pokračujeme v pozitívnych zmenách pre rodiny, vtedy toto bolo najpálčivejšie, že tie rodiny, ktoré sa starali o dvojčatá, trojčatá a pociťovali veľkú nespravodlivosť otcov a matiek. Veľmi často nám vysvetľovali, že dostávajú rodičovský príspevok vo výške rovnakej, aj keď sa starajú o viac detí ako iné rodiny.
Takže pokračujme, prosím vás, spoločne v odstraňovaní nespravodlivosti nášho systému. A opäť volám po vytvorení koncepcie rodinnej politiky, ako to náš štát s tou rodinou v skutočnosti myslí, a ďakujem veľmi pekne za podporu nášho návrhu, našej novely.
Rozpracované
16:41
Uvádzajúci uvádza bod 16:41
Soňa GaborčákováVzhľadom na to, že sa školský rok v zmysle § 50 školského zákona považuje nielen obdobie školského vyučovania, ale aj obdobie školských prázdnin, krátia príspevok na opatrovanie aj rodičom detí s ťažkým zdravotným postihnutím aj počas letných prázdnin, keď je dieťa opatrované 24 hodín denne, čo je absolútny nezmysel. Problém s krátením príspevku pociťujú hlavne opatrovatelia, ktorí aktívne sprostredkúvajú činnosti na podporu rozvoja fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
ňMáme za to, že zákon č. 447/2008 Z. z. neberie do úvahy skutočnosť, že opatrovateľ, ale aj úkony, ktoré zabezpečujú aktívny rozvoj zostávajúcich schopností, nielen sebaobsluhy sa zarátava do starostlivosti opatrovanie, opatrovania takéhoto človeka. Takto postavenými obmedzeniami krátenia príspevku na opatrovanie podporujeme uzatvorenie alebo nevstup do spoločnosti opatrovaného s opatrovateľom v ich domácom, iba vtedy ostávajú v domácom prostredí. Trestáme vlastne tým tých opatrovateľov, ktorý sa starajú o aktívny život práve opatrovaných ľudí, aby neboli zatvorení len v nejakej izbe. A, naopak, vtedy im dáme ten príspevok v plnej výške, ale tí, ktorí už niekde sa snažia rozvíjať a aktivizovať toho človeka, aby nešiel stupňom odkázanosti vyššie, tak týchto trestáme práve krátením príspevku.
Z tohto dôvodu je hlavným cieľom návrhu zákona zjednotiť výšku peňažného príspevku na mesačne 125 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom, čiže toho opatrovateľa, bez ohľadu na skutočnosť, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma starostlivosti, alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.
Vzhľadom na účel peňažného príspevku na opatrovanie sa vypúšťa aj možnosť zníženia príspevku pomerne často za dni, počas ktorých bol opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní a v školskom zariadení typu školy v prírode, a za dni pobytu sociálnej rehabitácie alebo rekreačného pobytu.
Predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh však vyvoláva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavami, zákona, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorý, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Na začiatok ďakujem za pozornosť a hlásim sa do rozpravy.
Uvádzajúci uvádza bod
12.10.2017 o 16:41 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Milí kolegovia, kolegyne, predkladaný návrh zákona, ktorý má napraviť taký nenormálny systém na Slovensku vo vzťahu k ľuďom, ktorí opatrujú človeka, ktorý je dlhodobo chorý. Ide o zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ktorý stanovuje nižší percentil na výpočet výšky príspevku na opatrovanie pre opatrovateľov, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ktorú opatrujú alebo..., ktorú opatrujú a ktorá navštevuje školské zariadenie alebo ambulantnú formu sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Čiže ak navštevuje zariadenia ambulantného typu, alebo teda chodí do školy, tak krátia mu príspevok za opatrovanie. Ak opatrovateľ, spravidla rodič dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, uprednostní napríklad vzdelanie vo väčšom rozsahu, má nárok na nižší príspevok na opatrovanie.
Vzhľadom na to, že sa školský rok v zmysle § 50 školského zákona považuje nielen obdobie školského vyučovania, ale aj obdobie školských prázdnin, krátia príspevok na opatrovanie aj rodičom detí s ťažkým zdravotným postihnutím aj počas letných prázdnin, keď je dieťa opatrované 24 hodín denne, čo je absolútny nezmysel. Problém s krátením príspevku pociťujú hlavne opatrovatelia, ktorí aktívne sprostredkúvajú činnosti na podporu rozvoja fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
ňMáme za to, že zákon č. 447/2008 Z. z. neberie do úvahy skutočnosť, že opatrovateľ, ale aj úkony, ktoré zabezpečujú aktívny rozvoj zostávajúcich schopností, nielen sebaobsluhy sa zarátava do starostlivosti opatrovanie, opatrovania takéhoto človeka. Takto postavenými obmedzeniami krátenia príspevku na opatrovanie podporujeme uzatvorenie alebo nevstup do spoločnosti opatrovaného s opatrovateľom v ich domácom, iba vtedy ostávajú v domácom prostredí. Trestáme vlastne tým tých opatrovateľov, ktorý sa starajú o aktívny život práve opatrovaných ľudí, aby neboli zatvorení len v nejakej izbe. A, naopak, vtedy im dáme ten príspevok v plnej výške, ale tí, ktorí už niekde sa snažia rozvíjať a aktivizovať toho človeka, aby nešiel stupňom odkázanosti vyššie, tak týchto trestáme práve krátením príspevku.
Z tohto dôvodu je hlavným cieľom návrhu zákona zjednotiť výšku peňažného príspevku na mesačne 125 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom, čiže toho opatrovateľa, bez ohľadu na skutočnosť, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma starostlivosti, alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.
Vzhľadom na účel peňažného príspevku na opatrovanie sa vypúšťa aj možnosť zníženia príspevku pomerne často za dni, počas ktorých bol opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní a v školskom zariadení typu školy v prírode, a za dni pobytu sociálnej rehabitácie alebo rekreačného pobytu.
Predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh však vyvoláva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavami, zákona, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorý, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Na začiatok ďakujem za pozornosť a hlásim sa do rozpravy.
Rozpracované
16:46
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:46
Petra KrištúfkováNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 741 z 25. septembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
12.10.2017 o 16:46 hod.
Petra Krištúfková
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola Výborom Národnej rady pre sociálne veci určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 721. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 741 z 25. septembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
16:48
Uvádzajúci uvádza bod 16:48
Soňa GaborčákováDruhá kategória je, že ak sa vám dieťa dostane do, do nemocnice, a teda ak máte dieťa s onkologickou diagnózou, tak, samozrejme, tá hospitalizácia nie je na 7 dní alebo na 14 dní, ale trvá dlhší čas, a keďže ste vy opatrovateľom tohto dieťaťa, a ak je to vaše dieťa hospitalizované viac ako 30 dní, tak jednoducho vám príspevok za opatrovanie nepriznajú, čo je tiež absurdné, pretože ak ste opatrovateľom, tak jednoducho sa musíte o toho človiečika alebo o toho opatrovaného starať celý čas, a nielen v ohľade, keď je v domácom prostredí, kde je závislý na vašich sebaobslužných úkonoch, ale aj so stykom so spoločnosťou. To znamená, ak sa vám dostane do nemocničného prostredia, a vieme, ako funguje teda opatrovanie v zdravotníckych zariadeniach, tak jednoducho je potrebné, aby ten rodič bol prítomný aj z hľadiska tej takej psychologickej podpory toho chorého dieťaťa práve v nemocnici, a pri tejto situácii opäť ministerstvo kráti príspevok tomu opatrovateľovi, ktorý sa o takého človeka stará. Je to aj v prípade, ak sa staráte o staršieho človeka, a teda oni strácajú absolútne príjem do..., do rodinného rozpočtu práve na základe toho, že vám s veľkou pravdepodobnosťou predsa zdravotne ťažko postihnutý človek ochorie a ho hospitalizujú.
Ak sa vyhovára ministerstvo na to, že ide len o kompenzačný príspevok, nejde o dávku, tak ho z tohto miesta vyzývam, aby urobil práve z kompenzačného príspevku na opatrovanie štátnu dávku v odkázanosti, a vtedy tieto problémy a množstvo iných problémov, aj čo sa týka zaradenia do sociálnej služby, bude mať poriešených.
Áno, je samozrejmé zaviesť reformu v tejto oblasti, to znamená, že je potrebné urobiť rôzne kroky, ale ak chceme byť spravodliví a nechceme len vyrábať legislatívu pre legislatívu a chceme udržať systém tej solidárnej pomoci práve u tých starých ľudí, ktorí nám teda ostanú na lôžku, alebo u detí, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie, je potrebné v tomto štáte sa pozrieť na to, že príspevky musíme buď zadefinovať ako štátne dávky z pohľadu sociálnej pomoci, a nevyhovárať sa donekonečna na nejaké komplikované veci, ktoré bránia opatrovateľom v domácom prostredí žiť dôstojný život.
Neviem si dobre predstaviť, ako má opatrovateľ poriešiť situáciu, že sa vlastne celoročne, 24 hodín denne stará buď o starého človeka, alebo o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, a ak sa mu stane, že prekročí napríklad mu školská hodina, tak krátia mu príspevok, alebo ak mu starého človeka hospitalizujú na 31 dní, tak nemá z čoho žiť. Hej? Jednoducho, ak sa o neho starám celodenne, 24 hodín denne, a je to moja práca, je nemysliteľné, aby sme my legislatívne dupali po tých opatrovateľoch a krátili im príspevky.
Z opozície bolo viacero predkladaných návrhov zákona, v ktorých chceli vylepšiť, aj tuším kolegyňa, práve túto problematiku, a preto si myslím, že je potrebné ísť do reformy, kde by naozaj s odkázanosťou išla tá dávka za človekom, a nie za inštitúciou, a potom by sme neriešili veci vo vzťahu toho, že im krátime príspevok len preto, že sú hospitalizovaní alebo že postihnutým deťom navýšili hodiny v škole, a potom realita je taká, že rodič proste chodí na psychologické posudzovanie, kde psychológ povie, že nejakej hodiny sa nezúčastní len preto, len preto, aby vyžil z plného príspevku za opatrovanie. Toto je výsledok, čo sa deje na Slovensku.
A práve preto je tu tento návrh zákona, aby sme konečne tých domácich opatrovateľov tých, tie, tie, tých detí alebo tých starých ľudí dali na prvé miesto, lebo oni nám šetria v konečnom dôsledok, dôsledku vlastne peniaze na pobytové služby, a tak je naozaj hodená loptička hlavne na stranu vládnej koalície, aby teda podporila tento návrh zákona aj z toho dôvodu, že aj tak, aj tak ročne dopredu vedia predpokladať, koľko opatrovateľov poberajú príspevok za opatrovanie, a to krátenie im len tie peniaze šetrí. To znamená, že keď majú v tom rozpočte už na celý rok peniaze pripravené pre tých opatrovateľov, tak nie je normálne, že im krátia, lebo tým na nich šetria.
Ďakujem za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
12.10.2017 o 16:48 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Ďakujem. Tento návrh zákona, takou laickou rečou, ak si spomínate, mediálne bolo prezentované, že opatrovatelia detí, a ktoré navštevujú školu, počas letných prázdnin nedostávajú príspevok za opatrovanie iba preto, že školský rok trvá aj počas prázdnin. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na základe toho vylučuje preposudzovanie týchto ľudí cez metodické pokyny, lebo sa odvoláva na školský zákon, kedy vlastne školský rok trvá aj počas prázdnin, a keďže deti dávajú každý, každý kalendárny rok potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že navštevujú školské zariadenie, tak oni dajú, že teda prevyšujú tých, tých 20 hodín týždenne, a tým pádom im krátia príspevok nielen počas školského roka, ale aj počas letných prázdnin, keď to dieťa je 24 hodín so svojím rodičom. To je jedna kategória ľudí, ktorá je ukrivdená práve tým, že príspevok za opatrovanie sa kráti, lebo sme si našli inú legislatívu, na ktorú sa odvolávame.
Druhá kategória je, že ak sa vám dieťa dostane do, do nemocnice, a teda ak máte dieťa s onkologickou diagnózou, tak, samozrejme, tá hospitalizácia nie je na 7 dní alebo na 14 dní, ale trvá dlhší čas, a keďže ste vy opatrovateľom tohto dieťaťa, a ak je to vaše dieťa hospitalizované viac ako 30 dní, tak jednoducho vám príspevok za opatrovanie nepriznajú, čo je tiež absurdné, pretože ak ste opatrovateľom, tak jednoducho sa musíte o toho človiečika alebo o toho opatrovaného starať celý čas, a nielen v ohľade, keď je v domácom prostredí, kde je závislý na vašich sebaobslužných úkonoch, ale aj so stykom so spoločnosťou. To znamená, ak sa vám dostane do nemocničného prostredia, a vieme, ako funguje teda opatrovanie v zdravotníckych zariadeniach, tak jednoducho je potrebné, aby ten rodič bol prítomný aj z hľadiska tej takej psychologickej podpory toho chorého dieťaťa práve v nemocnici, a pri tejto situácii opäť ministerstvo kráti príspevok tomu opatrovateľovi, ktorý sa o takého človeka stará. Je to aj v prípade, ak sa staráte o staršieho človeka, a teda oni strácajú absolútne príjem do..., do rodinného rozpočtu práve na základe toho, že vám s veľkou pravdepodobnosťou predsa zdravotne ťažko postihnutý človek ochorie a ho hospitalizujú.
Ak sa vyhovára ministerstvo na to, že ide len o kompenzačný príspevok, nejde o dávku, tak ho z tohto miesta vyzývam, aby urobil práve z kompenzačného príspevku na opatrovanie štátnu dávku v odkázanosti, a vtedy tieto problémy a množstvo iných problémov, aj čo sa týka zaradenia do sociálnej služby, bude mať poriešených.
Áno, je samozrejmé zaviesť reformu v tejto oblasti, to znamená, že je potrebné urobiť rôzne kroky, ale ak chceme byť spravodliví a nechceme len vyrábať legislatívu pre legislatívu a chceme udržať systém tej solidárnej pomoci práve u tých starých ľudí, ktorí nám teda ostanú na lôžku, alebo u detí, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie, je potrebné v tomto štáte sa pozrieť na to, že príspevky musíme buď zadefinovať ako štátne dávky z pohľadu sociálnej pomoci, a nevyhovárať sa donekonečna na nejaké komplikované veci, ktoré bránia opatrovateľom v domácom prostredí žiť dôstojný život.
Neviem si dobre predstaviť, ako má opatrovateľ poriešiť situáciu, že sa vlastne celoročne, 24 hodín denne stará buď o starého človeka, alebo o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, a ak sa mu stane, že prekročí napríklad mu školská hodina, tak krátia mu príspevok, alebo ak mu starého človeka hospitalizujú na 31 dní, tak nemá z čoho žiť. Hej? Jednoducho, ak sa o neho starám celodenne, 24 hodín denne, a je to moja práca, je nemysliteľné, aby sme my legislatívne dupali po tých opatrovateľoch a krátili im príspevky.
Z opozície bolo viacero predkladaných návrhov zákona, v ktorých chceli vylepšiť, aj tuším kolegyňa, práve túto problematiku, a preto si myslím, že je potrebné ísť do reformy, kde by naozaj s odkázanosťou išla tá dávka za človekom, a nie za inštitúciou, a potom by sme neriešili veci vo vzťahu toho, že im krátime príspevok len preto, že sú hospitalizovaní alebo že postihnutým deťom navýšili hodiny v škole, a potom realita je taká, že rodič proste chodí na psychologické posudzovanie, kde psychológ povie, že nejakej hodiny sa nezúčastní len preto, len preto, aby vyžil z plného príspevku za opatrovanie. Toto je výsledok, čo sa deje na Slovensku.
A práve preto je tu tento návrh zákona, aby sme konečne tých domácich opatrovateľov tých, tie, tie, tých detí alebo tých starých ľudí dali na prvé miesto, lebo oni nám šetria v konečnom dôsledok, dôsledku vlastne peniaze na pobytové služby, a tak je naozaj hodená loptička hlavne na stranu vládnej koalície, aby teda podporila tento návrh zákona aj z toho dôvodu, že aj tak, aj tak ročne dopredu vedia predpokladať, koľko opatrovateľov poberajú príspevok za opatrovanie, a to krátenie im len tie peniaze šetrí. To znamená, že keď majú v tom rozpočte už na celý rok peniaze pripravené pre tých opatrovateľov, tak nie je normálne, že im krátia, lebo tým na nich šetria.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
16:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:56
Anna VerešováTakže prosím aj ja toto ctené plénum, aby naozaj si tak predstavili svojich členov rodín, ktorí potrebujú túto pomoc, a aby sme na nich naozaj nešetrili, lebo sa nám to mnohonásobne vráti v iných kapitolách, v iných rozpočtoch, kde sa potom na týchto ľudí vynakladá oveľa, oveľa viac ako doteraz.
Ďakujem pekne ti, Soňa.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.10.2017 o 16:56 hod.
Mgr.
Anna Verešová
Videokanál poslanca
Chcem sa poďakovať kolegyni Gaborčákovej za to, s akou, s akým oduševnením a naozaj takým, s takým, s takou obrovskou silou stále bojuje za našich členov rodín, ktorí, ktorí sú chorí, ktorí sú starí a ktorí sú dokonca aj zdravotne postihnutí. Šetriť na týchto ľuďoch sa nám aj tak nikdy nevyplatí, pretože potom to ide z iných peňazí a z iných zdrojov na iné a vyššie a vyššie náklady. Ak je naozaj tento finančný, finančný príspevok, ktorý majú dostať, je už vyrátaný alebo má sa použiť na celý rok, nechápem, nechápem filozofiu toho, že sa kráti týmto ľuďom, opatrovateľom príspevok. Títo ľudia sú potom frustrovaní, sami chorí, jednoducho nálada v tej spoločnosti je, je zlá.
Takže prosím aj ja toto ctené plénum, aby naozaj si tak predstavili svojich členov rodín, ktorí potrebujú túto pomoc, a aby sme na nich naozaj nešetrili, lebo sa nám to mnohonásobne vráti v iných kapitolách, v iných rozpočtoch, kde sa potom na týchto ľudí vynakladá oveľa, oveľa viac ako doteraz.
Ďakujem pekne ti, Soňa.
Rozpracované
16:57
Uvádzajúci uvádza bod 16:57
Soňa GaborčákováĎakujem.
Ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod
12.10.2017 o 16:57 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Tak som sa nahnevala, že som vás zabudla poprosiť o podporu návrhu zákona (povedané so smiechom), lebo žijem s tými ľuďmi, vidím to utrpenie, a keďže som tu, tak sa rozčúlim z toho, že, že jednoducho základné veci si neuvedomujeme, lebo sedíme a jeme možno iné veci, ako tí ľudia, ktorí sú vonku. Prosím o podporu.
Ďakujem.
Rozpracované
16:58
Uvádzajúci uvádza bod 16:58
Anna VerešováPredkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a...
Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Chcem k nemu povedať pár slov, potom ešte rada tak urobím aj v ďalšej rozprave.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 734 zo dňa 2. októbra ešte v roku 1997 vyslovila súhlas s Dohovorom o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne. Tento dohovor má veľmi dlhý názov, skoro na dve, na dva riadky. Ďalej ho budem nazývať iba dohovor. Vtedajší prezident ho ratifikoval v decembri v 1997. Predmetný dohovor nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť v roku 1999. Cieľom tohto dohovoru bola ochrana a je stále ochrana dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, pričom záujem na ochrane dôstojnosti človeka má mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti.
Slovenská republika ho vtedy ratifikovala bez výhrad. Hovorím o roku 1999. A tým teda Slovenskej republike vznikla aj povinnosť prijať ho do vnútroštátneho práva predsa s nevyhnutnými opatreniami na realizáciu článkov tohto dohovoru, jednoducho zharmonizovať našu národnú legislatívu s týmto prijatým medzinárodným dohovorom.
Podujatie, ktoré sa koná v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave od 10. augusta tohto roku, opätovne v podobe kontroverznej a celoeurópsky kritizovanej výstavy ľudských tiel preukázalo, že slovenský právny poriadok nedostatočne garantuje dôstojnosť človeka pri nakladaní s jeho pozostatkami, resp. s časťami tela alebo jednotlivými orgánmi ľudského tela. Telá zosnulých osôb alebo ich častí sú dokonca vystavované komerčne, čo je v priamom rozpore s čl. 21 tohto dohovoru, ktorý som uviedla. Navyše podľa viacerých medializovaných informácií je pri vyššie spomenutej výstave, o ktorej som hovorila, dôvodné podozrenie, že vystavované ľudské pozostatky pochádzajú od politických väzňov, členov Falun Gong, kresťanov či režimom iných nepohodlných ľudí.
Preto cieľom nášho návrhu zákona je upraviť príslušnú slovenskú legislatívu tak, aby garantovala ochranu ľudskej dôstojnosti a dôstojnosti nakladania s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami, aby sa zamedzilo vystavovaniu tiel zosnulých za účelom dosiahnutia zisku a aby nakladanie s ľudskými pozostatkami, ľudskými orgánmi, ľudským tkanivom a ľudskými bunkami, a to aj v cezhraničnom styku podliehalo prísnej kontrole a najmä poučeniu a informovanému súhlasu darcu, teda zosnulej, resp. zosnulej osoby. Záleží nám teda naozaj na tom, aby bola náležitá implementácia dohovoru do slovenského právneho poriadku, čo sa nestalo od roku 1999.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Zatiaľ ďakujem za pozornosť a hlásim sa do rozpravy.
Uvádzajúci uvádza bod
12.10.2017 o 16:58 hod.
Mgr.
Anna Verešová
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, prichádzam pred vás s návrhom zákona, ktorý sme pripravili v hnutí vzhľadom na situáciu, ktorá sa aj v našej krajine, v Slovenskej republike, objavila vo verejnosti tak odbornej, ako laickej pri výstave, ktorá sa teraz koná v Bratislave pod názvom Body the Exhibition, myslím, tak.
Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Chcem k nemu povedať pár slov, potom ešte rada tak urobím aj v ďalšej rozprave.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 734 zo dňa 2. októbra ešte v roku 1997 vyslovila súhlas s Dohovorom o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne. Tento dohovor má veľmi dlhý názov, skoro na dve, na dva riadky. Ďalej ho budem nazývať iba dohovor. Vtedajší prezident ho ratifikoval v decembri v 1997. Predmetný dohovor nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť v roku 1999. Cieľom tohto dohovoru bola ochrana a je stále ochrana dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, pričom záujem na ochrane dôstojnosti človeka má mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti.
Slovenská republika ho vtedy ratifikovala bez výhrad. Hovorím o roku 1999. A tým teda Slovenskej republike vznikla aj povinnosť prijať ho do vnútroštátneho práva predsa s nevyhnutnými opatreniami na realizáciu článkov tohto dohovoru, jednoducho zharmonizovať našu národnú legislatívu s týmto prijatým medzinárodným dohovorom.
Podujatie, ktoré sa koná v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave od 10. augusta tohto roku, opätovne v podobe kontroverznej a celoeurópsky kritizovanej výstavy ľudských tiel preukázalo, že slovenský právny poriadok nedostatočne garantuje dôstojnosť človeka pri nakladaní s jeho pozostatkami, resp. s časťami tela alebo jednotlivými orgánmi ľudského tela. Telá zosnulých osôb alebo ich častí sú dokonca vystavované komerčne, čo je v priamom rozpore s čl. 21 tohto dohovoru, ktorý som uviedla. Navyše podľa viacerých medializovaných informácií je pri vyššie spomenutej výstave, o ktorej som hovorila, dôvodné podozrenie, že vystavované ľudské pozostatky pochádzajú od politických väzňov, členov Falun Gong, kresťanov či režimom iných nepohodlných ľudí.
Preto cieľom nášho návrhu zákona je upraviť príslušnú slovenskú legislatívu tak, aby garantovala ochranu ľudskej dôstojnosti a dôstojnosti nakladania s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami, aby sa zamedzilo vystavovaniu tiel zosnulých za účelom dosiahnutia zisku a aby nakladanie s ľudskými pozostatkami, ľudskými orgánmi, ľudským tkanivom a ľudskými bunkami, a to aj v cezhraničnom styku podliehalo prísnej kontrole a najmä poučeniu a informovanému súhlasu darcu, teda zosnulej, resp. zosnulej osoby. Záleží nám teda naozaj na tom, aby bola náležitá implementácia dohovoru do slovenského právneho poriadku, čo sa nestalo od roku 1999.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Zatiaľ ďakujem za pozornosť a hlásim sa do rozpravy.
Rozpracované
17:03
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:03
Alan SuchánekNávrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov....
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a gestorský výbor do 27. novembra 2017.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
12.10.2017 o 17:03 hod.
MUDr.
Alan Suchánek
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač č. 722). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a gestorský výbor do 27. novembra 2017.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
17:05
Uvádzajúci uvádza bod 17:05
Anna VerešováV tomto roku, teda ako som už aj spomenula, sa v Bratislave v auguste začala konať výstava, ktorá zdvihla vo verejnosti tak odbornej, ako aj laickej vlnu protestov. Výstavu kritizovala Slovenská lekárska komora, Ústav zdravotníckej etiky Slovenskej zdravotníckej univerzity, mimovládne organizácie aj Univerzita Komenského a značná, značná časť verejnosti.
V tomto roku, teda ako som už aj spomenula, sa v Bratislave v auguste začala konať výstava, ktorá zdvihla vo verejnosti tak odbornej, ako aj laickej vlnu protestov. Výstavu kritizovala Slovenská lekárska komora, Ústav zdravotníckej etiky Slovenskej zdravotníckej univerzity, mimovládne organizácie aj Univerzita Komenského a značná, značná časť verejnosti.
Mimovládne organizácie dokonca pre túto výstavu podali podnety na políciu a prokuratúru. Odborníkom aj zaangažovaným laikom najviac vadilo, že organizátori výstavy nevedia adekvátne preukázať pôvod mŕtvol ani súhlas nebohých na takéto komerčné využitie ich tiel.
Tu na pôde Národnej rady sme sa niektorí poslanci, ktorých tu aj naozaj vidím teraz, sme sa stretli aj s kanadským právnikom prof. Davidom Matasom, ktorý nám povedal, že ročne môže ísť aj o stotisíc ľudí a na výstavisku je len viditeľná časť nechutného obchodu. Výstava je podľa neho súčasťou rovnakého problému ako transplantácie orgánov väzňov, aj keď v menšom rozmere.
Zhovárala som sa s mnohými vami, kolegami a kolegyňami a naozaj sme sa tak naprieč spektrom zhodli na tom, že neexistuje v 21. storočí, aby boli mŕtve telá vystavované, mŕtve telá ľudí vystavované bez toho, aby bolo možné doložiť ich súhlas na takéto vystavovanie. Takže zdá sa, že naprieč spoločnosťou, naprieč politikou, politikou a dokonca aj hodnotovým nejakým postojom sa zhodujeme na tom, že sú tu porušované v podstate ľudské práva.
Na základe týchto podnetov od profesijných združení, inštitúcií, zaangažovanej verejnosti sme teda v našom poslaneckom klube vnímali ako povinnosť tento problém riešiť zákonom, legislatívne ako zákonodarci. Na to nás poslali ľudia, a preto aj chodíme medzi ľudí a zbierame od nich podnety. Bolo totiž zrejmé, že naša slovenská legislatíva je nedostatočná. Preto predkladáme túto novelu zákona o pohrebníctve, ktorá sa zároveň týka aj ďalších zákonov, akým je zákon o zdravotnej starostlivosti aj zákon o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii.
Spomínala som Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, takto si ho dovolím trošička skrátiť, a odvolávame sa na článok 21 tohto dohovoru, ktorým sa jednoznačne a výslovne zakazuje finančný zisk z ľudského tela. Citujem tento čl. 21: „Ľudské telo a jeho časti ako také nesmú byť predmetom finančného prospechu.“
Už som spomenula vo svojom prvom príhovore, v tom úvodnom, že bol, do platnosti vstúpil tento dohovor už v roku 1999, teda v minulom storočí, keď to tak poviem úsmevne, ale je to naozaj už veľa rokov a doteraz nebol aplikovaný, premietnutý do národnej legislatívy. Pýtala som sa na to interpeláciou aj ministra zahraničných vecí a aj ministra zdravotníctva. Práve včera mi prišla odpoveď od ministra zahraničných vecí, ktorý mi naozaj v odpovedi uviedol, že vtedajší, teda z roku 1999, minister zdravotníctva mal úlohu urobiť túto harmonizáciu, ale nestalo sa. Takže naozaj to potvrdil aj minister. Osobne som rozprávala ústne aj s ministrom zdravotníctva, ktorý tu počas interpelácie mojej bol, a on mi tiež povedal, že má veľmi veľa podnetov z verejnosti, tlak verejnosti na túto výstavu, ale aj teda na nedostatočnú legislatívu v našej krajine je veľký, takže zriadil pracovnú komisiu. Tým chcem povedať, tým chcem povedať, že, že naozaj je obrovská potreba niečo s tým robiť. V krajinách totiž, do ktorých právneho poriadku bol riadne implementovaný tento Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, vyžadujú informovaný písomný súhlas od pacienta, darcu nielen pri odbere, ale napríklad aj pri vystavovaní časti jeho tela alebo orgánu.
Teraz mi dovoľte trošku takým tým odborným, odbornejším jazykom z našej dôvodovej správy prečítať text k bodom, ktorým sa tento zákon o pohrebníctve novelizuje.
Vystavovanie konzervovaných a balzamovaných ľudských pozostatkov pred ich pochovaním je v súčasnosti podmienené len osobou, ktorá takúto konzerváciu alebo balzamovanie vykonala, a nie aj súhlasom zosnulej osoby, ktorý udelila počas svojho života. Pritom aj metóda, ktorá umožňuje vystavovanie ľudských tiel na výstavách typu Body the Exibition, konkrétne plastifikácia, je z odborného hľadiska len najdokonalejšou formou balzamovania ľudských pozostatkov alebo ich častí. Je preto žiaduce, aby osoba, ktorej telo alebo jeho časť sa má konzervovať alebo balzamovať a následne vystaviť, resp. vystavovať pred pochovaním, vyjadrila táto osoba písomný súhlas s takýmto zaobchádzaním s jej ľudskými pozostatkami po smrti, a teda takýto písomný súhlas dala za svojho života.
Zároveň myslíme aj na prípady, ak dotknutá osoba nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, ako aj na prípady, ak je dotknutou zosnulou osobou štátny príslušník inej krajiny. Tieto situácie sa navrhujú upraviť spôsobom, akým je informovaný súhlas alebo vyhlásenie o darovaní orgánov na transplantáciu už upravené v iných zákonoch, napr. v zákone o zdravotnej starostlivosti alebo v tzv. transplantačnom zákone.
Aby ste si nemysleli, že tu zavádzame niečo aj pri transplantácii orgánov, tak naozaj chcem hovoriť, že, že vo všetkých tých dotknutých zákonoch vyžadujeme písomný súhlas darcu, ak je to určené na iné účely, ako je transplantácia. Na iné účely ako je transplantácia, teda na vystavovanie. Informovaný súhlas by mal mať v tomto prípade podobu vyhlásenia o zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami.
Zákon o pohrebníctve v žiadnom svojom ustanovení negarantuje, že s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami sa nebude nakladať za účelom dosiahnutia zisku, čo som už spomenula, čo Dohovor o ľudských právach a biomedicíne vo svojom čl. 21 výslovne zakazuje. Tieto nedostatky platnej legislatívy spolu s uložením povinnosti ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky vydať vykonávací právny predpis upravujúci podrobnosti v 6-mesačnej lehote po nadobudnutí účinnosti zákona odstraňuje práve návrh zákona, ktorý takýto zákaz nakladania za účelom zisku výslovne zavádza, a úpravou podrobnosti v podzákonnej norme veľmi odborne garantuje, že ochrana dôstojnosti nezostane len v deklaratórnej rovine, ako je tomu teraz v súčasnosti v platnom zákone o pohrebníctve.
Naša, náš návrh zákona sa dotýka aj medzinárodnej prepravy ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, Dohovor o prevoze tiel mŕtvych osôb zavádza tzv. pas pre mŕtvolu, ktorý má uľahčiť formality pri medzinárodnej preprave takýchto tiel. Keďže členské štáty Rady Európy sú viazané Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách, ktorý garantuje ochranu dôstojnosti, nejaví sa ďalšia úprava vzťahu, ale iba voči zmluvným štátom. Iná je situácia vo vzťahu k štátom, ktoré nie sú viazané uvedenou zmluvou týmto dohovorom, a kde možno mať pochybnosti o tom, či aj v prípade, že telo mŕtvej osoby má pas pre mŕtvolu a je prepravované na Slovensko, napr. na účely vystavenia, že takáto preprava na účely vystavenia zodpovedá prejavu vôle osoby, ktorej mŕtve telo sa má vystaviť. V súlade s filozofiou tohto návrhu zákona zakotvuje sa povinnosť, aby pri preprave ľudských pozostatkov na Slovensku, na Slovensko bol súčasťou požadovanej sprievodnej dokumentácie nielen pas pre mŕtvolu, ale aj písomné vyhlásenie o zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami tohto návrhu zákona o pohrebníctve.
Tá dôvodová správa je obsiahla, pretože, som už povedala, že sa dotýka viacerých zákonov. Jednoducho je najvyšší čas, aby sme aj v našej Slovenskej republike v 21. storočí urobili všetko pre to, aby sa s ľudským telom narábalo dôstojne, ale hlavne aby sme neporušovali základné práva ľudské, a to, aby človek naozaj vyjadril písomne svojím súhlasom a akýkoľvek ďalší by to vedel prejaviť, kedykoľvek zdokladovať, že jeho telo bude používané na výstavy len s jeho súhlasom.
Budem vám veľmi vďačná, vážení kolegovia a kolegyne, keď tento náš návrh zákona podporíte. Prosím, vyzývam, žiadam aj, aj poslancov vládnej koalície, pretože, ako som už na začiatku povedala, aj samotný pán minister Drucker to potvrdil, ten tlak verejnosti na úpravu tohto problému, ktorý tu vyvstal v týchto rokoch, v tomto desaťročí, aby sa naozaj konečne s tým niečo urobilo v prospech človeka a v prospech vlastne zachovania dôstojnosti človeka.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
12.10.2017 o 17:05 hod.
Mgr.
Anna Verešová
Videokanál poslanca
Môžem? Tak dovoľte mi teraz ešte raz sa vrátiť k zákonu, k predkladanému zákonu.
V tomto roku, teda ako som už aj spomenula, sa v Bratislave v auguste začala konať výstava, ktorá zdvihla vo verejnosti tak odbornej, ako aj laickej vlnu protestov. Výstavu kritizovala Slovenská lekárska komora, Ústav zdravotníckej etiky Slovenskej zdravotníckej univerzity, mimovládne organizácie aj Univerzita Komenského a značná, značná časť verejnosti.
Mimovládne organizácie dokonca pre túto výstavu podali podnety na políciu a prokuratúru. Odborníkom aj zaangažovaným laikom najviac vadilo, že organizátori výstavy nevedia adekvátne preukázať pôvod mŕtvol ani súhlas nebohých na takéto komerčné využitie ich tiel.
Tu na pôde Národnej rady sme sa niektorí poslanci, ktorých tu aj naozaj vidím teraz, sme sa stretli aj s kanadským právnikom prof. Davidom Matasom, ktorý nám povedal, že ročne môže ísť aj o stotisíc ľudí a na výstavisku je len viditeľná časť nechutného obchodu. Výstava je podľa neho súčasťou rovnakého problému ako transplantácie orgánov väzňov, aj keď v menšom rozmere.
Zhovárala som sa s mnohými vami, kolegami a kolegyňami a naozaj sme sa tak naprieč spektrom zhodli na tom, že neexistuje v 21. storočí, aby boli mŕtve telá vystavované, mŕtve telá ľudí vystavované bez toho, aby bolo možné doložiť ich súhlas na takéto vystavovanie. Takže zdá sa, že naprieč spoločnosťou, naprieč politikou, politikou a dokonca aj hodnotovým nejakým postojom sa zhodujeme na tom, že sú tu porušované v podstate ľudské práva.
Na základe týchto podnetov od profesijných združení, inštitúcií, zaangažovanej verejnosti sme teda v našom poslaneckom klube vnímali ako povinnosť tento problém riešiť zákonom, legislatívne ako zákonodarci. Na to nás poslali ľudia, a preto aj chodíme medzi ľudí a zbierame od nich podnety. Bolo totiž zrejmé, že naša slovenská legislatíva je nedostatočná. Preto predkladáme túto novelu zákona o pohrebníctve, ktorá sa zároveň týka aj ďalších zákonov, akým je zákon o zdravotnej starostlivosti aj zákon o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii.
Spomínala som Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, takto si ho dovolím trošička skrátiť, a odvolávame sa na článok 21 tohto dohovoru, ktorým sa jednoznačne a výslovne zakazuje finančný zisk z ľudského tela. Citujem tento čl. 21: „Ľudské telo a jeho časti ako také nesmú byť predmetom finančného prospechu.“
Už som spomenula vo svojom prvom príhovore, v tom úvodnom, že bol, do platnosti vstúpil tento dohovor už v roku 1999, teda v minulom storočí, keď to tak poviem úsmevne, ale je to naozaj už veľa rokov a doteraz nebol aplikovaný, premietnutý do národnej legislatívy. Pýtala som sa na to interpeláciou aj ministra zahraničných vecí a aj ministra zdravotníctva. Práve včera mi prišla odpoveď od ministra zahraničných vecí, ktorý mi naozaj v odpovedi uviedol, že vtedajší, teda z roku 1999, minister zdravotníctva mal úlohu urobiť túto harmonizáciu, ale nestalo sa. Takže naozaj to potvrdil aj minister. Osobne som rozprávala ústne aj s ministrom zdravotníctva, ktorý tu počas interpelácie mojej bol, a on mi tiež povedal, že má veľmi veľa podnetov z verejnosti, tlak verejnosti na túto výstavu, ale aj teda na nedostatočnú legislatívu v našej krajine je veľký, takže zriadil pracovnú komisiu. Tým chcem povedať, tým chcem povedať, že, že naozaj je obrovská potreba niečo s tým robiť. V krajinách totiž, do ktorých právneho poriadku bol riadne implementovaný tento Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, vyžadujú informovaný písomný súhlas od pacienta, darcu nielen pri odbere, ale napríklad aj pri vystavovaní časti jeho tela alebo orgánu.
Teraz mi dovoľte trošku takým tým odborným, odbornejším jazykom z našej dôvodovej správy prečítať text k bodom, ktorým sa tento zákon o pohrebníctve novelizuje.
Vystavovanie konzervovaných a balzamovaných ľudských pozostatkov pred ich pochovaním je v súčasnosti podmienené len osobou, ktorá takúto konzerváciu alebo balzamovanie vykonala, a nie aj súhlasom zosnulej osoby, ktorý udelila počas svojho života. Pritom aj metóda, ktorá umožňuje vystavovanie ľudských tiel na výstavách typu Body the Exibition, konkrétne plastifikácia, je z odborného hľadiska len najdokonalejšou formou balzamovania ľudských pozostatkov alebo ich častí. Je preto žiaduce, aby osoba, ktorej telo alebo jeho časť sa má konzervovať alebo balzamovať a následne vystaviť, resp. vystavovať pred pochovaním, vyjadrila táto osoba písomný súhlas s takýmto zaobchádzaním s jej ľudskými pozostatkami po smrti, a teda takýto písomný súhlas dala za svojho života.
Zároveň myslíme aj na prípady, ak dotknutá osoba nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, ako aj na prípady, ak je dotknutou zosnulou osobou štátny príslušník inej krajiny. Tieto situácie sa navrhujú upraviť spôsobom, akým je informovaný súhlas alebo vyhlásenie o darovaní orgánov na transplantáciu už upravené v iných zákonoch, napr. v zákone o zdravotnej starostlivosti alebo v tzv. transplantačnom zákone.
Aby ste si nemysleli, že tu zavádzame niečo aj pri transplantácii orgánov, tak naozaj chcem hovoriť, že, že vo všetkých tých dotknutých zákonoch vyžadujeme písomný súhlas darcu, ak je to určené na iné účely, ako je transplantácia. Na iné účely ako je transplantácia, teda na vystavovanie. Informovaný súhlas by mal mať v tomto prípade podobu vyhlásenia o zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami.
Zákon o pohrebníctve v žiadnom svojom ustanovení negarantuje, že s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami sa nebude nakladať za účelom dosiahnutia zisku, čo som už spomenula, čo Dohovor o ľudských právach a biomedicíne vo svojom čl. 21 výslovne zakazuje. Tieto nedostatky platnej legislatívy spolu s uložením povinnosti ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky vydať vykonávací právny predpis upravujúci podrobnosti v 6-mesačnej lehote po nadobudnutí účinnosti zákona odstraňuje práve návrh zákona, ktorý takýto zákaz nakladania za účelom zisku výslovne zavádza, a úpravou podrobnosti v podzákonnej norme veľmi odborne garantuje, že ochrana dôstojnosti nezostane len v deklaratórnej rovine, ako je tomu teraz v súčasnosti v platnom zákone o pohrebníctve.
Naša, náš návrh zákona sa dotýka aj medzinárodnej prepravy ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, Dohovor o prevoze tiel mŕtvych osôb zavádza tzv. pas pre mŕtvolu, ktorý má uľahčiť formality pri medzinárodnej preprave takýchto tiel. Keďže členské štáty Rady Európy sú viazané Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách, ktorý garantuje ochranu dôstojnosti, nejaví sa ďalšia úprava vzťahu, ale iba voči zmluvným štátom. Iná je situácia vo vzťahu k štátom, ktoré nie sú viazané uvedenou zmluvou týmto dohovorom, a kde možno mať pochybnosti o tom, či aj v prípade, že telo mŕtvej osoby má pas pre mŕtvolu a je prepravované na Slovensko, napr. na účely vystavenia, že takáto preprava na účely vystavenia zodpovedá prejavu vôle osoby, ktorej mŕtve telo sa má vystaviť. V súlade s filozofiou tohto návrhu zákona zakotvuje sa povinnosť, aby pri preprave ľudských pozostatkov na Slovensku, na Slovensko bol súčasťou požadovanej sprievodnej dokumentácie nielen pas pre mŕtvolu, ale aj písomné vyhlásenie o zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami tohto návrhu zákona o pohrebníctve.
Tá dôvodová správa je obsiahla, pretože, som už povedala, že sa dotýka viacerých zákonov. Jednoducho je najvyšší čas, aby sme aj v našej Slovenskej republike v 21. storočí urobili všetko pre to, aby sa s ľudským telom narábalo dôstojne, ale hlavne aby sme neporušovali základné práva ľudské, a to, aby človek naozaj vyjadril písomne svojím súhlasom a akýkoľvek ďalší by to vedel prejaviť, kedykoľvek zdokladovať, že jeho telo bude používané na výstavy len s jeho súhlasom.
Budem vám veľmi vďačná, vážení kolegovia a kolegyne, keď tento náš návrh zákona podporíte. Prosím, vyzývam, žiadam aj, aj poslancov vládnej koalície, pretože, ako som už na začiatku povedala, aj samotný pán minister Drucker to potvrdil, ten tlak verejnosti na úpravu tohto problému, ktorý tu vyvstal v týchto rokoch, v tomto desaťročí, aby sa naozaj konečne s tým niečo urobilo v prospech človeka a v prospech vlastne zachovania dôstojnosti človeka.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Rozpracované